Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 64Cb/84/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124240365
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124240365.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

PSP SK s.r.o.,, Mostná 13, 949 01 Nitra, IČO: 53 178 165, práv. zast. Mgr. Peter Mesároš, advokát,
Bottova 34, 949 01 Nitra, IČO: 40 495 931 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 527,87 EUR s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému plnú náhradu trov súdneho konania. O výške trov konania

súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 27.02.2024 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške
527,87 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti poistného plnenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia častí nároku na poistné
plnenie titulom škodovej udalosti. Právnemu predchodcovi žalobcu na motorovom vozidle značky Škoda
KODIAQ, R.: L vznikla škoda vo výške 6.802,67 EUR. Žalovaný na základe oznámenia o škodovej
udalostí nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu časť poistného plnenia vo výške 312,25 EUR z

dôvodu spoluúčasti a vo výške 527,87 EUR spočívajúcu v znížení hodinovej sadzby účtovanej servisom,
znížení lakovacej konštanty a znížení režijného paušálu. Právny predchodca žalobcu pohľadávku v
žalovanej výške spočívajúcu v neuznanej časti poistného plnenia postúpil na žalobcu. Žalobca je toho
názoru, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného
plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad a pokladá ich za účelové.

3. Súd vo veci vydal dňa 15.3.2024 platobný rozkaz sp. zn. 21Up/423/2024.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu, nakoľko žalovaný
stanovil výšku primeraných nákladov na opravu, ktoré poukázal poškodenému a trval na kategorizácii
žalobcu ako neautorizovaného servisu a teda krátení výšky normohodiny. Ku dôvodnosti krátenia výšky
normohodiny a lakovacej konštanty uviedol, že likvidoval poistnú udalosť plne v súlade s čl. VPP KAS

6 čl. 12, ods. 5. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobca sa vyjadril k odporu a uviedol, že rozlišovanie servisov v oznámení o poistnom plnení na
autorizovanéaneautorizovanéresp.nazmluvnéanezmluvnénemáoporuvzákoneapredložilrozsiahlecitácie judikatúry preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. K aplikácii VPP KAS 6 čl. 12 uviedol,
že jeho limity sú neudržateľné vzhľadom na hospodársky vývoj, infláciu, ceny energií a iné náklady, na
základe ktorých je prakticky nemožné zabezpečiť opravu za uvedenú cenu práce.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.11.2024, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Na pojednávaní strany sporu ako sporné označili:

- výšku normohodiny,

- dôvodnosť krátenia lakovacieho koeficientu,
- dôvodnosť krátenia režijného paušálu,
- dôvodnosť obmedzenia výberu servisu zo strany žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, kalkulácie
opráv, faktúra, oznámenie o poistnom plnení, oznámenie o postúpení pohľadávky a ostatné listinné

dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

9. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 08.09.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda
na motorovom vozidle poistenca žalovaného ATMED, s.r.o., R.: L Právny predchodca žalobcu si nechal
poškodenie svojho motorového vozidla opraviť u žalobcu. Náklady opravy boli žalobcom fakturované

právnemu predchodcovi žalobcu vo výške 6.802,67 EUR bez DPH.

10. Z faktúry č. 20230399 súd zistil, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi žalobcu faktúru na
sumu 6.802,67 EUR bez DPH.

11. Z oznámenia o poistnom plnení súd zistil, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu,
že kráti poistné plnenie vo výške 399,60 EUR ako neprimerane účtovanú prácu, 189,07 EUR ako
neprimerane účtovaný lakovací koeficient, 78,12 EUR ako neprimerane účtovaný režijný materiál.

12. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 19.2.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu

oznámil žalovanému, že postúpil krátený nárok na plnenie v žalovanej výške na žalobcu.

13. Podľa ust. § 788, ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

14. Podľa ust. § 788, ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

15. Podľa ust. § 788, ods. 4 OZ v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len
v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

16. Podľa ust. § 797, ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

17. Podľa ust. § 797, ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

18. Podľa ust. § 797, ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

19. Podľa ust. § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.20. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

21. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

22. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok na poistné

plnenievyplývajúcizoškodyspôsobenejnamotorovomvozidleprávnehopredchodcužalobcuvrozsahu
zamietnutej výšky plnenia titulom krátenia ceny normohodiny, výšky lakovníckej konštanty a výšky
režijného paušálu.

23. V súvislosti s rozhodnutím vo veci samej súd v zhode so skoršími rozhodnutiami vydanými v
obdobných sporoch o vyplatenie poistného plnenia, zotrváva na právnom názore, že pre určenie výšky

poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a
pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho
zákonníka z poistných podmienok, a akceptuje odlišný spôsob určenia výšky poistného plnenia v
prípade, ak si poistený nechá poistené vozidlo opraviť v zmluvnom autoservise poisťovateľa a ak v
nezmluvnom autoservise [k tomu viď právoplatné rozsudky Okresného súdu Bratislava I zo 17. marca

2022, sp. zn. 31Cb/5/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2024, sp. zn.
1Cob/111/2022); zo 4. októbra 2022, sp. zn. 26Cb/31/2021 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave zo 7. júna 2023, sp. zn. 3Cob/250/2022) a z 13. apríla 2023, sp. zn. 26Cb/14/2021 (v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 31. júla 2024, sp. zn. 3Cob/110/2023)].

24. Na právnych záveroch vyslovených v predmetných veciach vo veci konajúci súd zotrváva a
nevidí žiadny rozumný dôvod na odklonenie sa od nich a v súlade s princípom právnej istoty a
predvídateľnosti rozhodovania závery z týchto rozhodnutí aplikoval aj na rozhodnutie o žalobe žalobcu.
Tu len ako poznámku súd dopĺňa, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 4. októbra 2022,
sp. zn. 26Cb/31/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. júna 2023, sp. zn.

3Cob/250/2022 bol podrobený dovolaciemu prieskumu, keď dovolanie dovolateľa bolo odmietnuté
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom
tvare) z 30. septembra 2024, sp. zn. 4Obdo/38/2023.

25. K argumentácii žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že aplikácia VPP KAS 6 čl. 12 je nezákonným

spôsobom obmedzuje poistenca súd poukazuje na rozsudok KS BA sp. zn. 1Cob/111/2022 podľa
ktorého odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvná voľnosť pri uzatváraní
poistnej zmluvy vyplývajúca z § 2 ods. 3 OZ umožňovala poistenému a poisťovni upraviť si poistnou
zmluvou aj výšku ceny práce v sume 25 eur/Nh bez DPH, čo predstavuje spôsob určenia poistného
plnenia v zmysle § 806 OZ (bližšie pozri bod 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), a to aj

v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu
byť autorizované ako aj neautorizované. Označenie autoservisov na zmluvné a nezmluvné nie je v
rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže medzi podnikateľmi a združeniami
podnikateľov navzájom pôsobiacich na spoločnom súťažnom trhu a nie medzi poisťovňami a poistenými
a ich vzájomnými dohodami reflektujúcich predovšetkým princíp zmluvnej voľnosti. Argument žalobcu

v podanom odvolaní, že vnútením ustanovení vo všeobecných poistných podmienkach dochádza zo
strany poisteného k vzdaniu sa práva, čo je zároveň šikanovaním v obchodných vzťahoch a porušením
poctivého obchodného styku, je nedôvodným práve z dôvodu, že naráža na zmluvnú autonómiu strán
konania, ktoré sa môžu slobodne rozhodnúť, či tú-ktorú poistnú zmluvu uzatvoria, ako aj s akým
obsahom. V záujme predchádzania právnej neistoty a v záujme uzatvárania jasných a korektných

záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 OZ), to zahŕňa i povinnosť overiť si
informácie a skutočnosti vyplývajúce z obsahu poistnej zmluvy a príslušných zmluvných dojednaní,
či namietať jednotlivé znenie konkrétnych ustanovení aj formulárovej zmluvy. Inak sa napr. aj v
podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov prejavia vo

forme znášania následkov vyplývajúcich z príslušného znenia čl. IX ods. 2 písm. c) ZD. Uvedené platí o
to viac, keď právny predchodca žalobcu, ktorý pri uzatváraní poistnej zmluvy vystupoval ako podnikateľ
a nie ako slabšia strana, ako sa nesprávne domnieval žalobca (poznámka odvolacieho súdu, na druhej
strane si žalobca ako právny nástupca uplatňoval v konaní príslušenstvo a paušálnu náhradu nákladovvyplývajúcu z obchodnoprávneho vzťahu, či namietal šikanózny výkon práv zo zmluvy v zmysle §
265 ObZ, čo pôsobí zjavne zmätočne zo strany odvolateľa), bol o podmienkach a výške poistného
plnenia vopred upozornený. Žalovaný v tomto smere správne poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 23.09.2010, sp. zn. 3Obdo/37/2009, v zmysle ktorého „je v plnej kompetencii účastníkov
dohodnúť si obsah zmluvných podmienok k spokojnosti zmluvných strán a v prípade neuspokojivého
obsahu navrhovanej zmluvy túto neuzavrieť, prípadne zvoliť inú zmluvnú stranu“. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v bode 19.2.odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, že zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj

vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti a autonómie
vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je
to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali aplikovať, a mali by sa
považovať za neplatné“. Na základe uvedeného súd posúdil procesný útok žalobcu v tejto časti ako
nedôvodný.

26. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaný dôvodne
krátil vyplatené plnenie v časti výšky ceny normohodiny, lakovacej konštanty a režijného paušálu.

27. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti
a rozsah vyplatenia plnenia.

28. Žalobca v žalobe ako aj žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že nelikvidné položky
predstavujú rozdiel medzi žalobcom účtovanou cenou normohodiny, priznaním lakovacej konštanty
100%oprotižalobcomúčtovanejnormohodineservisuakonštanteanepriznanúčasťrežijnýchnákladov.

29. Podľa čl. 12, ods. 5 VPP KAS žalovaného po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť
primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) pri oprave poisteného MV v
autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na náhradné diely,
materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu vyhotovenou
poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných

výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová
sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické
vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach
SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych
náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla, b) pri

oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú náklady,
ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom, pri použití
predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni
originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v nadväznosti
na dobu prevádzky vozidla. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných

dielov (ČI. 26 ods. 7 týchto VPP KAS-6) a po ich pre-verení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za
položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v
závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely, c) pri oprave
poisteného MV v nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu
poškodené-ho vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou

po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV
poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje
ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu
alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa
nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného

dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods.
7 týchto VPP KAS-6) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely
podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku
preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. 0 kalkulácii primeraných nákladov
na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných

neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %, d) pri
výpočte plnenia nákladov na opravu rozpočtom bez predloženia účtovných dokladov, sa za primerané
náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie nákladov
na opravu MV vyhotovenej poisťovňou po obhliadke poškodeného/poisteného MV. Pri výpočte nákladovna opravu rozpočtom poisťovňa uhradí náklady na opravu vždy bez DPH, výška sadzby za normohodinu
prácejestanovenávovýške10EUR/hod.bezDPH.Vrámcikalkulácienákladovnanáhradnédielysúdo
výpočtu zarátavané ceny alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov), pokiaľ sú dostupné na trhu

v SR. V prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku
20 % z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a
nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods. 7 týchto VPP KAS-6) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť
doplatkuzapolož-kunáhradnédielypodľavýsledkuprevereniaoriginalityakvalitypoužitýchnáhradných
dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. V

kalkulácii nákladov na opravu rozpočtom bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %.

30. Podľa čl. 12, ods. 6 VPP KAS 6 primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté
medzi opravovňou a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v opravovni
neprekročí kalkuláciu primeraných nákladov na opravu poisteného MV podľa podmienok stanovených
v predchádzajúcich ustanoveniach týchto VPP KAS-6.

31. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny
normohodiny žalobcu a uplatnenej lakovacej konštanty by žalovaný musel preukázať, že konal v plne v
zmysle ustanovenia článku 12, ods. 5 VPP KAS 6. Žalovaný v konaní preukázal, že písomne informoval
právneho predchodcu žalobcu o použití normohodiny a lakovacej konštanty plne v zmysle citovaného

článku a preto súd posúdil použitie nižšej normohodiny a lakovacej konštanty podľa citovaného článku
pri potvrdení klasifikácie žalobcu ako nezmluvného servisu ako plne súladné.

32. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou
zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poisťovateľa vyplatiť poistenému poistné

plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poisťovateľa nie je však možné vykladať ako
absolútnu, kedy by bol povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie vo výške, v akej si
poistený nárok na uplatní u poistiteľa a vo výške, v akej boli autoservisom fakturované náklady na opravu
poisteného motorového vozidla.

33. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka
má poistený v prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od
poisťovateľa poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Tomuto konštatovaniu
zodpovedá aj znenie ustanovenia 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa poistnou
zmluvou sa poisťovateľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu (t. j. v rozsahu uvedenom v

poistnej zmluve a vo všeobecných poistných podmienkach v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho
zákonníka) poistné plnenie.

34. Pri zohľadnení vyššie uvedených záverov musí súd konštatovať, že poistným plnením, na
ktoré má poistený právny nárok, nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná

autoservisom za opravu poisteného motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných
dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť
poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané, nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným
ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie
postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale môže ísť (a vo väčšine

prípadov aj ide) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 Občianskeho
zákonníka. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku poistného plnenia v nižšej sume.

35. Vo vzťahu k rozhodovanej veci súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu z 27. októbra 2021,
sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru uviedol, že

„Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa
zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§
806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné

podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých
poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie
upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho
platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určenávýška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu,
prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto
pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia).

„Zmluvná voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp
umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich
potrebám a záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov
pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu
autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie

jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti.
A preto je prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a
poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23.
odôvodnenia).

36. Z vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia

je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení
nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných
podmienok.

37. Pokiaľ ide o aplikáciu článku 12 ods. 5 VPP KAS 6 ktoré dopadajú na zmluvný vzťah medzi

poisteným a žalovaným ako poisťovateľom založeným poistnou zmluvou, súd poukazuje na to, že v
zmysle predmetného dojednania „Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného
MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/
hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade,
že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z

ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup
náhradných dielov (ČI. 26 ods. 7 týchto VPP KAS-6) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť
doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných
dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. 0
kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou.“

38. V nadväznosti na predmetné zmluvné dojednanie dáva súd do pozornosti, že výška poistného
plnenia má byť v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka bližšie špecifikovaná v poistnej
zmluveavpoistnýchpodmienkachtvoriacichsúčasťpoistnejzmluvy.Pretojesúdtohonázoru,žečlánok
12 ods. 5 VPP KAS 6 predstavuje spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s

ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka).

39. Súd má za to, že ustanovenie článku 12 ods. 6 VPP KAS 6 je nutné v rozhodovanom spore
aplikovať pre určenie výšky poistného plnenia. Zároveň súd konštatuje, že zo strany žalovaného boli
splnené podmienky predpokladané daným zmluvným dojednaním, keď vopred informoval poisteného o

podmienkach a výške poistného plnenia.

40. Zároveň súd uvádza, že predmetnými zmluvnými dojednaniami je viazaný aj žalobca ako postupník,
ktorý si uplatňuje žalobou voči žalovanému nárok na vyplatenie poistného plnenia z poistnej zmluvy. V
tomto smere je právne irelevantné, akú sumu a v akom rozsahu žalobca (ako zhotoviteľ diela) fakturoval

za opravu motorového vozidla objednávateľovi (poistenému), ale určujúce je, v akej výške má poistený
podľa poistnej zmluvy nárok na vyplatenie poistného plnenia. Taktiež je právne irelevantné tvrdenie
žalobcu o povinnosti žalovaného nahradiť škodu, keďže predmetom konania nie je nárok poškodeného
nanáhraduškody,alenárokpoistenéhonavyplateniepoistnéhoplnenia,kedyautoservisomfakturovaná
suma sa automaticky nerovná výške poistného plnenia, ktoré je poisťovateľ povinný vyplatiť poistenému.

41. Súd ďalej uvádza že ak žalovaný v oznámení o poistnom plnení neuviedol, z ktorého ustanovenia
Zmluvných dojednaní vychádzal pri určení výšky poistného plnenia, nejedná sa o dodatočné menenie
dôvodov podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale ide len o špecifikáciu riadne a včas uvedeného
dôvodu.

42. Súd v rámci vykonaného dokazovania realizoval prepočet nepriznaných položiek a konštatuje, že
od celkových nákladov opravy s DPH žalovaný odpočítal spoluúčasť ( nesporná ), následne odpočítal
časť ceny normohodiny prevyšujúcu ním priznanú výšku 25,5 EUR/hod ( vyššiu ako stanovenú VPP ),lakovaciu konštantu vo výške prevyšujúcej 100% s DPH a režijný materiál prevyšujúci 20 EUR s DPH.
Takýmto spôsobom určil výšku poistného plnenia s DPH, ktoré po odpočítaní DPH priznal právnemu
predchodcovi žalobcu. Súd konštatuje, že výpočet presne zodpovedá zmluvne dohodnutému spôsobu

stanovovania výšky poistného plnenia pri nezmluvných servisoch. Pri režijnom materiále súd konštatuje,
že žalovaný vyzval právneho predchodcu žalobcu na preukázanie vyššej výšky režijného materiálu, čo
tento preukázateľne neurobil a preto súd zníženie poistného plnenia aj v tejto časti posúdil ako dôvodné.

43. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo

veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
44. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou
obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd

však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávostranykonanianasúdnu

ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty
(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

45.Zuvedenýchdôvodovsúdustálil,žežalovanýuniesoldôkaznébremenoriadnehopreukázaniavýšky
už vyplateného poistného plnenia.

46. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
relevanciu žaloby v žiadnom rozsahu.

47. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno

preukázania dôvodnosti nároku v žiadnej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

48. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

49. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal v spore plný úspech súd mu priznal plnú náhradu trov
súdneho konania voči žalobcovi.

52. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).