Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122209831
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8122209831.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželov Y.. E. V.Ž., C.. Y.,
W.. XX.X.XXXX, M. F. L. F., H. XXX/XX, zastúpenej v konaní Mgr. Drahomírou Beňovou Vargovskou,
LL.B., advokátkou, Námestie sv. Egídia 40/93, Poprad a T.. L. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. Š. Y., Q. XX,
zastúpeného v konaní JUDr. Petrom Troščákom, advokátom v Prešove, Hlavná 50, o rozvod manželstva
a úpravu práv a povinností k mal. H. V., W.. XX.X.XXXX, M. F. G. Y., zastúpenej v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., o odvolaní otca proti výrokom II. - VI. rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 28P/289/2022 - 158 zo dňa 20.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, zveril maloletú
H. do osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletej H. sumou 200 eur

mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva opakovane do budúcna. Upravil styk
otca s maloletou H. a rozhodol o tom, že výroky o úprave styku otca s maloletou H. sú vykonateľné
doručením. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že manželka návrhom doručeným na súd dňa 14.11.2022 žiadala, aby súd
rozviedol jej manželstvo s manželom. Súd uviedol, že bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej
domácnosti od augusta 2022. Manželia sa zúčastňovali odborného poradenstva od marca 2023 do

marca 2024, avšak k obnoveniu manželského spolužitia medzi nimi nedošlo. Manželia absolvovali
individuálne aj párové poradenstvo. V určitej fáze došlo k zblíženiu oboch manželov, avšak aj keď došlo k
zlepšeniu vzájomnej komunikácie, k efektívnejšej spolupráci v rámci starostlivosti o maloletú, aj naďalej
obaja manželia interpretovali rovnaké situácie z minulosti rôzne, nepochopili vzájomné potreby, čo im
vo veľkej miere bráni uskutočňovať kompromis týkajúci sa starostlivosti o maloletú. Manželka nie je za
žiadnych okolností ochotná obnoviť manželské spolužitie. Vzhľadom na odborné poradenstvo, pri
ktorom sa nepodarilo obnoviť manželské spolužitie, považoval súd toto manželstvo za nefunkčné, ktoré

neplní svoj spoločenský účel, a preto ho rozviedol.

3. Pri úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej H. súd vychádzal z faktickej situácie,
kedy maloletá H. žije so svojou matkou, ktorá sa presťahovala k svojim rodičom, je zvyknutá na matku,ako aj starých rodičov. Aj keď otec navrhoval maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti, súd
poukázal na útly vek maloletej, na primárnu citovú väzbu k matke, ako aj skutočnosť, že maloletá zatiaľ
trávi čas so svojím otcom iba na základe rodičovskej dohody, kedy bol presne vymedzený styk otca

s maloletou bez prespania. V čase rozhodovania súd nepovažoval za dôvodné zverovať maloletú do
striedavej osobnej starostlivosti, a preto ju zveril do starostlivosti matky, ktorá jej aktuálne zabezpečuje
všetky životné potreby a na ktorú je maloletá citovo naviazaná.

4. Pri určovaní výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej. Uviedol, že potreby

maloletej, ako ich vyčíslila matka na sumu 400 mesačne, nie sú nadsadené a skutočne sú vynakladané
na maloletú a súd ich považoval za odôvodnené. Súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca, ktorý
sa pohybuje vo výške 1 400 až 1 600 eur mesačne. Doposiaľ otec prispieval na maloletú sumou 125
eur mesačne, pričom od rozhodnutia súdu, ktorým bola stanovená táto výška výživného, uplynula doba
viac ako rok, je teda nepochybné, že sa výdavky na maloletú navýšili. Súd poukázal aj na odporúčacie
tabuľky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorých by výživné v tomto prípade malo

predstavovať sumu okolo 250 eur mesačne, súd však zohľadnil to, že otec má výdavky, ktoré musí
vynaložiť s súvislosti s tým, že sa matka s maloletou bez jeho súhlasu presťahovala k svojim rodičom
a z toho dôvodu si musel prenajať byt v blízkosti bydliska maloletej H., aby sa s ňou mohol pravidelne
stretávať. Aj z toho dôvodu súd určil výšku výživného na sumu 200 eur mesačne. Túto sumu je otec
schopný platiť aj pri vynaložení všetkých svojich ostatných výdavkov.

5. Keďže nedošlo k vzájomnej dohode ohľadom stretávanie sa otca s maloletou, súd upravil aj styk otca s
maloletou. Súd zohľadnil to, že sa aktuálne maloletá s otcom stretáva, jej vek a aj možnosti, za ktorých sa
do budúcna s otcom môže naďalej stretávať. Súd určil adaptačné obdobie pre stretnutia počas bežného
roka v mesiacoch apríl a máj 2024 a odlišnú úpravu na obdobie od júna 2024, kedy súd predpokladal,

že v rámci adaptačného obdobia už maloletá prespí u otca jednu noc. Po adaptačnom období prázdnin
2024 súd upravil styk otca s maloletou počas letných prázdnin od roku 2025 tak, že maloletá bude
striedavo tráviť týždeň s otcom a následne týždeň s matkou. Súd odôvodnil rozhodnutie o tom, že výroky
o úprave styku sú vykonateľné doručením. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktoré dopĺňal viacerými
podaniami. Namietal, že súd nevykonal navrhované znalecké dokazovanie vo vzťahu k striedavej
osobnej starostlivosti, čím nebol zistený skutočný stav veci. Ďalej ho odôvodnil tým, že napadnutý
rozsudokjenedostatočneodôvodnenýasúdprvejinštanciesanevysporiadalspodstatnýminámietkami,
ktoré otec prednášal pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že neboli splnené podmienky pre rozvod

manželstva. Otec je za to, aby manželstvo ostalo zachované. Nepochopil čo sa stalo, že sa matka zasa
vzdialila napriek tomu, že naprávanie manželského vzťahu dospelo až do jedného intímneho spojenia
manželov. Otec vidí priestor a šancu na to, aby manželstvo mohlo byť zachránené a je preto ochotný
obetovať veľa a je ochotný na tom ďalej pracovať. Súdom určený styk je o niečo užší, akoby zodpovedalo
potrebe maloletej H. a otca, a preto navrhol, aby jeho styk počas bežného roka v každom párnom týždni

bol upravený od utorka od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. Proti úprave víkendového styku otec
nemá výhrady. Ak by toto nebolo možné, otec navrhuje rozšíriť styk počas každého roka v každom
nepárnom týždni v utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod., pretože medzi stykom tak, ako vyplýva aktuálne
z napadnutého rozsudku, je medzera v trvaní sedem dní, kedy otec neuvidí maloletú H.. Otec v konaní
namietal, že matka neoprávnene premiestnila maloletú H. do L. F., čím vytvorila vzdialenostnú prekážku

75 kilometrov od otca, a preto otec žiada vyvodiť dôsledky s poukazom na rozhodovaciu prax súdu v
otázke preberania a odovzdávania maloletej H.. Je nespravodlivé, aby otec znášal všetky cestovné a
finančné náklady, nehovoriac o strate času. Navrhol, aby otec bol povinný prevziať maloletú H. v čase
začatia styku v mieste bydliska matky a maloletú H. odovzdať matke v čase skončenia styku v mieste
bydliska otca. Uviedol, že na pojednávaní dňa 20.03. navrhol úpravu telefonického kontaktu a súd prvej

inštancie napriek zhode rodičov neupravil telefonický kontakt. Navrhuje preto, aby upravil tento kontakt
odvolací súd. Nesúhlasí s výškou výživného 200 eur mesačne, považuje ju za neprimerane vysokú.
Súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil to, že otec kvôli neoprávnenému premiestneniu maloletej H.
vynakladá finančné prostriedky na prenájom bytu v V., kde realizuje styk s maloletou H. a na prepravu
pre maloletú H.. Namieta nadhodnotené výdavky matky, napríklad stravné na maloletú v sume 180 eur

mesačne, hračky 65 eur mesačne a iné, na čo súd prvej inštancie nijako nereagoval. Ďalšia zásadná
vada spočíva v tom, že súd prvej inštancie neustálil a neuviedol výšku odôvodnených potrieb maloletej
H.. Súd pochybil, keď nezisťoval odôvodnené potreby maloletej H. a tieto neboli ani žiadnym spôsobom
preukázané. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo aby ho zrušil.7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok potvrdiť.

8. Počas odvolacieho konania otec oznámil súdu, že matka od vydania napadnutého rozsudku viackrát
zmarila styk otca s maloletou H. a neposkytla otcovi za svojvoľne zmarený styk náhradu. Navyše matka
začala manipulovať a ovplyvňovať maloletú H. proti otcovi, aby nechcela chodiť k otcovi.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniam rodičov navrhol ponechať maloletú H. v osobnej

starostlivosti matky. Striedavá osobná starostlivosť vzhľadom na vek maloletej sa nejaví ako vhodná.
Otec má s maloletou H. dobrý vzťah, zabezpečuje jej adekvátnu starostlivosť. Je dôležité, aby aj naďalej
rozvíjala vzťah s dcérou, a preto kolízny opatrovník navrhol určiť otcovi čo najširší styk s maloletou.
Navrhol upraviť rozšírený styk aj počas letných prázdnin. Navrhol, aby odvolací súd zaviazal matku
maloletej k povinnosti nahradiť otcovi nezrealizovaný styk v prípade, ak k styku nedôjde z dôvodov na
strane matky.

10. O odvolaní otca rozhodol odvolací súd prvý krát rozsudkom sp. zn. 23CoP/87/2024 zo dňa
30.01.2025 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na dovolanie otca NS SR uznesením zo
dňa 23.09.2025 dovolanie v časti rozvodu manželstva odmietol a vo zvyšku rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 23CoP/87/2024 z 30. januára 2025 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

11. NS SR uviedol v uznesení zo dňa 23.09.2025 „Námietky dovolateľa o nezohľadnení zmeny miesta
bydliska maloletej do vzdialenejšieho miesta v rámci Slovenskej republiky (ktoré je ale aktuálne od
19. septembra 2022 miestom trvalého pobytu matky maloletej, do osobnej starostlivosti, ktorej bola

maloletá zverená rozhodnutím súdu prvej inštancie z 20. marca 2023) na účel súdneho určenia
miesta odovzdania a prevzatia maloletej, ako aj nevyjadrenie sa k zmene pomerov na strane matky v
priebehu odvolacieho konania, ktoré by mohli odôvodňovať rozloženie cestovania samotného (časovej
náročnosti) a cestovných nákladov medzi rodičmi pri odovzdávaní maloletej (tzv. odnosný a donosný
dlh), dovolací súd vzhliadol ako dôvodné, pretože odvolací súd na tieto námietky reagoval len okrajovo,

prípadne vôbec.

...odvolací súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou rozloženia záťaže spojenou s
aktuálnym bydliskom maloletej, ktorú otec namietal v odvolaní, a to aj s poukazom na § 62 ods. 2 CMP
a s prihliadnutím na nové skutočnosti (zamestnanie matky po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie),

ktoré nastali v odvolacom konaní (otec na túto skutočnosť poukázal v doplnení odvolania z 24. októbra
2024) ako aj v otázke možnosti striedavej osobnej starostlivosti rodičov k maloletej H., na ktoré odvolací
súd nereagoval postupom podľa § 63 CMP a § 68 CMP.„

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Odvolací súd
zdôrazňuje, že predmetom konania o odvolaní už nie je výrok o rozvode manželstva (v tejto časti bolo
dovolanie odmietnuté), rozhodnutie o rozvode je právoplatné.

13.Súdprvejinštancievrozsudkuuviedolskutkovýstav,zktoréhovychádzal,aztohtoskutkovéhostavu
vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí.
Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom
tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára

ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden

celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).14. Súd prvej inštancie dal v svojom rozhodnutí odpoveď na všetky relevantné skutkové a právne otázky.
To, že otec nesúhlasí s tým, ako tieto otázky vyriešil súd, môže byť dôvodom na podanie odvolania z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku.

15. Nebolo chybou, že nebolo vykonané znalecké dokazovanie, vo vzťahu k striedavej osobnej
starostlivosti. Súd prvej inštancie odôvodnil, že pri rozhodovaní o zverení maloletej matke prihliadol
na nízky vek maloletej, odvolací súd dodáva, že vychádzal aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka. V
čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené zvažovať vzhľadom na tieto skutočnosti

striedavú osobnú starostlivosť. V danom prípade je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletej
do starostlivosti matky správne, striedavá osobná starostlivosť v čase rozhodovania nebola v záujme
maloletej. Odvolací súd dodáva, že striedavá osobná starostlivosť je dobrou formou starostlivosti o
maloleté deti, ak rodičia nežijú spolu a nedokážu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti. Na rozhodnutie
o striedavej osobnej starostlivosti však musia byť splnené podmienky na strane rodičov aj na strane
dieťaťa. Vo všeobecnosti o striedavej osobnej starostlivosti možno uvažovať v čase, kedy dieťa môže

začať navštevovať predškolské zariadenie, teda približne vo veku od troch rokov veku dieťaťa a musí
tomu zodpovedať aj individuálna situácia dieťaťa a jeho rodičov.

16.Odvolacísúdpoukazujenabody42a43odôvodneniarozhodnutiasúduprvejinštancieazdôrazňuje,
že u striedavej osobnej starostlivosti v danom prípade nie je možné zatiaľ uvažovať vzhľadom na nižší

vek maloletej, vzhľadom na primárnu citovú väzbu maloletej k matke a vzhľadom na to, že rozsah
stretnutí dcéry s otcom zatiaľ len vytvára potrebnú dôveru a pravidlá spolupráce medzi rodičmi, ktoré sú
predpokladom striedavej osobnej starostlivosti.

17. Odvolacie konanie je primárne zamerané na skúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

V odvolacom konaní nebolo preukázané, že by už boli splnené podmienky na striedavú osobnú
starostlivosť. Vzhľadom na potrebu adaptačného obdobia a zatiaľ užší styk otca s dcérou bude potrebné
pri prípadnej zmene rozhodnutia o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky v samostatnom
konaní preskúmať, či sa od vydania rozhodnutia podstatne zmenili pomery dané v čase vyhlasovania
pôvodného rozhodnutia.

18. Styk otca s maloletou bol upravený správne a v dostatočnom rozsahu, aj bez rozšírenia o jeden
deň (ako to požadoval otec v odvolaní) dáva úprava styku otcovi efektívnu možnosť rozvíjať svoj vzťah
s dcérou.

19. Je pravda, že matka neoprávneným premiestnením maloletej H. vytvorila otcovi vzdialenostnú
prekážku a v zásade je prax odvolacieho súdu taká, že túto skutočnosť možno zohľadniť aj pri úprave
odovzdávania a preberania dieťaťa a aj pri otázke výživného. V danom prípade matka správne mala
postupovať tak, že pokiaľ by nezískala súhlas otca na presťahovanie maloletej, mala podať návrh na
súd, aby súd nahradil nesúhlas otca (a ak by ho súd nahradil, mohla by sa s maloletou presťahovať).

Z vyjadrení matky vyplývajú dôvody prečo sa presťahovala, presťahovanie však matka zrealizovala
na základe svojho rozhodnutia bez toho, aby podala návrh na súd. V súčasnosti však o zverení
maloletej H. s vedomím toho, že matka sa presťahovala, rozhodol súd prvej inštancie a toto rozhodnutie
súdu o zverení maloletej H. matke v sebe vecne zahŕňa aj rozhodnutie o nahradení súhlasu otca s
presťahovaním.Odrozhodnutiasúduprvejinštancieo zverenímaloletejH.matketedaužpremiestnenie

maloletej nie je neoprávnené, a preto nie je dôvod upravovať odovzdávanie a preberanie maloletej iným
spôsobom, ako to urobil súd prvej inštancie.

20. Už súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zohľadnil neoprávnené premiestnenie maloletej a z toho
dôvodu určil otcovi platiť nižšie výživné (bod 44 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie). Ak sa

pomery matky v odvolacom konaní zmenili a matka by mohla tiež znášať záťaž spojenú s odovzdávaním
maloletej, odvolací súd nepovažoval túto zmenu za dôvod zmeny rozhodnutia - ak by rozhodnutie o
mieste preberania maloletej zmenil, musel by zmeniť aj rozhodnutie o výške výživného (zvýšiť ho).
Odvolací súd považoval za správne neznižovať výživné a ponechať v platnosti rozhodnutie aj vo výroku
o mieste preberania maloletej. Takéto rozhodnutie je aj v záujme maloletej, o ktorú sa prevažne stará

matka - matka môže svoj čas venovať maloletej.21. Aj keď otec navrhol úpravu telefonického kontaktu s maloletou a matka s ňou v zásade nevyslovila
nesúhlas,odvolacísúdjetohonázoru,žeprirelatívneširokoupravenomosobnomstykuotcasmaloletou
nie je nevyhnutné upravovať aj telefonický kontakt, najmä keď sa rodičia na tomto vedeli zhodnúť.

22. Určenie náhradného styku za styk nezrealizovaný z viny matky nie je vhodné, takéto rozhodnutie
by vytváralo potrebu rozhodovania o tom, či bol styk skutočne nerealizovaný z viny matky, čo by mohlo
mať vplyv na určitosť a aj vykonateľnosť takéhoto súdneho rozhodnutia.

23. Súd prvej inštancie správne rozhodol o výživnom. Zvýšené výdavky otca kvôli neoprávnenému
premiestneniu maloletej H. už nie je možné zohľadňovať vzhľadom na predchádzajúcu argumentáciu.
Výdavky matky na maloletú neboli nadhodnotené, súd prvej inštancie sa vyjadril k potrebám maloletej,
keď skonštatoval, že akceptuje matkou oznámenú sumu 400 eur. Aj odvolací súd považuje za správny
záver, že potreby maloletej H. sú vo výške 400 eur mesačne. Pri určovaní sumy potrieb maloletých detí
je potrebné vychádzať nielen z toho, aká je minimálna výška týchto výdavkov, ale je potrebné pritom

prihliadať aj na životnú úroveň rodičov, pretože deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Potrebu stravovania, bývania, obliekania, vzdelávanie, oddychu,
zdravotnú starostlivosť a iné potreby možno napĺňať v rôznej kvalite a tomu zodpovedá aj suma, ktorú
je potrebné na tieto plnenia vynaložiť. V danom prípade aj sumu vyššiu ako 400 eur možno zmysluplne
použiť pre potreby dieťaťa vo veku maloletej H.. Naozaj nie je potrebné kupovať dieťaťu hračky za 65

eur každý mesiac (čo zrejme nerobí ani matka), výživné zo strany otca je určené v takej výške, aby krylo
reálne a dôležité potreby maloletej.

24. Štandardné výdavky na dieťa nie je potrebné v konaní dokazovať. V danom prípade sa nevyskytli
neštandardné potreby dieťaťa, preto nie je možné považovať za vadu, že potreby dieťaťa neboli

preukazované predložením dokladov a dokladoch o úhradách.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 387 ods. 1 CSP.

26. O trovách odvolacieho aj dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie
§ 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa
ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto
všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných
ustanovení CMP.

27. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).