Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125364705
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2026:6125364705.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

Teplická 147, 92 122 Piešťany, IČO: 36 234 176 zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., ul. 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., D. XX, práv. zast. JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, o zaplatenie 3
214,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi 858,16 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50,72 %
z celkových trov s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na príslušnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní,
ktorým navrhol, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 3 214,38 eur, vyčíslený úrok 267,58 eur a
úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 3 189,22 eur od 14.06.2025 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom
- spotrebiteľom dňa 04.05.2022 Úverovú zmluvu č. 7205013595, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 3 200,-eur zo strany žalobcu žalovanej,
tento úver žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky
vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s úverovou zmluvou a

úverovými podmienkami. Žalovaná porušila podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas a dostala so
do omeškania s plnením zmluvných povinností, konkrétne s úhradou splátky splatnej dňa 20.02.2025.
Keďže žalovaná ani po výzve žalobcu z 24.04.2025 omeškané splátky neuhradila, žalobca dňa
29.05.2025 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku
úveruvlehote15dníododoslaniavýzvy.Tátolehotauplynula13.06.2025.Keďžežalovanátakneučinila,
dostala sa do omeškania, a preto si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania. Žalobca vyčíslil
dlh žalovanej na sumu 3 214,38 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny vo výške 3 189,22 eur ( neuhradená

32.-36. splátka ) a z poistenia vo výške 25,16 eur, ako aj z úroku vyčísleného pevnou sumou vo výške
238,38 eur, ktorý predstavuje úrok 32.-36. splátky.3. Platobným rozkazom č.k. 4Up/1067/2025-29 zo dňa 21.08.2025 upomínací súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že posudzovaná
zmluva ako zmluva spotrebiteľská neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti

úveru, nie je v nej určená najdlhšia možná doba splácania úveru ( revolvingu ) z povoleného prečerpania,
preto nie je možné určiť RPMN. Okrem toho žalobca dôsledne a s odbornou starostlivosťou neskúmal
bonitu žalovanej, pretože nebrfal do úvahy jej príjmy a výdavky. Podľa žalovanej riadne nedošlo
k zosplatneniu úveru a výzva k jeho splateniu z 29.05.2025 nie je platným právnym úkonom pre
neidentifikovanie splátky, pre ktorej omeškanie došlo k strate výhody splátok. Navrhla žalobu v celom

rozsahu zamietnuť a priznať jej trovy konania.

4. Žalobca sa k odporu žalovanej vyjadril tak, že zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a pri
revolvingovom úvere nie je možné určiť presný termín konečnej splatnosti tohto úveru a ani počet
splátok. Vzhľadom na charakter úveru nie je možné presne stanoviť ani výšku poskytnutého úveru,
pretože pri ňom sa definuje len výška úverového rámca, v tomto prípade 3 200,- eur. Predpoklady

pre výpočet RPMN sú uvedené priamo v zmluve na strane 2 a 3, kde sa nachádzajú položky,
ktoré do vzorca vstupujú, a teda uvedenú povinnosť žalobca splnil. K bonite klienta uviedol, že
schopnosť spotrebiteľa splácať úver bola skúmaná spôsobom, ktoré interné predpisy žalobcu umožňujú.
V rámci automatizovaného systému bolo zohľadnené rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia
povinnosť a príjem partnera, a pokiaľ by vznikli pochybnosti o pravosti jej tvrdení, žalobca by

pristúpil k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu; prípadné
ďalšie pochybnosti žalobca minimalizuje kontrolou v externých registroch. Pokiaľ ide o výdavky, podľa
žalobcu nie je jeho povinnosťou zisťovať komplexne pravidelné výdavky spotrebiteľa, keďže tieto
výdavky sú zohľadnené vo výške životného minima, ktoré sa odpočítavajú z príjmu spotrebiteľa. K
namietanému zosplatneniu žalobca uviedol, že novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.11.2024

boli zavedené nové podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru a súčasne
nové znenie už nevyžaduje konkretizovať splátky, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Žalobca poukázal
na to, že ak je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, je uzatvorená na viac ako 10 rokov, musí omeškaná
suma dosahovať najmenej dva a pol percenta z poskytnutej sumy úverového rámca, aby bolo možné
pristúpiť k zosplatneniu úveru. Vo výzve z 24.04.2025 žalobca vyzval žalovanú na úhradu riadne a včas

nezaplatených splátok v sume 175,58 eur, čo je viac ako dva a pol percenta poskytnutej sumy úverového
rámca, teda je to súladné s ust. § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka po 01.11.2024.

Žalovaná k vyjadreniu žalobcu dňa 08.12.2025 uviedla, že namieta absolútnu neplatnosť úverovej
zmluvy pre nezachovanie jej písomnej formy, pretože chýba na nej podpis žalovanej. Poukázala znova

na to, že zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru, žalobca postupoval v rozpore s dobrými mravmi,
keď náležitým spôsobom neskúmal bonitu žalovanej pred poskytnutím úveru a neboli splnené ani
predpoklady zosplatnenia po novele Občianskeho zákonníka, pretože vo výzve z 24.04.2025 chýba
jednoznačné a vopred dané upozornenie na hroziace zosplatnenie úveru a z tohto dôvodu je výzva ako
nejasná a neurčitá neplatná. Chýba v nej aj suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.

Žalobca na vyjadrenie zástupkyne žalovanej reagoval písomným podaním ( replikou ), v ktorom uviedol,
že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu prostredníctvom elektronickej komunikácie na
diaľku a žalovaná ju podpísala pomocou virtuálneho podpisu ( SMS-kód). Takto uzatvorená zmluva má
písomnú formu, elektronické prostriedky umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu na trvanlivom

médiu, jeho nezameniteľnosť a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Ak by aj súd posúdil zmluvu
za bezúročnú a bezpoplatkovú a mal za to, že zosplatnenie je neplatným právnym úkonom, tak má
nárok na zaplatenie splatných splátok ku dňu 17.02.2026 v celkovej výške 858,16 eur, pričom zaslal
prehľad uhradených splátok, ktoré boli započítané iba na istinu. V tejto súvislosti citoval viaceré skoršie
rozhodnutia KS v Prešove a nález Ústavného súdu SR týkajúce sa nároku veriteľa na neuhradené

a nepremlčané splátky úveru do vyhlásenia rozsudku.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere - revolvingový
úver č. 7205013595 zo dňa 04.05.2022, úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia,
a.s. pre úverovú kartu, platnými od 01.08.2021, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 24.04.2025, výzvou

k splateniu celého úveru zo dňa 29.05.2025, prehľadom splátok a úhrad žalovanej, predžalobnou
výzvou na zaplatenie dlhu z 23.06.2025, úverovou správou a posúdením schopnosti klienta splácať
spotrebiteľský úver, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:6. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako klient uzatvorili dňa 04.05.2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
- revolvingový úver č. 7205013595, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového
s úverovým rámcom 3 200,- eur s dohodnutou výškou mesačnej splátky 2,21 % z výšky úverového

rámca ( 70,72 eur ). Dohodnutá výška ročnej úrokovej sadzby bola 19,90 %, výška RPMN bola 21,82
%. Celkovo sa žalovaná zaviazala splatiť žalobcovi sumu 3 544,93 eur.

Žalobca žalovanú listom zo dňa 24.04.2025 vyzval k zaplateniu dlžnej sumy 212,16 eur, a to ihneď,
pretože viac ako mesiac nereagovala na jeho upozornenia o omeškaní so splácaním. V tomto liste

ju upozornil, že bude oprávnený požadovať od nej okamžité splatenie celého úveru vrátane jeho
príslušenstva a nákladov spojených s jeho vymáhaním.

Keďže žalovaná na výzvu nereagovala a porušila platobnú disciplínu, zo strany žalobcu došlo k
zosplatneniu celého dlhu ku dňu 29.05.2025. Uvedené jej žalobca oznámil listom zo dňa 29.05.2025
a súčasne ju vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 3 517,96 eur, a to

obratom, najneskôr do 15 dní od spísania tejto výzvy.

Zo žalobcom predloženého výpisu úhrad vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 2
253,52 eur.

7. Podľa hlavy 1 § 1 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre úverovú kartu,
platných od 01.08.2021 (ďalej len ,,úverové podmienky“), tieto úverové podmienky sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere uzatváranými medzi klientom a spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a.s. (ďalej len „spoločnosť“).

Podľahlavy5§1úverovýchpodmienokúvermusíklientsplácaťriadneavčasvpravidelnýchmesačných
splátkach. Termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v zmluve. Prvú splátku klient hradí
až v mesiaci nasledujúcom po účtovnom období, v ktorom vykoná prvé čerpanie z úverového účtu. Za
účtovné obdobie sa považuje jeden kalendárny mesiac. Podľa § 2 tejto hlavy v jednotlivých splátkach je
zahrnutá príslušná časť čerpaného úveru ( istina ), dohodnuté úroky, poplatky a prípadné sankcie.

Podľa hlavy 5 § 3 úverových podmienok splátky musí klient hradiť do okamihu úplného uhradenia
čerpanéhoúveruvrátanepoplatkovaúrokov.Povinnosťhradiťúrokyzposkytnutéhoúveruzkartyvzniká
okamihom uskutočnenia transakcie. Úročí sa istina vrátane čiastok k nej prirastených, a to na základe
výšky dlhu, skutočného počtu dní a dennej úrokovej sadzby.

Podľahlavy5§14úverovýchpodmienokcelkovýpočetsplátok,vktorýchbudeposkytnutýúversplatený,
je rovný počtu mesiacov nutných k jeho splateniu spolu s poplatkami a úrokmi. Závisí tiež na celkovej
výške dlžnej čiastky.

Podľa hlavy 7 § 2 písm. a) úverových podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti (tzv. zosplatnenie úveru) v prípade, ak sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo
sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.

8. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.05.2025 bola žalovaná vyzvaná na splatenie celého úveru

vo výške 3 517,96 eur do 15 dní od spísania tejto výzvy.

9. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovanej vyplýva, že žalovanej bol dňa 11.07.2017 poskytnutý
úver vo výške 3 200,- eur. Dňa 29.05.2025 došlo k zosplatneniu úveru. Žalovaná v prospech žalobcu
uhradila celkovo sumu 2 253,52 eur.

10. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke

dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby

dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

11. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v
splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne
v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej
vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa

spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ

podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je
povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi

dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ
neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej
uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije.
Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniťspotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v
omeškaní.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,

presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní

spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,platnéhokudňupodpísaniazmluvy
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti na platobný účet
spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom
vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru

podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku

odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,

že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingovom úvere, teda spotrebiteľská zmluva.

Revolvingový, t.j. obnovujúci úver, umožňuje klientovi opakovane čerpať poskytnuté financie bez
žiadosti o ďalšie čerpanie. Revolvingový úver je v tomto prípade spojený s úverovou ( kreditnou )
kartou, a žalovanej ako klientovi bol poskytnutý úverový rámec do výšky 3 200,- eur. Aj revolvingový
úver je spotrebiteľským úverom. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,

ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od

ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti, a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

16.Zmluvaorevolvingovomúvereuzavretámedzižalobcomažalovanoujenepochybnespotrebiteľskou
zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalýchpodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle §
52 Občianskeho zákonníka.

17. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva
o revolvingovom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanej bol
poskytnutý úverový rámec do 3 200,- eur. Úver čerpaný z tohto úverového rámca sa žalovaná zaviazala
splácať pravidelne a včas dohodnutými mesačnými splátkami 2,21 % z výšky úverového rámca ( 70,72
eur ). Keďže žalovaná porušila platobnú disciplínu, zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého

dlhu ku dňu 29.05.2025. Predtým však žalobca žalovanú listom zo dňa 24.04.2025 vyzval k plneniu
dlžnej čiastky 212,16 eur, pretože nereagovala na jeho upozornenia o omeškaní so splácaním. V tomto
liste ju upozornil, že v prípade neuhradenia omeškaných splátok bude oprávnený požadovať okamžité
splatenieceléhoúveruvrátanejehopríslušenstvaanákladovspojenýchsjehovymáhaním.Zožalobcom
predloženého výpisu úhrad vyplýva, že žalovaná v prospech žalobcu uhradila sumu 2 253,52 eur.

18. Uzatvorená úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru
nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona ). Žalobca je právnickou osobou,
ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaná je spotrebiteľom,
keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.

19. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že:

- žalovanou namietanú absenciu doby trvania zmluvy či termínu konečnej splatnosti súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Na strane 3 uzatvorenej zmluvy „Zákonné informácie k Vašej zmluve o úvere“ je v bode 1.
uvedené,žezmluvaoúvereazmluvaoplatobnýchslužbáchsauzatváranadobuneurčitú.Posudzovaná
zmluva teda obsahuje povinnú zákonnú náležitosť uvedenú v ust. § 9 ods. 2 písm. d) zák. č. 129/2010
Z.z.,; toto ani iné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nevyžadovali v čase uzatvorenia

posudzovanej zmluvy údaj o termíne konečnej splatnosti úveru,
- ďalšia namietaná skutočnosť – nedodržanie písomnej formy zmluvy – v tomto prípade zistené
nebolo. Žalobca súdu ozrejmil, že úverová zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená elektronicky,
a to prostredníctvom internetovej aplikácie Správa financií s využitím overeného mobilu žalovanej
a podpísaná virtuálnym podpisom. Takto uzatvorená zmluva je zmluvou v písomnej forme, a to v zmysle

ust. § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila,
- pokiaľ ide o ročnú percentuálnu mieru nákladov, v zmluve na strane 2 sú vymenované predpoklady
použité pre jej výpočet – čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri

najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka
a splatenie v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny.
Vpredmetnejzmluve ospotrebiteľskomúverejeuvedenáRPMNvovýške21,82%.Ročnápercentuálna
miera nákladov predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento
údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady

sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných
produktoch na finančnom trhu, a tak aj výber toho najakurátnejšieho úveru. Nie vždy je však možné
tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje
o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami.
Revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú

dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Na začiatku
revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť dá, avšak jej výpočet a interpretácia sú zložitejšie ako pri
bežnomsplátkovomúvere.PriuzatvorenízmluvyorevolvingovomúverebankyuvádzajúRPMN,pretože
vychádzajú z predpokladu určitej výšky úveru, úrokov, poplatkov a predpokladanej doby čerpania. V

priebehu trvania revolvingu je presné určenie RPMN problematické, pretože sa mení výška čerpanej
sumy, doba splácania a poplatky, čím sa menia aj údaje relevantné pre výpočet. Keďže sa podmienky
menia, banky pri marketingu revolvingových úverov často používajú „reprezentatívny príklad“, ktorý
demonštruje výšku RPMN pri určitom nastavení čerpania a splácania. Podľa zákona o spotrebiteľskýchúveroch musí byť RPMN uvedená ako celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako
ročné percento z celkovej výšky úveru.
RPMN je preto dôležitým ukazovateľom, ktorý aj pri revolvingových úveroch pomáha porovnať celkovú

nákladovosť rôznych ponúk.
Predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť teda výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať
preskúmaním podmienok tejto zmluvy. K takémuto záveru dospel Súdny dvor, a formuloval ich
v rozsudku C-677/2023 zo dňa 23.01.2025, v ktorom zároveň deklaroval, že zmluva o úvere

nemusí nevyhnutne výslovne uvádzať dĺžku trvania zmluvy, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou určiť túto dĺžku. V zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu nie
sú uvedené všetky konkrétne predpoklady pre výpočet RPMN, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že takéto spotrebiteľské
úvery sú bezúročné a bez poplatkov,
- namietanie nedostatočného posúdenia schopnosti žalovanej splácať požadovaný úver súd takisto

posúdil ako opodstatnené. Žalobca vychádzal len zo zistení, že žalovaná je vydatá, býva vo vlastnom
dome, má dve deti, je zamestnaná s príjmom 601,00 eur a jej partner má príjem 1 030,00 eur mesačne,
pričom nemá žiadne splátky voči iným spoločnostiam.
Z úverovej správy z registra dlžníkov vyplýva, že v čase pred uzatvorením predmetnej úverovej zmluvy
mala žalovaná aj ďalší úver s kreditnou kartou vo výške 4 000,00 eur, kde výška mesačnej splátky

bola 239,- eur a suma zostávajúcich splátok činila 4 059,00 eur. Žalobca však v priebehu konania
nepredložil žiadny doklad o tom, aby skúmal u žalovanej náklady na zabezpečenie jej základných
životných potrieb a podľa vlastného písomného vyjadrenia nie je jeho povinnosťou zisťovať komplexne
pravidelné výdavky spotrebiteľa, nakoľko tieto sú zohľadnené vo výške životného minima a odpočítavajú
sa z príjmu spotrebiteľa.

Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18, z ktorého vyplýva, že
Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice
2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa
sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa,

ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi
poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný
spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je vyjadrený aj v
rozhodnutiach Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo dňa 18.12.2014.

Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné

s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z
uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.

Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom,

či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o
úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak
veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.

Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o

spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje ( viď rozsudok KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017, sp. zn. 12Co/136/2019 zo
dňa 28.05.2020, sp. zn. 6CoCsp/5/2023 zo dňa 15.06.2023, sp. zn. 1CoCsp/12/2023 zo dňa 13.06.2023,

sp. zn. 3CoCsp/5/2023 zo dňa 01.06.2023, sp. zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023, rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23CoCsp/26/2020 ). Osobitne súd v tomto smere poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/16/2023 zo dňa 19.12.2023, v ktorom tento
odvolacísúd uviedol:,,Priskúmanívýdavkovmusíveriteľvykonaťauditdomácehorozpočtudlžníka,aby
splnil povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobca tvrdil, že právny predchodca pri posudzovaní výdavkov

žalovanej vychádzal zo sumy životného minima v čase posudzovania žiadosti vo výške 210,20 eura. Z
dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by právny predchodca žalobcu zisťoval priemerné
mesačné výdavky žalovanej na živobytie (SIPO, strava, doprava do práce, lieky, telekomunikačné
služby a pod.). Uvedené svedčí o ignorovaní zákonnej povinnosti dodávateľa úverových produktov na
finančnom trhu. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ plynie, že náklady na zabezpečenie základných

životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné
posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa,
nie sa tejto zákonnej povinnosti zbaviť odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a
tento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho-ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny.

Tento postup dodávateľa na úverovom trhu, ktorý používa paušálny údaj v podobe sumy životného
minima, nakoniec neplynie ani z opatrenia NBS z 14.11.2017. Z ust. §2 ods.5 plynie cit. „Výška nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa
na účely odseku 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, životného minima
na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej

domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej
právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej
30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou nákladov sa rozumie výška nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi
celkovouvýškoučistéhopríjmuspotrebiteľaaživotnýmminimomspotrebiteľa,životnýmminimomosoby,

voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a
výdavkaminainúosobu,vočiktorejmáspotrebiteľvyživovaciupovinnosťvovýškeurčenejprávoplatným
rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného
minima na túto osobu.“ Z uvedeného nepochybne neplynie záver ani usmernenie pre dodávateľov
na úverovom trhu, že výdavky (resp. výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb)

spotrebiteľa sa bez ďalšieho majú rovnať sume životného minima.“

20. Súd vzhľadom na nedostatočné preverenie bonity žalovanej ako žiadateľky o úver dospel k
záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné aj podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, že
žalovaná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa
schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 21 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku výdavkov žalovanej potrebných na
zabezpečenie jej základných životných potrieb a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jej spôsobilosti

splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné výdavky žalovanej ( náklady na bývanie, lieky, telefón,
dopravu alebo domácnosť ) nijak nezisťoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na
pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po
vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľteda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je
schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalobca teda
nepreukázal, aby skúmal výdavky žalovanej, keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie

nevyplýva.

Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.

Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej
starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky žalovanej, napriek tomu jej poskytol
žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké má žalovaná výdavky na živobytie, a či teda jej zostáva dostatok
finančných prostriedkov na splácanie úveru

Žalobca v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch pred

poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu
klienta prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného stavu, a teda pri uzatvorení zmluvy
konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa, čo je potrebné
považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať
poskytnutýúver.Ztohtodôvodubolopotrebnépovažovaťposkytnutýúverzabezúročnýabezpoplatkov.

21. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť, žalobca nemohol ani platne
pristúpiť k zosplatneniu úveru poskytnutého žalovanej a to v zmysle § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch.

22. Keďže súd vyhodnotil posudzovaný úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) a ust. § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch ako bezúročný a bezpoplatkový, má voči žalovanej nárok iba na splatné
splátky istiny ku dňu vyhlásenia rozsudku. Žalovaná čerpala z poskytnutého revolvingového úveru sumu
3 536,- eur, uhradila sumu 2 253,52 eur, teda 1. až 31. splátku po 70,72 eur, pričom z 32. splátky uhradila
časť vo výške 61,20 eur. Záväzok žalovanej tak predstavuje ku dňu vyhlásenia rozsudku čiastku 858,16

eur ( 12 x 70,72 eur plus nezaplatený zvyšok 32. splátky v sume 9,52 eur ).

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi 858,16 eur
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, a to vrátane úroku z omeškania, pretože žalobca si ho uplatnil
z celej zosplatnenej sumy a nie z jeho jednotlivých splátok. Súd po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde je vyjadrená

subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej
ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom,
a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť predávajúceho dodávateľa, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto

vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia
a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá
je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je

limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa a to údaj o
výške splátky, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej

nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru
a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionovalbezúročnosťou a bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým
spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 1660/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3 481,96 eur s príslušenstvom. Súd
priznal žalobcovi len zaplatenie sumy 858,16 eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a teda jeho úspech

predstavuje 24,64 % a úspech žalovanej predstavuje 75,36 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní
preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanej vo vzťahu k žalobcovi právo na
náhradu trov konania v rozsahu 50,72 % s tým, že o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.