Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/59/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122205981
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5122205981.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 27C/59/2022

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., ČR, právne zastúpeného: JUDr. Eva Káčerová, advokátka
so sídlom P.O.Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, IČO: 42 072 191 proti žalovaným: 1/ A. F., G. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., 2/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XX, XXX XX G., 3/

K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XX, XXX XX G., žalovaní 1/, 2/, 3/ právne zastúpení: JUDr. Martin
Bicko, advokát s.r.o., so sídlom Dukelská 972/7, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 53 559 002, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

17 27C/59/2022

I. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - dom súp. č. 32 zapísaný na LV č. XX a
postavený na pozemku KNC parc. č. 235 zastavaná plocha a nádvorie výmera 509 m2, LV č. XX, kat.

úz. F. J., obec F. J., okres L. v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. XXXXXXXX – XXX/
XXXX, vyhotovený dňa 5.10.2018 I. G. E. – M., N. XXXX/X, XXX XX G., IČO : XX XXX XXX, úradne
overený O. P. L. dňa 18.10.2018 pod č. 2164/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku,
na parcele KNC parc. č. 236/2 zastavaná plocha a nádvorie výmera 131 m2, vytvorená z parcely KNC
parc. č. 236 zastavaná plocha a nádvorie výmera 649 zapísaná na LV č. XX kat. úz. F. J., obec F. J.,
okres L., ktoré spočíva v povinnosti vlastníka pozemku KNC parc. 236/2 strpieť právo vstupu, prístupu
a prechodu peši a bezmotorovým dopravným prostriedkom v prospech vlastníka stavby súp. č. XX cez
celú parcelu KNC parc . č. 236/2.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1,2,3 každému sumu 1000,- eur v lehote do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

III. Žaloba vo zvyšku sa zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

14 27C/59/20221. Žalobca dňa 20.7.2022 podal žalobu, v ktorej pôvodne žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno „in rem“
v prospech každého vlastníka stavby číslo súp. XX na pozemku parcela č. KNC 235 zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 509 m2, zapísané na LV č. XX, kat. územie F. J., obec F. J., okres L. v rozsahu

vyznačenom v zmysle geometrického plánu č. M./XXXX, vyhotovený I. G. E. – M., úradne overený O.
P. L. 25.2.2022, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka zaťaženého pozemku parcela KNC parc. č. 236
strpieť uloženie inžinierskych sietí (kanalizačných, vodovodných, plynových) a v práve vstupu, prístupu
a prechodu peši, motorovým a bezmotorovým dopravným prostriedkom každému vlastníkovi stavby č.
súp. XX a jeho návštevám cez pozemok KNC parc. č. 236.

2. Žalobca podaním zo dňa 9.5.2024 predložil úpravu petitu, ktorá spočívala v tom, že vecné bremeno
je vyznačené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX, úradne overený O. P. L. dňa 21.3.2024
č. M./XXXX a v ostatnej časti žalobný návrh zostal totožný ako v podanej žalobe.

3. Na pojednávaní 14.10.2024 žalobca ako eventuálny petit navrhol zriadiť vecné bremeno „ in

rem“ v prospech každého vlastníka stavby súp. č. XX na pozemku parc. č. KNC 235 – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 509 m2, zapísaný na LV č. XX, kat. úz. F. J. v rozsahu vyznačenom
v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený I. G. E., úradne overený O. P. L. Q. J.
XXXXXXXX na parcele č. 236/2 – zastavaná plocha o výmere 131 m2, ktoré spočíva v povinnosti
vlastníka zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 strpieť uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných,

vodovodných, plynových, elektrických sietí a v práve vstupu, prístupu a prechodu peši, motorovým
vozidlom, bezmotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok KNC parc. č. 236/2. Oprávnený
z vecného bremena je oprávnený vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok
od hlavnej cesty, vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2, odstrániť
existujúci porast na parcele 236/2 a povinný z vecného bremena je povinný strpieť tieto oprávnenia.

Zároveň žalobca navrhol náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 3.000,- eur každému zo
žalovaných 1/, 2/, 3/ sumu 1.000,- eur. Na pojednávaní dňa 30.4.2025 súd pripustil zmenu žaloby
v nasledovnom znení:
Zriaďuje sa vecné bremeno „ in rem“ v prospech každého vlastníka stavby súp. č. XX, na pozemku parc.
č. KNC 235, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 509 m2, zapísané na LV č. XX, kat. úz. F. J., obec

F. J., okres L., v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovenom
I. G. E., M., N. XXXX/X, XXX XX G., I.: XX XXX XXX, úradne overenom O. P. L. dňa 18.10.2018 pod
číslom XXXX/XXXX, na parcele č. 236/2, zastavaná plocha o výmere 131 m2, ktorá spočíva v povinnosti
vlastníka zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 strpieť uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných,
vodovodných, plynových, elektrických a v práve vstupu, prístupu a prechodu peši, motorovým vozidlom,

bezmotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok KNC parc. č. 236/2. Oprávnený z vecného
bremena je oprávnený vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok od hlavnej cesty,
vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN, parc. č. 2198/2, odstrániť existujúci porast na
parcele 236/2 a povinný z vecného bremena je povinný strpieť tieto oprávnenia.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ každému sumu 1.000,- eur v lehote do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní v rade 1/ až 3/ sú podieloví spoluvlastníci každý o veľkosti
podielu 1/3 parcely registra CKN, parc. č. 236 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2, zapísaná

na LV č. XX, kat. úz. F. J.. Žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 domu súp. č. XX, postavený
na parcele registra CKN, parc. č. 235, zapísaný na LV č. XX a pozemku parcela registra CKN, parc. č.
235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2, zapísaný na LV č. XX, kat. úz. F. J.. Dom č. XX
bol postavený cca v roku 1948 a v súčasnosti je schátralý, že si jeho stav vyžaduje rozsiahlu opravu/
rekonštrukciu. Žalobca nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti inak ako cez priľahlý pozemok KNC

parc. č. 236 vo vlastníctve žalovaných. Od výstavby domu súp. č. XX až doposiaľ na prístup k domu
sa využíval priľahlý pozemok CKN parc. č. 236. V súčasnosti žalovaní 1/, 2/, 3/ majú k prechodu cez
ich pozemok výhrady. Žalobca písomne vyzval žalovaných na mimosúdnu dohodu a zriadenie vecného
bremenazmluvou,aležalovanísaknávrhunevyjadriliaobmedzujúžalobcoviprístupkstavbesúp.č.XX
cez pozemok KNC parc. č. 236 v ich vlastníctve. Pre účely zmluvného zriadenia vecného bremena dal

žalobca vypracovať geometrický plán č. G1-360/2022, v ktorom je zakreslený rozsah vecného bremena
nevyhnutný pre účely prechodu cez pozemok KNC parc. č. 236 a položenie inžinierskych sietí pre
potreby rekonštrukcie domu súp. č. XX na parcele CKN parc. č. XXX a zodpovedá v geometrickom pláne
dielu jeden, ktorý má výmeru 128 m2.5. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení zo dňa 18.8.2022 žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaní uviedli, že žalobu
považujú za nedôvodnú a poukázali na rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý jednak tvrdí, že mu je bránené

v prístupe a v druhej časti zase uvádza, že mu je prístup umožňovaný. Nie je tiež pravdou, že na
pozemok vo vlastníctve žalobcu je cez pozemok vo vlastníctve žalovaných jediný prístup. K rodinnému
domu číslo súp. XX je možnosť prístupu aj cez okolité pozemky v blízkosti rodinného domu žalobcu
a navyše vlastníkom priľahlej parcely, cez ktorú je možný prístup je aj samotný žalobca. Žalobcom
navrhované obmedzenie vlastníckeho práva výrazným spôsobom obmedzí vlastnícke právo, pretože

parcela CKN 236 má šírku 5,30 m a žalobca sa dožaduje zriadenia vecného bremena o šírke 2,83
m, čo je viac ako polovica pozemku. Na časti pozemku, cez ktorý požaduje žalobca prístup sa naviac
nachádzajú dva betónové stĺpy elektrického vedenia. Tie by sa mohli preložiť, ale opäť iba na pozemok
žalovaných, čo by ešte viac obmedzilo vlastnícke právo. Obmedzenie vlastníckeho práva vecným
bremenom musí byť primerané. Žalobcom navrhované obmedzenie žalovaní považujú za neprimerané,
nevyvážené finančným ekvivalentom a v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalovaní poukázali na to, že

parcela CKN 236 nie je priľahlým pozemkom k stavbe súp. č. XX, pretože medzi pozemkom žalobcu
a pozemkom žalovaných je ešte parcela EKN 2198/2, ktorá je vodným tokom. Žalobca nemá nijakým
legálnym spôsobom zabezpečený prístup cez túto parcelu a je teda zbytočné, aby sa domáhal zriadenia
vecného bremena cez parcelu žalovaných, ktorá nie je ani priľahlá parcela a chýba mu legálny prístup
cez parcelu EKN 2198/2. Tiež je otázna legálnosť stavby č. XX vo vlastníctve žalobcu. Aj keď je

stavba zapísaná na liste vlastníctva, tak žalovaní tvrdia, že bola postavená bez stavebného povolenia
a kolaudačného rozhodnutia a pokiaľ ide o nelegálnu stavbu, tak nemožno k nej ani zriadiť vecné
bremeno. Parcela žalovaných nie je uspôsobená na prejazd motorovými vozidlami a ide o nespevnenú
plochu bez cestného telesa. Takýmto používaním by sa parcela znehodnotila.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.10.2022 uviedol, že nie je pravdou, že by v žalobe bolo uvedené, že
žalovaní bránia v prístupe k rodinnému domu žalobcovi a v ďalšej časti žalobca tvrdil, že mu je tento
prístup umožnený. Žalobca uviedol, že žalovaní majú k prechodu výhrady, čo konkrétne sa stalo aj
dňa 5.7.2022, kedy žalovaný 2/ uviedol, že žalobcu cez pozemok púšťať nebudú a nemá právo tadiaľ
chodiť, ani jazdiť autom a uzamkol vstupnú bránu. Pokiaľ ide o prístup cez okolité parcely, tak žalobca

považuje navrhované riešenie prístupu k domu za jediné vhodné ako z hľadiska krátkej vzdialenosti
prechodu cez dotknutú parcelu, ako aj nenarušenie doterajšieho využitia terénu priamo od vstupnej
brány až po most ponad miestny potok. Iné vhodnejšie miesto na prechod k domu žalobca nepozná.
Navrhované riešenie prechodu je v tej časti parcely KNC parcela č. 236, ktorá ako nespevnená plocha
na prechod slúžila v rovnakom rozsahu ako doposiaľ. Pokiaľ ide o obmedzenie vlastníckeho práva

žalovaných a tvrdenie, že parcela č. 236 má šírku 5,30 m tak to pravda nie je, pretože táto parcela má
šírku 8 m. Navrhované riešenie prechodu je v tej časti parcely č. 236, ktorá ako nespevnená plocha
na prechod slúžila doposiaľ a zodpovedá šírke vstupnej brány a je nasmerovaná priamo na existujúci
most, ktorý využívajú aj žalovaní 2/, 3/. Právni predchodcovia žalovanej 1/ užívali mostík od roku 1948
a slúžil im na prechod k humnu, ktoré bolo postavené na pozemku parc. č. 235 a ktoré v súčasnosti

patrí do vlastníctva žalobcovi. Toto premostenie bolo v minulosti a je aj v súčasnosti jediným spevneným
miestom na prechod cez existujúci potok a je využívané aj ostatnými obyvateľmi obce. Elektrické stĺpy,
ktoré sa nachádzajú na časti parcely KNC parc. č. 236 ostávajú na mieste tam, kde sú doposiaľ. Nič
nebude brániť žalovaným, aby užívali parcelu spoločne so žalobcom v takom rozsahu ako doposiaľ.
Navrhnutézriadenievecnéhobremenabudeakceptovaťstavprechodutak,akoboldohodnutýstaviteľmi

rodinného domu č. súp. XX, predtým číslo X a pôvodnými vlastníkmi stavby súp. č. XX a pozemku parc.
č. 236 vo vlastníctve žalovaných. Stavba rodinného domu súp. č. XX bola realizovaná v roku 1948,
v tom čase, kedy ešte nebol stavebný zákon. Pre stavby, ktoré boli postavené pred rokom 1975 sa
nevydávalo stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie a nejde teda o stavby nelegálne. Stavba
bola predmetom dedenia po poručiteľke R. B., žalobcovej matke v roku 1960, na základe rozhodnutia B.

XXX/XX-XX, čo dokazuje, že stavba v roku 1960 už existovala. Tvrdenie žalovaných, že ide o nelegálnu
stavbu je nepravdivé.

7. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 7.12.2022 uviedli, že žalobca nemá právo prechodu cez pozemok
KNC 236 a ani na uloženie inžinierskych sietí. Pozemok je riadne oplotený a súčasťou plota je aj

uzamykateľnábránaatátobývauzamknutázdôvoduochranymajetku.Nemožnosastotožniťsnázorom
žalobcu, že navrhovaný prístup a uloženie sietí je jediné a vhodné riešenie a o nevhodnosti svedčí
ten fakt, že pozemok nemá dostatočnú šírku na takýto rozsah vecného bremena. Na tomto pozemku
sa nachádza aj rodinný dom č. XX vo vlastníctve žalovaných a títo dom užívajú. Keby bolo zriadenévecné bremeno v požadovanom rozsahu, tak by vznikol stav, kedy by žalovaní stratili možnosť na
pozemku stavať a fakticky ho užívať ako jediný pozemok v blízkosti rodinného domu súp. č. XX. Taktiež
by sa výrazne znížila hodnota tohto rodinného domu a pozemok je úzky a nevhodný na zriadenie

navrhovaného vecného bremena. Na časti pozemku sa nachádzajú stĺpy elektrického vedenia a ovocné
stromy. Žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo právo, ktorého sa dožaduje cez pozemok žalovaných.
Žalobca uznal, že medzi parcelou CKN 235 a CKN 236 je ešte parcela EKN 2198/2 a to znamená,
že parcely CKN 235 a 236 nie sú susednými a ani priľahlými pozemkami. Žalobca cez pozemok EKN
2198/2 nemá zabezpečený legálny prístup. Ďalej sa vyjadrovali žalovaní k prehláseniu A. I. a pokiaľ

ide o stavbu z roku 1948 tak uvádzali, že táto nemôže mať vedomosť o domnelom práve prechodu,
pretože v tom čase mala 8 rokov. Poukázali na to, že vecné bremeno nutnej cesty nemôže súd zriadiť,
ak má žalobca zabezpečený prístup na základe obligačného práva alebo môže k prístupu využiť
iné pozemky v jeho vlastníctve. V týchto prípadoch nie je splnená podmienka, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobca je výlučným vlastníkom bezprostredne susediacej parcely
CKN 324 a je zrejmé, že aj cez túto ako aj susedné parcely si môže zabezpečiť prístup a uloženie

sietí k rodinnému domu č. XX. Žalovaní zhrnuli, že k zriadeniu práva nutnej cesty je potrebné splniť
podmienky, a to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak a nie sú tu okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Všeobecne
možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci
nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Vzhľadom na rozmery, účel,

funkciu a doterajšie využitie pozemku CKN 236 a umiestnenie rodinného domu č. XX je nepochybné,
že rozsah vecného bremena, spôsob jeho využitia a umiestnenie nie je možné spravodlivo požadovať
od žalovaných, aby cestu a uloženie sietí cez ich pozemok trpeli a došlo k vážnemu zásahu do práv
vlastníkov pozemku. Pokiaľ žiada v petite žaloby žalobca zriadiť vecné bremeno aj každému vlastníkovi
stavby č. XX a jeho návštevám, tak takýto návrh je v rozpore so zákonom a nie je naplnením zákonnej

podmienky na zriadenie vecného bremena súdom. Pokiaľ ide o povinnosť strpieť uloženie inžinierskych
sietí tak z geometrického plánu nevyplýva žiadne uloženie sietí a rovnako nie je zrejmé ani vyznačenie
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu.

8. Na pojednávaní 6.11.2023 strany zotrvali na dôvodoch podľa písomných podaní. Žalobca uviedol,

že ešte jeho otec postavil rodinný dom na parcele č. 235 a bol dohodnutý prístup cez parcelu č. 236
vo vlastníctve žalovaných. Pokiaľ by nemal vyriešenú otázku prístupu, tak by ani nedostal povolenie
na výstavbu. Žalobca uviedol, že má za to, že doposiaľ nebolo sporné, že sa chodilo cez pozemok
žalovaných, veď ako inak by bol aj postavený rodinný dom č. XX.

9. Žalovaní uvádzali, že popierajú uzavretie akejkoľvek dohody o prechádzaní cez pozemok parc. č. 236
vo vlastníctve žalovaných. Takáto dohoda nebola ani v minulosti pri stavbe rodinného domu č. XX vo
vlastníctve žalobcu. Poukázali na to, že predmetom sporu nie je určovacia žaloba a žalobca skutkovo
netvrdí, že vzniklo vecné bremeno v minulosti a nedomáha sa výkonu práva, ktoré by spočívalo v obsahu

tohto vecného bremena, ale žalobca žiada, aby súd zriadil vecné bremeno.

10. Žalobca v podaní zo dňa 9.5.2024 predložil úpravu petitu, kde žiadal zriadiť vecné bremeno
na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený I. G. E. a poukázal na to, že
z vykonanej obhliadky bolo preukázané, že na vyznačenom prechode sa nachádza vodovodná šachta,

ktorá je napojená na miestny vodovod a vzhľadom na námietky žalovaných žalobca nechal vypracovať
nový geometrický plán, kde zmenil len polohu posunutím vecného bremena tak, aby vodovodná šachta
už nebola doňho zahrnutá a súčasťou je aj skutočné zameranie šachty na pozemku CKN parc. č. 236.

11. Na pojednávaní 29.5.2024 žalovaní uviedli k zmene žaloby zo dňa 9.5.2024, že ani novovyhotovený

geometrickýplánnepreukazujevhodnosťnavrhovanéhovecnéhobremena.Cestapodľatohtobysaešte
viacej priblížila k rodinnému domu č. súp. XX a išla by popod okná tohto domu. Pokiaľ na geometrickom
pláne je uvedené, že vzdialenosť od rodinného domu je 1,41 m tak je zrejmé aj z fotografií, že popred
rodinný dom ešte predchádza chodník o šírke približne 1 m. Vzdialenosť šachty od cesty by bola iba
10 cm, takže táto šachta by bola neustále vystavená riziku poškodenia. Táto šachta slúži na napojenie

rodinného domu súp. č. XX na vodovod. Doteraz vlastníci tohto rodinného domu čerpajú vodu zo studne,
ktorá sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 237, ktorý prináleží k rodinnému domu súp. č. XX, ale
žalovaní majú záujem napojiť svoj rodinný dom na túto existujúcu šachtu, ktorú si nechali vybudovať. Nazáklade tohto možno konštatovať, že ani podľa novovytvoreného geometrického plánu nejde o vhodný
spôsob na zriadenie vecného bremena tak, ako žiada žalobca.

12. Na pojednávaní 14.10.2024, kde žalobca navrhol eventuálny petit, tento poukázal na to, že na
pozemku parc. č. 236/2 je postavený elektrický stĺp, ktorého prekládka by stála 25.000,- eur. Vzhľadom
k tomu, že zriadenie vecného bremena je za úplatu, tak by muselo byť prihliadnuté aj na túto skutočnosť.
Preto žalobca uprednostňuje zriadenie vecného bremena v strede cesty, ktorá by bola upravená na

základe petitu doručený listom zo dňa 9.5.2024, pretože táto čiastka je neprimeraná. Pri tomto petite
žalobca navrhol náhradu za zriadenie vecného bremena 3.000,- eur, pre každého zo žalovaných
po 1.000,- eur. Pokiaľ ide o výšku náhrady, tak nebol predložený znalecký posudok, lebo žalobca
predpokladal, že dôjde k dohode.

13. Žalovaní poukázali opätovne na to, že medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcu a pozemku vo

vlastníctve žalovaných sa nachádza mostík ponad miestny potok a ponad parcelu, ktorá tvorí koryto
potoka a táto parcela je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o parcely žalobcu a žalovaných,
nejde teda o susediace parcely. K zmene petitu žalobcu žalovaní poukázali na koncentračnú zásadu
v zmysle Civilného sporového poriadku. Pokiaľ žiada žalobca rozhodnúť podľa geometrického plánu, tak
tento je z roku 2018, to znamená, že už v čase podania žaloby žalobca disponoval týmto geometrickým

plánom. Žalovaní potvrdili, že cena prekládky elektrického stĺpu bola určená distribučnou spoločnosťou
na sumu 24.000,- eur a strany nesúhlasia s tým, aby zabezpečovali a zaplatili prekládku stĺpu. Na
geometrickom pláne, ktorý bol predložený č. 162/2018 nie je zakreslené nijakým spôsobom, ako by
mali byť uložené inžinierske siete tak, ako je žalobný petit. Pokiaľ ide o sumu za zriadenie vecného
bremena, tak z Občianskeho zákonníka ako aj z Ústavy vyplýva, že vecné bremeno a teda obmedzenie

vlastníckeho práva sa má vykonať za náhradu ako to vyplýva aj § 135 ods. 3 OZ. Pri podaní žaloby
žalobca neurčil výšku tejto náhrady. V rámci koncentračnej zásady a zásady hospodárnosti vo vzťahu
k nákladnej prekládke v zmysle geometrického plánu nie je to hospodárne. Zástupca žalovaných sa
k náhrade nevyjadril. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu a žalobca nepredložil
žiaden dôkaz a žiaden znalecký posudok na určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, pri

ktorom má dôjsť k značnému znehodnoteniu pozemku a k zníženiu ceny pozemku. Zároveň žalovaní
poukázali na to, že prednesená zmena petitu, vzhľadom aj na zásadu hospodárnosti konania a na to, že
žalobca mal k dispozícii geometrický plán, na základe ktorého zmenil žalobu ešte pred podaním žaloby,
tak ide len o špekulatívnu zmenu a žalovaní žiadali, aby súd zmenu žaloby nepripustil.

14. Na pojednávaní 30.4.2025 žalobca v záverečnom vyjadrení uviedol, že je vlastníkom domu súp. č.
XX, postavený na parcele CKN parc. č. 235, kat. úz. F. J. a dom bol postavený v roku 1948. Pozemok
patril starému otcovi žalobcu, ktorý rozhodol, že jeden z jeho synov zostane bývať v dome súp. č. XX
a druhý, teda otec žalobcu si postaví rodinný dom súp. č. 32 na pozemku, ktorý je priľahlým pozemkom.
K zriadeniu vecného bremena sa nepodarilo uzavrieť dohodu. Spočiatku po dobu niekoľko rokov mal

žalobca bezproblémový príchod k rodinnému domu a asi pred 5 rokmi začali vznikal problémy. Stalo
sa, že žalobca nebol vpustený na svoje nehnuteľnosti. Rodinný dom žalobcu značne chátra a potrebuje
údržbu a stavebné úpravy a za týmto účelom je nutné žiadať o úver, ktorý ale by nemohol byť poskytnutý,
pokiaľ by nebol zabezpečený prístup k rodinnému domu. Majetok žalobcu chátra a žalobca ho nemôže
plnohodnotne užívať a dom potrebuje rekonštrukciu a aj na základe obhliadky bolo preukázané, že

iný prístup k domu žalobca nemá. Ani jeden z pozemkov, ktoré vychádzajú na hlavnú cestu nie
sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca má záujem aj kúpiť časť pozemku, ktorá by slúžila ako prístup
k domu žalobcu, ale nedošlo k dohode. Na základe tohto žalobca podal žalobu, aby súd zriadil vecné
bremeno. Sú splnené hmotnoprávne podmienky a žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej chce mať
zriadený prístup a ide aj o priľahlé pozemky, pretože priľahlý pozemok nie je možné chápať len ako

bezprostredne susediaci pozemok, ale všetky pozemky cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať na
verejnú komunikáciu. Zámerom žalobcu nie je mimoriadne obmedzovať vlastnícke právo žalovaných,
ale iným spôsobom nie je možné zabezpečiť prístup žalobcu k svojej stavbe. Pokiaľ ide o poslednú
alternatívu, tak bola zohľadnená námietka žalovaných, že na pozemku je umiestnená vodovodná šachta
a žalobca má záujem čo najmenej obmedziť žalovaných v užívaní pozemku v ich vlastníctve.

15. Na pojednávaní 30.4.2025 žalovaní v záverečnom vyjadrení žiadali žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a poukázali na to, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena, a to práva prechodu
a práva uloženia inžinierskych sietí k svojmu rodinnému domu, a to v rozsahu ako urobil úpravu petituzo dňa 9.5.2024 a podkladom bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý ale je nepoužiteľný
a nevymedzuje rozsah zriadenia vecného bremena. Geometrický plán bol vyhotovený na oddelenie
nehnuteľnosti parcely č. 236/2 a nie na zriadenie vecného bremena, na zriadenie práva prechodu

a prejazdu a uloženie inžinierskych sietí tak, ako je predmet konania. Z geometrického plánu nie je vôbec
zrejmé, v ktorých miestach majú byť uložené inžinierske siete. Náhradu za zriadenie vecného bremena
žalobca odvodzuje od znaleckého posudku J. XXX S. G. XXXX, ktorý vypracoval I. E. a tento v závere
odkazuje na uvedený geometrický plán, ktorý ale neurčuje rozsah zriadenia vecného bremena a už
vôbec neurčuje uloženie inžinierskych sietí. Prílohou tohto znaleckého posudku je citovaný geometrický

plán, ktorý však nie je autorizačne ani úradne overený. Nejde teda o vkladu schopnú listinu. Pokiaľ ide
o ďalšie argumenty, tak žalovaní poukázali na to, že pozemok bol ponúknutý žalobcovi, aby ho kúpil,
avšak tento to odmietol. Z judikatúry súdov, konkrétne uznesenia C. T. sp. zn. XXXX/XX/XXXX vyplýva,
že podmienka prístupu vlastníka k stavbe, ktorý nie je možné zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník
pozemkuponúknevlastníkovistavbyprevodpozemkualebojehočastialebozmluvnézriadenievecného
bremena práva cesty. V danom prípade uvedený pozemok bol ponúknutý na kúpu žalobcovi, avšak

tento to odmietol a tak nie je splnená základná podmienka, že nie je zabezpečený prístup k stavbe.
Pokiaľ ide o návrh na zriadenie vecného bremena, tak nie je tu zachovaná zásada proporcionality,
to znamená zachovanie spravodlivej rovnováhy zásahu do vlastníckych práv žalovaných vo vzťahu
k celému pozemku. Pozemok je široký necelých 8 m a vyznačenie rozsahu vecného bremena by značne
obmedzovalo užívanie, či už stavby alebo zvyšnej časti pozemku zo strany žalovaných. Nejde teda

o spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami konania. Ďalej žalovaní opätovne poukázali na to,
že nejde o priľahlé pozemky, lebo tieto sú oddelené vodným tokom a žalobca nemá zabezpečený prístup
cez pozemok tejto tretej osoby, respektíve využíva nelegálnu stavbu, to znamená mostík. Na základe
rozhodnutia súdu nie je možné uznať alebo napraviť tento bezprávny stav. Na základe tohto žalovaní
žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov, najmä listov
vlastníctva č. XX, XX, XX, XXXX, všetko kat. územie F. J., podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-
XXX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX I. U. E. a znaleckého posudku č. XXX/XXXX I. U. E.,
z obhliadky, výsluchu svedkyne A. I. a oboznámením ďalších listinných dôkazov mal súd zistený

nasledovný skutkový stav:

17. Podľa výpisu z LV č. XX, kat. úz. F. J. bolo zistené, že je zapísaná stavba – dom súp. č. XX na
pozemku parc. č. 235 a ako vlastník je zapísaný žalobca por. č. X Q. X/XX, por. č. 4 podiel 1/12, por. č.
X Q. X/XX a por. č. 7 podiel 1/12, spolu podiel 12/12.

18. Podľa výpisu z LV č. XX, kat. úz. F. J. bolo zistené, že sú zapísané parcely registra C, parc. č. 235
– zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2, parc. č. 324 – záhrada, výmera 474 m2 a parc. č. 435
– trvalý trávny porast, výmera 113 m2 a žalobca je zapísaný pod por. č. 1 podiel 1/1.

19. Podľa výpisu z LV č. XX, kat. úz. F. J. je zapísaná parcela registra C, parc. č. 236 – zastavaná
plocha a nádvorie, výmera 649 m2 a stavba – rodinný dom, súp. č. XX na pozemku parc. č. 236 a ako
spoluvlastníci sú zapísaní por. č. 1 – žalovaná 1/ podiel 1/3, por. č. 2 – žalovaný 2/ podiel 1/3 a por. č. 3
– žalovaný 3/ podiel 1/3. Všetci na základe osvedčenia o dedičstve č. XXX/XXX/XX, B. XXX/XX.

20. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. F. J. bolo zistené, že mimo inými je zapísaná parcela reg. E,
parc. č. 2198/2 – vodná plocha, výmera 890 m2 a ako vlastníčka je zapísaná Slovenská republika, podiel
1/1 a správca T. F. Q., R. Q. s tým, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na všetky parcely
tohto listu vlastníctva.

21. Podľa geometrického plánu I. G. E. – M. J. Q. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený 5.10.2018
a autorizačne overený 6.10.2018 a úradne overený dňa 18.10.2018 č. XXXX/XXXX O. P. L. s tým, že
ide o geometrický plán na oddelenie nehnuteľností parcela č. 236/2 bolo zistené, že doterajší stav je list
vlastníctva č. XX, parcela KNC 236 – zastavaná plocha, výmera 649 m2 a nový stav č. parcely 236/1 –

zastavaná plocha, výmera 518 m2 a číslo parcely 236/2 – zastavaná plocha, výmera 131 m2.

22. Podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca I. U. E., kde ako zadávateľka je uvedená K. V. W.,
advokátka, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty určenia jednorazovej odplaty za zriadenie vecnéhobremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné číslo KNC 236/2 – kat. úz. F.
J. vo vyznačenom rozsahu podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX v prospech vlastníka
pozemku, parcelné č. KNC 235, v závere je uvedené pri pozemku KNC 236/2 podľa Geometrického

plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX suma 1.120,- eur.

23. Podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I. U. E., vo veci zadávateľa K. A. E., advokáta, vo
veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. KNC
236 s príslušenstvom a pozemku parcelné č. KNC 236, kat. úz. F. J. pre účel prevodu nehnuteľností

a posudok je zo dňa 15.06.2023 je uvedená všeobecná hodnota spolu stavby 14.958,75 eur a zastavaná
plocha a nádvorie, parcela č. 236, hodnota 30.950,81 eur, všeobecná hodnota celkom 45.909,56 eur
a zaokrúhlenie 45.900,- eur.

24. Žalobca ďalej predložil skutočné zameranie šachty na pozemku CKN parcelné č. 236 vyhotovené
I. G. E. – M. zo dňa 21.3.2024 spolu aj s technickou správou, podľa ktorého je vyznačená existujúca

šachta na pozemku KNC 236.

25. Žalobca ďalej predložil nákres roľníckeho domku p. K. B. vo F. J. z decembra roku 1947.

26. Podľa výmeru A. C. F. F. F. J. zo dňa 7.4.1948 bolo zistené, že na žiadosť K. B. v záležitosti
novostavby obytného domu bola určená komisionálna prehliadka na mieste deň 13.4.1948.

27. Podľa odpovede O. P. L., W. O. zo dňa 15.4.2019, adresovaná žalobcovi, mimo iné sa konštatuje,
že na LV č. XX, kat. úz. F. J. bol evidovaný rodinný dom, súpisné č. X, postavený na pozemku č. 15.
Ďalej sa konštatuje prečíslovanie parciel pri preberaní operátu technicko-hospodárskeho mapovania,
kedy bol zrušený zápis rodinného domu, súpisné č. X, postavený na pozemku č. 15 a bol vykonaný
zápis rodinného domu označeného súpisné č. XX, postavený na pozemku č. 235.

28. Podľa vyjadrenia obce F. J. zo dňa 31.1.2023 adresované žalobcovi sa uvádza, že po vykonaní
miestneho šetrenia a podľa vyjadrenia žijúcich svedkov, obec F. J. potvrdzuje, že prístup na parcelu
CKN parcelné č. 235 bol v minulosti a slúži tomuto účelu aj v súčasnosti cez parcelu CKN parcelné číslo
236. Pôvodní vlastníci domu číslo súpisné XX, pôvodné číslo X, postavený v 20 – tych rokoch minulého

storočia, pozemku CKN parcelné č. 236 a CKN parcelné č. 235 majú na pozemku CKN parcelné číslo
235 postavenú hospodársku budovu. Po výstavbe domu, súpisné č. XX, pôvodne č. X v roku 1948,
na parcele CKN parcelné č. 235 mali jeho vlastníci k nemu prístup výlučne cez parcelu CKN parcelné
č. 236. Na prechod cez miestny potok EKN parcelné č. 2198/2 tečúci medzi oboma parcelami CKN
parcelné č. 236 a CKN parcelné č. 235 slúži most, pôvodne drevený a po rekonštrukcii betónový. Most

na prechod cez miestny potok využívali v minulosti aj v súčasnosti osoby bývajúce v dome súpisné č.
XX, vlastníci pozemku CKN parcelné č. 236, vlastníci pozemku CKN parcelné č. 235 a domu, súpisné
č. XX, pôvodne č. 7, ako aj tretie osoby.

29. Podľa listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2018 adresovaný žalovanej 1/ vyplýva,

že žalobca má záujem odkúpiť parcelu novovytvorenú CKN 236/2 o výmere 131 m2, ktorá podľa
geometrického plánu bola odčlenená od parcely CKN 236 a uvádza sa legálny a oficiálny prístup k svojej
nehnuteľnosti a jediná možnosť je cez časť pozemku, ktorú doteraz využíva. Ďalej sa konštatuje, že na
svoje náklady zabezpečí prekládku elektrických stĺpov, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalovanej.

30. Podľa návrhu Kúpnej zmluvy bolo zistené, že táto mala byť uzavretá medzi predávajúcimi žalovaní
1/, 2/, 3/ a kupujúcim, žalobcom a jeho manželkou a predmetom mala byť parcela KNC parcelné č. 236
a dom súpisné č. XX postavený na parcele KNC parcelné č. 236 s tým, že kúpna cena bude 30.000,- eur.
Zmluvajebezdátumuanepodpísaná.Podľaďalšiehonávrhukúpnejzmluvymedzitotožnýmiúčastníkmi
predmetom mala byť časť pozemku KNC parcelné č. 236 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-

XXX/XXXX, úradne overený 18.10.2018 pod č. XXXX/XXXX, na základe ktorého bola vytvorená parcela
č. 236/2, zastavaná plocha o výmere 131 m2, ktorá má byť predmetom kúpy za kúpnu cenu 8.000,- eur.31. Podľa návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zistené, že táto mala byť uzavretá medzi
povinnými žalovaní 1/, 2/, 3/ a oprávneným, žalobcom a to podľa geometrického plánu M./XXXX
vyhotovený I. G. E. – M. a vecné bremeno je v rozsahu ako vyplýva z podanej žaloby, zmluva nie je

podpísaná stranami konania.

32. Podľa listov zo dňa 12.5.2022 mal súd zistené, že právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaných
1/, 2/, 3/ na zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu č. M./XXXX, ktorý tvoril prílohu listu.

33. Strany konania predložili mailovú komunikáciu, tak ako je uvedené na č. l. 118 až 121 spisu a č. l.
212 súdneho spisu.

34. Strany konania predložili fotodokumentáciu na č. l. 72 až 76 a č. l. 81 až 85 súdneho spisu.

35. Súd vo veci vykonal obhliadku dňa 5.3.2024, č. l. 153, kde bola vyhotovená fotodokumentácia.

36.SvedkyňaA.I.uviedla,žežalovanísúdetipojejsesterniciažalobcajebratranecasporysniminemá.
Bývalivdomežalovanýchč.XXajsostrýkamiasrodičmi.Potomsipostavilidomcezcestuaodsťahovali
sa, keď mala 12 alebo 13 rokov a v roku 1961 sa vydala do G., ale aj po uzavretí manželstva ešte
chodievala do obce. Posledných 20 rokov, keď už to nadobudli a prevzali žalovaní, tak už tam nechodila.

Uviedla, že v zadnom dome žalobcu bývali jeho rodičia, teda strýko a stryná svedkyne. Svedkyňa tam
chodievala a síce tam bývali ešte aj v čase, keď už bola odsťahovaná. Chodievalo sa po pozemku pri
rodinnom dome č. XX. Otec žalobcu býval v rodinnom dome až do svojej smrti v roku 1969. Plot od cesty
je nový a nevie sa vyjadriť, kedy bol postavený, v minulosti tam plot nebol. Svedkyňa uviedla, že jeden
brat žil v dome č. XX a druhý brat si postavil vzadu dom č. XX a tretí brat, otec svedkyne si postavil dom

oproti za cestou, o tomto všetkom rozhodol starý otec svedkyne. Ďalej sa svedkyňa tak vyjadrila, že sa
rozprávala o obhliadke so žalobcom, ktorý pre ňu prišiel a odviezol ju na miesto obhliadky.

37. Podľa § 151 n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.

Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe.

38. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby

zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

39. Podľa citovaného § 151o ods. 3 OZ je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi
stavby, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Podľa
§ 151o ods. 3 OZ možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech

vlastníka pozemku a iba v prospech vlastníka stavby a nie v prospech konkrétnej osoby. Z hľadiska
súdneho rozhodnutia nie je dôležité, na aké účely stavba slúži. Účel práva cesty nemožno dodatočne
meniť. Pod pojmom priľahlý pozemok má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj
pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácií. Verejné cesty sú vymedzené v zákone o pozemných

komunikáciách. Podmienkou úspešnosti žaloby je splnenie hmotnoprávnych podmienok:
a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje
prístup k stavbe,
b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Prvou podmienkou je , že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku
vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie je vo
vlastníctve inej osoby. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok,
aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, pravda, za podmienky, že sa vlastník cez
svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácií. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie,

nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe , aj z inej strany cez priľahlý pozemok
patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Okolnosť, že sa
zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok domáha vlastník stavby, ktorý si nielen nezabezpečil prístup
k stavbe, ale navyše ide o nepovolenú stavbu, t.j. stavbu, o povolenie ktorej vlastník nepožiadal podľaStavebného zákona alebo ju neohlásil stavebnému úradu je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd nemal
zriadiť vecné bremeno cesty (G. C. S. XX.XX.XXXX sp. zn. 22Cdo/442/2007).

40. Žalobca v konaní podal žalobu, v ktorej žiadal, aby podľa § 151o ods. 3 OZ súd zriadil vecné
bremeno a po poslednej zmene petitu na pojednávaní 14.10.2024 žiadal vecné bremeno zriadiť in rem
v prospech každého vlastníka stavby súp. č. XX na pozemku parc. č. KNC 235 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 509 m2, zapísaná na LV č. XX, kat. úz. F. J. v rozsahu tak, ako je vyznačený

v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na parcele č. 236/2 – zastavaná plocha o výmere 131
m2 a žiadal, aby bola uložená povinnosť vlastníkovi zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 strpieť
uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických a v práve vstupu,
prístupu a prechodu peši, motorovým vozidlom, bezmotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok
KNC parc. č. 236/2 a ďalej žiadal, aby bolo rozhodnuté tak, že oprávnený z vecného bremena je
oprávnený vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok od hlavnej cesty, vybudovať

premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2, odstrániť existujúci porast na parcele 236/2
a povinný z vecného bremena je povinný strpieť tieto oprávnenia. Žalobca uvádzal, že žalovaní mu
bránia posledné roky v prechádzaní cez uvedený pozemok. Žalovaní tieto skutočnosti nepopreli, len
uvádzali, že žalobca má možnosť prístupu k stavbe cez iné pozemky. Žalobca nemá právo prechodu cez
pozemok KNC parc. č. 236, ktorý je oplotený a súčasťou tohto oplotenia je brána, ktorá býva uzamknutá

z dôvodu ochrany majetku. K dohode o zriadení vecného bremena a ani k dohode o prevode vlastníctva
k nehnuteľnostiam nedošlo medzi stranami konania.

41. Súd v konaní teda skúmal v súlade s ustálenou judikatúrou, či sú splnené podmienky na zriadenie
vecného bremena a teda, či žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej žiada zriadiť vecné bremeno,

spočívajúce v uvedených právach. Podľa listu vlastníctva č. XX bolo v konaní nesporne preukázané, že
žalobca je výlučným vlastníkom stavby, dom súp. č. XX, postavenej na pozemku parc. č. 235 a zároveň
podľa výpisu z LV č. XX bolo nesporne preukázané, že je výlučným vlastníkom aj pozemkov parcele
registra C, parc. č. 235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2 a ďalších parc. č. 324 –
záhrada, výmera 474 m2 a parc. č. 435 – trvalý trávny porast, výmera 113 m2. Súd konštatuje, že

na základe vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by išlo o stavbu nepovolenú. Súd
vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to výmeru zo dňa 7.4.1948, z ktorého vyplýva, že na
žiadosť K. B., otca žalobcu bol určený termín na vykonanie prehliadky na tvári miesta, a to v záležitosti
novostavby obytného domu vo F. J.. Zároveň je potrebné prihliadať aj na vyjadrenie obce zo dňa
31.1.2023 a odpoveď O. P. L., W. O., zo dňa 15.4.2019 a s prihliadnutím na rok výstavby rodinného

domu 1948 možno konštatovať, že stavebník ohlásil túto stavbu vtedajšiemu A. C. F. F. F. J., ktorý
ďalej postupoval v zmysle vtedy platného stavebného štatútu tak, ako vyplýva z uvedeného výmeru zo
dňa 7.4.1948. Súd teda konštatuje, že vzhľadom na všetky tieto dôkazy možno konštatovať, že nešlo
o stavbu nepovolenú, kedy by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal.

42. Súd ďalej skúmal splnenie ďalšej podmienky, a to či žalobca ako vlastník stavby nie je súčasne
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak len cez
pozemok v spoluvlastníctve žalovaných. Súd poukazuje na to, že priľahlým pozemkom sa nerozumie
len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale všetky pozemky, ktoré sú k zriadeniu cesty
potrebné, teda aj pozemky vzdialenejšie. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste, napríklad

miestnej, či účelovej komunikácií. V tejto súvislosti súd konštatuje, že sa nestotožnil s námietkami
žalovaných, že nejde o priľahlý pozemok k stavbe, a to pozemok v spoluvlastníctve žalovaných tak,
ako je zapísaný na LV č. XX, parc. č. 236 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2, kde podľa
geometrického plánu je predmetom zriadenie vecného bremena cez novovytvorený pozemok KNC parc.
č. 236/2 a žalovaní namietali, že medzi týmto pozemkom KNC 236/2 kadiaľ má byť zriadené vecné

bremeno a stavbou, teda domom č. súp. XX na pozemku parc. č. 235 je ešte miestny potok, tak súd sa
s týmto nestotožnil, ale konštatuje, že ide o priľahlý pozemok v zmysle uvedenej judikatúry a ide o jediný
možný prístup vlastníka stavby ku komunikácii tak, ako vyplýva aj z predložených listinných dokladov,
najmä geometrických plánov, kde miestna komunikácia je parc. č. 731/1 a bolo to nesporne preukázané
aj na základe vykonanej obhliadky na mieste samom. Na základe obhliadky súd zároveň konštatuje,

že nebolo zistené napriek tvrdeniam žalovaných, že by k stavbe bol aj prístup cez iné pozemky tak,
aby vlastník stavby mal možnosť prístupu k miestnej komunikácii, nakoľko nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu sú obkolesené smerom k miestnej komunikácii pozemkami vo vlastníctve iných osôb. Nesporné
medzi stranami bolo, že v minulosti k stavbe sa prechádzalo práve cez uvedený pozemok KNC 236ako najbežnejší prístup k stavbe a napriek tvrdeniam žalovaných, že je možný prístup aj zo zadnej
strany z pozemku za humnom, tak žalovaní nepredložili žiaden takýto dôkaz, na základe ktorého by bolo
v konaní preukázané, že aj takýmto spôsobom je možné, aby bol zabezpečený prístup vlastníka stavby

k miestnej komunikácii a že ide o prístup, ktorý je porovnateľný, prípadne ešte vhodnejší ako ten, ktorý
je predmetom konania. Nesporné je, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, ktorý by bezprostredne
nadväzoval na miestnu komunikáciu a teda je možné zabezpečiť prístup k miestnej komunikácii pre
žalobcu ako vlastníka stavby jedine zriadením vecného bremena cez cudzie pozemky. Pokiaľ žalovaní
uvádzali, že ponúkli žalobcovi na predaj nehnuteľnosti a ten ponuku odmietol, tak podľa predloženej

mailovej komunikácie vyplýva, že predaj sa mal týkať aj rodinného domu č. XX, v ktorom bývajú žalovaní
2,3. Žalobca zase predložil návrhy zmlúv na zriadenie vecného bremena, aj kúpu časti pozemku, aj
domu s pozemkom, ale medzi stranami nebola uzavretá žiadna dohoda. Súd teda konštatuje, že nebolo
v konaní zistené, že žalobca bezdôvodne odmietol ponuku žalovaných na kúpu pozemku alebo časti
pozemku, a tak by nesplnil podmienku, že nemožno inak zabezpečiť prístup k stavbe. Na základe
týchto skutočností súd teda dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky citovaného § 151o

ods. 3 Občianskeho zákonníka a prístup vlastníka stavby s. č. XX nemožno zabezpečiť inak ako cez
pozemok KNC 236/2, ktorý bol vytvorený z pozemku KNC 236, zapísaný na LV č. XX podľa pripojeného
geometrického plánu.

43. Ďalej pokiaľ bolo namietané, že žalobca nemá zabezpečený prístup cez uvedený vodný tok medzi

pozemkami KNC 236 a KNC 235, tak tu súd vychádzal z toho, že nikto nebráni žalobcovi v prechode
cez tento miestny vodný tok a podľa vyjadrenia obce zo dňa 31.1.2023 ide o miestny potok parcela
EKN parc. č. 2198/2, ktorý je medzi obidvoma parcelami CKN parc. č. 236 a CKN parc. č. 235, kde po
rekonštrukcii je vybudovaný betónový mostík a cez tento miestny potok sa prechádzalo v minulosti aj
v súčasnosti a využívali ho pôvodní vlastníci tak domu súp. č. XX vo spoluvlastníctve žalovaných ako aj

vlastníci domu č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd teda dospel k takému záveru, že v danom
prípade, keďže nedochádza k bráneniu v prechádzaní cez uvedený vodný tok, tak nie je potrebné, aby
žalobca preukazoval v tomto konaní, že má zabezpečený prístup cez tento vodný tok na parcelu, ktorá
je predmetom konania KNC 236/2.

44. Súd dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka,
takže zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby súp. č. XX, postavená na pozemku parc.
č. KNC 235 a zaťažuje vlastníkov pozemku KNC parc. č. 236/2, ktorý bol vytvorený podľa uvedeného
geometrického plánu z pozemku KNC 236 s tým, že žalobca má právo vstupu, prístupu a prechodu peši
a bezmotorovým motorovým prostriedkom cez celý pozemok KNC parc. č. 236/2. Vo zvyšku pokiaľ ide

ouloženieinžinierskychsietí,kanalizačných,vodovodných,plynových,elektrických,akoajvstup,prístup
a prechod motorovým vozidlom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Najskôr súd vychádzal z toho, že
pokiaľ žalobca žiadal, aby žalovaní ako vlastníci zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 boli povinní
strpieť uloženie inžinierskych sietí, tak ako sú špecifikované v petite zo dňa 14.10.2024, tak takéto právo
vlastníka stavby podľa § 151o ods.3 OZ nevyplýva, lebo v cit. ust. sa uvádza len vecné bremeno, ktoré

spočíva v práve cesty . Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, žiadnu listinu, geometrický plán, nákres
alebo iné, na základe ktorého by bolo možné presne špecifikovať, v ktorých miestach majú byť uložené
tieto inžinierske siete. Podľa geometrického plánu, ktorý žalobca predložil a je súčasťou rozsudku bola
novovytvorená parcela KNC 236/2 a žalobca v žalobnom návrhu žiadal, aby mu bolo umožnené uložiť
inžinierske siete cez uvedený pozemok. A tak súd v časti o povinnosť žalovaných strpieť uloženie

inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických, žalobu ako nedôvodnú,
zamietol. Súd ďalej žalobu zamietol, aj pokiaľ ide o právo vstupu, prístupu a prechodu motorovým
vozidlom cez pozemok KNC parc. č. 236/2. Aj tu súd vychádzal z tej skutočnosti, že ide o pozemok, ktorý
má šírku v časti od miestnej komunikácie 2,74 m a v časti od miestneho potoku 2,90 m a tento pozemok
KNC 236/2 je v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťami, a to rodinným domom pána E. ako bolo

nesporne tvrdené stranami na obhliadke a práve v uvedených miestach, a to vo vzdialenosti 1,60 m od
rodinného domu pána E. je umiestnený stĺp elektrického vedenia. S prihliadnutím na umiestnenie tohto
stĺpu elektrického vedenia, ďalej na umiestnenie šachty na pozemku, ako aj na celkovú šírku pozemku
a vzdialenosť medzi rodinnými domami pána E. a žalovaných 1/, 2/, 3/ sa súd pokúsil o dosiahnutie
dohody medzi stranami konania, ale k tomuto nedošlo a tak je potrebné konštatovať, že s prihliadnutím

práve na túto skutočnosť, a to, že ide o pozemok, na ktorom je umiestnený stĺp elektrického vedenia
a cez ktorý žalobca žiada podľa citovaného ustanovenia zriadiť právo cesty na prejazd motorovým
vozidlom je zrejmé, že nie je možné vyhovieť v tejto časti žalobe. Súd zároveň prihliadal aj na to, že pri
zriadenívecnéhobremenavprospechvlastníkastavbyjepotrebnéprihliadaťajnaobmedzeniavlastníkazaťaženého pozemku, teda žalovaných, ktorí bývajú v uvedenom rodinnom dome č. XX a je potrebné
prihliadať na celkovú šírku tohto pozemku a je nesporné, že pri prechádzaní motorovými vozidlami cez
tento pozemok by dochádzalo k značnému zásahu do vlastníckych práv žalovaných, a to aj v prípade,

ak by na pozemku W. XXX/X sa tento stĺp elektrického vedenia nenachádzal. Je zrejmé, že pri zriadení
vecného bremena musia byť pri rozhodovaní spravodlivo usporiadané vzťahy medzi vlastníkom stavby,
v prospech ktorého sa zriaďuje vecné bremeno a vlastníkom pozemku cez ktorý je zriadené právo cesty
a v danom prípade by došlo k porušeniu vyváženosti práv oboch strán konania a takéto zriadenie práva
cesty, ktoré by spočívalo aj v prejazde motorovými vozidlami by bolo zjavne neprimerané obmedzenie

vlastníckeho práva žalovaných v prospech žalobcu ako vlastníka stavby. Na základe týchto skutočností
súd teda dospel k takému záveru, že pokiaľ ide o tú časť žalobného návrhu, kde žalobca sa domáhal
strpenia práva vstupu, prístupu a prechodu motorovým vozidlom neboli splnené zákonné podmienky
a v tejto časti súd žalobu taktiež zamietol.

45. Pokiaľ sa žalobca domáhal, že je oprávnený z vecného bremena vybudovať na vlastné náklady

nový prístup na tento pozemok z hlavnej cesty, odstrániť existujúci porast na parcele 236/2 a ďalej
vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2 a povinní z vecného bremena
sú povinní strpieť tieto oprávnenia, tak súd aj v tejto časti žalobu zamietol. Súd vychádzal zo znenia
citovaného § 151o ods. 3 OZ, na základe ktorého žalobca ako vlastník stavby má iba právo domáhať
sa zriadenia vecného bremena, ktoré spočíva v práve cesty, teda možno konštatovať, že ide o právo

domáhať sa vstupu, prístupu a prechodu, tak ako je uvedené v žalobnom návrhu, ale z citovaného
ustanovenia nevyplýva, že by žalobca bol oprávnený budovať nový prístup na pozemok, prípadne
odstraňovať porasty z pozemku tak, ako sa žalobca domáhal a tak v tejto časti súd žalobu zamietol.
Súd dospel k takému záveru, že pokiaľ nedôjde k splneniu povinnosti žalovaných, aby žalobcovi bolo
umožnené vstupovať a prechádzať cez uvedený pozemok KNC 236/2, tak v danom prípade sa žalobca

môže domáhať splnenia tejto povinnosti od žalovaných, ale v základnom konaní podľa § 151o ods.
3 OZ, žalobca nemá oprávnenie domáhať sa takýchto práv ako uviedol žalobca v žalobnom návrhu.
Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o oprávnenie žalobcu vybudovať premostenie na prechod
ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2, tak ako vyplýva z LV č. XXXX, kde je zapísaná parcela registra
E, parc. č. 2198/2 – vodná plocha, výmera 890 m2, tak vlastníkom je Slovenská republika a správa

Slovenský vodohospodársky podnik , štátny podnik, to znamená, že v danom prípade pri vybudovaní
premostenia nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/, 2/, 3/, ktorí nemajú
žiaden vzťah k uvedenej parcele EKN parc. č. 2198/2, ktorá je vodným tokom, ktorý sa nachádza medzi
parcelami žalobcu KNC 235 a parcelou žalovaných KNC 236. Na základe tohto aj v časti žalobného
návrhu o vybudovaní premostenia na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2 bola žaloba ako

nedôvodná zamietnutá.

46. Súd pri zriadení vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 OZ vychádzal z geometrického plánu
č. 43432611-162/2018, vyhotovený I. G. E. – M., ktorý je vyhotovený 5.10.2018 a autorizačne overený
6.10.2018 a úradne overený O. P. L. dňa 18.10.2018 pod č. XXXX/XXXX. Súd teda vychádzal z toho,

že tento geometrický plán aj keď je označený ako geometrický plán na oddelenie nehnuteľností parcela
č. 236/2, keďže išlo o pôvodný návrh dohody na uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami konania, aj
tak spĺňa všetky podmienky na geometrický plán na zriadenie vecného bremena. V danom prípade
z pozemku KNC 236 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 649 m2, zapísaného na LV č. XX, kat. úz.
F. J., podľa tohto geometrického plánu boli vytvorené dve parcely KNC 236/1, výmera 518 m2 a KNC

XXX/X, výmera 131 m2 a žalobca sa domáhal práve zriadenia vecného bremena cez celú parcelu KNC
236/2, takže išlo o určitý špecifikovaný žalobný návrh, ktorému súd v časti vyhovel tak, že zriadil právo
cesty, ale len v práve vstupu, prístupu a prechodu peši a bezmotorovým dopravným prostriedkom cez
celý pozemok KNC parc. č. 236/2. Súd mal za to, že aj keď je tento geometrický plán označený na
oddelenie nehnuteľností parcela č. 236/2, tak spĺňa zákonné náležitosti, aby podľa neho ako súčasti

rozsudku bolo zriadené vecné bremeno v zmysle citovaného ustanovenia.

47.Žalobcazároveňžiadal,abybolorozhodnutéojehopovinnostizaplatiťnáhraduzazriadenievecného
bremena v sume 3.000,- eur a to pre každého zo žalovaných v sume 1.000,- eur a predložil znalecký
posudok I. U. E. č. 115/2024. Podľa tohto bola všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za zriadenie

vecného bremena pozemok parcela č. KNC 236/2 podľa uvedeného geometrického plánu suma 1.120,-
eur. Žalobca teda vychádzal z náhrady pre každého zo žalovaných suma 1.000,- eur a žalovaní v konaní
účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o výške tejto náhrady, tak ako to vyplýva z § 151 ods. 2 CSP,
pretože neuviedol vlastné skutkové tvrdenia a tak súd vychádzal z toho, že ide o nesporné skutkovétvrdenie o výške primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.000,- eur pre každého zo
žalovaných. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keď žalobca pri určovaní tejto výšky primeranej náhrady
vychádzal z vecného bremena, ako vyplýva z posledného žalobného návrhu a súd určil vecné bremeno

v menšom rozsahu, tak súd konštatuje, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, ako už bolo konštatované,
atonajmäpokiaľideoumiestneniezaťaženéhopozemkubezprostredneprirodinnomdomežalovaných,
ktorí v tomto dome bývajú, ako aj na šírku tohto pozemku a teda značné obmedzenie žalovaných ako
vlastníkov, tak takáto výška náhrady 1.000,- eur pre každého zo žalovaných je primeraná a tak bolo
rozhodnuté o povinnosti žalobcu, zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ každému sumu 1.000,- eur v lehote do 3

dní po právoplatnosti rozsudku titulom náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako
vlastníka stavby, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaných.

48. Vzhľadom na všetky vyššie skutočnosti súd zriadil vecné bremeno tak, ako vyplýva z citovaného
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech vlastníka stavby súp. č. XX, zapísaná na LV č.
XX a postavená na pozemku parc. č. 235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2, pozemok

zapísaný na LV č. XX, všetko kat. územie F. J. v rozsahu tak, ako je vyznačený na geometrickom pláne
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený I. G. E. – M. na parcele č. 236/2 - zastavaná plocha,
výmera 131 m2, ktorá parcela bola vytvorená uvedeným geometrickým plánom z parcely KNC parcelné
číslo 236 - zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2 zapísaná na LV č. XX kat. územie F. J. s tým, že
vecné bremeno spočíva v povinnosti vlastníkov zaťaženého pozemku KNC parcelné číslo 236/2 strpieť

právo vstupu, prístupu a prechodu peši a bezmotorovým dopravným prostriedkom cez celý uvedený
pozemok KNC parcelné číslo 236/2 a zároveň bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným
1/, 2/, 3/, každému sumu 1.000,- eur titulom náhrady za zriadenie vecného bremena, a to v lehote do 3
dní po právoplatnosti rozsudku a žaloba vo zvyšku ako nedôvodná bola zamietnutá.

49. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Vo výroku o trovách súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, nakoľko ani jedna
zo strán nemala vo veci plný úspech, ale len úspech čiastočný, keďže súd žalobe v časti vyhovel a v časti

bola žaloba zamietnutá a tak podľa citovaného ust. § 255 ods. 2 CSP, ani jednej zo strán nebolo priznané
právo na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

2 27C/59/2022

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.