Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7Csp/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323201116
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4323201116.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: Porsche Finance Slovakia s.

r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
31 341 438, v zast. Lansky, Ganzger, Jacko & Partner, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 851 710, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom C., C. D., o zaplatenie 4.165,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho

konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.03.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.165,82 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a.
zo sumy 4.165,82 eur od 06.12.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o AutoKredite (spotrebiteľský úver) č. XXXXXX.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy č. XXXXXX sú Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite.
Žalovaná sa v zmysle zmluvy č. XXXXXX zaviazala svoj záväzok splácať v mesačných splátkach počas
celého trvania zmluvy č. XXXXXX spolu v 72 splátkach. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy č. XXXXXX

neplnila riadne a včas a dostala sa do omeškania s plnením záväzku, na základe čoho jej bol za
opakované porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy č. XXXXXX vyhlásený úver za predčasne
splatný a stanovený zostatok úveru predčasne splatného v zmysle čl. VII. VZP. Predčasné zosplatnenie
úveru zo zmluvy č. XXXXXX jej bolo žalobcom písomne oznámené Oznámením o predčasnej splatnosti
úveru Zmluva o Autokredite zo dňa XX.XX.XXXX a následne žalobca dňa XX.XX.XXXX vyhotovil
Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o autokredite. Žalobca voči žalovanej po predčasnej
splatnosti úveru zo zmluvy č. XXXXXX naďalej eviduje dlh zodpovedajúci zostatkovej sume na faktúre č.

XXXXXXXXX, ktorá ostala neuhradená vo výške 4.165,82 eur. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej
sumy Výzvou na zaplatenie – predžalobná výzva zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej bola Žalovaná
vyzvaná na úhradu dlžnej sumy do 7 dní od doručenia predžalobnej výzvy. Žalovaná však do dnešného
dňa pohľadávku žalobcu neuhradila.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil súdu Zmluvu o AutoKredite č. XXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné zmluvné podmienky k zmluve, splátkový kalendár, oznámenie

o predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy
o AutoKredite zo dňa XX.XX.XXXX, Faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2021,predžalobnú výzvu
zo dňa XX.XX.XXXX s podacím hárkom, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, prehľad úhrad
zmluvy o AutoKredite, faktúru č. XXXXXXXX a faktúru č. XXXXXXXXX.3. Súd vydal v predmetnej veci platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodu, že
sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd uznesením zo dňa 05.06.2023

v súlade s § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zrušil
platobný rozkaz v celom rozsahu.

4. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk fikciou doručenia v súlade s § 116 ods. 2 CSP spolu
s výzvou na vyjadrenie sa, uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu, pripojenie listín, na

ktoré sa odvoláva a označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa k podanej žalobe
nevyjadrila a nepoprela žiadne skutkové tvrdenia žalobcu ani neuviedla vlastné skutkové tvrdenia.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.09.2023 na výzvu súdu uviedol, že v súvislosti s výzvou
na doloženie dokladov na preukázanie skutočných nákladov veriteľa vyúčtovaných v zmysle faktúry č.
XXXXXXXX a finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o autokredite - písm. A, bod 4 a

5 (z čoho náklady pozostávajú a čím preukazujú ich výšku), že prikladá faktúru č. XXXXXXX zo dňa
09.06.2022 spolu s prílohou, faktúru č. XXXX/XXXX zo dňa 28.04.2022, faktúru č. XXXXXXX zo dňa
14.04.2022, faktúru č. XXXXXXX zo dňa 09.05.2022, faktúru č. XXXXXXX zo dňa 13.10.2022, faktúru
č. XXXXXXX zo dňa 11.10.2022. V súvislosti s výzvou na doloženie dokladov preukazujúcich skúmanie
bonity žalovanej a špecifikovanie, čo bolo podkladom rozhodnutia ohľadne schopnosti žalovanej splácať

úver, t.j. ako sa zisťovala bonita klienta a z akých ukazovateľov a limitov žalobca vychádzal a aký bol
z toho záver uviedol, že bonitu žalovanej žalobca overil na základe preverenia jej finančnej a rodinnej
situácie, prípadných nedoplatkov, ako aj potvrdenia zamestnávateľa, výstup z overenia bonity klienta
a potvrdenie zamestnávateľa o príjme žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca ďalej uviedol, že úver
bol vyhlásený za predčasne splatný z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou splátky alebo jej časti po

dobu viac ako tri mesiace, konkrétne sa jedná o splátky č. 46, splátky č. 48 a splátky č. 49, žalobca bol
oprávnený takto postupovať v zmysle čl. VII, ods. 2, bod 1.) Všeobecných zmluvných podmienok. Žiadne
iné plnenie od žalovanej žalobca neeviduje. Žalovaný s vyjadrením predložil detail odoslanej úhrady
žalobcu predávajúcemu predmetu financovania, Zmluvu o sprostredkovaní finančných služieb zo dňa
XX.XX.XXXX a Plnomocenstvo zo dňa XX.XX.XXXX, výstupy z overenia bonity žalovanej žalobcom,

potvrdenie zamestnávateľa o príjme žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, Štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, faktúru č. XXXX/XXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, faktúru
č. XXXXXXX, prílohy k faktúre č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXX, nečitateľnú prílohu k faktúre č.
XXXXXXX,faktúru č. XXXXXXX, nečitateľnú prílohu k faktúre č. XXXXXXX, faktúru č. XXXXXXXX,
záverečnú správu, protokol o prevzatí vozidla, faktúru č. XXXXXXXX a technický preukaz.

6. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol prvým rozsudkom dňa 13. 03. 2024, č.k. 7Csp/20/2023-199 tak,
že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,79 eur spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne z tejto sumy od 09. 03. 2023 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(I. výrok), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (III. výrok). Prvoinštančný súd dospel k záveru,
že žalobca nedodržal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postup vyžadovaný zákonom podľa
ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a mimoriadne zosplatnenie úveru ku
dňu 25. 11. 2021 je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom v zmysle ust. §
39 Občianskeho zákonníka. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve dohodnutý na deň 18. 10.

2023, neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nemala na rozhodovanie súdu o uplatnenom nároku
vplyv. Následne skúmaním obligatórnych náležitostí dospel k záveru, že zmluva obsahovala všetky
náležitosti v súlade s týmto ustanovením. Zároveň mal za preukázané, že žalobca si splnil povinnosť
uloženú mu v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver
s odbornou starostlivosťou. K tomuto záveru dospel súd na základe dôkazov predložených žalobcom,

a to z potvrdenia zamestnávateľa E. F. G., H. zo dňa XX. XX. XXXX, ako aj z výstupov z overovania
bonity žalovanej predložených žalobcom. Dospel však k záveru, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej
na základe zmluvy o AutoKredite je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu podľa
ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa, nakoľko

žalobca do výpočtu RPMN nezahrnul aj výdavok žalovanej na havarijné poistenie (poplatok za HP),
hoci havarijné poistenie bolo v zmysle zmluvy a jej neoddeliteľných príloh podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru a spĺňalo podmienky podľa ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., preto
malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Následnekonštatoval, že žalovaná celkovo uhradila na splátkach úveru ku dňu rozhodovania súdu sumu spolu
vo výške 14.132,18 eur, ku ktorej prvoinštančný súd pripočítal v prospech žalovanej výnos z predaja
predmetu financovania vo výške 4.250,- eur, ktorý bol poukázaný žalobcovi a konštatoval, že žalovaná

zaplatilanaúverespolusumu18.382,18eur(14.132,18eur+4250,-eur=18.382,18eur).Zanedôvodný
takposúdilprvoinštančnýsúdnárokžalobcuuplatnenýtitulomdlhunasplátkachúverukudňuvystavenia
finančného vyrovnania (čiastka A1 - finančného vyrovnania- č. l. 26 súdneho spisu) a nárok žalobcu
uplatnený titulom nesplatenej časti istiny (čiastka A2 - finančného vyrovnania - č. l. 26 súdneho spisu).
Vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenom titulom nákladov súvisiacich so zaistením vozidla, prehlásením

a realizáciou predaja vo výške 1.174,66 eur (čiastka A4 - finančného vyrovnania - č. l. 26 súdneho spisu)
a nároku žalobcu uplatnenom v súvislosti s inými nákladmi vo výške 77,94 eur (čiastka A5 - finančného
vyrovnania - č. l. 26 súdneho spisu), ktoré súd posúdil ako náklady spojené s výkonom záložného práva
súd prvej inštancie ako dôvodné posúdil náklady žalobcu spolu vo výške 1.119,79 eur (75,72 eur +
721,27 eur + 94,80 eur + 228 eur = 1.119,79 eur), ktoré podľa názoru súdu žalobca v spore preukázal
faktúrami FA č. XXXX/XXXX zo dňa 28. 04. 2022 v sume 75,72 eur, FA č. XXXXXXX zo dňa 11. 10. 2022

v sume 721,- eur, FA č. XXXXXXX zo dňa 13. 10. 2022 v sume 94,80 eur, FA č. XXXXXXXX zo dňa 21.
03. 2022 v sume 228,- eur, pričom súd zároveň konštatoval, že žalobca náklady zaistenia a realizácie
predajavsume 1.174,66eurainénákladyvsume77,94eurvžalobežiadnymspôsobomnešpecifikoval,
na výzvu súdu k špecifikácii žalobou uplatnených pohľadávok žalobca do konania predložil len množstvo
faktúr bez uvedenia akékoľvek skutkového tvrdenia. Súd konštatoval, že zo žaloby a vyjadrenia žalobcu

nevyplýva, ktoré položky si žalobca z jednotlivých faktúr uplatňuje, v dôsledku čoho súd nedokázal
posúdiť ich nárok a opodstatnenosť. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti
nároku uplatneného titulom dlhu na splátkach úveru ku dňu vystavenia finančného vyrovnania vo výške
954,03 eur (čiastka A1 - finančného vyrovnania - č. l. 26 súdneho spisu) a v časti uplatnenej titulom
nesplatenej časti istiny vo výške 6.209,19 eur (čiastka A2 - finančného vyrovnania - č. l. 26 súdneho

spisu) a v časti nákladov vo výške 132,81 eur (1174,66 + 77,94 – 1119,79), preukazovaných žalobcom
faktúrami č. XXXXXXX zo dňa 31.05.2022 (č.l. 87), č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2022 (č.l. 133) a č.
XXXXXXX zo dňa 30.04.2022 (č.l. 135) zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi výrokom III. napadnutého rozsudku
nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.

7. Žalobca podal dňa 12.04.2024 v zákonnej lehote proti II. a III. výroku rozsudku zo dňa 13. 03.
2024, č.k. 7Csp/20/2023-199 odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že
ním predložené dôkazy sú vyhotovené korektne. Poukázal na skutočnosť, že k osobnému prevzatiu

oznámenia o predčasnej splatnosti úveru na základe zmluvy o AutoKredite (spotrebiteľský úver) zo dňa
XX. XX. XXXX, došlo žalovanou dňa XX. XX. XXXX. Namietal, že súd prvej inštancie nedôvodne žiadal
vykonať dokazovanie nesporných skutočností zo strany žalobcu, keďže žalovaná sa k žalobe nevyjadrila
a nad rámec tvrdení strán sporu uplatnil zodpovednosť žalobcu za neunesenie dôkazného bremena,
čo viedlo k rozhodnutiu v neprospech žalobcu v spore. Žalobca, s poukazom na judikatúru Ústavného

súdu SR, uviedol, že ochranu spotrebiteľa treba interpretovať triezvo a neutrálne. Žalobca nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu uvedeného v
ust. § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. a uviedol, že veriteľ má povinnosť zahrnúť výšku
havarijného poistenia do ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN) iba za predpokladu, že
výška havarijného poistenia je mu v čase podávania informácie o RPMN známa v súlade s ust. § 2 písm.

g/ zákona č. 129/2010 Z. z. Veriteľ nemá povinnosť dopĺňať do RPMN akúkoľvek sadzbu za havarijné
poistenie. Výsledná RPMN by absolútne neposkytovala pre spotrebiteľa relevantné informácie a bola by
zavádzajúca, pričom podporne poukázal aj na vyslovený názor Súdneho dvora Európskej únie k výške
havarijného poistenia. Postup nezahrnutia havarijného poistenia do celkových nákladov a následne
do výpočtu RPMN je spôsobený skutočnosťou, že žalobca výšku havarijného poistenia pri výpočte

RPMN nepoznal. V zmluve o AutoKredite si havarijné poistenie uzatvárala žalovaná individuálne, nie
prostredníctvom žalobcu.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd na základe odvolania žalobcu uznesením zo dňa 12. marca
2025, č.k. 11CoCsp/14/2024 - 262 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 13. 03. 2024,

č.k. 7Csp/20/2023-199 v časti II. a III. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd označil za správny a plne v súlade so zákonom postup súdu prvej
inštancie, ktorý vyzval žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich platné vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, t. j. upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, doklad o doručenítohto upozornenia, zosplatnenie úveru, doklad preukazujúci doručenie zosplatnenia. Odvolací súd
konštatoval, že nestačí len predložiť listinu o určitom úkone, ale na vyvolanie účinkov takejto listiny je
potrebné preukázať aj jej doručenie (doručovanie) adresátovi, resp. to, že sa dostala do dispozičnej sféry

adresáta a toto žalobca pri podaní žaloby nepreukázal, preto ho súd správne musel k tomu vyzvať, a
to s poukazom na ust. § 295 CSP. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie
o neplatnosti zosplatnenia spotrebiteľského úveru, pričom pre zdôraznenie správnosti tohto záveru,
odvolací súd doplnil dôvody, pre ktoré možno vyvodiť záver, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru (body 24.1-24.13 odôvodnenia) s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu

prax Najvyššieho súdu SR. Za nesprávny označil odvolací súd záver súdu prvej inštancie o zahrnutí
poistenia (havarijného) do výpočtu RPMN, nakoľko žalobca nemal na výšku tohto poistenia žiadny
dosah, keďže žalovaná ho neuzatvárala so žalobcom. V tejto súvislosti odvolací súd tiež uviedol, že
pokiaľ je dojednanie havarijného poistenia vozidla v dispozícii jeho vlastníka (žalovaná), nemožno
požadovať zahrnutie takto dojednaného havarijného poistenia do RPMN úveru. V konečnom dôsledku
by tým totiž ponúkaná cena úveru závisela čiastočne aj od skutočnosti, na ktorú nemá veriteľ ako

poskytovateľ úveru žiaden vplyv. Nakoľko uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovanou zo dňa XX.
XX. XXXX nebolo výslovne podmienené uzavretím havarijného poistenia, nebol daný dôvod zahrnúť
toto poistenie do RPMN. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, keď spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej na kúpu motorového
vozidla považoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že RPMN uvedenú v zmluve považoval za

nesprávnu a v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že do jej výpočtu neboli zahrnuté náklady na havarijné
poistenie, z dôvodu ktorého zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, ktorým žalobu
žalobcu zamietol i v napadnutom III. výroku (závislom) a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pričom mu uložil povinnosť vysporiadať sa s tým, že žalobca v žalobe uplatnený
nárok vymedzil tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 4.165,82 eur s príslušenstvom poukazujúc na

obsah listiny nazvanej ako „Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite zo dňa XX.
XX. XXXX“, zdôrazňujúc skutočnosť, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.165,82 eur (8.415,82
eur mínus 4.250,- eur) s úrokom z omeškania 5 % z tejto sumy od 06. 12. 2021 do zaplatenia zo
skutkových dôvodov vymedzených v podanej žalobe a povinnosť zistiť z čoho pozostáva istina 3.046,03
eur, ktorá ostala predmetom sporu, keďže výrok I. prvého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd

uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.119,79 eur s príslušenstvom, sa stal právoplatným,
z dôvodu, že proti nemu odvolanie podané nebolo. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na ust. §
294 CSP a teda na neprípustnosť zmeny žaloby v spotrebiteľských veciach. Súd prvej inštancie sa má
v ďalšom vysporiadať aj s tým, že po podaní žaloby už nastala splatnosť všetkých splátok úveru, nakoľko
žalobca sa domáhal i zaplatenia nesplatenej časti istiny, ktorá sa v priebehu konania už stala splatnou.

Za nepostačujúce označil odvolací súd konštatovanie súdu prvej inštancie, že „neplatnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti nemala na rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku vplyv“. Odvolací súd tiež uložil
súdu prvej inštancie opätovne posúdiť zmluvu o AutoKredite (spotrebiteľský úver) zo dňa XX. XX. XXXX
z hľadiska jej platnosti, resp. neplatnosti v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., či obsahuje všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i z hľadiska dôsledkov prípadného porušenia povinností

v zmysle ust. § 11 tohto zákona, kedy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

9. Žalobca vo vyjadrení k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu uviedol, že sa pridržiava svojich
predchádzajúcich vyjadrení a má za to, že v konaní preukázal svoj nárok. Stotožnil sa s odôvodnením

v bode 25.5 zrušujúceho uznesenia a má za to, že postupoval správne, keď do RPMN nezahrnul
havarijné poistenie, ktorého výšku nepoznal. Žalobca má za to, že Zmluva o Autokredite spĺňa všetky
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a nenastala okolnosť na
postup podľa § 11 spotrebiteľského zákona. Pri uzatváraní Zmluvy o Autokredite postupoval s odbornou
starostlivosťou a vstupoval do zmluvného vzťahu s dobrou vierou a s úmyslom dodržať dohodnuté

zmluvné podmienky. Žalobca má za to, že súd nedostatočne zohľadnil snahu žalobcu spor urovnať, aj
vzhľadom na to, že žalovaná neprejavila o komunikáciu so žalobcom žiadny záujem a k predmetnej veci
sa ani počas konania nevyjadrila. Výška nároku 3.043,03 eur predstavuje zostatkovú sumu zo sumy
8.418,82 eur, od ktorej bola odčítaná čiastka vo výške 4.250,00 eur a čiastka priznaná súdom prvej
inštancie vo výške 1.119,79 eur.

10. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.06.2025 na výzvu súdu uviedol, že nárok, ktorý si
uplatňuje voči žalovanej špecifikoval v rámci dokumentu Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej
Zmluvy o autokredite zo dňa XX. XX. XXXX. V zmysle Finančného vyrovnania pozostáva nárok žalobcuzo dlhu na splátkach ku dňu vystavenia finančného vyrovnania vo výške 954,03 eur, z nesplatnej časti
istiny 6.209,19 eur, z nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a. i.
vo výške 1.174,66 eur a z iných nákladov (oprava, servis vozidla na obj. prenajímateľa bez DPH) vo

výške 77,94 eur. Čiastky nárokované žalobcom dokopy tvoria 8.415,82 eur. Od celkovej čiastky nároku
žalobcu vo výške 8.415,82 eur. Žalobca odpočítal výnos z predaja Predmetu financovia bez DPH vo
výške 4.250,00 eur. Výsledné započítanie nárokov žalobcu bolo vyčíslené na 4.165,82 eur. Žalobca si
v konaní pred súdom prvej inštancie uplatňoval nárok vo výške 4.165,82 eur s príslušenstvom. Súd
prvej inštancie priznal žalobcovi nárok vo výške 1.119,79 eur s príslušenstvom. Rozdiel týchto súm

tvorí 3.043,03 eur. Suma 1.119,79 eur predstavuje výdavky spojené s výkonom záložného práva, a to
faktúrami faktúra č. XXXX/XXXX zo dňa 28.04.2022 v sume 75,72 eur, faktúra č. XXXXXXX zo dňa
11.10.2022 v sume 721 eur, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 13.10.2022 v sume 94,80 eur, faktúra č.
XXXXXXXX zo dňa 21.03.2022 v sume 228 eur. Nárok vo výške 3.043,03 eur je tvorený z dlhu na
splátkach ku dňu vystavenia Finančného vyrovnania vo výške 954,03 eur a z faktúry č. XXXXXXX,
faktúry č. XXXXXXX, z faktúry č. XXXXXXX a z nesplatnej časti istiny. Podrobný rozpis dlžných súm

je tvorený zo splátky č. 46 vo výške 303,83 eur, zo splátky č. 48 vo výške 303,83 eur, zo splátky č.
49 vo výške 303,83 eur, z dlhu splatného ku 25. 11. 2021 vo výške 169, 56 eur a z dlhu splatného k
27. 06. 2021 vo výške 30,54 eur. Žalobca má za to, že jeho nárok voči žalovanej možno odvodiť aj z
dokumentu – Splátkový kalendár k Zmluve o autokredite č. XXXXXX – časť I. zmluvy, z ktorého vyplýva,
že celkový súčet splátok s úrokmi žalovanej mal tvoriť sumu vo výške 21.875,86 eur. Žalovaná zaplatila

na predmetnom úvere sumu vo výške 14.132,18 eur. Rozdiel medzi 21.875,86 eur a 14.132,18 eur tvorí
7.743,68 eur. Po odrátaní výnosu z predaja Predmetu financovania vo výške 4.250,00 eur, zostatok zo
sumy 7.743,68 eur je 3.493,68 eur.

11. Súd po vrátení veci odvolacím súdom nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 2.7.2025, na

ktorom vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán sporu a zástupcu žalobcu, ktorý svoju
neúčasť ako aj neúčasť žalobcu vopred písomne ospravedlnil. Žalovaná sa na pojednávanie napriek
riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť vopred neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie
pojednávania.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a písomnými podaniami žalobcu,
s obsahom listín predložených žalobcom, stanoviskom NBS, ako aj s obsahom celého spisového
materiálu, pričom zistil tento skutkový a právny stav:

13. Zo zmluvy o AutoKredite (spotrebiteľský úver) č. XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že

medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva
o AutoKredite č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver na kúpu motorového
vozidla J. K. XXX I. C. I. L. XXX M., N. M. (H.): O. (predmet financovania). V časti zmluvy „základné
podmienky úveru“ bola, okrem iného, uvedená doba nároku na čerpanie úveru do: XX. XX. XXXX,
doba splácania v mesiacoch: XX, kúpna cena predmetu financovania: XX.XXX,- eur, výška úveru:

XX.XXX,- eur, vopred hradená časť kúpnej ceny (XX,XX %): X.XXX,- eur, úroková sadzba: XX,XX eur
p.a., ročná percentuálna miera nákladov (RPMN): XX,XX % p.a, priemerná RPMN: X,XX % p.a., výška
odplaty (§ 53 Občianskeho zákonníka): XX,XX %, maximálna výška odplaty: XX,XX %, celková čiastka,
ktorú spotrebiteľ zaplatí: XX.XXX,XX eur. Prílohou a neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o AutoKredite
(spotrebiteľský úver) č. XXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj zmluva o AutoKredite alebo predmetná

zmluva) sú Všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o AutoKredite (spotrebiteľský úver) č. XXXXXX zo
dňa XX. XX. XXXX (ďalej aj VZP) a prílohou a záväznou časťou predmetnej zmluvy je i splátkový
kalendár k zmluve o AutoKredite (ďalej aj splátkový kalendár), ktorý stanovoval výšku jednotlivých
splátok úveru. Žalobca poskytol žalovanej pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informácie
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. (§ 4) prostredníctvom formulára ako vyplýva z listiny označenej

ako Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, podpísané žalovanou.

14. Z čl. V. bod 2 a bod 8. VZP vyplýva, že (bod 2) pokiaľ výška istiny spotrebiteľského úveru prevyšuje
5.000,- EUR, je klient povinný havarijne poistiť predmet financovania proti všetkým rizikám, t.j. havária,
totálna havária, krádež, živelná pohroma, vandalizmus a pod. (ďalej havarijné poistenie) a riadne platiť

poistné od okamihu jeho prevzatia po celú dobu splatnosti úveru havarijne poistený proti všetkým rizikám
(bod 2). Ak nie je havarijné poistenie sprostredkované dcérskou spoločnosťou veriteľa, spotrebiteľ sa
zaväzuje uskutočniť vinkuláciu poistného plnenia v prospech veriteľa a predložiť veriteľovi do 15 dní odo
dňa prevzatia predmetu financovania originál potvrdenia poisťovne (bod 8). Z čl. VII VZP - Predčasnásplatnosť spotrebiteľského úveru, bod 2. (prípady defaultu) vyplýva, že za prípady defaultu sa považuje
omeškanie klienta s úhradou splátky alebo jej časti po dobu viac ako 3 mesiace, resp. akéhokoľvek
iného peňažného záväzku klienta splatného podľa zmluvy inak ako v riadnych splátkach. V prípade,

ak nastane default, je veriteľ oprávnený urobiť opatrenia, ktoré sú uvedené v čl. VII, bod 3. VZP, a
to po predchádzajúcom upozornení minimálne 15 dní vopred stanoviť písomným oznámením klientovi
po uplynutí 3 mesiacov od splatnosti splátky alebo jej časti s okamžitou účinnosťou, resp. ku dňu
uvedenému v písomnom oznámení celú istinu úveru alebo jeho časť splatnou a požadovať zaplatenie
nesplatenej časti istiny úveru spolu s dlhom a príslušenstvom v lehote stanovenej veriteľom v písomnom

oznámení. Ďalej je veriteľ oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania od prvého dňa vzniku
omeškania a domáhať sa uspokojenia s dlžníkom poskytnutých zábezpek. V prípade, že veriteľ stanoví
úver predčasne splatným, tak je oprávnený požadovať od klienta úhradu splátok a ostatných peňažných
pohľadávok splatných pred stanovením úveru splatným a neuhradených klientom, nesplatenej časti
istiny spotrebiteľského úveru, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy, všetkých nákladov veriteľa
súvisiacich so stanovením úveru splatným a to najmä náklady na prehlásenie predmetu financovania,

sprostredkovanie predaja predmetu financovania, odťah, parkovné, atď a sumy prípadného poistného
na poistenie predmetu financovania (čl. VII, bod 4. VZP označený ako „Pohľadávka veriteľa v prípade
predčasnej splatnosti úveru“). V prípade uplatnenia záložného práva k predmetu financovania je veriteľ
oprávnený požadovať od klienta poplatok ako paušálnu náhradu výdavkov spojených s predajom
predmetu financovania vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov veriteľa (čl. VII, bod 5. VZP). V čl.

X VZP - Záverečné ustanovenia, bod 5. je uvedené, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zanikne splatením úveru s príslušenstvom a prípadnými ďalšími finančnými záväzkami z tejto zmluvy a
z bodu 6. vyplýva, že zmluvné strany vyhlásili, že obsah zmluvy a VZP s jej prislúchajúcimi zmluvami a
prílohami sú im jasné, určité a zrozumiteľné a zaviazali sa ich plniť.

15. Zo splátkového kalendára (č.l. 23-24) súd zistil, že žalovaná mala platiť splátky v sume 303,83
eur od XX. XX. XXXX so splatnosťou vždy k 18. dňu príslušného mesiaca až do XX. XX. XXXX, teda
spolu XX splátok, pričom posledná splátka mala byť v sume 300,80 eur. V splátkovom kalendári bol
uvedený podrobný rozpis splátok - termíny splatnosti splátok a rozpis započítania jednotlivých splátok na
odloženú časť kúpnej ceny, úrokov a s uvedením zostatku istiny po započítaní každej splátky pri splácaní

úveru v zmysle zmluvy. Pri úvere poskytnutom v sume 15.500,- eur mala žalovaná zaplatiť žalobcovi
ako veriteľovi sumu 21.875,76 eur. Súčasťou splátok podľa predloženého splátkového kalendára nebolo
povinné zmluvné poistenie, ani havarijné poistenie.

16. Z detailu úhrady na č.l. 140 súd zistil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX poukázal v prospech účtu

predávajúceho predmetu financovania zvyšnú časť kúpnej ceny predmetu financovania v sume 15.000
eur.

17. Zo stanoviska Národnej banky Slovenska (NBS) zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že NBS vykonala
dva varianty výpočtu RPMN, pričom v prvom variante NBS nezahrnula do výpočtu RPMN poplatok za

havarijné poistenie, s výsledkom RPMN vo výške 12,79 %. Pri II. variante výpočtu NBS uviedla, že
hodnota RPMN by bola vyššia ako vo variante I., ak by vychádzala z predpokladov načerpanie úveru
v zmysle zmluvy a mesačná splátka HP by bola zahrnutá do celkových nákladov a RPMN, ak by veriteľ
poznal jej výšku v čase uzavretia Zmluvy, pričom ak by NBS simulovala výšku HP napríklad 5,00 EUR
mesačne a za rovnakých parametrov úveru ako sú vo variante II., celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť by bola oproti sume vo variante I. navýšená o sumu: 72 splátok x 5,00 EUR (simulovaná
mesačná splátka HP). Výška RPMN by potom v tomto príklade bola 13,48%. Z ustanovení zmluvy
vyplýva, že havarijné poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru. NBS ďalej uviedla, že zákonná
povinnosť uzavrieť PZP neovplyvňuje spôsob financovania kúpy vozidla. Výška mesačnej splátky PZP
nevstupuje preto do celkových nákladov na spotrebiteľský úver ani do RPMN. Naopak uzavretie HP

bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru resp. jeho poskytnutia za daných podmienok podľa
Zmluvy. Predmet financovania od okamihu jeho prevzatia od predávajúceho po celú dobu splatnosti
úveru musel byť havarijne poistený. Náklady na HP vstupujú do celkových nákladov a do výpočtu RPMN.

18. Z listiny označenej ako „úhrady zmluvy o AutoKredite č. XXXXXX“ vyplýva, že žalovaná uhrádzala

splátky v sume 303,83 v dohodnutých termínoch v roku 2017 (18. 11. 2017 a 18. 12. 2017), v roku 2018
(vždy k 18. dňu príslušného mesiaca), v roku 2019 (vždy k 18. dňu príslušného mesiaca), v roku 2020
(18. 01., 18. 02., 07. 04., 27. 05., 08. 07., 14. 08., 10. 09., 22. 10., 16. 11., 14. 12.) a v roku 2021 (15.
01., 16. 02., 15. 03., 16. 04., 14. 05. - zaplatila 763,66 eur, 15. 06., 15. 07., 17. 08. a 23. 09.) Žalovanátak uhradila v prospech žalobcu na splátkach úveru spolu sumu vo výške 14.132,18 eur (44 x 303,83
+ 763,66 = 14.132,18).

19. Z oznámenia o predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX (ktoré žalobca predložil spolu so
žalobou-č.l.19-druhástranaač.l.20súdnehospisu)vyplýva,žežalobcaoznámilžalovanejpredčasnú
splatnosť úveru z dôvodu jej omeškania s úhradou splátky alebo jej časti po dobu viac ako 3 mesiace v
zmysle čl. VII, ods. 2., bod 1. VZP a ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Dlh na zmluve ku dňu vyhotovenia
oznámenia bol 942,03 eur, pričom podrobný rozpis dlžných súm je súčasťou oznámenia. S odvolaním

sa na čl. VII, ods. 3. VZP žalobca stanovil nesplatenú časť istiny vo výške 6.209,19 eur splatnou a vyzval
žalovanú na úhradu sumy 8.222,42 eur, ktorá pozostáva z nesplatenej časti istiny, mesačného poistného
vo výške 0,00 eur, splátok a ostatných peňažných pohľadávok veriteľa splatných pred stanovením úveru
splatnýmvsume1.111,59eurapríslušenstvavsume901,64eur.Vpredmetnomoznámeníbolozároveň
uvedené, že „pri úhrade dlhu do dátumu ............... zanikajú všeobecné účinky predčasného ukončenia
financovania ex tunc a zmluva zostáva platná a účinná. V prípade, ak dlh do uvedeného termínu nebude

uhradený, veriteľ sa bude v zmysle čl. VII, ods. 3. VZP domáhať uspokojenia z dlžníkom poskytnutých
zábezpek a uplatňovať jemu prislúchajúce práva z prostriedkov podporujúcich zabezpečenie záväzku
klienta voči veriteľovi k predmetu financovania.“ Žalobca ako veriteľ žalovanej ako dlžníčke zároveň
oznámil, že v zmysle čl. VI, ods. 11. VZP je oprávnený požadovať úroky z omeškania vo výške podľa
ust. § 517 zákona č. 40/1964 Zb., pričom dlh činí sumu 1.111,59 eur (dlh splatný 25. 11. 2021 v sume

169,56 eur, dlh splatný 27. 06. 2021 v sume 30,54 eur, splátka - istina 18. 08. 2021 v sume 231,73 eur,
splátka - istina 18. 10. 2021 v sume 236,43 eur, splátka - istina 18. 11. 2021 v sume 238,82 eur, splátka -
úroky 18. 08. 2021 v sume 72,10 eur, splátka - úroky 18. 10. 2021 v sume 67,40 eur, splátka - úroky 18.
11. 2021 v sume 65,01 eur). Okrem toho, že v predmetnom oznámení nebol uvedený dátum uhradenia
dlhu, pri dodržaní ktorého by zanikli všeobecné účinky predčasného ukončenia financovania ex tunc

a zmluva by zostala platná a účinná, nebolo toto oznámenie doručené ani žalovanej, resp. pri podaní
žaloby o tom žalobca nepredložil žiadny doklad.

20. V priebehu súdneho konania žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie predložil oznámenie o
predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX. XX. XXXX (č. l. 143 - druhá strana a č. l. 144 v súdnom spise), v

ktorom je už uvedené, že v prípade úhrady dlhu do 09. 12. 2021 zanikajú všeobecné účinky predčasného
ukončenia financovania ex tunc a zmluva zostáva platná a účinná. Toto oznámenie mala žalovaná
prevziať dňa XX. XX. XXXX, z čoho je zrejmé, že tam uvedený dlh nemohla uhradiť do žalobcom
požadovaného dátumu 09. 12. 2021.

21. Z oznámenia o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že žalobca oznámil žalovanej
začatie výkonu záložného práva k predmetu financovania a vyzval žalovanú na pristavenie predmetu
financovania na adresu žalobcu.

22. V listine označenej ako „finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o AutoKredite“ zo dňa

XX.XX.XXXX (č.l. 26) je uvedená kalkulácia finančného vyrovnania: A. Čiastky nárokované veriteľom
(dlh/preplatok na splátkach ku dňu vystavenia finančného vyrovnania v sume 954,03 eur, nesplatená
časť istiny v sume 6.209,19 eur, náklady veriteľa spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja,
prehlásením a i. v sume 1.174,66 eur, iné náklady - oprava, servis vozidla na objedn. prenajímateľa
bez DPH v sume 77,94 eur) spolu v sume 8.415,82 eur, B. Čiastky v prospech klienta (výnos z

predaja predmetu financovania bez DPH) v sume 4.250,- eur, C. Výsledné započítanie nárokov (čiastky
nárokované veriteľom celkom v sume 8.415,82 eur, čiastky v prospech klienta celkom v sume 4.250,-
eur) a dlh klienta v sume 4.165,82 eur, čo predstavovalo žalobou uplatnený nárok.

23. Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2021 (č.l. 27) súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej

nesplatenú časť istiny XXXXXX vo výške 6.209,19 eur s DPH, so splatnosťou dňa 05.12.2021.

24.Zfaktúryč.XXXXXXXXzodňa25.11.2021(č.l.25)súdzistil,žežalobcavyúčtovalžalovanejvsúlade
sčl.VI.,ods.11VZPnákladyspojenésinkasoma/aleboodobratímvozidla,odhláseniedržiteľaTP,odťah
vozidla, parkovné/náklady dražobnej spoločnosti, zákonnú/havarijnú poistku, vypracovanie znaleckého

posudku, prevoz vozidla, ktoré sú následne vo faktúre označené ako poplatky za mimosúdne náklady
na zmluve č. XXXXXX vo výške 169,56 eur s DPH, so splatnosťou faktúry dňa 25.11.2021.25. Z faktúry č. XXXX/XXXX zo dňa 28.04.2022 (č.l. 84) súd zistil, že dodávateľ K. P., M. vystavil
žalobcovi faktúru na sumu 1.438,68 eur, pričom druhá položka faktúry vo výške 75,72 eur sa týkala
predmetu financovania. Faktúra bola splatná dňa 12.05.2022.

26. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 11.10.2022 (č.l. 85) súd zistil, že dodávateľ L. I., F. vystavil žalobcovi
faktúru na sumu 721 eur za dražbu predmetu financovania. Faktúra bola splatná dňa 16.10.2022.

27. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 13.10.2022 (č.l. 86) súd zistil, že dodávateľ L. I., F. vystavil žalobcovi

faktúru na sumu 379 eur, pričom druhá položka faktúry vo výške 94,80 eur sa týkala predmetu
financovania. Faktúra bola splatná dňa 18.10.2022.

28. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 31.05.2022 (č.l. 87) súd zistil, že dodávateľ C. L. F. vystavil žalobcovi
faktúru na sumu 9.568,56 eur. Faktúra bola splatná dňa 14.06.2022. Z položiek uvedených vo faktúre
sa nedalo identifikovať, či sa niektorá položka týkala aj predmetu financovania a ak áno v akej výške.

Žalobca k predmetnej faktúre predložil aj prílohy na č.l. 88 až 132, bez tohto aby k tejto faktúre, či k jej
prílohám uviedol nejaké skutkové tvrdenia.

29. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 31.03.2022 (č.l. 133) súd zistil, že dodávateľ C. L. F. vystavil žalobcovi
faktúru na sumu 11.150,04 eur. Faktúra bola splatná dňa 14.04.2022. Z položiek uvedených vo faktúre

sa nedalo identifikovať, či sa niektorá položka týkala aj predmetu financovania a ak áno v akej výške.
Žalobca k predmetnej faktúre predložil aj nečitateľnú prílohu na č.l. 134, bez tohto aby k tejto faktúre,
či k jej prílohe uviedol nejaké skutkové tvrdenia.

30. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.04.2022 (č.l. 135) súd zistil, že dodávateľ C. L. F. vystavil žalobcovi

faktúru na sumu 8.921,94 eur. Faktúra bola splatná dňa 14.05.2022. Z položiek uvedených vo faktúre
sa nedalo identifikovať, či sa niektorá položka týkala aj predmetu financovania a ak áno v akej výške.
Žalobca k predmetnej faktúre predložil aj nečitateľnú prílohu na č.l. 136, bez tohto aby k tejto faktúre,
či k jej prílohe uviedol nejaké skutkové tvrdenia.

31. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 21.03.2022 (č.l. 141) súd zistil, že dodávateľ Q. E., F. vystavil
žalobcovi faktúru na sumu 4.540,16 eur, pričom predmetu financovania sa týkala suma vo výške 228
eur. Faktúra bola splatná dňa 31.03.2022. Zo záverečnej správy na č.l. 141 súd zistil, že suma 228 eur
predstavovala poplatok za inkaso pohľadávky s DPH.

32. Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.03.2022 (č.l. 143) súd zistil, že dodávateľ R. J. – E. P. vystavil
faktúru na sumu 70 eur za odťah predmetu financovania odberateľovi Q. E., F.. Faktúra bola splatná
dňa 30.03.2022.

33. Z potvrdenia zamestnávateľa E. F. G., H. zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 148) súd zistil, že priemerný čistý

mesačný príjem žalovanej za posledných 12 mesiacov bol XXX eur.

34.Zvýstupovzovereniabonityžalovanejnač.l.151až153súdzistil,žežalobcaposudzovalschopnosť
splácať úver žalovanou okrem potvrdenia od zamestnávateľa aj zadaním údajov o spotrebiteľovi do
nebankového registra klientských informácii (NRKI) pri zohľadnení životného minima s výsledkom

vyhovuje.

35. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk za 3.štvrťrok 2017 so stavom ku dňu 30.09.2017 zverejnené MFSR súd
zistil,žeprespotrebiteľskéúverynad5do10rokovvrátanebolahodnotapriemernejročnejpercentuálnej

miery nákladov vo výške 8,73 %, pričom dvojnásobok tejto hodnoty je 17,46 %.

36. Z predžalobnej výzvy na úhradu zo dňa 28.02.2023 súd zistil, že právny zástupca žalobcu vyzval
žalovanú k úhrade žalovanej sumy s prísl. do 7 dní odo dňa doručenia výzvy žalovanej. Predžalobná
výzva bola žalovanej odoslaná dňa XX.XX.XXXX (podací hárok č.l. 29) a vrátená žalobcovi dňa

X.X.XXXX, tak ako vyplýva z výstupu údajov o sledovaní zásielky na č.l. 190.

37. Na takto zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov:38. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

39. Podľa § 499 ObZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky
možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

40. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

41. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ako „OZ“), právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takýmto prejavom spájajú.

42. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

43. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

45. Podľa § 52 ods. 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

46. Podľa § 53 ods. 9 OZ platnom v čase zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch

mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

47. Podľa § 565 OZ platnom v čase zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

48. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia Zmluvy o AutoKredite (ďalej len „ZoSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom
finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým
poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno

spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa
§ 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov
úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b)
Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebnéúvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom
na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c)
týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru

podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

49. Podľa § 2 písm. a), b), d), g), h), i) a l) ZoSU na účely tohto zákona sarozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
vrámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovispotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkovénáklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane

úrokov,provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou ospotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladovpatria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa
tohto zákona,ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie
za ponúkanýchpodmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
acelkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľskýmúverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa
§ 19,

l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých
finančnýchprostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

50. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

51. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné

a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie ospotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

52. Podľa § 7 ods.17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľa)

poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a
5,b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie
ospotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočkazahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom naúdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia,

ktorých početsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm.
a), ktorí súzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných
bánk, včase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

53. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

54. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

55. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa 1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie

iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,18b)
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

56. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

57. Podľa § 132 ods. 1 a ods. 2 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

58. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

59. Podľa § 216 ods. 1 a ods. 2. CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť

žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

60. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

61. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

62. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.165,82 eur s úrokom z omeškania 5

% p. a. od 06. 12. 2021 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že strany sporu uzatvorili dňa
XX.XX.XXXX Zmluvu o AutoKredite, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala svoj záväzok splácať
v XX mesačných splátkach. Z dôvodu porušenia povinností žalovanej vyplývajúcich jej zo zmluvy,
bol vyhlásený úver za predčasne splatný, skutočnosť ktorá bola žalovanej oznámená Oznámením
o predčasnej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX a následne žalobca dňa XX.XX.XXXX vyhotovil

Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej zmluvy o autokredite. Žalobca voči žalovanej po predčasnej
splatnosti úveru eviduje dlh zodpovedajúci zostatkovej sume na faktúre č. XXXXXXXXX, ktorá ostala
neuhradená vo výške 4.165,82 eur.63. Po vrátení veci odvolacím súdom zostal predmetom sporu nárok žalobcu na úhradu sumy 3.046,03
eur s prísl., z pôvodne uplatnenej sumy žalobou vo výške 4.165,82 eur s príslušenstvom, keďže I. výrok
rozsudku zo dňa 13. 03. 2024, č.k. 7Csp/20/2023-199, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 1.119,79 eur s príslušenstvom, nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2024 z dôvodu, že
proti tomuto výroku rozsudku odvolanie nebolo podané. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu súd
zisťoval, z čoho pozostáva istina 3.046,03 eur, ktorá ostala predmetom sporu.

64. Žalobca na výzvu súdu k špecifikácii tejto sumy uviedol, že pôvodný nárok žalobcu na úhradu sumy

4.165,82 eur s príslušenstvom žalobca špecifikoval v rámci dokumentu Finančné vyrovnanie predčasne
ukončenej Zmluvy o autokredite zo dňa XX. XX. XXXX, v zmysle ktorého pozostával nárok žalobcu z
dlhu na splátkach ku dňu vystavenia Finančného vyrovnania vo výške 954,03 eur, z nesplatnej časti
istiny 6.209,19 eur, z nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a. i.
vo výške 1.174,66 eur a z iných nákladov (oprava, servis vozidla na obj. prenajímateľa bez DPH) vo
výške 77,94 eur, teda spolu v sume 8.415,82 eur, od ktorej žalobca odpočítal výnos z predaja Predmetu

financovia vo výške 4.250,00 eur, pričom nárok žalobcu na úhradu rozdielu týchto súm (8.415,82 eur
mínus 4.250,- eur) vo výške 4.165,82 eur bol predmetom žaloby. Nakoľko súd prvej inštancie priznal
žalobcovi nárok vo výške 1.119,79 eur s príslušenstvom, rozdiel týchto súm tvorí 3.043,03 eur, pričom
suma priznaná súdom vo výške 1.119,79 eur predstavuje výdavky spojené s výkonom záložného práva,
a to faktúrami faktúra č. XXXX/XXXX zo dňa 28.04.2022 v sume 75,72 eur, faktúra č. XXXXXXX zo

dňa 11.10.2022 v sume 721 eur, faktúra č. XXXXXXX zo dňa 13.10.2022 v sume 94,80 eur, faktúra č.
XXXXXXXX zo dňa 21.03.2022 v sume 228 eur. Preto nárok vo výške 3.043,03 eur je tvorený z dlhu
na splátkach ku dňu vystavenia Finančného vyrovnania vo výške 954,03 eur a z faktúry č. XXXXXXX,
faktúry č. XXXXXXX, z faktúry č. XXXXXXX a z nesplatnej časti istiny. Podrobný rozpis dlžných súm
je tvorený zo splátky č. 46 vo výške 303,83 eur, zo splátky č. 48 vo výške 303,83 eur, zo splátky č. 49

vo výške 303,83 eur, z dlhu splatného ku 25. 11. 2021 vo výške 169, 56 eur a z dlhu splatného k 27.
06. 2021 vo výške 30,54 eur. Žalobca zároveň dodal, že jeho nárok možno odvodiť aj zo splátkového
kalendára k zmluve o autokredite, z ktorého vyplýva, že celkový súčet splátok s úrokmi žalovanej mal
tvoriť sumu vo výške 21.875,86 eur, pričom žalovaná zaplatila na úvere sumu vo výške 14.132,18 eur.
Rozdiel medzi 21.875,86 eur a 14.132,18 eur tvorí 7.743,68 eur, pričom po odrátaní výnosu z predaja

Predmetu financovania vo výške 4.250,00 eur, zostatok zo sumy 7.743,68 eur je 3.493,68 eur.

65. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou
zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán
sporu. Spôsob a rozsah prejednania sporu je determinovaný petitom žaloby a skutkovými tvrdeniami

sporových strán. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu, ktoré majú
formu písomných podaní či ústnych prednesov. Žalobca či žalovaný nemôže bez predchádzajúceho
tvrdenia viesť dokazovanie spôsobom smerujúcim k objasneniu skutočností, ktoré doposiaľ neboli
nijako prezentované. Ak sporová strana neponúkne súdu žiadne tvrdenie, ale toto sa snaží nahradiť
dôkazom, ide o postup, ktorý aktuálne procesná úprava nepripúšťa (§ 132 ods. 2 CSP), čím sa zvyšuje

zodpovednosť strany sporu za logickú a konštruktívnu argumentáciu, a to najmä v situácii, ak túto
prezentuje advokát.

66. Súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca zastúpený právnym zástupcom, v rozpore
s jednou zo základných procesných povinností strán a to povinnosťou tvrdiť, neuviedol v žalobe skutkové

tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, z čoho žalobou uplatnený nárok žalobcu pozostáva, resp. uviedol
nedostatočné skutkové tvrdenia. V žalobe neuviedol ani základné tvrdenie, a to v akej výške poskytol
žalobca žalovanej úver, akú sumu žalovaná celkovo na úver uhradila, s ktorými splátkami bola žalovaná
ku dňu podania žaloby v omeškaní a v akom rozsahu. Obmedzil sa len na poukaz na obsah príloh
žaloby.Vpriebehukonanianavýzvusúdužalobcačiastočnešpecifikovalžalobouuplatnenýnároknielen

odkazom na prílohy k žalobe, ale aj uvedením skutkových tvrdení, z čoho pozostávajú jednotlivé položky
vyplývajúce z dokumentu Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o autokredite zo dňa XX.
XX. XXXX, a to v podaní doručenom súdu dňa 10.06.2025, v ktorom podaní však žalobca zmätočne tiež
uvádza, že nárok vo výške 3.043,03 eur je tvorený z dlhu na splátkach ku dňu vystavenia Finančného
vyrovnania vo výške 954,03 eur a z faktúry č. XXXXXXX, faktúry č. XXXXXXX, z faktúry č. XXXXXXX

a z nesplatnej časti istiny.

67. K uvedenému tvrdeniu súd považuje za potrebné uviesť, že faktúra č. XXXXXXX je vystavená na
sumu 9.568,56 eur, faktúra č. XXXXXXX je vystavená na sumu 11.150,04 eur, faktúra č. XXXXXXX jevystavenánasumu8.921,94euranesplatenáčasťistiny,ktorávyplývapodľaskutkovýchtvrdenížalobcu
uvedených v žalobe z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 25.11.2021, je vo výške 6.209,19 eur. Podľa
týchto tvrdení žalobcu je nárok vo výške 3.043,03 eur, ktorý zostal predmetnom sporu, tvorený dlhom

spolu vo výške 36.803,76 eur (954,03 + 9.568,56 + 11.150,04 + 8.921,94 + 6.209,19). Žalobca následne
poukázal na podrobný rozpis dlžných súm, ktorý je tvorený zo splátky č. 46 vo výške 303,83 eur, zo
splátky č. 48 vo výške 303,83 eur, zo splátky č. 49 vo výške 303,83 eur, z dlhu splatného ku 25. 11. 2021
vo výške 169, 56 eur a z dlhu splatného k 27. 06. 2021 vo výške 30,54 eur. Aj toto tvrdenie žalobcu je
zmätočné a nezrozumiteľné, keď súdu nie je zrejmé, ktorý rozpis dlžných súm má byť tvorený uvedenými

čiastkovými dlhmi, keď ich súčet je spolu 1.111,59 eur, ktorý nekorešponduje so žiadnym skutkovým
tvrdením žalobcu. Súd sa nemôže stotožniť ani s názorom žalobcu, že jeho nárok možno odvodiť aj
zo splátkového kalendára k zmluve, podľa ktorého mala žalovaná na úver zaplatiť sumu 21.875,86
eur, zaplatila len sumu 14.132,18 eur, pričom rozdiel týchto súm po započítaní výnosu z predaja
predmetu financovania v sume 4.250,00 eur je 3.493,68 eur, nakoľko uvedené skutkové tvrdenia sú
v rozpore s predchádzajúcimi skutkovými tvrdeniami, pričom suma 3.493,68 eur nekorešponduje so

sumou 3.043,03 eur, ktorá ostala predmetnom sporu.

68. Súd tak konštatuje, že zo skutkových tvrdení žalobcu uvádzaných počas celého konania nebolo
možné, bez rozumných pochybností a bez oboznámenia sa s obsahom žalobcom predkladaných
listinných dôkazov, špecifikovať žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nárok žalobcu, ktorý ostal

predmetnom sporu. Tento súd vyvodil z obsahu listiny Finančné vyrovnanie predčasne ukončenej
Zmluvy o autokredite zo dňa XX. XX. XXXX, pričom po zohľadnení právoplatného I. výroku rozsudku
zo dňa 13. 03. 2024, č.k. 7Csp/20/2023-199 súd zistil, že istina vo výške 3.043,03 eur, ktorá
ostala predmetom sporu, pozostáva z dlhu na splátkach ku dňu vystavenia Finančného vyrovnania
vo výške 954,03 eur, z nesplatnej časti istiny vo výške 6.209,19 eur a z nákladov spojených so

zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a z iných nákladov (oprava, servis vozidla na obj.
prenajímateľa) v zostávajúcej výške 132,81 eur, ktorá bola žalobou uplatnená spolu vo výške 1.252,60
eur (1.174,66 + 77,94 eur), a z ktorej súd výrokom I. priznal žalobcovi nárok na úhradu sumy 1.119,79
eur s príslušenstvom, po započítaní výnosu z predaja predmetu financovania vo výške 4.250,- eur
v prospech žalovanej (954,03 + 6209,19 + 132,18 – 4250 = 3043,03).

69. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva
o AutoKredite (spotrebiteľský úver), t.j. že medzi žalobcom a žalovanou existoval záväzkový vzťah
titulom zmluvy o úvere podľa § 497 nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je súčasne spotrebiteľskou
zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa. Žalobca - právnická osoba - podnikateľ

bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná - fyzická osoba - nepodnikateľ bola v
postavení spotrebiteľa. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je tak potrebné aplikovať aj príslušné
ustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľskýchzmluvách(§52anasl.Občianskehozákonníka)
a zákon č. 129/2010 Z.z..

70. V súlade s prílohou Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, zákon uvádza príkladne podmienky zakotvené v spotrebiteľských zmluvách, ktoré je
potrebné považovať za neprijateľné. Podľa článku 5 uvedenej smernice, všetky písomné ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv musia byť vyjadrené zrozumiteľne, v prípade nezrozumiteľnosti sa podmienka
má vykladať v prospech spotrebiteľa. Podľa článku 4 ods. 2 smernice, ak hlavný predmet zmluvy,

cena alebo úhrada, prípadne tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom nie sú vyjadrené
zrozumiteľne, je potrebné preskúmať, či tieto podmienky nie sú nekalé.

71. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový
charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaná nemohla ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje

všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa
predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí
zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/
EHS. Zároveň obsah zmluvy nebol medzi stranami sporu sporný. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo
prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne

zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku. Súd poukazuje na ustanovenie §
41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ak by sa
teda v zmluve aj nachádzali nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by boli neplatné (existenciu
ktorých súd v konaní nezistil), nespôsobovalo by to neplatnosť celej zmluvy. Súd tak dospel k záveru,

že zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
by spôsobili jej neplatnosť ako celku.

72. Súd ďalej preskúmal dojednanú výšku odplaty v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, keďže
prekročenie najvyššej prípustnej odplaty spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. V zmysle zmluvy

o úvere pozostáva odplata len z úroku vo výške 12,10 %. Súd konštatuje, že odplata za úver vo výške
12,10 % neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a
§ 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keď priemerná RPMN pre spotrebiteľské úvery nad
5 do 10 rokov vrátane poskytnutých bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok roku 2017,
predstavovala hodnotu 8,73 %, v dôsledku čoho tak najvyššia prípustná odplata predstavuje hodnotu
17,46 % (8,73 x 2 = 17,46). Odplata za úver tak neprevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu 17,46 %.

73. Nakoľko zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že z dôvodu porušenia povinností žalovanej
vyplývajúcej jej zo zmluvy žalobca pristúpil k predčasnému splateniu úveru, súd bol v konaní povinný
skúmať splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok úveru podľa § 53
ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, platných v čase zosplatnenia budúcich splátok úveru

a s tým spojenú platnosť úkonu - výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy k splateniu
celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je v záujme ochrany žalovanej ako spotrebiteľa
skúmať hmotnoprávny základ žalobou uplatneného nároku, pričom súd je v spotrebiteľských sporoch ex
offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov a to aj bez námietky spotrebiteľa.
Správnosť tohto postupu súdu potvrdil aj odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí. Žalobcu tak v tomto

konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v
spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

74. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka v znení

účinnom v čase predčasného zosplatnenia úveru, dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho
rozpor so zákonom.

75. V súvislosti s právnym záverom súdu o neplatnom zosplatnení úveru žalobcom, súd v plnom

rozsahu odkazuje na odôvodnenie svojho prvého rozsudku v predmetnej veci zo dňa 13. 03. 2024,
č.k. 7Csp/20/2023-199, v ktorom v tejto súvislosti uviedol, že „podľa ust. § 53 ods.9 OZ, platného a
účinného v čase omeškania žalovanej s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie

kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia
je zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je
potrebné vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Podľa § 565 OZ uplatnenie práva
na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok:
a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo

v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada
dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej
pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či
vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu, prípadne či podá na súde žalobu na plnenie. V spore
bolo preukázané, že oprávnenie pôvodného veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplývalo

z článku VII. bod 3 VZP, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o AutoKredite a žalobca realizoval
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v súlade so zmluvou. Zároveň bolo preukázané, že
jednotlivé splátky úveru boli splatné k 18.dňu príslušného mesiaca, žalovaná nesplácala úver riadne
a bola v omeškaní so splácaním úveru. Žalobca však nepreukázal, že vyzval žalovanú k úhrade
dlhu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalobca zároveň nepreukázal,

že účinne realizoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, nakoľko nepreukázal doručovanie oznámenia
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX žalovanej. Žalobca ani netvrdil, že pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalovanú k úhrade nedoplatku akýmkoľvek spôsobom vyzýval,
logicky tak nemohol preukázať splnenie tejto povinnosti. Žalobca nepredložil súdu dôkaz preukazujúcivyhotovenie a doručovanie takejto výzvy žalovanej. Žalobca súdu predložil len Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa XX.XX.XXXX, pričom ani doručovanie tohto oznámenia žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nedodržal pri vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru postup vyžadovaný zákonom podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ
a mimoriadne zosplatnenie úveru ku dňu XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom pre
rozpor zo zákonom v zmysle § 39 OZ.“

76. Právny záver súdu prvej inštancie o neplatnom zosplatnení úveru označil odvolací súd za vecne

správny, pričom na podporu správnosti právneho záveru o neplatnom zosplatnení úveru odvolací súd
v bodoch 24.2-24.13 odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia rozsiahlo doplnil argumentáciu v prospech
tohto záveru, pričom poukázal najmä, nie však výlučne, aj na skutočnosť, že účelom právnej úpravy
v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“ záväzkov spotrebiteľov zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu len krátko trvajúceho
omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť

k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí uplatnenie
práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd zastáva právny názor, že výzva
prezumovaná v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý
z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v

prejednávanomsporežalovaná)vomeškaníaktorázakladádôvodnavyhláseniemimoriadnejsplatnosti
úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si
uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa
voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom

vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie
„iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z
takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť
predčasného zosplatnenia, resp., ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného

potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. §
565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a
súčasne aj ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne
zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho)

následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Ako
už odvolací súd uviedol vyššie, žalobca ako veriteľ v podaní zo dňa XX. XX. XXXX oznámil žalovanej
ako dlžníčke predčasnú splatnosť úveru z dôvodu jej omeškania s úhradou splátky po dobu viac ako
tri mesiace s tým, že dlh na zmluve je ku dňu vyhotovenia oznámenia v sume 942,03 eur a podrobný
rozpis dlžných súm je súčasťou tohto oznámenia (v tomto rozpise je pritom dlžná suma vyčíslená na

1.111,59 eur). V uvedenom podaní však neoznačil splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní po dobu
viac ako tri mesiace a pre ktorú splátku mienil vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, teda zosplatniť celý
úver žalovanej. Hoci ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť
výzvy na zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre
ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nemožno neprihliadnuť na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka

o právnych úkonoch; právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Odvolací súd sa stotožnil so závermi
vyplývajúcimi z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01.
2024, sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 06. 09. 2021 ako aj v konaní pod sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo
dňa 06. 06. 2024, v zmysle ktorých pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto

práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý
dlh. Z konštrukcie predmetného oznámenia je zrejmé, že neobsahuje identifikáciu splátky, s ktorou
je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Na základe uvedeného nemožno oznámenie zo dňa XX. XX. XXXX
(ani s uvedením dátumu a dokladu o jeho doručení žalovanej) považovať za kvalifikovanú výzvu na

zaplatenie dlhu v zmysle požiadaviek zakotvených v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale ani
za kvalifikované oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Odvolací súd je toho názoru, že z dôvodu
neurčitosti tohto podania ako právneho úkonu, ho nemožno považovať za platný a účinný právny úkon,
ktorý by bol spôsobilý vyvolať žalobcom zamýšľané právne účinky, teda predčasnú splatnosť úveruposkytnutého žalovanej. Vzhľadom na uvedené (absencia kvalifikovanej výzvy v zmysle ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka) možno vyvodiť záver, že vo veci nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru (k platnému zosplatneniu úveru) zo spotrebiteľskej zmluvy, čo správne konštatoval i

súd prvej inštancie a s týmto konštatovaním sa odvolací súd stotožnil. Uvedené znamená, že žalovaná
bola povinná splácať splátky úveru i potom, ako žalobca úver neplatne zosplatnil, nakoľko neplatné
zosplatnenie nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých
splátkach.

77. Nakoľko súd dospel k záveru, že predčasné zospaltnenie úveru je neplatným právnym úkonom,
záver ktorý žalobca v podanom odvolaní nenamietal, súd nemohol priznať nárok vymedzený v žalobe
na tom skutkovom základe, že došlo k predčasnému zosplatneniu úveru ani nárok vyplývajúci, resp.
súvisiaci s neplatným predčasným zosplatnením úveru, ktorý pozostával z nákladov spojených so
zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a. i. a z iných nákladov (oprava, servis vozidla
na obj. prenajímateľa bez DPH), nakoľko žalobca nebol oprávnený pristúpiť k zaisteniu a predaju

predmetu financovania, keďže úver neplatne predčasne zosplatnil. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ustanovenia čl. VII. VZP - Predčasná splatnosť spotrebiteľského úveru, z ktorých vyplýva, že v
prípade, že veriteľ stanoví úver predčasne splatným, tak je oprávnený požadovať od klienta úhradu
splátok a ostatných peňažných pohľadávok splatných pred stanovením úveru splatným a neuhradených
klientom, nesplatenej časti istiny spotrebiteľského úveru, poplatok za predčasné ukončenie zmluvy,

všetkých nákladov veriteľa súvisiacich so stanovením úveru splatným a to najmä náklady na prehlásenie
predmetu financovania, sprostredkovanie predaja predmetu financovania, odťah, parkovné, atď a sumy
prípadného poistného na poistenie predmetu financovania (čl. VII, bod 4. VZP označený ako
„Pohľadávka veriteľa v prípade predčasnej splatnosti úveru“). V prípade uplatnenia záložného práva
k predmetu financovania je veriteľ oprávnený požadovať od klienta poplatok ako paušálnu náhradu

výdavkov spojených s predajom predmetu financovania vo výške uvedenej v sadzobníku poplatkov
veriteľa (čl. VII, bod 5. VZP). Z uvedených ustanovení zmluvy vyplýva, že žalobca mal nárok na úhradu
pohľadávok, ktoré si podanou žalobou uplatnil len za predpokladu, že dôjde k predčasnej splatnosti
úveru, pričom súd mal v konaní bez rozumných pochybností za preukázané, že žalobca pri predčasnom
zosplatnení úveru postupoval v rozpore so zákonom, z dôvodu ktorého je právny úkon predčasného

zosplatnenia úveru neplatný. Žalobcovi tak nevznikol nárok na úhradu pohľadávok, ktoré si podanou
žalobou uplatnil, a ktoré výslovne súviseli s predčasným zosplatnením úveru. Z uvedeného dôvodu je
žaloba žalobcu v celom rozsahu nedôvodná. Na závere súdu o nedôvodnosti žaloby v celom rozsahu
nič nemení ani skutočnosť, že súd I. výrokom rozsudku zo dňa 13. 03. 2024, č.k. 7Csp/20/2023-199
priznal žalobcovi nárok na úhradu sumy 1.119,79 eur s príslušenstvom. Výrok I. citovaného rozsudku

nadobudol právoplatnosť z dôvodu, že nebol napadnutý odvolaním, preto odvolací súd tento výrok súdu
prvej inštancie nemohol zmeniť či zrušiť. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu výrokom I. tohto
rozsudku zamietol.

78. Súd pre úplnosť uvádza, že hoci po podaní žaloby už nastala splatnosť všetkých splátok úveru,

teda aj tých, ktoré neboli v čase podania žaloby splatné z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru,
súd nemohol žalobcovi priznať ani jednotlivé splátky, ktoré sa stali splatnými pre ich nezaplatenie v
lehote splatnosti, nakoľko by došlo k porušeniu zásady “ne ultra petitum“. Súd v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu poukazuje na skutočnosť, že žalobca si v konaní uplatňoval zaplatenie sumy 4.165,82
eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že strany sporu uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu

o autokredite č. XXXXXX, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala svoj záväzok splácať v XX mesačných
splátkach. Nakoľko žalovaná svoj záväzok neplnila riadne a včas a dostala sa do omeškania s plnením
záväzku, žalobca dňa XX.XX.XXXX predčasne zosplatnil úver a písomne žalovanú o predčasnom
zosplatnení upovedomil. Následne žalobca dňa XX.XX.XXXX vyhotovil finančné vyrovnanie predčasne
ukončenej zmluvy o autokredite a naďalej eviduje po predčasnej splatnosti úveru dlh zodpovedajúci

zostatkovej sume na faktúre č. XXXXXXXXX, ktorá ostala neuhradená vo výške 4.165,82 eur. Žalobca
tak vymedzil žalobou uplatnený nárok na skutkovom základe o predčasnom zosplatnení úveru.

79. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenia § 216 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný
žalobným návrhom. Súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie

ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako tzv. zásada „ne ultra petitum“, pričom sa
vzťahuje k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke,
aké dôkazy je súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať. Jednou z podstatných náležitostí
žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP je povinnosť tvrdenia, z ktorého má vyplynúť oprávnenosť uplatnenéhonároku tak, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Keďže žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil
ako plnenie z predčasne zosplatného úveru, súd nemôže v takom prípade rozhodovať o nároku
vyplývajúcom zo splatnosti konkrétnych splátok. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu, ktorý

vymedzil uplatnený nárok ako plnenie z predčasne zospaltneného úveru a musí rešpektovať takto
vymedzený predmet konania žalobným návrhom. Súd dodáva, že zmena prípadných skutkových tvrdení
zo strany žalobcu, že po podaní žaloby už nastala splatnosť všetkých splátok úveru (ktorá zmena ani
nenastala), by predstavovala zmenu žaloby, ktorá je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je
žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP). Na túto skutočnosť poukázal aj odvolací súd (bod 26.1 odôvodnenia

zrušujúceho rozhodnutia).

80. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR uvedených v rozhodnutí zo dňa 12. 02. 2024, sp. zn.
4Cdo/85/2021, nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu
rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného úveru
a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že síce

by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil
nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR
pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých

splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného
petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd
SR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp.zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom
v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet

konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012)..... Rovnako nedôvodný je aj odkaz
sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že

žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady
viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,
pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

81. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že podanie adresované súdu musí byť formulované jasne,
zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia,
musí v zmysle § 132 CSP obsahovať úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh, pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom
vecného prejednania veci. Ako už súd vyššie uviedol, žaloba žalobcu bola skutkovo odvodená od

tvrdenia o predčasnom zosplatnení úveru, t.j. v celku zosplatnenú, pričom v danom prípade zo
samotných listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné
podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného

skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Podľa súdnej
judikatúry dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti
(povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie
nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá ich nesplnila. Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný a
ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť

(§ 150 CSP; s výnimkou a v zákonnom rozsahu v prípade spotrebiteľských sporov pri ochrane slabšej
strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru, bol povinný
toto svoje tvrdenie preukázať, ktoré v predmetnom prípade nepreukázal.

82. Vychádzajúc teda z uvedeného rozhodnutia najvyššej súdnej autority, súd dospel k záveru, že žalobe

nie je možné vyhovieť a priznať žalobcovi namiesto mimoriadne zosplatneného úveru dlžné splátky
splatné do dňa rozhodnutia súdu ani nároky uplatnené v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru,
z dôvodov ktorých súd vyššie podrobne uviedol. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.83. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže súd nemohol žalobcovi priznať právo na zaplatenie
jednotlivých už splatných mesačných splátok úveru a musel žalobu zamietnuť ako celok, bolo

nadbytočné vyhodnocovať to, ktoré z jednotlivých nezaplatených splátok sú alebo nie sú premlčané, ako
aj skúmať prípadné porušenia povinností v zmysle ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z.z., kedy sa poskytnutý
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom však na pokyn odvolacieho
súdu, v zmysle ktorého mal súd prvej inštancie opätovne posúdiť zmluvu o AutoKredite (spotrebiteľský
úver) zo dňa XX. XX. XXXX z hľadiska jej platnosti, resp. neplatnosti v zmysle ust. § 9 zákona č.

129/2010 Z. z., či obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako i z hľadiska dôsledkov
prípadného porušenia povinností v zmysle ust. § 11 tohto zákona, kedy sa poskytnutý spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd pristúpil aj k tomuto posúdeniu.

84. Súd konštatuje, že zmluva má písomnú formu (§ 11 ods. 1 písm. a)), v zmluve nie je uvedená
nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d)) poukazujúc pritom na závery

odvolacieho súdu, v zmysle ktorých súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že
RPMN uvedená v zmluve je nesprávna a v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že do jej výpočtu neboli
zahrnuté náklady na havarijné poistenie, úver bol poskytnutý bezhotovostne (§ 11 ods. 1 písm. e)),
zmluva obsahuje všetky plnenia spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. f)) a RPMN neprekračuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty (§ 11 ods. 1 písm. g)). Súd tak konštatuje, že nezistil porušenia podľa § 11

ods. 1 písm. a), d), e), f) a g) ani porušenie podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré by mali za
následok sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko súd mal za preukázané, že
žalobca si splnil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a posudzoval
schopnosť žalovanej splácať úver z odbornou starostlivosťou.

85. Preskúmaním podstatných náležitostí zmluvy však súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu
povinností podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, nakoľko zmluva neobsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva obsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f), g), h), i), j), l), z) a aa) zákona č. 129/2010 Z.z., neobsahuje podstatnú
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to

ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov, dôsledkom čoho je žalobcom poskytnutý úver žalovanej bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona.

86. Pri prijatí záveru o absencii RPMN vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy, pričom je potrebné, aby boli v zmluve uvedené aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnejpercentuálnejmierynákladov,súdvychádzalzaktuálnehorozsudkuSúdnehoDvoraz23.januára
2025 vo veci C-677/23, predmetom konania ktorého bol návrh Krajského súdu v Prešove na začatie
prejudiciálneho konania vo veci skutkovo a právne obdobnej ako prejednávaná vec v tomto konaní.

87. Krajský súd v Prešove prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tri prejudiciálne otázky, pričom
treťou otázkou sa pýtal, či článok 10 ods. 2 písm. g) [smernice 2008/48] v časti‚ zrozumiteľne a stručne‘
a ‚všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery‘ sa má vykladať tak, že predpoklady na výpočet
[RPMN] musia byť v zmluve explicitne označené ako predpoklady použité na výpočet RPMN, alebo

spotrebiteľ si má príslušný predpoklad na výpočet RPMN v zmluvných podmienkach sám identifikovať?
(bod 27 ods. 3). Krajský súd v Prešove si kládol otázku, z akého dôvodu smernica 2008/48 vyžaduje
nielen uvedenie RPMN v zmluve o úvere, ale aj uvedenie všetkých predpokladov na výpočet tejto
miery v tejto zmluve, keďže všetky predpoklady potrebné na tento výpočet sú povinnými náležitosťami
uvedenej zmluvy, ktoré v nej musia byť osobitne uvedené (bod 25). Zároveň uviedol, že sa domnieva, že

požiadavka stanovená v tejto smernici, aby sa v zmluve o úvere uviedli predpoklady použité na výpočet
RPMN, je odôvodnená skutočnosťou, že priemerného spotrebiteľa nemožno považovať za osobu, ktorá
je spôsobilá sama identifikovať všetky tieto predpoklady (bod 26). Súdny dvor v citovanom rozhodnutí
okrem iného uviedol, že na základe judikatúry treba konštatovať, že uvedenie predpokladov použitých
na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených v bodoch 58 a 59 tohto

rozsudku,prespotrebiteľazásadnývýznam.Keďženeuvedenietýchtonáležitostívzmluveoúveremôže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, sankcia spočívajúca v zániku nároku
veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú
v zmysle článku 23 smernice 2008/48. Predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, jepotrebné ich zrozumiteľne, stručne a výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť
spotrebiteľa identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje.
Súdnydvorodpovedalnatretiuotázkutak,žečlánok10ods.2písm.g)smernice2008/48samávykladať

v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy (body 61-64). Táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi
právami a povinnosťami (bod 58). Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník
správnevypočítalRPMN,aaknie,uplatniťsvojepráva,najmäprávonaodstúpenieodzmluvystanovené

v článku 14 smernice 2008/48 (bod 59). Súdny dvor tiež dodal, že povinnosť uviesť predpoklady použité
na výpočet RPMN pomocou reprezentatívneho príkladu je stanovená aj v článku 5 ods. 1 písm. g)
a v článku 6 ods. 1 písm. f) smernice 2008/48 ako požiadavka na poskytnutie informácií pred uzavretím
zmluvy (bod 56).

88. Zmluva dotknutá vo veci samej stanovovala RPMN vo výške 12,79 % a celkovú čiastku, ktorú

spotrebiteľ zaplatí vo výške 21.875,76 eur. Zo zmluvy nevyplýva žiadny iný údaj súvisiaci s RPMN.
Zmluva neuvádza predpoklady použité na výpočet RPMN ani reprezentatívny výpočet, do ktorého by
boli dosadené údaje potrebné pre výpočet RPMN. Z uvedeného dôvodu v súlade s Rozsudkom Súdneho
dvora vo veci C-677/23 súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je nutné považovať za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

89. Nakoľko však súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania platného predčasného zosplatnenia
úveru žalobcom, záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemal pre rozhodnutie vo veci význam
a nemohol nič zmeniť na závere, že žalobe nie je možné ako celku vyhovieť.

90. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

91. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

92. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

93. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
ktorý posúdil s poukazom na § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný v sume 1.119,79 eur, ktorá
predstavuje 26,88 % úspechu z hodnoty sporu 4.165,82 eur, pričom žalovaná dosiahla úspech v sume
3.046,03 eur, ktorá predstavuje 73,12 % úspechu z hodnoty sporu 4.165,82 eur. Z uvedeného dôvodu

vznikol žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,24 % (73,12-26,88). Keďže
však žalovanej v spore žiadne trovy konania na súde prvej inštancie ani odvolacieho konania nevznikli,
ani jej zo spisu nevyplývali, súd jej nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho
konania podľa čl. 17 základných princípov CSP nepriznal, a teda o výške náhrady trov konania už nie
je potrebné samostatne rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).