Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 114P/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200711
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Bojda
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126200711.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
D. XXX/XX, E., zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa
rodičov - matka: F. A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E. zastúpená: Kanisová
& Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36 836 460, a otec:
G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Halenárska

18A, Trnava, IČO: 53 191 030, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.1.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým sa domáhala, aby súd zakázal otcovi vycestovať s maloletou A. bez súhlasu matky mimo územia
Slovenskej republiky a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu. V návrhu uviedla, že návrh podala, pretože otec plánuje zobrať
dcéru na dvojtýždňovú zahraničnú dovolenku do Thajska, a to v termíne od 2.3 - 17.3.2026. Matka
s plánovanou cestou nesúhlasila, keďže ide o cestu plánovanú aj v čase, ktorý podľa zaužívaného
režimu starostlivosti prislúcha matke, výrazne narúša denný režim maloletej a koliduje s povinnou

predškolskou dochádzkou maloletej. Otec na realizácii dovolenky trvá dôvodiac tým, že disponuje
lekárskym potvrdením o zdravotných dôvodoch cesty. Závažnosť situácie umocňuje aj skutočnosť,
že otec bez vedomia a bez súhlasu matky zabezpečil očkovanie maloletej proti hepatitíde typu A,
pričom túto skutočnosť oznámil matke v deň vykonania očkovania prostredníctvom správy. Očkovanie
maloletého dieťaťa, ktoré nie je súčasťou povinného očkovacieho kalendára, predstavuje zásah do
zdravotnej starostlivosti o dieťa a je rozhodnutím, ktoré si vyžaduje súhlas oboch rodičov. Matka má

dôvodnú obavu, že ak by otec s maloletou dcérou vycestoval do Thajska bez jej súhlasu, mohol by
neoprávnene zasiahnuť do výkonu jej rodičovských práv, ohroziť psychickú pohodu a pocit bezpečia
maloletého dieťaťa a vytvoriť situáciu, ktorú by už nebolo možné efektívne napraviť, najmä vzhľadom
na vzdialenosť krajiny a odlišné právne prostredie mimo EÚ.

2. Otec v písomnom vyjadrení k návrhu matky uviedol, že matka bola o zámere vycestovať, ako aj o

konkrétnom termíne, informovaná v dostatočnom časovom predstihu už v decembri 2025. Konkrétny
termín cesty (od 2.3 2026 do 17.3.2026) písomne otec maloletej oznámil matke dňa 22.12.2025. Matka
na túto informáciu reagovala, čím potvrdila, že o termíne vedela. Maloletá A. je dispenzarizovaná v
ORL ambulancii s diagnózou recidivujúcej sekretorickej otitídy. Z hľadiska jej zdravotného stavu nie je
plánovaná cesta do Thajska bežnou rekreáciou, ale formou klimatoterapie (thalassoterapie), ktorá je
priamo medicínsky indikovaná, o čom bola matka informovaná. Očkovanie maloletej proti hepatitíde typu

A nebolo vykonané svojvoľne, ale v reakcii na zhoršenú epidemiologickú situáciu v Trnavskom kraji,
kde bol zaznamenaný zvýšený výskyt žltačky. O zámere očkovať otec matku informoval dňa 20.1.2026.Očkovanie poskytuje maloletému dieťaťu ochranu nielen pre cestu do zahraničia, ale aj pre pobyt v
kolektíve na Slovensku.

3. Z vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 13.2.2026 vyplýva, že úrad považuje návrh za
dôvodný. Z návrhu je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa mieni vycestovať s maloletým dieťaťom do
zahraničia na časové obdobie dvoch týždňov napriek výslovnému nesúhlasu matky. Hoci nejde o úmysel
vycestovať s dieťaťom na dlhé časové obdobie, úrad má za to, že uvedené konanie by zasiahlo do
nastaveného režimu dieťaťa aj do realizácie styku matky s dieťaťom. Nakoľko Thajsko nie je ani krajinou

v rámci Európy, na pobyt v tejto krajine sa dôrazne odporúča očkovanie voči hepatitíde A a B a tiež
proti brušnému týfusu, besnote, tetanusu, čiernemu kašľu. Poukazujú na nízky vek dieťaťa, pre ktoré
vyššie uvedené očkovania predstavujú vážny a trvalý zásah do zdravia. Dávajú do povedomia, že v
Thajsku hrozia viaceré vážne ochorenia prenášané napríklad komármi (horúčka, malária). V súvislosti s
očkovaním maloletého dieťaťa má úrad za to, že v tomto prípade sa nejedná o tzv. bežnú vec, v ktorých
môžu rodičia rozhodovať samostatne. Na základe vyššie uvedeného navrhujú súdu, aby návrhu matky

vyhovel Vydanie neodkladného opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa a tiež v záujme zachovania
rovnosti rodičovských práv.

Predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie.

Podľa § 35 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

4. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia ako vyplýva z § 325 ods. 1 CSP je
aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a zároveň aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov
a to z dôvodu obavy z bezprostrednej ujmy na právach. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka

musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe
nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

5. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd preukázané (osvedčené), že
riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a
pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
Vkonaniachvoveciachstarostlivostisúduomaloletých(§111CMP)jeneodkladnéopatrenieprocesným

prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
14CoP/178/2023 zo dňa 19. decembra 2023).

6. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to

iba v prípadoch riadneho preukázanie stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre súd je prioritou
záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho
rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom
rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

7. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre
zisťovanie skutkového stavu, ktorý je predmetom konania a ktorého výsledkom je konečné rozhodnutie
vo veci samej, ale posudzuje iba to, či ten, kto neodkladné opatrenie navrhol, osvedčil najzákladnejšie
skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov. Súčasne je súd vždy povinnýposúdiť, či neodkladnou a dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru, a či táto dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ.

8. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa musia byť vždy schválené oboma rodičmi. I keď je
ktorýkoľvek z rodičov, ak je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu
a nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, zákonným zástupcom svojho dieťaťa,
neznamená to, že by vo všetkých prípadoch stačilo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov bez toho,
aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor. Ak ide o podstatnú vec, je potrebné zistiť názor druhého

rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Takže v prípade, ak dôjde medzi rodičmi k nezhode o
tom, čo je skutočný záujem dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Tu je potrebné zdôrazniť,
že vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo objektívne je v právnom živote podstatné (napr.
zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax za uplynulých skoro
60 rokov určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny,
správajehomajetku,štátneobčianstvomaloletéhodieťaťa,udeleniesúhlasunaposkytovaniezdravotnej

starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého. Nevylučuje
to však, že súd posúdi ako dôležitú otázku tiež inú otázku súvisiacu s maloletým. Výpočet v tomto
ustanovení je len demonštratívny, súd môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, ktorá nie je v tomto
paragrafe uvedená. Vždy sa však musí vysporiadať s tým, či ide skutočne o podstatnú otázku, keďže táto
podmienka je hmotnoprávnou podmienkou pre to, aby o veci vôbec mohol rozhodovať. (PAVELKOVÁ,

Bronislava. § 35 [Rozhodovanie súdu pri nezhode rodičov]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 209–210.)

9....zpovahyaplikovaného§35zákonaorodinevyplýva,žedočasnáúpravanariadenéhopredbežného
opatrenia sa dotýka len vycestovania majúceho charakter podstatnej veci, teda vycestovania

dlhodobého, keďže krátkodobé vycestovanie s maloletým dieťaťom je považované za bežnú vec
súvisiacu s výkonom rodičovských práv, kde právna úprava dohodu rodičov, a teda súhlas druhého
rodiča k výkonu rodičovských práv, nevyžaduje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, III.
ÚS 526/2015 z 20.10.2015).

10. K námietke otca o nerozhodnutí okresného súdu o jeho návrhu o oprávnení oboch rodičov s
maloletou v čase, kedy ju má niektorý z rodičov v osobnej starostlivosti, vycestovať do zahraničia,
odvolací súd uvádza, že právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania (súdom
upraveného styku) je právom každého rodiča a toto miesto nemožno bezdôvodne obmedziť len na
územie Slovenskej republiky, preto ani dovolenkový pobyt dieťaťa s rodičom, ktorý má dieťa u seba

(podľa súdom upraveného styku), v cudzine nemožno považovať za podstatnú otázku, v dôsledku čoho
absentuje hmotnoprávna podmienka pre to, aby o vycestovaní maloletého dieťaťa za účelom dovolenky
počas súdom upraveného styku mohol (mal) rozhodovať súd. Pri dočasnom vycestovaní dieťaťa, napr.
výlet, dovolenka, nie je potrebný súhlas druhého rodiča, avšak podľa zákona o rodine má druhý rodič
právo na informácie o dieťati. To znamená, že rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti (podľa súdom

upraveného styku) a chystá sa ísť s ním do zahraničia, by mal poskytnúť informáciu o tom, kam s
dieťaťom vycestuje (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11CoP/7/2021 z 30.3.2021).

11. Právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania (súdom upraveného styku) je právom
oprávnenej osoby, v tomto prípade otca maloletého, a toto miesto nemožno bezdôvodne obmedziť len

na územie Slovenskej republiky, preto ani dovolenkový pobyt dieťaťa s otcom v cudzine nemožno bez
ďalšie považovať za podstatnú otázku, v dôsledku čoho absentuje hmotnoprávna podmienka pre to, aby
o vycestovaní maloletého dieťaťa za účelom dovolenky počas súdom upraveného styku mohol (mal)
rozhodovať súd. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že ani matka dieťaťa nie je obmedzovaná
pri výbere dovolenky a nezisťuje názor otca, či s výberom dovolenky, ktorú strávi s dieťaťom, otec

súhlasí,aanimuneoznamujemiestopobytudieťaťapočasprázdnin(cezvíkendy),ktoréeventuálnetrávi
dieťa mimo miesta svojho obvyklého pobytu. Rodičia sú pri výkone svojich práv a povinností zásadne
rovnoprávni a určenie miesta, spôsobu trávenia času rodiča s dieťaťom viazaný na súhlas druhého
rodiča, by bolo voči rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, diskriminujúce,
pretože ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a

má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento
styk akokoľvek obmedzovaný. Akékoľvek (aj oprávnené) výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi,
ktoré sa týkajú jeho postoja ako partnera (bývalého partnera) nemôžu byť dôvodom na zásah do styku
s dieťaťom. Matkou navrhovaná realizácia styku otca s mal. D. obmedzená na územie Slovenskejrepubliky, resp. jej negatívny postoj prezentovaný v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj
v priebehu odvolacieho konania (vyjadrenie k odvolaniu) vo vzťahu k vycestovaniu dieťaťa s otcom
do cudziny v čase súdom upraveného styku je v príkrom rozpore so záujmom dieťaťa a zneisťuje

situáciu dieťaťa. Odvolací súd na adresu rodičov poznamenáva, že aj priemerne empatické dieťa sa za
prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť čo i len jednému z
milovaných rodičov, kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu
ho ohrozovať v jeho zdravom vývoji (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/237/2012 z
28.6.2012).

Posúdenie návrhu

12. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu súd dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. V danom

prípade má súd za osvedčené, že rodičia sa nevedia dohodnúť vo veciach starostlivosti či výchovy
maloletej a ich celková komunikácia je na nízkej úrovni. Podstatné veci súvisiace s výkonom
rodičovských práv, ako napríklad očkovanie dcéry či zmenu trvalého pobytu, ktoré podliehajú súhlasu
oboch rodičov si prinajlepšom oznamujú a momentálne sa nevedia dohodnúť ohľadom dovolenky otca
s maloletou. Ako vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí Ústavného súdu SR či krajských súdov, právo

určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania je právom každého rodiča a toto miesto nemožno
bezdôvodne obmedziť len na územie Slovenskej republiky. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že ide
o dovolenku v Ázii, mimo Európskej únie. Čo sa týka argumentov navrhovateľky a ÚPSVaR ohľadom
voľby otca mať dovolenku v Thajsku súd má za to, že s ohľadom na väčšiu vzdialenosť od Slovenska
a s tým aj spojenú vyššiu cenu, síce nejde o bežnú destináciu ale napriek tomu pomerne častú (o

čom svedčia napr. aj priame lety z Bratislavy) a súd nemá nijakým spôsobom za preukázané zvýšené
ohrozenie maloletej oproti dovolenkám napr. v Egypte či Turecku. Súd taktiež nezistil žiadnu skutočnosť
nasvedčujúcu tomu, že nejde iba o dvojtýždňovú dovolenku, ale o úmysel otca žiť s dcérou v inej krajine.

13. Čo sa týka argumentovania navrhovateľky nálezom Ústavního soudu ČR sp. zn. IV. ÚS 2966/25

z 21.1.2026, uvedené rozhodnutie sa týka iba udelenia pokuty za postupovanie sťažovateľky v súlade
s nezákonným neodkladným opatrením, pričom sa zaoberá vykonateľnosťou opatrenia. Pôvodný spor,
v ktorom bolo vydané neodkladné (predbežné) opatrenie sa síce týka vycestovania do zahraničia,
avšak z nálezu nijakým spôsobom nevyplývajú tvrdenia uvedené navrhovateľkou, ktoré sú zvýraznené
na poslednej strane návrhu. Ústavní soud ČR sa nezaoberal zásahom do rodičovských práv ani

nezvratnými následkami dovolenky na režim dieťaťa, realizáciu styku či stabilitu prostredia. Rovnako sa
nezaoberal ani ochranou pred uskutočnením vycestovania, neodmietol formalistický prístup súdov a ani
nepoukázal na význam neodkladných opatrení. Naopak v bode 22. rozhodnutia jednoznačne uviedol,
že nezákonnosť neodkladného opatrenia nehodnotí. S ohľadom na uvedené sa súdu javí, že v návrhu
došlo k dezinterpretácií nálezu a návrh vykazuje známky použitia umelej inteligencie. Z toho dôvodu

súd upozorňuje právneho zástupcu navrhovateľky, aby sa vyvaroval takéhoto konania a poukazuje na
iné rozhodnutie Ústavního soudu ČR a to uznesenie sp. zn. I.ÚS 3004/25 z 1.12.2025, ktorým súd
uložil poriadkovú pokutu 25 000,- Kč právnemu zástupcovi za to, že uviedol súd v omyl a tým zbytočne
skomplikoval a zdržoval jeho postup. Není podstatné, s pomocí jakých osob či nástrojů advokáti zpracují
podání k soudu. Jako profesionálové znalí práva ovšem přebírají za podání plnou odpovědnost, a

odpovídají tedy i za případnou halucinující argumentaci umělé inteligence, byla-li při vytvoření podání
použita (uznesení Ústavního soudu ČR sp. zn. I.ÚS 3004/25 ze dne 1.12.2025).

14. Záverom súd uvádza, že rodičovské práva matky zostávajú zachované aj počas dovolenky a matka
má právo na informovanie o dieťati a otec je povinný rešpektovať právo matky na styk s dcérou

a právo dcéry na styk s matkou, tak ako bolo medzi rodičmi dohodnuté. Mimo to je otec taktiež povinný
rešpektovať školský poriadok a povinný dovolenku s dcérou vykonať takým spôsobom a v takom čase,
aby nedošlo k porušeniu vyššie uvedených povinností. Tieto povinnosti sú povinní dodržiavať obaja
rodičia pri všetkých dovolenkách a nič na tom nemení ani rozhodnutie v tomto konkrétnom prípade.
S ohľadom na vyššie uvedené a taktiež s poukázaním na vyššie uvedené citované rozhodnutia má súd

za to, že dovolenku otca s maloletou v Thajsku nemožno považovať za podstatnú otázku v zmysle §
35 zákona o rodine, v dôsledku čoho absentuje hmotnoprávna podmienka pre to, aby o vycestovaní
maloletého dieťaťa za účelom dovolenky mohol súd vôbec rozhodovať a preto súd návrh navrhovateľky
zamietol.15. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach

je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej
z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania
nežiadali.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Trnava.

V podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie
urobené (všeobecné náležitosti podania).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho vyhotovením.