Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/136/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209313
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209313.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodený XX.XX.XXXX a C. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov – matky: A. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. E. XXX/XX, E., právne zastúpená spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36836460, a otca: F. G. B., narodený XX.XX.XXXX,

trvale bytom H. XXX, právne zastúpený spoločnosťou KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 08.12.2025 sa matka maloletých detí A.

B., narodeného XX.XX.XXXX a C. B., narodenej XX.XX.XXXX domáhala úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov a súčasne žiadala, aby súd do
rozhodnutia vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 350 eur mesačne, a to
k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. V konaní vo veci samej matka žiadala vydať rozsudok,
ktorým súd rozhodne o zverení maloletého A. a maloletej C. do starostlivosti matky a otca zaviaže

povinnosťou prispievať na výživu maloletého A. sumou 550 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou
600eurmesačne,počnúcdňom25.11.2022;súčasnematkažiadalaupraviťstykotcasmaloletýmideťmi
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka
od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste školského
zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú a po skončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste jej
bydliska, pričom ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v školskom zariadení, miestom prevzatia bude

bydlisko matky.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že výživné v nevyhnutnej miere,
na ktoré bol otec maloletých detí zaviazaný uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34
zo dňa 12.09.2022, nie je dostačujúce na úhradu nevyhnutných výdavkov maloletých detí, ktoré sa s
pribúdajúcim vekom maloletých detí a s rastúcou infláciou rapídne zvýšili, čím došlo k podstatnej zmene

pomerov. V súčasnosti s ohľadom na príjem matky nie je reálne v jej schopnostiach a možnostiach
zabezpečiť základné životné potreby maloletých detí, čo odôvodňuje bezodkladnosť úpravy pomerov.
Matka poukázala na skutočnosť, že rozvodové konanie trvá už vyše tri roky a aktuálna finančná situácia
je pre ňu viac neúnosná, keďže nedisponuje dostatkom financií, aby naďalej bola schopná pokrývať
prevažnú časť výdavkov na maloleté deti sama. Dôvodí, že výšku výživného navrhuje s ohľadom na
dočasnosť úpravy do rozhodnutia vo veci samej, v miere podľa možností, schopností a majetkových

pomerov otca a súčasne v miere určenej len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletých
detí, teda v nevyhnutnej miere. Má za to, že takouto výškou výživného plateného zo strany otca budúmať maloleté deti vlastný príjem, ktorý umožní matke bez ohrozenia všestranného vývoja a zdravia
zabezpečovať a uspokojovať základné individuálne životné potreby maloletých detí.

3. V časti návrhu označenej ako Majetkové pomery matka uvádza, že otec sa na informatívnom stretnutí
rodičov slovne zaviazal, že sa bude aktívne podieľať na financovaní mimoriadnych výdavkov detí, čo sa
však v praxi nestalo skutočnosťou - otec sa odmieta podieľať na mimoriadnych výdavkoch a na žiadosti
matky častokrát ani nereaguje (komunikácia medzi rodičmi zo dňa 13.05.2024, zo dňa 26.10.2022,
zo dňa 24.10.2023). Matka v tejto súvislosti poukazuje na situácie, keď maloletý A. mal plánovaný

termín u zubára, matka na požiadanie otca neuhradila preddavok vo výške 150 eur za vyšetrenie, otec
tam s maloletým A. nešiel a preložil mu termín. Otec taktiež odmietol uhradiť korčuliarsky výcvik pre
obe maloleté deti. K popísaným situáciám matka doložila ako listinný dôkazný prostriedok záznam z
komunikácie medzi rodičmi z februára a septembra 2025. Matka uvádza, že živobytie musí zaobstarať
pre seba a maloleté deti svojpomocne (otca nemá, jej matka je vážne chorá, brat žije v Českej republike).
Otca maloletých detí opakovane žiadala a vyzývala, aby na výživu detí prispieval, medzitým sa základné

životné potreby maloletých detí snaží zabezpečiť sama, čo je často nad jej sily. Otec sa odmieta podieľať
na financovaní krúžkov, odmieta sa podieľať na úhrade školného, školských a mimoškolských aktivít,
zdravotnej starostlivosti a pod. V konaní vo veci samej matka žiada otca zaviazať povinnosťou prispievať
na výživu maloletých detí tri roky spätne od podania návrhu a v tejto súvislosti uvádza, že v roku 2022
bol otcovi uložený zákaz vstupu do rodinného domu, z dôvodu ohrozenia matkinej telesnej a duševnej

integrity, otec napriek tomu na rodinnom dome vymenil zámky, čím zamedzil matke a deťom vstup do
ich rodinného domu a matka zo dňa na deň ostala s maloletými deťmi bez strechy nad hlavou, bez
motorového vozila, ktoré využívala najmä na dopravu maloletých detí, a bez práce, keďže u otca bola
aj zamestnaná; v dôsledku tejto ťaživej situácie, ktorá nastala konaním otca, bolo matkiným hlavným
cieľom zabezpečiť maloletým deťom bývanie a nájsť si prácu, ktoré okolnosti jej bránili v podaní návrhu.

4. Matka v návrhu vyčíslila mesačné výdavky na maloletú C. v sume 1 118 eura, na maloletého A. v sume
1 068 eur a svoje mesačné výdavky v sume 1 236 eur, čo spolu predstavuje sumu 3 422 eur. K svojim
príjmovým pomerom uviedla, že jej aktuálny príjem predstavuje príjem zo závislej činnosti (zamestnanec
v spoločnosti I. J. J. so sídlom vo K.), pričom jej priemerný mesačný plat brutto za obdobie od apríla

2025 do septembra 2025 predstavoval sumu 1 886 eur. Matka poberá prídavky na maloleté deti vo
výške 60 eur na každé dieťa. Je vlastníčkou bytu v Prahe, jej ďalší príjem tvorí zostatok z nájomného
vo výške 156 eur po odpočítaní splátky za hypotéku (12 653 Kč, t.j. 522 eur) a poplatkov za bytové
služby (4 446 Kč, t.j. 183,42 eura). Poukázala na to, že v minulosti až do 05.09.2022 bola zamestnaná
s príjmom na úrovni minimálnej mzdy v spoločnosti B. J., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol

otec maloletých. Okrem spoločnosti B.–J. J. bol otec spoločníkom v spoločnosti B. J.. V roku 2022 zrušil
účasť v týchto spoločnostiach, spoločníkmi sú aktuálne otec a brat otca maloletých detí a otec je podľa
informácií matky zamestnaný v týchto spoločnostiach, pričom deklaruje minimálnu mzdu. Matka ďalej
uvádza, že otec je vlastníkom trojizbového bytu v L., ktorý dlhodobo prenajíma. Rodinný dom, v ktorom
rodina spoločne žila, daroval svojím rodičom, pričom ho naďalej užíva a matka naďalej figuruje ako

spoludlžník na hypotéke k predmetnej nehnuteľnosti. Matka k návrhu priložila rodné listy maloletých
detí, sobášny list, doklad o svojom príjme, nájomnú zmluvu k bytu, ktorý s maloletými deťmi obýva,
prepisy komunikácie medzi matkou a otcom z rokov 2022, 2023, 2024 a 2025, záznamy OO PZ v Trnave
k vykázaniu otca zo spoločného obydlia z 19.08.2022, výpisy z obchodného registra a z portálu finstat.sk
k obchodným spoločnostiam B. J., B. J. a K. J..

5. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa podaním doručeným súdu dňa 19.12.2025
vyjadril otec maloletých, ktorý žiadal návrh matky zamietnuť. Otec k podstatným okolnostiam týkajúcim
sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že matkou deklarovaný príjem, ktorý
spolu s výživným na maloleté deti plateným otcom dosahuje 2 200 eur, považuje za dostatočný

na uhrádzanie potrebných výdavkov na maloleté deti. Otec spochybnil odôvodnenosť pravidelných
výdavkov vynakladaných matkou na svoje potreby a na potreby maloletých detí, ktoré matka vyčíslila
vsumetakmer3500euraktoréprevyšujúpríjemmatkyotakmer1300eur,považujúcmatkouuvádzané
sumy jednotlivých výdavkov za vymyslené a nereálne. Poukázal na hodnotu bytu vo vlastníctve matky
v Prahe, ktorý matka prenajíma, pričom podľa jeho vyjadrenia príjem z prenájmu obdobného bytu sa

pohybuje na úrovni 1 250 eur mesačne, a preto sa domnieva, že príjem z prenájmu bytu dosahuje matka
podstatne vyšší ako ten, ktorý uvádza. Tvrdenia matky o tom, že nie je v jej možnostiach zabezpečovať
základné nevyhnuté životné potreby maloletých detí, relativizoval jej vlastným konaním, keď uvádza, že
matka zabezpečuje pre deti nákladné výlety a počas letných prázdnin, kedy otec deklaroval možnosťzabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, matka uprednostnila stráženie detí opatrovateľkou, za ktorej
služby musela uhradiť nemalú sumu. Z vyjadrenia otca vyplýva, že v čase, kedy má deti vo svojej
starostlivosti v rámci výkonu styku (otec tento čas vo svojom podaní opakovane vymedzuje ako 14 dní

v mesiaci), zabezpečuje všetky potreby detí, kupuje im potrebné oblečenie. Odmieta, že by matkou
žiadané úhrady mali byť považované za úhrady mimoriadnych výdavkov – deklaroval vôľu podieľať sa
na úhrade mimoriadnych výdavkov, avšak s matkou nenachádza zhodu v charaktere výdavkov, keď
podľa názoru otca je tieto potrebné považovať za bežné výdavky, ktoré majú byť uhrádzané z riadneho
výživného, ktoré otec platí v sume 150 eur na každé z detí. Namieta, že matka neuvádza žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o bezprostrednom ohrození záujmov maloletých detí v prípade
nepristúpenia k zvýšeniu výživného, zdôrazňujúc pritom, že nariadeným neodkladným opatrením bolo
výživné určené na hranici výšky výživného vypočítaného podľa metodiky pre výpočet výživného
vydanej MS SR ako výživného určeného vzhľadom na príjem otca v konaní vo veci samej, a teda
prevyšuje nevyhnutnú mieru, ktorú má zabezpečiť neodkladné opatrenie. Otec k svojmu vyjadreniu
priložil potvrdenie o príjme, čestné prehlásenie F. M. G., rozhodnutie Okresného úradu Trnava zo dňa

08.08.2023 o zastavení konania (skutok zo dňa 19.08.2022), výpisy z Edupage.

6. Súd sa oboznámil s podaným návrhom matky a jeho listinnými prílohami v rozsahu potrebnom pre
konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadrením otca k návrhu matky, výsledkami
lustrácie príjmov rodičov v Sociálnej poisťovni, ako aj s podstatným obsahom spisového materiálu sp.

zn. 61P/10/2022 a k nemu pripojenými spismi (najmä sp. zn. 40P/19/2024, sp. zn. 40P/65/2022) a zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

7. Na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí, a to na základe
návrhu otca zo dňa 30.08.2022 (sp. zn. 61P/10/2022). Konanie nie je právoplatne skončené, a to pre

nezhodu rodičov v otázke výkonu rodičovských práv a povinností, keď otec žiada, aby súd po rozvode
manželstva zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Vo veci
bolo nariadené znalecké dokazovanie, dňa 09.12.2025 ustanovená znalkyňa doručila zostávajúcu časť
znaleckého posudku.

8. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol dočasne upravený uznesením
Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022 v spojení s uznesením Okresného
súdu Trnava č.k. 40P/19/2024 – 60 zo dňa 11.03.2024, podľa ktorého boli obe maloleté deti dočasne
do právoplatného skončenia vyššie uvedeného rozvodového konania zverené do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok,

otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 150 eur na
každé dieťa a styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00
hod. do stredy do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele
do 17:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste školského zariadenia, ktoré maloleté
deti navštevujú a po skončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Uznesenie č.k.

40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022, ktorým sa upravovala aj výška výživného, bolo vydané na základe
rodičovskej dohody.

9. Z matkou predloženého potvrdenia o príjme z pracovného pomeru trvajúceho od 10.02.2025 doposiaľ
u zamestnávateľa I. J. J. vyplýva, že za obdobie apríl 2025 až október 2025 bol matkin plat v priemere

1 647,27 eura v čistom (vrátane daňového bonusu na maloleté deti). Z výsledkov lustrácie príjmu matky
v Sociálnej poisťovni bolo súdom zistené, že čistá mzda matky bola v mesiacoch október a november
2025 vyššia (vymeriavací základ v októbri 2 752,20 eura, čo predstavuje čistý príjem 2 161,43 eura,
resp. vymeriavací základ v novembri 2 534,34 eura, čo predstavuje čistý príjem 2 058,91 eura).

10. Z výsledkov lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni bolo súdom zistené, že otec je od 17.09.2024
zamestnancom spoločnosti B. J. (predtým K. J. v trvaní 1 mesiaca, predtým B. J. od 13.11.2018 do
06.02.2024), s pravidelnou mzdou 1 650 eur v hrubom, čo predstavuje 1 248,52 eura v čistom (podľa
potvrdenia o príjme predloženého otcom je jeho čistá mesačná mzda za január až november 2025
1 249,86 eura).

11. Z matkou predloženého dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 01.08.2025 vyplýva, že matka ako
nájomca sa zaväzuje hradiť nájomné vo výške 400 eur a náklady za služby spojené s užívaním bytu
vo výške 250 eur.12. Zo špecifikácie výdavkov predložených matkou vyplýva, že mesačné výdavky na maloletú C. sú
v sume 1 118 eura a ich skladba je nasledovná: bývanie 216 eur, školné 30 eur, školské obedy 8

eur, školské potreby 40 eur, školské výlety 35 eur, záujmové krúžky 95 eur, strava 250 eur, hygiena -
kozmetika 35 eur, obuv a odevy 100 eur, zdravotná starostlivosť (lieky, lekár, zuby) 40 eur, dovolenky
a rekreačné pobyty 250 eur, doprava 50 eur, mobilný telefón 5 eur, vreckové 20 eur. Maloletej C.
bola diagnostikovaná celiakia, je potrebné zabezpečovať jej špeciálnu stravu. Mesačné výdavky na
maloletého A. matka vyčíslila v sume 1 068 eur a špecifikovala nasledovne: bývanie 216 eur, školné

30 eur, školské obedy 8 eur, školské potreby 50 eur, školské výlety 35 eur, záujmové krúžky 50 eur,
strava 200 eur, hygiena - kozmetika 30 eur, obuv a odevy 100 eur, zdravotná starostlivosť (lieky, lekár,
zuby) 50 eur, dovolenky a rekreačné pobyty 250 eur, doprava 50 eur, mobilný telefón 5 eur, vreckové
20 eur. Matka ďalej uviedla, že jej výdavky predstavujú mesačne sumu 1 236 eur a pozostávajú z týchto
výdavkov: bývanie 216 eur, strava 300 eur, hygiena - kozmetika 50 eur, obuv a odevy 100 eur, zdravotná
starostlivosť 60 eur, dovolenky a rekreačné pobyty 300 eur, doprava 100 eur, domácnosť 50 eur,

vybavenie, údržba domácnosti a iné nečakané výdavky 50 eur, mobil 26 eur, kultúrne akcie 50 eur,
sporenie a poistenie 50 eur.

13. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

20. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

21. Podľa § 111 písm. c) CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
výžive maloletého.22. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 62 ods. 1 a 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to,
ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

25. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

26. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

27. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje
najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa

dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenie vývinu
dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej
integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu

viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa
zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

28. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia

§ 360 a nasl. CMP upravujú len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, ktoré sú
výnimkami zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej
procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla
úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa
aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto

úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný
okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia
súd rozhoduje. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 CMP) je neodkladné
opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým
nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou

súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov
maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov.

29. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho
príloh, ako aj podstatným obsahom spisového materiálu viažuceho sa ku konaniu sp. zn. 61P/10/2022

dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nie
sú dané. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka podala súčasne s návrhom na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, ktoré je
predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 61P/10/2022 na základe návrhu otca
zo dňa 30.08.2022. Pomery účastníkov boli na čas do rozvodu manželstva upravené neodkladným

opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022 v
spojení s uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/19/2024-60 zo dňa 11.03.2024, a to v rozsahu
výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti (maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky),
styku otca s maloletými deťmi a tiež bola upravená vyživovacia povinnosť otca, ktorý bol v zmyslenariadeného neodkladného opatrenia zaviazaný prispievať k rukám matky na výživu maloletej D.
a maloletého A. sumou 150 eur mesačne na každé dieťa (spolu 300 eur mesačne); súd pri úprave
pomerov vychádzal z dohody samotných rodičov. Z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené,

že otec určené výživné platí, čo matka ani nespochybňovala. Matka potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia odôvodnila zmenou pomerov od ostatného rozhodovania súdu spočívajúcou v narastajúcej
inflácii a zvyšujúcim sa vekom maloletých detí a dôvodila aj tým, že otec neplní svoj ústny záväzok
podieľať sa aj na mimoriadnych výdavkoch na maloleté deti, na úhradu ktorých matka podľa jej vyjadrení
zostáva sama a dostáva sa pritom do finančnej tiesne.

30. Súd nespochybňuje náročnosť finančnej situácie matky v jej aktuálnych životných podmienkach,
pokiaľ však ide o zásah do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia za účelom
zlepšenia podmienok výživy maloletého dieťaťa, tento ako prostriedok naliehavej procesnej ochrany je
možné využiť len vo výnimočných prípadoch, ak má súd osvedčené bezprostredné ohrozenie záujmov
maloletého dieťaťa v dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov, resp. jedného

z nich. Určenie rozsahu výživného formou neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 366 CMP
je totiž možné výlučne len v nevyhnutnej miere, teda v takej miere, ktorá prispeje k zabezpečeniu
základnýchpotriebdieťaťa.Podmienkouprenariadenieneodkladnéhoopatreniavoveciachvýživnéhoje
osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie
výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý je zásadne odlišný od rozsahu vyživovacej

povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. zákona o rodine. Samotná
existencia práva dieťaťa na výživné od oboch rodičov nie je s poukazom na zákonné ustanovenie § 366
CMP dôvodom na zásah súdu do pomerov účastníkov konania. Výživné neodkladným opatrením preto
nemožno určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej
pre zabezpečenie základných existenčných potrieb maloletého dieťaťa. Charakteristickým znakom

neodkladného opatrenia podľa citovaného ustanovenia § 366 CMP je tak rozsah výživného, ktorý sa
zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, keď výživné v nevyhnutnej miere je určené
len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný
je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.

31. V danom prípade mal súd z listinných dôkazov preukázané, že matka je zamestnaná s pravidelným
mesačným príjmom v priemernej výške po zaokrúhlení 1 647 eura v čistom (vrátane daňového bonusu
na maloleté deti), je jej vyplácaná sociálna dávka prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne (na
obe maloleté deti spolu), deklarovala tiež príjem z prenájmu nehnuteľnosti po odpočítaní nevyhnutných
súvisiacich výdavkov vo výške 156 eur, otec k jej rukám platí mesačne 300 eur titulom výživného na

maloleté deti; pravidelný mesačný príjem matky sa tak pohybuje na úrovni sumy 2 223 eur. Matka naproti
tomu uvádza, že pravidelné mesačné výdavky na maloleté deti predstavujú na maloletú C. sumu 1 118
eura, na maloletého A. sumu 1 068 eur a okrem nich matka vynakladá mesačné výdavky na svoju
osobu vo výške 1 236 eur. Prihliadajúc na uvedené možno usudzovať, že príjem matky neumožňuje
pokrývať jej výdavky tak, ako ich vyčíslila. Samotné konštatovanie matky ako osoby zabezpečujúcej

osobnú starostlivosť o maloleté deti o obmedzených možnostiach pokrývať reálne výdavky zo svojho
príjmu však bez ďalšieho nemožno považovať za dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia. V kontexte vyššie opísaných zákonných podmienok pre vydanie tohto svojím
charakterom špecifického súdneho rozhodnutia je nevyhnutné posúdiť povahu a opodstatnenosť
samotných výdavkov maloletých detí, ktoré matka vo svojom návrhu špecifikovala, a to za účelom

overenia, či ide o nevyhnutné výdavky, keďže zaviazanie otca na platenie výživného neodkladným
opatrením možno len v nevyhnutnom rozsahu. Preskúmaním špecifikácie výdavkov, ktoré matka spolu
s návrhom predložila, možno skonštatovať, že je zrejmé, že potreby maloletých detí tak, ako vyplývajú
z opisu skutkového stavu uvádzaného v návrhu, prevyšujú mieru, ktorá je rozhodná pre rozhodnutie
o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zo špecifikácie výdavkov vyplýva, že pomery

maloletých detí im majú umožňovať účasť na dovolenkách a výletoch spojených s pomerne významnými
nákladmi, návštevu záujmových krúžkov spojených s pravidelnými mesačnými platbami v sume 50
eur a 95 eur, pravidelné vreckové, pričom aj ostatné potreby detí majú byť napĺňané v rozsahu, ktorý
svedčí dostatočnej miere; niektoré výdavky ako napríklad výdavky na školské potreby a školské výlety
sa dokonca javia ako neprimerané bežným pomerom). Súd má za to, že životná úroveň maloletých detí

tak, ako vyplýva z opisu poskytnutého matkou, nasvedčuje záveru, že matka napriek svojmu aktuálnemu
príjmu dokázala v období predchádzajúcom podaniu návrhu zabezpečovať maloletým deťom ich potreby
bez ohrozenia ich výživy, výchovy, či iných dôležitých záujmov. Žiada sa dodať, že matka v návrhu
deklarovala výrazné prevyšovanie výdavkov nad príjmami, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlila, akodoposiaľ výdavky maloletých detí pokrývala, hoci mal súd mal osvedčené, že príjmové pomery matky
boli rovnaké, resp. obdobné ako v období predošlých mesiacov, a neosvedčila, že by v pomeroch na jej
strane nastala taká zmena, pre ktorú by reálne nebolo možné pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti

o maloleté deti tak, ako tomu bolo doposiaľ. Z návrhu nie sú zrejmé žiadne podstatné zmeny na strane
maloletých detí a ani inflácia, na ktorú matka v návrhu poukazovala, nepredstavuje bezprostrednú
hrozbu pre pomery účastníkov, ktorá by mala byť sanovaná nariadením neodkladného opatrenia. Matka
vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala tiež na nedodržiavanie ústneho
prísľubu otca na podieľaní sa na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletých detí, čo otec namietal tým,

že nejde o mimoriadne, ale bežné výdavky, pričom poukazoval na to, že okrem bežného výživného
maloletým deťom v čase, kedy sa nachádzajú v jeho starostlivosti v rámci styku, zabezpečuje všetky ich
potreby. Súd uvádza, že ani v spojitosti s potrebou úhrad mimoriadnych výdavkov maloletých detí, ktoré
boli matkou konkretizované len vágne a dokladované komunikáciou rodičov spred niekoľkých mesiacov,
či rokov, nevzhliadol potrebu neodkladného zásahu do pomerov účastníkov, keď matka neosvedčila
ich existenciu v miere predstavujúcej ohrozenie záujmov maloletých detí, zvlášť v kontexte vyššie

uvádzaného hodnotenia aktuálnych pomerov účastníkov. Súd dodáva, že skutkové okolnosti tvrdené
matkou budú preskúmané v konaní vo veci samej, ktoré matka svojím podaním doručeným súdu dňa
08.12.2025 iniciovala a v ktorom žiada určiť otcovi výživné nad rámec doterajšieho plnenia aj spätne
do minulosti.

32. Ako už súd ozrejmil vyššie, neodkladné opatrenie vo veciach výživného je prostriedkom naliehavej
procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu za
účelom úpravy pomerov účastníkov tak, aby nedošlo k ohrozeniu zabezpečenia základných potrieb
dieťaťa. Z vykonaného dokazovania v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia súd dospel k záveru o neosvedčení podmienok pre naliehavú potrebu

ingerencie súdu do pomerov účastníkov. Matka neosvedčila žiadnu podstatnú zmenu v doterajších
pomeroch, ktorá by bezprostredne predchádzala podaniu návrhu a z ktorej by sa dalo usudzovať, že by
bez žiadaného zásahu zo strany súdu boli záujmy maloletých detí na riadnom fyzickom, psychickom,
či sociálnom vývoji ohrozené. Súd nespochybňuje dopady súčasnej situácie na pomery rodiny, ktoré
prechodne môžu predstavovať pre maloleté deti obmedzenie ich doterajších aktivít, či spôsobu života,

avšak predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je hodnotenie, či je
v možnostiach matky, ktorá v súčasnosti vykonáva faktickú starostlivosť o maloleté deti, pokrývať
zo svojho príjmu a z výživného plateného otcom oprávnené potreby maloletých detí bez toho, aby
bola ohrozená ich výživa, výchova, prípadne ich iné dôležité existenčné záujmy. V intenciách vyššie
uvedeného tak súd dospel k záveru, že matka dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia neosvedčila a keďže súd v konaní nemal za osvedčené bezprostredné ohrozenie záujmov
maloletých detí, návrh ako nedôvodný zamietol.

33. Súd záverom dodáva, že týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, v ktorom bude vykonané riadne a úplné dokazovanie

na posúdenie všetkých podstatných otázok a bude tiež rozhodnuté aj o návrhu matky na určenie
výživného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.