Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3522010055
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3522010055.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Straku a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. XXX, trestne stíhanej pre zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, na verejnom zasadnutí dňa 11.3.2026 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry

Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-2T/16/2022 zo dňa 5.2.2025
a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín NM-2T/16/2022 zo dňa 5.2.2025 bolo rozhodnuté tak, že
obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovanie povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného času minimálne
však od dňa 22.08.2012 do dňa 25.01.2018 ako starostka obce D., po tom, ako prebehla rozsiahla
výmena nefunkčných strojných zariadení čistiarne odpadových vôd v rozpore s ustanovením § 7 ods.
1, ods. 2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, nehospodárila s

čistiarňou odpadových vôd vo vlastníctve obce D. vybudovanej na pozemkoch s parcelným číslom XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre okres Nové Mesto nad
Váhom, obec E. F., k. ú. E. F. v prospech rozvoja obce, čistiareň odpadových vôd v obci Brunovce
dostatočne neudržiavala v dobrom technickom stave, nezabezpečila jej riadnu obsluhu, potrebné
komponenty ani včasnú opravu vád a napriek opakovaným upozorneniam zo strany spoločnosti G. F.
ako prevádzkovateľa uvedenej čistiarne a obyvateľa obce A. H. na hroziace škody neriešila problém

neodborného zasahovania obsluhy do strojných zariadení na čistiarni odpadových vôd, čím došlo k
opakovaným poruchám a zničeniu strojov a zariadení predmetnej čistiarne odpadových vôd, v dôsledku
čoho neboli uznané ani záručné opravy a čistiareň odpadových vôd sa stala nefunkčnou, pričom si obec
musela zobrať v roku 2018 úver na financovanie zásadnej rekonštrukcie čistiarne odpadových vôd, čím
poškodenej obci D., so sídlom D. XXX, I.: XXXXXXXX, spôsobila škodu najmenej vo výške 93.217,85
eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení proti
nemu podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovanej. Prokurátor v úvode odôvodnenia odvolania
poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku a ďalej uviedol nasledovné:

„Dňa 08.02.2022 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 119/20/3304-88 zo dňa 08.02.2022, na obvinenú A. B.
pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je
uvedené v predmetnej obžalobe.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie na hlavných pojednávaniach v dňoch: 19.04.2023,

10.05.2023, 26.07.2023, 06.09.2023, 25.10.2023, 10.01.2024, 28.02.2024, 22.05.2024 a 05.02.2025.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B., výsluchom svedka poškodeného, starostu Obce
D., výsluchom svedkov G. B., J. J., J. H., J. G. K., J. L., A. H., J. M. N., A. G., A. F. O., I. P. H., I. A. Q.,
výsluchom znalca I. A. F. a oboznámením množstva listinných dôkazov.
Následne rozsudkom Okresného súdu Trenčín, pracoviska Nové Mesto nad Váhom č.k.

NM-2T/16/2022-2966 zo dňa 05.02.2025, súd A. B. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. Pv 119/20/3304-88 zo dňa
08.02.2022 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestnéhozákona,naskutkovomzákladeuvedenomvyššie,pretoženebolodokázané,žesastalskutok,
pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku tiež súd odkázal poškodeného

Obec D., so sídlom D. XXX, I.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody vo výške 93.217,82 eur na
civilný proces.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. stupňa obžalovanú oslobodil spod obžaloby pre závažné
pochybnosti o relevantných okolnostiach o tom, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním
nebolopreukázané,ženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovanástíhaná.Povinnosťou

súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby
obžalovanú oslobodiť podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku.
S rozhodnutím súdu, ktorým súd obžalovanú oslobodil spod obžaloby okresnej prokuratúry sa nie
je možné stotožniť, nakoľko podľa názoru prokuratúry súd prvého stupňa pri rozhodovaní nesprávne
vyhodnotil skutkový stav veci v dôsledku čoho aj vec nesprávne právne posúdil.

Prokurátor som toho názoru, že spáchanie skutku uvedeného v obžalobnom návrhu bolo dostatočne
preukázané vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní.
Podľa§7ods.1zákonač.138/1991Zb.omajetkuobcíorgányobceaorganizáciesúpovinnéhospodáriť
s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.
Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať,

chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä
a)udržiavať a užívať majetok,
b)chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím,
c)používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného
uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi,

d)viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
K základným zásadám nakladania s majetkom obce patrí i zásada udržiavania obecného majetku, a
teda povinnosť obce počínať si tak, aby bol majetok obce zachovaný v prevádzky schopnom stave
na účely, na ktoré je určený. Na rozdiel od podnikateľských subjektov, ktorých cieľom je dosahovať
zisk, má obec iné poslanie - plniť úlohy stanovené obci, pričom na tieto účely má slúžiť i nakladanie s

obecným majetkom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že obce využívajú majetok i na účely zabezpečenia
verejnoprospešných služieb (napr. pokiaľ ide o majetok patriaci do technickej infraštruktúry, čo je i
čistička odpadových vôd).
Je potrebné zdôrazniť, že obecné zastupiteľstvo je koncepčným a normotvorným orgánom. Nemá
charakter operatívneho orgánu, ktorý by riešil ad hoc záležitosti bežnej správy obce. Kým starosta

obce je permanentne fungujúcim orgánom, obecné zastupiteľstvo je koncepčným orgánom (rozhoduje
o základných dlážkach života obce) realizujúcim svoju pôsobnosť na zasadnutiach, ktoré sa konajú
s odstupom v istých časových intervaloch. Obecné zastupiteľstvo má možnosť (teda nie povinnosť)
zriadiť stále alebo dočasné výkonné, kontrolné a poradné orgány (fakultatívnosť konania sa prirodzene
nevzťahuje na orgány, ktorých zriadenie ustanovuj osobitný zákon). Starosta je výkonným orgánom,

ktorý okrem realizácie vlastnej vyhradenej kompetencie, v rámci ktorej predovšetkým vykonáva správu
obce, uvádza rozhodnutia obecného zastupiteľstva prijaté v kompetencii tohto orgánu do života a
aplikuje úlohy obce v jednotlivých oblastiach správy, i úlohy v oblasti súkromnoprávnych vzťahov,
do ktorých obec vstupuje. Do výlučnej pôsobnosti starostu, ktorú nie je možné preniesť na obecné
zastupiteľstvo, patrí vydanie pracovného poriadku (v ktorom možno upraviť i prípady porušenia

pracovnej disciplíny, skončenie pracovnoprávneho vzťahu, okruh funkcií, ktorých výkon je podmienený
uzatvorením dohody o hmotnej zodpovednosti atď.), pričom takáto právna úprava rešpektuje postavenie
starostu obce ako štatutára v pracovnoprávnych vzťahoch. V súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi teda v pracovnom poriadku možno bližšie upraviť podmienky pracovnoprávnychvzťahov zamestnancov, ktorí sú na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere k obci ako
zamestnávateľovi a primerane aj zamestnancov, ktorí vykonávajú pre obec práce na základe dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Odrazom výsostného postavenia starostu v rámci

pracovnoprávnych vzťahov je i vydávanie poriadku odmeňovania zamestnancov obce (s výnimkou
hlavného kontrolóra obce).
Zo spisového materiálu (audítorskej správy z overenia účtovnej závierky) vyplýva, že obec D. ani v roku
2018, teda na konci funkčného obdobia starostky B., nemala interné predpisy ako pracovný poriadok či
poriadok odmeňovania zamestnancov obce. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je teda pracovná zmluva

obce ako zamestnávateľa s G. B. ako zamestnancom, s nástupom do práce dňa 01.03.2011 (zmluva je
však zo dňa 23.03.2011, pričom pracovný pomer s predchádzajúcou obsluhou ČOV bol ukončený už ku
dňu 30.11.2010) a miestom výkonu práce D. ČOV. V zmluve je všeobecne uvedené, že zamestnanec
prehlasuje, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy bol oboznámený s právami a povinnosťami, ktoré
pre neho budú vyplývať z pracovnej zmluvy a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých bude
prácuvykonávať.Špecifikácianáplneprácevpracovnejzmluveúplneabsentuje.Ďalejbolizabezpečené

mzdové listy menovaného. G. B. bol zamestnancom obce na čiastočný úväzok - 10 hodín týždenne,
dohodnutá mzda bola 154 Eur mesačne. Mal sa riadiť okrem iného i pokynmi starostky. Najčastejšou
príčinouporúchpodľanázorumenovanéhosvedkaboloto,žesapevnénečistotydostávalidovýtlačného
čerpadla ktoré sa upchalo a zhorelo. Pred čerpadlom sa nachádzali aj nože na rezanie týchto nečistôt
avšak nevedeli si s týmto problémom poradiť. On potom vymyslel pred čerpadlá zachytávači kôš na

hrubé nečistoty, no tento zachytával iba časť odpadu, teda poruchy boli, ale nie tak často. V tomto čase
bolastarostkouobceA.B.,keďjejbolazávadaoznámená,vyčlenilavždyfinančnéprostriedkynaopravu.
On navrhoval starostke aj zapojenie rezervného čerpadla, avšak na toto sa finančné prostriedky nenašli.
Z výsluchu svedka J. H., obchodného námestníka spoločnosti G. F. vyplynulo, že po roku 2011, kedy
začali prevádzkovať ČOV (zmluva bola koncipovaná tak, že údržbu na dennej báze bude vykonávať

pracovníkobce,tedazákladnérutinnéčinnostiakokontrolacelkovéhostavu,vývozzhrabkouapodobne,
a oni ako prevádzkovateľ budú chodiť raz mesačne na celkovú kontrolu a odobratie vzoriek), starostka
obce zainvestovala, ale postupom času dochádzalo k problémom, v roku 2014 nachádzali ČOV pri
kontrolách vypnutú, boli na nej vykonané amatérske zásahy, neodborná manipulácia, písomne starostku
vyzývali na nápravu, ku ktorej však nedošlo a dňom 31.08.2016 rozviazali zmluvu. V mnohých prípadoch

reklamácie neboli uznané kvôli neodborným zásahom, boli záznamy do pracovného listu, prevádzkové
záznamy, kde bol zhodnotený celkový stav ČOV, so starostkou B. komunikovali aj listami, e-mailami,
telefonátmi, osobnými stretnutiami, kde upozorňovali na problém - sľubovala nápravu, poučenie pána
Vyberala, zväčša našla finančné prostriedky na opravu, v roku 2016 sa situácia výrazne zhoršila, aj
komunikácia s obcou. Veľakrát obec nevyužila nonstop 24 hodinovú poruchovú službu spoločnosti, v

čase, kedy bola ČOV v havarijnom stave, tento stav zistili pri plánovaných kontrolách. Niekoľkokrát
starostke ponúkli komplexné služby, čo odmietla kvôli údajnému nedostatku finančných prostriedkov. K
osobe pána Vyberala uviedol, že bol riadne preškolený, k jeho zručnosti sa vyjadriť nevie, neschopný
nebol, pre obec pracoval roky aj čistiareň poznal, pravdepodobne mal svoje návyky, opravy robil v dobrej
viere, avšak ako domáci kutil, možno mu chýbala nejaká riadna výbava. Svedok spomenul tiež problém

s dúchadlom s poistným ventilom, čerpadlá neboli pravidelne čistené, čím sa zasekávali a zadrhávali.
V tejto súvislosti (na základe doložených listinných dôkazov) možno poukázať na skutočnosť, že už dňa
22.08.2012 upozorňovala spoločnosť G. F. písomne na problém svojvoľného zasahovania do strojných
zariadení na ČOV - čím bola zhoršovaná jej funkčnosť - i na nevenovanie dostatočnej pozornosti
odstráneniu vád, ktoré sa na ČOV nachádzajú. Dňa 20.11.2012 spoločnosť opätovne písomne obec

D. upozorňovala na skutočnosť, že pri vykonávaní pravidelnej údržby ČOV zistili jej pracovníci, že
ČOV je opakovane technologicky nefunkčná a žiadala okamžitú nápravu tohto stavu, v opačnom
prípade spoločnosť odmietala niesť zodpovednosť za prípadné škody a pokuty týmto spôsobené.
Dňa 24.04.2014 pracovníci spoločnosti pri náhodnej prevádzkovej kontrole zistili odpojenie ČOV od
elektrickej energie, o čom obec ihneď informovali e-mailom. Dňa 17.10.2014 spoločnosť G. F. G.

znova upozorňovala na neplnenie zmluvných záväzkov zo strany obce. Dňa 15.10.2014 sa spoločnosť
opakovane obrátila na starostku obce D. s dlho pretrvávajúcim problémom, konkrétne poukazovala na
skutočnosť, že ČOV je dlhodobo bez kvalifikovanej obsluhy. Terajšia obsluha tam nechodí pravidelne,
veľakrát sa stalo, že nebol vyčistený česlicový kôš na prítoku. Pri vzniknutom probléme nekomunikuje,
žejenejakýproblémzistia,ažkeďprídunapravidelnúmesačnúkontrolu,kedyjeužneskoro.Neodborne

zasahuje do fungujúcich strojov a zariadení (napr. umiestnenie kladiva na pretlakovom ventile dúchadla,
aby nefučal, alebo výmena otáčok na novom čerpadle v elektrickej rozvodni výmenou prívodu elektriny
do čerpadla), čím zničí pomerne nákladné stroje a zariadenia a záručné opravy potom nie sú uznané. To
uviedli iba zopár príkladov. V snahe zabrániť havarijným stavom ponúkla spoločnosť v rámci predmetnejvýzvy na zabezpečenie funkčnosti ČOV a upozornenia i komplexnú starostlivosť o ČOV. Dňa 04.07.2016
v písomnom odstúpení od zmluvy spoločnosť G., F. znovu skonštatovala absenciu kvalifikovanej obsluhy
ČOV, ktorá by zabezpečovala rutinné činnosti spojené s jej prevádzkovaním. V následnej žiadosti o

predĺženie termínu odstúpenia zo dňa 13.07.2016 starostka obce A. B. zopakovala, že obec má stále
nedostatok finančných prostriedkov na neustále zvýšené výdavky s tým spojené.
Desaťhodinový týždenný pracovný čas obsluhy ČOV teda zjavne nebol objektívne postačujúci na výkon
potrebnejdennejúdržby,avšaknapriektomuivnasledujúcichrokochzostalasituácianezmenená.Podľa
vyjadrenia bývalého hlavného kontrolóra obce, svedka R. R. I. J. J., sa riešilo zvýšenie pracovného

času obsluhy ČOV až na konci, ako vznikali už problémy s ČOV (pripomínam, že ČOV zostala napokon
nefunkčná). Zo spisu však vyplýva, že starostka obce, obžalovaná A. B., bola prevádzkovateľom ČOV
detailne informovaná o existujúcich problémoch už od roku 2012, či už listami, e-mailami, telefonátmi,
osobnými stretnutiami, napriek tomu reálne neriešila podnety a pripomienky, ktoré jej adresoval samotný
prevádzkovateľ ČOV. Pracovník ČOV počas výsluchu poukázal na to, že sa snažil o isté vylepšenia v
rámci svojich možností, peniaze na rezervné čerpadlo „sa nenašli“. Vymyslel aspoň zachytávači kôš

na hrubé nečistoty na zlepšenie situácie (hoci nepostačujúci). V jeho práci sa dlhodobo vyskytovali
nedostatky zásadného charakteru (či už v dôsledku nedostatočne dohodnutého pracovného času,
nedostatočnému materiálovému vybaveniu alebo i nedostatočným technickým zručnostiam), ktoré
zjavne viedli k poruchám zariadení ČOV, napriek tomu však starostka obce ponechala na tejto pozícii
rovnakú osobu s nezmeneným pracovným časom od roku 2011. Je irelevantné, že G. B. mal byť vybraný

vo výberovom konaní vykonanom obcou, a to vzhľadom na oprávnenia starostky v pracovnoprávnej
oblasti, obzvlášť s ohľadom na jej preukázanú znalosť o problémoch s obsluhou už od roku 2012, i
konkrétne návrhy na odstránenie nedostatkov, ktoré boli prirodzene riešené zo strany prevádzkovateľa
práve so starostkou obce ako výkonným a tiež štatutárnym orgánom obce D..
Ako bolo už vyššie uvedené, obecné zastupiteľstvo je koncepčným (rieši základné otázky života obce)

a normotvorným orgánom obce. Obecné zastupiteľstvo prejavilo svoju vôľu pokiaľ ide o ČOV ako
majetok obce D. veľmi jasne, keď krátko po prevzatí prevádzkovania ČOV spoločnosťou G., F. vyčlenilo
zvýšený objem finančných prostriedkov na údržbu ČOV, práve kvôli zachovaniu jej funkčnosti (napr.
z rozpočtu obce na roky 2012 - 2013 vyplýva, že v roku 2011 bolo na samotnú údržbu vyčlenených
15 000 Eur a spolu s mzdami a odvodmi, službami a energiami sa na nakladanie s odpadovými

vodami vynaložilo 30 340 Eur). Logicky ČOV po vyššej sume vloženej do údržby mala byť ďalej
udržiavaná v prevádzkyschopnom stave s čo najmenšími nákladmi, pričom takýto prístup zodpovedal
zákonným zásadám nakladania s majetkom obce i zámeru plnenia samosprávnych úloh obce, ktoré
jej vyplývajú zo zákona, samozrejme do času, kým by sa vzhľadom na aktuálnu situáciu (či dobu
životnosti) nerozhodlo o inom technickom riešení - avšak za súčasného vyriešenia otázky nakladania

s odpadovými vodami dočasne (do finalizácie objektu) iným zákonným spôsobom. Obžalovaná A. B.
však toto rozhodnutie týkajúce sa ČOV ako majetku obce podľa doposiaľ zabezpečených dôkazov
nerešpektovala, keď napriek vedomosti o možných dôsledkoch neriešila problém s nedostatočnou a
nekvalifikovanou obsluhou, o ktorej dlhé roky vedela, a pripustila, aby sa dlhodobo poškodzovali stroje a
zariadeniaČOV,čoviedlokfinančnenáročnýmopravám,urýchleniuznehodnoteniaČOVanapokonažk

úplnej nefunkčnosti čistiarne a vyhláseniu nútenej správy, v dôsledku čoho sa urýchlene muselo pristúpiť
k v podstate finančne najnáročnejšiemu riešeniu (vziať okamžite úver na zásadnú rekonštrukciu, a to
bez dotovania aspoň časti nákladov). Na základe upozornení F. G. menovaná zjavne vedela o vážnosti
situácie, ako sa vo svojej výpovedi doslova vyjadrila, „že to proste jeden deň celé kľakne“, čo potvrdzuje
jej nepriamy úmysel pokiaľ ide o porušovanie jej povinností ako starostky obce pri hospodárení s

obecným majetkom, do ktorého ČOV významnou mierou patrila. Nezaoberala sa ani návrhmi, ktoré
mohli prispieť k minimalizácii škôd (napr. rezervné čerpadlo, automatické česlá, na ktoré bola starostka
obce upozorňovaná spoločnosťou G., F. a ktoré by minimalizovali havarijné stavy a s tým spojené drahé
údržby, ako na to upozornil vo svojej výpovedi svedok J. llušák a ďalšie, či komplexná starostlivosť, ktorá
samozrejme nemusela byť nutne poskytovaná spoločnosťou PreVaK). Prirodzene, k nákupu potrebných

súčiastok v istej cenovej relácii nemohlo dôjsť bez súhlasu obecného zastupiteľstva, a teda istej
kooperácie s týmto druhým orgánom obce, ktorý ale na druhej strane nedisponoval takými detailnými
i časovo presnými informáciami ako starostka obce, ktorá s prevádzkovateľom ČOV a napokon i s
obsluhou ČOV komunikovala priamo. Vo svojej výpovedi k dôvodu nezabezpečenia kvalifikovaného
personálu napriek výzvam prevádzkovateľa A. B. uviedla, že tam nemala koho dať, nikto to nechcel

robiť, oslovovala občanov obce, firmy nie. V tejto súvislosti však nemožno úplne opomenúť ani otázku
platu bývalej starostky. Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 24.06.2011 vyplýva,
že poslanci schválili starostke plat v sume vyššej, než bol minimálny mesačný plat starostu v kategórii
obcí od 500 do 1000 obyvateľov (možné bolo schváliť zvýšenie o 70%, schválené bolo zvýšenie o35%). Výška platu starostky celkovo po rozhodovaní obecného zastupiteľstva bola 1713 Eur brutto.
Zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 04.06.2015 vyplýva, že bývalá starostka
napriek vyššie uvedenému predložila poslancom na schválenie plat na rok 2015 vo výške 1911,195 Eur

(1415,70 Eur + 495,495 Eur navýšenie), obecné zastupiteľstvo určilo starostke plat brutto 1911,20 Eur.
Navýšenie v sume 495,495 Eur nebolo povinné (uložené zákonom), a predsa ho bývalá starostka
k svojmu platu navrhla, hoci išlo o čiastku predstavujúcu viac ako trojnásobok mzdy, ktorú mesačne
poberal pracovník zabezpečujúci obsluhu ČOV (154 Eur). Oproti tomu napríklad odmeny poslancom
(ako to vyplýva z podkladov poskytnutých hlavným kontrolórom) boli síce rozpočtované, ale neboli

niekoľko období vyplácané.
Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že v odbornom stanovisku hlavný kontrolór už k návrhu rozpočtu
na roky 2011-2013 zdôraznil potrebu dôsledného postupu pri vymáhaní pohľadávok obce, navrhoval
na tento účel využiť právne služby a exekútora. V odbornom stanovisku k návrhu rozpočtu na roky
2012-2013 znova upozornil na vysoké nedoplatky, navrhoval prijať opatrenia, plán ich vymáhania, pri
pohľadávkach dôsledne postupovať pri ich vymáhaní, využiť právne služby a exekútora. Aj v odbornom

stanovisku hlavného kontrolóra k rozpočtu na roky 2014- 2016 tento upozornil na veľmi vysoký stav
pohľadávok obce. Nevymáhanie pohľadávok obce s požadovanou razanciou rozhodne nemožno pričítať
obecnému zastupiteľstvu. „Laxnosť“ zo strany bývalej starostky obce Brunovce (ktorá je aktuálne
potvrdzovaná i listinnými podkladmi doloženými do trestného konania súčasnou starostkou obce) v tejto
oblasti však samozrejme viedla k znižovaniu disponibilných zdrojov obce, ktoré mohli byť rozpočtované,

okrem iného i na starostlivosť o obecný majetok (napr. platby za elektrinu). Z ustanovenia 10 zákona č.
138/1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorého obec môže upustiť od vymáhania majetkových práv obce
lenvtedy,akdôvodypretrvaléalebodočasnéupustenieurčívzásadáchhospodáreniasmajetkomobce.
Je zrejmé, že starostka obce Brunovce nemala oprávnenie upustiť od vymáhania majetkových práv
obce, nakoľko zásady hospodárenia s majetkom obce táto v sledovanom období nemala vypracované.

V súdnom spise tiež boli zabezpečené podklady k požadovanej dotácii, k výplate ktorej napokon
nedošlo. Rada Environmentálneho fondu neodporučila poskytnúť obci finančné prostriedky na projekt
Rekonštrukcia ČOV Brunovce. Z odpovede Environmentálneho fondu vyplynulo, že na poskytnutie
podpory nebol právny nárok a proti nezaradeniu do zoznamu žiadostí o poskytnutie podpory formou
dotácie na riešenie mimoriadnej závažnej environmentálnej situácie na rok 2018 sa nebolo možné

odvolať a nebolo ani preskúmateľné súdom. Rada Environmentálneho fondu má odporúčací charakter
pre ministra životného prostredia SR a zároveň slúži ako poradný orgán pre ministra.
V liste Environmentálneho fondu zo dňa 20.12.2018 adresovanom starostke obce Brunovce (už A. O.)
teda nebol uvedený dôvod neodporučenia poskytnutia prostriedkov Radou Environmentálneho fondu.
Dôvod zisťoval poslanec NR SR vo februári 2019 a tomuto minister životného prostredia i odpovedal

dňa 11.03.2019. Z odpovede na interpeláciu poslanca v podstate vyplýva, že finančné prostriedky
nemohli byť poskytnuté, pretože nešlo o mimoriadne závažnú environmentálnu situáciu (náhlu a
nečakanú), ale išlo o zanedbaný technicky stav ČOV pretrvávajúci minimálne od roku 2001 (zároveň
Rada Environmentálneho fondu zistila, že obec Brunovce od roku 2001 do roku 2017 nepožiadala o
podporu formou dotácie z Environmentálneho fondu v rámci riadneho termínu).

Preúplnosťuvádzam,žeohrozbezavedeniaozdravnéhorežimuvobciBrunovcesafaktickyzmieňovala
až správa audítora zo septembra 2018, aktuálna k 31.12.2017, v ktorej audítorka poukázala na
skutočnosť, že medzičasom došlo k vyhláseniu nútenej správy na ČOV, obci vznikli dodatočné náklady
s tým spojene a existovala významná neistota, že obec v ďalšom období nebude schopná uhrádzať
svoje záväzky v lehote splatnosti.

Napokonuvádzam,žezprogramurozvojaobce2015-2023zoktóbra2015(spracovanéhoTrenčianskou
regionálnou rozvojovou agentúrou) obsiahnutého vo vyšetrovacom spise vyplýva, že ani v tomto čase
ešte nebolo zrejmé, či sa vzhľadom na spoluprácu s ďalšími obcami (kvôli nedostatočnej kapacite)
existujúca ČOV zrekonštruuje alebo sa vybuduje nová ČOV pre potrebný počet ekvivalentov za celý
mikroregión Rudnaya v Hornej Strede (podotýkam, že napokon došlo k zásadnej rekonštrukcii čistiarne

a táto neslúži obyvateľom iných obcí).
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách sa
verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe
nahromadnéodvádzaniekomunálnychodpadovýchvôd1ab)(ďalejlen"odpadovávoda")umožňujúcich
neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd; verejnou kanalizáciou sa rozumie

aj samostatná čistiareň odpadových vôd, ak plní funkciu čistenia odpadových vôd vo verejnom záujme
a prívod odpadových vôd do tejto čistiarne sa zabezpečuje iným spôsobom ako stokovou sieťou najmä
dovozom fekálnym vozidlom.Z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona vyplývajú všetky povinnosti, ktoré má vlastník povinnosť
zabezpečiť pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie.
Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona vlastník verejnej kanalizácie je povinný z dôvodu zabezpečenia

ochrany zdravia ľudí zabezpečiť kontinuálne prevádzkovanie verejnej kanalizácie, a to aj vtedy, keď mu
živnostenské oprávnenie zaniklo, a do 90 dní zabezpečiť nového prevádzkovateľa verejnej kanalizácie;
pritom sa naňho hľadí, ako keby bol prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Počas tohto času je vlastník
verejnej kanalizácie oprávnený zabezpečiť prevádzkovanie verejnej kanalizácie prostredníctvom
odborného zástupcu vo verejnom záujme aj bez udeleného živnostenského oprávnenia.

Podľa § 16 ods. 3 citovaného zákona vlastník verejnej kanalizácie môže prevádzkovať verejnú
kanalizáciu,lenakspĺňavšetkypodmienkyvzťahujúcesanaprevádzkovateľaverejnejkanalizáciepodľa
tohto zákona a osobitného predpisu, inak je povinný zabezpečiť prevádzkovateľa verejnej kanalizácie,
s ktorým si upraví vzájomné práva a povinnosti uvedené v odseku 4 v písomnej zmluve, ktorá je
podmienkou pre vydanie kolaudačného osvedčenia na verejnú kanalizáciu.
Z ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona vyplývajú všetky povinnosti a práva, ktoré má

prevádzkovateľ pri prevádzkovaní verejnej kanalizácie.
Podľa § 18 ods. 2 písm. n) citovaného zákona je prevádzkovateľ verejnej kanalizácie poskytovať
ministerstvu zoznam odborných zástupcov a jeho zmeny.
S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia uvádzam, že Obec D. ako vlastník predmetnej
ČOV uzavrel dňa 24.08.20211 zmluvy o prevádzkovaní verejnej kanalizácie a ČOV zo spoločnosťou G.,

F., pričom v uvedenej zmluve bol uvedený ako poverený pracovník G. B. (t.j. odborný
zástupca), ktorý bol po celú dobu výkonu činnosti vedený len ako zamestnanec Obce Brunovce
a s prevádzkovateľom ČOV nebol v žiadnom pracovnoprávnom ani v inom zmluvnom vzťahu.
Uvedený zákon však jednoznačne predpokladá, že činnosť prevádzkovateľa ČOV bude prevádzkovateľ
vykonávať len prostredníctvom svojich odborne vyškolených zamestnancov a teda starostka Obce

Brunovce obžalovaná A. B. ani len nezabezpečila prevádzkovanie zodpovedným subjektom v zmysle
zákona č. 442/2002 Z.z., pričom súd sa vyššie uvedenými skutočnosťami vo svojom rozsudku žiadnym
spôsobom nezaoberal. Treba tiež podotknúť, že po odstúpení od zmluvy o prevádzkovaní ČOV ku dňu
31.07.2017 bola už predmetná ČOV bez akéhokoľvek prevádzkovateľa (pričom v zmysle § 16 ods. 2
zákona tak mohla byť bez prevádzkovateľa najviac 90 dní) a spravoval ju len zamestnanec G. B., ktorý

tak ako vyplynulo z výpovedí viacerých svedkov postupoval nie vždy odborne, pričom tento stav bol až
do úplného zničenia ČOV Uvedený svedok tiež uviedol, že o odstúpení od predmetnej zmluvy nemal
žiadnu vedomosť, z čoho je zjavné, že nemusel mať ani vedomosť o tom, že je v predmetnej zmluve
uvedený ako poverený pracovník.
Tiež je potrebné uviesť, že súd argumentuje aj tým, že výpadky elektriny v ČOV nemuseli byť spôsobené

iba nezaplatenými faktúrami, ale aj zásahom tretej osoby. Uvedené tvrdí len samotný svedok G. B.,
pričom súd žiadnym spôsobom nezisťoval, kedy a koľkokrát došlo v dôsledku neuhradenia faktúr za
elektrickú energiu k odpojeniu od elektriny. Pokiaľ by sa preukázalo, že došlo k nejakému zásahu tretej
osoby, bolo povinnosťou starostu obce zabezpečiť priestory s hlavným ističom, aby sa k nim žiadna
oprávnená osoba nedostala, pričom k tomu nedošlo a tak ako vyplýva z výpovede G. B. hlavný istič bol

v garáži, kde sa veľmi ľahko dalo dostať.
Obžalovaná A. B. tak ako starostka obce D. porušila svoju zákonnú povinnosť, keď zostala nečinná a
problém s obsluhou ČOV roky jednoducho neriešila, len so stručným odvolávaním sa na nedostatok
finančných prostriedkov, hoci by bolo hospodárne zabezpečiť vyčlenenie istej o niečo vyššej čiastky
mesačne na zabezpečenie riadnej obsluhy ČOV, v porovnaní s opakovanými investíciami do opráv

porúch, ktoré pri lepšej starostlivosti mohli byť výrazne redukované a zabránilo by sa tak i neuznaniu
prípadných reklamácií. Obžalovaná tak nekonala v súlade s platnými zákonmi, keď okrem iného ani
len nezabezpečila riadneho prevádzkovateľa predmetnej ČOV, pričom počas celej doby, kedy bola
starostkou, vykonával prevádzkovanie tejto ČOV nekvalifikovaný zamestnanec obce, ktorý neodbornými
zásahmidopomoholkznefunkčneniuČOVObžalovanásasnažilaozabezpečenieprevádzkovaniaČOV

u iných subjektov (TVK, a.s.) v zásade, keď už bolo „neskoro“ a došlo k nezvratnému poškodeniu ČOV,
čo viedlo k jej úplnému zničeniu.
S poukazom na vyššie uvedené mám za to, že bolo dokázané, že skutok obžaloby kvalifikovaný
zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona (t.č. ako prečin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a), 3 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona), pre ktorý je obžalovaná stíhaná, sa stal a spáchala
ho obžalovaná, ktorá nimi naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec
Okresnému súdu Trenčín, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.“

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu sa k podanému odvolaniu prokurátora vyjadrila
nasledovne :

„Odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 10.04.2025 proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp. zn NM-2T/16/2022 zo dňa 05.02.2025, považujem za odvolanie, ktoré
nereflektuje skutkové zisteniu z vykonaného dokazovania a následne ich právne posúdenie.
Na prvom mieste považujem za potrebná uviesť, že prvostupňový súd sa vo svojom rozsudku, ktorého
rozsah je 43 strán skutočne podrobne vysporiadal s každým jedným vykonaným dôkazom svedčiacim
nie len v prospech, ale aj v neprospech obžalovanej a je podkladom a riadny vysvetlením všetkých
rozhodných skutočností, pre ktoré sa súd rozhodol obžalovanú oslobodiť s pod obžaloby.

Podľa môjho názoru obžaloba už pri jej podaní a rovnako ani odvolanie proti rozsudku nereflektujú
základné právne princípy územnej samosprávy,, na ktoré sme od počiatku upozorňovali.
Z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že obžalovaná sa mala dopustiť protiprávneho konania tak, že
úmyselne porušila § 7 ods. 1 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov,
a to tým, že v období od 22.08.2012 do 25.01.2018 nehospodárila s čistiarňou odpadových vôd vo

vlastníctve obce Brunovce vybudovanej na pozemkoch s parcelným číslom 985/16, 985/17, 985/18,
985/19zapísanýchnalistevlastníctvač.XXXpreokresNovéMestonadVáhom,obecHornáStreda,kat.
úz. E. F. v prospech rozvoja obce, čistiareň odpadových vôd v obci Brunovce dostatočne neudržiavala v
dobrom technickom stave, nezabezpečila jej riadnu obsluhu, potrebné komponenty ani včasnú opravu
vád.

Podľa môjho názoru uvedené protiprávne konanie obžalovanej, nevyplýva zo žiadneho vykonaného
dôkazu vykonaného v priebehu konania pred súdom, a to ani z výpovede oznamovateľa, svedka A. H.,
ktorý bol oznamovateľom trestného činu. Som toho názoru, že podľa obsahu odôvodnenia rozsudku
prvostupňového súdu tento dospel k rovnakým skutkovým zisteniam.
Na tomto mieste si opätovne dovoľujem si poukázať aj na výpoveď svedka A. H., ktorý podľa môjho

názoru vo svojej výpovedi neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorú by preukazovala alebo
podporovala tvrdenia obžaloby. Jeho tvrdia je možné považovať za dojmy, nie fakty.
Ďalej bol v priebehu konania pred súdom vypočutý svedok R. J.. ktorý podľa môjho názoru dostatočným
spôsobom spravil výklad zákona č. Í38/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov či zákona
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a to aj vzhľadom na jeho ekonomické

vzdelanie a dlhoročný výkon činnosti hlavného kontrolóra, ktorý predovšetkým poukázal na skutočnosť,
že pri používaní obecných prostriedkov z rozpočtu obce je starosta viazaný týmto rozpočtom, pričom
bolo konštatované, že tento riadne využívaný na prevádzku čističky odpadových vôd.
Rovnako ako svedok J. sa k zásadám s spôsobu hospodárenia s majetkom obce vyjadril aj svedok N.,
ktorá je starostkou obce G.. Tento svedok potvrdil aj zámery spoločného odkanalizovania mikroregiónu

S. T..
Podľa môjho názoru prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v odvolaní nerešpektuje
zásady vyplývajúce zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o obecnom zriadení"), pričom podľa § 10 tohto právneho predpisu sú orgánmi obce obecné
zastupiteľstvoastarostaobce.Nedámipretonepoukázaťnaustanovenie§10ods.2Zákonaoobecnom

zriadení, podľa ktorého obecné zastupiteľstvo môže podľa potreby zriadiť kontrolný orgán a určiť mu
náplň práce, napr. kontrolný orgán čistiarne odpadových vôd.
Zároveň dávam do pozornosti nasledovné kompetencie obecného zastupiteľstva, ktoré mu vyplývajú zo
Zákona o obecnom zriadení:
-určovať zásady hospodárenia s majetkom obce

-rozhodovať o zavedení a zrušení miestne- i dane a ukladať miestny poplatok
-schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný
účet
-schvaľuje zvýšenie platu starostu, pričom na túto právomoc poukazoval aj prokurátor Okresnej
prokuratúry Nové Mesto na J Váhom v odvolaní, avšak rozhodnutie obecného zastupiteľstva starosta

nevie ovplyvniť, nakoľko je výsledkom hlasovania poslancov, a preto sa nám javí ako nelogické, ak
prokurátor uvedenú právomoc vykladá na ťarchu obžalovanej, uznášať sa na nariadeniach.K uvedenému sa vyjadril aj svedok R. J., ktorý jasne skonštatoval, že starosta je viazaný schváleným
rozpočtom, nemôže s týmto svojvoľne disponovať a prípadné úpravy či zmeny podliehajú schváleniu
obecnému zastupiteľstvu.

Akákoľvek interpretácia obžaloby v odvolaní proti rozsudku, že obecné zastupiteľstvo nedisponuje
detailnýmiičasovopresnýmiinformáciamivovzťahukČOVnereflektujeskutočnosťpotvrdenáviacerými
svedkami, že ČOV bola pravidelne predmetom rokovaní na obecných zastupiteľstvách práve z iniciatívy
obžalovanej,nakoľkotátostavbaboladlhodoboekonomickouzáťažoupreobecvzhľadomnanesprávne
technické riešenie.

Rovnako boli v konaní vypočutý svedkovia H., K. a L., ktorých vzhľadom na výkon ich činnosti
považujem za osoby, ktoré sú technicky i prevádzkovo spôsobilé vyjadriť sa k čističke odpadových
vôd akú prevádzkovala obec D. v čase výkonu funkcie starostu obžalovanou. Svedok H. uviedol, že
investícia do strojnej technológie, ktorá bola vykonaná po nástupe obžalovanej do funkcie starostu,
neriešila vzhľadom na technické riešenie ČOV jej problém; tento sa dal vyriešiť jedine rekonštrukciou,
na ktorú však obec nemala prostriedky. Svedok K. uviedol, že pracovník obce p. B. bol preškolený

na obsluhu a údržbu ČOV, pričom problémom ČOV bol z technického hľadiska prítokový obsah a
rozsah zaťaženia. V čase prevádzkovania neevidoval zásahy do ČOV, ktoré cieľom bolo poškodiť ČOV
a rovnako nezaznamenal zásahy do funkčnosti ČOV, pričom bolo potrebné vykonať rekonštrukciu aj
vzhľadom na zmeny zloženia odpadu.
Z uvedenými skutkovými zisteniami sa podľa nášho názoru nevysproiadal prokurátor Okresnej

prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v odvolaní, nakoľko z vyjadrenia uvedených svedkov, ktoré
sú technicky spôsobilými je zrejmé, že prevádzka samotnej ČOV v technickom riešení akom bola
zrealizovaná spôsobovala jej poškodzovanie.
Všetci títo svedkovia ostro kritizovali nútený výkon správy na ČOV D. v nadväznosti na povahu tohto
inštitútu a jeho likvidačný charakter.

Podľa môjho názoru spôsob konania obžalovanej bol schválený aj svedkom A. O., ktorá sa vyjadrovala
ku skutočnostiam nie len z pohľadu starostky obce D. v období po roku 2018, ale aj z titulu výkonu
funkcie poslanca v rokoch 2014 až 2016. Potvrdila, že obžalovaná viackrát žiadala meniť rozpočet
vzhľadom na technický stav ČOV, ale aj skutočnosť, že obec okrem projektu rekonštrukcie ČOV riešila
odkanalizovanie mikroregiónu formou výtlačného potrubia.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v odvolaní síce poukazuje na riešila
odkanalizovanie obce Brunovce cestou mikroregiónu S. T., kde malo byť realizované v obci výtlačné
potrubie, avšak neuviedol žiadnu logickú argumentáciu smerujúcu k objasneniu a správnemu/
nesprávnemu rozhodnutiu obžalovanej vo funkcií starostu, či vynakladať prostriedky na rekonštrukciu
pôvodnej ČOV alebo prostriedky do alternatívneho riešenia formou spolupráce viacerých obcí, za

predpokladu že je jasné, že len jedno riešenie bude na konci funkčné. To znamená, že vynaloženie
prostriedkov na druhé riešeniu už môže byť hodnotené ako porušenie povinnosti pri správe cudzieho
majetku.
V neposlednom rade je potrebné dať do pozornosti aj výpovede svedkov p. H. a p. Q., ktorý potvrdili
skutočnosť, že obžalovaná aj vzhľadom na efektívnosť prevádzky sa snažila odovzdať správu ČOV

TVK, o čo žiadala opakovane, avšak aj ŤVK túto alternatívu odmietlo vzhľadom na stratovosť takejto
prevádzky.
V tejto súvislosti poukazujeme aj na právny názor súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. značkou 15Tp/1/2022, kedy v uznesení 11.01.2022 sudca pre prípravné konanie skonštatoval, že
znalecký posudok vypracovaný I. A. F. č. 173/2022 a jeho Dodatok č. 1 nedáva všetky odpovede na

výškuškody,pričomtentovyhodnotilakoakýsihrubýodhadhodnoty,ktorúpodľanázorusudcunemožno
spájať, resp. vyhodnocovať ako následok skutku, pre ktorý je obvinená stíhaná. Navyše znalec nebol
odborníkom na vodohospodárske stavby a pôvodný stav ČOV pred jej rekonštrukciou ani nepoznal, čo
je výrazný nedostatok znalosti veci pre určenie výšky škody, ktorú prokuratúra aplikovala v obžalobe.
Už po podaní obžaloby som upozornil na skutočnosť, že prokuratúra v obžalobe veľmi laicky vykladá

zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, pričom tento výklad nemala
za potrebné žiadnym spôsobom doplniť a to napriek skutočnosť, že podanou obžalobou sa domáha
potrestania obžalovanej aj vo forme obmedzenia osobnej slobody. K zjednaniu nápravy v uvedenom
prístupe nedošlo ani v podanom odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 05.02.2025.
Ak by sme zhrnuli vykonané dokazovanie je zrejmé, že čistiareň odpadových vôd v obci Brunovce

nebola trvalé udržateľná v dobrom technickom stave, nakoľko táto bola od počiatku nesprávne
technicky navrhnutá. Čistička odpadových vôd ako objekt netvorila zisk, nakoľko takáto prevádzka nie
je zisková ani pri prevádzke vykonávanej komerčnými subjektami. V čase výkonu funkcie starostu obce
obžalovanou bola obec zadlžená a nemala dostatok prostriedok na plnohodnotné hospodárenie sovšetkým majetkom obce, pričom aj z uvedeného dôvodu boli aj činnosti údržby vykonávané v úspornom
režime. Zároveň obžalovaná bola postavená do situácie, kedy musela riešiť ďalší postup technického
stavu čističky odpadových vôd v nadväznosti na spoločný projekt odkanalizovania mirkoregiónu S. T. či

vyhotovenia nového projektu rekonštrukcie ČOV v obci D., kedy oba projekty si vyžadovali vynaloženie
peňažných prostriedkov, a to napriek skutočnosť, že obec nemala dostatok prostriedkov. Podľa nášho
názoru práve existencia alternatív smerovala k maximálnemu vyťaženiu technickej funkčnosti starej
ČOV, nakoľko ak by sa obec rozhodla pre ktorúkoľvek z uvedených dvoch riešení, automaticky by
diskvalifikovala druhú možnosť. Tento fakt však nič nemení na tom, že pôvodné technické riešenie

bolo zlé čo si vyžadovala úpravu spôsobu likvidácie splaškových vôd. Nemenej dôležité je, že obdobné
problémy -s technickým. .stavom, čističky odpadových vôd má obec aj na súčasnej zrekonštruovanej
čističke odpadových vôd. S určitosťou je však potrebné vylúčiť aj akékoľvek úmyselné konanie
obžalovanej, ktoré by smerovalo k poškodeniu obce, resp. jej majetku.
Vzhľadom na uvedené opätovne zdôrazňujeme, že prvostupňový súd sa vo svojom rozsudku zo dňa
05.02.2025 vysporiadal riadne so všetkými vykonanými dôkazmi, svoju argumentáciu logicky usporiadal

a rozsudok riadne odôvodnil. S poukazom na uvedené považujem rozsudok za rozhodnutie, ktoré je
výsledkom zákonného postupu reflektujúce vykonané dokazovanie a jeho následné právne posúdenie.
Aj preto nie je možné z môjho pohľadu súhlasiť s argumentáciou prokurátora Okresnej prokuratúry Nové
Mesto nad Váhom v jeho odvolaní zo dňa 10.04.2025, nakoľko podľa môjho názoru neobsahuje žiadny
argument, na základe ktorého by malo byť rozhodnuté v neprospech obžalovanej, t.j. že by nemala byť

oslobodená spod obžaloby tak, ako to urobil prvostupňový.
Na základe uvedeného navrhujem, ah y odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. značkou NM-2T/16/2022 potvrdil, t.j. zamietol odvolanie prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 119/20/3304 - 141 zo dňa 10.04.2025, nakoľko toto nie je
dôvodné.“

Poškodený k odvolaniu prokurátora uviedol nasledovne :

„Obec Brunovce rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Trenčín vydané v uvedenej veci a zároveň
berie na vedomie odvolanie okresnej prokuratúry. V tejto veci obec Brunovce nebude voči odvolaniu

uplatňovať žiadne námietky ani ďalšie stanoviská. V prípade potreby je obec Brunovce pripravená byť
plne sú činná s orgánmi činnými v trestnom konaní aj súdom.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol odvolaniu vyhovieť. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku

(ďalej aj „Tr. poriadok.“) ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre postup podľa § 316 ods. 1 a ods. 3 Tr.
poriadku, na podklade podaného odvolania prokurátora podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť výrokovej časti napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v
podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť odvolaním prokurátora napadnutej výrokovej časti oslobodzujúceho rozsudku
okresného súdu, z odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že prokurátor sa domáhal zrušenie
rozsudku okresného súdu z dôvodu nesprávnej aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku okresným
súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, pričom podľa
jeho názoru pri správnom spôsobe hodnotenia dôkazov mal okresný súd dospieť k záveru, že skutok

sa stal a spáchala ho práve obžalovaná.
V súvislosti s odvolaním prokurátora namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Podľa tohto ustanoveniaorgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle
od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon

pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej
činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom
rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi
skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní

vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd
postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, to znamená, že ich hodnotí
podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné
na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospieť

aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné
napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade,
ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd
by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.

poriadku, môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť,
alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia
dôkazov.

Z obsahu odôvodnenia odvolania prokurátora vyplýva, že ten v dôvodoch odvolania nenamieta, že by

skutkové závery okresného súdu nemali oporu v dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní, ale
sa domáha vyvodenia iných záverov hodnotenia vykonaných dôkazov s tým, aby odvolací súd nariadil
okresnému súdu, aké skutkové závery o vine má vyvodiť a na základe ktorých vykonaných dôkazov.
Takejto požiadavke však odvolací súd v zmysle vyššie uvedených úvah o oprávnení odvolacieho súdu
preskúmavať správnosť postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nemôže v žiadnom prípade

vyhovieť, keďže odvolací súd nemá právomoc udeľovať súdu prvého stupňa záväzné pokyny o spôsobe
hodnotenia dôkazov, teda nemá právo prikazovať, o ktoré konkrétne dôkazy má oprieť skutkový stav
veci a aké konkrétne skutkové závery má z vykonaných dôkazov vyvodiť. Odvolací súd opakovane
zdôrazňuje, že má právomoc len upozorniť súd prvého stupňa na to, v ktorých smeroch sa má konanie
doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, čo ale prokurátor v podanom odvolaní nenamietal.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy v zmysle zásady „v pochybnostiach
v prospech obvineného“ bez akýchkoľvek pochybností nepreukazujú, že sa stal skutok, pre ktorý bola
voči obžalovanej podaná obžaloba. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutkové zistenia a závery

okresného súdu premietnuté do odôvodnenia napadnutého rozsudku majú úplnú oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia §
2 ods. 12 Tr. poriadku alebo v nesprávnej aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to
zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“.
Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku

odvolací súd na rozdiel od jednostranných úvah prokurátora len v neprospech obžalovanej dospel
k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a to bez ohľadu na to či svedčili v prospech alebo
v neprospech obžalovaného. V súlade s § 168 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd dal riadne odpovede,
prečo nedospel k záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal prokurátor v podanej obžalobe, resp.

v dôvodoch svojho odvolania. Skutkové závery a úsudky, o ktoré okresný súd oprel svoj výrok
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania,
ktoré bez dôvodných pochybností nepreukazujú spáchanie skutku obžalovanou.
Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s konštatovaním okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku, podľa ktorého na hlavnom pojednávaní neboli produkované také dôkazy, ktoré

by samostatne alebo vo vzájomnej súvislosti spoľahlivo preukázali, že sa stal skutok, pre ktorý bola
podaná obžaloba. V konaní pred okresným súdom bola vykoná celá rada dôkazov, ktoré ani podľa
názoru odvolacieho súdu neumožňovali dospieť k presvedčivému záveru o vine obžalovanej. Na
hlavnom pojednávaní boli vypočutí viacerí svedkovia, z ktorých výpovedí zhodne vyplynulo, že čističkaodpadových vôd, ktorej životnosť bola plánová do roku 2007, bola už na počiatku zle navrhnutá. Aj
napriek niektorým neodborným zásahom pri dennej údržbe čističky zo strany zamestnancov obce, tieto
nemali za následok jej nečinnosť. Odborná údržba čističky by stála obec tisíce €, na čo obec nemala

prostriedky. Obžalovaná ako starostka investície a ostatné záležitosti ohľadom čističky aktívne riešila
v rámci finančných možností obce, ktorej rozpočet schvaľovalo obecné zastupiteľstvo a ktoré bolo
o stave čističky pravidelne informované. Obžalovaná plne spolupracovala s prevádzkovateľom čističky,
so spoločnosťou G., F.. Podľa vyjadrenia zástupcu prevádzkovateľa bez komplexnej rekonštrukcie
čističky ako celku sa s ňou nedalo nič robiť, len stále opravovať, čo by bolo pre obec D. finančne

neúnosné, pričom podľa jeho názoru obec čističku nemala mať a ani jej stopercentná denná údržba
by nezabezpečila bezporuchovú prevádzku. Tvrdenie prevádzkovateľa potvrdilo aj nové vedenie obce
v roku 2023, podľa ktorého aj po komplexnej rekonštrukcii čističky v roku 2018 sú nutné mesačné opravy
a ani zvýšené stočné určené obecným zastupiteľstvom nestačí na jej prevádzku. Tiež bolo preukázané,
že obžalovaná sa snažila riešiť záležitosti ohľadom čističky nielen cez mikroregión formou eurofondov na
odkanalizovanie územia, ale tiež opakovane ponúkala čističku do správy prevádzkovateľa, spoločnosti

G., F., ako aj spoločnosti TVK Trenčín, ktoré to odmietli pre nerentabilnosť prevádzky (vysoká
energetická náročnosť prevádzky). Nemožno opomenúť ani zistenie, že obžalovaná ako starostka
prevzala obec v značných dlhoch, ktoré počas jej funkčného obdobia boli splatené, aby následne mohol
byťvzatýbankovýúvernarekonštrukciučističky,ktoráprebehlavroku2018.Vtejtosúvislostijepotrebné
poukázať aj na výsledky znaleckého skúmania, podľa ktorých do roku 2018 musela prejsť čistička

komplexnou rekonštrukciou, nakoľko vzhľadom na jej plánovanú životnosť už tzv. nadsluhovala.

Podľa názoru odvolacieho súdu sú odvolacie námietky prokurátora vzhľadom na skutkové zistenia
okresného súdu nedôvodné. Nie je pravdou, že by obžalovaná ako starostka neriešila problém
s nekvalifikovanou obsluhou čističky. Práveže bolo preukázané, že robila všetko v rámci finančných

možností obce, aby zabezpečila jej odbornú údržbu a prevádzku, a tiež, aby sa predchádzalo alebo
minimalizovali škody na nej. Nemožno opomenúť nevhodný stavebný návrh a technický stav čističky od
jej začiatku, vrátane dlhodobej nerentabilnosti jej prevádzky, a fakt, že rozhodujúce slovo pri financovaní
chodu obce a čističky malo obecné zastupiteľstvo, ktoré tak isto rozhodovalo o výške platu starostky.
Ani vyhlásenie núdzového stavu nemožno dávať podľa názoru odvolacieho súdu za vinu obžalovanej.

Aj napriek skôr preukázaným snahám obžalovanej riešiť problémy ohľadom čističky, neskôr vyhlásený
núdzový stav viedol práveže ešte k väčším stratám a nákladom obce Brunovce.

Vzhľadom na zistenia a úvahy prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd po
komplexnom vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu záveru, že výsledky dokazovania

na hlavnom pojednávaní nie sú podľa jeho názoru dostatočné na to, aby mohol na týchto dôkazoch
založiť svoje neochvejné a nespochybniteľné presvedčenie o vine obžalovanej zo spáchania skutku,
pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku tiež podrobne, logicky a opierajúc sa o argumenty, ktoré majú úplnú oporu vo
výsledkoch vykonaného dokazovania bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech

obžalovanej, vysvetlil, prečo ho výsledky vykonaného dokazovania nepresvedčili bez akýchkoľvek
pochybností, že sa stal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba.

Preto odvolací súd vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena prokurátorom čo do preukázania viny
obžalovanej v žiadnom prípade nemôže prisvedčiť správnosti odvolania prokurátora, ktorý jednostranne

poukazoval len na skutočnosti v neprospech obžalovanej a dovolával sa vyvodenia iných záverov
hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ku ktorým dospel okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku postupom súladným s § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Pretože odvolací súd nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.
poriadku a o nesprávnej aplikácií zásady v pochybnostiach v prospech obvineného okresným súdom

pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, odvolací súd sa nestotožnil s názorom
prokurátora v podanom odvolaní o danosti vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku.

S poukazom na dôvodné pochybnosti, či sa stal stíhaný skutok, sú akékoľvek ďalšie úvahy prokurátora

týkajúce sa možného právneho posúdenia konania obžalovanej v zmysle podanej obžaloby úplne
irelevantné. Okrem iného výsledky znaleckého skúmania nepotvrdili vznik škody ako znaku skutkovej
podstaty trestného činu – zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods. 3 písm. a) písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorá
podľa znenia obžaloby spočívala len vo vzatí si úveru na rekonštrukciu čističky odpadových vôd.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti
rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní prokurátora
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Nazákladepreskúmanianapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduodvolacísúdvprejednávanomprípade

nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.