Uznesenie – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125370700
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6125370700.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., v konaní práv. zast.: Advokácia GYŐRFI s. r. o., so
sídlom Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049, proti žalovanému: Prírodné jódové kúpele
Číž, a. s., so sídlom 980 43 Číž, IČO: 31 642 331, v konaní práv. zast.: JUDr. Erik Štepánek, advokát,

so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou, alternatívne o zaplatenie odstupného, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Cpr/6/2025 zo dňa 13. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Cpr/6/2025 zo dňa 13. 10. 2025 vo výroku II.
p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie vo veci zastavil (výrok I.). O nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému

v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu o ich výške (výrok II.).
V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 18. 08. 2025 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodu, alternatívne
zaplatenie odstupného.
Podaním doručeným súdu dňa 28. 09. 2025 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že

žalovaný v septembri 2025 zaplatil žalobcovi na bankový účet odstupné, čím žalobca považuje svoje
nároky z tohto titulu za vysporiadané a na určení neplatnosti pracovného pomeru ďalej netrvá. Zároveň
žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Keďže žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd aj bez súhlasu
žalovaného konanie vo veci v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila

zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca zobral žalobu späť v dôsledku
správania sa žalovaného, teda žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobca preto má v
zmysle§256ods.1CSPnároknanáhradutrovkonaniavočižalovanémuvplnomrozsahu,t.j.vrozsahu
100 %, keď podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie a to proti výroku II., ktorým súd
rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, podal odvolanie žalovaný, pričom vo všeobecnosti uviedolodvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) a b) Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). V odvolaní v konkrétnostiach uviedol, že nie je zrejmé, akými skutkovými zisteniami sa súd
riadil, keď mal za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný. Skončenie pracovného pomeru dohodou

nepovažuje za neplatné. Vo vzťahu k odstupnému poukázal na to, že žalobca sa domáhal zaplatenia
odstupného predčasne s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka práce. Pracovný pomer
žalobcu u žalovaného skončil dňa 10. 08. 2025. Odstupné bolo vyplatené v najbližšom výplatnom
termíne určenom u žalovaného na výplatu mzdy, a to v septembri 2025, spoločne so mzdou za mesiac
august 2025. Nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzoval, že pokiaľ je v odpovedi na list zo dňa 11.

08. 2025 uvádzané, že žalobca súhlasil so skončením pracovného pomeru bez iného nároku, popiera
tým žalovaný nárok žalobcu na zaplatenie odstupného v zmysle Zákonníka práce. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že zastavenie konania procesne
zavinil žalovaný. Žaloba podaná dňa 18. 08. 2025, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia odstupného,
bola podaná predčasne, teda predtým, ako bol nárok žalobcu splatný. Konanie žalovaného, ktorý v
lehote splatnosti plnil svoj záväzok, nemožno považovať za konanie, ktorého dôsledkom je zastavenie

konania. Poukázal na závery rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2741/16.
Žalobca pri podaní žaloby nekonal v časovej tiesni zákonnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, keď pracovný pomer skončil dňa 10. 08. 2025; žaloba bola
podaná dňa 18. 08. 2025, hoci dvojmesačná lehota na podanie žaloby by uplynula až 10. 10. 2025,
teda po splatnosti odstupného. Žalobca sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru

alebo alternatívne zaplatenia odstupného. Zaplatenia odstupného sa žalobca mohol domáhať v lehote
troch rokov odo dňa jeho splatnosti. S uvedenými skutočnosťami sa súd v odôvodnení uznesenia vôbec
nevysporiadal. Nie je zrejmé, z akých dôvodov uvedenú skutočnosť, ktorou je predčasnosť žaloby,
vyhodnotil právne odlišne od záverov uvádzaných v rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky. V
tejto časti namietal nepreskúmateľnosť uznesenia, keďže nie je zrejmé, akými dôvodmi sa súd prvej

inštancie riadil, keď priznal nárok na náhradu trov konania v predčasne podanej žalobe, ktorá bola v
čase jej podania nedôvodná, poukazujúc, že nenastal časový okamih, kedy by bolo odstupné žalobcu
splatné,asúčasne,žebybolžalovanývomeškanísozaplatenímodstupného.Navrhol,abyodvolacísúd
zmenil uznesenie súdu prvej inštancie čo do výroku II., a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v celom rozsahu, a zároveň uložil žalobcovi povinnosť

nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd odvolaním napadnutým
uznesením konanie zastavil na návrh žalobcu, nakoľko žalovaný dobrovoľne zaplatil odstupné a zaviazal
žalovaného na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100 %, a to napriek tomu, že v čase podania

žaloby nárok žalobcu nebol splatný. Žalovaný v odvolaní nesprávne uviedol, že žaloba o zaplatenie
odstupného bola podaná predčasne, a že späťvzatie žaloby nebolo spôsobené jeho postupom. Takýto
záver nie je v súlade so skutkovým stavom, ani právnou úpravou. Žalobca ešte pred podaním žaloby
písomne vyzval žalovaného na zaplatenie odstupného a to listom 11. 08. 2025, v ktorom si uplatnil svoje
nároky ako zamestnanec po skončení pracovného pomeru. Na túto výzvu žalovaný odpovedal listom zo

dňa 13. 08. 2025, v ktorom uviedol, že z jeho pohľadu došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru
„bez iného nároku“. Z textu odpovede nepochybne vyplýva, že žalovaný odmietol akýkoľvek peňažný
nárok žalobcu. Nesúhlas žalovaného so zaplatením odstupného bol jednoznačný, kategorický, a bol
žalobcovi oznámený ešte predtým, ako sa nárok mohol stať splatným. Žalovaný následne po začatí
súdneho konania svoje stanovisko zmenil a odstupné žalobcovi zaplatil v riadnom termíne. K zaplateniu

odstupného došlo po tom, čo žalobca uplatnil svoj nárok žalobou. Ak by žalobca žalobu nepodal, nič
nenasvedčovalo tomu, že by žalovaný svoje stanovisko k odmietnutiu nároku prehodnotil a odstupné by
uhradil. Späťvzatie žaloby bolo priamym dôsledkom konania žalovaného, ktorý najskôr nárok výslovne
poprel, a až následne po začatí súdneho konania ho splnil. Žalobca preto konal racionálne v súlade
so zákonom, a chránil svoje práva jediným dostupným spôsobom. Bez podania žaloby by riskoval, že

odstupné nebude vyplatená vôbec, a zároveň by nemal možnosť brániť sa voči konaniu žalovaného.
Civilný sporový poriadok dôvodnosť priznania trov konania neviaže výlučne na hmotnoprávnu splatnosť
alebo omeškanie dlžníka, ale na procesné okolnosti a procesné zavinenie na zastavení konania.
Dôvodnosť procesného konania treba vykladať v súlade so základnými zásadami Civilného sporového
poriadku, najmä so zásadou spravodlivého procesu a ochranou práv slabšej strany. Žaloba, ktorá bola

podaná ako priamy dôsledok vopred deklarovaného odmietnutia nároku zo strany žalovaného, je z
procesného hľadiska dôvodná, aj keď hmotnoprávna splatnosť mala nastať až neskôr. Z tohto dôvodu
procesné zavinenie na zastavení konania spočíva na žalovanom, ktorý svojím popretím bezprostredne
vyvolal potrebu žalobcu obrátiť sa na súd. Za týchto okolností je nepochybné, že zastavenie konaniazavinil žalovaný. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi je preto správne a spravodlivé. Navrhol, aby
odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v plnom rozsahu.

4.Žalovanýsakpísomnémuvyjadreniužalobcunevyjadril,hocimunatobolvytvorenýprocesnýpriestor.

5. V dôsledku odvolania podaného žalovaným, krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379
a § 380 CSP, a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario

uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktoré bolo napadnuté odvolaním žalovaného postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Na základe podaného odvolania žalovaným tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP,
a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie
a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo veci vecne správne pri správnej aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, keď vykonal správne
právne posúdenie a uznesenie, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalovaného odôvodnil v súlade s

ustanovením § 236 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II., ktorým
súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania, nepochybne vyplýva, že súd o trovách konania
rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré v bode 7. odôvodnenia aj citoval, a poukázal
na to, že zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane. Z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že súd dospel

k názoru, že žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania sa žalovaného, a teda, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v
plnom rozsahu. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca žalobou zo dňa 18. 08. 2025, ktorá
bola toho istého dňa doručená súdu prvej inštancie elektronicky, sa domáhal určenia neplatnosti dohody
o skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 07. 2025, alternatívne uloženia povinnosti žalovanému

zaplatiť žalobcovi odstupné vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku poukazujúc na
to, že pred uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru bola žalovaným daná žalobcovi výpoveď
z organizačných dôvodov. Ďalej z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný po podaní žaloby
zaplatil žalobcovi odstupné, a to v septembri 2025, v dôsledku čoho žalobca považoval jeho nároky z
tohto titulu za vysporiadané, a na určení neplatnosti pracovného pomeru ďalej netrval, preto písomným

podaním zo dňa 28. 09. 2025 zobral žalobu v celom rozsahu späť, pričom v písomnom späťvzatí
zároveň navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu doterajších trov konania žalobcu v rozsahu
100 % s poukazom na to, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného uvedeným v jeho písomnom vyjadrení
k žalobe zo dňa 05. 09. 2025, že žaloba mala byť v časti nároku na vyplatenie odstupného podaná
predčasne. Poukázal na to, že oznámením zo dňa 11. 08. 2025 alternatívne vyzval žalovaného na

zaplatenie odstupného, na čo žalovaný reagoval písomne odpoveďou zo dňa 13. 08. 2025 tak, že z
jeho pohľadu došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru „bez iného nároku“, čím žalovaný poprel
všetky žalobcom uplatnené nároky.
Odvolací súd vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % uvádza, že súd prvej inštancie

rozhodol v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania
ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie
uvedená práve v § 256 ods. 1 CSP. V zmysle tohto ustanovenia, trovy je povinná nahradiť tá zo
strán, ktorá zavinila, že vznikli. Procesné zavinenie v zmysle § 256 ods. 1 CSP sa posudzuje výlučne
z procesného hľadiska, keď zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a

preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí
konania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi odstupné po podaní
žaloby žalobcom na súd, ktorou žalobou sa domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru
dohodou, alternatívne vyplatenia odstupného. Práve z dôvodov správania sa žalovaného po začatí
konania, keď žalovaný vyplatil odstupné žalobcovi, zobral žalobca žalobu v plnom rozsahu späť, aj čo

sa týka určenia neplatnosti dohody, aj alternatívne uplatneného nároku, a to vyplatenia odstupného.
Berúc do úvahy vyššie uvedené, teda žalovaný nepochybne procesne zavinil zastavenie konania, keď
žalobca pre správanie sa žalovaného po podaní žaloby zobral žalobu späť. Súd prvej inštancie teda
vo veci správne aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, žetrovy konania zavinil žalobca tým, že podal žalobu predčasne, poukazujúc na to, že zákonná lehota
v zmysle Zákonníka práce na podanie žaloby, ktorou sa domáhal neplatnosti skončenia pracovného
pomeru dohodou zo dňa 10. 08. 2025, by uplynula až dňa 10. 10. 2025, a v čase podania žaloby

odstupné splatné nebolo, toto bolo splatné v najbližšom výplatnom termíne určenom u žalovaného na
výplatu mzdy a to v septembri 2025, tieto odvolacie námietky neobstoja, a podľa názoru odvolacieho
súdu nie sú dôvodné. Žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku neumožňuje za situácie, ako
v súdenej veci vyhodnotiť procesné zavinenie na strane žalobcu, a neumožňuje súdu priznať trovy
konania žalovanému (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku).

Berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby
zaplatil žalobcom požadované odstupné z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných
dôvodov na strane žalovaného, procesné zavinenie prislúcha v zmysle § 256 ods. 1 žalovanému.
Okolnosti uvádzané žalovaným by mohli byť eventuálne zohľadnené pre aplikáciu § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Je zrejmé, že súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257

CSP, a už z vyššie uvedených dôvodov rozhodol o náhrade trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP.
Odvolací súd uvádza, že berúc do úvahy všetky okolnosti súdenej veci, ani podľa názoru odvolacieho
súdu neexistujú výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania
žalobcovi, teda takýmito okolnosťami, alebo dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nie je ani skutočnosť,
že žalovaný vyplatil žalobcovi požadované odstupné v súlade s ustanovením § 76 ods. 6 Zákonníka

práce v najbližšom výplatnom termíne, t.j. v mesiaci september 2025 po skončení pracovného pomeru
dohodou, berúc do úvahy skutočnosť, že žalovaný najprv realizoval výpoveď ako zamestnávateľ vo
vzťahu k žalobcovi ako zamestnancovi, a to podľa § 63 odstavec 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodov,
že zamestnanec sa stal nadbytočným - zrušenie pracovného miesta s organizačnou zmenou ohľadom
zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce s výpovednou štvormesačnou

dobou, ktorá výpoveď bola žalobcovi daná dňom 14. 07. 2025. Následne bola medzi žalovaným ako
zamestnávateľom, a žalobcom ako zamestnancom, uzavretá dohoda o skončení pracovného pomeru
podľa § 60 Zákonníka práce bez uvedenia dôvodu s tým, že v tejto dohode zmluvnými stranami
bol dohodnutý dátum skončenia pracovného pomeru dňom 10. 08. 2025. Následne žalobca ako
zamestnanec listom zo dňa 11. 08. 2025 oznámil žalovanému ako zamestnávateľovi, že považuje

predmetné skončenie pracovného pomeru dohodou za neplatné poukazujúc na písomnú výpoveď zo
dňa 14. 07. 2025 a písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 18. 07. 2025. Žalobca
alternatívne požadoval vyplatenie odstupného titulom dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa
18. 07. 2025, k uzatvoreniu ktorej preukázateľne došlo z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce. Berúc predovšetkým do úvahy obsah písomnosti žalovaného zo dňa 13. 08. 2025 označenej

ako odpoveď na list zo dňa 11. 08. 2025, ktorý bol adresovaný a doručený právnemu zástupcovi
žalobcu, ktorý obsah mohol dôvodne u žalobcu vyvolať presvedčenie, že žalovaný ako zamestnávateľ
nemá v úmysle žalobcovi vyplatiť odstupné z dôvodu skončenia pracovného pomeru z organizačných
dôvodov, berúc do úvahy zdôraznené stanovisko žalovaného, že sa dohodli na ukončení pracovného
pomeru ku dňu 10. 08. 2025, s čím žalobca súhlasil bez iného nároku, skutočnosť, že žalobca podal

žalobu na súd ešte pred splatnosťou odstupného, nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa,
ani výnimočné okolnosti pre prípadnú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 sa kumulatívne vyžaduje splnenie dvoch podmienok, a to dôvodov
hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, ktoré v súdenej veci splnené neboli. Berúc do úvahy
vyššie uvedené, preto odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval

ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, a správne vyhodnotil, že žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania
sa žalovaného, teda žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. III. ÚS 2741/16, uvádzajúc, že závery Ústavného súdu Českej republiky možno aplikovať
aj na ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku poukazujúc, že súd prvej inštancie

vyhodnotil právne odlišne predčasnosť žaloby od záverov uvádzaných v rozhodnutí Ústavného súdu
Českej republiky, odvolací súd uvádza, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená
rozhodovacia prax“ predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane

vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali, a z
hľadiska vecného na ne nadviazali. S prihliadnutím na čl. 3 CSP, do pojmu ustálená rozhodovacia praxdovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/129/2017).Rozhodnutiaústavnéhosúduinéhoštátu,tedaanirozhodnutiaÚstavnéhosúduČeskej

republiky, nie sú rozhodnutiami, ktoré by bolo možno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax.
Pokiaľ žalovaný namieta nepreskúmateľnosť uznesenia, že nie je z neho zrejmé, akými dôvodmi sa súd
prvej inštancie riadil, keď priznal nárok na náhradu trov konania, odvolací súd uvádza, že táto odvolacia
námietka dôvodná nie je. Súd prvej inštancie odôvodnil uznesenie v súlade s ustanovením § 236, keď
vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia vykonal stručné odôvodnenie, pričom odvolací súd preskúmaním

písomného vyhotovenia uznesenia dospel k názoru, že písomné vyhotovenie uznesenia má náležitosti
v zmysle § 236 ods. 1 CSP. Vzhľadom na požiadavku existencie spravodlivého rozhodnutia je súd
povinný uviesť aspoň stručné odôvodnenie uznesenia vždy, pokiaľ sa uznesenie vyhotovuje v písomnej
forme. Stručná forma odôvodnenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k
prijatiu uznesenia, a ktoré sú spôsobilé aj výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom
vysvetliť. V tomto smere odvolací súd poukazuje predovšetkým na bod 8. odôvodnenia uznesenia, z

ktorého nepochybne vyplýva, že súd vyhodnotil, že žalobca zobral žalobu späť v dôsledku správania
sa žalovaného a žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, pričom vec správne právne posúdil v
zmysle § 256 ods. 1 CSP, ktoré v odôvodnení uznesenia aj citoval. Teda ani túto odvolaciu námietku
žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.

8. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II. potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plný procesný úspech prislúcha žalobcovi; žalovaný,

ktorý vyvolal odvolacie konanie, v odvolacom konaní úspešný nebol, preto odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania úspešnej strane sporu a to žalobcovi; žalovanému z týchto dôvodov
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní
odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške trov konania postupom
v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

10. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).