Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Tóth
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Incidenčné spory
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/84/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119221752
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119221752.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov JUDr.
Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: E.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/X, XXX XX L., občianka SR, zastúpeného: Mudruněk & Partners, s.r.o., so sídlom
Galbavého 3, 841 01 Bratislava-mestská časť Dúbravka, IČO: 54 898 340, proti žalovaným: 1.) Mgr.
Jozef Maruniak, so sídlom Konventná 6, 811 03 Bratislava, značka správcu: S1364, správca úpadcu: H.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX L., t. č. v I. a I. L. L., F. XXX/X, XXX XX L. L., 2.) Slovenská
republikazastúpenáOkresnýmúradomBratislava,sosídlomTomášikova46,83205Bratislava,dočasný
správca úpadcu: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX L., t. č. v I. a I. L. L., F. XXX/X, XXX
XX L. L., o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej pohľadávky, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/3/2019-141 zo dňa 25.04.2022, pomerom
hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 2Cbi/3/2019-141 zo dňa
25.04.2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd vo výroku identifikovaným rozsudkom výrokom I.) opierajúc sa o ustanovenia § 30 ods.
2, § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ZoKR“) žalobu v celom rozsahu
zamietol. II.) výrokom úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže títo si v
konaní nárok na náhradu trov neuplatnili.
1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že jej pohľadávka vo výške 388.069,10 EUR sa v konkurze na majetok úpadcu
považuje za zistenú a nespornú čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia tak, ako bola
v predmetnej prihláške žalobkyňou prihlásená.
1.1.1. Žalobkyňa do konkurzu prihlásenú pohľadávku identifikovala ako „Pohľadávka veriteľa vznikla
na základe súdneho konania v právnej veci žalobkyne K. Y. proti žalovanému H. F. v konaní o určenie
vlastníckeho práva k majetku pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 19C/102/2017, kde je
majetok vo výške 387.969,60 EUR. Náklady z uplatnenia pohľadávky sú vo výške 99,50 EUR.“, (ďalej
len „Pohľadávka“).
1.1.2. Ako dôvod podanej žaloby žalobkyňa uviedla popretie Pohľadávky čo do právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky a poradia žalovaným 1.) s odôvodnením, že prebiehajúce súdne konanie sp.
zn. 19C/102/2017 nezakladá samo osebe právny dôvod jej vzniku a prihláška neobsahuje iné dôvody,
v dôsledku ktorých malo dôjsť k vzniku Pohľadávky a k prihláške neboli priložené prílohy, ktoré by
akékoľvek skutočnosti preukazovali. Žalovaný 2.) oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 06.11.2019dal podnet na popretie ako dočasný správca úpadcu z takmer rovnakého dôvodu. Žalobkyňa mala za to,
že žalovaný 1.) ako správca a žalovaný 2.) ako dočasný správca museli mať vedomosť o prebiehajúcom
súdnom konaní, keďže vstúpili z týchto ich pozícií do súdnych konaní namiesto úpadcu a z toho dôvodu
žalobkyňa dôvody popretia Pohľadávky označila ako nedostatočné, nejasné, nezrozumiteľné, v rozpore
s odbornou starostlivosťou žalovaných ako správcov majetku úpadcu.
1.2. Žalovaný 1.) k podanej žalobe uviedol, že k popretiu Pohľadávky pristúpil z dôvodu, že údaje
uvedené v prihláške ako právny dôvod jej vzniku nemožno považovať za skutočnosti, na základe ktorých
Pohľadávka vznikla, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa k prihláške nepripojila doklady preukazujúce jej
právny dôvod. Mal za to, že za tohto predpokladu existujú legitímne dôvody popretia, ktoré zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú Pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Konkrétnymi
dôvodmi popretia Pohľadávky správcom sa žalobkyňa v žalobe nezaoberá a tieto ani nespochybňuje.
1.2.1. Súdne konanie o určenie vlastníckeho práva vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
19C/102/2017 s naplnením účelu incidenčného konania podľa žalovaného 1.) nijako nesúvisí, pričom
poukázal na to, že prípadné doplnenie prihlášky o dokumenty založené v tomto spise § 30 ods. 2 ZoKR
nepripúšťa.
1.2.2. Žalovaný 1.) poukázal na žalobkynino tvrdenie v žalobe, že právnym dôvodom jej Pohľadávky je
akási bližšie nešpecifikovaná zmluva. V prihláške Pohľadávky však žalobkyňa žiadnu zmienku o zmluve
ako právnom dôvode vzniku pohľadávky neuviedla. Ako právny dôvod vzniku Pohľadávky žalobkyňa
v prihláške uviedla súdne konanie, čím žalobkyňa priamo odporuje skutočnostiam, ktoré uviedla v
prihláške Pohľadávky a potvrdzuje, že právny dôvod Pohľadávky uvedený v prihláške je nesprávny.
1.2.3. Ostatne žalovaný 1.) uviedol, že pre posúdenie a zistenie prihlásenej pohľadávky nie je
rozhodujúce, či správca o nejakých súdnych konaniach vedel alebo nevedel. Podstatné sú tie
skutočnosti, ktoré veriteľ uvedie v prihláške a doklady, ktorými tieto skutočnosti preukazuje. Tvrdenie
žalobkyne, že správca pri popretí Pohľadávky nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keďže vedel
o súdnom spore sp. zn. 19C/102/2017, považoval žalovaný 1.) za nesprávne a vo vzťahu k predmetu
sporu za irelevantné.
1.3. Žalovaný 2.) v postavení dočasného správcu v konkurze na majetok úpadcu listom zo dňa
29.10.2019, doručeným žalovanému 1.) ako správcovi dňa 04.11.2019, Pohľadávku poprel čo do
právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. Ako dôvod popretia uviedol, že skutočnosti uvádzané v
prihláške v časti „Právny dôvod vzniku pohľadávky“ nemožno považovať za právne skutočnosti, na
základe ktorých prihlasovaná Pohľadávka vznikla. Podľa žalovaného 2.) nebol dostatočne uvedený
právnyúkonanikauza,ktorábyprihlasovanúPohľadávkuzakladala.Prebiehajúcesúdnekonaniesp.zn.
19C/102/2017 o určení vlastníckeho práva k majetku podľa žalovaného 2.) samo osebe nepredstavuje
právny dôvod vzniku prihlasovanej Pohľadávky, pričom k prihláške neboli zo strany žalobkyne ako
veriteľa priložené žiadne prílohy, ktoré by akékoľvek skutočnosti dokazovali.
1.3.1. Žalovaný 2.) upozornil na vzájomne si odporujúce tvrdenia žalobkyni ohľadom vymedzenia
právneho dôvodu Pohľadávky. V prihláške Pohľadávky doručenej správcovi konkurznej podstaty dňa
04.10.2019, bolo ako právny dôvod vzniku Pohľadávky uvedené „súdne konanie o určenie vlastníckeho
práva k majetku vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 19C/102/2017“, avšak v predmetnej
žalobe žalobkyňa ako právny dôvod vzniku Pohľadávky uvádza „zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a
úpadcom“, pričom túto zmluvu nešpecifikuje. Žalovaný 2.) považoval za obligatórnu náležitosť prihlášky
práve „právny dôvod vzniku pohľadávky“ (§ 29 ods. 1 písm. c/ ZoKR), ktorým sa v zmysle slovenského
právneho poriadku rozumie právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi pohľadávka. Za
takúto právnu skutočnosť považoval záväzky zo zmlúv, spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia,
alebo iných zákonom enumerovaných skutočností. Odvolával sa na Uznesenie Vrchného súdu v Prahe
sp. zn. 15 Cmo 11/2003 z 28.02.2003, že „Veriteľ nie je povinný podriadiť nárok uplatnený v prihláške
pohľadávky v konkurze zákonnému ustanoveniu, musí však úplne a určito opísať skutočnosti, na ktorých
sazakladápohľadávka“.Vychádzajúczuvedenéhomalzato,žecharakter,akoajneurčitosťaneúplnosť
vymedzenia právneho dôvodu vzniku Pohľadávky žalobkyňou v prihláške, nie je možné považovať za
dostatočne preukazujúce vznik Pohľadávky žalobkyne voči úpadcovi.
1.3.2. Ostatne poukázal na to, že veriteľ je podľa § 29 ods. 6 ZoKR povinný k prihláške priložiť listiny,
ktorými preukáže oprávnenosť všetkých údajov, čo si však žalobkyňa nesplnila. Uvedené síce nemá
žiadny vplyv na platnosť prihlášky, avšak podľa žalovaného 2.) jej logickým dôsledkom je popretie
pohľadávky správcom na základe nemožnosti preskúmania jej oprávnenosti.
1.4. Prvoinštančný súd preskúmaním prihlášky a jej príloh zistil, že žalobkyňa dostatočným spôsobom
neosvedčilaprávnydôvodvznikuPohľadávky,keďakoveriteľkavprihláškePohľadávkyzaprávnydôvod
vzniku Pohľadávky označila len procesne neskončené konanie vedené Okresným súdom Bratislava III
pod sp. zn. 19C/102/2017. Konštatoval, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky v kontexte súdnehokonania môže byť len právoplatný rozsudok a aj ten je potrebné na preukázanie právneho dôvodu
vzniku pohľadávky k prihláške priložiť. V prejednávanej veci bolo predmetné konanie prerušené pred
meritórnym rozhodnutím, takže označenie spisovej značky právoplatne nerozhodnutej veci nemôže byť
dostatočným preukázaním právneho dôvodu Pohľadávky.
1.4.1. Ďalej prvoinštančný súd uviedol, že ak mali byť právnym dôvodom vzniku Pohľadávky žalobkyne
listiny preukazujúce dôvodnosť žaloby sp. zn. 19C/102/2017, mali byť tieto súčasťou prihlášky, čo
však učinené nebolo a žalobkyňa ani takúto listinu v prihláške neoznačila ako právny dôvod vzniku
Pohľadávky.
1.4.1.1. Argumentáciu žalobkyne, že žalovaný 1.) vstúpil do konania pred Okresným súdom Bratislava III
sp. zn. 19C/102/2017 na strane žalovaného, a preto mu tieto skutočnosti mali byť známe, považoval súd
v prejednávanej veci za irelevantné. Súd uviedol, že žalobkyňa ako tvrdený veriteľ je rozsahom prihlášky
viazaná a v incidenčnom spore sa môže domáhať len skutočností uvedených v prihláške, nemôže
prihlášku žiadnym spôsobom dopĺňať, ani opravovať (§ 30 ods. 2 ZoKR). Z tohto dôvodu prvoinštančný
súd neprihliadol na dodatočne, až v tomto incidenčnom spore, predloženú zmluvu o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a kúpnu zmluvu.
1.4.2. K zamietnutiu návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania pripojením spisu Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 19C/102/2017 a výsluchom strán sporu s ohľadom na viazanosť žalobkyne
označením právneho dôvodu vzniku Pohľadávky v prihláške, ako i to, že žalobkyňou označený dôvod
vzniku Pohľadávky uvedený v prihláške považoval za nejasný a neurčitý.
2. Proti tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podala odvolanie žalobkyňa, v zákonom predpokladanej
lehote, opierajúc sa o § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej tiež: „CSP“). Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1. V odvolacej argumentácii žalobkyňa uviedla, že jej Pohľadávka bola uplatnená riadne a včas,
pričom prihláška obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti. Mala za to, že prvoinštančný
súd nesprávne skutkovo a právne vec vyhodnotil nedostatočne sa zaoberajúc skúmaním prihlásenej
Pohľadávky, ktorú žalobkyňa považovala za dostatočne preukázanú čo do dôvodu a výšky.
Napadnutému rozsudku vytkla absenciu opisu dôvodov, pre ktoré súd Pohľadávku považoval za
nedôvodnú a nepreukázanú. Konaniu vytkla porušenie procesných práv žalobkyne, spočívajúcich v
odňatí jej práva na spravodlivý súdny proces.
2.2. V odvolaní zopakovala svoju argumentáciu, že ako správca, tak aj dočasný správca, museli mať
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a vzhľadom na prechod všetkých oprávnení z dlžníka na
správcu a vstup do súdnych konaní správcu na miesto úpadcu, museli obaja žalovaní mať vedomosť o
dôvodnosti prihlásenej Pohľadávky žalobkyne. Z tohto pohľadu konštatovanie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, že preskúmaním prihlášky a jej príloh dospel súd k záveru, že žalobkyňa dostatočným
spôsobom neosvedčila právny dôvod vzniku Pohľadávky, odvolateľka hodnotila ako nesprávny a
nezdôvodnený. Mala za to, že rozsudok je tak neúplný, nejasný a zmätočný, z ktorého jasne nevyplýva,
ktoré konkrétne dôvody viedli k súdom prijatému záveru.
2.3. K zamietnutiu návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania o pripojenie spisu Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 19C/102/2017 a o výsluch strán sporu odvolateľka uviedla, že vykonaním
týchto dôkazov by bol hodnoverne preukázaný právny dôvod vzniku Pohľadávky, pričom nevykonaním
navrhnutých dôkazov došlo prakticky k znemožneniu uskutočnenia procesných práv žalobkyne a k
odňatiu jej práva na spravodlivý súdny proces.
3. K doručenému odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní zhodne tak, že vyhlásený rozsudok súdu
prvejinštanciepovažujúzasprávnyažiadalijehopotvrdenie.Uviedli,žedoloženieexistencieaprávneho
dôvodu v konkurze uplatňovanej Pohľadávky, vrátane predloženia listinných dôkazov, je povinnosťou
veriteľa prihlasujúceho si svoju pohľadávku. Ak si žalobca v incidenčnom konaní kvalifikovaným
spôsobom riadne v konkurze neprihlásil svoju pohľadávku a nepreukázal právny dôvod jej vzniku tiež
doložením relevantných listinných dôkazov, nemôže sa v incidenčnom konaní dovolávať nesprávnych
skutkových zistení súdu.
3.1. K zamietnutiu návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania pripojením spisu sp. zn. 19C/102/2017
a výsluchom strán sporu, čím malo dôjsť k odňatiu jej práva na spravodlivý súdny proces, žalovaní
uviedli, že účelom incidenčného konania je preskúmanie skutočností uvedených v prihláške popretej
pohľadávky, listín k prihláške pripojených a popieracieho prejavu správcu a jeho účelom nie je vyriešenie
sporu, ktorý má zakladať právny dôvod žalobkyňou prihlásenej Pohľadávky.4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, formou verejného vyhlásenia potvrdil
vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku, hodnotiac odvolanie žalobkyne ako nedôvodné.
5. Odvolací súd pred vlastným hodnotením veci konštatuje, že úlohou incidenčného konania nie
je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom
incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierajúci prejav správcu obstojí alebo nie, teda, či
dôvody obsiahnuté v popierajúcom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z
uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí
a pod.).
5.1. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by správcovi ukladalo
povinnosť jednoznačne formulovať dôvod a rozsah popretia pohľadávky, ale kladie správcovi za úlohu
preskúmať pohľadávku a v prípade, že existujú pochybnosti, ukladá mu povinnosť takú pohľadávku
poprieť. Teda zákon predpokladá, že pokiaľ existuje pochybnosť o prihlásenej pohľadávke, správca
má nielen možnosť, ale naopak, povinnosť takú pohľadávku poprieť. V prípade popretia pohľadávky
správcom je potom na veriteľovi, aby sa určenia pohľadávky domáhal súdnou cestou v zákonnej lehote
a dôkazné bremeno leží na žalobcovi, t. j. veriteľovi pohľadávky, ktorý má pred súdom preukázať, že
pohľadávkajenesporná.Vtomtokontextejedokoncanepodstatné,čidôvody,prektorébolapohľadávka
popretá, boli správne alebo nie.
6. Z obsahu spisu okresného súdu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že uznesením
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37K/11/2019 zo dňa 20.08.2019 bol na majetok úpadcu vyhlásený
konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Juraj Bašnák. JUDr. Bašnák bol dňa
19.08.2020 z funkcie správcu odvolaný a do tejto funkcie bol ustanovený žalovaný 1.).
6.1. Žalobkyňa si do konkurzu dňa 04.10.2019, v základnej prihlasovacej lehote, prihlásila svoju
Pohľadávku vo výške 388.069,10 EUR z titulu, že „Pohľadávka veriteľa vznikla na základe súdneho
konania v právnej veci žalobkyne K. Y. proti žalovanému H. F. v konaní o určenie vlastníckeho práva
k majetku pred Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 19C/102/2017, kde je majetok vo výške
387.969,60 EUR. Náklady z uplatnenia pohľadávky sú vo výške 99,50 EUR.“.
6.2. Oznámením o popretí zo dňa 05.11.2019 správca poprel prihlásenú Pohľadávku žalobkyne z
dôvodu, že „Skutočnosti uvádzané v prihláške v časti Právny dôvod vzniku pohľadávky nemožno
považovať za právne skutočnosti, na základe ktorého prihlasovaná pohľadávka vznikla. Nie je uvedený
právny úkon ani kauza, ktorá prihlasovanú pohľadávku zakladá. Prebiehajúce súdne konanie sp. zn.
19C/102/2017, vedené na Okresnom súde Bratislava III o určení vlastníckeho práva k majetku, samo
osebe nemôže byť právnym dôvodom vzniku prihlasovanej pohľadávky. Prihláška neobsahuje ani iné
dôvody, v dôsledku ktorých malo dôjsť k vzniku pohľadávky, pričom k prihláške pohľadávky neboli
priložené prílohy, ktoré by akékoľvek skutočnosti dokazovali. V súlade s uvedeným možno dôvodne
pochybovať o existencii pohľadávky, ako aj o vymáhateľnosti pohľadávky. Správca popiera právny dôvod
vzniku pohľadávky.“.
6.2.1. Žalovaný 2.) dňa 04.11.2019 poprel prihlásenú Pohľadávku žalobkyne z rovnakých dôvodov ako
správca.
7. Podľa § 29 ods. 1 ZoKR, prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať
základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú:
a)meno,priezviskoabydliskoveriteľa,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu,
b)meno,priezviskoabydliskoúpadcu,akideofyzickúosobu,aleboobchodnémeno,menoapriezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu,
c) právny dôvod vzniku pohľadávky,
d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty,
e) celková suma pohľadávky,
f) podpis.Podľa § 30 ods. 2 ZoKR, podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje
prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3, 6, 9, 14, 15 ZoKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou
starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom
záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu,
v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj
vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca
prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že
veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný.
Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej
dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené
záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových
poradcov. Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným
podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia,
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku
orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú
orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní
od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil
právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol
v prihláške.
Pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak
ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.
Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne
oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť
podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,
inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde.
V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky
pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V
žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedeného, opierajúc sa o identifikované zákonné ustanovenia ako
i o rozsah a dôvody odvolania, konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a tento s
hodnotením adekvátnosti jeho dôvodov potvrdzuje.
8.1. Predmetom tohto typu konania je posúdenie opodstatnenosti popieracieho prejavu správcu
a v tomto smere je nutné prisvedčiť správnosti popieracieho prejavu správcu, keďže žalobkyňa
ani podľa odvolacieho súdu ňou uplatnenú Pohľadávku riadne nepreukázala, poukaz na konanie
sp. zn. 19C/102/2017, vedené na Okresnom súde Bratislava III o určení vlastníckeho práva k
majetku, nepostačuje na preukázanie právneho dôvodu vzniku uplatnenej pohľadávky. V tomto smere
nebolo úlohou okresného súdu skúmať samotnú existenciu pohľadávky, keďže predmetom konania je
posúdenie popieracieho prejavu. Incidenčné konanie nie je pokračovaním (inak prerušeného) konaniavedeného pod sp. zn. 19C/102/2017. Z tohto dôvodu okresný súd správne zamietol návrh na vykonanie
dokazovania na preukázanie Pohľadávky, ktoré ani neboli súčasťou prihlášky a ani jej prílohou.
8.2. V prihláške Pohľadávky chýbajú skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať existenciu
Pohľadávky žalobkyne a ktoré by úplne a určito opisovali skutočnosti, na ktorých sa Pohľadávka
žalobkyne zakladá. Dôležitým pre riadne prihlásenie pohľadávky je, aby žalobca uviedol všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré by vysvetľovali vznik ním uplatnených pohľadávok. Takýmto vysvetlením
v predmetnej veci nie je poukaz na konanie sp.zn. 19C/102/2017, vedené na Okresnom súde Bratislava
III o určení vlastníckeho práva k majetku a takúto nedostatočne identifikovanú Prihlášku nemožno
dodatočne ani opraviť, ani doplniť (§ 30 ods. 2 ZoKR).
9. Odvolací súd, pre dokreslenie správnosti záverov odvolaním napadnutého rozsudku, poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017,
publikované ako R 63/2017, „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných
dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“.
9.1. Tiež Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014,
„Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku proti
dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny
vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť
o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave
správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola
prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí).“.
10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
kedy v odvolacom konaní úspešní žalovaní si ani v tomto konaní neuplatnili nárok na náhradu trov
konania proti žalobkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.