Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/180/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201523
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2224201523.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa matky: A. B., C. B., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu D. E., F. B. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o.,
IČO: 36 720 097, adresa sídla Dunajská streda, Alžbetínske námestie 328 a otca: G. H., narodený
XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu I. D., H. F. XX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ildikó
Uleklová, advokátka, adresa sídla Dunajská Streda, Hlavná 21, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda 14P/68/2024 - 228 z 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 250
eur mesačne s tým, že výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc dňom 25.04.2024 (výrok I.), zročné výživné otca za obdobie od 25.04.2024 do
15.04.2025 v sume 1.404 eur otcovi uložil povinnosť zaplatiť spolu s bežným výživným v pravidelných

mesačných splátkach po 100 eur do úplného zaplatenia dlhu (výrok II.), rozhodol, že týmto sa mení
rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13P/37/2013 - 94 z 28.03.2014, v znení dopĺňacieho
rozsudku č. k. 13P/37/2013 - 115 z 06.05.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 11CoP/58/2014 - 142 z 01.10.2014, a to v časti určenia výživného povinného rodiča k maloletému
dieťaťu (výrok III.), vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok IV.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že matka sa svojím návrhom z 25.04.2024 domáhala zvýšenia

rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletej zo sumy 50 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne
(takto znel posledný jej návrh) dôvodiac, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca
maloletej došlo k podstatnej zmene na strane maloletej, táto je o 10 rokov staršia, v dôsledku čoho jej
odôvodnené potreby vzrástli, že otec s maloletou neudržiava žiaden kontakt a popri platení výživného na
jej výživu iným spôsobom neprispieva. Otec maloletej s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil
len sčasti, keď bol ochotný platiť na maloletú výživné v sume 200 eur mesačne, považujúc takto určené
výživné za súladné s jeho možnosťami a schopnosťami prispievať na jej výživu, ako aj s odôvodnenými

potrebami maloletej. Kolízny opatrovník maloletej navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť
vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej a výživné určiť vzhľadom na možnosti a
schopnosti otca.1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresný súd Dunajská Streda č.k.
13P/37/2013-94 z 28.03.2014, v znení dopĺňacieho rozsudku č. k. 13P/37/2013-115 z 06.05.2014, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 11CoP/58/2014-142 z 01.10.2014 bola maloletá

zverená do osobnej starostlivosti matky so zastupovaním a spravovaním jej majetku, otec maloletej
bol zaviazaný povinnosťou prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne počnúc dňom 08.01.2013 k
rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Okrem toho bol upravený aj styk otca s dcérou.

1.2.1 Maloletá A. v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca mala

1,5 roka, nachádzala sa v celodennej osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jej
odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 400 eur mesačne (bývanie 100 eur,
pracie prostriedky a drogéria 60 eur, mlieko 160 eur, plienky 68 eur a oblečenie 20 eur).

1.2.2 Matka maloletej bola slobodná, žila s maloletou a so svojou matkou v 3-izbovom byte, kde náklady
na byt a domácnosť, ako aj náklady na jej štúdium na strednej škole v Dunajskej Strede vo výške 450

eur ročne hradila jej matka. Poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 eur mesačne a prídavok
na dieťa 23,10 eur mesačne. Okrem toho dostávala výživné od svojho otca vo výške 70 eur mesačne.
Okrem týchto príjmov iné príjmy nemala. Vlastnila osobné motorové vozidlo Škoda Rapid, ktoré dostala
ako dar od svojho starého otca. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastnila a okrem vyživovacej povinnosti
k maloletej A. nemala inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.3 Otec bol slobodný, žil so svojimi rodičmi, od 01.09.2010 bol evidovaný na úrade práce
ako nezamestnaný a nepoberal žiadne sociálne dávky. Majetok väčšej hodnoty nevlastnil a okrem
vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemal inú vyživovaciu povinnosť.

1.2.4 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa maloletá A. nachádzala v osobnej starostlivosti
matky, ktorá mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené výdavky vo výške cca 733 eur
mesačne (bežná strava 170 eur; oblečenie a obuv 50 eur; alikvotná časť na bývanie cca 50 eur; telefón
15 eur; bežná zdravotná starostlivosť 20 eur; kultúra 10 eur; cestovné 20 eur; pohonné hmoty cca
100 eur; školské potreby 10 eur; poplatky do športového klubu 100 eur; doučovanie zo slovenského

jazyka 120 eur; anglický jazyk 18 eur; na zubný strojček 50 eur). Maloletá sa aktívne venovala plávaniu,
bola členom plaveckého klubu E. J. D. a tiež členom Slovenskej plaveckej federácie. Za obdobie od
16.03.2024 do 14.12.2024 bolo naplánovaných 18 pretekov, pri každom 5 až 6 štartov, pričom poplatok
za každý štart bol cca 7,50 eur. Maloletá trpela alergiou a mala zvýšený cholesterol, ktoré ochorenia si
vyžadovali aj medikamentóznu liečbu. Zároveň mala problémy s chrupom, a preto potrebovala zubný

strojček. Navštevovala otorinolaryngológa, ktorý odporučil medikamenty (Aerius, Otovent). Zároveň bola
pediatrom odkázaná na vyšetrenie pedopsychiatrom.

1.2.5 Matka maloletej spolu s maloletou žila v domácnosti svojho druha v jeho rodinnom dome. Spolu
s druhom sa osobne starala aj o ich spoločné dieťa, a to maloletú K. L., narodenú XX.XX.XXXX.

Pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba v A., z ktorej činnosti podľa jej vyjadrenia dosahoval
priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 750 eur. Svojmu druhovi na náklady spojené s bývaním
neprispievala. Na spoločnú domácnosť vynakladala finančné prostriedky vo výške okolo 250 eur
mesačne. V roku 2023 podnikala ako živnostník, z ktorej činnosti vykázala príjmy vo výške 24.595,40
eur, pri paušálne uplatnených výdavkoch vo výške 15.566,97 eur a zaplatenom poistnom vo výške

809 eur. Po uplatnení si daňového bonusu vo výške 1.680 eur a nezdaniteľnej časti základu dane vo
výške 4.922,82 eur jej nevznikla daňová povinnosť. Mala zdravotné problémy súvisiace s ochorením
chrbtice, v dôsledku čoho bola práceneschopná od januára 2024. V dôsledku operácií a reoperácii
chrbtice bola naposledy hospitalizovaná v nemocnici od 15.10. do 22.10.2024. Okrem vyživovacej
povinnostikmaloletejA.amaloletejK.nemalainúvyživovaciupovinnosť.Bolavlastníčkounehnuteľnosti

nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíD.E.,vedenejnalistevlastníctvačísloXXXX.Inýmajetokväčšej
hodnoty nevlastnila.

1.2.6 Otec maloletej mal 34 rokov, mal ukončené úplné stredoškolské vzdelanie v odbore strojárska
výroba, bol slobodný, naďalej žil so svojimi rodičmi, ktorým za bývanie platil 300 eur mesačne. Bol

zamestnancom obchodnej spoločnosti L., kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca
954,44 eur. Okrem týchto príjmov iný príjem nemal a okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A. nemal
inú vyživovaciu povinnosť. Bol zdravý a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len
bežné výdavky vo výške cca 624 eur (strava 200 eur, splátka elektrickej kolobežky 30 eur, telefón 25eur paušál + 29,50 eur splátka za zakúpený mobil, bývanie 300 eur, drogéria 20 eur, ošatenie a obuv 20
eur). Na výživu maloletej posielal matke sumu 130 eur mesačne. S maloletou sa nestretával a okrem
plateného výživného na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb iným spôsobom neprispieval. Majetok

väčšej hodnoty nevlastnil.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa -
zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to podľa článku 5, § 36 ods. 1, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 62 ods. 1,
2, 4, 5 a ods. 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a § 217 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“ a nárok povinného na určenie
dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa § 323 ods. 4 CSP a dospel k záveru, že návrh
matky na zvýšenie výživného voči maloletej A. je s časti dôvodný, a preto je potrebné mu v časti zvýšenia
výživného o 200 eur mesačne vyhovieť a zároveň, že je dôvodným otcovi povoliť zaplatiť nedoplatok na
zročnom výživnom v mesačných splátkach po 100 eur, až do úplného zaplatenia dlhu.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že pri svojom rozhodovaní prihliadol, tak na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, tie sú v podobe výdavkov na školské zariadenie, zdravotnú
starostlivosť, základné potreby ako oblečenie, strava a mimoškolské aktivity. Samozrejme matka sa o
maloletú osobne stará, zabezpečuje stravovanie, ošatenie, bývanie a pod. Otec v priebehu konania

neprejavil skutočný záujem o dieťa. Súd je toho názoru, že bola splnená základná zákonná podmienka
pre zmenu - zvýšenie výživného, a to podstatná zmena pomerov najmä na strane maloletej, keď od
ostatnej úpravy výživného uplynulo vyše 10 rokov, maloletá navštevuje druhý stupeň základnej školy a
prirodzene sa zvýšili aj nároky na jej potreby, nehovoriac o režijných výdavkoch súvisiacich s bývaním a
najmä stravovaním. Preto súd uvážil, že návrh podaný matkou maloletej je dôvodný, najmä z dôvodu, že

súd zistil kvalifikovanú zmenu pomerov najmä na strane maloletého dieťaťa, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného. Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade maloletej, ako aj
na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca. Za daného stavu, otec maloletej
je zdravý mladý muž, ktorý však nedbá na zvyšovanie svojho uplatnenia a tým aj životnej úrovne. O
dieťa sa nestará vôbec, nekupuje mu žiadne darčeky, ani nemá záujem ho pravidelne navštevovať. Celá

komunikácia otca je len atakovaná výhovorkami a prenášaním tejto zodpovednosti na matku. Súdu otec
maloletej nepreukázal ani jeden moment, že by sa o maloletú informoval so záujmom. Súd nezistil a
otec ani netvrdil, že by mal zníženú schopnosť materiálne sa zabezpečiť. Takisto súd je presvedčený o
otcovej možnosti a schopnosti nielen zabezpečovať, ale aj zvyšovať svoju úroveň aj v majetkovej sfére.
Výživné síce platí v dohodnutej výške 130 eur (naproti doposiaľ určenému výživnému vo výške 50 eur),

avšak nejavil sa, že by sa mienil aj iným spôsobom podieľať na starostlivosti svojej dcéry. Preto celá
váha starostlivosti a výchovy prechádza na druhého z rodičov - na matku.

1.5 S poukazom na vykonané dokazovanie, príjmy oboch rodičov a citované ustanovenia Zákona o
rodine súd rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa z 50 eur na 250 eur

mesačne, nakoľko boli splnené hmotnoprávne podmienky. Potreby maloletého dieťaťa sa od ostatného
rozhodovania o výživnom podstatne zvýšili, v súvislosti s fyzickým rastom, s ktorým sú spojené náklady
na oblečenie, obuv, stravu, školské potreby a mimoškolské záujmy, pričom bežné pravidelné mesačné
výdavky na maloletú súd ustálil na sumu 733 eur.

1.6 Súd má za to, že povinný otec, ktorý iným spôsobom, ako platením výživného neparticipuje na
výchoveavýživemaloletéhodieťaťa,bymalprispievaťaspoňvovýške60%nabežnémesačnévýdavky
dieťaťa. V danom prípade je východiskovým bodom pre určenie výživného minimálne suma vo výške
440 eur. Podľa metodickej tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR je pre dieťa zaradené do druhého
stupňa základnej školy určená výška výživného 22 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča, pri

výživnom na jedno dieťa. Súd nemohol prihliadať na aktuálny príjem povinného rodiča a z neho plynúcu
kategorizáciu podľa metodickej tabuľky, pretože z neho určené výživné by bolo v neprospech maloletého
dieťaťa a navyše za striktného dodržiavania metodickej tabuľky, by boli zvýhodnení práve tí povinní
rodičia, ktorí nedbajú na zvyšovanie svojich možností a schopností aj adekvátnym zamestnaním.

1.7 Priemerná mesačná mzda podľa štatistického úradu, za 4. kvartál 2024 bola vo výške 1.430
eur, pričom 22 % z danej sumy predstavuje sumu 315 eur. Obidvaja rodičia majú znášať výdavky na
dieťa, pričom matka prispieva na výživu maloletého aj svojou osobnou starostlivosťou a výchovou.
Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné spočiatku vo výške 400 eur, avšak na ostatnom pojednávanímupustila od svojej požiadavky, aj vzhľadom na nižšiu životnú úroveň povinného otca a navrhla zvýšiť
výživné na 270 eur, odporca bol ochotný prispieť sumou len vo výške 200 eur. Vzhľadom na vykonané
dokazovanie, súd ustálil, že navrhované výživné matkou je sčasti dôvodné vo výške 250 eur a aj

adekvátne k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj vzhľadom na možnosti a schopnosti
otca zvládnuteľné. Preto súd zaviazal otca na platenie výživného tak, ako je to uvedeného vo výroku
rozhodnutia, pričom súd považuje výšku za primeranú aj s ohľadom na prednosť výživného na maloleté
dieťa pred inými výdavkami povinného rodiča.

1.8 Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť dňom podania návrhu, preto súd o zročnosti výživného
rozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuII.tohtorozhodnutia.Povinnémuotcovizaobdobieod25.04.2024
do 15.04.2025 vznikol dlh na zročnom výživnom vo výške 1.404 eur, ktorý mu súd povolil zaplatiť v
splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným.

1.9 V dôsledku zmeny výšky vyživovacej povinnosti bolo nutné zmeniť doterajšie rozhodnutie

Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 13P/37/2013-94 zo dňa 28.03.2014, v znení dopĺňacieho
rozsudku č. k. 13P/37/2013 - 115 z 06.05.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k.
11CoP/58/2014-142 zo dňa 01.10.2014, a to v časti určenia výživného povinného rodiča k maloletému
dieťaťu.

1.10 Vo zvyšku súd návrh matky zamietol (výrok IV.), nakoľko súd zastáva názor, že zvýšeným výživným
počnú od podania návrhu z 50 eur na 250 eur je vzhľadom na odôvodnené výdavky maloletej, životnej
úrovni matky a tiež otca, ako ich príjmových možností a schopností dostačujúce pre zdravý rozvoj
dieťaťa.

1.11 Čo sa týka návrhov na ďalšie dokazovanie vznesených v priebehu konania, na týchto už
účastníci jednak netrvali, keď pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania už netrvali na ďalšom
dokazovaní, a jednak návrhy na dokazovanie (na ďalšie preukazovanie majetku, príjmov na oboch
stranách rodičov) súd nevykonal aj preto, že už zistený skutočný stav veci by viac pre danú vec rozumne
a hospodárne neozrejmili.

1.12 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania
niektorému z účastníkov (výrok V.).

1.13 Keďže v konaní bolo potrebné využiť služby jednak tlmočníka, a to na žiadosť otca maloletého
dieťaťa, ktorý si želal vypovedať vo svojej materinčine, bolo potrebné rozhodnúť o nároku trov tlmočenia
a prekladov (výrok VI.). Pričom tieto trovy znáša štát.

2. Rozsudok vo výrokoch I., II., III. a V. napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na

jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej
inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne
a nesprávne zistil skutočný stav veci a napokon, že svoje rozhodnutie založil aj na nesprávnej aplikácii
ním citovaných ustanovení zákona o rodine.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na životnú úroveň
otca adekvátnu jeho príjmu vo výške cca 961 eur mesačne a skutočnosť, že nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť. Pokiaľ výživné určil vo výške 250 eur, tak táto suma predstavuje viac ako 27 % z jeho netto
príjmu, čo je viac ako stanovuje metodika Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri určovaní
primeraného výživného vo zverejnených veciach, že v konaní bolo nepochybné, že otec iný príjem

nemá, že rodičom poskytuje príspevok na bývanie vo výške 300 eur mesačne od apríla 2024, pričom
do apríla 2024 im platil 200 eur mesačne, ktorá suma je podstatne nižšia, ako by boli potencionálne
náklady spojené s prenájmom garsónky, že súd nezohľadnil jeho dlh za elektrickú kolobežku, ktorú
používa na prepravu do zamestnania a ktorý dlh spláca po 50 eur mesačne, taktiež nezohľadnil platby
na paušál za telefón vo výške 25 eur mesačne, jeho náklady na stravu vo výške 200 eur mesačne,

drogériu 20 eur mesačne, ošatenie a obuv 20 eur mesačne, a teda jeho celkové nevyhnutné mesačné
výdavky vo výške cca 615 eur. Súd nevykonal širšie dokazovanie k príjmom matky a uspokojil sa
len s tým, že matka má aktuálne zdravotné problémy, že na strane matky nezohľadnil skutočnosť, že
rodinný dom, ktorý vlastní sama, nevyužíva na bývanie, ale býva u svojho partnera, a preto je možné,že môže mať aj iný príjem z prenájmu tohto rodinného domu, že matka tento rodinný dom nadobudla
v roku 2022 kúpou, čo svedčí o materiálnej stabilite matky. Otec ďalej rozporuje aj niektoré výdavky na
strane matky, ako je napríklad výdavok vo výške 100 eur mesačne na pohonné hmoty vynakladané za

účelom zabezpečenia cestovania do Šamorína na plavecké tréningy maloletej, čo je možné zabezpečiť
prostredníctvom hromadnej dopravy, ďalej výdavky za doučovanie zo slovenského jazyka vo výške
120 eur mesačne, ktoré podľa jeho názoru matka nepreukázala, a teda podľa názoru otca celkové
odôvodnené mesačné náklady na maloletú sa pohybujú na úrovni 430 a 440 eur, pričom časť týchto
nákladov môže uhradiť matka aj z rodinných prídavkov na maloletú vo výške 60 eur mesačne.

3. Matka maloletej a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

4. Matka maloletej sa k odvolaniu otca nevyjadrila a kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k
odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č. k. 13P/37/2013 - 94 z 28. marca 2014, v znení dopĺňacieho rozsudku č. k.
13P/37/2013 - 115 z 6. mája 2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11CoP 58/2014
- 142 z 1. októbra 2014, v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej A..

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd
prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej A. zo sumy 50 eur mesačne na sumu
250 eur mesačne od 25.04.2024 a správne rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 25.04.2024
do 15.04.2025. Rozhodnutie súdu o zamietnutí zostatkových nárokov matky a o trovách štátu (výrok IV.
a VI.) zostali odvolaním nenapadnuté, a preto neboli ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (1).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej

súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že pokiaľ od poslednej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. došlo k podstatnej zmene v pomeroch, a to nielen na strane
maloletej, ale aj na strane jej rodičov, tak takáto podstatná zmena si nevyhnutne vyžiadala zmenu
ostatného rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletej, že pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletej bolo potrebné vychádzať z odôvodnených potrieb maloletej

(zohľadniac na jej strane nárast jej veku o 10 rokov a s tým súvisiaci nárast aj jej odôvodnených výdavkov
na stravu, obliekanie, hygienu, školu, školské pomôcky, výdavkov na aktívny šport a dochádzku
maloletej, či už do školy, ale aj na športové aktivity, ktorým sa aktívne venuje) a možností a schopností
jej rodičov prispievať na výživu maloletej (na strane matky zohľadniac skutočnosť, že matke pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletej K., že jej priemerný mesačný netto príjem podstatne vzrástol zo

sumy cca 200 eur na sumu cca 750 eur a na strane otca zohľadniac skutočnosť, že pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom je potrebné zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že
deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorý podiel na strane dieťaťa vzhľadom na
jeho vek a s tým súvisiace aj životné náklady dieťaťa a dosiahnutý stupeň vzdelávania sa predstavuje
podľa ustálenej súdnej praxe nárok na výživné vo výške určitého percenta z príjmu povinného rodiča.

Nakoľko tu však bol nesúhlas otca maloletej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania
sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,

a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a

o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje,
aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom
zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné

rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic
stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého
do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo
k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len
úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške,
alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu
pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo
o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by

vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe
zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho
úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –
okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená

strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb
– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak

má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že od
posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej A. je táto o viac ako

11 rokov staršia, že je už žiačkou základnej školy na druhom stupni (keď v čase ostatného rozhodovania
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej bola odkázaná vzhľadom na svoj vek 1,5 roka
na celodennú starostlivosť zo strany jej matky a jej odôvodnené potreby boli len bežné a zodpovedajúce
jej veku), v dôsledku čoho jej odôvodnené výdavky podstatne vzrástli, že jej matke pribudla ďalšiavyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu a vzrástol jej priemerný mesačný netto príjem o cca 650 eur
(zo sumy cca 200 eur na sumu cca 750 eur mesačne), že otcovi maloletej vzrástol mesačný netto príjem
o cca 955 eur (zo sumy 0 eur na sumu cca 955 eur mesačne), súd prvej inštancie dospel k správnemu

právnemu záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom otca k maloletej (z dôvodu
podstatnej zmeny v pomeroch, a to či už na strane maloletej, alebo aj na strane oboch jej rodičov), a to
jeho zvýšením, postupom podľa § 26 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí
preto námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci – o nesprávnej aplikácii práve citovaných
zákonných ustanovení na prejednávanú vec.

9.7 Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia výživného na
maloletú A. (t.j. o nesprávnej aplikácii § 62 ods. 5 veta prvá § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR na
prejednávanú vec), odvolací súd uvádza:

9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § 62 ods. 5 veta prvá, § 75 ods. 1 veta

prvá a § 78 ods. 3 ZR a dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletej, ako aj na
strane jej rodičov, je dôvodným zvýšiť výživné otca na maloletú A. z doterajších 50 eur mesačne na sumu
250 eur mesačne od podania návrhu matky na zvýšenie, teda od 25.04.2024, s ktorým záverom súdu
prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a námietky otca o nesprávnej aplikácii práve citovaných
ustanovení ZR na prejednávanú vec považuje taktiež za nedôvodné.

9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9.7.6 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý

sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na
strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije
s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,
pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou

osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba
považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred
vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako jejeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,

nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

9.7.9 Základnoupodmienkousprávnehourčeniavyživovacejpovinnostirodičakdieťaťujevyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať

ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho
potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má

povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania
vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania
alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd

pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.
Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom

nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosťodieťa,prípadnestarostlivosťospoločnúdomácnosť. Vtejtosúvislostiajodvolacísúddáva
do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
– tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného
za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). V zmysle
tejto Metodiky je okrem iného pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči
maloletému dieťaťu potrebné brať do úvahy aj to, ako sa rodič, ktorý nemá dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, o toto dieťa osobne stará, a tak v akom rozsahu sa finančne podieľa na uspokojovaní

jeho odôvodnených potrieb. Pokiaľ ide o vyjadrenie nároku dieťaťa na podiel na životnej úrovni rodiča
konkrétnym percentom určeným v tabuľke Metodika predpokladá, že takéto percento sa uplatní u
povinného rodičia v prípade, ak tento s dieťaťom realizuje minimálne úzky styk (zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa minimálne každý druhý týždeň od piatku do nedele, v ktorom čase mu
poskytuje stravu, bývanie a hradí jeho náklady na mimoškolské aktivity a pod.) a popri bežnom výživnom

poskytuje dieťaťu aj iné finančné plnenia, napríklad pri príležitosti rôznych sviatkov (narodeniny, meniny,
deň detí, veľkonočné sviatky, vianočné sviatky a pod., kedy sú deti bežne rodičmi obdarovávané),
prípadne sa podieľa aj na niektorých zvýšených výdavkoch maloletého dieťaťa. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie zohľadniac v konaní zistené skutkové okolnosti, že otec maloletej sa o maloletú vôbec
nezaujíma, nestýka sa s ňou a popri platení výživného vo výške 130 eur mesačne iným spôsobom

na krytie odôvodnených potrieb maloletej A. neprispieva, jeho postup bol správny, pokiaľ výživné
určil v rozsahu vyššom, ako je Metodikou odporúčaná výška, rovnajúca sa v prípade maloletej A.
výživnému v rozsahu cca 22 % z priemerného mesačného príjmu otca. Okrem toho v tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že príslušné percento nároku maloletého dieťaťa
na podiel na životnej úrovni rodiča uvedené v Metodike vychádza z predpokladu, že maloleté dieťa

má s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky, čo nebol prípad práve
prejednávanej veci, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané nielen to, že
maloletá má zdravotné problémy, s ktorými sú spojené aj zvýšené náklady na jej zdravotnú starostlivosť,
ale aj to, že sa aktívne venuje plávaniu, s čím má spojené zvýšené odôvodnené výdavky, na ktorých je
povinný sa podieľať aj otec maloletej. Neobstojí preto námietka otca, že pokiaľ súdom určené výživné

otca na maloletú A. v prejednávanej veci predstavuje cca 27 %-ný podiel z jeho priemerného mesačného
netto príjmu, súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval vyššie citované ustanovenia ZR o určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.9.7.10 Vzhľadom na ustálený skutkový stav potom súd prvej inštancie správne zvýšené výdavky
maloletej A. vo výške cca 333 eur mesačne (733 – 400 = 333 eur) pokryl príspevkom zo strany matky vo
výške cca 133 eur mesačne, vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o maloletú realizovanú bez akejkoľvek

pomoci a príspevku zo strany otca a zvýšením výživného zo strany otca o cca 200 eur mesačne (zo
sumy 50 eur na sumu 250 eur - t.j. tak, aby výživné zo strany otca zodpovedalo cca 26 % z jeho
príjmu vo výške cca 954 eur mesačne), zohľadniac skutočnosť, že na osobnej starostlivosti o maloletú
A. a na jej výžive sa otec okrem platenia výživného doposiaľ len vo výške 130 eur mesačne žiadnym
relevantným spôsobom (pravidelným mesačným uspokojovaním jej odôvodnených potrieb) nepodieľa.

Takto určený podiel rodičov na pokrytí zvýšených odôvodnených potrieb maloletej A. na jednej strane
zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov prispievať na jej výživu a na druhej strane zohľadňuje
aj rozsah reálne vykonávanej osobnej starostlivosti o ňu zo strany jej rodičov.

10. Neobstojí námietka otca, že súd nedôvodne pri určovaní rozsahu jeho vyživovacej povinnosti
k maloletej nezohľadnil jeho dlh za elektrickú kolobežku, ktorú používa na prepravu do zamestnania a

ktorý dlh spláca po 50 eur mesačne, taktiež nezohľadnil platby na paušál za telefón vo výške 25 eur
mesačne, jeho náklady na stravu vo výške 200 eur mesačne, drogériu 20 eur mesačne, ošatenie a obuv
20 eur mesačne, a teda jeho celkové nevyhnutné mesačné výdavky vo výške cca 615 eur, nakoľko, ako
to už bolo uvedené vyššie, každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a
až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb

(§ 62 ods. 5 ZR). V tejto súvislosti odvolací súd ďalej dodáva, že pokiaľ matka maloletej prispeje zo
svojho príjmu cca 750 eur netto mesačne na výživu maloletej A. sumou cca 165 eur (čo predstavuje 22
% z jej príjmu) a na výživu maloletej K. sumu cca 135 eur (čo predstavuje 18 % z jej príjmu), zostane jej
na uspokojovanie jej odôvodnených potrieb suma vo výške cca 450 eur mesačne. Naproti tomu pokiaľ
otec maloletej prispeje na výživu maloletej A. sumou 250 eur mesačne (čo predstavuje cca 26 % z jeho

príjmu cca 954 eur), zostane mu na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb suma vo výške cca 704
eur, z ktorej sumy dokáže pokryť všetky ním namietané výdavky vo výške cca 615 eur mesačne.

11. Sostatnýminámietkamiotcasaodvolacísúdakonepodstatnýmiprerozhodnutievovecinezaoberal,
nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

12. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj o nedoplatkoch otca na zročnom výživnom
na maloletú, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o trovách konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

14. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).