Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2720201195
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2720201195.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek
senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci v spore žalobcu: A. B. C., A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou: JUDr. Mária Trylčová, so sídlom
Senica, J. Kráľa 738/12, proti žalovanej: E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., F. G. XXXX/X, zastúpenej
spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Bratislava, Leškova 3A,

IČO: 36 847 143, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolaniu žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Senica (predtým Okresného súdu Skalica) č. k. 9C/30/2020-437 zo dňa 13.
marca 2023 – II., III., IV., V. výrok, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté výroky II., III., IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie r u š í a v zrušenom rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v časti nehnuteľností, hnuteľných vecí, obchodného podielu v obchodnej
spoločnosti ARMOR STORE s.r.o., hodnoty podniku A. B. C. - H. E. E., peňažných prostriedkov na
bankových účtoch č. IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
zastavil; II. výrokom rozhodol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej
patrí: peňažné prostriedky uložené na bankovom účte D., H., B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eur, peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H.,
B.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eur; III. výrokom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
žalobcu a žalovanej tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej bez uloženia povinnosti zaplatiť náhradu
žalobcovi na vyrovnanie podielov sa prikazuje: peňažné prostriedky uložené na bankovom účte D., H.,
B.: XX XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eur, peňažné prostriedky
uložené na podielových fondoch vo D., H., B.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eur; IV. výrokom vo zvyšku

žalobu zamietol; V. výrokom žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 34, § 35 ods. 1, 2, 3, § 37 ods. 1,
2, 3, § 41a ods. 1, 2, § 143, § 145 ods. 1, 2, § 147 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 148a ods. 1, 2, 3, § 149
ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky
zákonník“), § 61 ods. 1, § 115 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení

ku dňu 13.9.2013, § 115 ods. 1, 2, 3, 4, § 261 ods. 3 písm. a), § 266 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 513/1991
Sb. Obchodní zákonník v znení k 13.9.2013, s poukazom na procesné ustanovenia § 145 ods. 2, § 257
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadkom v platnom znení (ďalej aj „CSP“).

3. Vychádzal zo skutkových zistení, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 6.4.2002 bolo rozsudkom
Okresného súdu Skalica č. k. 7P/12/2019-122 zo dňa 11.6.2019 právoplatne rozvedené dňa 19.6.2019.

Nakoľko neprišlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou strán, podal
žalobca v zákonnej trojročnej lehote žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.4. Z vykonaného dokazovania právne uzavrel, že úlohou súdu bolo zistiť, ktoré veci patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu 19.6.2019 a následne zistiť hodnotu týchto vecí.

Predmetom konania (po zohľadnení čiastočného späťvzatia a dohôd) zostal nárok žalobcu na
vyporiadanie nasledovných vecí a práv: peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj
obchodného podielu vo výške 10 % vo firme Montpetrol, spol. s r.o., peňažné prostriedky vo výške
20.050,24 eur uložené na podielových fondoch vo D., H., zostatok na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, odkupná hodnota životného poistenia žalovanej v ČSOB poisťovni,

a.s. a výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas
trvania manželstva. Žalovaná počas konania zotrvala na stanovisku, že ku dňu zániku bezodielového
spoluvlastníctva manželov uvedené veci a práva netvorili masu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.Spornýmzostalo,čidobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovpatriapeňažnéprostriedky
vedené na meno žalovanej vo D., H. na účte č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a vo D., H. na účte
č. XXXXXX na podielových fondoch. V priebehu konania síce právny zástupca žalovanej tvrdil, že k

vyporiadaniu došlo aj v časti predmetných peňažných prostriedkov (viď čl. 313), uvedená skutočnosť
však z predložených čiastočných dohôd uzatvorených medzi stranami sporu nevyplýva, pričom žalobca
odmietol, že by došlo k vyporiadaniu v tejto časti. Žalobca v prvom rade navrhol vyporiadať peňažné
prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč získané za predaj obchodného podielu vo výške 10 % v
obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. Predmetný obchodný podiel nadobudla žalovaná na

základe Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013, t.j. počas trvania manželstva, od
svojho otca I. J. za odplatu 25.000,- Kč, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť prevodcovi. Následne
Kupní smlouvou o převodu obchodního podílu zo dňa 11.4.2016 žalovaná obchodný podiel previedla za
kúpnu cenu 20.000.000,- Kč. Smlouva o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 sa riadi právnymi
predpismi Českej republiky (viď bod VI., ods. 2). Peňažné prostriedky získané transformáciou veci

(predajomobchodnéhopodielu)nepatriadobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,alesúvýlučným
vlastníctvom žalovanej, nakoľko predmetný obchodný podiel nadobudla darom od svojho otca. Právna
úprava v čase uzatvorenia Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 bola podľa českého
právneho poriadku v podstatných skutočnostiach (relevantných aj pre prejednávaný prípad) totožná so
slovenskou právnou úpravou. Predmetnú Smlouvu o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 je

potrebné posúdiť podľa Obchodního zákoníku Českej republiky platného a účinného do 31.12.2013,
a to v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1. Okresný súd vychádzal z § 266 Obchodního zákoníku, ktorý
predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občanskému zákoníku (t.j. k zákonu č. 40/1964
Sb.) upravujúcich výklad prejavu vôle. Ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného zákoníka vyjadruje
ako základný princíp interpretácie právnych úkonov význam prejavenej vôle, ktorý uprednostňuje pred

jazykovým prejavom. Ak bola teda prejavená vôľa pri právnom úkone známa obom stranám, má
prednosť pred samotným prejavom tejto vôle (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
242/07, nález Ústavního sodu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03). Okresný súd má za to, že zmluvné
strany Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 mali úmysel previesť obchodný podiel
v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. bezodplatne, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania,

najmä z výsluchu svedka I. J. (čl. 314), ako aj z čestných vyhlásení A. J., I. J. a A. C. E. (čl. 253). Hoci
sa jedná o blízkych príbuzných žalovanej (jej rodičov a súrodencov), okresný súd sa nestotožňuje s
názorom žalobcu, že ich nemožno považovať za dôveryhodných. Uvedený záver možno vyvodiť aj z tej
skutočnosti, že ako nadobúdateľ v predmetnej zmluve bola uvedená len žalovaná (t.j. nie aj žalobca ako
je manžel). Okresný súd má za to, že v zmysle kritérií uvedených v § 266 ods. 3 Obchodního zákoníka

bol preukázaný skutočný úmysel účastníkov predmetnej zmluvy (t.j. Smlouvy o převodu obchodního
podíluzodňa13.9.2013),nakoľkozvykonanéhodokazovania(najmäzvýsluchužalovanej)bolozistené,
že so svojím bývalým manželom (t.j. žalobcom) nekomunikovala pred uzatvorením predmetnej zmluvy,
pričom žalobca sa nepodieľal na podnikaní v predmetnej obchodnej spoločnosti (resp. svoje tvrdenia
nepreukázal). Žalobca nepreukázal, že obchodný podiel v predmetnej obchodnej spoločnosti nadobudli

strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda ohľadom toho neuniesol dôkazné
bremeno. V prípade posúdenia predmetnej zmluvy za platnú, t.j. že by došlo k odplatnému prevodu
obchodného podielu, žalobca nepreukázal, že by uvedený obchodný podiel nadobudla žalovaná
z peňažných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Bez právneho
významu zostalo, že žalovaná mala v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov na

podielovýchfondochuloženépeňažnéprostriedkyvsumepresahujúcej9.000.000Kč(výsluchžalovanej
na čl. 313). Žalovaná potvrdila, že peňažné prostriedky získané predajom predmetného obchodného
podielu investovala jednak do spoločného majetku so žalobcom, na vyplatenie úveru či na vybavenie
spoločnej domácnosti alebo spoločné dovolenky. Okresný súd sa nezaoberal obranou žalovanej, žev predmetnej Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 absentuje prejav vôle, ktorým
by potvrdila odovzdanie kúpnej ceny. Predmetný výklad nie je v rozpore s rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Obo 102/2001, z ktorého vyplýva, že súd sa zaoberal problematikou určenia ceny

za odplatný prevod obchodného podielu, t.j. jeho predmetom nebolo skúmanie prejavu vôle zmluvných
strán. Žalobcom predložená judikatúra nie je s poukazom na vyššie uvedený výklad relevantná pre
rozhodnutievoveci,resp.inakpovedané,právnevetyznejvyplývajúceniesúspoukazomsoskutkovým
stavompreprejednávanýprípadrozhodujúce.Žalobcasadomáhavyporiadaniapeňažnýchprostriedkov
uložených na podielových fondoch D., H. a peňažných prostriedkov na bankovom účte žalovanej

vedenom vo D., H. číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na meno žalovanej bol vedený účet vo
D., H. číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, t.j. dňa 19.6.2019 bol zostatok na účte vo výške 101,61 eur. Na meno žalovanej boli vedené aj
podielové listy vo D., H. a ku dňu 11.6.2019 bol zostatok účte vo výške 20.050,24 eur. Žalovaná pôvodne
navrhla vyporiadať aj osobné motorové vozidlo značky BMW X6, rok výroby 2012, v priebehu konania
však medzi stranami sporu došlo k čiastočnej dohode, v zmysle ktorej zhodne vyhlásili, že predmetné

vozidlo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho výlučným vlastníkom je žalobca, z
ktorého dôvodu ho okresný súd v rámci konania nevyporiadaval.

5. Okresný súd pri vyporiadaní vychádzal zo zásady, v zmysle ktorej by mali byť medzi účastníkov
rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Možno ich tiež prikázať len jednému

manželovi a tento rozdiel vyrovnať druhému manželovi v peniazoch. Žalovanej okresný súd v zmysle
žalobného návrhu (upraveného podaním zo dňa 27.1.2023 na čl. 424) prikázal peňažné prostriedky
uložené na účte D., H. číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a na podielových fondoch D., H., B.:
XX XXX XXX a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

6. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vyporiadanie odkupnej hodnoty životného poistenia žalovanej v ČSOB
Poisťovni, a.s. okresný súd uviedol, že si ho žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uplatnil
až na pojednávaní dňa 29.6.2022 (čl. 353), t.j. po uplynutí troch rokoch od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ktorá skutočnosťzakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku upravenú v
ustanovení § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej sú bývalí manželia z uvedeného

spoločného práva vo vzájomnom vzťahu oprávnení v rovnakom pomere. Žalobca navrhol vykonať
dokazovanie správou o odkupnej hodnote životného poistenia, v neskoršom priebehu konania, avšak
na vykonaní dôkazu netrval (viď zápisnica o pojednávaní zo dňa 1.2.2023). Prvoinštančný súd zamietol
žalobu aj v časti o vyporiadanie výnosov z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch
manželov nadobudnuté počas trvania manželstva, a to z dôvodu, že ich žalobca jednak nešpecifikoval,

t.j. v žalobnom návrhu neuviedol ich výšku k dátumu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
jednakichexistencianebolavkonanípreukázaná.Vykonanýmdokazovanímbolosícezistené,žekudňu
zániku manželstva existovali peňažné prostriedky vložené, či už na bankových účtoch alebo podielových
fondoch vedených na meno žalovanej (podľa tvrdenia samotnej žalovanej vo výške presahujúcej sumu
9.000.000,- Kč, výsluch žalovanej na čl. 313), žalobca však nepreukázal, či sa jedná o výnosy, či už

zo spoločného majetku bývalých manželov, resp. z výlučného majetku žalovanej alebo sa jedná o
peňažné prostriedky získané transformáciou obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Montpetrol,
s r.o., IČO: 634 70 519 na základe predaja obchodného podielu (viď bod 27 odôvodnenia) a teda v tejto
časti neuniesol dôkazné bremeno o existencii majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.

7. Okresný súd zamietol žalobu aj v časti o vyporiadanie odkupnej hodnoty poistenia žalovanej v
Generali Poisťovňa číslo 3900148780. Vychádzajúc z úpravy žalobného návrhu v zmysle podania zo
dňa 27.1.2023 (čl. 424) sa možno domnievať, že žalobca zobral žalobu späť aj v tejto časti (takisto
aj z jeho predchádzajúcich vyjadrení či už na pojednávaniach dňa 14.3.2022 a dňa 29.6.2022 alebo

v písomných vyjadreniach). Na druhej strane však pre absenciu jednoznačného dispozičného úkonu
žalobcu bolo povinnosťou vysporiadať sa aj s uvedeným nárokom žalobcu. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že by uvedené právo (t.j. hodnota poistenia) existovalo, resp. že by bolo súčasťou
masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

8. Napriek skutočnosti, že žalovanej okresný súd prikázal veci, resp. práva, neuložil jej povinnosť zaplatiť
náhradu na vyrovnanie podielov z dôvodu, že žalobca sa domáhal len zaplatenia sumy 3.333.333,33 Kč
predstavujúcej polovicu hodnoty obchodného podielu obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. so
sídlom v Hodoníne vo výške 10 % získanej predajom. V zmysle zásady upravenej v ustanovení § 216CSP má okresný súd za to, že hoci sa jedná o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré predstavuje konanie, v ktorom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu, bolo by prekročením žalobného návrhu, ak by súd žalobcovi priznal vyporiadavací

podiel za veci alebo práva prikázané žalovanej, ktorého vyplatenie nepožadoval (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 22Cdo/999/2006).

9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu
trov nepriznal, a to z dôvodu hodného osobitného zreteľa. V prípade vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov vzhľadom na charakter sporu nie je možné úspešnosť v konaní kategoricky
posúdiť tak, ako to má na mysli ustanovenie § 255 CSP. V zmysle uvedeného je oprávnené požadovať,
aby každá zo strán sporu znášala svoje výdavky vzniknuté v konaní (§ 252 CSP). V prejednávanej
veci prevažnú časť vecí, resp. práv patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp.
uplatnených žalobou si strany sporu vyporiadali dohodou a konanie bolo v uvedenom rozsahu čiastočne
zastavené, t.j. žiadna zo strán sporu nezavinila zastavenie konania. S poukazom na vyššie uvedené

má okresný súd za to, že v danom prípade prichádza do úvahy postup upravený ustanovením § 257
CSP, nakoľko existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce jednak v osobitnej povahe sporu
a jednak v mimosúdnych urovnaniach, a to aj napriek tomu, že žaloba bola čiastočne zamietnutá.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), d),
f), g) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že predmetom sporu zostala predovšetkým
suma 6.666.666,66 Kč za predaj 10 % obchodného podielu firmy Montpetrol, spol. s r. o., aj financie
spočívajúce v odkupnej hodnote životného poistenia žalovanej, financie na bankovom účte D., H., B.: XX
XXX XXX, číslo E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 101,61 eur, výnosy prijaté a nespotrebované

počas trvania manželstva či už zo spoločného majetku alebo z individuálneho/výlučného majetku
žalovanej počas trvania manželstva a financie vo výške 20.050,24 eur uložené na podielových fondoch
žalovanej vo D., H.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé, neobsahuje riadne odôvodnenie,
hodnotenie dôkazov vykazuje znaky ľubovôle. V odseku 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný
súd vymenoval, aké dôkazy vykonal, avšak nevenoval sa ani tomu, aby dôkazy bližšie špecifikoval,

napr. uvedením dátumu podpisu zmluvy, alebo uvedením názvu obchodnej spoločnosti ktorej výpisom
z Obchodného registra dôkaz vykonal a pod. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení v odsekoch 3 až
6 zmienil len o rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 7P/12/2019-122 zo dňa 11.06.2019, veľmi
zostručnenej výpovedi žalobcu, výpovedi žalovanej a o výsluchu svedka I. J.. Iné vykonané dôkazy
pokiaľ ide o skutkové tvrdenia z nich vyplývajúce súd nepopísal. Popis vykonaného dokazovania nikde

neobsahuje ani len zmienku o Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 (okrem iných
opomenutých dôkazov). Ide o dôkaz kľúčový pre rozhodnutie vo veci samej, ktorý je v rozpore s
výpoveďou žalovanej a svedka I. J.. Javí sa, že okresný súd tento dôkaz úplne opomenul napriek
tomu, že ho vykonal. V odôvodnení rozhodnutia nedal okresný súd odpoveď na základnú otázku akou
je posúdenie obsahu zmluvy, ktorá bola žalovanou spochybnená (poukaz na rozhodnutie Ústavného

súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/2008). Súd prvej inštancie konštatoval, že príbuzenský vzťah nie je
dôvodom pre nedôveryhodnosť. Svoje myšlienkové postupy však ďalej nerozvíjal. Svedok/príbuzný
nie je neutrálny, táto skutočnosť vyplýva z príbuzenského vzťahu ako takého. Svedok I. J., je otec
žalovanej, má so žalovanou výborný vzťah. Pokiaľ je výpoveď svedka, jediným dôkazom o odlišnej vôli
v Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013, je potrebné dovysvetliť tieto konštatovania

o dôveryhodnosti svedka (otca žalovanej). Súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal aj z čestných
prehlásení A. J. a I. J. a A. C. E., ide (o mamu, brata a sestru žalovanej) najbližších príbuzných
žalovanej. Javí sa, že súd prvej inštancie nepostupoval v procesných veciach rovnako ako iné súdy
v obdobných veciach. Žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žaloba o
nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z právneho predpisu (§ 137 písm. b/ CSP). Viazanosť súdu žalobným návrhom nie je absolútna a súd
môže prisúdiť viac, ako sa strany domáhajú. Zmena žalobného návrhu žalobcom nepredstavuje zmenu
žaloby podľa § 140 ods. 3 CSP. Návrh strany nemôže mať na rozhodnutie súdu vplyv a súd sa bude riadiť
pri rozhodovaní zákonom. Vzhľadom na tieto procesné špecifiká súdneho sporu o vyporiadanie BSM
sa javí ako nepredikovateľný záver okresného súdu, že napriek zisteniu masy BSM (peniaze na účte

a podielových fondoch), neuloží žalovanej vyplatiť vyporiadací podiel žalobcovi s odkazom na žalobný
návrh, resp. na vyjadrenie žalobcu v záverečnej reči. V doterajšej praxi sa stretával len s názormi súdu,
že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je predmet vyporiadania daný zákonom, sú
to všetky veci, práva a záväzky nadobudnuté počas trvania manželstva a súdy vykonávali dokazovaniena zistenie masy BSM aj nad rámec návrhov na vykonanie dokazovania stranami. Súd prvej inštancie
sa v prejednávanej veci takýmito pravidlami neriadil. Nie je jasná úvaha okresného súdu, ako k tomuto
konaniu pristupoval, keď zmena žaloby je v konaní o vyporiadanie BSM vylúčená - § 140 ods. 3 CSP.

V podaní zo dňa 27.1.2023 žalobca navrhol, aby okresný súd po zhodnotení vykonaného dokazovania
položky patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, s povinnosťou vyplatiť žalobcu.
Nie je celkom správny postup, keď okresný súd zamietol žalobu, čo do financií spočívajúcich v odkupnej
hodnote životného poistenia žalovanej s poukazom, že daný nárok žalobca uplatnil až na pojednávaní
dňa 29.6.2022. Životné poistenie žalovanej bolo predmetom žaloby. Žalobca uviedol mylne, že ide o

poistku Generali, avšak po vykonaní dokazovania výpismi z účtu žalovanej, ktoré bolo vykonané až
v roku 2022, bolo preukázané, že žalovaná má životné poistenie v ČSOB poisťovni, a.s., variabilný
symbol XXXXXXXXXX. Nešlo o uplatnenie nového nároku dňa 29.6.2022, ale o odstránenie omylu.
Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia (odsek 2 až 6) vyhol hodnoteniu primárneho dôkazu,
písomnej zmluvy, o pravosti ktorej nebolo pochýb, a tiež sa vyhol hodnoteniu rozporu medzi týmto
dôkazom,výpoveďoužalovanejasvedkaI.J..Súdprvejinštancieuprednostnilvýpovedesvedka,čestné

prehlásenia príbuzných žalovanej a žalovanej pred listinným dôkazom, ktorým je Smlouva o převodu
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013. Zo strany žalovanej bola spochybňovaná jej vlastná vôľa a vôľa
jej otca výslovne prejavená v písomne uzatvorenej Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa
13.9.2013, pravosť zmluvy ako taká nebola spochybnená. Podpisy osôb neboli taktiež spochybnené,
podpisy boli overené notárom, išlo nepochybne o podpis žalovanej a svedka I. J.. Okresný súd nedal

odpoveď na otázku, či skúmal obsah zmluvy a s akým výsledkom. Nezodpovedal otázku, či prejavy vôle
zachytenévzmluvesúdostatočnejasnéaurčité,čimožnomaťpochybnostiopísomneprejavenejvôli,či
existuje medzi jednotlivými ustanoveniami logický rozpor a či zo zmluvy vyplýva akákoľvek pochybnosť o
úmysle strán. Podľa odvolateľa neexistuje žiaden rozpor v obsahu zmluvy, žiadne nejasnosti, jednotlivé
ustanovenia sú logické a nepripúšťajú rôzny výklad. Vôľou strán bol jednoznačne odplatný prevod

obchodného podielu zo svedka I. J. na žalovanú. Pri hodnotení dôkazov sa uplatní skutková domnienka,
že ak je preukázaná pravosť súkromnej listiny, považuje sa za správne, zodpovedajúce vôli vystaviteľa
to, čo je uvedené nad jeho podpisom. Pravá súkromná listina je dôkazom o tom, že vystaviteľ urobil
prehlásenievnejzachytenéaprejavvôlevnejobsiahnutý.Zuvedenéhohľadiskajevzmluveobsiahnutá
nesporná vôľa I. J., previesť obchodný podiel na žalovanú odplatne, a tiež je nesporná vôľa žalovanej

vyplatiť 25.000,- Kč za tento obchodný podiel. Vyplatenie sumy 25.000,- Kč je nepochybné z obsahu
zmluvy, nakoľko I. J., prehlásil, že žalovaná túto ku dňu podpisu tejto zmluvy zaplatila v hotovosti k jeho
rukám. Zmluvu dal vyhotoviť svedok I. J.. Obsah zmluvy bol dojednaním medzi I. J. a žalovanou. Súd
prvejinštanciemaltedauskutočniťvýkladprávnehoúkonuatoSmlouvyopřevoduobchodníhopodíluzo
dňa 13.9.2013, v zmysle zaužívaných výkladových pravidiel. Jedným zo základných princípov výkladu

právnych úkonov je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý
vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady (k tomu napríklad Ústavný súd ČR, I. ÚS ČR
625/2003). Prvoinštančný súd poukázal na to, že údajnú vôľu I. J. a žalovanej vykladal v súlade s § 266
Obchodního zákonníku (rovnakú úpravu má aj slovenský Obchodný zákonník), toto ustanovenie však
neobsahuje vyčerpávajúcu právnu úpravu právnych úkonov. Obchodný zákonník obsahuje výkladové

pravidlá prejavu vôle, avšak všeobecná právna úprava Občianskeho zákonníka o právnych úkonov je
zachovaná. Až v prípade neurčitosti prejavu vôle prichádzajú na rad výkladové pravidlá uvedené v §
266 Obchodného zákonníka. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné neurčitosť odstrániť
výkladom, pre výklad ustanovuje Obchodný zákonník v § 266 interpretačné pravidlá. Ak právny úkon
nevykazuje pochybnosti, obsah právneho úkonu nie je vnútorne rozporný, predmet právneho úkonu je

jasneurčený,niejenamiesteaplikovaťinterpretačnépravidlá.Právnyúkonbytakýmtospôsobommohol
byť dodatočne menený a dopĺňaný, avšak toto je neprípustné. Vôľu nemožno oddeliť od jej prejavu.
Právny úkon bol vykonaný v písomnej forme. Vôľa bola prejavená jasne, nerozporne a konzistentne
(poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2007, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo
66/2002, Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS ČR 1005/2007, Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 9/2008

a sp. zn. 3Cdo 81/2011). Vyhlásenie právneho úkonu za neplatný, alebo posúdenie jednoznačného
odplatného prevodu obchodného podielu za bezodplatný v dôsledku vôle strán údajnej odlišnej od
nesporného obsahu Smlouvy je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dobrej viery tretích
osôb. K argumentu žalovanej, že v zmluve absentuje prejav vôle, ktorým by potvrdila odovzdanie
kúpnej ceny, uviedol, že prijatím návrhu zmluvy žalovanou, ktoré prijatie je nesporné, keďže zmluvu

podpísala, žalovaná súhlasila s obsahom zmluvy. Súhlasila s každým jednotlivým ustanovením zmluvy,
čo potvrdila svojím podpisom obsiahnutým na záver textu zmluvy. Nie je povinnosťou, ani praxou, aby
strana vyslovila súhlas s každým jednotlivým ustanovením zmluvy zvlášť. Zmluva obsahuje výslovný
záväzok žalovanej zaplatiť sumu 25.000,- Kč ako odplatu za obchodný podiel. Zmluva zároveň obsahujevýslovné vyhlásenie prevodcu (svedka) I. J., že ku dňu podpisu tejto zmluvy sumu 25.000,- Kč prijal od
žalovanej v hotovosti. Nie je ustálenou praxou v zmluvnom práve, aby potvrdzoval odovzdanie kúpnej
ceny samostatným prehlásením aj kupujúci. Teda tu odlišujeme vôľu potvrdiť odovzdanie kúpnej ceny

a záväzok zaplatiť kúpnu cenu (obsahom ktorého je prirodzene a logicky vôľa kupujúceho odovzdať
kúpnu cenu). Predávajúci (prevodca) však musí vždy potvrdiť výslovným prehlásením prijatie kúpnej
ceny, ak bola kúpna cena zaplatená v hotovosti. Súd prvej inštancie vyčíta žalobcovi, že nepredložil
dôkaz, že peniaze vyplatené v hotovosti, v sume 25.000,- Kč dňa 13.9.2013 pochádzali z BSM. Je
možné, avšak skutočne nepravdepodobné, že si žalovaná odkladala po dobu jedenásť rokov sumu

25.000,- Kč na budúcu kúpu obchodného podielu z úspor pred manželstvom. Žalovaná v čase od
6.4.2002 do 13.9.2013 nenadobudla žiaden dar, ani dedičstvo (nič také žalovaná netvrdila, ani žalobca o
tom nemá vedomosť). Žalovaná nevyplácala peniaze bezhotovostne (prevodom z účtu). V tom prípade
by mohol žalobca navrhnúť vykonať dokazovanie výpisom z účtu. Žalovaná bola naviac vyplácaná
mzdou v českých korunách, pracovala v Českej republike, teda ani neprišlo k zmene týchto peňazí v
zmenárni, či banke. Tvrdenie, že ide o peniaze v sume 25.000,- Kč nadobudnuté mimo masy BSM

by bolo tvrdením na prospech žalovanej. Skutočnosť preukazuje tá strana sporu, na koho prospech
skutočnosť je – v danom prípade žalovaná. Nesprávne skutkové zistenia okresného súdu sú aj tie,
že za peniaze z predaja obchodného podielu žalobca založil obchodnú spoločnosť Armor store
s.r.o., spoločne kúpili dva byty v Bratislave, vyplatili spoločný úver vo výške 30.000,- eur, investovali
do zariadenia domu, zakúpenie vecí potrebných do domácnosti či dovoleniek, pričom zvyšok financií

zostal vo fondoch. Obchodnú spoločnosť založili ako spoločníci obaja, ako žalobca, tak aj žalovaná.
Skutkové zistenie okresného súdu, že ju založil žalobca, je v priamom rozpore s výpisom z obchodného
registra obchodnej spoločnosti ARMOR STORE SK, s.r.o., IČO: 50 343 548, miesto podnikania Pod
hrebeňom 3019/22, Holíč. Skutočnosť, aké peniaze použili spoločníci na založenie spoločnosti nebola
dokazovaná. Nesprávne skutkové zistenie je aj to, že spoločne (žalobca a žalovaná) kúpili dva byty

v Bratislave. Vlastníkom bytov bola obchodná spoločnosť Armor store, s.r.o. (právnická osoba odlišná
od žalobcu a žalovanej) a peniaze na kúpu bytov spoločnosti požičala výlučne žalovaná (písomnú
zmluvu predkladá) a z dôvodu tejto pôžičky, existencie pohľadávky žalovanej, bola v rámci Dohody
o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15.12.2021 vyporiadaná
aj obchodná spoločnosť, prešla na žalovanú. Spoločný úver v sume 30.000,- eur vyplatil žalobca, o

čom predložil listinný dôkaz. Zakúpenie vecí potrebných do domácnosti a dovoleniek žalovaná tvrdila,
avšak žiadnym spôsobom nepreukázala. Obchodný podiel vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti
Montpetrol, spol. s r. o., IČO: 634 70 519 žalovaná nadobudla odplatne počas trvania manželstva,
zo spoločných peňazí, jeho hodnota patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a po jeho
predaji počas trvania manželstva peniaze získané predajom v sume 6.666.666,66 Kč patrili taktiež do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Peniaze mala po celú dobu vo svojej právnej moci žalovaná
a ku dňu rozvodu manželstva tieto peniaze, spoločne s ostatnými výlučnými financiami žalovanej, boli
na podielových fondoch založených žalovanou, kde bola celkom hodnota vyššia ako 9.000.000,- Kč, čo
vyplynulozvykonanéhodokazovania,výsluchužalovanejavýpisovzK.F.,doloženýchvlistinnejpodobe
do konania. Okresný súd nerešpektoval ústavné práva účastníka konania, odklonil sa od procesných

pravidiel uplatňovaných súdmi v sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
celkom opomenul hmotnoprávne princípy a zásady pri výklade prejavu vôle a posudzovaní právnych
úkonov.

11. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Za účelom hospodárnosti konania sa žalovaná dohodla
so žalobcom na mimosúdnom vyporiadaní značnej časti masy BSM. Predmetom konania tak zostali
len položky BSM, ktoré sú predmetom II. výroku. Sporným v konaní zostala položka v sume 6.666.666
CZK, ako hodnota za predaj obchodného podielu v spoločnosti Montpetrol, s.r.o. (ČR) v rozsahu 10
% na základnom imaní na základe zmluvy zo dňa 13.9.2013, ktorú žalobca žiadal zahrnúť do masy

BSM. Žalovaná preukázala, že táto hodnota do masy zaniknutého BSM nepatrí. Prostriedky uložené
na podielových fondoch vo D. H. v sume 20.050,24 eur rovnako nepatria do BSM, nakoľko predmetné
podielové fondy boli nadobudnuté výlučne z transformovanej hodnoty veci (financie nadobudnuté z
predaja obchodného podielu Montpetrol, s.r.o.), patriacej do výlučného vlastníctva žalovanej. Avšak
zahrnutie tejto položky do masy BSM nenamietala svojím odvolaním, nakoľko žalobca na základe

svojho podania zo dňa 27.1.2023 požadoval iba vyplatenie sumy 3.333.333 CZK bez zápočtu ostatných
položiek v jeho prospech. Tento návrh potvrdil aj v ústnom prejave na pojednávaní zo dňa 1.2.2023,
kde sa vyjadril, že „požaduje len vyplatenie 10 % výnosu z predaja spoločnosti Montpetrol, s.r.o.“ a
rovnako tak v záverečnej reči prednesenej na predmetnom pojednávaní. Rovnako v záverečnom návrhubez započítania na jeho podiel prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej hodnoty: na podielových
fondoch vo D., hodnoty životného poistenia žalovanej v ČSOB, zostatok na účte D. a výnosy plynúce
z vlastníctva obchodného podielu Montpetrol, s.r.o. Okresný súd sa správne vysporiadal s návrhom

žalobcu, ak by v prípade stanovenia hodnôt a masy BSM pri týchto položkách prikázal na náhradu v
rozsahu ich polovice v prospech žalobcu, prekročil by tým žalobný návrh oboch strán sporu. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, čo do určenia hodnoty výnosov ku dňu zániku BSM (neboli žiadne) a ani
čo do určenia, že položky patria do BSM (predstavovali transformáciu veci z predaného Obchodného
podielu). Nebola tak vôbec preukázaná existencia výnosov, ktoré by mohli patriť do BSM tak, ako

okresný súd správne uviedol vo svojom odôvodnení (odsek 33.). Okresný súd sa správne vyporiadal
s položkou odkupnej hodnoty poistenia Generali poisťovňa č. 3900148780, ktorá nepatrí do masy
BSM. Jednak na jednej strane hodnotu tejto položky okresný súd nemal ustálenú, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v tejto povinnosti, a na strane druhej táto položka ani nemôže tvoriť
masu zaniknutého BSM, keďže sa jednalo o poistenie domácnosti. Poistenie domácnosti má výlučne
poistný a nie kapitalizačný charakter; t.j. nemá ku dňu zániku BSM žiadnu hodnotu a ani nepredstavuje

samostatné právo či hodnotu, ktorá môže tvoriť masu BSM, keďže sa viaže k nehnuteľnosti. Žalovaná
preukázala skutočnú vôľu prevodcu obchodného podielu, a to dar a bezodplatný prevod obchodného
podielu v prospech žalovanej, dôkaznými prostriedkami čestnými vyhláseniami (rodičov - I. J. a A.
J., brata I. J., sestry C. E.), ktorí zhodne prehlásili, že prevod obchodných podielov v spoločnosti
Montpetrol, s.r.o. sa vykonal bezodplatne, že nikto za nadobudnutie podielov nevyplatil prevodcovi

nikdy žiadnu sumu, a že sa v skutočnosti jednalo o dar otca deťom. Uvedené skutočnosti žalovaná
preukazovala aj svojím výsluchom a výsluchom žalobcu, rovnako tak výsluchom svedka – I. J.. Okresný
súd náležite a správne posúdil skutočný prejav vôle medzi prevodcom a žalovanou a žalovaná sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením (odsek 27 rozsudku). Bolo preukázané, že zmluvné
strany Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 mali zhodný úmysel previesť obchodný

podiel bezodplatne. Okresný súd sa právne nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že svedkov
nemožno považovať za dôveryhodných. To, že sú svedkovia blízkymi osobami ku žalovanej, ešte samo
o sebe nespôsobuje ich nedôveryhodnosť. Písomné čestné vyhlásenia svedkov spĺňali všetky formálne
náležitosti (úradne osvedčený podpis a právne perfektný prejav vôle). I samotný výsluch svedka – I.
J. korešpondoval s predloženými čestnými vyhláseniami. V zmysle kritérií § 266 ods. 3 Obchodního

zákoníku ČR bol preukázaný skutočný úmysel účastníkov predmetnej zmluvy – darovanie. Správaniu
strán sporu pred i po uzavretí predmetnej zmluvy nič nenasvedčovalo tomu (čo bolo aj preukázané
výsluchmi v konaní), žeby si žalobca akokoľvek nárokoval na nadobudnutie Obchodného podielu,
nenavrhol ani uvedenie jeho osoby, ako nadobúdateľa obchodného podielu, so žalovanou o uzavretí
zmluvy o prevode obchodného podielu nekomunikoval, nepodieľal na podnikaní či práci v predmetnej

obchodnej spoločnosti. Následne po nadobudnutí obchodného podielu žalovanou žalobca nikdy neudelil
ani nesúhlas s predajom obchodného podielu, ani nikdy nenapadol spôsob nakladania s finančnými
prostriedkami v sume 20 mil. CZK žalovanou. I v prípade právnej pochybnosti, či sa jednalo o dar
či odplatný prevod Obchodného podielu, neboli na jeho nadobudnutie vynaložené žiadne finančné
prostriedky (bez ohľadu či by boli z výlučného majetku či majetku patriaceho do BSM účastníkov).

K odovzdaniu kúpnej ceny za prevod Obchodného podielu nikdy nedošlo, a neexistuje ani žiaden
prejav vôle žalovanej jednoznačne potvrdzujúci odovzdanie kúpnej ceny prevodcovi. Okresný súd
určil paritu podielov, hoci žalovaná navrhovala i disparitu v prípade právneho posúdenia nadobudnutia
predmetného obchodného podielu do BSM účastníkov. Predmetnou zmluvou sa okresný súd zaoberal
v rámci hodnotenia dôkazov v odsekoch 2., 20., 26., 27. a 28. Okresný súd nie je viazaný návrhom

pokiaľ ide o cenu vecí a o spôsob vyporiadania, je viazaný tým, že musí o spôsobe vyporiadania
rozhodnúť. Spôsob vyplatenia za predmetné položky zostal medzi stranami nesporný, ani jedna zo
strán nepožadovala započítať hodnotu podielov (pokiaľ by tvorili masu BSM) na prípadný vyporiadací
podiel. Pokiaľ by mal okresný súd rozhodnúť o vyporiadacom podiele na položkách, tak v tomto žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v rozsahu ich určitosti a výšky, že patria do BSM, práve naopak žalovaná

preukazovala(svojouvýpoveďou)apredloženýmivýpismizpredmetnýchfondov,žepredmetnézostatky
na podielových fondoch netvoria masu BSM, nakoľko prostriedky vkladané do fondov nepochádzali z
peňazí patriacich do BSM, ale do výlučného vlastníctva žalovanej (nadobudnutím sumy 20 mil. CZK
za predaj obchodného podielu v spoločnosti Montpetrol, s.r.o.). Ani v rozsahu preukázania výnosov
na týchto fondoch žalobca neuniesol dôkazné bremeno určiť výšku takýchto výnosov. Nemožno sa

ani stotožniť s tvrdením odvolateľa, že vyplatenie sumy 25.000 CZK je nepochybné, čo malo vyplývať
z obsahu zmluvy, nakoľko v zmluve absentuje prejav vôle žalovanej ako nadobúdateľky obchodného
podielu, t.j. že reálne sumu za obchodný podiel vyplatila v hotovosti, v celosti do rúk prevádzajúceho.
Medzi účastníkmi nikdy nedošlo k prejavu vôle odovzdať a prevziať kúpnu cenu. O neurčitosti prejavuvôle svedčí aj ustanovenie čl. IV ods. 1. Smlouvy o prevode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013.
Predmetné ustanovenie je tak v priamom rozpore s ustanovením čl. IV. ods. 2. cit. zmluvy, podľa ktorého
mal prevádzajúci prehlásiť, že žalovaná ku dňu podpisu zaplatila v hotovosti k rukám prevádzajúceho

cenu za prevod obchodného podielu. Žalobcom citované judikáty v odvolaní sa tak práve môžu aplikovať
aj na predmetné konanie, kde súd musel skúmať vôľu a úmysel konajúcich osôb v predmetnej zmluve o
prevode obchodného podielu. Ak žalobca tvrdí, že vyplatil spoločný úver v sume 30.000,- eur, tak tieto
financie pochádzali z prostriedkov BSM, ako aj z výlučného majetku žalovanej, ďalej kde sa následne
splatila istina úveru v celosti v sume cca 50.000,- eur.

12. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu a uviedol, že k podaniu žaloby pristúpil až po
tom, ako strany sporu nedospeli k mimosúdnej dohode, o ktorú sa pokúšal viac ako rok. Uzatvorenie
dohody je zásluhou oboch strán sporu. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že peňažné
prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H., B.: XX XXX XXX v sume 20.050,24 eur patria
do BSM (II. výrok). Nesúhlasí, že výnosy z majetku neboli. Je nemožné uveriť, že neexistovali výnosy z

vlastníctva obchodného podielu v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r. o., IČO: 634 70 519 v čase
od 30.05.2001 do 18.04.2016, keď spoločnosť mala v roku 2016 hodnotu cez 60.000.000,- Kč (vychádza
z toho, že v čase prevodu mal obchodný podiel žalobkyne 30 % hodnotu 20.000.000,- Kč), potom išlo
o fungujúcu, úspešnú a ziskovú spoločnosť. Nakoľko je konateľom obchodnej spoločnosti Montpetrol,
spol. s r. o., IČO: 634 70 519 brat žalovanej, iné potvrdenie ako to, ktoré vydal ani neočakával. Výnosy

z vkladov na podielových fondoch neboli preukázané, nakoľko dôkaz o výške výnosov z vkladov má
vo svojej moci žalovaná, ktorá ho okresnému súdu nepredložila. Podľa tvrdenia žalovanej strany sa do
K. L. vkladalo a vyberalo, a technicky nie je možné informácie získať. Z výpisov z K. L. nie je možné
objektívne výnosy preukázať a zahrnúť ich. Výnosy zo spoločného ale aj výlučného majetku jedného z
manželovvzmysleustálenejjudikatúrypatriadoBSM.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeuplatnená

životná poistka Generali nepatrí do BSM, ale žalovaná mala životnú poistku v ČSOB Poisťovni, a.s., k
čomu sa ale žalovaná už nevyjadrila. Skutočná vôľa prevodcu I. J. a žalovanej je zachytená v písomnej
Smlouve o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013, kde nie je žiadny rozpor v prejavenej vôli a
jednoznačne ide o odplatný právny úkon. Uznáva vysoké rozumové a duševné vnímanie svedka I. J. a
nijakonerozporujeschopnostisvedka.Svedokpresnechápal,vakejnepriaznivejsituáciivkonaníoBSM

je jeho dcéra žalovaná a ako otec, jej pomáhal, hoci aj za cenu nepravdivej výpovede, nakoľko presne
vie, čo by pravdivá výpoveď žalovanej spôsobila. Svedok I. J. bol rovnako vysoko rozumovo vybavený i
pri spisovaní Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013. Svedok I. J. sa nemohol preto pre
svoju vysokú rozumovú vyspelosť zmýliť v zmluvnom type. Smlouvu o převodu obchodního podílu zo
dňa 13.9.2013 pripravovala právnička. S právničkou komunikoval svedok I. J., teda on zadával pokyny k

prípravetextutejtozmluvy.ŽalovanánapreukázanievôlestránSmlouvyopřevoduobchodníhopodíluzo
dňa 13.9.2013 nenavrhla vypočuť ako svedka osobu mimo svojho rodinného okruhu, pričom táto osoba
existovala,bolatoprávničkaspisujúcaSmlouvuopřevoduobchodníhopodíluzodňa13.9.2013.Žalobca
nemoholnavrhnúťjejvýsluch,nakoľkomeno,priezviskoabydliskočimiestopodnikaniaprávničkypozná
svedok I. J. a ten sa odmietol o tento údaj podeliť. Zmluvnými stranami zmluvy zo dňa 13.9.2013 bol

svedok I. J. a žalovaná. Ak žalovaná zdôrazňuje následné správanie zmluvných strán a poukazuje
na správanie strán sporu pred a po uzavretí zmluvy, žalovaná tak spája nespojiteľné. Ani následne
po uzatvorení Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 nebolo preukázané žiadne
správanie svedka I. J. a žalovanej, z ktorého by vyplývala vôľa obchodný podiel darovať. Ani svedok
I. J. ani žalovaná neurobili žiaden úkon, z ktorého by vyplývalo darovanie obchodného podielu – prvý

úkon popierajúci odplatnosť prevodu obchodného podielu bol vykonaný až 14.3.2022 a to výpoveď
žalovanej a svedka I. J.. Súd prvej inštancie vedel, že si žalobca robí nárok na výplatu zo zostatku
masy BSM. Do masy BSM okresný súd určil iné položky, ako očakával žalobca. Iný prísudok okresného
súdu vyplýva zo samej podstaty sporu o vyporiadanie BSM. Súd prvej inštancie sa nemohol vysporiadať
sprejavomvôle,nakoľkonekonštatovalvčomačivôbecjeprejavvôležalovanejasvedkaI.J.zachytený

v písomnej, stranami zmluvy podpísanej, s overením podpisu a založenej do zbierky listín príslušného
registrového súdu Smlouvě o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 je pochybný alebo neurčitý.
Bez vyslovenia konkrétnych pochybností súd prvej inštancie pristúpil k výkladu vôle svedka a žalovanej
tvrdenej na pojednávaní dňa 14.3.2022. Súd prvej inštancie vôbec nemal za potrebné skúmať písomný
prejav vôle dňa 13.9.2013. Súd prvej inštancie nepristúpil k výkladu písomnej zmluvy. Žalobca nemá o

obsahu Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 žiadne pochybnosti. Nie je pochybný
obsah právneho úkonu, netreba pristúpiť k výkladu.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho

podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto
postupom podľa § 365 ods. 1 písm. b), c) v spojení s § 391 CSP napadnuté výroky II., III., IV., V. zrušil
a vec v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Výrok I. (čiastočné zastavenie) napadnutého rozsudku nebol napadnutý odvolaním strán, preto

nadobudol právoplatnosť.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán (bývalých manželov) spôsobom
uvedeným vo výrokoch (II., III., IV., V.) napadnutého rozsudku s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu.

16.Konanieovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjekonaním,vktorommajústrany
sporu tak procesné postavenie žalobcu, ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto
skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu

v tejto veci. Zároveň ide o konanie, v ktorom z právnej úpravy vyplýva určitý spôsob vyporiadania
vzťahov medzi jeho stranami v zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (rozsudok NS ČR z
28.05.2009 sp. zn. 22 Cdo 410/2008, alebo Zhodnotenie praxe súdov pri výklade a aplikácii ustanovení
novely Občianskeho súdneho poriadku /zákona č. 49/1973 Sb./, schválené uznesením pléna NS ČSSR
zo 16.12.1974 sp. zn. Plsf 2/74 uverejnené pod č. 1/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk).

Vzhľadom k tomu nemôže rozhodnutie o vyporiadaní BSM nadobudnúť samostatne právoplatnosť podľa
§ 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku iba ohľadom niektorých vyporiadavaných položiek (rozsudok
NS ČR z 05.2.2008 sp. zn. 22Cdo 3307/2006); odvolací súd potom podľa § 379 písm. c) CSP nie
je viazaný rozsahom, v ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. V ktorých veciach je
odvolací súd viazaný rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v § 379. Odvolací súd

podľa tohto zákonného ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o vyporiadanie BSM je
konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania (§ 150 Občianskeho
zákonníka), z tohto dôvodu sa na prejednávanú vec vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) Civilného
sporového poriadku. Výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (výrok

o tom, čo sa z BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na úplné
vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať
doterajšie práva účastníkov konania z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak strana napadne odvolaním
rozsudok prvoinštančného súdu o vyporiadaní BSM odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania.
V takom prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda

oddelene právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie
o vyporiadaní BSM a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie
len ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/91/2020). Odvolanie žalobcu vyvolalo potrebu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie
ohľadom vyporiadania BSM v celom rozsahu (pričom žalobca aj napadol výroky II., III., IV. ako aj V. výrok

o náhrade trov konania), ale len z dôvodov uplatnených stranami sporu v odvolaní, ktorými je odvolací
súd podľa § 380 CSP viazaný.

17. Odvolací súd uvádza, že v prípade rozhodovania súdu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov do výroku rozsudku patrí, ktoré veci komu zostanú vo výlučnom vlastníctve

(prípadne v podielovom spoluvlastníctve), komu pripadne tá ktorá spoločná pohľadávka a kto komu
bude platiť ten ktorý spoločný dlh. Ak nejde o prípad, že čistá hodnota prikázaného majetku každej
strane je rovnaká, je súčasťou rozsudku aj samostatný výrok o tzv. vyporiadavacom podiele. Nič
iného do výroku nepatrí, teda ani zadefinovanie masy BSM v samostatnom výroku (tak ako to urobilokresný súd v II. výroku napadnutého rozsudku). Všetko, čo bolo potrebné vyriešiť pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a čo nepatrí do výroku, musí byť náležite uvedené v
odôvodnení. V odôvodnení rozsudku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú byť

vyriešené všetky sporné predbežné otázky, ktoré sa týkajú rozsahu masy vyporiadavaného majetku.
Teda, čo tam patrí a čo nie, aká je cena jednotlivých vecí, aká je výška pohľadávok a záväzkov a ktoré
pohľadávky a dlhy sa súčasne stávajú predmetom vyporiadania, aká je celková hodnota vyporiadaného
majetku, ako sa určujú podiely oboch strán, ktoré veci majú vo svojej moci atď. V odôvodnení rozsudku
musí byť uvedený aj spôsob výpočtu výplatovej povinnosti. I keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov obsahuje vždy viacero výrokov (medzi iným o tom, čo sa z
BSM prikazuje tej ktorej strane a o tom, či a čo má jeden z nich plniť druhému na ich úplné vyrovnanie),
treba na toto rozhodnutie hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva strán sporu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov (vrátane tzv. širšieho vyporiadania) a
konštituovaťichnovépráva.Povinnosťjednéhozmanželovzaplatiťdruhémumanželovisumuzaúčelom
vyrovnania hodnôt aktív a pasív rozdelených medzi nich sa odrazí vo výroku o vyrovnaní podielov.

18. S poukazom na obsah spisu vyplýva, že v priebehu konania na súde prvej inštancie uzavreli strany
sporu Dohodu o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 10.12.2021
(na čl. 293) a Dohodu o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa
23.6.2021 (na čl. 265), na základe ktorých zobral žalobca (čiastočne) žalobu späť a okresný súd

postupom podľa § 145 CSP (I. výrokom, ktorý nadobudol právoplatnosť), konanie za súhlasu žalovanej
zastavil.

19. V súvislosti s dohodami strán označených v odseku 18 odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/88/2022 zo dňa 21.4.2022, konkrétne „odsek 22. Podľa

predchádzajúcej súdnej praxe bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov platné
len vtedy, ak sa týkalo všetkých vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva (napr. sp.
zn. 2 Cdo 83/1998, sp. zn. 2 M Cdo 5/2005). Avšak od účinnosti novely Občianskeho zákonníka
vykonanej zákonom č. 131/1982 Zb. účinnej od 1. apríla 1983, právna teória pripúšťala výklad,
podľa ktorého dohoda o čiastočnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platná

s prihliadnutím na zmluvnú voľnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu, ako aj s doplnením §
149 Občianskeho zákonníka o odsek 4 z dôvodu právnej istoty. S účinnosťou od 1. novembra 2008
novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 379/2008 Z. z. bolo ustanovenie § 149
Občianskeho zákonníka doplnené o nový odsek 5, ktorým právna úprava odstránila pochybnosti či
právnu neistotu o tom, aký právny režim sa vzťahuje na ten spoločný majetok bývalých manželov, ktorý

nebol zahrnutý v dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo v rozhodnutí
súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tento majetok sa vzťahuje zásada
o vyporiadaní uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (porovnaj sp. zn. 4 Cdo 147/2011).“,
„odsek 26. K rozhodnutiam najvyššieho súdu na ktoré poukázala žalovaná a to sp. zn. 2 Cdo 83/1998 z
1. marca 1999 (publikované v časopise Zo súdnej praxe 12/1999), sp. zn. 2 M Cdo 5/2005 z 31. augusta

2005 a z nich vyplývajúci právny záver, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa musí týkať všetkého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorý existoval v
čase zániku tohto spoločenstva; a dohoda iba o časti bezpodielového spoluvlastníctva by pri súdnom
vyporiadaní znemožnila komplexne usporiadať majetkové vzťahy medzi manželmi so zreteľom ku
všetkým hľadiskám obsiahnutým v zásadách uvedených v § 149 v spojení s § 150 Občianskeho

zákonníka;bolvzhľadomnazmenuprávnejúpravyvyplývajúcuz§149ods.4,5Občianskehozákonníka
a následnou judikatúrou prekonaný. S poukazom na princíp zmluvnej autonómie je dôvodné za platné
považovať uzavretie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov i vtedy, ak jej
obsahom nie je tzv. celá masa majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (sp.
zn. 4 Cdo 147/2011)“.

20. Predmetom konania v danej veci (po zohľadnení obsahu dohôd označených v odseku 18) zostali
peňažné prostriedky vo výške 6.666.666,66 Kč za predaj obchodného podielu vo výške 10 % vo firme
Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, peňažné prostriedky vo výške 20.050,24
eur uložené na podielových fondoch vo D., H., zostatok na účte žalovanej vo D. H., IBAN: E. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 101,61 eur, odkupná hodnota životného poistenia žalovanej v
ČSOB poisťovni, a.s., výnosy z výlučného majetku žalovanej a spoločného majetku oboch manželov
nadobudnuté počas trvania manželstva.21. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná

dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§
149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka).

23. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy

manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka),
ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli
spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo
dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet
ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo

ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len
jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich
po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj
iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi
uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka).

25. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím

súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci
z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník
užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve
a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových
právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti
majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný
na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú
návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný

navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý
strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM
môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

26. Predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143

Občianskeho zákonníka), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku
dňu jeho zániku, pričom v zmysle cit. § 150 Občianskeho zákonníka manžel je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo sa z jeho vlastného vynaložilo na spoločný majetok, neprichádza v zásade
do úvahy, aby v rámci vyporiadania BSM bolo vyporiadavané to, čo jeden z manželov zo svojho
vlastného vynaložil na bežnú spotrebu v manželstve, teda finančné prostriedky jedného z manželov

spotrebované v priebehu manželstva na bežnú spotrebu a nie na konkrétny majetok. Pri vyporiadaní
BSM možno teda z hľadiska § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka prihliadnuť len k výdavkom, ktoré
uvedeným zákonným podmienkam vyhovujú. Nemožno sa však v rámci tohto vyporiadania a zákonného
ustanovenia domáhať náhrady toho, čo bolo z výlučného vlastníctva jedného z manželov vynaloženéna bežnú osobnú spotrebu (teda nie na zadováženie veci, ktorá tvorí BSM), pričom tieto finančné
prostriedky boli spotrebované v priebehu manželstva a v čase jeho zániku už ani neexistujú (obdobne Rc
3Cz 39/73, rozsudok NS ČR zo dňa 30.10.2007, sp. zn. 22Cdo 3421/2006 - Soudní rozhledy 12/2007).

27. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávkyadlhytotižvustanovení§143Občianskehozákonníkaniesúvysloveneupravené.Pritýchto
osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré

upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 Občianskeho
zákonníka a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a
povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. Cpj 86/71, R42/1972).

28. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú ktorému z bývalých manželov, nemá Občiansky
zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku,
ktorým súd vyporiadava BSM, musí byť jasne a určite uvedené, aké právo bolo účastníkovi priznané
alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia

mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby
veci, ktoré tomu ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, boli presne určené a popísané
tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.

29. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom

tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastník mi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri
vyporiadaní bezpodielové ho spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov,
pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú
aj na spoločných dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielové ho spoluvlastníctva manželov musí súd

prihliadnuťnato,čobolozospoločnéhomajetkuvynaloženénaoddelenýmajetokniektoréhozmanželov
(patrí do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z
dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí
do pasív). Ak pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a
ktoré zostanú druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej

peňažnej sumy. O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení
rozsudku. Do celkovej bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný
majetok, vrátane pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí
celkovú hodnotu aktív (hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli
celkový majetok bez dlhov ako rozdiel u medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej

výške). Z takto zistenej hodnoty majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody
k zmene kvantitatívneho podielu. Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je
potrebné zvýšiť tento jeho podiel v rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom
nemusí nahradiť do spoločného majetku to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť
jeho podiel v rozsahu, v akom sa mu nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok,

resp.čozosvojhozaplatilnaspoločnýdlh(napr.vpodobezaplateniazostatkuúveru),atď.Rozdielmedzi
taktostanovenýmipodielmiukaždéhozmanželovapodielom,ktorýkaždémuzmanželovpatrí,musíbyť
rovnaký a predstavuje sumu na dorovnanie podielov (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/128/2012).

30. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva musí byť z odôvodnenia rozsudku

jednoznačnezrejmé,akosúddospelksume,ktorújejedenzúčastníkovpovinnýzaplatiťnavyporiadanie
spoluvlastníctva druhému účastníkovi (por. rozsudok NS ČR z 17.1.2001, sp. zn. 22 Cdo 2433/1999).

31. Posúdiac rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa citovaných zákonných ustanovení, ich vyššie
uvedeného výkladu a kritérií rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM je zrejmé, že prvoinštančný súd sa

nimi dôsledne neriadil, a preto odvolací súd považoval odvolacie námietku žalobcu podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP za dôvodnú.32. Predmetom konania prebiehajúceho na návrh žalobcu, podaným pred uplynutím troch rokov
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán, bolo vyporiadanie zaniknutého BSM strán sporu
(právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 19.06.2019), pričom masou BSM v danej veci spadajúcej pod

úpravu § 143 Občianskeho zákonníka mohlo byť všetko čo bolo nadobudnuté niektorým z manželov
počas manželstva (od 06.04.2002 do 19.06.2019). Odvolací súd konštatuje, že do masy BSM ako aktíva
okresný súd správne zahrnul: peňažné prostriedky na bankovom účte D., H., číslo E. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v sume 101,61 eur a peňažné prostriedky uložené na podielových fondoch vo D., H. v
sume 20.050,24 eur, ktorý záver nenapadli strany odvolaním.

33. Už počas konania na súde prvej inštancie bolo sporným, či peňažné prostriedky vo výške
6.666.666,66 Kč získané za predaj obchodného podielu vo výške 10 % v obchodnej spoločnosti
Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, patria do BSM, pričom žalobca na súde
prvej inštancie aj v odvolaní trval na vyplatení sumy 3.333.333,33 Kč, ktorá predstavuje polovicu hodnoty
obchodného podielu v uvedenej obchodnej spoločnosti.

34. Súd prvej inštancie (odsek 27 a 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku) uzavrel, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol, spol.
s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne nadobudli strany sporu do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Vychádzal z toho, že peňažné prostriedky získané transformáciou veci

(predajom obchodného podielu) sú výlučným vlastníctvom žalovanej, nakoľko predmetný obchodný
podiel nadobudla darom od svojho otca. Predmetnú Smlouvu o převodu obchodního podílu zo dňa
13.9.2013 posúdil podľa Obchodního zákoníku Českej republiky platného a účinného do 31.12.2013,
a to v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1, nakoľko sa jednalo o záväzkový vzťah medzi spoločníkmi
obchodnej spoločnosti. Vychádzal z § 266 Obchodního zákoníku, ktorý predstavuje lex specialis vo

vzťahu k ustanoveniam Občanskému zákoníku (t.j. k zákonu č. 40/1964 Sb.). Prejav vôle sa môže
síce uskutočniť rozličným spôsobom (napríklad konaním alebo opomenutím, atď.), ale vždy musí ísť
o taký spôsob prejavu, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť. Predmetné
ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodního zákoníku vyjadruje ako základný princíp interpretácie právnych
úkonov význam prejavenej vôle, ktorý uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ak bola teda prejavená

vôľa pri právnom úkone známa obom stranám, má prednosť pred samotným prejavom tejto vôle
(poukaz Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07, Nález Ústavního sodu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03). Okresný súd mal za to, že zmluvné strany Smlouvy o převodu
obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 mali úmysel previesť obchodný podiel v obchodnej spoločnosti
Montpetrol, spol. s r.o. bezodplatne, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu svedka

I. J. (čl. 314), ako aj z čestných vyhlásení A. J., I. J. a A. C. E. (čl. 253). Hoci sa jedná o blízkych
príbuzných žalovanej (jej rodičov a súrodencov), okresný súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že
ich nemožno považovať za dôveryhodných. Uvedený záver možno vyvodiť aj z tej skutočnosti, že
ako nadobúdateľ v predmetnej Zmluve bola uvedená len žalovaná (t.j. nie aj žalobca ako je manžel).
Ustanovenie § 266 ods. 3 Obchodního zákoníku ustanovuje interpretačné pravidlo, podľa ktorého sú

pre posúdenie výkladu vôle účastníkov zmluvy dôležité tri skutočnosti, a to rokovania o uzavretí zmluvy,
doterajšia prax medzi zmluvnými stranami a následné správanie zmluvných strán. V zmysle kritérií
uvedených v § 266 ods. 3 Obchodního zákoníku bol preukázaný skutočný úmysel účastníkov zmluvy (t.j.
Smlouvy o převodu obchodního podílu zo dňa 13.9.2013), nakoľko z vykonaného dokazovania (najmä z
výsluchu žalovanej) bolo zistené, že so svojím bývalým manželom (t.j. žalobcom) nekomunikovala pred

uzatvorením predmetnej zmluvy, pričom žalobca sa nepodieľal na podnikaní v predmetnej obchodnej
spoločnosti (resp. svoje tvrdenia nepreukázal).

35. So záverom okresného súdu označeného v odseku 34 sa odvolací súd nestotožnil, pričom ho
považuje prinajmenšom za predčasný s ohľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku.

36. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná ako nadobúdateľ a I. J. (jej otec) ako prevodca podpísali
Smlouvu o převode obchodního podílu dňa 13.9.2013. Podľa čl. I. bod 1 prevodca zmluvou previedol
na nadobúdateľa časť svojho obchodného podielu (v spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634
70 519, so sídlom v Hodoníne) vo výške 10 % zodpovedajúceho vkladu 25.000,- Kč. Podľa čl. III.

bod 1. prevod obchodného podielu podľa tejto zmluvy je odplatný. Za prevod obchodného podielu
podľa tejto zmluvy sa nadobúdateľ zaväzuje zaplatiť prevodcovi cenu vo výške 25.000,- Kč. Prevodca
prehlasuje, že nadobúdateľ ku dňu podpisu tejto zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu
pre prevod obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč. Podľa čl. VI. bod 2 táto zmluva, všetky právaa povinnosti strán podľa tejto zmluvy, ako aj všetky vzťahy medzi stranami založené touto zmluvou alebo
s ňou súvisiacimi sa riadi právo Českej republiky. Dňa 11.04.2016 žalovaná ako prevodca a obchodná
spoločnosť Montpetrol-Plus, s.r.o., IČO: 01537016, so sídlom Velkomoravská 331/227, Lužice ako

prevodca podpísali Kupní smlouvu o převodu obchodního podílu. Podľa čl. I. prevodca previedol na
nadobúdateľa vlastnícke právo k svojmu celému obchodnému podielu v spoločnosti (Montpetrol, spol.
s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne) a to vrátane všetkých práv a povinností s týmto
podielom spojených. Podiel pripadá na vklad vo výške 75.000,- Kč vyjadrujúci hodnotu predmetu vkladu
prevodcudozákladnéhokapitáluspoločnostivpodobeuvedenejpeňažnejčiastke.Podľabodu1.3výška

podielu určená podľa pomeru vkladu, na ktorý podiel pripadá k výške základného kapitálu spoločnosti
predstavuje 30 %. Podľa čl. II. bod 2.1 sa zmluvné strany dohodli na výške kúpnej ceny za prevod podielu
v súlade s touto zmluvou 20.000.000,- Kč. Vo výpovedi na okresnom súde (zápisnica o pojednávaní
dňa 14.3.2022 na čl. 313) žalobca uviedol, že so žalovanou ako manželia odkúpili spoločne obchodný
podiel firmy Montpetrol, a to za spoločné peňažné prostriedky. Na podnikaní v danej spoločnosti sa síce
priamo nepodieľal, pomáhal však pri rôznych činnostiach súvisiacich s podnikaním, napríklad prevážal

pracovníkov danej firmy. Vo výpovedi na okresnom súde (zápisnica o pojednávaní dňa 14.3.2022
na čl. 313) žalovaná uviedla, že obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol nikdy nevyplatila, nakoľko
jej ho otec v roku 2013 daroval, pričom o uvedenej skutočnosti so žalobcom ako svojím bývalým
manželom nekomunikovali. Odmietla, že by nejakú sumu svojmu otcovi vyplatila za prevod obchodného
podielu.Vuvedenejspoločnostibolažalovanázamestnaná,žalobcasanapodnikanížiadnymspôsobom

nepodieľal.Odmietla,žebyjejbolivsúvislostispodnikanímvdanejspoločnostivyplatenénejaképodiely
zo zisku. Za peniaze z predaja obchodného podielu žalobca založil obchodnú spoločnosť Armor store
s.r.o., spoločne kúpili dva byty v Bratislave, vyplatili spoločný úver vo výške 30.000 eur, investovali do
zariadenia domu, zakúpenie vecí potrebných do domácnosti či dovoleniek, pričom zvyšok financií zostal
vo fondoch. Vo výpovedi na okresnom súde zápisnica o pojednávaní dňa 14.3.2022 na čl. 314) svedok

I. J. (otec žalovanej) uviedol, že obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol žalovanej (t.j. dcére) daroval,
nebolojehoúmyslomhopreviesťnaobochmanželov.Odmietol,žebymunazákladepredmetnejzmluvy
o prevode obchodného podielu bola nejaká suma vyplatená. K spôsobu uzatvorenia zmluvy uviedol,
že jej znenie pripravovala právnička, pričom sa nevedel vyjadriť k jej dojednaniam, resp. k otázke,
z akého dôvodu v zmluve nebolo uvedené, že sa jedná o bezodplatný prevod obchodného podielu.

Podľa čestného prehlásenia I. J. (otca žalovanej) a manželky A. J. zo dňa 9.6.2021 vyplýva, že I. J.
dňa 30.5.2001 bezodplatne previedol na tri deti obchodné podiely v obchodné podiely v obchodnej
spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, na každého po 20 %, dňa
13.9.2013 daroval synovi I. J. 20 % obchodný podiel v spoločnosti a daroval dcére E. C. 10 % obchodný
podiel v spoločnosti. Títo prevádzajúcemu za prevedené obchodné podiely nikdy nevyplatili kúpne ceny,

nakoľkobolipredmetomdaruzadlhoročnúprácuvrodinnejfirmeaajspôsobvyporiadaniasasrodinným
majetkom darom na deti. Podľa čestného prehlásenia I. J. (brata žalovanej) zo dňa 8.6.2021 vyplýva, že
I. J. dňa 30.5.2001 nadobudol bezodplatne od otca I. J. 20 % obchodný podiel v obchodnej spoločnosti
Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634 70 519, so sídlom v Hodoníne, dňa 13.9.2013 nadobudol o otca I.
J. ďalších 20 % obchodného podielu v spoločnosti za sumu 50.000,- Kč. Otcovi ako predávajúcemu

nikdy nevyplatil za nadobudnutý obchodný podiel žiadnu cenu, nakoľko mu ho otec daroval, rovnako
ako sestre E. C.. Podľa čestného prehlásenia A. C. E. (sestra žalovanej) vyplýva, že dňa 30.5.2001
nadobudla od otca I. J. 20 % obchodný podiel v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 634
70 519, so sídlom v Hodoníne, dňa 13.9.2013 jej otec previedol 10 % obchodný podiel v spoločnosti
na sestru E. C. a 20 % na brata I. J.. Ani brat ani sestra otcovi ako predávajúcemu nikdy nevyplatili za

nadobudnuté obchodné podiely žiadnu cenu, nakoľko ich otec daroval.

37. V kontexte čl. VI. bod 2 Smlouvy o převode obchodního podílu dňa 13.9.2013 odvolací súd
konštatuje, že okresný súd postupoval správne ak v súvislosti s uvedenou zmluvou postupoval podľa
Obchodního zákoníku Českej republiky (zákon č. 513/1991 Zb.) v znení k 31.12.2013, ktorý má

v relevantných skutočnostiach rovnakú právnu úpravu ako Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb.
v znení k 30.11.2013). Pričom uvedené sa vzťahuje aj na prípadnú aplikáciu ustanovení Občanského
zákoníku Českej republiky (zákon č. 40/1964 Sb) v znení účinnom ku dňu uzavretia Smlouvy o převode
obchodního podílu dňa 13.9.2013, ktorého ustanovenia (§ 34 až § 42) sú zhodné s ustanoveniami
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení k 13.9.2013).

38. Výklad právnych úkonov a vo všeobecnosti zisťovanie ich obsahu nevyplýva zo žiadnych všeobecne
platnýchzásadnezávislýchodprávnehoporiadku,alejezaloženýnaprávnychnormách-ustanoveniach
platného práva, ktoré síce v podstate zodpovedajú určitým všeobecným a racionálnym predstavámľudskej spoločnosti, ale nemusia ich nevyhnutne kopírovať. Obchodný zákonník úpravu právnych
úkonov obsiahnutú v Občianskom zákonníku iba dopĺňa. Právna úprava v Obchodnom zákonníku (lex
specialis) obsahuje výklad prejavu vôle (§ 266) a všeobecné účinky relatívnej neplatnosti právnych

úkonov. Právna úprava právnych úkonov je obsiahnutá vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho
zákonníka (§ 34 až 42 ). V ustanovení § 34 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá zákonná definícia
právneho úkonu, pričom správanie subjektu, ktoré nenapĺňa znaky v zmysle definície nemožno
považovať za právny úkon a právo takéto správanie nepokladá za právne relevantné. Základom
právneho úkonu je správanie subjektov. Z toho vyplýva, že základnými prvkami právneho úkonu je vôľa

a jej prejav. Právne následky právo priznáva len spojeniu vôle a prejavu. Právo požaduje, aby tak vôľa
ako aj prejav spĺňali určité náležitosti. Vôľa musí byť daná, slobodná, vážna a určitá; prejav vôle musí byť
zrozumiteľný. Objektívne právo spája s právnym úkonom, t. j. správaním subjektov konkrétne právne
následky. Vôľa, ako aj jej prejav sú dôležité pri výklade právneho úkonu. Výklad (interpretácia) právneho
úkonu, t. j. jeho obsahu je nevyhnutná na to, aby sa objasnil zmysle textu, aby sa zistil jeho obsah,
čo je nevyhnuté na to, aby sa mohol uplatniť na vzťahy, ktoré sám upravuje, ale tiež preto, aby so

dospelo k poznaniu, ktorými právnymi normami sa bude daný právny vzťah spravovať. Interpretáciou
možno určiť obsah právneho úkonu, ale nikdy nemožno interpretáciou meniť obsah právneho úkonu.
Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Osobitne (lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahuje § 266 Obchodného
zákonníka. Obidva zákonníky pri konštruovaní interpretačných pravidiel pre právne úkony vychádzajú

z rôznych kritérií. Občiansky zákonníka s poukazom na § 35 ods. 2 uprednostňuje jazykový prejav
a vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. Ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného
zákonníka vyjadruje základný princíp interpretácie právnych úkonov, pričom ako rozhodujúce akcentuje
iné kritérium ako Občiansky zákonník a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom.
Pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak teda

prejav vôle je určitým spôsobom nepresný, prípadne rozporný, podľa tohto pravidla má prednosť úmysel
konajúcej osoby, pokiaľ bola táto vôľa druhej strane známa. Ide teda o prejavenú vôľu známu obom
stranám. Vôľa, ktorú možno charakterizovať ako prejavenú a známu obom stranám, má prednosť pred
samým prejavom tejto vôle. Inak povedané, spoločná vôľa strán má prednosť pred písaným alebo inak
vyjadreným prejavom. Možno konštatovať, že sa tu akcentuje subjektívne kritérium (úmysel konajúcej

strany), ktoré je zmiernené požiadavkou, že tento úmysel je strane, ktorej je prejav vôle určený, známy
alebo jej musel byť známy.

39. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení k 30.11.2013 prejav vôle sa
vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy

alebo jej musel byť známy, ods. 2 v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá
sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol
prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá, ods. 3 pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ
na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany

medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí, ods. 4 prejav
vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany,
ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, ods. 6 ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto
podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré
je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

40. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení k 31.12.2013 projev vůle se
vykládá podle úmyslu jednající osoby, jestliže tento úmysl byl straně, které je projev vůle určen, znám
nebo jí musel být znám, ods. 2 v případech, kdy projev vůle nelze vyložit podle odstavce 1, vykládá se
projev vůle podle významu, který by mu zpravidla přikládala osoba v postavení osoby, které byl projev

vůle určen. Výrazy používané v obchodním styku se vykládají podle významu, který se jim zpravidla v
tomto styku přikládá, ods. 3 při výkladu vůle podle odstavců 1 a 2 se vezme náležitý zřetel ke všem
okolnostem souvisejícím s projevem vůle, včetně jednání o uzavření smlouvy a praxe, kterou strany
mezi sebou zavedly, jakož i následného chování stran, pokud to připouští povaha věc, ods. 4 projev
vůle, který obsahuje výraz připouštějící různý výklad, je třeba v pochybnostech vykládat k tíži strany,

která jako první v jednání tohoto výrazu použila, ods. 5 je-li podle této části zákona rozhodné sídlo, místo
podnikání, místo závodu nebo provozovny anebo bydliště strany smlouvy, je rozhodné místo, které je
ve smlouvě uvedeno, dokud změna není oznámena druhé straně.41. Podľa § 115 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník v znení k 31.12.2013 se souhlasem
valné hromady může společník smlouvou převést svůj obchodní podíl na jiného společníka, nestanoví-
li společenská smlouva jinak, ods. 2 připouští-li to společenská smlouva, může společník převést svůj

obchodní podíl na inou osobu. Společenská smlouva může podmínit převod obchodního podílu na
jinou osobu i souhlasem valné hromady. Má-li společnost jediného společníka, je obchodní podíl vždy
převoditelný na třetí osoby, ods. 3 smlouva o převodu obchodního podílu musí mít písemnou formu a
nabyvatel, který není společníkem v ní musí prohlásit, že přistupuje ke společenské smlouvě, popřípadě
stanovám. Podpisy musí být úředně ověřeny. Převodce ručí za závazky, které přešly převodem

obchodního podílu, ods. 4 účinky převodu obchodního podílu podle odstavců 1 a 2 nastávají vůči
společnosti dnem doručení účinné smlouvy o převodu.

42. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby,
ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Ak ho
takto nemožno vyložiť, podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka sa vykladá podľa významu, ktorý

mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Pri výklade sa vezme
na zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy, praxe
a následného správania strán (§ 266 ods. 3 Obchodného zákonníka). Tieto ustanovenie v podstate v
rozšírenej podobe vyjadrujú princípy § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon
vykladá nielen podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil,

ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z citovaných ustanovení zreteľne vyplýva, že pri
výklade prejavu vôle adresovaného inej osobe nie je podstatné ani to, ako ho táto osoba subjektívne
skutočne pochopila, ale ani to, akú vôľu chcel konajúci subjektívne prejaviť, ale to, ako právny úkon
s ohľadom na všetky okolnosti objektívne mala a mohla pochopiť osoba v postavení adresáta. Podľa
názorujudikatúryjazykovývýkladpredstavujezákladprepoznanieapochopeniezmluvnéhodojednania.

Je východiskom objasnenia a ujasnenie jeho obsahu, zmyslu a účelu. Ak vôľa zmluvných strán smeruje
k inému významu, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom (rozsudok
NS SR sp. zn. 3 Cdo 226/2009). Na existenciu vôle inak pri jej prejave treba usudzovať predovšetkým na
základe objektívnych skutočností, t. j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ
sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Spravidla sa neprihliada na motív (vnútornú pohnútku)

prejavenej vôle. Nevážnosť právneho úkonu predpokladá, že je z okolností zrejmé, že konajúci subjekt
nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 191/2009). Pokiaľ
ide o pomer vôle a prejavu, na existenciu vôle sa usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností,
teda predovšetkým z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Ak prejav vôle posúdený podľa týchto
zásad nevzbudí pochybnosti o tom, že je primeraným prejavom skutočnej vôle, predpokladá sa, že ním

je. Osobitne vo vzťahu k podpisu pripravenej písomnej zmluvy judikatúra uzavrela, že konajúca osoba
je povinná venovať náležitú pozornosť obsahu listiny, ktorú podpisuje, a nemôže sa následne dovolávať
toho, že listina ním podpísaná nevyjadruje jeho vôľu, ak tejto listine nevenoval pozornosť (rozsudok NS
SR sp. zn. 3Cdo 179/2011).

43. V zmysle § 261 ods. 3 písm. a) Obchodného zákonníka, právne vzťahy vzniknuté zo zmluvy
o prevode obchodného podielu sa budú vždy riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka a zmluva
o prevode obchodného podielu je preto považovaná za tzv. „absolútny obchod“. Obchodný zákonník
vyžaduje, aby zmluva o prevode obchodného podielu bola uzavretá v písomnej forme, inak by sa
jednalo o absolútne neplatný právny úkon (§ 272). Ďalšou formálnou náležitosťou zmluvy o prevode

obchodného podielu je úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán, t. j. nadobúdateľa a prevodcu.
Zmluva o prevode obchodného podielu musí obsahovať jednoznačné určenie zmluvných strán, t. j.
nadobúdateľa a prevodcu, musí v nej byť jasne a zrozumiteľne určený jej predmet, t. j. obchodný podiel,
ktorý sa prevádza a zo zmluvy musí byť zrejmé, či sa jedná o odplatný alebo bezodplatný prevod. Ak sa
jedná o bezodplatný prevod táto skutočnosť musí byť uvedená zmluve. V prípade odplatného prevodu

musí zmluva obsahovať určenie ceny, resp. spôsob určenia ceny.

44. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že prvoinštančný súd vec v súvislosti s obchodným
podielom nesprávne právne posúdil, keď bez ďalšieho aplikoval § 266 Obchodného zákonníku, pričom
nedal odpoveď na základnú otázku akou je posúdenie (celého) obsahu zmluvy, ktorá bola žalovanou

spochybnená. Je nutné uviesť, že síce okresný súd podľa odseku 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku
dôkaz (aj) Smlouvou o převode obchodního podílu dňa 13.9.2013 zjavne vykonal, avšak s poukazom na
obsah uvedený odseku 26 odôvodnenia napadnutého rozsudku posúdil uvedenú zmluvu len čiastočne(ohľadom povinnosti žalovanej zaplatiť prevodcovi odplatu 25.000,- Kč v čl. III. bod 1 veta druhá
a dohodou strán o aplikácii práva Českej republiky v čl. VI. bod 2).

45. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

46.Vtejtosúvislostidávaodvolacísúddopozornostiajčl.15ods.2CSP,nemážiadendôkazpredpísanú
dôkaznú silu, t. j. každý dôkaz (tak listina alebo znalecký posudok) má rovnocenné postavenie a

potencionál presvedčivosti. Zákonnú silu (tzv. váhu) prepisuje jednotlivým dôkazom sudca, a to podľa
pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov.

47. Dôkazy súd hodnotí podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo (§ 132 OSP
znení platnom do 30.6.2016, § 191 CSP v znení účinnom od 1.7.2016). Pri hodnotení dôkazov súd v

zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Po skončení dokazovania teda súd
musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov, vykonať selekciu medzi nimi a prípadne vylúčiť
tie, ktoré pre rozhodnutie vo veci nemajú žiadny význam a zostávajúce dôkazy hodnotí z hľadiska
pravdivosti. Pričom pri hodnotení svedeckej výpovede je významné, ako sa svedok správal, ako sa jeho

výpoveď odchyľuje od tvrdení strán, či iných subjektov a hodnotí sa celková /ne/zaujatosť svedka. V
kontradiktórnom spore sa zásadne zmenil spôsob zadovažovania dôkazov, ktoré je zverené primárne
procesnej aktivite sporových strán.

48. Súd prvej inštancie pochybil, keď vec nesprávne právne posúdil a následkom tohto pochybenia

nevyhodnotil celý obsah Smlouvy o převode obchodního podílu dňa 13.9.2013 s dôrazom aj na dohodu
účastníkov zmluvy v celom čl. III. bod 1 s dôrazom na vetu prvú, prevod obchodného podielu podľa tejto
zmluvy je odplatný v zmysle § 115 Obchodního zákoníka.

49. Odvolací súd dodáva, že v preskúmavanej veci je Smlouva o převode obchodního podílu zo dňa

13.9.2013 spísaná v listine a stranami podpísaná (podpisy na zmluve sú osvedčené podľa § 115 ods. 3
Obchodního zákoníku). Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka tiež platí, že písomný právny úkon
je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že vonkajší prejav
pod listinou v podobe podpisu je v zásade znakom toho, že podpisujúca osoba obsah listiny akceptuje
ako prejav vlastnej vôle. Tým samozrejme nie je vylúčené, že takýto právny úkon môže byť neplatný

pre nedostatok vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu však
ani vykonané dôkazy na súde prvej inštancie, výpoveď žalovanej a svedka I. J. (otec žalovanej), čestné
prehlásenia A. J., I. J. a A. C. E. nemôžu v danej veci spochybniť svoju vôľu prejavenú podpisom listiny.
Opačný postup by totiž vniesol absolútnu neistotu do právnych vzťahov, kedy by stranám zmluvy stačilo
následne vyhlásiť, že nechceli prejaviť vôľu vtelenú do nimi podpísanej listiny. Takúto neistotu však

nemožno akceptovať ani v danej veci, právny styk sa totiž vo všeobecnosti (odhliadnuc od niektorých
výnimočných prípadov) musí spoliehať predovšetkým na obsah vlastného prejavu vôle, ktorý jediný
umožňuje poznať jej obsah (porov. aj výkladové pravidlá v § 35 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka).

50. V kontexte potreby vykonať výklad obsahu dohody v zmysle Smlouvy o převode obchodního podílu

zo dňa 13.9.2013 (resp. potreby posúdenia ne/platnosti Smlouvy o převode obchodního podílu zo
dňa 13.9.2013) odvolací súd poukazuje na to, že všeobecná úprava právnych úkonov je obsiahnutá
v Občianskom zákonníku v §§ 34 až 51. Ako to vyplýva už zo samého nadpisu druhého dielu prvej
hlavy tretej časti Obchodného zákonníka, ten obsahuje iba niektoré ustanovenia o právnych úkonoch,
ktoré dopĺňajú všeobecnú úpravu s platnosťou pre obchodné záväzkové vzťahy. Ide o ustanovenia §

266 až 268, ktoré sú v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanoveniami kogentnými, od
ktorých sa nemožno odchýliť a ktoré riešia predovšetkým otázku výkladu prejavu vôle konajúcich osôb,
pričom sa za rozhodujúci pokladá ich úmysel. Iba vtedy, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa úmyslu
konajúcej osoby, ktorý by mal byť známy aj osobe, ktorej bol určený, uplatnia sa ďalšie výkladové
pravidlá. Výklad právnych úkonov podľa týchto ustanovení Obchodného zákonníka je však potrebný len

v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie je celkom zrozumiteľný alebo určitý, takže pripúšťa rôzny
výklad. Komentované rozhodnutie rieši situáciu, keď prejav vôle oboch konajúcich strán bol vyjadrený
v písomnej podobe tak zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom, že nevzbudzoval pochybnosť o ich
úmysle (pozri uznesenie NS SR sp. zn. sp. zn. 4Obo/66/2002 publikovaného ZSP č. 81/2003 s právnouvetou „Ak je v zmluve obsiahnutá dohoda tak jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad, nie
je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna
zo strán domáha).

51. S ohľadom na obsah Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 uvedený odvolacím
súdom v odseku 36 s poukazom na ustanovenie § 115 Obchodního zákoníku sa odvolaciemu súdu javí,
na rozdiel od okresného súdu, že uvedená zmluva spĺňa predpoklady odplatného prevodu obchodného
podielu (10 % v obchodnej spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o.) prevodcu na žalovanú, pričom dohoda

strán v predmetnej zmluve o jej podstatných obsahovaných náležitostiach je zrozumiteľná a určitá (§
37 Občianskeho zákonníka) a nepripúšťa ani rôzny výklad. K uvedenému odvolací súd ešte poukazuje
na to, že pokiaľ žalovaná spochybňovala odplatný prevod obchodného podielu v zmysle Smlouvy
o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 tým, že tvrdila, že išlo o darovanie (s poukazom aj
na výpoveď svedka I. J. - otca, čestné prehlásenia I. J. - otca, A. J. - matky I. J. - brata a A. C.
E. – sestry), teda o bezodplatný prevod obchodného podielu, aj prípadná dohoda o bezodplatnom

prevode obchodného podielu musí mať v zmysle § 115 Obchodního zákoníka písomnú formu a musí
v nej byť výslovne uvedené, že sa jedná o bezodplatný prevod. Pričom žalovaná v konaní nepredložila
písomnúzmluvuobezodplatnomprevodeobchodnéhopodielu,keďvkonaníbolapredložená(odplatná)
Smlouva o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013, obsahujúca jednoznačnú dohodu strán v čl.
III. o odplatnom prevode obchodného podielu. Teda ani v prípade, že by žalovaná v konaní preukázala

vôľu uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode obchodného podielu, bez predloženia, resp. preukázania
existencie takejto písomnej dohody, by takýto právny úkon nebol platný, z dôvodu absencie písomnej
dohody o bezodplatnom prevode obchodného podielu.

52. Sporové konanie (akým je aj v posudzovanej veci) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je

založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán
sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a
ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky
potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne

určuje rozsah dôkazného bremena (t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj to, kto je
nositeľom dôkazného bremena.

53. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.

54. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

55. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

56. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

57. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku

alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

58. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.59. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

60. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí

dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť

strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

61. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia

a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva
a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ

čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

62. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,

pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so

sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

63. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom

a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd
dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta

sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli

dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.64. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených
skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na

základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

65.Žalobcanesúhlasísozáveromokresnéhosúdu,ženepreukázal,žebyobchodnýpodielvspoločnosti
Montpetrol spol. s r.o. nadobudla žalovaná z peňažných prostriedkov patriacich do BSM (za situácie

posúdenia Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013). Žalovaná v čase od 6.4.2002 do
13.9.2013 nenadobudla žiaden dar, ani dedičstvo (nič také žalovaná netvrdila, ani žalobca o tom nemá
vedomosť). Žalovaná nevyplácala peniaze bezhotovostne (prevodom z účtu). Tvrdenie, že ide o peniaze
v sume 25.000,- Kč nadobudnuté mimo masy BSM by bolo tvrdením na prospech žalovanej. Skutočnosť
preukazuje tá strana sporu, na koho prospech skutočnosť je – v danom prípade žalovaná.

66. Je nesporné, že Smlouva o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 bola podpísaná za trvania
manželstva strán sporu, zároveň z jej obsahu vyplýva, že strany zmluvy sa v čl. III. bod 1. dohodli na
to, že za prevod obchodného podielu sa nadobúdateľ (žalovaná - pozn. odvolacieho súdu) zaväzuje
zaplatiť prevodcovi cenu vo výške 25.000,- Kč. Prevodca prehlasuje, že nadobúdateľ (žalovaná – pozn.

odvolacieho súdu) ku dňu podpisu tejto zmluvy zaplatil v hotovosti k rukám prevodcu cenu pre prevod
obchodného podielu vo výške 25.000,- Kč. Odvolací súd má za to, že žalobca dôvodne argumentuje
(odsek 65), že žalovanú v konaní zaťažovala povinnosť preukázať, že na úhradu ceny 25.000,- Kč
použila svoje výlučné finančné prostriedky (nepatriace do BSM), v opačnom prípade je nutné vychádzať
zo skutočnosti, dôkazné bremeno neuniesla, a teda na úhradu ceny 25.000,- Kč (hoci aj len časti)

boli použité finančné prostriedky patriace do BSM. Pričom ani obrana žalovanej (súvisiaca s tvrdením
žalovanej o prejavu vôle uzavrieť bezodplatnú zmluvu o prevode obchodného podielu, resp. o jeho
darovaní), že za obchodný podiel v spoločnosti Montpetrol spol. s r.o. neuhradila sumu 25.000,- Kč,
nemôže obstáť v súvislosti s unesením dôkazného bremena žalovanej, že na úhradu 25.000,- Kč boli
použité jej výlučné prostriedky nepatriace do BSM. S ohľadom na uvedené, v prípade (preukázania)

platnosti Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013, by žalovanou nadobudnutý obchodný
podiel (hodnota podielu) v zmysle uvedenej zmluvy patrila do BSM (pozri rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo/168/2005).

67. Žalobca namietal, že nie je celkom správny postup, keď okresný súd zamietol žalobu, čo do

financií spočívajúcich v odkupnej hodnote životného poistenia žalovanej s poukazom, že daný nárok
žalobca uplatnil až na pojednávaní dňa 29.6.2022. Žalobca uviedol mylne, že ide o poistku Generali,
avšak po vykonaní dokazovania výpismi z účtu žalovanej, ktoré bolo vykonané až v roku 2022, bolo
preukázané, že žalovaná má životné poistenie v ČSOB poisťovni, a.s., Žižkova 11, Bratislava, variabilný
symbol 1180008565. Nešlo o uplatnenie nového nároku dňa 29.6.2022, ale o odstránenie omylu. Ide

o informáciu, ktorú žalobca nemal v čase spísania žaloby a je mu na ťarchu pripísaná skutočnosť, že
žalovaná vo vyjadrení síce poprela poistku v Generali, ale neuviedla tvrdenie o správnej poistke.

68. Z obsahu spisu vyplýva, že v žalobe doručenej okresnému súdu dňa 2.10.2020 žalobca okrem iného
navrhol zahrnúť poistku žalovanej v Generali 3900148780 a zároveň navrhol vyžiadať hodnotu poistenia

k 19.6.2019 od žalovanej. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 11.6.2021 (čl. 241) poprela zaradenie poistky
žalovanej v Generali do masy BSM, nakoľko sa jedná o zmluvu o poistení zariadenia domácnosti –
Moja domácnosť zo dňa 21.9.2010 (predložila kópiu poistnej zmluvy). Na pojednávaní dňa 29.6.2022
(zápisnica o pojednávaní na čl. 353) žalobca navrhol vykonať dôkaz správou o obchodnej hodnote
poistky v ČSOB k 11.6.2019 č. 1180008565. Na pojednávaní dňa 1.2.2023 (zápisnica o pojednávaní

na čl. 429) žalobca nežiadal vykonať dôkaz správou ČSOB poisťovne o odkupnej hodnote životného
poistenia.69. V súvislosti s námietkou žalobcu označenú v odseku 67, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej
inštancie v danej veci správne uplatňoval prejednaciu zásadu, v zmysle ktorej strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno
ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v
konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie

súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo
veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného
práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť
preukázaná vôbec. V danej veci žalobca na pojednávaní dňa 1.2.2023 už netrval na vykonaní dôkazu
ohľadom zistenia odkupnej hodnoty životného poistenia v ČSOB poisťovňa, teda ohľadom svojho

tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno, pričom bez zistenia uvedenej skutočnosti nemohol okresný súd
o uvedenom rozhodnúť inak ako, že prípadnú odkupnú hodnotu nevyporiadal, teda nezohľadnil pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.

70. Pokiaľ ide o požiadavku žalobcu vyporiadať výnosy z výlučného majetku žalovanej a výnosy zo

spoločného majetku oboch manželov nadobudnuté počas manželstva, aj odvolací súd poukazuje na to,
že žalobcu v konaní zaťažovala dôkazná povinnosť ohľadom preukázania existencie takýchto výnosov
(počas manželstva) ako aj ich konkrétna výška. Žalobca však ohľadom uvedeného dôkazné bremeno
neuniesol, keď nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy, preto nebolo dôvodné výnosy zahrnúť
do masy BSM, o čom bolo v konaní v podstate posúdené ako predbežná otázka, i keď okresný súd

postupoval procesne neprávne, keď žalobu ohľadom uvedeného aj zamietol (IV. výrok). Síce žalovaná
v konaní síce uviedla, že ku dňu zániku manželstva na fondoch zostala sumu cca 9.000.000,- Kč
z nadobudnutej kúpnej ceny 20.000.000,- Kč, avšak z vykonaného dokazovania už nevyplynulo, či
táto suma zahŕňa výnosy z výlučného majetku žalovanej alebo aj zo spoločného majetku, alebo aj
peňažné prostriedky získané transformáciou obchodného podielu v spoločnosti Montpetrol spol. s r.o.

(10 %). K uvedenému ešte odvolací súd dáva do pozornosti, že podiel na zisku vo vzťahu k obchodnej
spoločnosti je nárokom jej spoločníka (teda v tomto prípade žalovanej), pričom vo všeobecnosti platí, že
ak bol jednému z manželov (ako spoločníkovi) podiel na zisku vyplatený, patrí ako všetky príjmy a úspory
manželov z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti,
príjmy zo sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek, výnosy z

majetku manželov a pod. v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka do BSM (je treba brať v úvahu, že do
manželských príjmov nepatrí nárok na vyplatenie príjmu; akceptuje sa len príjem, ktorý jeden z manželov
prevzal a skúma sa v rámci vyporiadania BSM na čo bol tento príjem za trvania manželstva použitý, či
nebol napr. rodinou spotrebovaný, či investovaný do spoločného majetku), pozri uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Obdo/93/2021 zo dňa 30.3.2023. Pričom z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa

12.4.2022 na čl. 332 oznámila spoločnosť Montpetrol, spol. s r.o., že v období od 16.4.2016, keď sa I. J.
stal jediným konateľom spoločnosti neboli E. C. vyplatené žiadne zisky ani benefity za predošlé obdobie,
keď bola spoločníkom spoločnosti.

71. Pokiaľ ide postup okresného súdu, ktorý nerozhodol o povinnosti žalovanej vyplatiť žalobcovi rozdiel

medzi hodnotami, ktoré boli prikázané žalovanej oproti žalobcovi (III. výrok), odvolací súd poukazuje
na to, že žalobca sa síce pôvodne v žalobe domáhal voči žalovanej vyplatenia tzv. vyrovnacieho
podielu, avšak v priebehu konania menil jeho výšku a nakoniec na pojednávaní dňa 1.2.2023 (zápisnica
o pojednávaní na čl. 429) výslovne uviedol, že požaduje len vyplatenie 10 % z výnosu z predaja
spoločnostiMontpetrolazároveňnavrholpoložkymasyBSM,ktorýmisúvýnosyžalovanejzjejvlastného

akoajspoločnéhomajetku,odkupnáhodnotaživotnéhopoisteniavČSOBpoisťovňa,a.s.akoajhodnota
na účte žalovanej vo D., H. prikázať na účet žalovanej bez započítania na podiel žalobcu. Okresný súd
teda nepochybil ako postupoval v zmysle požiadavky samotného žalobcu, ktorý sa nedomáhal ku dňu
rozhodovania okresného súdu povinnosti žalovanej zaplatiť mu rozdiel medzi hodnotami, ktoré jej boli
prikázané žalovanej oproti žalobcovi.

72. K rozhodovaniu o náhradu trov konania odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti:73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

74. Pokiaľ ide o náhradu trov konania pri vyporiadaní BSM CSP žiadne výslovné pravidlo, ktoré by
konanie vynímalo z pôsobnosti § 255 CSP neobsahuje. Všeobecne sa pritom uznáva, že výnimky z
pravidla je nutné vykladať skôr reštriktívne, než extenzívne. Pri vyporiadaní BSM je teda namieste
vychádzať z § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo, a to je zásada úspechu vo veci. Pre úvahu súdu

o náhrade trov konania má význam okolnosť, že súd v týchto sporoch nie je viazaný návrhom na
vyporiadanieažetedamôževeci,ktoréprocesnéstranynavrhli,zahrnúťdomasyBSM,ktoréjepotrebné
v spore vyporiadať i inak, má samozrejme pre úvahu súdu o náhrade trov konania význam. Ten sa
však neprejavuje vo vylúčení možnosti aplikácie § 255 CSP, ale v spôsobe, akým sa stanoví úspech vo
veci. V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania odvolací súd poukazuje aj na to, že konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov má svoje špecifiká spočívajúce v tom, že

rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželstva je v záujme oboch strán sporu,
ktoré sú povinné vyporiadanie uskutočniť. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov sa premieta, že tu ide o tzv. iudicium duplex (žalobu môžu podať obidve strany, súd nie je
viazaný spôsobom vyporiadania). Pri stanovení úspechu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
nie je možné vychádzať z toho, kto podal žalobu, kto sa ako v konaní bránil ale úspech alebo neúspech

v konaní je až v tom, akého podielu sa komu dostane.

75. Podľa stanoviska NS Rc 42/1972, ktoré je stále aplikovateľné a vyslovuje názor, že pokiaľ súdy vidia
procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného
majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané

pri zisťovaní rozsahu BSM a jeho vyporiadaní. Tento postup vyhovuje zrejme i potrebám praxe svojou
jednoduchosťou,pričomnemožnoprehliadnuťanito,žezhodnepostupujúsúdyiprivyrubovanísúdneho
poplatku. Nemožno však vylúčiť ani ten postup, kedy súdy pri posudzovaní pomeru procesného úspechu
oboch manželov prihliadnu podľa okolností konkrétneho prípadu i k tomu, ako bola vyriešená otázka
rozsahu a hodnoty BSM. Je preto potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto

spore z princípu procesného úspechu v konaní a teda posúdenie skutočného procesného úspechu či
neúspechu každého zo strán sporu.

76. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v
konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu

a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Použitie §
257 CSP, nemožno považovať za pravidlo odôvodnené typom veci, ale za výnimku zo zásady úspechu
danú dôvodmi osobitného zreteľa v individuálnej veci. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 22Cdo 1895/2014
vyplýva, že posúdenie, nakoľko vzhľadom k jednotlivým návrhom na vyporiadanie konkrétnych položiek
mal účastník úspech v spore o vyporiadaní BSM, záleží na úvahe súdu a nemožno pritom postupovať

s matematickou presnosťou“. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať na
postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu.

77. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

78. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

79. Odvolací súd poukazuje i na to, že obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore
so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).

80. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a
princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného
súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len vtom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

81. Porušením práva na spravodlivý proces je potrebné podľa odvolacieho súdu chápať i taký postup

súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva Civilný
procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými
predpismi. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva
strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskejrepubliky(nálezsp.zn.I.ÚS226/03),trebazaporušenieprávanaspravodlivésúdnekonanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

82. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej
praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

83. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky
vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným, bez rozporov a vnútorných
protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov

aplikoval, a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo
vysvetliť postup súdu, a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené
v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

84. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,

spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti
alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

85. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 Civilného sporového poriadku. Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti
a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie postráda vyhodnotenie výsledkov dokazovania vo vzájomnej
súvislosti s poukazom na uvedené v odseku 44, 50, tak ako to ukladalo súdu prvej inštancie ustanovenie

§ 191 CSP. Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva absencia presvedčivého
a výstižného vysvetlenia dôvodov rozhodnutia, ktoré považuje odvolací súd za predčasné.86. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá

aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

87. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.

88. S poukazom na vyššie vytknuté pochybenie musel odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, keď prvoinštančný súd nepostupoval v súlade s § 191,
§ 220 ods. 2 CSP, čím žalobcovi znemožnil uskutočnenie jeho patriacich základných procesných práv
a takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom
tento nedostatok nie je napraviteľný v odvolacom konaní. Došlo by ním totiž k vykonávaniu základného
dokazovania na rozhodujúce otázky až na súde druhej inštancie a tým znemožneniu stranám plnej

realizácie ich procesných práv, keďže by im bola odopretá možnosť odvolacieho prieskumu nových, z
pohľadu doterajších záverov súdu prvej inštancie dosiaľ bezvýznamných skutočností, čím by stranám
bola odňatá možnosť konať pred súdom.

89. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že

nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť
v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b/
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré

odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,
čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (por. rozhodnutie
NS SR sp.zn. 7 Cdo 157/2011).

90. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V. (o náhrade trov konania) zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/
Civilného sporového poriadku) a vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

91. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP) s dôrazom na odseky 25, 37, 44, 48, 49, 51, 66, 70 opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok,
za tým účelom vykonať dokazovanie (jeho posúdenie postupom podľa § 191 CSP a s poukazom na
princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP) s dôkazom na

posúdenie rozsahu masy, predovšetkým posúdenie či do masy ne/patrí hodnota obchodného podielu
žalovanej v zmysle Smlouvy o převode obchodního podílu zo dňa 13.9.2013 a zároveň sústrediť sa na
posúdenie ne/platnosti uvedenej zmluvy, zamerať sa aj na relevantné odvolacie argumenty odvolateľa
i protistrany, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom
vo veci znova rozhodnúť (s rešpektovaním nesporných skutočností). V odôvodnení rozhodnutia je

rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových
zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade.
Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku
odôvodniť, keď rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.

92. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom
rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách odvolacieho konania.93. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

94. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).