Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200654
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vališ

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa,

LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej
veci žalobcu: Okresná prokuratúra Poprad, so sídlom Mnoheľova 833/26, Poprad, proti žalovanému:
Obec Spišská Teplica, so sídlom Obrancov mieru 454, Spišská Teplica, zastúpeného advokátskym
spoločenstvom Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, za
účasti ďalšieho účastníka konania: N.. L. O., nar. XX. H. XXXX, bytom T. XXXX/XX, L., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia starostu žalovaného č. SPT-230/2022-04 zo dňa 21. júna 2022, vo veci
nesprístupnenia informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a

jemu predchádzajúceho administratívneho konania, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku
Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/67/2022 zo dňa 29. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výrok III. rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn.
PO-2S/67/2022 zo dňa 29. júla 2024 o priznaní nároku na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania ďalšiemu účastníkovi konania voči žalovanému zrušuje a vec v tejto časti vracia Správnemu
súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšnej časti sa kasačná sťažnosť žalovaného zamieta.

III. Žiaden z účastníkov kasačného konania vo vzťahu k zamietnutiu kasačnej sťažnosti žalovaného
nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania N.. L. O. obec U. O. postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám" alebo ,,infozákon") požiadal
o sprístupnenie informácie, konkrétne žiadal: ,,1. Kópie povolení na zvláštne užívanie komunikácií v
katastrálnom území obce U. O. za obdobie rokov 2018-2022 (k 24.05.2022), a) povolenia, ktoré vydal
správny orgán obec Spišská Teplica (IČO:00326534) za obdobie rokov 2018-2022 (k 24.05.2022) a b)
povolenia za obdobie rokov 2018-2022 (k 24.05.2022), ktorých účastníkom konania (napr. žiadateľom)
bola obec Spišská Teplica (IČO:00326534)."

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. SPT-230/2022-02 zo dňa 02.06.2022 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie") žiadosť ďalšieho účastníka o poskytnutie informácie v zmysle §15 ods.
1 v spojení s §18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám odmietol. Svoje rozhodnutieodôvodnil všeobecným princípom dobrej verejnej správy s dôrazom na diskrečnú právomoc správnych
orgánov, ktorej obsahom je aj spôsobilosť vyhodnotiť, či ide alebo nejde o zneužitie práva. Akcentoval,
že flagrantným znakom obštrukčných žiadostí, charakteristickým pre zneužitie práva na informácie je

skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada všetko, pričom v žiadosti o informácie významne
ustupuje kvalita informácie pred jej požadovaným rozsahom. Následne prvostupňový správny orgán
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/3/2021, podľa ktorého
povinnej osobe nevyplýva zo zákona povinnosť vykonávať na žiadosť žiadateľa o informácie také úkony,
ktoré nesúvisia s výkonom jej činnosti alebo, ak by mala vykonávať na požiadanie žiadateľa šetrenia,

pretože povinná osoba by musela spracovávať pre žiadateľa kompletné podklady, preto informáciou
nie je ani poskytnutie obsahu spisov, ani spracovanie údajov zo spisov podľa požiadaviek žiadateľa o
informáciu.

3. Ďalší účastník napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, ktoré starosta obce Spišská Teplica ako
odvolací orgán rozhodnutím č. SPT-230/2022-04 zo dňa 21.06.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie")

zamietol a?prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že povinná osoba posúdila žiadosť o poskytnutie
informácií podľa obsahu a odmietla ju, pretože sa nejedná o žiadosť o poskytnutie informácie. Z
obsahu žiadosti ani jednoznačne nevyplýva, akú konkrétnu informáciu žiadateľ požaduje sprístupniť.
Ďalej dôvodí, že žiadateľ sa snaží svojou žiadosťou, ktorá nie je jedinou žiadosťou adresovanou
povinnej osobe, výlučne zamestnať orgán verejnej moci svojimi požiadavkami, ktorých cieľom nie

je získanie konkrétnej informácie, ale práve opakované zamestnanie povinnej osoby vyhľadávaním
dokumentov, triedením dokumentov a informácií v nich obsiahnutých, a v neposlednom rade i
následným anonymizovaním údajov. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Sži/27/2013 zo dňa 24.09.2014 a konštatoval, že povinná osoba nie je povinná informácie
pre žiadateľa spracúvať, vytvárať alebo transformovať do požadovanej formy, je však povinná za

predpokladu, že s nimi disponuje, takéto informácie primerane poskytnúť v takej forme a rozsahu, aké sú
jej k dispozícii za súčasného dodržania predpokladu, že disponuje všetkými zákonnými alebo osobitnými
oprávneniami na sprístupnenie informácie žiadateľovi. Starosta obce Spišská Teplica záverom posúdil,
že žiadosť ďalšieho účastníka konania nie je žiadosťou o poskytnutie informácie v infozákona.

4. Na základe podnetu ďalšieho účastníka konania podal voči napadnutému rozhodnutiu prokurátor
Okresnej prokuratúry Poprad dňa 21.09.2022 protest prokurátora č. Pd 22522/7706-5 v zmysle zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Prokurátor navrhol predmetné rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.
Rozhodnutím číslo SPT-230/2022-008 zo dňa 20.10.2022 starosta obce Spišská Teplica protestu
prokurátora nevyhovel.

II.
Konanie pred správnym súdom

5. Žalobou doručenou dňa 28.12.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal, aby

správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd") napadnutým rozsudkom sp. zn. PO-2S/67/2022
zo dňa 29.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 ods.
1 písm. c), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len

„SSP") zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že v poradí
druhým výrokom podľa § 170 písm. c) SSP žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. S odôvodnením,
že v konaní bol ďalší účastník konania de facto úspešný, tomuto v poradí tretím výrokom v súlade s
§ 169 SSP priznal náhradu trov konania, a to tých, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností,
ktoré mu uložil správny súd.

7. Správnemu súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že žiadateľ požadoval síce
obsahovo náročnejšie informácie za dlhšie časové obdobie, preto vyhotovenie požadovaných fotokópií
a prípadnej anonymizácie mohlo byť časovo náročné, ale nie nemožné. Vo vzťahu k dôvodom, pre
ktoré nesprístupnil požadované informácie žalovaný, respektíve prvostupňový správny orgán, podľa

názoru správneho súdu absentuje dostatočná miera odôvodnenia rozhodnutia tak, aby bolo možné
nezaujate, objektívne posúdiť oprávnenú aplikáciu tohto výnimočného inštitútu, kedy sa žiadateľovi
odmieta jeho právo na prístup k informáciám. Správny súd uviedol, že základné dôvody, pre ktoré
správny orgán a žalovaný nesprístupnili požadované informácie ďalšiemu účastníkovi konania, sasprávny súd nedozvedel z preskúmavaných rozhodnutí, ale až z vyjadrenia k podnetu na vydanie
protestu prokurátora alebo vo vyjadreniach k samotnej žalobe. Stotožnil sa s názorom žalobcu, že
rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, a to predovšetkým v prípade, ak sa nesprístupnia informácie

z dôvodu zneužitia práva na prístup k nim.

8. V prípade, že ďalší účastník konania požadoval nejasné a neurčité informácie, v zmysle § 14
zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo potrebné žiadateľa vyzvať na odstránenie nedostatkov
a konkretizáciu jeho žiadosti, a to v primeranej lehote. Rovnako tak správny orgán mohol oznámiť

ďalšiemu účastníkovi konania, že zo zákonom predpokladaných dôvodov sprístupní informácie v
predĺženej lehote postupom podľa § 17 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

9. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného, spočívajúcu v nesprístupnení požadovaných informácií
za strany žalovaného prácnosťou vytvorenia požadovaných informácií, nutnosťou ich vyhľadávania,
kopírovania, anonymizovania a celkovej časovej náročnosti správny súd uviedol, že žalovaný mal

tieto skutočnosti uviesť v napadnutom rozhodnutí, respektíve v prvostupňovom rozhodnutí a aspoň
orientačne mal kvalifikovať, aká by bola časová náročnosť. Namiesto toho žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uvádzal len všeobecné skutkové okolnosti, ktoré vo vzťahu k žiadosti o
sprístupnenie informácií neboli relevantné a správne orgány tak žiadosť o sprístupnenie informácií
ďalšieho účastníka konania odmietli bez riadneho odôvodnenia s prípadnou aplikáciou zákazu zneužitia

práva. Na podporu svojho postupu správny súd odkázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého na konštatáciu zneužitia
práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, a rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí
sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy náležite odôvodnené.

III.
Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

10. Proti I. a III. výroku napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorými správny súd zrušil napadnuté
rozhodnutie a ďalšiemu účastníkovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania,

podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h)
SSP. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.
Alternatívne sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd žalobu zamietne.

11. Sťažovateľ sa vo všeobecnosti nestotožnil s vyhodnotením správneho súdu týkajúcim sa všetkých

súvisiacich okolností, keď sám správny súd konštatoval, že žiadateľ požadoval obsahovo náročnejšie
informácie za obdobie 3 a pol roka, čo síce môže byť časovo náročné, nie však nemožné. Správny súd
mal podľa sťažovateľa pred rozhodnutím vo veci vedomosť o tom, že ďalší účastník konania zneužíva
právo, čo žalovaný dostatočne zdôvodnil, nemal preto žalobe vyhovieť, nakoľko zneužitie nepožíva
súdnu ochranu, a to ani prostredníctvom žaloby podanej prokurátorom. Tvrdenie súdu, že ďalší účastník

mal byť de facto rozhodnutím úspešný, v spojení s tvrdením súdu, že orgán prvého stupňa mal žiadateľa
vyzvať na konkretizáciu jeho žiadosti nemôže viesť žalovaného, aby uplatňoval nad rámec zákona
vizionársku metodiku, len aby bolo vyhovené ďalšiemu účastníkovi konania, ktorý opakovane aj voči
povinnej osobe zneužíva právo na informácie a zahlcuje ju bezobsažnými podaniami. Sťažovateľ a
pred ním orgán prvého stupňa odôvodnili neposkytnutie informácií časovou náročnosťou a správny súd

pretonesprávnevyhodnotil,žezdôvodnenierozhodnutianebolorelevantné.Sťažovateľsazrozhodnutia
správneho súdu pritom nedozvedel, prečo jeho odôvodnenie správny súd posúdil ako nerelevantné.

12. Sťažovateľ má tiež za to, že správny súd nesprávne rozhodol o trovách ďalšieho účastníka konania,
keď zákon (§ 170 písm. c) SSP) v prípade žaloby prokurátora priamo nepriznáva právo na náhradu

trov konania a v zmysle právnej kvalifikácie je možné aj ,,ďalšieho účastníka" považovať za ,,účastníka"
konania. Právna úprava vymedzená v § 170 písm. c) SSP sa podľa názoru sťažovateľa vzťahuje na
všetkých účastníkov konania.

13. S poukazom na § 5 SSP, predovšetkým na princípy správneho súdneho konania, princípy a

zásady uvedené v CSP, najmä zásadu spoľahlivého zistenia skutkového stavu, princíp spravodlivosti a
zákaz zneužitia práva je dôvodné, aby kasačný súd posúdil vec a prostredníctvom svojho rozhodnutia
napadnutý rozsudok zrušil a súdne konanie de facto zastavil. Vyhovením žalobe podľa sťažovateľa
správny súd iba posmelil ďalšieho účastníka konania, aby naďalej vykonával svoje právo na informáciešikanóznym spôsobom a prehĺbil pochybnosti sťažovateľa v právnu ochranu pred zneužívaním práva
na informácie. Správny súd podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil všetky okolnosti prípadu, keď
neuplatnil zásadu spravodlivosti na ochranu sťažovateľa pred šikanóznym konaním ďalšieho účastníka

konania.

14. Odklon od rozhodovacej praxe (konkrétne právneho predchodcu správneho súdu) vzhliadol
sťažovateľ v tom, že v obdobnej veci (s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu Prešov vydané vo veci
sp. zn. 6S/22/2019) správny súd nepriznal náhradu trov ďalšiemu účastníkovi s odkazom na § 170 písm.

c) SSP, ktorý bol pri podaní žaloby prokurátorom ,,de facto" úspešný.

15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 27.01.2025, majúc za to, že námietky
v kasačnej sťažnosti sú neopodstatnené a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia
správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd sťažnosť žalovaného postupom podľa § 459 písm. e) SSP
odmietol, alternatívne aby túto ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. Ďalší účastník

sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaniach zo dňa 14.02.2025, 03.03.2025 a 14.03.2025. Kasačnú
sťažnosť navrhol ako zjavne nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Právne posúdenie veci kasačným súdom

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok
správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP), pričom po zistení,
že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1
SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, po neverejnej porade senátu

jednomyseľne dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

17. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

18. Predmetomprieskumukasačnéhosúdujenapadnutýrozsudoksprávnehosúdu,ktorýmsprávnysúd
zrušil napadnuté rozhodnutie starostu sťažovateľa a vec vrátil sťažovateľovi na ďalšie konanie. Podstata
argumentácie správneho súdu spočíva predovšetkým v dôvode nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre
jeho nedostatočné zdôvodnenie, najmä vo vzťahu k tvrdenému zneužitiu práva na prístup k informáciám

zo strany ďalšieho účastníka konania. Sťažovateľ voči právnemu posúdeniu správneho súdu v zásade
argumentuje tým, že vec posúdil správne a jeho závery a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
obstoja.

19. Kasačný súd na úvod skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorej dôvod

kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie tiež, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na
právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neučinil. Vzhľadom na to, že sťažovateľ
kasačnou sťažnosťou vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd

kasačnú sťažnosť neodmietol, ale ju vecne preskúmal.

20. V súvislosti s prejednávanou vecou dáva kasačný súd do pozornosti, že rozhodovacia prax vo
všeobecnosti vyžaduje zabezpečenie materiálneho prístupu k informáciám. Obmedzenie sprístupnenia
informácie povinnou osobou je nutné vykladať vždy reštriktívne a uplatňovať ho je možné len vo

výnimočných prípadoch, ktoré zákon výslovne uvádza. Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len
splnenie formálnej podmienky, odkaz na príslušnú právnu normu, ale odôvodnenie rozhodnutia orgánu
verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu,
aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych
okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na

skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej
vo výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa
03.11.2009 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).21. Inštitút zneužitia práva na informácie nie je legislatívne upravený v?infozákone, ani v?inom právnom
predpise, je však odvoditeľný z?ústavných princípov Slovenskej republiky (článok 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je demokratický a?právny štát a článok 152

ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a?ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou) a?potvrdený
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky. Preto je uplatniteľný pri výklade
a?aplikácii infozákona aj bez výslovnej zákonnej úpravy. Vo všeobecnosti býva definovaný ako konanie
zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý výsledok nedovolený, pričom osobitným druhom zneužitia

práva je šikanózny výkon práva, spočívajúci vo výkone práva so zámerom spôsobiť inému neprimeranú
ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, IV. ÚS 4257/16 zo dňa 05.12.2017). V?kontexte
ústavou garantovaného práva na informácie má byť tento inštitút využitý len výnimočne, ak je nad
všetkupochybnosťjasné,žežiadateľsvojeprávozneužíva.Podľaprávnejteóriek?zneužitiuprávamôže
dôjsť podaním jednej nezmyselnej žiadosti, ale aj podaním veľkého množstva žiadostí. Rozhodujúce
pre kvalifikáciu podania infožiadosti ako zneužívajúceho je aj početnosť, sériovosť a?stereotypnosť

žiadostí spojená s?opakovaním obdobných či identických argumentov (Lubovský, Z.: Zneužití práva na?
informace, Správní právo, číslo 6/2019, s. 328 - 341).

22. V zhode so správnym súdom, aj kasačný súd je toho názoru, že v rozhodnutiach správnych
orgánov absentuje dostatočná miera odôvodnenia ich rozhodnutí tak, aby ďalší účastník konania,

prípadná verejnosť, ako i súdy mohli nezaujate a objektívne posúdiť dôvodnosť odmietnutia práva na
prístup k informáciám. Základné dôvody, pre ktoré ďalšiemu účastníkovi neboli požadované informácie
sprístupnené, boli žalovaným ozrejmené až následne, v priebehu konania o proteste prokurátora
a v priebehu správneho súdneho konania. Tieto právne názory správnych orgánov, ktoré by mohli
naznačovať myšlienkové pochody sťažovateľa v uvedenom smere, sú však vo vzťahu k napadnutému

rozhodnutiu nedôvodné. Ak má byť rozhodnutie správneho orgánu považované z hľadiska kvality
jeho odôvodnenia za zákonné, potom odôvodnenie daného rozhodnutia (a s tým súvisiace vecné
a právne závery správneho orgánu) nemôže vyplývať z rozhodnutí vydaných v konaní o proteste
prokurátora (podľa osobitných zákonov) alebo z vyjadrení produkovaných v priebehu súdneho konania,
v ktorom sa toto rozhodnutie preskúmava. Kvalita rozhodnutia správneho orgánu (vecná správnosť

a jeho odôvodnenie) sa posudzuje vždy vo vzťahu k samotnému zneniu predmetného rozhodnutia,
nie vo vzťahu k iným, dodatočným vyjadreniam správnych orgánov produkovaným mimo správneho
konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach
nepresvedčili kasačný súd o tom, že ďalší účastník konania zneužíval svoje právo na prístup k
informáciám. Odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, okrem odkazu na prípadnú judikatúru, sú

všeobecné, neurčité, a bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré boli podkladom pre dané závery.
Dá sa i konštatovať, že v nich absentuje akákoľvek relevantná správna úvaha.

23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku ?sp. zn. 5Sžik/5/2020 zo dňa 31.03.2022
publikovanom v Zbierke stanovísk a?rozhodnutí NSS SR č. 2/2022, ročník: I. uviedol: „Aby bolo

možné náležite posúdiť, či konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva na prístup k?informáciám,
je podľa kasačného súdu nevyhnutné prihliadnuť nielen na kvalitu a?rozsah individuálnej žiadosti
žalobcu, ale aj na kvalitu, rozsah a?čas podania ostatných žiadostí v?danom časovom slede. ... Len
posúdením tak individuálnej žiadosti ako aj komplexu žiadostí môže povinná osoba riadne zhodnotiť
naplnenie objektívnej stránky zneužitia práva (konanie žiadateľa v?rozpore s?účelom Infozákona) a?

subjektívnej stránky zneužitia práva (vôľa žiadateľa konať v?rozpore s?účelom Infozákona a spôsobiť
ujmu povinnej osobe)........ Úmysel zneužiť právo na prístup k?informáciám musí byť zjavný a správnymi
orgánmi preukázaný nad všetku rozumnú pochybnosť, pretože odmietnutie informácie s?poukazom
na?zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio a?ako reštriktívne konštruovanú
výnimku z?ústavou garantovaného práva na prístup k?informáciám. Veľký počet podaných žiadostí na

vyvodenie záveru o?zneužití práva v?zmysle judikatúry nepostačuje. Podľa názoru kasačného súdu je
potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a?kvalitu požadovaných
informácií, spôsob formulácie a?stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich
sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a?ich spôsobilosť privodiť povinnej
osobe neprimeranú ujmu v?prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných informácií

pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly, ako aj vzťah informácií k?výkonu verejnej moci. Na
konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný
počet podaných infožiadostí nesmie viesť a?priori ku konštatácii zneužitia práva. Rozhodnutie povinnej
osoby o?odmietnutí informácií z?dôvodu zneužitia práva musí byť s?poukazom na uvedené indície a?dôkazy dôkladne odôvodnené." Správne v bode 38 preskúmavaného rozsudku správny súd uviedol,
že požiadavka na dôsledné odôvodnenie rozhodnutia by mohla byť v tomto prípade splnená, ak by
prvostupňový správny orgán, ako aj sťažovateľ vo svojich rozhodnutiach aspoň orientačne uviedli, že

žiadateľ opakovane žiada o informácie, kvantitatívne by uviedli množstvo jeho žiadostí, ako aj obsah
požadovaných informácií, v rozhodnutiach by poukázali na indície (resp. dôkazy) svedčiace o tom, že
žiadateľ skutočne zneužíva právo na prístup k informáciám, a poukázali by na formuláciu a stupeň
konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty
na ich vybavenie, či zmysel a hodnotu požadovaných informácií k výkonu verejnej moci.

24. Sťažovateľ právne posúdenie správneho súdu ohľadom nedostatočného odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia vo všeobecnosti ako i vo vzťahu k nedostatočnému vysporiadaniu sa s
absenciou informácií o zneužití práva ďalším účastníkom konania relevantnou právnou argumentáciou
v kasačnej sťažnosti relevantne nespochybnil, čoho dôsledkom je nedôvodnosť uvedenej sťažnostnej
námietky sťažovateľa.

25. Vzhľadom na to, že v konaní pred správnym súdom ako aj v kasačnom konaní odznela aj
námietka týkajúca sa nejasnosti, nezrozumiteľnosti samotnej žiadosti o poskytnutie informácií, kasačný
súd v zhode so správnym súdom uvádza, že túto má povinná osoba z dôvodu zabezpečenia
materiálneho prístupu k informáciám riešiť prioritne postupom podľa § 14 ods. 2 a 3 infozákona,

ustáliť si obsah podanej žiadosti a zároveň v súlade s § 17 ods. 2 infozákona má možnosť lehotu na
sprístupnenie požadovanej informácie predĺžiť. Takisto riešením sťažovateľom namietanej prácnosti a
časovej náročnosti vyhľadávania požadovaných informácií nemôže byť rozhodnutie o ich nesprístupnení
s absentujúcim náležitým odôvodnením postupu správneho orgánu. V prípade časovej náročnosti
vyhľadania informácie zákonodarca upravil už zmienený inštitút predĺženia lehoty na sprístupnenie

informácie alebo umožnil povinnej osobe dohodnúť so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie,
ktorý by mohol byť pre ňu časovo menej náročný.

26. K namietanému odklonu ako dôvodu kasačnej sťažnosti vymedzenému v § 440 ods. 1 písm. h)
kasačný súd uvádza, že tento dôvod prípustnosti kasačnej sťažnosti sa viaže k ustálenej judikatúre

najvyššieho súdu, nie súdu správneho ani krajského, ktorým argumentuje a na ktorý poukazuje
sťažovateľ.

27. Kasačný súd však musí prisvedčiť sťažnostnej námietke sťažovateľa smerujúcej voči výroku č. III
napadnutého rozsudku, ktorým bol ďalšiemu účastníkovi priznaný voči sťažovateľovi nárok na úplnú

náhradu dôvodne vynaložených trov konania napriek tomu, že SSP v osobitných prípadoch podľa §170
písm. c) SSP žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznáva a to konkrétne v
prípade, že konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. V zmysle právnej kvalifikácie a ustálenej
súdnej praxe je možné aj ďalšieho účastníka považovať za účastníka konania (§ 32 ods. 1 v spojení s
§ 32 ods. 3 písm. a) SSP) a osobitná právna úprava vymedzená v § 170 písm. c) SSP sa preto vzťahuje

na všetkých účastníkov konania, vrátane ďalšieho účastníka. Keďže prejednávaná vec bola začatá na
podklade žaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad, správny súd mal pri rozhodovaní o náhrade
trov konania aplikovať § 170 SSP.

28. S prihliadnutím na skutočnosť, že kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku sťažovateľa o

nesprávnom právnom posúdení podanú voči výroku č. III. napadnutého rozsudku ako dôvodnú, na jej
základe napadnutý rozsudok správneho súdu v uvedenej časti postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil
a vec v tejto časti vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

29. K sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že námietku pod cit. ustanovením žalovaný nevymedzil
žiadnymi konkrétnymi dôvodmi, a preto ju nebolo možné preskúmať.

30. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že v zmysle § 4 písm. b) SSP sa orgánmi verejnej
správy na účely SSP rozumejú orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá a v hlavnom meste

SR Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje. V preskúmavanej veci tak ako
žalovaný má byť správne označená obec Spišská Teplica v súlade s § 180 ods. 1 SSP prvá veta v
spojitosti s vyššie uvedeným § 4 písm. b) SSP, ktorá disponuje ako orgán verejnej správy procesnou
subjektivitou a procesnou spôsobilosťou podľa § 35 ods. 1 a 2 SSP. V prokurátorom podanej správnejžalobe,akoivkasačnejsťažnostisťažovateľa,bolžalovaný(azároveňsťažovateľ)uvedenýsprávneako
obecSpišskáTeplica.Stýmtoúčastníkomkonaniasprávnysúdikonal.Samotnésprávnesúdnekonanie
v dôsledku nesprávneho označenia žalovaného v napadnutom rozsudku správneho súdu neviedlo k

ukráteniu práv účastníkov konania a sťažnostná námietka v uvedenom znení nebola ani vznesená.
Kasačný súd preto pristúpil iba ku korekcii označenia žalovaného v záhlaví tohto rozhodnutia, keď platí,
že v prípade správneho súdneho prieskumu rozhodnutí starostu obce (primátora mesta) a obecného
úradu (mestského úradu) vo veciach nesprístupnenia informácií je za žalovaného potrebné považovať
obec (mesto) v súlade s § 4 písm. b) SSP. Totožne postupoval kasačný súd i v konaní vedenom pod

sp. zn. 5Sžik 5/2020 (viď bod 59 rozsudku zo dňa 31.03.2022 publikovaného v Zbierke stanovísk a?
rozhodnutí NSS SR č. 2/2022, ročník: I.), aj v konaní vedenom pod sp. zn. 1Svk/1/2025.

V.
Záver a trovy konania

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej sťažovateľ napáda výrok I. rozsudku správneho súdu neobsahuje
žiadne právne relevantné sťažnostné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku správneho súdu. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa postupom podľa § 461
SSP v uvedenej časti zamietol.

32. Kasačnú námietku sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení voči výroku č. III. napadnutého
rozsudku vyhodnotil kasačný ako dôvodnú, na jej základe napadnutý rozsudok v uvedenej časti (výrok
III.) podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správny
súd je pritom v zmysle § 469 SSP právnym názorom kasačného súdu (body 27 a 28 tohto rozhodnutia)

viazaný.

33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s
§ 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalšieho účastníka) náhradu trov
kasačného konania nepriznal. Hoci konanie pred kasačným súdom začalo na návrh žalovaného (ktorým

bola kasačná sťažnosť), kasačný súd primerane použil ustanovenie § 170 písm. c) SSP aj na konanie
pred kasačným súdom, keďže jeho predmetom bol napadnutý rozsudok správneho súdu vydaný na
základe žaloby prokurátora.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom

hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.