Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Fujerik
Oblasť právnej úpravy – Trestné právo – Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/42/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010980
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125010980.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
20.02.2026, v Prešove, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. - D., trvale bytom ul. E. XX/XX, D., D., F. G. F. H. I. J. – K.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 30.06.2025 v čase o 19:00 hod. viedol po komunikácii III. triedy č. 3445 v smere na mesto Prešov
ako vodič nákladné motorové vozidlo značky Volvo FH, s tabuľkou s evidenčným číslom B. XXX J.,
VIN číslo L., spoločne s nemotorovým prípojným vozidlom – návesom s tabuľkou s evidenčným číslom
AA 243 YI, VIN číslo M. N. M., kde následne v čase okolo 19:00 hod. bol na komunikácii III. triedy č.
3445, po tom čo vyšiel z areálu M. – F. M. E. XXX a pokračoval s nákladným vozidlom smerom na
mesto Prešov, zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Drienov, nakoľko pred tým
bolo na operačné stredisko linky 158 oznámené, že vodič predmetného vozidla javí známky požitia
alkoholu v dôsledku čoho po zastavení s vozidlom bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške
k zisteniu požitia alkoholického nápoja alebo inej návykovej látky pred, alebo počas vedenia vozidla,
ktorej sa menovaný po zákonnom poučení podrobil prístrojom AlcoQuant 6020plus č. A408938, kde
výsledok dychovej skúšky bol v čase o 19:04 hod. pozitívny, a to 1,47 mg/l (miligram etanolu na liter
vydychovaného vzduchu) čo je v prepočte 3,06 promile, pričom opakovaná dychová skúška tým istým
prístrojom bola vykonaná v čase o 19:25 hod. s výsledkom 1,51 mg/l čo je v prepočte 3,15 promile, čím
porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d), § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a takto vykonával činnosť, teda viedol prostriedok hromadnej
prepravy, pri ktorom je vplyv návykovej látky obzvlášť viedol prostriedok hromadnej prepravy, pri ktorom
je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný a mohol tak ohroziť život, zdravie ľudí, alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, konanie, pri ktorom
mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti, pro ktorých je vplyv návykovej látky obzvlášť nebezpečný,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:Podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky a 6
(šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 6 (šesť) rokov.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 03.07.2025 obžalobu pod
č. 1Pv 240/25/7707 – 8 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.02.2026, bol obžalovaný
A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle §
257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného
o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez
narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej
obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods.
8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace
svýrokomotresteanahlavnompojednávanísúdvrámcidokazovaniaprečítalobsahlistinnýchdôkazov.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním vykonával
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), inú činnosť,
ktorou bolo vedenie motorového vozidla a pri ktorej mohol ohroziť život a zdravie ľudí alebo spôsobiť
značnú škodu na majetku, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 4 Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle,
pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným
zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ku dňu 01.07.2025 vyplýva, že
obžalovaný A. B. doteraz nebol na území Slovenskej republiky priestupkovo postihnutý.
Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 18.02.2026 vyplynulo, že obžalovaný
A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný na území Slovenskej republiky.
Z lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov – CESDAP vyplýva, že obžalovaný A.
B. ku dňu 19.02.2026 nemá evidovaný žiaden záznam o spáchaných priestupkoch na území Slovenskej
republiky.
Z aktuálnej lustrácie Agendy dopravno - spávnych činností vyplýva, že obvinený A. B. má evidovaný
iba jeden záznam, a to o skutku z 30.06.2025, ktorý je predmetom tohto konania sp.zn. 4T/42/2025.V súvislosti s ním bol obžalovanému zadržaný vodičský preukaz. Žiadne iné priestupky na úseku cestnej
premávky ani zadržania vodičských preukazov v minulosti, prípadné iné trestní činy zaznamenané nie
sú.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadniť aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona a
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.
U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal
a svoj skutok aj úprimne oľutoval na hlavnom pojednávaní /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Tiež ako
poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil vedenie riadneho života u obžalovaného /§ 36 písm. j) Trestného
zákona/, pričom vychádzal z výpisov evidencií, a to z Centrálnej evidencie správnych deliktov, z výpisu
Agendy dopravno - správnych činností ako aj z Registra trestov, z ktorých vyplývalo, že obžalovaný
doposiaľ nebol trestne stíhaný a priestupkovo postihnutý na území Slovenskej republiky.
Súd v neprospech obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona.
Na jednej strane súd teda zohľadnil pozitívny postoj obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu
vyjadrený priznaním a úprimnou ľútosťou, ale na strane druhej súd nemohol opomenúť závažnosť
následku, ktorý hrozil, keďže množstvo požitého alkoholu u obžalovaného bolo mimoriadne vysoké.
Viac ako 3 promile za súčasného vedenia kamiónu - nákladného vozidla predstavovalo v tomto prípade
obzvlášť nebezpečnú kombináciu, kde kamión mohol byť aj zbraňou zvlášť nebezpečnou v cestnej
premávke pre iných jej účastníkov. Z rozhodovacej činnosti v iných trestných veciach je zrejmé, že
hranica troch promile alkoholu v krvi je hranicou ťažkého stupňa opitosti až intoxikácie alkoholu. Súd
teda konštatoval, že výška promile u obžalovaného bola na takej hranici, že to nevyvolávalo pochybnosť
o tom, či obžalovaný bol alebo nebol schopný bezpečne viesť motorové vozidlo. Súd tieto skutočnosti
zohľadnil a preto neznižoval trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 5 Trestného
zákona, a to aj napriek vyhláseniu obžalovaného, že je vinný. Súd ale modifikoval trest odňatia slobody
oproti trestnému rozkazu sp. zn. 4T/42/2025 zo dňa 11.07.2025 vydanému za situácie, kedy obžalovaný
v prípravnom konaní odmietol vypovedať, absentovalo jeho priznanie a úprimná ľútosť, ktorým súd uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. V tomto prípade súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody síce na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní
2 rokov, ale jeho výkon podmienečne odložil so skúšobnou dobou 2 roky a 6 mesiacov, počas ktorej
bude mať možnosť obžalovaný preukázať, že v jeho prípade sa jednalo skutočne len o exces. Súd má
za to, že tento trest spolu s prejednaním veci pred súdom bude mať vzhľadom na osobu obžalovaného,
ako doposiaľ bezúhonnú osobu dostatočný výchovný ako aj preventívny účinok z hľadiska individuálnej
prevencie.
Súd nevyhovel návrhu obhajcu na uloženie samostatného trestu vyhostenia podľa § 65 Trestného
zákona. Ako súd uviedol, uloženie uvedeného trestu vyhostenia obžalovanému do krajiny, v ktorej sa
vedie vojenský konflikt by bolo neprijateľné, napokon ako to vyplýva z Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných a slobôd a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. K jeho neuloženiu súd
taktiež nepristúpil, keďže obžalovaný by mohol byť na území Ukrajiny vystavený ohrozeniu svojho života
a zdravia a takýto trest by bol neproporcionálny vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorej sa dopustil na
území Slovenskej republiky. Napokon aj § 81 zákona č. 404/2001 Z. z. o pobyte cudzincov neumožňuje
vyhostenie cudzinca z územia Slovenskej republiky, aj keď teda v rovine administratívnej do krajiny, kde
je bezprostredne ohrozený jeho život a zdravie najmä ak sa vedie vojenský konflikt, preto súd takýto
trest obžalovanému neuložil.Okrem iného súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 6 rokov. Priebeh skutku, teda kombinácia alkoholu a vedenia motorového vozidla viedla súd
k uloženiu predmetného trestu na hranici 6 rokov, teda nad hornou polovicou zákonom stanovenej
trestnej sadzby, ktorá je od 1 do 10 rokov. Uloženie uvedeného trestu súd vnímal ako potrebu ochrany
spoločnosti pred konaním obžalovaného. Z pohľadu súdu tento trest je žiadúci tak z dôvodu generálnej
prevencie ako aj individuálnej prevencie. Tento trest, rovnako aj súdom uložený trest odňatia slobody
má byť výstrahou pre obžalovaného do budúcna.
Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.