Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B.
C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Matej Oslacký,
advokát, so sídlom Jarabinková 8E, 821 09 Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Centrum
právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 851 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.spisu:KT/2245/2024,ČRZ:16246/2024zodňa09.februára2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. spisu KaBA-64997/13443/2023-120282/2223 zo dňa 09.10.2023 (ďalej aj
„rozhodnutie zo dňa 09.10.2023“) Centrum právnej pomoci (ďalej len „Centrum“ alebo „žalovaný“),
Kancelária Bratislava, podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavilo správne konanie o
nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni, ktorá svoju žiadosť o poskytnutie právnej pomoci
vo veci podania ústavnej sťažnosti nedoplnila, a to napriek výzvam Centra, Kancelárie Bratislava na
(i) doplnenie údajov, (ii) odstránenie nedostatkov podania a (iii) doloženie požadovaných a potrebných
dokladov, nevyhnutných na posúdenie splnenia podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci. Žalobkyňa bola súčasne poučená, že proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 je prípustné
odvolanie, ktoré môže podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na správnom orgáne,

ktorý rozhodnutie vydal.

2. Dňa 08.11.2023 bola Centru, Kancelária Bratislava doručená žiadosť žalobkyne ako žiadateľky
o poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj „žiadosť zo dňa 08.11.2023“) v právnej veci podania odvolania
voči rozhodnutiu Centra, Kancelária Bratislava zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania.
Žalobkyňa v žiadosti zo dňa 08.11.2023 (okrem iného) uviedla, že žiada o právnu pomoc pri „podaní
správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelárii Bratislava, zo dňa 09.10.2023 č.

spisu KaBA-64997/13443/2023-122 82/2023, keď nie je iný dostupný opravný prostriedok.“ Žalobkyňa
súčasne požiadala o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hrozby zmeškania lehoty na
podanie opravného prostriedku. Prílohou žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bola kópia rozhodnutia
zo dňa 09.10.2023, doručenka k zásielke podacie číslo B., doručenka k zásielke podacie číslo B.,kópia Upovedomenia o začatí exekúcie F. XXX/XXXX, Čestné prehlásenie Odvolateľky k jej príjmovej
a majetkovej situácii a návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedeným konkrétneho právneho
zástupcu, ktoré má Centrum ustanoviť.

3. Rozhodnutím č. spisu KaBA-13328121288/2223-133959/2023 zo dňa 09.11.2023 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) Centrum, Kancelária Bratislava, na základe § 30 ods. 1 písm. b) Správneho
poriadku v spojení so zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení s Organizačným
poriadkom Centra právnej pomoci, zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci
žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 (o zastavení
správneho konania). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Centrum, Kancelária Bratislava
dospelo k záveru, že podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci nemá vecnú pôsobnosť na poskytnutie

právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke vo veci, s ktorou sa obrátila na Centrum. Poukazujúc na §
3 ods. 1 a § 25 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 30 ods. 1 Správneho poriadku Centrum,
Kancelária Bratislava ďalej uviedlo, že vo veci žalobkyne ako žiadateľky nie je daná pôsobnosť Centra
a vec nemožno postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu. Záverom odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia Centrum, Kancelária Bratislava konštatovalo, že z uvedeného dôvodu správne konanie

zastavil, pretože v právnej veci žiadateľky nemôže konať zo zákonných dôvodov.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Centra, Kancelária Bratislava podala žalobkyňa odvolanie
(datované dňom 18.12.2023 a zaevidované Centrom, Kancelária Bratislava dňa 19.12.2023), v ktorom
namietala, že jej podanie malo byť vyhodnotené podľa obsahu a posúdené ako odvolanie, keďže je

z neho zrejmé, že s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania nesúhlasí.

5. Žalovaný, v mene ktorého konal riaditeľ Centra ako odvolací orgán, podľa § 1 ods. 1 a 2, § 53, § 58
ods. 2, § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra, rozhodnutím č.
spisu: KT/2245/2024, ČRZ: 16246/2024 zo dňa 09.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo

„rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podanie žalobkyne (jej žiadosť zo
dňa 08.11.2023) Centrum, Kancelária Bratislava vyhodnocovalo správne, a to nielen z hľadiska formy

podania, ale predovšetkým najmä z jeho obsahu. Z obsahu žiadosti podania žalobkyne (žiadosti zo
dňa 08.11.2023) vyplýva jednoznačne, bez akýchkoľvek vnútorných rozporov, že žalobkyňa podala
žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Správnosť daného záveru nemôže spochybniť ani tvrdenie
žalobkyne, že v skutočnosti mala v úmysle podať odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023. Svoje
podanie, ktoré bolo jednoznačne žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, chcela neskorším podaním

prekvalifikovať tak, akoby od počiatku išlo podanie odvolania. Podľa žalovaného je z obsahu zrejmé, že
žalobkyňa žiadala o právnu pomoc a súčasne o predbežné poskytnutie právnej pomoci, keď súčasne
priložila svoje čestné vyhlásenie zo dňa 02.11.2023 k príjmovej a majetkovej situácii, ktorou v rámci
konania o poskytnutie právnej pomoci preukazuje splnenie podmienky materiálnej núdze. V súvislosti
so svojou žiadosťou a predložením podkladov podala taktiež návrh na ustanovenie právneho zástupcu

s uvedeným konkrétneho právneho zástupcu, ktoré má Centrum ustanoviť v súvislosti s jej žiadosťou o
poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedených skutočnosti Centrum, kancelária Bratislava
vyhodnotilo podanie na základe jeho obsahu správne. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového
orgánu, že žalobkyňa nežiadala o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby, ale na základe obsahu
opisu skutkového stavu uvedeného v žiadosti a dokladov priložených k žiadosti žalobkyňa žiadala

poskytnutie právnej pomoci vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že nemôže prihliadnuť na žalobkyňou tvrdený nesúlad medzi jej navonok
urobeným podaním a vnútornou subjektívne tvrdenou vôľou žalobkyne. Argumentoval tým, že žalobkyňa
nemôže zmariť účinky podania účelovým tvrdením, že v skutočnosti išlo o odvolanie, keďže z obsahu

podania je zrejmé, že nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania.
Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že z obsahu žiadosti je zrejmé, že vec, s
ktorou sa žalobkyňa obrátila na Centrum, je vecou zastupovania pred správnym orgánom v správnom
konaní, bez ohľadu na neskoršie tvrdenie žalobkyne, že obsahom jej podania bolo podanie odvolania.Zastupovanie pred správnym orgánom v správnom konaní patrí do oblasti správneho práva, celkom
zrejme nie je žiadnou z oblastí práva špecifikovaných v § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci.
Takéto konanie je v slovenskej právnej úprave zaradené do správneho práva, a teda mimo pôsobnosti

Centra. Do pôsobnosti Centra patrí iba preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov v správnom
súdnictve, avšak správne konanie pred správnym orgánom nie je možné považovať za konanie pred
súdom v správnom súdnictve, pretože ide o iný druh konania pred iným druhom orgánu verejnej moci.

8. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti v

právnej veci konania pred správnym orgánom, teda v oblasti správneho práva, ktoré podľa § 3 ods. 1
zákona o poskytovaní právnej pomoci nepatrí do pôsobnosti Centra, postupovalo v súlade s § 30 ods.
1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda zákon o poskytovaní právnej pomoci. Vzhľadom na vyššie
uvedené žalovaný skonštatoval, že postup Centra a prvostupňové rozhodnutie boli v súlade s platnými

právnymi predpismi, najmä zákonom o poskytovaní právnej pomoci, Správnym poriadkom a Ústavou
SR, keď Centrum, pre nedostatok svojej príslušnosti, zastavilo konanie o nároku na poskytnutie právnej
pomoci.

II.

Žaloba

9. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu, a to z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Mala za to, že žalovaný, resp. už prvostupňový správny

orgán, mal správne vyhodnotiť podanie žalobkyne (žiadosť zo dňa 08.11.2023, pozn. správneho súdu)
akoodvolanie,ajkeďtotobolooznačenéako„Žiadosťoposkytnutieprávnejpomoci“.Vdôvodochžaloby
vyjadrila presvedčenie, že rozhodnutie žalovaného trpí takými vadami a takej intenzity, ktoré spôsobujú
jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť, že je potrebné ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s tým, že
rovnakými vadami trpí i prvostupňové rozhodnutie. Žalobným návrhom sa žalobkyňa domáhala zrušenia

napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a
priznania nároku na náhradu trov konania.

10. Podľa názoru žalobkyne aj samotný žalovaný mal za to, že ako odvolateľka sa domáhala revízie
prvostupňového rozhodnutia cestou odvolania. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo veci

nekonali ako o odvolaní len preto, že zároveň požiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej
pomoci. Z predmetného podania žalobkyne vyplývalo, že napáda konkrétne rozhodnutie Centra,
Kancelárie Bratislava a zároveň boli zrejmé aj dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie napáda a v konečnom
dôsledku aj to, čoho sa žalobkyňa domáha. V tomto bode žalobkyňa správnym orgánom vytkla, že
nepostupovali v konaní v súlade s § 19 ods. 2 a 3, a § 62 Správneho poriadku, nepomohli jej

odstrániť nedostatky podania, nevyzvali ju na odstránenie nedostatkov v určenej lehote a ani ju nepoučili
o možnosti zastavenia konania pre prípad, ak nedostatky podania neodstráni. Ak žalovaný tvrdí,
že podanie žalobkyne nebolo možné posúdiť ako odvolanie, potom ide o čisto formalistický postup
žalovaného. Žalobkyňa rozumela postupu žalovaného tak, že tento využil možnosť, kedy môže včas
podané odvolanie zmariť z čisto formálnych dôvodov. Mala za to, že postup žalovaného je nesúladný s

princípmi materiálneho právneho štátu a v rozpore so zákonným vymedzením poslania žalovaného.

11. V dôvodoch žaloby žalobkyňa ďalej uviedla, že ak žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na tom
základe, že žalovaná nepodala odvolanie len preto, že toto nebolo označené ako odvolanie, resp. pojem
„odvolanie“ nebol použitý v samotnom podaní, potom takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave.

Ďalej žalobkyňa v správnej žalobe vyjadrila presvedčenie o tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
nesprávne posúdil jej podanie (žiadosť zo dňa 08.11.2023, pozn. správneho súdu), pričom uprednostnil
formu pred obsahom. V tomto smere zdôrazňovala, že nemá ani právnické vzdelanie a vzhľadom na
jej majetkovú situáciu a zdravotný stav je v právnych otázkach odkázaná na pomoc Centra. Postup
žalovaného mal na žalobkyňu nepriaznivý vplyv, keďže musela predmetnú ústavnú sťažnosť podať na

vlastné náklady, a to v situácii, keď žalobkyňa preukázateľne spĺňala podmienky na priznanie nároku na
poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci.12. Záverom správnej žaloby žalobkyňa namietala, že žalovaný (vrátane prvostupňového správneho
orgánu) je v istom zmysle v konflikte záujmov, keďže rozhoduje o (i) priznaní nároku na poskytnutie
právnej pomoci aj v konaniach, ktoré majú smerovať proti žalovanému, resp. proti prvostupňovému

správnemu orgánu, (ii) odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu. Uvedené
sa sprítomnilo aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa zastávala názor, že žalovaný mal byť pri
posudzovaní jej podania maximálne zdržanlivý a podanie posúdiť podľa jeho obsahu. V tomto bode
zdôraznila, že každej priemerne zmýšľajúcej osobe muselo byť zrejmé, že žalobkyňa sa predmetným
podaním domáha revízie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Rovnako je zrejmé, že

žalobkyňa urobila úkon v zákonnej lehote a na príslušnom orgáne.

III.
Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe považoval za potrebné poukázať na niektoré skutočnosti,

ktoré boli nesprávne vyhodnotené prvostupňovým orgánom a následne odvolacím orgánom. Konkrétne,
prvostupňový orgán a následne aj odvolací orgán, nesprávne vyhodnotili pri žiadosti žalobkyne zo dňa
08.11.2023 lehotu doručenia rozhodnutia o zastavení správneho konania zo dňa 09.10.2023, a teda
nesprávne vyhodnotili, že žiadosť zo dňa 08.11.2023 bola podaná v lehote na podanie odvolania voči
rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023. V tomto bode žalovaný argumentoval tým, že zásielka s rozhodnutím

zo dňa 09.10.2023 bola uložená do poštového priečinku žalobkyne dňa 13.10.2023, a preto v súlade
s § 25 ods. 4 Správneho poriadku zásielku je treba považovať za doručenú dňa 16.10.2023, pričom
lehota na podanie odvolania plynula do 31.10.2023. V rámci prvostupňového a odvolacieho konania
správny orgán opomenul tento fakt a vychádzal z údaja o prevzatí listinnej zásielky. (Ako dôkaz žalovaný
predložil potvrdenie o doručení úradnej zásielky, pozn. správneho súdu.) Ďalej žalovaný argumentoval

tým, že žalobkyňa dňa 08.11.2023 doručila Centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej
veci správnej žaloby voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania o nároku na
poskytnutie právnej pomoci. Zároveň v žiadosti požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z
dôvodu hrozby zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku. Túto žiadosť prvostupňový orgán
vyhodnotil ako žiadosť o poskytovanie právnej pomoci v právnej veci odvolania proti rozhodnutiu zo dňa

09.10.2023 a keďže podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci Centrum nemá vecnú pôsobnosť na
poskytnutie právnej pomoci vo veci, s ktorou sa žalobkyňa na Centrum obrátila, správne konanie podľa
§ 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku zastavilo a odvolací orgán sa s názorom prvostupňového
správneho orgánu stotožnil.

14. Vo vzťahu k žalobným bodom a žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam, že v danom prípade
nepodala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ale odvolanie, žalovaný uviedol, že ide o zrejmé
účelové tvrdenie. Ak by nedošlo k pochybeniu prvostupňového orgánu pri vyhodnocovaní doručenia
rozhodnutiazodňa09.10.2023ozastavenísprávnehokonaniaanáslednejlehotynapodanieopravného
prostriedku, je zrejmé, že v čase podania žiadosti žiadala žalobkyňa o právnu pomoc v právnej

veci správnej žaloby, keďže lehota na podanie odvolania uplynula márne. Preto by prvostupňový
správny orgán právnu pomoc žiadateľke nepriznal z dôvodu zrejmej bezúspešnosti, keďže v danom
prípade by podľa § 7 písm. a) SSP správny súd nemal právomoc preskúmať rozhodnutie Centra
právnej pomoci z dôvodu nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov. Správna žaloba by
teda musela byť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti. Odvolací

orgán pri posudzovaní odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.11.2023 o zastavení správneho konania
taktiež nesprávne posúdil lehotu doručenia rozhodnutia a možnosť podania opravného prostriedku.
Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo uložené do poštového priečinku dňa 14.11.2023, pričom
rozhodnutie sa považuje za doručené na tretí deň, t. j. 20.11.2023. Žalobkyňa teda mohla podať
odvolanie najneskôr dňa 01.12.2023. Odvolanie žalobkyne doručené prvostupňovému orgánu dňa

05.12.2023 bolo preto podané oneskorene. Žalovaný zastával názor, že v odvolacom konaní sa malo
podanie žalobkyne skúmať iba z dôvodu mimoriadnych opravných prostriedkov. Za daných procesných
okolností mal odvolací orgán potom aplikovať iba tie ustanovenia Správneho poriadku, ktoré umožňujú
preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Preto by v ďalšom skúmal, či vo veci nie
sú naplnené podmienky obnovy konania, resp. podmienky preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho

konania. (Ako dôkaz žalovaný predložil potvrdenie o doručovaní úradnej zásielky, pozn. správneho
súdu.)15. K tvrdeniu žalobkyne, že „žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na tom základe, že žalovaná
nepodala odvolanie len preto, že toto nebolo označené ako odvolanie, resp. pojem odvolanie nebol
použitý v samotnom podaní, takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave" žalovaný uviedol, že

tak ako bolo uvedené v rámci správneho konania, prvostupňový orgán a aj neskôr odvolací orgán z
obsahu podania žalobkyne jednoznačne bez akýchkoľvek vnútorných rozporov vyvodil, že žalobkyňa
podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Odvolací orgán vzal do úvahy obsah podania a nielen
jeho formu. Žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, kde je z obsahu zrejmé, že žiada
o právnu pomoc a súčasne o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Súčasne priložila svoje čestné

vyhlásenie zo dňa 02.11.2023 k príjmovej a majetkovej situácii, ktorou v rámci konania o poskytnutie
právnej pomoci preukazuje splnenie podmienky materiálnej núdze. Žalobkyňa ďalej v súvislosti so
svojou žiadosťou podala návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedením konkrétneho právneho
zástupcu, ktorého má Centrum ustanoviť v súvislosti s jej žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci.
Odvolací orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý vyhodnotil, že žalobkyňa nežiadala
o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby, ale na základe obsahu a opisu skutkového stavu

uvedeného v žiadosti a dokladov priložených k žiadosti žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci
vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, keďže mal za to, že je lehota na
podanie odvolania zachovaná. Aj preto odvolací orgán prihliadal na žalobkyňou tvrdený nesúlad medzi
jej navonok urobeným podaním a vnútornou žalobkyňou subjektívne tvrdenou vôľou. Podľa názoru
žalovaného žalobkyňa nemôže zmariť účinky podania (žiadosti zo dňa 08.11.2023, pozn. správneho

súdu) účelovým tvrdením, že v skutočnosti išlo o odvolanie, keďže z obsahu podania je zrejmé, že
nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania.

16. Námietku žalobkyne, že „žalovaný (vrátane prvostupňového správneho orgánu) je v istom zmysle
v konflikte záujmov“ považoval žalovaný za tendenčnú argumentujúc tým, že Centrum ako rozpočtová

organizácia postupuje pri rozhodovaní v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a Správnym
poriadkom. Centrum, Kancelária Bratislava aj v tejto právnej veci priznala žalobkyni právnu pomoc, čo
je deklarované aj samotnou žalobkyňou v správnej žalobe. Kancelárie Centra rozhodujú a priznávajú
právnu pomoc svojim klientom/žiadateľom aj v konaniach, ktoré smerujú proti ich rozhodnutiam alebo
rozhodnutiam odvolacieho orgánu, ak žiadateľ spĺňa zákonom požadované podmienky pre priznanie

nároku na právnu pomoc.

17. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
zamietol.

IV.
Replika a duplika

18. V replike zo dňa 30.08.2024 žalobkyňa uviedla, že žalovaný chce v konaní benefitovať zo svojho
domnelého protiprávneho konania, keďže na základe jeho vlastného pochybenia navrhuje žalobu

zamietnuť. Ak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v dôsledku nesprávnej aplikácie právneho
predpisu, potom ide o rozhodnutie nesprávne a nezákonné, a je potrebné ho zrušiť. V žiadnom
prípade nejde o dôvod na zamietnutie žaloby. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na skutočnosť, že
poštové zásielky žalovaného sú jej ukladané do poštového priečinka (P.O.BOX) už niekoľko rokov a
žalovaný konštantne považoval za deň prevzatia listiny deň jej skutočného prevzatia, aj keď nastalo

až po troch dňoch od uloženia zásielky v poštovom priečinku. Aj v tomto prípade si žalobkyňa listinnú
zásielku riadne prevzala v odbernej lehote, a teda zásielka sa žalovanému nevrátila ako nedoručená
(neprevzatá). Podľa žalobkyne tak zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia
o doručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1
Správneho poriadku k ustanovení o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa § 25 ods. 4

Správneho poriadku. Právny názor žalovaného prezentovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyňa označila
za rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov a judikatórne prekonaný. V tomto bode poukázala
na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sžo/81/2015, 3Sžo/101/2015, 3Sžo/27/2016, II. ÚS 65/2010). Žalobkyňa
mala za to, že jej nemôže byť na ťarchu, ak žalovaný nevyužil možnosť danú prepravným poriadkom

a odbernú lehotu na prevzatie zásielky neskrátil. Žalobkyňa považovala 18-dňovú úložnú lehotu
za postačujúcu na prevzatie zásielky a prípadné podanie odvolania, pričom o obsahu zásielky nemala
vedomosť a nemohla predvídať jej obsah a ani aký právny režim bude žalovaný dodatočne uplatňovať
pre doručovanie. O účelovosti argumentácie žalovaného podľa žalobkyne svedčí aj to, že argumento zmeškaní lehoty na podanie odvolania používa až v rámci súdneho konania. Deň skutočného
prevzatia listiny žalobkyňou považovali za deň doručenia listiny i správne orgány. Zmene argumentácie
žalovaného nepredchádzala ani zmena relevantnej právnej úpravy a ani zmena rozhodovacej praxe

súdov. Argumentáciu žalovaného o tom, ako by bol postupoval, keby inak vyhodnotil okamih doručenia
listín žalobkyni, označila žalobkyňa za irelevantnú a hypotetickú. Žalovaný takto nikdy nepostupoval
(nerozhodol) a takéto rozhodnutie preto nebolo ani možné preskúmať v správnom súdnictve. Záverom
repliky uviedla, že nemá vysokoškolské právnické vzdelanie a keďže je odkázaná na právnu pomoc
žalovaného, legitímne očakávala, že jej táto právna pomoc bude náležite žalovaným poskytnutá.

19. V duplike žalovaný uviedol, že dôvodom, prečo vo vyjadrení k žalobe poukázal na niektoré
(„doplňujúce“) skutočnosti, nebola snaha benefitovať zo svojho (domnelého) protiprávneho konania,
tak ako tvrdí žalobkyňa, ale neskoršie uvedomenie týchto skutočností a potreba na ne poukázať,
a to aj s dôvetkom, že má za to, že skôr boli nesprávne vyhodnotené prvostupňovým orgánom a
následne odvolacím orgánom. Tvrdenie žalobkyne, že názor žalovaného o uplatnení fikcie doručenia

podľa § 25 ods. 4 posledná veta Správneho poriadku je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
súdov, považoval žalovaný za nesprávne. Podľa názoru žalovaného žalobkyňou uvádzanú judikatúru
(rozhodnutia NS SR) nie je možné bez výhrad na súdenú vec aplikovať, vzhľadom na to, že ide o
odlišnú situáciu, ako je riešená v žalobkyňou uvádzanej judikatúre, ktorá rieši najmä fikciu náhradného
doručovania podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra, a to najmä

rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/35/2015 zo dňa 02.02.2016 (R č. 5/2016), 9Sžk/158/2018 zo dňa
25.09.2019, 9Sžsk/69/2020 zo dňa 02.07.2021 ako i rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
6Sa/25/2019 zo dňa 11.03.2020. Žalovaný v duplike zdôrazňoval, že v prípade doručovania písomnosti
podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku nie je možné ani analogicky postupovať podľa § 24 ods. 2
Správneho poriadku a v prípade konkurencie fyzického prevzatia a náhradného doručenia automaticky

postupovať podľa fyzického doručenia zásielky. Je potrebné prihliadať na fikciu doručenia, ak adresát
má vyhradené doručovanie do poštového priečinku a mal reálnu možnosť vyzdvihnúť zásielku na pošte
a oboznámiť sa s jej obsahom. Žalovaný argumentoval aj tým, že ak fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá
si vyhradila na doručovanie zásielok poštový priečinok, preukáže, že sa v čase doručovania zásielky
do vlastných rúk v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a

právneúčinkyspojenésdoručenímzásielkynemôžunastať.Pridoručovanípodľa§25ods.4Správneho
poriadku sa však zásielka hneď po jej príchode uloží na pošte a adresátovi sa príchod zásielky, možnosť
jej prevzatia a odberná lehota oznámi na predpísanom tlačive, ktoré sa vloží do poštového priečinku (ale
aj SMS správou, či e-mailom). Platí, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia,
poslednýdeňtejtolehotysapovažujezadeňdoručeniazásielky,ajkeďsaadresátouloženínedozvedel.

Nastáva teda fikcia doručenia zásielky. V oboch spomenutých prípadoch doručovania sa však zásielka
určená do vlastných rúk môže považovať za doručenú tzv. náhradným spôsobom len za predpokladu,
že adresát mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte a oboznámiť sa s jej obsahom. Z obsahu
vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalobcu nevyplýva, že by sa žalobkyňa v danom čase v obvyklom
mieste bydliska nezdržiavala, a teda je zrejmé, že právne účinky spojené s doručením zásielky mohli

nastať.

V.
Konanie na správnom súde

20. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13.02.2026,
keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o
nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade
s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané

na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VI.
Relevantná právna úprava

21. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025
účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze
nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlženípodľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní
o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu
podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len

„protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho
úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.

22.Podľa§3ods.1zákonaoposkytovaníprávnejpomocivzneníúčinnomod01.07.2023do30.06.2025
tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci

a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v
správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „vnútroštátne spory“),
b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach,
pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach,

c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka
tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom
v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky,
d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v
konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023
do 30.06.2025 na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe
oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne
poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou

mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým
súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených.

24.Podľa§6ods.1zákonaoposkytovaníprávnejpomocivzneníúčinnomod01.07.2023do30.06.2025
fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak

a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom
(podľapozn.2/§2zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z.,
pozn. správneho súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a

c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podľa pozn. 5/ zákon č. 663/2007 Z. z. o
minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o minimálnej mzde“/, pozn. správneho
súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

25. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do

30.06.2025 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním
písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva
žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú
byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo
prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom

ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie
právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a
iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby
povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

26. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 účastníkom konania je žiadateľ.

27. Podľa § 10 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného

pobytu žiadateľa.

28. Podľa § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.29. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do
30.06.2025 Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa

odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je
možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci
možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do

30.06.2025 na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto
zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (podľa pozn. 16 Správny poriadok, pozn.
správneho súdu).

31. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa

osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby
účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné
právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

32. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je

príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.

33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

34. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem

údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

VII.
Posúdenie veci správnym súdom

35. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní je žalobou napadnuté rozhodnutie,

ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zastavení
správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci
odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 (o zastavení správneho konania). Správne orgány oboch
stupňov, s poukazom na § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 30 ods. 1 Správneho
poriadku, dospeli k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na Centrum (žiadosť zo dňa

08.11.2023), Centrum nemôže konať zo zákonných dôvodov, pretože vo veci žalobkyne ako žiadateľky
nie je daná pôsobnosť Centra a vec nemožno postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu.

36. Vo vzťahu k zmyslu a účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci správny súd poukazuje na znenie
§ 1 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej

pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré
v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu
svojich práv. Zjednodušene povedané účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je poskytovať
kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.

37. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a z dôvodovej správy
k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká podľa § 6
citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po
prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životnéhominima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť
svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí
prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v

peniazoch.

38.Ustanovenímurčitýchpodmienokzákonodarcanemalzacieľnegatívnezasiahnuťdoprávažiadateľa
na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k
občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny

záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje
na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej
pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už
len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a
inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona (v danom prípade zákona

o poskytovaní právnej pomoci).

39. Účastníkom konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci je žiadateľ. Toto konanie sa začína
podanímpísomnejžiadostižiadateľadoloženejdokladmipreukazujúcimiskutočnostiuvedenévžiadosti,
ktorú podáva žiadateľ na tlačive ustanovenom zákonom. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko

žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Doklady preukazujúce skutočnosti uvedené
v žiadosti musia byť „aktuálne“ - doklady preukazujúce stav materiálnej núdze nesmú byť staršie ako 3
mesiace. Pokiaľ ide o miesto, kde sa žiadosť podáva, je to kancelária Centra príslušná podľa miesta
trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej
pomoci ukladá žiadateľovi povinnosť uviesť v žiadosti (ako i pri predbežnej konzultácii) úplné a pravdivé

údaje.

40.Pooboznámenísasobsahomsúdnehoaadministratívnehospisusprávnysúdpreskúmalnapadnuté
rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie, vrátane konania, ktoré im predchádzalo,
v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

41. Spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či podanie – žiadosť zo dňa 08.11.2023, s ktorým
sa žalobkyňa obrátila na Centrum, bolo správnymi orgánmi (z hľadiska formy a obsahu) správne
vyhodnotené ako žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa
09.10.2023. Žalobkyňa v správnej žalobe (a tiež v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu)

namietala, že jej podanie (žiadosť zo dňa 08.11.2023) malo byť správne vyhodnotené ako odvolanie.

42. Správny súd zastáva názor, že správne orgány boli pri posudzovaní žiadosti žalobkyne zo dňa
08.11.2023 „maximálne zdržanlivé“ a toto podanie posúdili správne, podľa jeho obsahu nielen formy.
Z predmetného podania je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala poskytnutia právnej pomoci v právnej

veci odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023, hoci v ňom výslovne uviedla, že žiada o právnu
pomoc pri „podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelárii Bratislava,
zo dňa 09.10.2023 č. spisu KaBA-64997/13443/2023-122 82/2023, keď nie je iný dostupný opravný
prostriedok.“ Žalobkyňa súčasne v žiadosti zo dňa 08.11.2023 požiadala o predbežné poskytnutie
právnej pomoci z dôvodu hrozby zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku. Prílohou

žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 o poskytnutie právnej pomoci bola (aj) kópia rozhodnutia zo
dňa 09.10.2023, doručenka k zásielke podacie číslo B., doručenka k zásielke podacie číslo B., kópia
Upovedomenia o začatí exekúcie F. XXX/XXXX, ale i Čestné prehlásenie Odvolateľky k jej príjmovej
a majetkovej situácii a návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedeným konkrétneho právneho
zástupcu, ktoré má Centrum ustanoviť. Aj podľa názoru správneho súdu je z obsahu žiadosti zo

dňa 08.11.2023 zrejmé, že žalobkyňa žiadala o právnu pomoc a súčasne o predbežné poskytnutie
právnej pomoci, keď súčasne predložila na posúdenie veci potrebné podklady (o príjmovej a majetkovej
situácii), ktorými sa v rámci konania o poskytnutie právnej pomoci preukazuje splnenie podmienky
materiálnej núdze. Správne orgány vyhodnotili správne, že žalobkyňa nežiadala o právnu pomoc vo
veci podania správnej žaloby, ale na základe obsahu opisu skutkového stavu uvedeného v žiadosti, ako

i žalobkyňou formulovaných viet a ich významu („pri podaní správnej žaloby....keď nie je iný dostupný
opravný prostriedok“), ale i dokladov priložených k žiadosti zo 08.11.2023, ktorá bola predložená na
„predpísanom“ tlačive, žalobkyňa žiadala poskytnutie právnej pomoci vo veci podania odvolania voči
rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023.43. V súdenej veci nie sú relevantné žalobkyňou namietané skutočnosti týkajúce rozhodnutia zo dňa
09.10.2023, resp. konania ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Predmetom správneho súdneho prieskumu

v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v
právnejveciodvolaniavočirozhodnutiuzodňa09.10.2023,kdejepodľanázorusprávnehosúduspornou
otázka vymedzená v odseku \* MERGEFORMAT 41 odôvodnenia tohto rozsudku.

44. Ani správny súd nemohol prihliadnuť na žalobkyňou tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným
úkonom (podaním - žiadosťou zo dňa 08.11.2023) a vnútornou žalobkyňu subjektívne tvrdenou vôľu.
Podľa názoru správneho súdu aj výklad prejavu vôle podľa jeho obsahu a nie formy má svoje hranice
a takýto výklad nemôže byť v priamom rozpore s tým, čo bolo jednoznačne a doslova vyjadrené
v písomnom prejave žalobkyne. Inými slovami povedané, ak žalobkyňa výslovne žiadala o pomoc „pri
podaní správnej žaloby....keď nie je iný dostupný opravný prostriedok“, nemožno túto jednoznačne

prejavenú vôľu vykladať tak, že vlastne tým podala odvolanie v správnom konaní voči rozhodnutiu
orgánu verejnej správy. Takýto výklad by bol v priamom rozpore s vôľou prejavenou slovami žalobkyne.
Ako účelové, usilujúce sa zmariť účinky podania, preto vyhodnocuje správny súd tvrdenie žalobkyne,
že každej priemerne zmýšľajúcej osobe muselo byť zrejmé, že sa predmetným podaním domáha
revízie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Správny súd nespochybňuje, že žalobkyňa

(subjektívne) s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania nesúhlasila, avšak ex
post, opierajúc sa o „skutočný úmysel“, nie je možné podanie (jej žiadosť zo dňa 08.11.2023) takýmto
spôsobom prekvalifikovať. Správny súd má za to, že žalobkyňa žiadala o právnu pomoc a súčasne
o poskytnutie predbežnej právnej pomoci.

45. Vychádzajúc z § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhodovanie o žiadosti v právnej
veci konania pred správnym orgánom (konanie o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu t.
j. oblasť správneho práva) nepatrí do pôsobnosti Centra. Preto vo veci žalobkyne ako žiadateľky
pôsobnosť centra nie je daná. Pokiaľ Centrum, Kancelária Bratislava podľa § 30 ods. 1 písm. e)
Správneho poriadku prvostupňovým rozhodnutím zastavilo správne konanie o nároku na poskytnutie

právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023,
jeho postup bol vecne správny a zákonný. V tomto bode žalovaný dôvodne v napadnutom rozhodnutí
poukázal i na čl. 2 ods. 2 Ústavy, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (v predmetnej veci zákon o poskytovaní
právnej pomoci).

46. K námietke žalobkyne, že jej správne orgány nepomohli odstrániť nedostatky podania, nevyzvali
ju na odstránenie nedostatkov v určenej lehote a ani ju nepoučili o možnosti zastavenia konania
pre prípad, ak nedostatky neodstráni, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny poriadok v §
19 ods. 2 jednoznačne určuje, že správny orgán je povinný posúdiť podanie podľa jeho obsahu. V

podstate to znamená, že je irelevantné, akým pojmom označí osoba svoje podanie. Správny orgán
musí podanie preskúmať a vyhodnotiť ako celok, identifikovať jeho formálne a obsahové náležitosti a
podľa toho postupovať. Podľa názoru správneho súdu správne orgány posúdili žiadosť žalobkyne zo dňa
08.11.2023 materiálne, a to najmä v tom zmysle, aby neznalosť práva nemohla mať na osobu žiadateľky
reverzný efekt. Podanie žalobkyne ako žiadateľky pritom obsahovalo všetky náležitosti, ktoré sú podľa

zákonapotrebné,bolopodanénatlačive,ktoréjeprílohouč.1kvyhláškeMSSRč.544/2005Z.z.,ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci a nevykazovalo nedostatky
takej intenzity, pre ktoré by bolo dôvodné žalobkyňu vyzývať na odstránenie vád či doplnenie podania.
Zo žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 je zrejmý i účel, ktorý ním ako žiadateľka na poskytnutie
právnej pomoci sledovala – kvalifikované právne zastúpenie v konaní (súdnom, resp. odvolacom)

proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023, a to konkrétnym žalobkyňou navrhnutým právnym zástupcom,
ktoré malo Centrum ustanoviť. Práve tento účel bolo možné vyabstrahovať z textu doručeného
podania. Základnými náležitosťami akéhokoľvek kvalifikovaného podania podľa Správneho poriadku
sú: a) jednoznačná špecifikácia navrhovateľa, b) predmet podania (akej veci sa týka) – toto môže
byť vymedzené slovne – opisom, prípadne iným spôsobom, napríklad špecifikácia predmetu konania

spisovou značkou a c) petit (čo osoba navrhuje) – vymedzenie toho, čo by malo byť na konci správneho
konania, aký procesný postup, resp. meritórny záver očakáva navrhovateľ od správneho orgánu. V
tomto kontexte správny súd zdôrazňuje, že petit podania žalobkyne nebol nezrozumiteľný, bol konkrétny
a jasný. Správny orgán nebol oprávnený interpretovať ho inak a odchýliť sa tak od predmetu konania(rozhodovanie o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci). Keďže podanie žalobkyne malo predpísané
náležitosti, nebol dôvod, aby správny orgán „pomáhal“ odstrániť vady. Možnosť odstrániť vady podania
správnym orgánom je determinovaná povahou vady. Zo žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 je zrejmé,

čoho sa ako žiadateľka domáhala. Vôľa žalobkyne nebola vyjadrená neurčito, ale jasne.

47. K namietanému „konfliktu záujmov“ správny súd uvádza, že ani táto námietka žalobkyne nie je
dôvodná. Centrum je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky na základe zákona o poskytovaní právnej pomoci. Poskytuje právnu pomoc podľa zákona

oposkytovaníprávnejpomocisvojimizamestnancami,určenýmiadvokátmiamediátormi,pričomvrámci
postupu pri rozhodovaní sa spravuje zákonom (zákonom o poskytovaní právnej pomoci a Správneho
poriadku).

48. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie
skutkového stavu, nepreskúmateľnosť, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže
žalobkyňa ich bližšie nešpecifikovala a vymedzila ich iba formálne uvedením zákonného ustanovenia.
Navyše správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré predchádzalo
ich vydaniu, neidentifikoval naplnenie ani jedného z týchto dôvodov, ktoré by boli spôsobilé privodiť

záver o splnení podmienky na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako i prvostupňové rozhodnutie nevykazujú známky nezrozumiteľnosti či absencie dôvodov tak, ako to
(formálne) v žalobe namietala žalobkyňa. Obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo správneho
právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav zistili správne orgány oboch stupňov dostačujúcu na
riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ napadnutých rozhodnutí je

v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu.

49. Vo vzťahu k argumentácii prezentovanej vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaného, na ktorú
reagoval žalobca v replike a následne žalovaný v duplike, týkajúcej sa skutočností, ktoré boli podľa
názoru žalovaného nesprávne vyhodnotené prvostupňovým orgánom a následne odvolacím orgánom,

správny súd uvádza, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,
ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené
zákonom. Správny súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením,
resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení

k správnej žalobe alebo ich absolútnou negáciou). Správnemu súdu ani neprislúcha spôsobom
presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať
svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup
a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec
preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu

v agende vymedzenej zákonom. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie (a opatrenie)
orgánu verejnej správy (predovšetkým) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe t. j. v medziach
žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže
ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné body síce
meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je

možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu,
a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom
uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd dospel

k záveru, že správna žaloba žalobkyne je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe
ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§

443 ods. 5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.