Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, September 19, 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325201928
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8325201928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobkyne: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník proti žalovanej : C. D. E., F.. IČO: XX XXX XXX so sídlom G. XXXX/XXX, XXX XX H., zastúpená:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie
Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany,v konaní o zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 800 eur,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 800 eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom
o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 22.07.2025 domáhala od
žalovanej zaplatenia sumy 800 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia za porušenie jej
spotrebiteľských práv a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
6Csp/41/2024, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia,

bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná v oboch uplatňovaných nárokoch, o ktorých bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025, ktoré nadobudli
právoplatnosť 02.07.2025 (ďalej len Základné konanie). Výrokom I. súd určil, že úver zo Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX je
bezúročný a bez poplatkov a výrokom II. zaviazal žalovanú vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie
vo výške 1.449,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.449,32 eura od

14.06.2024 do zaplatenia.

Žalobkyňa ako spotrebiteľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ) za
porušenie jej spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v Základnom konaní. Uviedla, že PFZ
má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa obchodník nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu
relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za

to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo
primeraný má viacero synoným a jedným z nich je aj slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len
symbolický význam, nakoľko PFZ len v symbolickej výške nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým.V tejto súvislosti dala do pozornosti, že pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme
ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ

odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť
svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške, aby mala nielen deklarovanú sankčnú,
odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej
výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria,
z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia spotrebiteľského práva zo

stranydodávateľa. Voveciach,vktorýchjepredmetomkonaniafinančnáčiastka,jejedinýmobjektívnym
kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma, o ktorú sa dodávateľ na úkor
spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť.

Nakoľko je žalobkyňa spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola
tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy. PFZ vo vzťahu k určeniu bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru uplatňuje vo výške 100 eur. PFZ vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu si
uplatňuje vo výške 700 eur, to je vo výške cca 50 % zo sumy, o ktorú sa žalovaná na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatila.

Poukázala na to, že otázka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva je definovaná rozsudkom v

Základnom konaní, t. j. rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025 a jeho
odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky
je potrebné vychádzať ako záväznej.

Navrhla, aby v prípade úspechu žaloby, bolo v rozsudku vyjadrené, v akej výške bolo PFZ priznané, ku
ktorému zo šiestich porušení spotrebiteľského práva, a to z dôvodu, že ak by niektorá strana konania
nepovažovala za správnu výšku PFZ priznanú len vo vzťahu k niektorému z dvoch samostatných
porušení spotrebiteľského práva ako samostatných nárokov, len spojených žalobou do jedného konania,
tak aby mala strana možnosť domáhať sa nápravy opravným prostriedkom, len ohľadne tej ktorej so

žalobou spojenej veci.

3. K žalobe boli pripojené ako prílohy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe rozsudok OS
Humenné sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025.

4. Dňa 30.07.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej, v ktorom uviedla, že žalobkyňa
už v minulosti podala totožnú žalobu o vyplatenie PFZ vo výške 758,77 eur na základe vyhodnotenia
tej istej úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Podkladom vyplatenia žalovaného primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 758,77 eur v konaní vedenom pred Okresným súdom Humenné

pod sp.zn. 13Csp/53/2023 bola rovnaká úverová zmluva ako v tomto prípade. Je preto maximálne
nedôvodným a nezákonným uplatňovať si dve finančné zadosťučinenia vo výške 758,77 eur a 800 eur
na základe jednej totožnej úverovej zmluvy. Ohľadne úverovej zmluvy prebiehali už tri súdne konania.
Ide konkrétne o konania: Upomínacie konanie v Banskej Bystrici sp.zn. 3Up/242/2023 uznesením zo
dňa 27.04.2023 zastavené, na Okresnom súde Humenné sp.zn. 6Csp/41/2024 o určenie bezúročnosti

a bez poplatkovosti a na Okresnom súde Humenné sp.zn. 13Csp/53/2023 o PFZ 758,77 eur. Žalobkyňa
satedanedomáhavskutočnostiochranysvojichpráv,alepodávaformulárovéžaloby,ktorýmisavýlučne
snaží maximalizovať svoj prospech ako sa dá, čo jednoznačne nie je v súlade s ustanovením § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. na ochranu spotrebiteľa, ktorý má poskytovať spotrebiteľovi ochranu a nie
slúžiť ako prostriedok na špekulatívne zneužívanie.

Žalovaná v súvislosti s iniciatívou žalobkyne v podávaní žalôb, na základe ktorých si následne uplatňuje
finančnézadosťučinenievneprimeranýchvýškach, poukázala nanázorOkresnéhosúduPrešovzodňa
22.11.2022 v konaní vedenom pod sp.zn. 13Csp/32/2020 v nasledovnom znení: „Z lustrácie súdneho
registra (za účelom vylúčenia procesnej prekážky litispendencie resp. res iudicata) pritom ešte vyšlo

najavo (§ 191 ods. 1 CSP), že žalobca si na tunajšom súde svoje nároky voči dodávateľom (v pozícii
žalobcu, okrem ďalších sporov, kde vystupuje v pozícii žalovaného) uplatňoval, resp. prípadne ešte
stále uplatňuje, v takmer 30 samostatných rôznych súdnych konaniach (vrátane najmenej 12 nárokov
na primerané finančné zadosťučinenie). Žiadne ďalšie podstatné okolnosti súvisiace s úspešnýmuplatnením práv žalobcu voči žalovanému v pôvodnom súdnom konaní pritom ale už stranami uvedené
neboli a ani z predložených dôkazov nevyplynuli (súd nezistil).“

Uvedené konanie nemožno označiť inak ako za špekulatívne a zneužívajúce inštitút na ochranu
spotrebiteľa, čo jednoznačne nebolo cieľom zákonodarcu pri koncipovaní ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z., resp. nového § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. Žalovaná preto rozporuje
a popiera tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe v celom rozsahu a považuje žalovaný nárok za
nedôvodný a najmä neprimeraný.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva na PZF je okrem preukázania ujmy aj
preukázanie, že žalovaná svojím konaním porušila súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa a osobitného právneho predpisu. Žalobkyňa v podanej žalobe však nepreukázala,
ktoré konkrétne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného
právneho predpisu žalovaná svojim konaním porušila. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu

finančnéhozadosťučinenia,ideozadosťučinenie,ktoréhoúčelomjereparovaťasankcionovaťnásledky,
ktoré boli neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom
uplatnenia tohto inštitútu je to, aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo
povinností vznikla, inak nie je čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní
finančného zadosťučinenia je, že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného

uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa preto musí byť preukázané, že došlo k
úspešnému uplatneniu práva na strane spotrebiteľa.

Jenesporné,žeOkresnýsúdHumennérozsudkomvkonanívedenompodsp.zn.6Csp/41/2024zaviazal

žalovanú vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.449,32 eur s prísl. a vyhlásil úver za bezúročný a
bez poplatkov. Ani uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia
práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Podľa žalovanej nie každé
rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať za
úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa

a osobitnými predpismi. Predmetom konania vedeného pod sp.zn. 6Csp/41/2024 nebolo uplatnenie
porušenia práv alebo povinností, ale výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu vyhodnotenia
úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Z toho žiadnym logickým výkladom nemožno dospieť
k tomu, akého porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými
predpismi sa žalovaná na žalobkyni dopustila. Žalovaná sumu vo výške 1.449,32 eur s príslušenstvom

požadovanú žalobkyňou na základe vydaného rozsudku sp.zn. 6Csp/41/2024 uhradila, nedošlo však k
žiadnemu prezentovaniu porušenia práv alebo povinností tak žalobkyňou ako ani samotným konajúcim
súdom.

Uvedenou problematikou sa zaoberal aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku č.k. 14Co/91/2012-141

zo dňa 10.10.2013 uviedol, že „cieľom rozhodnutia o spotrebiteľských veciach tak, ako sú sledované
normotvorcomúnievrámciSmerniceRady93/13EHS,jenastoliťrovnováhuzmluvnýchstrán,pričomsa
má v zásade zachovávať platnosť zmluvy ako celku a nevyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, obsahujúce
nekalé zmluvné podmienky ( bod 31 rozsudku súdneho dvora EÚ C-453/10), ak bol prijatý záver,
že predmetný úver je bezodplatný a bezúročný, už bola nastolená v predmetnom právnom vzťahu

rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné ešte osobitným rozhodnutím vzhľadom na ciele a účel aký
vyplýva z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na dátum uzavretia predmetnej
zmluvy), prípadne určovať ešte neprijateľnosť zmluvných podmienok. Neobstojí v tomto smere ani odkaz
na to, že by to založilo nárok na finančné zadosťučinenie.“

Podľažalovanej žalobkyňa neuniesla dôkaznébremenoohľadnetoho,žezostranyžalovanej skutočne
došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi, nakoľko v žalobe nešpecifikovala ani bližšie nekonkretizovala, akého konkrétneho porušenia
práva alebo povinnosti sa mala žalovaná údajne dopustiť ani toto porušenie presne nevymedzila
odkazomnakonkrétneustanoveniezákonaaninepredložilasúdurozhodnutie,ktorébypreukazovalo,že

by žalovaná porušila práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi.Rozsudok Okresného súdu Humenné v konaní pod sp.zn. 6Csp/41/2024, o ktorý žalobkyňa opiera svoj
nárok na PFZ, nedeklaroval porušenie práv alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite zaviazal
žalovanú vyplatiť žalobkyni súhrnne sumu 1.449,32 eur s príslušenstvom.

Náhrada škody a finančné zadosťučinenie je záverečným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v prípade,
že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené alebo zmiernené následky. Nárok
spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia len v prípade, že poskytnuté plnenie ( či už
tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou

žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné prostriedky boli poskytnuté riadne a včas.
Predpokladom uplatnenia finančného zadosťučinenia je to, aby hrozba ujmy vznikla, inak nie je čo
reparovať. Žalobkyni nielen, že žiadna ani potenciálna ujma nevznikla, ale naopak získala najvýhodnejší
úver, aký by jej neposkytla žiadna banka. Žalobkyňa na súde neuplatňovala ochranu pred porušením
práv alebo povinností zo strany žalovanej , ale len vydanie bezdôvodného obohatenia. Nedošlo teda k
naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

Žalobkyňa uzatvorila úverovú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.,
je preto adekvátne a samozrejmé, že žalovaná požadovala od žalobkyne úhradu jej dlhu v zmysle
úverovej zmluvy. Žalovaná na základe rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 6Csp/41/2024
uhradila žalobkyni sumu prevyšujúcu istinu poskytnutého úveru. Pokiaľ by však mala žalovaná uhradiť

žalobkyni ešte „umelo vykonštruované“ finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur, dostala by sa sama
do pozície dlžníka, ktorý by uhradil žalobkyni - ako spotrebiteľovi viac ako jej vrátil.

Inštitút PFZ v sebe zahŕňa funkciu represívnu a preventívnu. Tieto funkcie považuje za dodržané
už samotným rozsudkom v konaní vedenom pod sp.zn. 6Csp/41/2024, keďže žalovaná už raz

sankcionovaná bola a to tým, že uzatvorená úverová zmluva bola vyhlásená za bezúročnú a bez
poplatkov, pričom sumu prevyšujúcu istinu žalovaná na základe rozsudku žalobkyni vyplatila. Žalobkyňa
už doposiaľ na základe žalovanej úverovej zmluvy získala úver bezúročný a bez poplatkov, preplatok
istiny bol jej vrátený. PFZ už raz vyplatené bolo.

Žalovaná má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a súdu hodnoverným a presvedčivým
spôsobom nepreukázala úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi na súde, ani že jej v súvislosti s porušením práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma
jej vznikla vo výške 800 eur, ktoré požaduje v zmysle finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa, ktorá si

o poskytnutie úveru žiadala, s výškou poskytnutého úveru bola oboznámená, taktiež si bola vedomá,
že si berie spotrebiteľský úver, z ktorého si veriteľ uplatňuje úroky a poplatky. Inštitút PFZ nemôže
slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom
prípademusízostaťnaúrovniavofunkciiúčinnéhoaodradzujúcehoprostriedkuochrany,ktorúžalovaná
považuje za splnenú už ukrátením veriteľa o úroky a poplatky, v prípade vyhlásenia úverovej zmluvy

za neplatnú. V konaní je nevyhnutným skúmať aj hľadisko primeranosti uplatneného nároku. Žalobkyňa
doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázala, v čom pociťovala porušenie svojich práv, aké to malo pre
ňu dôsledky, v čom vidí odôvodnenosť požadovanej výšky PFZ až v hodnote 800 eur.

5. Dňa 15.08.2025 bola súdu doručená replika žalobkyne k vyjadreniu žalovanej, v ktorej

uviedla, že právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v základnom konaní jasne deklaruje, že
v právnom vzťahu založeným Zmluvou o spotrebiteľskom úvere – bezúčelový úver a revolvingový úver
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. V zmysle
rozhodnutia vydaného v základnom konaní je podľa žalobkyne evidentné, že na súde úspešne uplatnila
porušenie mojich práv, ako aj povinností žalovanej ustanovených týmto zákonom resp. osobitnými

predpismi, čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom
konaní muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia.
Vo vzťahu k výkladu ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022: „Odvolaci´ súd v rozsahu odvolaci´ch námietok

zˇalovanej v podstatnom uviedol: „U´spešné uplatnenie na súde zo strany spotrebiteľa, ktoré je
predpokladom priznania finančného zadosťučinenia, podľa názoru odvolacieho súdu nemozˇno
vykladať reštriktívne len na spory, kedy spotrebiteľ je v pozi´cii´ zˇalobcu, resp. v rámci konania ako
zˇalovaný podá protizˇalobu. Naopak v tomto pri´pade je nutné vychádzať z teleologického vy´kladuprávnej normy, a to s poukazom na cieľ, ktory´ chcel zákonodarca dosiahnuť, ktory´m nepochybne
bola širšia ochrana spotrebiteľa, ktory´ má pozíciu slabšej strany. Z tohto do^vodu je nutne´ predmetne
´ ustanovenie vykladatˇ tak, zˇe aj v pri´pade úspešnej obrany svojich práv, ktore´ je výsledkom

obrany zˇalovane´ho v konani´, v ktorom bol pozi´cii´ zˇalovane´ho mozˇno subsumovatˇ pod pojem
úspešne´ uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi. Z tohto do^vodu ani táto odvolacia námietka nebola odvolaci´m súdom
posúdená ako do^vodná ... Rovnako je bezpredmetná odvolacia námietka spočívajúca v tom, zˇe v
predchádzajúcom konaní vo vy´rokovej časti nebolo konštatované porušenie povinnosti zˇalovaného,

nakoľko v danom konani´ konajúci súdu zamietol zˇalobu postupni´ka. V odo^vodneni´ svojho rozsudku
mohol jedine uviestˇ do^vody, pre ktore´ tak ucˇinil a tam nepochybne skonštatoval nesprávnostˇ
postúpenia pohľadávky, ktorú nepochybne spo^sobil zˇalovaný tým, zˇe porušil svoje povinnosti, ktore
´ mu ustanovuje osobitný predpis, a to zákon o bankách, nerešpektoval tieto ustanovenia, ktore
´ nepochybne súd prijate´ z do^vodu ochrany spotrebiteľa, aby tento nebol bez predchádzajúcich
upozorneni´ a uplynuti´ urcˇitých cˇasových okamihov daný do vztˇahu s nebankovou spolocˇnostˇou.

Z uvedene´ho do^vodu preto odvolaci´ súd dospel k záveru, zˇe citovane´ rozhodnutie okresne´ho
súdu bolo základom pre posúdenie skutocˇnosti cˇi zˇalovaný porušil svoju povinnostˇ ustanovenú
osobitným zákonom. Táto otázka nepochybne preukázaná bola a táto podmienka priznania financˇne
´ho zadostˇucˇinenie bola opa¨tˇ splnená. Ani skutocˇnostˇ, zˇe zˇalovaný nebol úcˇastni´kom tohto
konania, nicˇ nemeni´ na tomto závere, nakoľko nepochybne súd konštatoval, zˇe subjektom, ktorý

porušil ustanovenia zákona o bankách bol zˇalovaný, ktorý nerešpektoval tam vyjadrene´ zákonne´
predpoklady pre platne´ postúpenie pohľadávky a na tejto skutocˇnosti nicˇ nemeni´ ani to, zˇe v danom
konani´ bol zˇalobca postupni´k z uvedenej zmluvy. Z tohto konania nepochybne bolo preukázane´, zˇe
spotrebiteľ na súde bol úspešný v otázke porušenia jeho práv, ktore´ ustanovuje osobitný predpis pre
zˇalovane´ho, tento zodpovedá za toto porušenie a spornou ostáva len výška primerane´ho financˇne

´ho zadostˇucˇinenia (body 11 a 12 odo^vodnenia odvolacieho rozsudku).“

Podľa žalobkyne je zrejmé, že uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v rozpore so
zákonom došlo preukázateľne k porušeniu spotrebiteľských práv a povinností žalovanou. Nemožno
určenie neprijateľnosti bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a uloženie povinnosti vydať bezdôvodné

obohatenie považovať za satisfakciu, nakoľko ide o zákonný následok majúci základ v primárnom
právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovanej nebol perfektný a bol nielen spôsobilý privodiť spotrebiteľovi
ekonomickú ujmu, ale ju aj reálne privodil. V žiadnom prípade nemožno výsledok základného konania
vnímaťakosankciuvzmysle§3ods.5zákonaoochranespotrebiteľa.Pripustenímtakejtoargumentácie
žalovanej by bola popretá samotná podstata a zmysel inštitútu PFZ v zmysle § 3 ods. 5 zákona

o ochrane spotrebiteľa, ktorý má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovanej
dochádza na finančnom trhu k dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov.

V súvislosti s naznačenou argumentáciou o charaktere, zmysle a účele inštitútu PFZ poukázala na
rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/137/2016-71 zo dňa 24.05.2017: „Inštitút primeraného

finančného zadosťučinenia môzˇe na účely ochrany spotrebiteľa naplniť pozˇiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikacˇná prax spájajú inštitút náhrady
škody výlucˇne so zni´zˇeni´m majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromne´ho práva
v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlucˇne reparacˇnú funkciu. Pre
porovnanie sankcˇná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages

v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovatˇ zˇalobcu, ale sko^r
potrestatˇ zˇalovane´ho za protiprávne konanie, ktore´ho sa dopustil vo vztˇahu k zˇalobcovi a ktorým
zˇalobcovi spo^sobil škodu a odraditˇ odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania take´hoto
konania v budúcnosti. Sankcˇná náhrada škody teda trestá a súcˇasne po^sobi´ preventi´vne. Jazyk
európskych predpisov a judikatúry akcentuje najma¨ druhú funkcˇnú zlozˇku sankcˇnej náhrady škody,

teda funkciu preventi´vnu (porov. najma¨ pozˇi´vanie adjekti´va „odradzujúci“).
Atakpráveinštitútrelutárnejnáhradynemajetkovejujmymo^zˇebytˇprostriedkomochranynadoplnenie
o preventi´vne úcˇinky pred diskrimináciou. V zmysle uzˇ citovanej judikatúry ESD a antidiskriminacˇných
smerni´c musia bytˇ sankcie za diskriminacˇne´ správanie účinné, primerané a odradzujúce.“

Vzhľadom na charakter a stupeň porušenia práv a povinností daných spotrebiteľskými právnymi
normami považuje žalobkyňa uplatnenú výšku PFZ za adekvátnu, tá zodpovedá svojmu účelu, pretože
je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu.
Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovanú, ale aj iných dodávateľov, od porušovaniapráv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanej, aby sa nedopúšťala recidívy v neprípustnom kontrahovaní v
rozpore so záujmami spotrebiteľov. Primeranosť sumy 800 eur je vzhľadom najmä na postoj žalovanej,
množstvo a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem, evidentne daná. Ak má PFZ reálne plniť svoj

účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu
a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške nemôže
spĺňať. Aj keď výška PFZ je vecou voľnej úvahy súdu, tak táto voľná úvaha by mala zodpovedať
individuálnym konkrétnym danostiam tej ktorej veci, s dôrazom na objektívne kritériá, lebo len tieto
objektívne kritériá sú pre voľnú úvahu aj objektívne porovnateľné.

Vo vzťahu k argumentácii, že jej nevznikla žiadna ujma, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019: „Pre úspešné uplatnenie tohto nároku zákon nevyzˇaduje,
aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a ani to, aby zˇalobcovia preukazovali existenciu a
vy´šku vzniknutej ujmy. Odvolaci´ súd v tejto cˇasti zˇaloby správne vec po právnej stránke posúdil, kedˇ
vychádzal zo záveru, zˇe zákon pre priznanie financˇne´ho zadostˇucˇinenia zˇiadne osobitné podmienky

nestanovuje.“

V rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 10CoCsp/98/2022 zo dňa 25.01.2023, poskytol v
rámci odôvodnenia súd jednouché odporúčanie pre dodávateľa, ktorý bol ako protistrana v konaní
neúspešný: „Dodávateľ má súcˇasne jednoduchú mozˇnostˇ sa plateniu financˇne´ho zadostˇucˇinenia,

pri´padne aj iným zodpovednostným následkom v iných úverových pri´padoch vyhnútˇ, a to tým,
zˇe bude podnikatˇ v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi SR Súcˇasne má za to, zˇe
priznanie finančného zadosťučinenia vo vy´ške 1.500,- Eur nepredstavuje neopodstatnené finančné
obohacovanie sa zˇalobcu, pri zohľadnení všetky´ch krokov, ktoré musel zˇalobca podniknúť, aby
úspešne uplatnil svoje právo.“

Žalobkyňa poukázala na niektoré aktuálne právoplatné rozhodnutia vo veciach PFZ, ktorými neboli
priznané sumy iba v symbolickej výške:
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/2/2024–150 zo dňa 27.06.2024 bolo priznané
PFZ v sume 2 000 eur,

- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 12CoCsp/5/2024–104 zo dňa 16.04.2024 bolo priznané
PFZ v sume 1 000 eur,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 18CoCsp/11/2022–238 zo dňa 31.01.2023 bolo priznané
PFZ v sume 1 250 eur,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoCsp/7/2023-158 zo dňa 23.02.2023 bolo priznané PFZ

v sume 744,50 eur,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoCsp/22/2023-289 zo dňa 10.10.2023 bolo priznané PFZ
v sume 622,40 eur,
- rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 3CoCsp/46/2022-128 zo dňa 01.02.2023 bolo priznané PFZ
v sume 900 eur,

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/8/2023 zo dňa 30.03.2023 „ je primerané
finančné zadosťučinenie v neproporcionálne nízkej vy´ške 100 eur. Odvolaci´ súd preto povazˇoval
odvolanie zˇalobcov v tejto cˇasti za do^vodne´“.

Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023 bolo zamietnuté dovolanie

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18CoCsp/20/2020 zo dňa 23.09.2020, pričom v tomto
konaní bola priznaná suma PFZ vo výške 3 000 eur.

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/28/2024-140 zo dňa 05.11.2024 bola priznaná
suma 1 862,23 eur (kde bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo vo výške 962,23 eur),

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoCsp/9/2024 – 108 zo dňa 01.10.2024 bola priznaná
suma 1 089,47 eur (bezdôvodné obohatenie v tzv. Základnom konaní bolo vo výške 189,47 eur).

6. Žalovaná k vyššie uvedenému uviedla, že žalobkyňu do zmluvného vzťahu nikto netlačil,
sama sa rozhodla, že využije finančné prostriedky od žalovanej, ktorá je nebankovou spoločnosťou.

Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená ešte v roku 2017, kedy kritéria zákona a ani
vyhodnocovanie náležitostí súdmi nebolo tak striktné a prísne ako v súčasnosti. Žalovaná vždy a vo
vlastnom záujme (v záujme eliminácie súdnych sporov a tiež bezproblémového splácania poskytnutých
úverov) flexibilne reaguje na požiadavky súdov a všetky vytýkané nedostatky aktívne a obratom dosvojich zmluvných vzťahov implementuje. V danom prípade jednoznačne absentuje preukázanie úmyslu
žalovanej bezdôvodne sa obohatiť. Žalovaná v rámci predmetu podnikania poskytla žalobkyni úver, za
ktorý požadovala na základe úverovej zmluvy od žalobkyne zaplatiť úroky.

Žalovaná poukázala na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp.zn. 16Csp/71/2016 v znení:
„Podľa názoru súdu takéto rozhodnutie nemožno považovať za klasické meritórne rozhodnutie,
ktorým súd jednoznačne skonštatuje ku akému porušeniu práva alebo povinnosti došlo. Okrem

iného v prejednávanej veci žalobkyňa v konaní pred súdom nepreukázala ujmu, ktorá jej mala
vzniknúť na cti, morálke ako aj sociálnu ujmu ako aj škodu, ktorá jej mala vzniknúť vo forme ušlej
mzdy. Súd zastáva taktiež názor, že konanie žalovaného nebolo spôsobilé takúto ujmu privodiť. „S
poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti žalobkyňa v konaní podľa
názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom žiadnym spôsobom nepreukázala
naplnenie všetkých zákonných predpokladov potrebných pre priznanie ňou uplatneného nároku titulom

primeraného finančného zadosťučinenia.“

Žalobkyňa doposiaľ sa však absolútne nevyjadrila k vlastnému konaniu vedenému pod sp.zn.
6Csp/41/2024 a neuviedla žiadne racionálne okolnosti, v zmysle ktorých by jej malo prináležať finančné
zadosťučinenie v požadovanej výške 800 eur.

Žalovaná poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 18.04.2023 v konaní vedenom pod
sp.zn. 24Csp/1/2023, ktorým súd dal do porovnania výšku finančného zadosťučinenia žalovanej z
dôvodu nedodržania obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve s výškou bolestného v zmysle prílohy
č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení: „Medzi stranami bola uzatvorená zmluva dňa X.X.XXXX, pričom od

31.5.2012 bola hodnota jedného bodu bolestného vo výške 15,72 eur, požadovaná suma primeraného
finančného zadosťučinenia zodpovedá hodnote 37 bodov. Podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z.z.
sadzbybodovéhohodnotenianapr.preuštipnutiecudzokrajnýmhadomaleboinýmjedovatýmzvieraťom
podľa priebehu hojenia sú podľa položky 245 hodnotené na 20-35 bodov, teda 314,40 eur – 550,20 eur,
z čoho vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok je oproti sumám bolestného neprimerane vysoký.“

Inštitút PFZ nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne resp. na kompenzáciu jej majetkovej
škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany, ktorú žalovaná považuje za splnenú už rozhodnutím v zmysle rozsudku Okresného súdu
Humenné v konaní vedenom pod sp.zn. 6Csp/41/2024.

K otázke primeranosti výšky žalovaného PFZ sa vyjadril aj Krajský súd v Prešove, v rozsudku zo
dňa 15.06.2021 sp. zn. 1CoCsp/9/2021, v ktorom uviedol nasledovné: „Odvolací súd je toho názoru,
že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, ktorý plní pochopiteľne satisfakčnú, reparačnú i
odradzujúcu funkciu v tom zmysle, že poskytuje spotrebiteľovi istú mieru odškodnenia a satisfakcie v

zmysle vyššie uvedeného za problémy, ktoré ako spotrebiteľ v dôsledku nekvalifikovaného postupu
dodávateľa - žalovaného utrpel a zároveň má odradiť dodávateľa i poučiť ho v tom smere, aby sa
podobného konania voči iným spotrebiteľom nedopúšťal, avšak z povahy tohto inštitútu zároveň vyplýva,
že jeho účel nespočíva v priznávaní rovnakej sumy o ktorú by sa bol (nebyť predchádzajúceho súdneho
konania) žalovaný trvalo obohatil. Ide o inštitút, ktorý má za úlohu (pri plnení odradzujúcej funkcie)

sankcionovať a poučiť dodávateľa, ako si má v spotrebiteľských vzťahoch počínať a aký zmluvný základ
má pre ne vytvárať. Tento inštitút nemá mať charakter likvidačný a predovšetkým neproporcionálny,
pričom táto neproporcionalita by nastala v prípade, ak by sa primerané finančné zadosťučinenie rovnalo
výške bezdôvodného obohatenia, ktoré pôvodne žalovaný získal. Toto bezdôvodné obohatenie totiž
žalovaný už žalobcovi vydal a pokiaľ má poskytnúť spotrebiteľovi aj zadosťučinenie, nemala by jeho

výška byť totožná so sumou, ktorú už spotrebiteľovi vydal.“

Rovnaký názor na posudzovanie odôvodnenosti a primeranosti finančného zadosťučinenia prezentoval
v odôvodnení svojho Uznesenia zo dňa 28.09.2020 aj Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom
pod sp.zn. 3Co/185/2019 nasledovne: „Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom ust. § 3 ods. 5

zákona o ochrane spotrebiteľa, je odškodniť spotrebiteľa, ktoré je záverečným prostriedkom ochrany
spotrebiteľa v prípade, že preventívne pôsobenie nesplní svoj účel, aby boli nahradené a zmiernené
následky s tým, že zo samotného pojmu primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva nevyhnutnosť
primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti a preto aj podľa odvolacieho súdu samotné konštatovanievyjadrené v právoplatnom a vykonateľnom rozsudku, že úverová zmluva nezodpovedá ust. § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
daného úveru v zmysle § 11 tohto zákona, nemôže postačovať na priznanie finančného zadosťučinenia

v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, bez splnenia aj ďalších podmienok a to
skúmania konkrétnych okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu, závažnosti vzniknutej,
resp. hroziacej ujmy, v znení okolností na strane oboch strán sporu, keďže finančné zadosťučinenie
má v danom prípade spĺňať funkciu účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany, nakoľko finančné
zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparujú predovšetkým ujmy nemateriálnej povahy. Preto pri

rozhodovaní o finančnom zadosťučinení aj podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa sa nemá brať zreteľ na materiálne prvky, keďže jeho poslanie má byť kompenzácia ujmy
spôsobenej žalobcovi ako spotrebiteľovi. V danom prípade ujmy, ktorá mu nastala z dôvodu, že prípadne
uplatnený nárok preplatil a to aj so zreteľom na výšku, a z toho dôvodu mu vznikla nejaká ujma, ktorú ale
treba odôvodniť so zreteľom na jej následok, ako aj následné posudzovanie „primeranosti“ poskytnutej
finančnej ujmy, ktorej výška je uplatnená v tomto konaní, keďže primerané finančné zadosťučinenie

nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu spotrebiteľa. Vzhľadom k hore uvedeným
skutočnostiam preto odvolací súd apeluje na to, že každú vec treba posudzovať individuálne, čo sa týka
konkrétnych okolností daného prípadu, vychádzajúc z odôvodnenia podanej žaloby, ako aj vykonaného
dokazovania a v danom prípade z ujmy, ktorá bola žalobcovi ako spotrebiteľovi spôsobená, keďže len
samotné konštatovanie, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm.

k/, j/, n/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z., dôsledkom čoho je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový
v zmysle § 11 tohto zákona, s odkazom na právoplatný a vykonateľný rozsudok zo dňa 24.4.2017 č.k.
5Csp/168/2016 vydaný Okresným súdom Michalovce, nepostačuje na primerané priznanie finančného
zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.“

K obdobnému záveru smeruje aj najnovšia judikatúra tak okresných ako aj krajských súdov, ktorá sa
svojím prístupom snaží eliminovať zneužívanie inštitútu PFZ v prípadoch, kedy bola náprava zjednaná
už vydaním bezdôvodného obohatenia, prípadne vyhlásením úveru za bezúročný a bez poplatkov a
rozsah PFZ považuje za dostačujúci v rozmedzí 50-100 eur.

V tejto súvislosti je zároveň potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobkyňa na podklade totožnej
úverovej zmluvy podáva už druhú žalobu týkajúcu sa PFZ (bližšie špecifikované už vo vyjadrení k
žalobe) a preto má žalovaná za to, že je potrebné pri stanovovaní primeranosti výšky finančného
zadosťučinenia prihliadať z hľadiska sankčnej povahy na všetky doterajšie súdne rozhodnutia týkajúce
sa predmetnej úverovej zmluvy, t.j.:

Konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.: 6Csp/41/2024:
- sankcia poskytnutia bezúročného a bezpoplatkového úveru a v tejto súvislosti vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.449,32 eur;
- sankcia v podobe úhrady úroku z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 1.449,32 eur od 14.06.2024 do

zaplatenia, t.j. suma 149 eur;
- úhrada súdneho poplatku vo výške 176,50 eur;
- povinnosť preplatiť právnemu zástupcovi trovy konania

Konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.: 13Csp/53/2023:

- uhradené primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 eur,
- úhrada súdneho poplatku vo výške 16,50 eur,
- povinnosť preplatiť právnemu zástupcovi trovy konania vo výške 346,61 eur.

Súčet vyššie uvedených súm zároveň nie je konečnou ekonomickou stratou a sankciou žalovanej,

nakoľko je nevyhnuté počítať ešte so súdnym poplatkom a tiež trovami právneho zastúpenia
predmetného súdneho konania vedeného pod sp. zn.: 21Csp/49/2025.

Žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie nie je možné v tomto kontexte považovať za žiadnych
okolností za primerané a spravodlivé. Žalobkyňa v žalobe nijakým spôsobom nepreukázala, v čom

spočíva jej nemajetková ujma.

7. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) CSP, súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlades ustanovením §219 ods. 3 CSP súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento oznam
bol vyvesený od 02.09.2025 do 17.09.2025.

8. Okresný súd Humenné rozsudkom sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025, ktoré nadobudli právoplatnosť
02.07.2025, rozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok.
9. Z výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025, vyplýva, že
predmetným rozsudkom vo výrokoch č. III, IV, V, VI súd určil, že zmluvné podmienky uvedené v úverovej
zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
• v časti Dôsledky nesplácania úveru, v znení: „Dôsledky nesplácania úveru podľa úverových
podmienok:
- Poplatok za prvú upomienku: 5,- eur,

- Poplatok za druhú a ďalšiu upomienku: 12,- eur“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

• v časti Dôsledky nesplácania úveru, v znení: „Dôsledky nesplácania úveru podľa úverových
podmienok:
- Zmluvná pokuta za neuhradenie splátky: 17,- eur.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

• v časti Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových podmienok, v znení:
„Ako variabilný symbol pre platbu úveru uvádzajte číslo zmluvy. Ak číslo neuvediete, nie je možné platbu
identifikovať a budeme to brať ako nezaplatenie splátky úveru so všetkými dôsledkami.“, je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

• v časti Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových podmienok, v znení:
„Prípadný preplatok Vám vrátime na základe Vašej písomnej žiadosti. Za vrátenie preplatku Vám môže
byť naúčtovaný poplatok vo výške 2,82 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

10. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ,,Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil

protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Žalobkyňa si predmetnou žalobou v zmysle cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. uplatnila
nárok na zaplatenie PFZ za porušenie jej spotrebiteľských práv konštatovaných v konaní vedenom
na Okresnom súde Humenné a to rozsudkom sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025.

12. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom,

ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

13. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným
postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou
č. 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho

vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky
vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto
vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.
14. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd

poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

15. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde

rozsudkom sp. zn. 6Csp/41/2024 zo dňa 31.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7CoCsp/4/2025 zo dňa 10.06.2025 boli štyri zmluvné podmienky vyhlásené za neprijateľné,
ktoré boli spôsobilé privodiť nerovnováhu v právnom postavení strán konania v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľa – dlžníka.

16. Pokiaľ ide o námietku žalovanej ohľadom toho, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorú
nepreukázala, táto nie je právne významná. Ujma v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta Zákona
o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie PFZ. Pre priznanie PFZ je teda
podstatné to, že k porušeniu práva žalobcu došlo.

17. Súd poukazuje aj na Rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, ktorý
uviedol nasledovné: ,,Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z.z. je potom nutné použiť jeho § 3 ods. 5,
podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom
je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však
chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti
dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských

zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok

zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.“

18. Podľa názoru súdu konaním žalovanej pri uzavretí zmluvy so žalobkyňou došlo preukázateľne
k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovanej. Za daného stavu s ohľadom na

porušenie práv žalobkyne zo strany žalovanej je nárok žalobkyne na priznanie PFZ dôvodný aj
vzhľadom na intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa.

19. Z uvedených dôvodov preto súd skúmal výšku uplatňovaného nároku na PFZ. Zákon hovorí o PFZ,
čo umožňuje súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové

okolnosti prípadu. Samotná povaha PFZ neumožňuje jeho priame finančné vyčíslenie. PFZ je chápané
ako nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu
škodu. O to viac nemožno chápať PFZ ako náhradu škody, ktorá žalobkyni hrozila. Práve preto, že v
prípade PFZ ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť podložená konkrétnymi
skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z povinnosti žalobkyne tvrdiť a preukázať rozhodujúce

skutočnosti, ktoré ju viedli k uplatneniu PFZ práve v požadovanej výške.

20. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodnesankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok
je v zadosťučinení obsiahnutý.

21. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie PFZ odôvodnila svojou úspešnosťou v konaní o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaatým, žesiuplatnilasatisfakciuzaporušeniejejprávaakospotrebiteľa,ktoré
bola nútená brániť. V súvislosti s výškou PFZ je dôkazná povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane
spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná. Súd však pri určení výšky uplatneného

nároku zohľadnil aj uplatňovanú výšku (800 eur) a počet neprijateľných zmluvných podmienok (4
podmienky). V danom prípade má súd za to, že 200 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú
žalovaná použila v spotrebiteľskej zmluve, je primerané. Súd teda priznal žalobkyni 800 eur s poukazom
na všetky okolnosti. Túto sumu považuje súd za primeranú výšku finančného zadosťučinenia.

22. Podľa § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Žalobkyňa mala v konaní úspech v plnom rozsahu, súd preto zaviazal žalovanú na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnom skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.