Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Svo/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100652
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100652.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: obec Mútne, so sídlom Mútne 194, 029 63 Mútne, IČO: 00 314 668, zastúpený:
JUDr. Peter Vevurka, advokát, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, proti žalovanému: Úrad
pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 8012-9000/2023 zo dňa 17.07.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor legislatívno-právny vydal rozhodnutie číslo spisu:
1869-3000/2023 2375-3000/2022 12954-3000/2021 zo dňa 03.02.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške XX.XXX,XX eur za to, že naplnil skutkovú
podstatu správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom

obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o VO“), a to tým, že žalobca v rámci zadávania zákazky na predmet „Zvýšenie kapacít infraštruktúry
materskej školy v Mútnom“, ktorá bola vyhlásená zverejnením výzvy na predkladanie ponúk vo Vestníku
verejného obstarávania č. 50/2020 dňa 02.03.2020 pod značkou 10734 – WYP (ďalej len „verejné
obstarávanie“), výsledkom ktorého bola Zmluva o dielo č. 06/2020 zo dňa 20.07.2020 uzatvorená s
úspešným uchádzačom, spoločnosťou OMOSS spol. s r. o., so sídlom Osadská 679/15, 028 01 Trstená,
IČO: 36 390 151 (ďalej len „spoločnosť OMOSS“), konal v rozpore s § 23 ods. 5 zákona o VO, pretože:

(i) pri existencii konfliktu záujmov medzi starostom žalobcu - A. A. a úspešným uchádzačom –
spoločnosťou OMOSS, ktorý mohol ohroziť alebo narušiť nestranný a nezávislý priebeh daného
verejného obstarávania, neprijal primerané a dostatočne účinné opatrenia a nevykonal nápravu za
účelom odstránenia vzniknutého konfliktu záujmov; a
(ii) pri výskyte dôvodného podozrenia z existencie potenciálneho konfliktu záujmov v predmetnom
verejnomobstarávaní,spočívajúcomvexistenciidôvodnéhopodozreniazprepojeniačlenovkomisieako

zainteresovaných osôb, a to B. C. D. a E. F., ktoré boli v minulosti zamestnané u úspešného uchádzača
– spoločnosti OMOSS, neprijal primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia tohto
potenciálneho konfliktu záujmov.2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 08.03.2023, pričom namietol závery
prvostupňového orgánu a toto rozhodnutie považoval za nezákonné, a to z dôvodu, že sa žiadneho
správneho deliktu nedopustil.

3. Na podklade podaného rozkladu vydal predseda žalovaného rozhodnutie č. 8012-9000/2023 zo
dňa 17.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán posúdil všetky relevantné dôkazy,
a to jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti a na základe skutkových zistení z podkladov pre

rozhodnutiejezrejmé,žeprvostupňovérozhodnutieobsahujejednoznačnešpecifikovanéaodôvodnené
preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. e) zákona o VO.

4. K prvému porušeniu žalovaný uviedol, že žalobca v danom procese verejného obstarávania po zistení
konfliktu záujmov prijal opatrenia vo vzťahu k B. E. G. ako členovi komisie a zároveň zainteresovanej
osobe podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona o VO, ktorý sa ako prednosta obce Mútne vzdal členstva

v komisii na vyhodnotenie ponúk, pretože bol zamestnancom obce Mútne. Osoba poverená výkonom
verejného obstarávania následne vymenovala nového člena komisie na vyhodnotenie ponúk. Žalovaný
konštatoval, že účinné prijatie opatrení na zabránenie konfliktu záujmov bolo teda v danom prípade
vykonané len vo vzťahu k členovi komisie.

5. Podstatnou v rámci zisteného porušenia v bode 1 bola práve tá skutočnosť, že žalobca neprijal
primerané a dostatočne účinné opatrenia za účelom odstránenia vzniknutého konfliktu záujmov vo
vzťahu k starostovi žalobcu - p. A. A.. Žalobca v rámci svojich vyjadrení v rámci prvostupňového konania
a taktiež v rámci rozkladu uvádza, že v tejto súvislosti považuje za dostatočné opatrenie spočívajúce
v tom, že po otvorení ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní a zistení, že do súťaže predložila

ponuku aj spoločnosť OMOSS (ktorej spoločníkom je starosta účastníka konania p. A. A.) vylúčil starostu
obce z komunikácie v predmetnom verejnom obstarávaní. Žalovaný však uviedol, že opatrenia na
zamedzenie konfliktu záujmov spočívajúce v uvalení „informačného embarga“ voči starostovi obce k
informáciám o priebehu verejného obstarávania v čase po otvorení ponúk v predmetnom verejnom
obstarávaní nemožno považovať za dostatočné opatrenia. Zainteresovanou osobou na účely posúdenia

konfliktu záujmov podľa § 23 ods. 3 zákona o VO bola v prípade starostu žalobcu - p. A. A. -
osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávania, t. j. osoba na najvyššej riadiacej úrovni
obce. Starosta žalobcu sa pritom z titulu svojej funkcie prirodzene podieľal na príprave predmetného
verejného obstarávania, čo potvrdzuje napr. akt schválenia súťažných podkladov starostom žalobcu v
mesiaci december 2019. Bolo teda zrejmé, že starosta žalobcu sa vo fáze pred vyhlásením verejného

obstarávania podieľal na príprave predmetného verejného obstarávania. Teda v prípade starostu sa v
jednej osobe kumuloval na strane jednej verejný funkcionár s rozhodovacími právomocami verejného
obstarávateľa (ktorý sa podieľal na príprave predmetného verejného obstarávania a zároveň podpisoval
zmluvunarealizáciudielaakovýsledokpredmetnéhoverejnéhoobstarávaniasúspešnýmuchádzačom)
a na strane druhej spoločník a konečný užívateľ výhod v obchodnej spoločnosti OMOSS, ktorá sa

zúčastnila predmetného verejného obstarávania a bola určená ako úspešný uchádzač v predmetnom
verejnomobstarávaní,sktorýmbolapodpísanázmluvanarealizáciudiela.Vzhľadomnavyššieuvedené
bolo potrebné starostu vnímať nielen ako verejného funkcionára, ale aj ako konečného užívateľa výhod
a spoločníka obchodnej spoločnosti OMOSS, čo determinuje jeho prirodzený ekonomický záujem na
tom, aby obchodná spoločnosť, ktorej je spoluvlastníkom, ekonomicky profitovala.

6. K druhému porušeniu žalovaný uviedol, že žalobca vymenoval trojčlennú komisiu na hodnotenie
ponúk, pričom dvaja z troch členov hodnotiacej komisie, konkrétne B. C. D. a E. F. boli bývalí
zamestnanci úspešného uchádzača – spoločnosti OMOSS, čo potvrdili aj ich životopisy, ktoré sú
súčasťou dokumentácie k predmetnému verejnému obstarávania. B. C. D. zastávala v danom verejnom

obstarávaní okrem členky komisie na hodnotenie ponúk aj funkciu osoby poverenej výkonom verejného
obstarávania, t. j. podieľala sa na príprave a procesnej realizácii predmetného verejného obstarávania,
čo potvrdzujú súťažné podklady, ktoré B. C. D. v decembri 2019 potvrdila svojim podpisom ako
osoba poverená výkonom verejného obstarávania. Zo skutkového stavu bolo zrejmé, že B. C. D. ako
bývalá zamestnankyňa úspešného uchádzača zabezpečovala prípravu a procesnú realizáciu verejného

obstarávania a zároveň spolu s E. F. (rovnako bývalou zamestnankyňou úspešného uchádzača) ako
členkyvtrojčlennejkomisiinahodnotenieponúkzabezpečovaliprocesvyhodnocovaniaponúk.Vdanom
verejnom obstarávaní boli predložené štyri ponuky, pričom dve ponuky boli vylúčené. Teda o samotnomvylúčení dvoch ponúk v danom verejnom obstarávaní rozhodovala trojčlenná komisia, v ktorej boli dvaja
z troch členov bývalí zamestnanci úspešného uchádzača.

7. Žalovaný sa v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že žalobca opomenul
svoju povinnosť vysporiadať sa s dôvodným podozrením z existencie potenciálneho konfliktu záujmov
zainteresovaných osôb v tak exponovaných pozíciách v procese verejného obstarávania, ako je člen
komisie na hodnotenie ponúk a osoba poverená výkonom verejného obstarávania.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 15.08.2023 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. peňažnej moderácie uloženej pokuty.
Žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, pretože vychádza z nedostatočne zisteného

skutkového stavu a spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože žalobcovi bola uložená
sankcia za správny delikt, ktorého sa nedopustil. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia
nevychádzajú z objektívnych skutočností, pričom výklad ustanovení zákona o VO je vo vzťahu k členkám
komisie extenzívny, nad rámec zákonných ustanovení § 51 zákona o VO, ktorý formuluje podmienky, za
ktorých sa člen komisie považuje za bezúhonnú osobu, pričom obe členky komisie spĺňali podmienku

bezúhonnosti.

9. K prvému porušeniu žalobca uviedol, že verejný obstarávateľ (žalobca) sa zachoval úplne a riadne
v súlade so zákonom o VO, a to vykonaním opatrení po otvorení ponúk a zistení, že do súťaže sa
prihlásila spoločnosť OMOSS, a to vylúčením starostu obce p. A. A. z akejkoľvek komunikácie. Vylúčenie

komunikácie so starostom obce p. A. A., po otvorení ponúk a po zistení, že jedným z uchádzačov
je spoločnosti OMOSS, ktorej je spoločníkom s podielom na základnom imaní menej ako 10%, a to
až do doby identifikácie úspešného uchádzača bol jediný možný postup, ktorý vylučuje akúkoľvek
možnosť ovplyvnenia výberu úspešného uchádzača. Výber úspešného uchádzača, proces ktorý mu
predchádzal, bol riadne a transparentne zdokumentovaný v predloženej dokumentácii, a tomuto postupu

nie je možné nič vyčítať. Verejný obstarávateľ (žalobca) vykonal a prijal také opatrenia, ktoré vylúčili
akúkoľvek neobjektivitu, netransparentnosť pri posudzovaní a vyhodnocovaní ponúk. Žalobca mal za to,
že splnil všetky povinnosti v zmysle zákona o VO a eliminoval akékoľvek pochybenia a možný konflikt
záujmov v procese výberu úspešného uchádzača.

10. K druhému porušeniu žalobca uviedol, že ak zákon o VO považuje za bezúhonného člena komisie
aj člena, ktorý najmenej rok pred vymenovaním do funkcie nebol zamestnancom uchádzača, a z
dokumentácie, ktorej súčasťou je aj životopis členov komisie je nesporné, že obe členky komisie
nepracujú v spoločnosti OMOSS dlhé roky, žalobca mal za to, že žalovaný prekročil svoje kompetencie
v posudzovaní bezúhonnosti člena komisie, a to nad rámec zákona o VO.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.03.2024, pričom navrhol žalobu zamietnuť.
Žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a považuje napadnuté rozhodnutie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie za vecne a právne správne, vychádzajúce z objektívne zistených skutočností.
Napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahuje jednoznačne špecifikované a
odôvodnené preukázanie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. e)

zákona o VO.

12. K prvému porušeniu žalovaný uviedol, že už v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prijatie opatrení
na zabránenie konfliktu záujmov bolo v danom prípade vykonané len vo vzťahu k B. E. G. ako členovi
komisie a zároveň zainteresovanej osobe podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona o VO. Podstatnou v

rámci zisteného porušenia bola práve tá skutočnosť, že žalobca neprijal primerané a dostatočne účinné
opatrenia za účelom odstránenia vzniknutého konfliktu záujmov vo vzťahu k starostovi žalobcu p. A. A..
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, ktorým považuje za dostatočné opatrenie to, že po otvorení
ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní a zistení, že do súťaže predložila ponuku aj spoločnosťOMOSS (ktorej spoločníkom je starosta žalobcu p. A. A.) vylúčil starostu žalobcu z komunikácie v
predmetnom verejnom obstarávaní. Podľa žalovaného opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov
spočívajúce v uvalení „informačného embarga“ voči starostovi žalobcu k informáciám o priebehu

verejného obstarávania v čase po otvorení ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní, nemožno
považovať za dostatočné opatrenia. Bolo potrebné akcentovať, že zainteresovanou osobou na účely
posúdenia konfliktu záujmov podľa § 23 ods. 3 zákona o VO bola v prípade starostu žalobcu p. A. A.
osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávania, t. j. osoba na najvyššej riadiacej úrovni
obce. Starosta žalobcu sa pritom z titulu svojej funkcie prirodzene podieľal na príprave predmetného

verejného obstarávania, čo potvrdzuje napr. akt schválenia súťažných podkladov starostom žalobcu v
mesiaci december 2019. V prípade starostu žalobcu existoval konflikt záujmov tak, ako ho definuje § 23
ods. 2 zákona o VO – „konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže
ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem,
ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti
a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním“ – už v prípravnej fáze predmetného verejného

obstarávania, pretože na príprave predmetného verejného obstarávania sa spolupodieľal spoločník
a konečný užívateľ výhod (starosta žalobcu) potenciálneho záujemcu a uchádzača v pripravovanom
verejnom obstarávaní, t. j. spoločnosti OMOSS. Žalovaný konštatoval, že opatrenia na elimináciu
konfliktu záujmov voči starostovi žalobcu zrealizované až v čase po otvorení ponúk nemožno považovať
za dostatočné.

13. K druhému porušeniu žalovaný uviedol, že § 51 ods. 4 zákona o VO vymedzuje dôvody, pre ktoré
nemožno vymenovať konkrétnu osobu za člena komisie na hodnotenie ponúk. Uvedené ustanovenie
zákona o VO však nemožno vykladať tak, že ak určitá osoba v intenciách tohto ustanovenia spĺňa
podmienky pre jej vymenovanie do hodnotiacej komisie, tak sa na túto osobu nevzťahujú ustanovenia o

konflikte záujmov podľa § 23 zákona o VO. Úprava konfliktu záujmov v § 23 zákona o VO sa vzťahuje na
všetky zainteresované osoby vo verejnom obstarávaní (teda aj na členov komisie na hodnotenie ponúk),
a to vo všetkých fázach verejného obstarávania. V prípade akceptácie záveru žalobcu by totiž platilo,
že osoba, ktorá spĺňa podmienky pre jej vymenovanie za člena hodnotiacej komisie podľa § 51 ods. 4
zákona o VO v podstate už nemôže byť v konflikte záujmov.

14. Z pohľadu skutkového stavu bolo podľa žalovaného kľúčové, že žalobca vymenoval trojčlennú
komisiu na hodnotenie ponúk, pričom dvaja z troch členov hodnotiacej komisie, konkrétne B. C. D. a E.
F., boli bývalí zamestnanci úspešného uchádzača. B. C. D. zastávala v danom verejnom obstarávaní
okrem funkcie členky komisie na hodnotenie ponúk aj funkciu osoby poverenej výkonom verejného

obstarávania, t. j. podieľala sa na príprave a procesnej realizácii predmetného verejného obstarávania,
čo potvrdzujú súťažné podklady, ktoré B. C. D. v decembri 2019 potvrdila svojim podpisom ako osoba
poverená výkonom verejného obstarávania. Zo skutkového stavu je teda zrejmé, že B. C. D. ako
bývalá zamestnankyňa úspešného uchádzača zabezpečovala prípravu a procesnú realizáciu verejného
obstarávania a zároveň spolu s E. F. (rovnako bývalou zamestnankyňou úspešného uchádzača) ako

členkyvtrojčlennejkomisiinahodnotenieponúkzabezpečovaliprocesvyhodnocovaniaponúk.Vdanom
verejnom obstarávaní boli predložené štyri ponuky, pričom dve ponuky boli vylúčené. Teda o samotnom
vylúčení dvoch ponúk v danom verejnom obstarávaní rozhodovala trojčlenná komisia, v ktorej boli dvaja
z troch členov bývalí zamestnanci úspešného uchádzača. Navyše po preštudovaní predložených ponúk
zverejnených v profile žalobcu žalovaný konštatoval, že žalobcom vylúčené ponuky by sa vo výslednom

poradí umiestnili pred úspešným uchádzačom. To je nesporný fakt, ktorý nemôže spochybniť ani
žalobca. Faktom taktiež ostáva, že žalobca neprijal žiadne opatrenia pri výskyte dôvodného podozrenia
z existencie tohto potencionálneho konfliktu záujmov

15. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je žalobou voveciach správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP
žalobu zamietol.

17. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má
zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle
súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026 (§ 137

ods. 4 SSP).

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

19.Podľa§10ods.1zákonaoVO,verejnýobstarávateľaobstarávateľsúpovinníprizadávanízákaziek,

koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

20. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp
rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti,
princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

21. Podľa § 23 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo
verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku
súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania.

22. Podľa § 23 ods. 2 zákona o VO, konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná
osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy
finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie
jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

23. Podľa § 23 ods. 3 zákona o VO, zainteresovanou osobou je najmä a) zamestnanec verejného
obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania
alebo iná osoba, ktorá poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť
vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo
b) osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá môže

ovplyvniťvýsledokverejnéhoobstarávaniabeztoho,abysanevyhnutnepodieľalanajehoprípravealebo
realizácii.

24. Podľa § 23 ods. 4 zákona o VO, zainteresovaná osoba oznámi verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa

zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi
bezodkladne po tom, ako sa o konflikte záujmov dozvie.

25. Podľa § 23 ods. 5 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní prijať primerané
opatrenia a vykonať nápravu, ak zistia konflikt záujmov. Opatreniami podľa prvej vety sú najmä vylúčenie

zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej
povinností a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov.

26. Podľa § 40 ods. 6 písm. f) zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúčia z verejného
obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak konflikt záujmov podľa § 23 nemožno odstrániť inými

účinnými opatreniami.

27. Podľa § 51 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní na vyhodnotenie
ponúk zriadiť najmenej trojčlennú komisiu. Členovia komisie musia mať odborné vzdelanie alebo
odbornú prax zodpovedajúcu predmetu zákazky alebo koncesie; verejný obstarávateľ a obstarávateľ

sú oprávnení spracúvať dokumenty v nevyhnutnom rozsahu na tento účel. Komisia je spôsobilá
vyhodnocovať predložené ponuky, ak je súčasne prítomná väčšina jej členov.28. Podľa § 51 ods. 3 zákona o VO, člen komisie musí byť bezúhonný. Za bezúhonného sa považuje
ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s verejným obstarávaním alebo za niektorý
z trestných činov podľa § 32 ods. 1 písm. a).

29. Podľa § 51 ods. 5 zákona o VO, členom komisie nesmie byť ani a) blízka osoba) osobe uvedenej
v odseku 4 a b) osoba, u ktorej možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti vo vzťahu k uchádzačovi
alebo záujemcovi, najmä ak ide o osobu, ktorá sa podieľala na príprave dokumentov v danom verejnom
obstarávaní na strane záujemcu alebo uchádzača, alebo ktorej môže vzniknúť výhoda alebo ujma

v súvislosti s výsledkom vyhodnotenia ponúk.

30.Podľa§182ods.2písm.e)zákonaoVO,úraduložíverejnémuobstarávateľovialeboobstarávateľovi
pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak porušil povinnosť podľa § 23 ods. 5.

31. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté

rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby
sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a či došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu.

32. Správny súd v prvom rade uvádza, že existencia konfliktu záujmov, ktorý narúša alebo obmedzuje

hospodársku súťaž, je závažným problémom. Ak je ohrozená alebo narušená nestranná a objektívna
realizácia verejného obstarávania, ktorej následkom môže byť narušenie čestnej hospodárskej súťaže
alebo ohrozenie zásady rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi alebo záujemcami, ide
o stav, ktorý je v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ
a obstarávateľ je povinný počas celého procesu verejného obstarávania rešpektovať princíp

rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti.
Cieľom princípu nediskriminácie hospodárskych subjektov, rovnakého zaobchádzania a princípu
transparentnosti je napomôcť rozvoju skutočnej hospodárskej súťaže a účelnému vynakladaniu
verejných prostriedkov, ako aj zabrániť riziku uprednostňovania určitých uchádzačov alebo záujemcov,
a svojvoľnému prístupu subjektu uskutočňujúceho verejné obstarávanie. V súlade s týmito princípmi sa

uchádzači a záujemcovia musia nachádzať v rovnakej situácii tak v čase vypracovania ponúk, žiadostí
o účasť, ako aj v čase ich hodnotenia.

33. V rozpore s princípom transparentnosti je akékoľvek konanie subjektu uskutočňujúceho verejné
obstarávanie, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie

kontrolovateľné. Existencia konfliktov záujmov, ktoré znamenajú neoprávnenú výhodu pre niektorého z
uchádzačov a skresľujú tak hospodársku súťaž, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení princípov
rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, transparentnosti, ale aj hospodárnosti a efektívnosti. Vedie
k vážnemu priamemu poškodeniu verejných rozpočtov a reputácie verejného sektora v súvislosti so
zadávaním zákaziek, ktoré sa nepriamo prejavuje v nezáujme serióznych dodávateľov, najmä z iných

štátov, ponúkať verejnému sektoru svoje tovary, služby alebo stavebné práce, čo má zásadný dopad
na hospodársku súťaž a následne na cenu, resp. schopnosť verejného sektora prilákať zahraničné
skúsenosti, know-how a inovácie dostupné na vyspelých európskych a svetových trhoch. Konflikt
záujmov nie je to isté ako korupcia. Konflikt záujmov vzniká, keď určitá osoba dostane príležitosť
uprednostniť svoje súkromné záujmy pred svojimi služobnými povinnosťami, resp. keď sa neriadi takými

argumentami, ktoré súvisia výlučne s ekonomikou príslušnej zákazky a snahou dosiahnuť najlepší
možný výsledok pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

K porušeniu č. 1

34. Žalobca namietol, že vo vzťahu k starostovi obce a súčasne aj minoritnému spoločníkovi spoločnosti
OMOSS boli vykonané kroky tak, že došlo k vylúčeniu starostu obce (a minoritného spoločníka
spoločnosti OMOSS) z akejkoľvek komunikácie, pričom podľa žalobcu sa jednalo o jediný postup,
ktorý vylúčil akúkoľvek možnosť ovplyvnenia výberu úspešného uchádzača. Žalobca ako verejný
obstarávateľ tak vykonal a prijal také opatrenia, ktoré vylúčili akúkoľvek neobjektivitu, netransparentnosť

pri posudzovaní a vyhodnocovaní ponúk. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.35. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia správny súd súhlasí so závermi
žalovaného o tom, že žalobca vykonal dostatočné opatrenia výlučne vo vzťahu k pánovi B. E. G.,
avšak vo vzťahu k osobe p. A. A. nedošlo k vykonaniu dostatočných opatrení. Bolo nesporné, že p.

A. A. bol v čase verejného obstarávania starostom obce – žalobcu, tak aj minoritným spoločníkom
spoločnosti OMOSS – uchádzača vo verejnom obstarávaní. Zároveň podľa názoru správneho súdu
bolo nesporné (nespochybnil to ani žalobca), že starosta obce sa podieľal na príprave a realizácii
verejného obstarávania, a teda poznal podmienky tohto verejného obstarávania. Aj napriek tomu, že
starosta obce vedel o relevantných skutočnostiach (podieľal sa na príprave verejného obstarávania

a bol minoritným spoločníkom spoločnosti OMOSS), len to, že bol vylúčený z akejkoľvek komunikácie
vo vzťahu k verejnému obstarávania aj podľa názoru správneho súdu nepostačuje na to, aby došlo
k odstráneniu konfliktu záujmov.

36. Orgán verejnej správy súčasne v napadnutých rozhodnutiach aj uviedol (napr. bod 85 a nasl.
prvostupňového rozhodnutia), že ak verejný obstarávateľ zistí konflikt záujmov, je povinný prijať

primerané opatrenia a vykonať nápravu, pričom v krajnom prípade je verejný obstarávateľ oprávnený
postupovať podľa § 40 ods. 6 písm. f) zákona o VO a uchádzača vylúčiť. Z administratívneho spisu
však nevyplýva, že by žalobca vôbec uvažoval nad touto možnosťou, ale vystačil si s tým, že starosta
obce bol vylúčený z akejkoľvek komunikácie, avšak stále za skutkového stavu, kedy (i) sa starosta obce
podieľal na príprave verejného obstarávania a (ii) spoločnosť OMOSS, ktorej spoločníkom bol starosta

obce, bol stále uchádzačom vo verejnom obstarávaní, na príprave ktorého sa starosta obce podieľal.
Starosta obce a aj spoločník spoločnosti OMOSS sa tak už v prípravnej fáze verejného obstarávania
podieľal na verejnom obstarávaní, a preto aj podľa názoru správneho súdu nemožno prijaté opatrenia,
vykonané až po otvorení ponúk, považovať za dostatočné.

K porušeniu č. 2

37. Žalobca v žalobe namietol, že vo vzťahu k členkám komisie – B. C. D. a E. F. bola splnená podmienka
bezúhonnosti. Žalobca mal za to, že ak zákon o VO považuje za bezúhonnú osobu aj člena komisie,
ktorý najmenej jeden rok pred vymenovaním do funkcie nebol zamestnancom uchádzača, čo v prípade

členiek komisie bolo splnené, žalovaný prekročil svoje kompetencie. Uvedená žalobná námietka bola
vyhodnotená ako nedôvodná.

38. Správny súd uvádza, že žalovaný nezaložil uvedené porušenie na tom, že by členky komisie neboli
bezúhonné. Ako vyplýva z administratívneho spisu, orgán verejnej správy uviedol, že správny delikt bol

založený na tom skutkovom základe, že pri výskyte dôvodného podozrenia z existencie potenciálneho
konfliktu záujmov, spočívajúceho v existencii dôvodného podozrenia z prepojenia členov komisie ako
zainteresovaných osôb, ktoré boli v minulosti zamestnané u úspešného uchádzača, neprijal žalobca
primerané opatrenia a nevykonal nápravu za účelom odstránenia tohto potenciálneho konfliktu záujmov.
Je potrebné odlišovať podmienku bezúhonnosti a ostatné podmienky, ktoré zákon o VO kladie na členov

komisie.

39. Zákon o VO v § 51 ods. 3 jednoznačne uvádza, že člen komisie musí byť bezúhonný, pričom za
bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s verejným
obstarávaním alebo za niektorý z trestných činov podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona o VO. Je tak

nesprávne tvrdenie žalobcu, ak tvrdí, že „zákon považuje za bezúhonného člena komisie aj člena, ktorý
najmenej jeden rok pred vymenovaním do funkcie nebol zamestnancom uchádzača.“ Zákon o VO totižto
vo vzťahu k bezúhonnosti odkazuje za trestnoprávnu zodpovednosť, pričom podmienku toho, aby člen
komisie nebol zamestnancom uchádzača predstavuje ďalšiu podmienku (popri bezúhonnosti) na to, aby
verejné obstarávanie prebehlo v súlade s princípmi verejného obstarávania.

40. Orgány verejnej správy uvedené porušenie založili na tom, že vo vzťahu k spomenutým členkám
komisie nebol odstránený možný konflikt záujmov, pričom žalobca k danému nepredložil relevantné
dôkazy a skutočnosti, ktoré by odstránili pochybnosti žalovaného. Nebolo tak preukázané, že žalobca sa
skutočne zaoberal existenciou potenciálneho konfliktu záujmov a zároveň nevyplynulo, či žalobca prijal

primerané opatrenia a vykonal nápravu za účelom odstránenia tohto potenciálneho konfliktu záujmov.

41. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád
vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú ztýchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu
napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že
postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd

dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.
43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).