Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lucia Kúdelčíková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101536
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101536.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: CRESCO Ružinov s.r.o., IČO: 47 229 641, so sídlom:
Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VERIONS,
s. r. o., IČO: 47 239 441, so sídlom: Radvanská 21, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom: Primaciálne námestie 429/1, 811 01
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MAGS ODP 58793/2025-505715 zo dňa

04.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 03.10.2025
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“) podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej len
„správny súd“) dňa 03.10.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia časti opatrenia

žalovaného č. MAGS ODP 58793/2025-505715 zo dňa 04.08.2025 (ďalej len „napadnuté opatrenie“),
ktorým žalovaný ako cestný správny orgán podľa § 3 ods. 2, ods. 7 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“)
určil použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych cestách I., II. a III. triedy
a na účelových cestách identifikovaných vo výroku napadnutého opatrenia podľa priloženého projektu
organizácie dopravy „Zóna regulovaného parkovania RU3 - Pošeň“, s podmienkami určenými v bodoch

1. až 11. výroku napadnutého opatrenia. Žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého opatrenia v časti,
v ktorej bolo na Jašíkovej ulici určené odstránenie 2 existujúcich zvislých regulačných dopravných
značiek s označením IP16, 2 existujúcich zvislých dodatkových dopravných značiek s označením 506,
15 existujúcich vodorovných dopravných značiek s označením „DZ“ a 15 existujúcich vodorovných
označení parkovacích miest symbolom „X“, ktorým bolo zároveň určených 15 parkovacích miest
spadajúcich do zóny regulovaného parkovania „PAAS“, nachádzajúcich sa na pozemku parcela registra

„C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie s rozlohou 168 m2, zapísanom na LV č.
XXXX pre k. ú. A., obec B. – A. (ďalej len „dotknutý/sporný pozemok“).

2. V rámci podanej žaloby (bod „V.“) žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa §
185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že je stavebníkom stavby, ktorej realizácia bola povolená stavebným

povolením, ukladajúcim žalobcovi povinnosť zabezpečiť dočasné parkovanie obyvateľom priľahlého
obytného objektu, a to prostredníctvom parkovacích miest umiestnených na dotknutom pozemku. So
stavbou je potrebné začať najneskôr dňa 12.12.2025, teda do necelých troch mesiacov od podania
žaloby. Žalobca dôvodil, že realizáciou napadnutého opatrenia dôjde k tomu, že parkovacie miesta
nebude možné využívať na účel určený stavebným povolením. Prípadné nepriznanie odkladného účinku
tak pre žalobcu znamená hrozbu vážneho nenapraviteľného následku, ktorý spočíva v tom, že nebude

môcť pristúpiť k realizácii stavebného zámeru v súlade so stavebným povolením. Faktická zmena
dopravného značenia v súlade s napadnutým opatrením znamená jednak odstránenie existujúceho,žalovaným v roku 2015 v prospech žalobcu povoleného dopravného značenia, a jeho nahradenie
značením znamenajúcim mestské platené parkovanie PAAS, a súčasne reálnu nemožnosť žalobcu
užívať týchto 15 parkovacích miest v súlade so stavebným povolením. Žalobca tak nevyhnutne

stratí dispozičné oprávnenie k svojmu vlastníctvu, ktoré je iným verejnomocenským aktom určené
na konkrétny účel v súvislosti s výstavbou. Je pravdou, že žalobca si môže požiadať o predĺženie
lehoty platnosti stavebného povolenia, no s ďalším neplánovaným odkladom budú vznikať nevyhnutne
zvýšené náklady a právna neistota. Žalobca konštatoval, že nemá od žalovaného garantované, že
žalovaný zmeny podľa napadnutého opatrenia neuskutoční. Medzi žalobcom a žalovaným síce prebehla

komunikácia, v zmysle ktorej bolo potvrdené, že žalovaný nevykoná zmeny v časti týkajúcej sa žalobcu
do času začatia stavebných prác, čo žalovaný aj splnil a žalobca ku dňu podania žaloby mohol
15 parkovacích miest užívať ako vlastník. Žalovaný však po začatí stavebných prác plánoval tieto
parkovacie miesta zaradiť do siete PAAS, tento návrh žalobca odmietol. Odvtedy sa žalovaný odmlčal
a žiadna dohoda medzi stranami neexistuje.

3. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal priznať žalobe odkladný účinok v časti, v ktorej navrhol
napadnuté opatrenie zrušiť.

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril v rámci podaného vyjadrenia k žalobe,
a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 29.01.2026. S priznaním odkladného účinku nesúhlasil

s poukazom na to, že neboli splnené zákonom požadované náležitosti. Žalovaný zdôraznil, že odkladný
účinok nie je možné priznať, keďže určenie už bolo vykonané – účinky napadnutého opatrenia už nastali,
odklad teda nie je možný. Ďalej poukázal na to, že žalobcovi nemôže v dôsledku tohto určenia vzniknúť
žiadna závažná ujma, resp. finančná škoda, pretože nemá legitímne právo prevádzkovať parkovacie
miesta po prijatí všeobecne záväzných nariadení žalovaného. Priznanie odkladného účinku by navyše

bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže určenie je prostriedkom, ktorý umožnil stav v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Priznaním odkladného účinku by vznikol nelegálny stav
v rozpore s verejným záujmom.

5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 30.01.2026.

6.Podľa§185písm.a)SSPsprávnysúdmôže,akosobitnýpredpisneustanovujeinak,nanávrhžalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu

verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny

nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri
tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné
bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému
zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a

dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda,
vážnynenapraviteľnýnásledok).Hrozbamusíbyťpriama,reálna,anesmieísťlenohypotetickúmožnosť
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako
nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhotorozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal
žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až
do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého

rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k
zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia
má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.

10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a

rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z
možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje
na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa
ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú
identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode
týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny

dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj
rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že
návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Po oboznámení sa s podaným

návrhom, s vyjadrením žalovaného a s administratívnym spisom však správny súd dospel k záveru, že
neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku podanej žalobe.

12. Žalobca svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že je stavebníkom stavby s vydaným stavebným
povolením, ktorého súčasťou je povinnosť zabezpečiť dočasné parkovanie obyvateľom priľahlého

obytného objektu na spornom pozemku na C. D., pričom so stavbou je potrebné začať do 12.12.2025.
V dôsledku výkonu napadnutého opatrenia podľa žalobcu nebude možné pristúpiť k realizácii
stavebného zámeru v súlade s vydaným stavebným povolením. Realizácia napadnutého opatrenia de
factoznamenáreálnunemožnosťžalobcuužívať15parkovacíchmiestastratudispozičnéhooprávnenia
so svojim majetkom. Žalobca svoje tvrdenia osvedčoval okrem iného aj stavebným povolením, vydaným

Mestskou časťou Bratislava – Ružinov č. j. SU/CS 561/2022/28/LBR-136 zo dňa 22.11.2022, ktoré
priložil k žalobe.

13. Správny súd po posúdení uvedených skutočností nevzhliadol relevanciu žalobcom uvádzaných
dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe, pretože podľa názoru správneho súdu neexistuje

priama príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným následkom v podobe nemožnosti realizovať
stavebné povolenie (stavebný zámer) a výkonom napadnutého opatrenia, ktorým došlo k určeniu
použitia dopravných značiek a zariadení, ako príčinou tohto následku. Správny súd nahliadnutím do
obsahustavebnéhopovoleniavydanéhoMestskoučasťouBratislava–Ružinovč.j.SU/CS561/2022/28/
LBR-136 zo dňa 22.11.2022, ktorého predmetom je povolenie stavby „PRIMA PARK – BYTOVÝ DOM,

Jašíkova ulica, Bratislava – Ružinov – II. etapa pre stavebné objekty“, zistil, že dočasné parkovanie tak,
ako je vymedzené v stavebnom povolení, nie je formulované ako súčasť podmienok pre uskutočnenie
stavby, navyše v tomto prípade nezávisí výlučne od možnosti používať konkrétnych 15 parkovacích
miest na parkovacom páse na C. D., ale je zabezpečené aj ďalšími parkovacími miestami (v prvej etape
41 parkovacích miest, v druhej etape 60, okrem iného aj v priľahlých garážach). Nie je preto možné

hovoriť o existencii prepojenosti medzi realizáciou stavebného povolenia a výkonom napadnutého
opatrenia tak, ako to tvrdí žalobca.

14. Správny súd podotýka, že ani skutočnosť, že sporných 15 parkovacích miest bude podliehať politike
regulovaného parkovania ešte samo osebe neznamená nemožnosť ich využitia na účely dočasného

parkovania pri realizácii stavby (napr. parkovacie karty či dohoda so žalovaným). Správny súd preto
zastáva názor, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby stavebné povolenie riadne realizoval v súlade s jeho
obsahom. Taktiež správny súd poukazuje na to, že žalobca, ako sám v žalobe naznačil, má možnosť
požiadať o predĺženie stavebného povolenia na rozšírenie časového priestoru pre riešenie otázky
dočasného parkovania, ak sa mu javí ako problematická. Potreba priznania odkladného účinku preto nie

je naliehavá, resp. bezprostredná. V súvislosti s absenciou hrozby ujmy správny súd poukazuje aj na to,
že sám žalobca v žalobe uviedol, že medzi ním a žalovaným prebiehala v tejto otázke komunikácia a na
určitý čas sa dosiahla dohoda, teda v čase podania návrhu na priznanie odkladného účinku stále nedošlo
k výkonu napadnutého opatrenia vo vzťahu k žalobcovi a priama ujma mu v tomto čase nehrozila.Je zároveň potrebné dodať, že hoci žalobca poukazoval na vznik zvýšených nákladov v súvislosti
s prípadným odkladom začatia stavebných prác, tieto náklady nekonkretizoval, teda neuviedol ani ich
približnú, predpokladanú výšku, v dôsledku čoho správny súd nemohol preveriť ani skutočnosť, či

žalobcom tvrdená hrozba vôbec dosahuje zákonom stanovenú intenzitu (závažná ujma, značná škoda,
vážny nenapraviteľný následok).

15. Vzhľadom na uvedené žalobca neosvedčil hrozbu ujmy ako prvú z podmienok pre postup podľa
§ 185 písm. a) SSP. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť

komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie
výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už
vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme
samotného žalobcu, ak jeho situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a)
SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia,
riadne a komplexne osvedčil. V opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného

bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že inštitút
odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti neslúži na zhojenie nepriaznivej
majetkovej situácie a nepredstavuje ani spôsob vyhnutia sa plneniu právoplatne uložených povinností
z dôvodu, že subjekt uloženej povinnosti s vydaným rozhodnutím nesúhlasí, prípadne z iných, bližšie
neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi

následkami výkonu napadnutého rozhodnutia, ktoré však musia byť preukázané.

16. Žalobca sa vo svojom návrhu opomenul zaoberať druhou zákonnou podmienkou pre priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a to je absencia jeho rozporu s verejným záujmom. Správny súd
podotýka,žepodľazáverovnálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.III.ÚS479/2017-44zodňa

20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za
obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny
počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje
jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný
všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem

reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho
prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka určenia použitia dopravných značiek a zariadení
podľa cestného zákona, ktorého účelom je zabezpečenie riadnej a bezproblémovej organizácie dopravy,
vovzťahukčomuvšakžalobcaneformulovalžiadnuargumentáciu,atedaneosvedčilanisplneniedruhej
zákonnej podmienky § 185 písm. a) SSP.

17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil
základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani
absenciurozporupriznaniaodkladnéhoúčinkusverejnýmzáujmom,nebolinaplnenézákladnézákonom
vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu
zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP
v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.