Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100563
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100563.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov

senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcov: 1/
Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174,
právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, 2/
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária
MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému:
Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, so sídlom Brnianska 2038, 911 05 Trenčín,
zaúčastiďalšiehoúčastníkakonania:TMReal,spol.s.r.o.,sosídlomGorkého10/129,81101Bratislava,

IČO: 36 758 230, právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:
36 869 724, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01654/2024-20.1.2, 12443/2024 zo
dňa 27.05.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín č. 01654/2024-20.1.2,
12443/2024 zo dňa 27.05.2024 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi 1/ právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca 2/ m á p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Na základe žiadosti stavebníka TM Real, spol. s.r.o. Bratislava (ďalší účastník) zo dňa 24.07.2023
Mesto Trenčín (ďalej len „stavebný úrad“) dňa 09.02.2024 vydalo rozhodnutie č.k. MSÚTN-
ÚSaŽP/2024/37468/8476/DUD, ktorým povolilo stavbu „Občianska vybavenosť“ pozostávajúcu zo
stavebných objektov SO 01.02 až SO 43.02, umiestnenú na tam identifikovaných pozemkoch v k.ú. D.
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Ďalším obsahom prvostupňového rozhodnutia je detailný popis

jednotlivých stavebných objektov, ich vybavenia, plán organizácie výstavby, vyhodnotenie podmienok
zo zisťovacieho konania, určenie podmienok na uskutočnenie stavby plynúcich zo záväzných stanovísk
dotknutých orgánov a rozhodnutie o námietkach účastníkov konania.
2. O odvolaniach žalobcu 1/ a žalobcu 2/ proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Regionálny úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. 01654/2024-20.1.2,
12443/2024 zo dňa 27.05.2024 tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil tým, že na strane 25 v druhom
riadku ho doplnil o podmienku plynúcu zo záväzného stanoviska dotknutého orgánu Okresný úrad

Trenčín, odbor opravných prostriedkov z 23.05.2024 s tým, že ostatné časti výroku prvostupňového
rozhodnutia sa nemenia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
žalovaný zrekapituloval priebeh prvostupňového stavebného konania, uviedol odvolacie dôvody
odvolateľov a doplnil stanovisko dotknutého orgánu Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti oživotné prostredie. K odvolacej námietke týkajúcej sa absencie územného rozhodnutia s poukazom na
§ 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku /stavebný zákon/ v znení platnom a účinnom v tom čase) sa stotožnil so zamietnutím tejto

námietky, ktorá bola už uplatnená v rámci prvostupňového konania, pretože výklad pojmu uzavretý
priestor stavieb je potrebné chápať ako priestor obklopený existujúcimi stavbami, ktoré spôsobujú
jeho uzavretosť, pričom stavebný zákon nijako nešpecifikuje akým spôsobom má byť uvedený priestor
uzavretý. V danom prípade ide o areál Merina, ktorý stále existuje, nachádzajú sa v ňom existujúce
stavby, ktoré z urbanistického hľadiska predstavujú uzavretý priestor. V súčasnosti je územie areálu

Merina využité pre širokú škálu podnikateľských aktivít zahŕňajúcich obchod, skladovanie, výrobu,
či prechodné ubytovanie a existenciu areálu Merina potvrdzujú aj doplnky číslo 8 Územného plánu
mesta Trenčín - Nová Merina. Je teda zrejmé, že povoľovaná stavba sa nachádza v priestore stavieb
už existujúcich a tento priestor nie je výškovo ani pôdorysne menený čím sú splnené zákonné
podmienky. K vznesenej občianskoprávnej námietke žalovaný uviedol, že stavebný úrad správne
skonštatoval, že po preskúmaní podkladov k vydaniu stavebného povolenia nebude povolením stavby

žalobcovi 2/ znemožnené využiť jeho vecné bremená spočívajúce v práve uloženia inžinierskych sietí,
prechodu a prejazdu vo vzťahu k budove súpisné číslo 3054. Účelom práva žalobcu spočívajúcom v
prechode a prejazde je možnosť prístupu k tejto budove, pričom povolením stavby tento prístup zostáva
zachovaný, nakoľko stavba sa budovy súpisného čísla 3054 nedotkne. Rovnako aj jeho práva vo vzťahu
k inžinierskym sieťam zostávajú povolením stavby nedotknuté. Nedôjde tak zásahu do vlastníckych ani

iných práv žalobcu a nie je splnený predpoklad v zmysle § 137 ods. 1 stavebného zákona, aby mohla byť
námietka kvalifikovaná ako občianskoprávna. Žalobcom iniciované súdne konanie na Okresnom súde v
Trenčíne podľa žalovaného nepredstavuje samo o sebe automaticky povinnosť príslušného stavebného
úradu prebiehajúce konanie prerušiť. Ak by sa táto premisa prijala, každý aj účelovo iniciovaný súdny
spor by predstavoval predbežnú otázku, čo je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty a legitímnych

očakávaní.Nestotožnilsaanisodvolacounámietkou,žeprvostupňovérozhodnutiejenepreskúmateľné.
K námietke týkajúcej sa porušenia právnej povinnosti dodržať podmienky zo zisťovacieho konania
poukázal aj na to, že zmenou prvostupňového rozhodnutia tieto námietky stratili opodstatnenie. Za
neopodstatnené považoval aj ďalšie námietky smerujúce hlavne k záväzným stanoviskám dotknutých
orgánov.

Zhrnutie podstatných argumentov žalobcov – žalobné body
3. Žalobca 1/ v podanej správnej žalobe mimo iného namietal nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia, pretože neuviedol aký vplyv mala zmena záväzného stanoviska na vyhodnotenie súladu s
rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami a tiež z toho dôvodu, že neobsahuje žiadnu
úvahu žalovaného ohľadom námietky záväzného stanoviska EIA overujúceho súhlas s rozhodnutím zo

zisťovacieho konania. Nezákonnosť tiež videl v tom, že napadnuté rozhodnutie je vnútorne rozporuplné
a obsahuje protichodné informácie a stanoviská žalovaného ako aj dotknutých orgánov. Ďalej namietal,
že žalovaný neoboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho
poriadku a nedal im možnosť sa k nim vyjadriť, či navrhnúť nové dôkazy. Namietal nesprávne právne
posúdenie § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. V dôsledku toho neboli splnené požiadavky

zmysle § 60 až 62 ods. 1 stavebného zákona. Navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým
rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4. Proti napadnutému rozhodnutiu podal správnu žalobu tiež žalobca 2/, ktorý namietal že žalovaný aj
stavebný úrad pochybili pokiaľ vydali stavebné povolenie bez toho, aby mu predchádzalo rozhodnutie o
umiestnení stavby, to znamená nesprávne aplikovali § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Namietal,

že stavba je v nesúlade s územným plánom mesta Trenčín a pôvodná budova bola zbúraná, takže už
neexistuje, v katastri nehnuteľností nie je zapísaná ako stavba, respektíve v čase vydania stavebného
povolenia už nebola zapísaná ako stavba. Argumentácia stavebného úradu je podľa neho v rozpore
s jeho predchádzajúcim konaním v totožných prípadoch a pri stavbách s totožným účelom ako je táto
stavba a v totožnom území, kde stavebný úrad považoval za potrebné, aby prebehlo k týmto stavbám

najprv územné konanie. Namietal tak porušenie precedenčnej zásady. Ďalej namietal, že nesprávne
posúdenie veci spočíva aj v tom, že stavba de facto nie je žiadnym spôsobom umiestnená na zemskom
povrchu a teda neexistuje žiadny stavebný pozemok, na ktorom by bola právoplatne umiestnená. Tým je
dotknutý aj § 39a ods. 1 stavebného zákona. Podľa žalobcu 2/ stavebný úrad ako aj žalovaný prekročili
obsah ich kompetencie, keďže začali sami posudzovať ním vznesenú občianskoprávnu námietku,

pričom ich právomoc nedosahuje taký obsah, že by mohli posudzovať námietky týkajúce sa vlastníckych
alebo iných užívacích práv žalobcu k zaťaženým nehnuteľnostiam. Za nepreskúmateľné považuje
napadnuté a prvostupňové rozhodnutie žalobca aj z toho dôvodu, že sa orgány oboch stupňov nijako
nevyjadrili k uplatneniu tzv. precedenčnej zásady, ktorého sa domáhal.5. Žalovaný vo vyjadrení k správnym žalobám uviedol svoje nesúhlasné stanoviská a navrhol
správne žaloby zamietnuť. Vyjadrenia podal aj ďalší účastník, ktorý odôvodnene konštatoval správnosť
a zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Žalobca 1/ ako aj žalobca 2/ vo svojich vyjadreniach

zotrvávali na svojich žalobných bodoch. Žalobca 1/ v priebehu správneho súdneho konania obchádzajúc
svojho splnomocneného právneho zástupcu opakovane predkladal obsiahle podania, ktorými sa snažil
intervenovať mimo zákonných procesných prostriedkov (vyjadrenie k správnej žalobe, replika, duplika),
na ktoré správny súd z uvedeného dôvodu neprihliadal.
6. Na nariadenom pojednávaní sa právny zástupca žalobcu 1/ pridržiaval obsahu správnej žaloby

ako aj svojej ďalšej argumentácie, ktorá je obsahom jednotlivých úkonov v rámci správneho
súdneho konania. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré sa týkalo
tejto veci už bolo podrobené súdnemu prieskumu. Podľa jeho názoru neboli splnené podmienky
zisťovacieho konania a preto malo prebehnúť nové konanie EIA, pretože neboli zachované niektoré
podmienky zo zisťovacieho konania. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu je z pohľadu Európskej
komisie zastrašujúcim prvkom, čo je v rámci rozhodnutia významné. Tiež poukázal na to čo je uvedené

v správnej žalobe, že stavebný zákon nemá absolútnu prednosť pred zákonom a pred uplatňovaním
zákona EIA v tých prípadoch, keď EIA má osobitnú právnu úpravu. Zdôraznil, že na pokyn žalobcu musel
uviesť aj to, že strategický útok voči žalobcovi 1/, za ktorý sa považovala rozhodovacia činnosť súdov,
ktoré odmietali žaloby žalobcu 1/ ako šikanózny, už bol rozhodovacou činnosťou prekonaný.
7. Právny zástupca žalobcu 2/ taktiež zotrval na podanej správnej žalobe ako aj na ďalších podaniach.

Namietal, že nedošlo k predchádzajúcemu vydaniu územného rozhodnutia, čím došlo k zásahu
do jeho vlastníckych práv a porušeniu zákona a nesprávnym právnym posúdením § 39a ods. 3
písm. d/ stavebného zákona, čím mu nebolo umožnené brániť svoje práva a právom chránené záujmy
v územnom konaní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 3Svk/32/2023,
ktorý krátkou cestou predložil. Vo vzťahu k ďalším žalobným bodom namietal porušenie precedenčnej

zásady ako aj na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá sa s námietkou nerešpektovania
precedenčnej zásady nedostatočne vysporiadala. Toto rozhodnutie sa podľa jeho názoru nedostatočne
vysporiadalo aj s občianskoprávnou námietkou, keďže žalobca mal zriadené viaceré vecné bremená
a bolo tým porušené ustanovenie § 137 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko o tejto veci mal rozhodnúť
súd a nemohol si ju prisvojiť stavebný úrad. Vo veci prebieha ďalej súdne konanie, ktoré inicioval

žalobca, ktoré takisto je špecifikované v podanej správnej žalobe a samo o sebe je dôvodom na to,
aby sa konanie prerušilo a rozhodol civilný súd a až potom sa rozhodovalo v administratívnom
konaní. Navrhovali aj zmierlivé riešenie, na ktoré konajúce orgány ale nepristúpili. Krátkou cestou
predložil aj katastrálne mapy a ortofotomapu, mapy a listy vlastníctva, z ktorých podľa jeho názoru
vyplýva, že žalobca bol ukrátený na svojich právach tým, že nemôže už plnohodnotne využívať svoje

nehnuteľnosti, pretože mu bol obmedzený prístup k nim z dôvodu umiestnenia práve týchto stavieb
a z dôvodu porušenia zákona.
8. Poverená zamestnankyňa žalovaného sa pridržiavala všetkých úkonov, ktoré boli v rámci správneho
súdneho konania z ich strany urobené. Nevidela dôvod na začatie nového konania EIA, nakoľko
pôvodné obsiahlo všetko čo bolo potrebné a navyše bolo toto konanie preskúmané aj v správnom

súdnictve, dokonca aj Najvyšším správnym súdom SR. K námietke žalobcu 1/ ohľadom konania
pred Európskou komisiou uviedla, že tieto sa tohto konkrétneho konania netýkajú. K predloženému
rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré predložil žalobca 2/ krátkou cestou uviedla, že nie
je možné ho v tomto prípade uplatňovať, keďže žalobca v tomto prípade, ktorý je predmetom prieskumu
mal možnosť sa vyjadrovať, čo aj opakovane využil. Nedošlo k tomu, že územné konanie neprebehlo

a bolo úplne vylúčené, keďže nebolo vydané len rozhodnutie o umiestnení stavby to neznamená, že
územné konanie nebolo súčasťou stavebného konania, pretože tú stavu bolo potrebné umiestniť a to sa
aj stalo. Nie každá námietka podľa poverenej zamestnankyne, ktorá je označená ako občianskoprávna
námietka aj takouto námietkou v skutočnosti je. Išlo by o ňu iba vtedy, ak by došlo k zásahu do práv
žalobcov inou formou a s inou intenzitou. Vo vzťahu k občianskoprávnej námietke poukázala aj na to,

že žalobca v podstate namieta len právomoc alebo formu akou žalovaný ako stavebný úrad o jeho
námietke rozhodol. Napokon poukázala aj na to, že samotná existencia občianskoprávneho súdneho
konania súvisiaceho s vecnými bremenami žalobcu samo o sebe neznamená, že ide o občianskoprávnu
námietku vo vzťahu k prejednávanej veci v administratívnom konaní. Poukázala navyše na to,
že podania v správnom konaní sa posudzujú podľa ich obsahu nie podľa ich názvu. Navrhla žaloby

zamietnuť.
9. Právny zástupca ďalšieho účastníka konania, ktorý sa pridržiaval svojich podaní vo vzťahu k žalobcovi
1/ odkázal na už urobené písomné úkony. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ k občianskoprávnej námietke
uviedol, že v stavebnom konaní platí koncentračná zásada a v rámci tejto koncentrácie, ktorá bolačasovo vymedzená priebehom miestneho zisťovania na mieste nebola vznesená žiadna konkrétna
občianskoprávna námietka, nakoľko v nej len veľmi všeobecne oznámil, že nejaké vecné bremená má,
a že mu nejakým spôsobom majú brániť s užívaním stavieb. V odvolacom konaní to síce určitým

spôsobom rozvinul, ale aj tak je to v rozpore s koncentračnou zásadou, ktorá bráni v neskorších štádiách
konania takéto úkony účinne urobiť. Stavebný úrad mal podľa jeho názoru právomoc posúdiť či ide
o občianskoprávnu námietku, čo aj urobil a stavebný úrad aj žalovaný sa s ním stotožnil a urobili to
správne. Poukázal na to, že k budove žalobcu vo vlastníctve žalobcu 2/ sa môže bez problémov žalobca
dostať a vo vzťahu k vecnému bremenu, ktoré bolo zriadené formou in personam tam stavba nijakým

spôsobomnemôžebrániťprístupu,pretožemedzi stavbouaúzemím,naktorombolaumiestnenástavba
je ďalší pozemok. Absencia územného rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho správneho
súdu SR, ktorú žalobca predložil nie je nijakým dôvodom, ktorý by sa mal riešiť, pretože toto rozhodnutie
stanovuje len otázku prípustnosti správnej žaloby vo veciach, ktoré sú tam uvedené. Podľa jeho názoru
nebolo nijako zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, pretože rozhodnutie o stavebnom povolení
bolo vydané v súlade s územným plánom a všetky ďalšie otázky, ktoré by sa riešili v územnom konaní

sa riešili aj v stavebnom konaní a žalobca mal možnosť byť ho účastný a vznášať svoje námietky,
čo aj urobil a o jeho námietkach bolo rozhodnuté. Navrhuje žaloby ako nedôvodné zamietnuť.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho

súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP veci
(správnežalobyžalobcu1/a2/),popredchádzajúcomspojenínaspoločnékonanie, prejednalvsúlades
§ 107 ods. 2 SSP na nariadenom pojednávaní, kde po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že žaloba žalobcu 2/ bola dôvodná.

11 Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

15. Podľa § 39a stavebného zákona
(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú

sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
(2) Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky
a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým

životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc
pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné
komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane
požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,
d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.
(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje naa) stavby, ktorých podmienky na umiestnenie podrobne rieši územný plán zóny, ak je to v jeho záväznej
časti uvedené,
b) drobné stavby,

c) stavebné úpravy a udržiavacie práce,
d) stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie
pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru,
e) reklamné stavby.
(4) Stavebný úrad spojí na žiadosť stavebníka územné konanie so stavebným konaním pri jednoduchej

stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky
na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny alebo zo záväzného stanoviska orgánu územného
plánovania.1fd)
(5) Stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby
určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2. Nevzťahuje sa to na stavby povoľované
špeciálnymi, vojenskými a inými stavebnými úradmi podľa § 120 a 121.

(6) V prípade stavieb jadrového zariadenia a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením1gb) sa namiesto
požiadaviek podľa odseku 2 písm. b) v podmienkach na umiestnenie stavby určí stavebný pozemok a v
jeho rámci sa vymedzí možná zastavaná plocha ohraničujúca plochu, v ktorej možno umiestniť stavbu
s uvedením odstupových vzdialeností od hraníc pozemku a od susedných stavieb, najvyššia prípustná
výška stavby, napojenie na verejné technické a dopravné vybavenie územia. V rámci stanovených

podmienok sa jednotlivé stavby umiestnia pri povoľovaní týchto stavieb v stavebnom konaní.
16. Podľa § 62 stavebného zákona
(1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu alebo
podmienky územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,

d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude
uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným
dozoromalebokvalifikovanouosobou;akzhotoviteľstavbybudeurčenývovýberovomkonaní,stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,

funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.
(2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku
1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického

zariadenia nepreskúmava.
(3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov konania a ich námietky.
(4)Akbysauskutočnenímaleboužívanímstavbymohliohroziťverejnézáujmychránenétýmtozákonom
a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo

väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie
zamietne.
17.Podľa§65ods.1stavebnéhozákonasostavebnýmkonanímsaspájajú,pokiaľtonevylučujepovaha
veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania 4c) potrebné na uskutočnenie stavby.
Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v stavebnom konaní postavenie dotknutého

orgánu podľa § 140a.
18. Podľa § 66 stavebného zákona
1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby
a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami
najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie

všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem
a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie
negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.(2) Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo
zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v
zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného

rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti.
(3) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí
a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným
konaním,
b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia,

c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie,
d) lehotu na dokončenie stavby,
e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak
nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného
dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete,

f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou,
g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k)
h) povinnosť oznámiť začatie stavby.

(4) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:

a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby,
b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu,
c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,
d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,

napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových
vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia,
e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska,
f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135,
g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby,

h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní
[ § 62 ods. 1 písm. d)],
i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1),
j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.
19. Podľa § 38 zákona č. 24/2006 Z.z.

(1) Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto
zákona a ich podmienkami.
(2) Povoľujúci orgán vo vzťahu k povoľovaniu navrhovanej činnosti bezodkladne zverejní na svojej
úradnej tabuli a na svojom webovom sídle

a) žiadosť o začatie povoľovacieho konania,
b) miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti,
c) podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení,
d) hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných
nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie,

e) informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní a
f) dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia.
(3) Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu
podľa tohto zákona.

(4) Príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie
dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k
navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a
ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán

záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu
a) k územnému konaniu o umiestnenie stavby,
b) k územnému konaniu o využití územia,
c) k stavebnému konaniu,d) ku kolaudačnému konaniu.

(5) Ak príslušný orgán zistí nesúlad návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti

s týmto zákonom alebo s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona, alebo s ich podmienkami vydá
záväzné stanovisko,28) v ktorom túto skutočnosť uvedie a zároveň poučí navrhovateľa o povinnosti
uvedenej v odseku 1. Ak zistený nesúlad spĺňa kritériá zmeny navrhovanej činnosti uvedenej v § 18 ods.
1 alebo ods. 2, príslušný orgán upozorní navrhovateľa na povinnosť uvedenú v § 29 ods. 1 písm. b).
(6) Rozhodnutie povoľujúceho orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v

rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní alebo v záverečnom stanovisku.
20. Podľa § 3 Správneho poriadku
1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,

zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.
21. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.
22. Podľa § 47 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Preskúmaním veci správny súd z administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad na návrh ďalšieho

účastníka povolil stavbu s uplatnením výnimky v zmysle ust. 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona,
teda tak, že vydaniu stavebného povolenia nepredchádzalo osobitné územné konanie o umiestnení
stavby, pretože stavba podľa bola podľa stavebného úradu umiestnená v areáli bývalého závodu
Merina so zachovaním vonkajšieho pôdorysného ohraničenia a výškového usporiadania priestoru tohto
areálu, čo plynie aj z platného územného plánu. Stavebný úrad zamietol námietky žalobcov, vrátane

námietky, že nebol zachovaný postup po podaní občianskoprávnej námietky z titulu vecných bremien
(držiteľom práv z nich plynúcich bol, ako oprávnený, žalobca 2/). Žalovaný sa s právnym posúdením veci
stavebným úradom stotožnil a odvolania podané žalobcami proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol.
24. Žalobca 2/ namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný sa
nedostatočne vysporiadal s ním uplatnenou námietkou nerešpektovania precedenčnej zásady plynúcej

z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, na ktorú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia reagoval tak,
že nakoľko ide o iné konanie, nie je v jeho kompetencii sa k nemu vyjadrovať. Podľa žalobcu
2/ argumentácia stavebného úradu a žalovaného ohľadom použiteľnosti výnimky v zmysle § 39a
ods. 3 písm. a/ stavebného zákona nemôže obstáť pre rozpor s jeho predchádzajúcim konaním
v totožných veciach, na ktorý upozorňoval už počas stavebného konania. V správnej žalobe žalobca

2/ poukázal na konanie o umiestnení stavby „Prevádzka rýchleho občerstvenia McDonalds Trenčín“
v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie o umiestení stavby MSUTN-ÚSaŽP/2022/38140/108597/DUD
zo dňa 29.07.2022 a konanie o umiestnení stavby „Obchodné centrum Trenčín“ s rozhodnutím č.
ÚSaŽP 2021/1618/117323/61-DUD zo dňa 16.11.2021. Zdôraznil pritom, že v uvedených prípadochide o stavby s totožným účelom, v totožnom území (v tom istom areáli) a napriek tomu v týchto
prípadoch prebehlo územné konanie a boli vydané rozhodnutia o umiestnení stavby. Žalobca 1/ a
2/ vo svojich správnych žalobách namietali aj samotné nerešpektovanie povinnosti podľa 3 ods. 5

Správneho poriadku stavebným úradom v administratívnom konaní o vydanie stavebného povolenia
a v nadväzujúcom odvolacom konaní žalovaným a tým porušenie zákonného postupu.
25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku druhá veta správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní
o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Úkony
žalobcu 2/ v správnom konaní o vydanie stavebného povolenia stavby spočívali v „Prihláške do

konania„ z 04.09.2023, v „Námietkach“ z 13.09.2023 a v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
z 11.03.2024. Až v odvolaní žalobca mimo iného namietal, že prvostupňové rozhodnutie porušuje
precedenčnú zásadu tým, že stavebný úrad od stavebníka (ďalšieho účastníka) nepožadoval územné
rozhodnutie, čo je v rozpore s jeho predchádzajúcou činnosťou, napríklad v rámci konania o umiestnení
stavby „Prevádzka rýchleho občerstvenia McDonalds Trenčín“, v rámci ktorej bolo vydané rozhodnutie
o umiestení stavby MSUTN-ÚSaŽP/2022/38140/108597/DUD zo dňa 29.07.2022. Žalovaný bol v súlade

s § 47 ods. 2 Správneho poriadku povinný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť, ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalobca 2/ tak dôvodne namietal, že
z napadnutého rozhodnutia sa žiadnym spôsobom nedozvedel, prečo žalovaný nevyhovel jeho
odvolacej námietke domáhajúcej sa uplatnenia precedenčnej zásady, hoci bol povinný poukázať na
odlišnosti, ktoré existujú medzi skoršou vecou a vecou, o ktorej správny orgán rozhoduje. Precedenčná

zásada neznamená absolútnu viazanosť orgánu verejnej správy svojou predchádzajúcou rozhodovacou
činnosťou v obdobných veciach. Ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov konania tkvie
v tom, že medzi obdobnou rozhodovacou činnosťou nemôžu vznikať neodôvodnené rozdiely. Teda bez
odôvodnenej odlišností v právnom posúdení veci, v skutkových alebo v procesných okolnostiach by
konajúci orgán nemal rozhodovať v rovnakých alebo obdobných veciach odlišne. Naopak, ak identifikuje

takú (reálne existujúcu) odlišnosť, ktorá nedovoľuje rozhodnúť tak isto, ako v inej rovnakej alebo
obdobnej veci, a odôvodní ňou uplatnený postup, postupuje lege artis.
26. Ďalší účastník k tomu vo svojom vyjadrení uviedol, že je výlučne na vôli stavebníka, či sa rozhodne
o územné rozhodnutie žiadať aj keď sú podmienky aplikácie § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona
splnené. Faktom je, že podľa § 35 ods. 1 stavebného zákona sa územné konanie začína na písomný

návrh navrhovateľa. Ďalší účastník tak poukázal na prítomnú dispozičnú zásadu, rešpektovaním ktorej
stavebný úrad nemôže ovplyvniť, ako ju ten ktorý účastník použije, teda akým spôsobom sa sám
rozhodne postupovať. Či cestou návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestení stavby v územnom konaní
o umiestnení stavby a až následne požiada o vydanie stavebného povolenia, alebo priamo žiadosťou
o stavebné povolenie s uplatnením výnimky. Odrazom dispozičnej zásady je aj to, že stavený úrad nie je

oprávnený ovplyvňovať postup, ktorý účastník konania autonómne zvolí, ale len rozhodovať na základe
zákona o ním urobených návrhoch. Pokiaľ tým ďalší účastník mienil apelovať na to, že z procesného
hľadiska mohla byť situácia jednotlivých zmienených stavieb odlišná, čo by mohlo mať vplyv na
uplatnenie postupu v zmysle § 3 ods. 5 Správneho poriadku, jednaj mu neprislúcha suplovať povinnosti
stavebného úradu a žalovaného zaoberať sa pri rozhodovaní precedenčnou zásadou a námietkami k nej

smerujúcimi, a ani správny súd nie orgánom, ktorý pokračuje v administratívnom konaní.
27. Žalobca 2/ v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu kvalifikovane namietal rozpor
prvostupňového rozhodnutia s jeho predchádzajúcou rozhodovacou činnosťou (predložil rozhodnutie
stavebného úradu, uviedol skutkové okolnosti a svoj návrh na uplatnenie postupu zodpovedajúcemu §
3 ods. 5 Správneho poriadku), v rámci ktorej v rovnakom areály Merina v Trenčíne vydal k obdobnej

prevádzke služieb občianskej vybavenosti pred stavebným povolením rozhodnutie o umiestnení stavby.
Vzhľadom na uvedené možno reálne uvažovať o tom, že ide o obdobné prípady, kde stavebný úrad
zvolil odlišné prístupy bez toho, aby rozdiely akokoľvek odôvodnil. Žalovaný sa v žiadnom prípade
nemohol zbaviť povinnosti dbať na uvedenú povinnosť a najmä odôvodniť odlišný postup lakonickým
koštatovaním, že ide o iné konanie a nie je v jeho kompetencii sa k nemu vyjadrovať. Taký prístup má

charakter arbitrárnosti a vzbudzuje podozrenie zo svojvôle žalovaného pri uplatňovaní zákona vo vzťahu
k veciam majúcim veľmi príbuzné skutkové a právne okolnosti. Žalovaný tým, že bližšie neodôvodnil
neuplatnenie precedenčnej zásady, ktorej sa žalobca domáhal, ani sa k nemu inak konkrétne nevyjadril,
spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Vzhľadom na to, že žalobca 2/ precedenčnú námietku v

rámci prvostupňového konania neuplatnil (uplatnil ju až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu),
správny súd nemal dôvod pre nepreskúmateľnosť zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.
28. Nebolo však možné súčasne konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191
ods. 1 písm. g/ SSP z dôvodu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnejsprávy samotným porušením povinnosti plynúcej z § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pretože z ustálenej
rozhodovacejčinnostisprávnychsúdovplynie,žeakjekonštatovanánepreskúmateľnosťprenedostatok
dôvodov, nemožno súčasne v rovnakej otázke (nepoznajúc nevyslovené dôvody pre uplatnený postup

v konaní) nachádzať dôvody pre podstatné porušenie ustanovení o konaní stavebným úradom. Také
porušenie by správny súd mohol konštatovať iba v prípade, ak by stavebný úrad (keďže taká námietka
počas prvostupňového konania nebola vznesená, nemal dôvod sa k nej osobitne vyjadrovať, čo
neznamená, že nemal povinnosť ju rešpektovať) alebo žalovaný zrozumiteľne odôvodnili, prečo nebola
precedenčná zásada v danom prípade (teda procesný postup v skutkovo obdobných prípadoch, na

ktoré poukázal žalobca) uplatnená alebo uplatniteľná, a správny súd by sa s takými dôvodmi nestotožnil.
Vzhľadom na to neboli dôvodné žalobné námietky v tomto zmysle.
29. Žalobca 2/ namietal, že stavebný úrad a žalovaný vec nesprávne právne posúdili a tiež rozpor ich
záverov s administratívnym spisom, pretože bolo zrejmé, že v prospech žalobcu in rem a in personam
boli na niektorých pozemkoch, na ktorých boli stavebné objekty umiestnené zriadené vecné bremená,
z ktorého dôvodu žalobca v stavebnom konaní v súlade s § 137 ods. 1 a nasl. stavebného zákona

uplatnil občianskoprávnu námietku. Stavebný úrad a žalovaní podľa žalobcu prekročili rozsah svojej
kompetencie, keď túto občianskoprávnu námietku začali posudzovať, pretože ich právomoc nedosahuje
taký obsah, aby mohli posudzovať námietky týkajúce sa vlastníckych, resp. iných užívacích práv žalobcu
k zaťaženým nehnuteľnostiam.
30. Podľa § 137 stavebného zákona

(1) Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody
účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám,
ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci.
(2) Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo
jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len

v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa
povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
(3) Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde, prípadne inom príslušnom
orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže
si stavebný úrad urobiť úsudok o námietke sám a rozhodnúť vo veci.

(4) V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje vo verejnom záujme opatrenia podľa tohto zákona, a
ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke, pri ktorej nedošlo k dohode,
a vo veci rozhodne.
31.Vkonaniachpodľastavebnéhozákonasavyskytujúobčianskoprávneainénámietky,oktorýchpodľa
právneho poriadku prináleží rozhodovať súdu. Sú to predovšetkým námietky týkajúce sa vlastníckych

a užívacích práv k pozemkom a stavbám. Stavebný úrad sa vždy pri ich uplatňovaní v konaní musí
pokúsiť o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi. Pokiaľ k dohode nedôjde, odkáže účastníkov konania
na konanie pred súdom s určením lehoty a konanie preruší. Žalobca sa mýli pokiaľ je toho názoru,
že stavebnému úradu a žalovanému neprislúchalo v stavebnom konaní posudzovať oprávnenosť ním
uplatnenej občianskoprávnej námietky. Konajúci stavebný úrad ako vecne a miestne príslušný orgán

verejnej správy zabezpečujúci dosiahnutie účelu stavebného konania zahŕňajúceho ochranu záujmov
chránených stavebným zákonom, ale aj ochranu práv a záujmov fyzických a právnických osôb (§ 3
ods. 1, 2 Správneho poriadku), naopak bol povinný dôsledne vyhodnotiť charakter námietky žalobcu
v tom zmysle, či skutočne ide o občianskoprávnu námietku alebo ide o námietky faktického alebo
iného organizačného charakteru, prípadne stavebnotechnického charakteru, ktoré sú upravené inými

právnymi predpismi (napr. vyhláškou, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie). Stavebný úrad, ako vecne a miestne príslušný orgáne
verejnejsprávynavymedzenomúsekusvlastnouadministratívno-právnousubjektivitouarozhodovacou
právomocou, je procesne autonómny a používajúc diskrečnú právomoc, samostatne rozhoduje (s

prvkami správneho uváženia, ktoré nemôže presahovať zákonné limity) aj o spôsobe uplatnenia
procesného postupu v rámci rozhodovacieho procesu s tým, že zvolený postup je povinný odôvodniť.
32. Z ustanovenia § 137 stavebného zákona vyplýva pre stavebný úrad oprávnenie posúdiť, či vznesená
námietka má taký charakter, že by ovplyvnila realizáciu predmetu stavebného konania – realizácia
by bola úplne znemožnená alebo by bola možná v inej forme (stavebný zákon používa formuláciu

„podstatne iná miera alebo forma“). V prípade, že stavebný úrad dospeje k záveru, že námietka je
podstatná – v prípade preukázania jej opodstatnenosti by mala vplyv na realizáciu povoľovanej stavby –
a účastníci konania sa nedohodli na riešení tejto námietky (čo by vylučovalo potrebu aktívneho prístupu
zo strany stavebného úradu), stavebný úrad odkáže účastníkov konania s riešením námietky na súdalebo iný príslušný orgán a konanie preruší. Uvedené potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho
správneho súdu SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 10Sžk/6/2021 zo dňa 31.05.2022 uviedol: „Ak niektorý z
účastníkov konania uplatní námietku podľa § 137 stavebného zákona, v prvom rade musí stavebný úrad

posúdiť povahu vznesených námietok vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom. Tieto
môžubuďprekračovaťrozsahprávomocistavebnéhoúradu,alebonie.Vprípade,akvznesenénámietky
neprekračujú rozsah právomoci stavebného úradu, situácia je jednoduchá, keďže stavebný úrad je
príslušný(azároveňpovinný)onichrozhodnúťsám,alebovsúčinnostispolupôsobiacichorgánovštátnej
správy. Jedná sa napríklad o námietky týkajúce sa územnotechnického alebo stavebnotechnického

riešenia, resp. námietky týkajúce sa odstupov, hlučnosti, prašnosti či iného znečistenia, oslňovania alebo
tienenia už existujúcim stavbám (tzv. námietky budúcich imisií). Treba zdôrazniť, že zákon nemá na
mysli rozhodnutie formou samostatného rozhodnutia resp. samostatného výroku, ale formou vlastného
úsudku, ktorý sa pretaví do odôvodnenia rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom bola námietka
podľa § 137 Stavebného zákona vznesená. Úsudok môže byť následne preskúmavaný v rámci konania
o riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch o rozhodnutí vo veci samej. Problémovejším

okruhom sú námietky, ktoré rozsah právomoci stavebného úradu prekračujú. Z dikcie § 137 ods.
1 a 2 stavebného zákona vyplýva stavebnému úradu v prvom rade povinnosť pokúsiť sa o dosiahnutie
dohody medzi účastníkmi konania, ktorá za predpokladu úspechu odbremení stavebný úrad od ďalšieho
posudzovania vznesenej námietky a ten môže vo veci rozhodnúť. V prípade ak ku dohode medzi
účastníkmi konania nedôjde, stavebný úrad musí pristúpiť k úvahám, či sa jedná o námietku, ktorá

za predpokladu jej dôvodnosti by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila
uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme. Opäť, ak by si stavebný úrad zodpovedal túto
otázku negatívne a teda by nezistil takúto námietku, môže vo veci rozhodnúť sám, no svoje úvahy
musí premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia (aby mohli byť následne preskúmané v rámci prípadného
konania o riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkoch). Až keď stavebný úrad kladne posúdi

vznesenú námietku prekračujúcu jeho právomoc ako takú, ktorá by za predpokladu jej dôvodnosti
znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej
miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa námietky na súd resp. iný príslušný orgán a
stavebné konanie preruší na lehotu, ktorú sám určí. Po uplynutí lehoty môžu nastať dve situácie. Ak
účastník, ktorého stavebný úrad odkázal na podanie návrhu na rozhodnutie v spornej veci, do konca

lehoty nepredloží dôkaz, že návrh na súd resp. iný príslušný orgán podal, stavebný úrad môže pristúpiť k
posúdeniu vznesenej námietky a na účely stavebného konania si úsudok spraviť sám. Môžeme hovoriť
o akomsi „navrátení“ právomoci stavebného úradu rozhodnúť o vznesenej námietke. Toto ponímanie
vyplýva aj z formulácie § 137 ods. 1 Stavebného zákona, podľa ktorého síce niektoré občianskoprávne
námietky právomoc stavebného úradu prekračujú, no úplne nevylučujú resp. nekonštatujú, že nie je

daná“.
33. Stavebný úrad v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v uvedených intenciách ustálil,
že uskutočnením stavby sa neznemožní žalobcovi 2/ využiť jeho vecné bremená spočívajúce v práve
prechodu a v práve uloženia inžinierskych sietí. Zdôraznil, že žalobca 2/ ani nijako konkrétne
nešpecifikoval, v čom takéto obmedzenia majú spočívať. Žalovaný doplnil, že prístup k stavbe súp. č.

3054 vo vlastníctve žalobcu zostal zachovaný a aj práva žalobcu 2/ k inžinierskym sieťam zostávajú
povolením stavby nedotknuté a preto stavebný úrad dospel k správnemu záveru, že neboli splnené
predpoklady občianskoprávnej námietky podľa § 137 stavebného zákona. Dodal, že ani podaná civilná
žaloba, sama o sebe, nepredstavuje automaticky povinnosť stavebného úradu prebiehajúce konanie
prerušiť, pretože, ak by sa prijala premisa, že každý, aj účelovo iniciovaný súdny spor by predstavoval

predbežnú otázku, bolo by to v rozpore s princípom právnej istoty a s princípom legitímnych očakávaní.
S uvedenými závermi možno súhlasiť.
34. Žalobca 2/ v správnej žalobe, rovnako ako v rámci jeho úkonov stavebného konania, dostatočne
nešpecifikoval, ako by malo byť v konkrétnostiach daných miestnymi pomermi obmedzené využívanie
vecných bremien k pozemkom alebo stavbám zriadeným v jeho prospech (resp. v prospech ním

vlastnenej nehnuteľnosti – in rem). Žalobca v úkone z 13.09.2023 označenom ako „Námietky“
v bode 16. uviedol: „Keď však stavebník vybuduje stavbu, ktorá bude stáť na zaťažených pozemkoch
zaťaženýchvecnýmbremenom,taknebudelogickymožnéprechádzaťcezzaťaženépozemkyanebude
možné realizovať vecné bremená v súčasnom rozsahu“. V bode 16. odvolania proti prvostupňovému
rozhodnutiu z 11.03.2024 odkázal na bod 16. námietok. Zvyšné časti uvedených úkonov obsahujú len

popisné a všeobecné údaje ohľadom identifikácie vecných bremien a všeobecných účinkov vecných
bremien. Neobsahujú však vymedzenie toho, čo malo byť konkrétnym obsahom použitého pojmu
„súčasný rozsah realizácie vecných bremien“, ani konkrétne a presné vymedzenie, v čom spočíva
obmedzenie ich realizácie v súčasnom rozsahu s akcentom na doterajšie miestne pomery a vplyvplánovanej stavby na ich zmenu. Rovnako ak žalobca nešpecifikoval, akým konkrétnym spôsobom
bránilo vo vydaní stavebného povolenia ním iniciované civilné súdne konanie.
35. Dôvodnosť uplatnenia občianskoprávnej námietky je založená na tom, či okolnosti, na podklade

ktorých sa účastník konania domáha postupu podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona sú skutočne takej
povahy, že znemožnia uskutočnenie požadovaného opatrenia (v danom prípade vydania stavebného
povolenia) alebo jeho uskutočnenie v inej miere alebo forme. Žalobca také okolnosti konkrétnym
spôsobom netvrdil v stavebnom konaní ani v rámci správnej žaloby a preto sa nemôže v správnom
súdnomkonanísúspechomdomáhaťvyslovenianezákonnostivpostupekonajúcichsprávnychorgánov

rozhodujúcich o ním vznesenej občianskoprávnej námietke. Faktom je, že formulácia žalobcu, že
k obmedzeniu vecných bremien dôjde tak, že nebude možné v takom rozsahu alebo ním zvoleným
spôsobom realizovať právo prechodu a prejazdu cez tieto vecné bremená je do značnej miery vágna,
čo konajúcim orgánom verejnej správy znemožnilo jej komplexné posúdenie a uplatnenie žalobcom
mienenýmspôsobom.Dôležitéjeajto,žežalobcovianetvrdili,ževyužívanieprávvyplývajúcichzobsahu
vecných bremien bude stavbou znemožnené alebo v podstatnej miere obmedzené. Žalobca 2/ tak

v rámci administratívneho konania neponúkol stavebnému úradu (následne ani správnemu súdu) žiadne
konkrétne tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli byť konfrontované s platnou právnou úpravou a skutkovým
stavom.
36. Správny súd tak preskúmaním veci zistil, že postup stavebného úradu mal oporu v obsahu
administratívneho spisu, pretože nijako nespochybnil existenciu zriadených a zapísaných vecných

bremien, ani opakovane tvrdený fakt, že žalobca je oprávneným z týchto vecných bremien. To
však samo o sebe nezakladá žiadny preukázateľný racionálny dôvod na postup podľa § 137
stavebného zákona. Poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.tzn. 8Sžp/6/2021 nemohol
nijako ovplyvniť právne posúdenie veci správnym súdom, pretože sa netýkal obdobnej situácie,
nakoľko v tam riešenom prípade správne orgány v administratívnom konaní vôbec nerozhodli

o občianskoprávnej námietke, pričom v danom prípade stavebný úrad občianskoprávnu námietku
žalobcu 2/ zamietol s odôvodnením. Odvodzovanie právneho názoru z tohto rozsudku tak nezodpovedá
obsahu prvostupňového rozhodnutia. Preto správny súd, ktorý nie je skutkovým súdom aktívne
zisťujúcim skutkový stav a ktorý je pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia vedený a súčasne limitovaný
obsahomarozsahomžalobnýchbodovsprávnejžaloby,nebolspôsobilýnazákladetaktoformulovaného

žalobného bodu dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne
posúdenie veci v súvislosti so žalobcom uplatnenou občianskoprávnou námietkou. Z tohto dôvodu
správny súd nehodnotil podklady (katastrálne mapy, resp. situačné mapy stavby a pod.) predložené
právnym zástupcom žalobcu 2/ krátkou cestou na pojednávaní. Správny súd neprihliadal ani na
predložené rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 3Svk/32/2023, ktorého predmetom bolo

správne akty týkajúce sa iných povoľovacích procesov (zjednodušené konanie o ohlásení dokončenej),
teda netýkalo sa právneho posúdenia veci, ktoré je predmetom prieskumu v danom konaní a boli tam aj
odlišné skutkové okolnosti. Navyše jeho námietka, že stavby boli v skutočnosti postavené inak ako boli
projektované alebo umiestnené v stavebnom konaní schválenou projektovou dokumentáciou smeruje
skôr k nezákonnosti kolaudačného rozhodnutia, ktorého netvorí predmet prieskumu.

37. Žalobca 1/ a 2/ (pokiaľ žalobca 1/ namietal túto vadu pre nedostatok predchádzajúceho územného
rozhodnutia, iba ktorým podľa neho možno chrániť dôležité záujmy v území – vrátane záujmu na
ochrane životného prostredia, možno uzavrieť, že aj v súvislosti s takouto žalobnou námietkou mu
svedčí aktívna žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti) namietali vadu nesprávneho právneho
posúdenia spočívajúcu v tom, že stavebný úrad povolil stavbu bez toho, aby bolo k stavbe vydané

predchádzajúce rozhodnutie o umiestnení stavby, v dôsledku čoho podľa nich došlo k nesprávnej
aplikácii § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Poukázali na to, že v zmysle tejto právnej normy
má zákon na mysli takú stavbu, ktorej definícia je uvedená v § 43 ods. 1 písm. a/ až d/, t.j. upustenie
od predchádzajúceho rozhodnutia o umiestnení stavby by bolo možné len za predpokladu, ak by
išlo o stavbu nachádzajúcu sa vo vnútri existujúcej stavby, pričom pôvodná stavba v súčasnosti už

neexistuje, nestojí a účel povolenej stavby nekorešponduje s pôvodným účelom stavby, v pôdoryse
ktorej sa stavba buduje.
38. Podľa § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru. Medzi žalobcami a žalovaným nie je sporné (také

námietky nie sú obsahom správnych žalôb), že súbor stavebných objektov SO 01.02 až SO 43.02 (ďalej
len „stavba“ alebo „nová stavba“) bol povolený tak, že umiestnením neprekračuje pôdorys bývalého
areálu podniku Merina, t.j. súboru stavieb tvoriacich tento areál (ďalej aj „pôvodná stavba“). Zachovanie
pôdorysu pôvodnej stavby je totiž faktom, ktorý osvedčuje, že novou stavbou neboli presiahnuté územnépožiadavky, ktoré si v minulosti vyžiadalo umiestnenie pôvodnej stavby, od umiestnenia ktorej stavebný
úradodvodilvýnimkuvzmyslecitovanéhoustanovenia.Nespornéjeajto,žesaneprekročiloanivýškové
usporiadanie priestoru, pričom účel budúceho využitia stavby je odlišný od účelu pôvodnej stavby.

39. Žalovaný k tejto odvolacej námietke v napadnutom rozhodnutí argumentoval tak, že výklad pojmu
uzavretý priestor existujúcich stavieb je potrebné chápať ako priestor obklopený existujúcimi stavbami,
ktoré spôsobujú jeho uzavretosť, pričom stavebný zákon nijako nešpecifikuje akým spôsobom má byť
uvedený priestor uzavretý. V danom prípade ide o areál Merina, ktorý stále existuje, nachádzajú sa
vňomexistujúcestavby,ktorézurbanistickéhohľadiskapredstavujúužuzavretýpriestor.Vsúčasnostije

územie areálu Merina využité pre širokú škálu podnikateľských aktivít zahŕňajúcich obchod, skladovanie,
výrobu, či prechodného ubytovania. Existenciu areálu Merina a potvrdzujú aj zmeny a doplnky č. 8
Územného plánu mesta Trenčín - Nová Merina. Podľa žalovaného je teda zrejmé, že povoľovaná stavba
sa nachádza v priestore stavieb už existujúcich a tento priestor nie je výškovo ani pôdorysne menený,
čím sú splnené podmienky § 39 a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona.
40. Žalobca 2/ (obdobne aj žalobca 1/) v rámci žalobných námietok zužoval možnosť aplikácie výnimky

v zmysle ust. § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona len na pôdorys stavieb skutočne stojacich v tom
čase a stavieb zapísaných v katastri nehnuteľností. Účel tohto ustanovenia však môže presahovať takto
vnímaný rámec. Logickou úvahou (e ratione legis) možno dospieť k záveru, že pokiaľ sa má povoľovaná
stavba uskutočniť v uzavretých priestoroch iných - pôvodných stavieb (teda aj súboru stavieb, keďže
právna úprava je precizovaná v pluráli) takým spôsobom, že súbor pôvodných stavieb alebo jeho

časť sa so zachovaním vonkajšieho pôdorysného ohraničenia a výškového usporiadania priestoru v
podstate nahradí (taká možnosť je najpravdepodobnejšia), nie je možné aby popri pôvodných stavbách
na mieste stojacich bola na ich mieste súčasne budovaná nová stavba. Z obsahu právnej normy plynie,
že súčasťou obsahu jej hypotézy vyjadrenej v § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona nie je ani fyzická
(de facto) alebo právna (de iure; so svedčiacim zápisom v katastri nehnuteľností) existencia súboru

pôvodných stavieb alebo jeho dotknutej časti v čase vydania stavebného povolenia novej stavby; ako
podmienky na uplatnenie výnimky z rozhodovania o umiestnení stavby. Nemenej dôležité je, že slovné
vyjadrenie právnej normy pracuje s pojmom existujúce stavby, čo je formulácia používaná v slovenskom
jazyku v daných súvislostiach zhodne pre prítomný aj minulý čas. Takú právnu úpravu teda možno
interpretovať tak, že ide o stavby, ktoré buď v čase vydania stavebného povolenia existujú (stoja) alebo

stavby, ktoré boli v minulosti skutočne zrealizované (postavené), teda existujúce v tom čase. Uvedený
interpretačný prístup nachádza svoj odraz v obsahu prvostupňového rozhodnutia.
41. Nejde len o gramatický obsah posudzovaného ustanovenia. Účel výnimky možno vidieť v
racionalizácii a administratívnom zjednodušení (inak) povinného reťazenia povoľovacích procesov
stavieb (samostatné administratívne konanie, výsledkom ktorého je právoplatné rozhodnutie

o umiestnení stavby v zásade vždy musí ako celok, zahŕňajúc prípadné odvolacie konanie, samostatne
prebehnúť pred začatím stavebného konania o vydanie stavebného povolenia stavby) bez ohľadu na
otázku okamihu, keď pôvodné stavby prestali fakticky existovať, ktorá sama o sebe nemá žiadny dopad
na ochranu záujmov chránených stavebným zákonom (ani žalobca ho netvrdil). Dôležité je, že sa
zachová splnenie pôvodných zastavovacích podmienok a projektová dokumentácia spĺňa podmienky

ochrany verejných záujmov v rozsahu pôvodnej stavby tým, že sa nemení vonkajšie pôdorysné
ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru vymedzeného pôvodnými stavbami, resp. časťou súboru
pôvodných stavieb (časť bývalého areálu podniku Merina). Žalobca netvrdil, že novou stavbou sa mení
vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové usporiadanie priestoru nad rozsah vymedzený pôvodnou
stavbou. Tvrdil však, že účel stavby nekorešponduje s účelom pôvodnej stavby.

42. Podľa § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje
na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie
pôdorysnéohraničenieavýškovéusporiadaniepriestoru.Uplatnenievýnimkyzpovinnéhorozhodovania
o umiestnení stavby tak nie je normatívne viazané na zjednotenie účelu novej stavby s účelom
pôvodných stavieb ani s inými aspektami pôvodného územného rozhodnutia. Dôvod prípadného

nasledovania účelu pôvodnej stavby bol prelomený aj Územným plánom mesta Trenčín, podľa ktorého
sú predmetné pozemky definované regulatívom „Polyfunkčná zóna bývania a občianskeho vybavenia“,
čo zodpovedá práve charakteru povolenej stavby občianskej vybavenosti. Správny súd v súlade s §
135 SSP prihliada na skutkový stav v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý je preň
rozhodujúci a teda na územný plán platný a účinný v tom čase. Pre úplnosť však možno doplniť, že so

záväzného stanoviska Mesta Trenčín zo dňa 08.06.2023 plynie, že už pred zmenou Územného plánu
mesta schválením jeho zmien a doplnkov č. 8 bolo územie charakterizované ako „Polyfunčná zóna –
výrobno-obslužné funkcie“ a čiastočne ako „Polyfunčná zóna bývania a občianskeho vybavenia“, teda
už v tomto čase bol daný súlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou.43. Žalobcovia nepredložili žiadne relevantné podklady, ktoré by osvedčovali opak. Naopak z obsahu
administratívneho spisu ako aj z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že stavebný úrad
zabezpečil ochranu záujmov chránených stavebným zákonom, pretože podkladom stavebného

povolenia stavby boli v podstate všetky relevantné záväzné stanoviská, ktoré by bolo potrebné
zabezpečiť v územnom konaní o umiestnení stavby. Je tak namieste prisvedčiť obrane žalovaného, že
územné konanie o umiestenie stavby sa neobišlo bez náhrady, ale v rámci stavebného konania došlo
k ochrane ním sledovaných záujmov (posúdením aj už zmieneného účelu a vplyvu stavby) a žalobca 2/
tak nebol a nemohol byť v tejto súvislosti ukrátený na svojich právach, pretože v stavebnom konaní mal

možnosť uplatňovať prostriedky a úkony, ktorými chránil svoje práva a právom chránené záujmy, čo
aj opakovane využil. Pretože žalobcove námietky dôvodné neboli a použitá argumentácia žalovaného
v prospech výnimky v zmysle ust. § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona dáva racionálny základ
aplikácii platnej právnej úpravy na zistený skutkový stav, možno zavrieť, že táto argumentácia nie je
vrozporespravidlamilogickéhouvažovaniaanivrozporesobsahomadministratívnehospisu.Nadruhej
strane argumenty žalobcov ohľadom nesprávneho právneho posúdenia, ktorých obsahom a rozsahom

bol správny súd pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia viazaný a nemohol ich prekročiť
(§ 134 ods. 1 SSP), nemali za následok zistenie nesprávnej aplikácie zákona.
44. Stavebný úrad je v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia povinný v súlade s
§ 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 a § 66 stavebného zákona preskúmať, či dokumentácia spĺňa
zastavovacie podmienky určené záväznou časťou územného plánu, či dokumentácia spĺňa požiadavky

týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a
života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň (ako je tomu v danom
prípade), stavebný úrad skúma aj účinky budúcej prevádzky, t.j. dopady plánovaného účelu a s ním
spojeného spôsobu jej využívania, ktorý sa môže líšiť účelu a užívania pôvodnej stavby. Žalobca však

porušenie tejto povinnosti konkrétne nenamietal a nepredložil zrozumiteľné argumenty a podklady, ktoré
by osvedčovali, že účinky budúcej prevádzky by mali výrazne zhoršiť ochranu záujmov chránených
stavebných zákonom oproti vplyvom prechádzajúcej stavby (súboru stavieb). Rovnako aj tu platí, že
platí správny súd v súlade s dispozičnou zásadou správneho súdneho konania a súčasne so zásadou
subsidiarity správneho súdnictva nemôže sám vyhľadávať nezákonnosť.

45.Naumiestneniestavbystavebnýúradanalogickypoužilpostuppodľa§66ods.3písm.a/stavebného
zákona tak, že v rámci prvostupňového rozhodnutia umiestnil stavbu na presne vymedzených
pozemkoch (str. 2 prvostupňového rozhodnutia), pričom súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia
je uloženie povinnosti stavbu uskutočniť podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá
v popisnej a grafickej časti obsahuje presné umiestnenie jednotlivých stavebných objektov v území.

Námietka, že stavba v podstate nebola umiestnená na zemskom povrchu je preto v rozpore
s obsahom prvostupňového rozhodnutia. Podľa § 75 stavebného zákona pred začatím stavby, zmeny
stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb
fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti
a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom

a kartografom. Kvalitatívne podmienky a výsledný operát vytýčenia stavieb, zmien stavieb, terénnych
úpravaťažobnýchprácnapovrchuustanovujeosobitnýpredpis.Vytyčovaniesarobípodľavytyčovacích
výkresov v súlade s územným rozhodnutím alebo stavebným povolením. Umiestnene stavby na
zemskom povrchu zabezpečuje geodet a to podľa projektovej dokumentácie. Nie je úlohou rozhodnutia
o vydaní stavebného povolenia určiť presné umiestnenie stavby v území, hoci stavbu umiestnilo na

riadne identifikovaných pozemkoch, pretože to stanovuje v stavebnom konaní schválená projektová
dokumentácia. Na rozdiel od územného rozhodnutia o umiestnení stavby (§ 39a ods. 1 stavebného
zákona) nie je zákonom stanovená povinnosť, aby stavebné povolenie malo povinnú grafickú prílohu.
46. Žalobca 1/ bližšie nešpecifikoval (z hľadiska ich konkrétnych dôvodov a najmä reálneho dopadu
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) svoje žalobné námietky spočívajúce v konštatovaní porušenia

právnej povinnosti dodržať podmienky rozhodnutia zo zisťovacieho konania a v poukaze na účelové
konanie stavebného úradu, pretože v danej lokalite neexistoval vyhovujúci územný plán zóny a preto
nebolomožnépoužiťvýnimkupodľa§39aods.písm.d/stavebnéhozákona,čozaňhosprávnysúdnieje
oprávnený urobiť (§ 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP). Preto na túto námietku správny súd nemohol
v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia prihliadať. Správny súd pre nekonkrétnosť

neprihliadal ani na ďalšie súčasti správnej žaloby žalobcu 1/ (v podstate ide o celý obsah jeho správnej
žaloby okrem jej bodov, o ktorých je zmienka v iných častiach tohto rozsudku), ktoré predstavovali
všeobecné proklamácie žalobcu a polemiky ohľadom jeho postavenia, jeho nepodložené domnienky
o motivácii konajúcich orgánov, subjektívne názory na spôsob uplatňovania zákonov a ich vplyvovna životné prostredie a pod. Všeobecné tvrdenia a názory žalobcu 1/ bez priliehavej argumentácie
prepájajúcej tieto s posudzovanou vecou preto nemajú žiadny dopad na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania (princíp

subsidiarity správneho súdnictva vyžaduje prerokovanie a právoplatné rozhodnutie veci príslušným
orgánom verejnej správy s využitím prípustného riadneho opravného prostriedku). Treba poukázať na
povahu a špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej
správy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda preskúmať
to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu rešpektovali príslušné

hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto je potrebné vziať do úvahy, že správny súd nie je
súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutých rozhodnutí a postupu
orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy [III. ÚS 502/2015 (ZNaU 69/2015), III.
ÚS 277/2022, I. ÚS 203/2023]. Správny nemohol v súlade s § 183 SSP prihliadať ani na námietky
žalobcu 1/, že záväzné stanovisko dotknutého orgánu je z pohľadu Európskej komisie zastrašujúcim
prvkom, že stavebný zákon nemá absolútnu prednosť pred zákonom a pred uplatňovaním zákona

EIA v tých prípadoch, keď EIA má osobitnú právnu úpravu a že strategický útok voči žalobcovi 1/,
za ktorý sa považovala rozhodovacia činnosť súdov, ktoré odmietali žaloby žalobcu 1/ ako šikanózny, už
bol rozhodovacou činnosťou prekonaný, pretože boli až na pojednávaní, t.j. po zákonnej dvojmesačnej
lehote na rozšírenie dôvodov správnej žaloby.
47. Žalobca 1/ namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z jeho odôvodnenia

nie je zrejmé, aký vplyv mala zmena záväzného stanoviska na vyhodnotenie súladu povoľovanej
stavby s rozhodnutím so zisťovacieho konania a jeho podmienkami. Správny súd poukazuje na to,
že úlohou stavebného úradu podľa § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona bolo mimo iného overiť,
či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na

výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo nachádza svoj odraz v § 66 ods.
1, 3 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého sa záväznými podmienkami uskutočňovania stavby
v stavebnom povolení zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí
a životného prostredia. Nebolo tak úlohou stavebného úradu ani žalovaného hodnotiť súlad povoľovanej
stavby s rozhodnutím so zisťovacieho konania a jeho podmienkami, pretože takúto úlohu plnil dotknutý

orgán v súlade s § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého v záväznom stanovisku príslušný
orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto
zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Stavebný úrad ako
povoľujúci orgán podľa § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného
záverečného stanoviska, teda podkladom stavebného povolenia bolo záväzné stanovisko dotknutého

orgánu, ktorým bol stavebný úrad viazaný (§ 140b ods. 1 stavebného zákona). Viazaný ním bol aj
v otázke súladu začatia povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti so zákonom č. 24/2006 Z.z.
ako aj s rozhodnutím zo zisťovacieho konania a jeho podmienkami, o ktorých si tak stavebný úrad
nebol oprávnený urobiť vlastný úsudok. Žalovaný bol navyše viazaný opatrením Okresného úradu
Trenčín, odboru opravných prostriedkov z 23.05.2024, ktorým bolo podľa § 140b ods. 6 stavebného

zákona zmenené pôvodné stanovisko z 13.09.2023. Pokiaľ teda žalobca 1/ namieta, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, aký celkový vplyv mala zmena záväzného stanoviska dotknutého
orgánu na vyhodnotenie súladu povoľovanej stavby s rozhodnutím so zisťovacieho konania ako celku
a jeho podmienkami, jeho námietka je zjavne všeobecná a nedôvodná. Podľa § 66 ods. 2 stavebného
zákona ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov

alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu, musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom
v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané činnosti, čo však žalobca 1/nenamietal.
48. Žalobca 1/ v rámci nepreskúmateľnosti namieta aj nedodržanie postupu v zmysle § 140b ods.
6 stavebného zákona a súčasne tvrdí, že v dôsledku uvedeného záväzného stanoviska nemohol
byť konštatovaný súlad s rozhodnutím zo zisťovacieho konania, keďže nová podmienka je v rozpore

s podmienkami č. 3 až 5 rozhodnutia zo zisťovacieho konania a súčasne namieta nesplnenie
týchto podmienok. Žalovaný na str. 14 a nasl. napadnutého rozhodnutia podrobne popísal priebeh
konania počínajúc rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie
zo zisťovacieho konania zo dňa 13.10.2022 (rozhodol, že navrhovaná stavba sa nebude posudzovať
v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.), cez stanovisko Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti

o životné prostredie z 13.09.2023 až po opatrenie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných
prostriedkov z 23.05.2024, ktorým bolo podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona zmenené stanovisko
z 13.09.2023 tak, že bolo doplnené o text týkajúci povinnosti podrobenia odpadu obsahujúceho podiel
škvary z bývalej kotolne analytickej kontrole nebezpečných vlastností odpadu a jeho zaradenia dopríslušnej kategórie v zmysle vyhlášky. Žalovaný ďalej poukázal na to, že Okresný úrad Trenčín, odbor
opravných prostriedkov v opatrení z 23.05.2024 výslovne uviedol, že podmienky č. 3 – 5 plynúce
z rozhodnutia zo zisťovacieho konania (EIA) vydaním rozhodnutia o odstránení stavby „Budova s.č.

7639“ stratili opodstatnenie, teda ich súlad s predloženým návrhom na povolenie stavby a rozhodnutím
zo zisťovacieho konania sa neposudzuje.
49. Správny súd v administratívnom spise overil, že súčasťou obsahu opatrenia Okresného úradu
Trenčín, odboru opravných prostriedkov z 23.05.2024 je informácia, že predmetných povoľovacích
procesov sa budú týkať podmienky č. 2, 6, 7 až 15 rozhodnutia zo zisťovacieho konania zo dňa

13.10.2022 a podmienky č. 3 až 5 plynúce z tohto rozhodnutia sa stali obsolentnými z dôvodu
rozhodnutia mesta Trenčín zo dňa 30.08.2023, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby „Budova s.č.
7639“.OkresnýúradTrenčín,odborstarostlivostioživotnéprostredienekonštatovalsplneniepodmienok
č. 3 - 5 rozhodnutia EIA, ale poukázal na to, že vydaním rozhodnutia o odstránení stavby stratili
opodstatnenie, teda ich súlad s predloženým návrhom na povolenie stavby a rozhodnutím EIA sa
neposudzuje. Strata opodstatnenosti týchto podmienok bola konštatovaná už v stanovisku z 13.09.2023.

Žalovaný tak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne a veci priliehavo vysvetlil, že zmena
záväzného stanoviska mala na reálne účinky rozhodnutia zo zisťovacieho konania (EIA) mimo iného
taký vplyv, že splnenie ním stanovených podmienok č. 3 až 5, ktorých účelom bola ochrana národnej
kultúrnej pamiatky „tepláreň s rozvodňou“ sa v dôsledku odstránenia tejto stavby (Budovy s.č. 7639)
už nevyžadovalo ani vyžadovať nemohlo. Pre úplnosť možno v reakcii ma žalobnú naráciu doplniť, že

nová podmienka z uvedených dôvodov nemohla kolidovať s podmienkami č. 3 až 5 rozhodnutia EIA
a to aj bez toho, aby bolo nevyhnutné tieto podmienky ohľadom ochrany národnej kultúrnej pamiatky
zrušiť (prijatím takého prístupu by išlo o prílišný formalizmus). Logicky tak nebolo namieste v rámci
súladnosti s rozhodnutím zo zisťovacieho konania ani sledovať objektívne splnenie týchto podmienok,
ktoré z uvedených dôvodov stratili svoju opodstatnenosť, takže ich namietané nesplnenie nemohlo byť

dôvodné.
50. Preskúmateľná úvaha žalovaného tak má oporu v obsahu administratívneho spisu, je v súlade
so zásadami logického uvažovania a navyše bola učinená v zhode so stanoviskom Krajského
pamiatkového úradu Trenčín zo dňa 06.10.2023, ktorý z uvedeného dôvodu odstránenia stavby
nepožadoval zapracovať do stavebného povolenia opatrenia na ochranu národnej kultúrnej pamiatky.

Stavebný úrad sa týmito okolnosťami taktiež zrozumiteľne zaoberal v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia na str. 38. Pokiaľ žalobca namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva,
aký mala zmena stanoviska vplyv na vyhodnotenie súladu povoľovanej stavby s rozhodnutím so
zisťovacieho konania a jeho podmienkami, vzhľadom na uvedené, jeho námietka nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia dôvodná nebola. Zotrvávanie žalobcu 1/ na tvrdení o nesplnení dotknutých

podmienok plynúcich z rozhodnutia zo zisťovacieho konania s následkom obsahovej rozpornosti
prvostupňového rozhodnutia so záväzným stanoviskom EIA, vnútornej rozpornosti napadnutého
rozhodnutia, protichodnosti podmienok, resp. nemožnosti ich splnenia preto predstavuje prepätý
formalizmus, ktorý nemôže byť dôvodom majúcim za následok ani inú nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

51. Podľa § 140b stavebného zákona
(1) Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo
iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je
ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny
orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými

stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
(2) Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej
osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného
predpisu,nazákladektoréhouplatňujesvojupôsobnosť,aúdaj,čitýmtozáväznýmstanoviskomzároveň
nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona.

(3) Dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci
vydal;toneplatí,akdošlokzmeneustanoveníprávnehopredpisu,podľaktorýchdotknutýorgánzáväzné
stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal.
Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné
stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením

dôvodov podľa zákona.
(4) Lehota na podanie záväzného stanoviska, stanoviska a vyjadrenia je 30 dní; ak ide o stavby diaľnic
a rýchlostných ciest je 7 dní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 15a)(5) Pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje
podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný
úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán

stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od
orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty
na rozhodnutie veci stavebným úradom.
(6) Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska,
odvolací orgán konanie preruší najviac na 30 dní a v odôvodnených prípadoch najviac na 60 dní a

vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného
stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný
úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo
zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.
(7) Ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska
dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na

obnovu konania.
52. Správny súd ďalej z obsahu administratívneho spisu a z obsahu rozhodnutí oboch stupňov zistil,
že stavebný úrad postupoval v súlade s § 140b ods. 5 stavebného zákona, keď predložil námietky
žalobcu 1/ z 10.09.2023 uplatnené voči stanovisku Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti
o životné prostredie z 13.09.2023 na potvrdenie alebo zmenu a prerušil konanie, čo následne vyústilo

do úkonu Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov z 20.12.2023, kde skonštatoval, že
z časového hľadiska nemohlo ísť o námietky proti označenému stanovisku a neskôr uplatnená námietka
voči tuto stanovisku z dôvodu koncentrácie konania nebola podaná včas. Samotný fakt, že žalovaný
odvolanie so stanoviskom dotknutého orgánu predložil Okresnému úradu Trenčín, odboru opravných
prostriedkov, t.j. nadriadenému orgánu, ktorý opatrením z 23.05.2024 podľa § 140b ods. 6 stavebného

zákona zmenil stanovisko dotknutého orgánu z 13.09.2023, osvedčuje skutočnosť, že bol zachovaný
zákonom stanovený postup a nedošlo k nedodržaniu postupu v zmysle § 140b ods. 6 stavebného
zákona. Uvedená zmena sa premietla do druhostupňového rozhodnutia. Námietka porušenia postupu
podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona dôvodná nebola.
53. Žalobca 1/ vo svojej správnej žalobe opakovane polemizuje ohľadom zákonných limitov

rozhodovania podľa § 38 zákona č. 24/2006Z.z., konštatuje väčšie vplyvy stavby na životné prostredie
než sa predpokladalo, čo podľa neho malo mať za následok potrebu nového zisťovacieho konania,
obsahovú rozpornosť stanovísk, svojvôľu pri zmene záväzného stanoviska a pod. Z hľadiska prieskumu
v správnom súdnom konaní je potrebné jednoznačne vymedziť, že ide o rozhodovaciu právomoc
dotknutých orgánov na úseku ochrany životného prostredia konajúcich nezávisle od vôle a rozhodovacej

právomoci žalovaného, ktoré v správnom súdnom konaní nie sú predmetom prieskumu (preskúmava
sa zákonnosť napadnutého rozhodnutia), pretože žalobca 1/ nenavrhol postup podľa § 27 ods. 1
SSP. Stavebný úrad ani žalovaný, obaja viazaní záväznými stanoviskami príslušných dotknutých
orgánov, neboli oprávnení prehodnotiť, či je potrebné nového zisťovacieho konania. Naopak konali
by v excese. Žalobca 1/ ďalej namieta, že odôvodnenie rozhodnutia (neuviedol akého) obsahuje

protichodnú informáciu o potvrdení záväzného stanoviska z 02.05.2024. Žalovaný k tomu na str. 15
napadnutého rozhodnutia vysvetlil, že išlo o chybu, keď stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia nesprávne označil príslušné záväzné stanovisko. Z ustálenej judikatúry správny ch súdov
jednoznačne plynie, že jednotlivá nezrovnalosť v obsahu rozhodnutia nespôsobuje nezrozumiteľnosť
a tým nezákonnosť rozhodnutia ako celku.

54. Žalobca 1/ namieta aj to, že žalovaný ho neoboznámil s novými podkladmi rozhodnutia, ktoré
boli zabezpečené v odvolacom konaní, ku ktorým by sa určite vyjadril. Z obsahu administratívneho
spisu vyplýva, že stavebný úrad pred vydaním prvostupňového rozhodnutia úkonom z 27.12.2023
oboznámil účastníkov konania s pokračovaním v konaní a s podkladmi rozhodnutia. Pred vydaním
napadnutého rozhodnutia však postupom plynúcim z § 140b ods. 5, 6 stavebného došlo k vydaniu

stanoviska Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie z 02.05.2024 a opatrenia
Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov z 23.05.2024, ktoré zmenilo pôvodné
stanovisko dotknutého orgánu z 13.09.2023, ktoré bolo podkladom prvostupňového rozhodnutia. Toto
opatrenie nebolo oboznámené žalobcovi 1/. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca 1/
neboloboznámenýsopatrenímOkresnéhoúraduTrenčín,odboruopravnýchprostriedkovz23.05.2024.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.55. Označené opatrenie nesporne bolo hmotným podkladom napadnutého rozhodnutia, pretože bolo
dôvodom zakladajúcim zmenu prvostupňového rozhodnutia, na základe čoho malo byť naplnením
zákonnej povinnosti v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku predložiť ho pred vydaní napadnutého

rozhodnutia na vyjadrenie účastníkom konania vrátane žalobcu 1/, pretože povinnosť oboznámiť
účastníka konania s podkladmi rozhodnutia nastupuje len vtedy, ak v tomto štádiu (odvolacieho) konania
došlo k doplneniu konania alebo k odstráneniu jeho nedostatkov (postupom odvolacieho orgánu podľa
§ 59 ods. 1 Správneho poriadku), napríklad vykonaním ďalšieho dokazovania alebo zabezpečením
nových podkladov. Z citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku nepochybne vyplýva

požiadavka, aby účastníci konania boli pred vydaním rozhodnutia oboznámení s podkladmi rozhodnutia
a aby sa mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, prípadne, aby v nadväznosti
na realizáciu týchto práv mohli predkladať ďalšie návrhy na doplnenie dôkazov za účelom dostatočne
zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy. Nie je
sporné, že k pochybeniu žalovaného, spočívajúcemu v nedodržaní povinnosti orgánu verejnej správy
zabezpečujúcej realizáciu procesných práv účastníka konania, ktoré sú zakotvené v § 33 ods. 2

Správneho poriadku, došlo.
56. Pokiaľ ide o vady v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, judikatúra súdov je dlhodobo
ustálená v tom, že nie každá vada v postupe orgánu verejnej správy je spôsobilá privodiť záver
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, ale len vada podstatná. Pokiaľ je výsledkom súdneho
prieskumu v správnom súdnictve zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nemala by byť

dôvodom zrušenia rozhodnutia taká vada, ktorá má za následok len formálne zopakovanie konania
pred orgánom verejnej správy bez toho, aby výsledok rozhodovacieho procesu pred orgánom verejnej
správy mohol byť iný – pre účastníka konania priaznivejší. Uvedené potvrdzuje napríklad rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 02.02.2022, v zmysle ktorého ...Dôvodom
na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu by malo byť len také porušenie zákona, ktoré má alebo

by mohlo mať za následok ujmu na právach účastníkov konania. Rozhodnutia sa nezrušujú preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Uvedené potvrdzuje aj judikatúra Ústavného súdu SR, z ktorej
taktiež vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval
proces, ak výsledok konania nemôže priniesť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutia

Ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 246/2018, III. ÚS 152/2019). V zmysle uvedených ustálených
judikatórnych záverov potom správny súd vyhodnocoval aj námietku porušenia procesných práv žalobcu
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku spočívajúcu v tom, že nebol oboznámený s opatrením Okresného
úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov z 23.05.2024.
57. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že neexistuje taký procesný postup, ktorý by

v prípade námietok účastníkov konania proti označenému opatreniu umožnil ďalšiu zmenu stanoviska.
Ďalší účastník vo svojom vyjadrení poukázal na to, že ide o záväzné stanoviská dotknutých orgánov,
ktorých obsah bol pre žalovaného podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzný a v rozhodnutí
sa od nich nemohol nijako odchýliť s tým, že v rámci správneho konania nebol žiadny prostriedok,
ktorý by mohol zmenu stanoviska ovplyvniť. Správny súd stotožňujúc sa s uvedenými právnymi

názormi konštatuje, že na základe prostej námietky neumožnenia vyjadrenia žalobcu 1/ k podkladom
napadnutého rozhodnutia, konkrétne k stanovisku Okresného úradu Trenčín, odbor starostlivosti
o životné prostredie z 02.05.2024 a k opatreniu Okresného úradu Trenčín, odboru opravných
prostriedkov z 23.05.2024, nebol zistený procesný nedostatok v postupe žalovaného zodpovedajúci
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca 1/ taký eventuálny alebo zamýšľaný následok
ani netvrdil. Preto nebolo možné vyhovieť žalobnému návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Napriek uvedenému bude potrebné v ďalšom konaní túto formálnu
vadu napraviť.
58. Pokiaľ žalobca uviedol, že s uvedeným stanoviskom neboli oboznámení účastníci administratívneho

konania, k tomu je potrebné uviesť, že správny súd môže vyhodnocovať porušenie procesných práv
len vo vzťahu k žalobcovi, nakoľko ide o všeobecnú správu žalobu fyzickej osoby a žalobca ako
účastník administratívneho konania nemôže namietať porušenie práv iných účastníkov konania. Aktívna
legitimácia na podanie správnej žaloby je spojená so zásahom do subjektívnych práv alebo chránených
záujmov účastníka administratívneho konania. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo

právnickáosoba,ktoráosebetvrdí,žeakoúčastníkadministratívnehokonaniabolarozhodnutímorgánu
verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom
chránených záujmoch59. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, a preto
napadnutérozhodnutiežalovanéhozrušilpodľa§191ods.1písm.d/ SSPzdôvodunepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov v otázke neuplatnenia precedenčnej zásady podľa § 3 ods. 5 Správneho

poriadku, ktorej sa žalobca 2/ v administratívnom konaní domáhal. Vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie, kde žalovaný, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu, opätovne v súlade so
zákonom rozhodne v odvolacom konaní potom, čo v zmysle ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku
umožní účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. V odôvodnení
rozhodnutia žalovaní uvedie, ako posúdil nové vyjadrenia k podkladom a ako znovu posúdil námietky

účastníkov urobené v podaných odvolaniach proti prvostupňovému rozhodnutiu, a najmä uvedie
preskúmateľnú úvahu o tom, či a z akých dôvodov je potrebné v danom prípade uplatniť alebo neuplatniť
tzv. precedenčnú zásadu. Výsledku tejto úvahy prispôsobí výrok rozhodnutia o odvolaní žalobcov proti
prvostupňovému rozhodnutiu.
60. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca 2/ bol v konaní plne úspešný, preto mu súd
priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. O výške
trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím súdny úradník. Žalobca 1/ úspešný nebol, pretože
napadnuté rozhodnutie bolo zrušené výlučne z dôvodov, ktoré v správnej žalobe namietal žalobca 2/,
preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu

účastníkovikonania,keďžemusprávnymsúdomnebolauloženážiadnapovinnosť,vsúvislostisplnením
ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na
priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
61. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom
ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na
tunajšom správnom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť: a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.