Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200075
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:3021200075.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej,
v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, so sídlom: Veľké Uherce
3, 958 41 Veľké Uherce, IČO: 00 205 869, právne zast.: JUDr. Ctibor Stacha, advokát, so sídlom:
Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom: Hviezdoslavova 3, 911 49 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1)
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom: Nábrežie za hydrocentrálou 4, 949 60 Nitra,
IČO: 36 550 949, právne zast.: JUDr. Anna Polonyová, advokátka, so sídlom: Chorvátska 12, 811

08 Bratislava, 2) Mesto Partizánske, so sídlom: Námestie SNP 212/4, 958 01 Partizánske, 3) Obec
Brodzany, so sídlom: Pod Hôrkou 154/10, 958 42 Brodzany, 4) Obec Kolačno, so sídlom: Kolačno 164,
958 41 Kolačno, 5) Obec Malé Kršteňany, so sídlom: Malé Kršteňany 105, 958 03 Malé Kršteňany, 6)
Obec Malé Uherce, so sídlom: Uherecká 110/96, 958 03 Malé Uherce, 7) Obec Pažiť, so sídlom: Pažiť
78, 958 03 Pažiť, 8) Obec Veľké Kršteňany, so sídlom: Veľké Kršteňany 157, 958 03 Veľké Kršteňany, 9)
Obec Veľké Uherce, so sídlom: Veľké Uherce 360, 958 41 Veľké Uherce, 10) Hydromeliorácie, š.p., so
sídlom: Vrakunská 29, 825 63 Bratislava, IČO: 35 860 839, 11) Slovenský vodohospodársky podnik, š.

p., odštepný závod Piešťany, so sídlom: Nábrežie Ivana Krasku 3/834, 921 80 Piešťany, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: OU-TN-OOP3-2021/005655-002 zo dňa 21.01.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ náhradu trov konania n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie

1. Obvodný úrad životného prostredia v Prievidzi, pracovisko Partizánske vydal dňa 02.06.2010
pod č. OÚŽP/2010/00333-016 stavebné povolenie (ďalej ako „stavebné povolenie zo dňa 02.06.2010“)
na líniovú stavbu „A. B. – C. C. D.“ v k. ú. E., F. E., G., F. G., D. G., D. H., F. H., B. pre stavebníka
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s. (v tomto súdnom konaní v postavení ďalšieho účastníka
konania 1/). Predmetom stavby bolo vybudovanie nových vetiev gravitačného a výtlačného potrubia

splaškovej kanalizácie, čerpacích staníc odpadových vôd a prípojok NN k čerpacím staniciam.
Predmetné stavebné povolenie nebolo napadnuté opravným prostriedkom a nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.07.2010. Vo výrokovej časti stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 boli špecifikované
nehnuteľnosti, na ktorých bolo povolené vodnú stavbu realizovať, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti,ku ktorým stavebník nemal vlastnícke právo, resp. iné vecné právo. Medzi týmito nehnuteľnosťami sa
nachádzali aj pozemky vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve Poľnohospodárskeho družstva podielnikov
Veľké Uherce (ďalej ako „žalobca“). Stavebné povolenie zo dňa 02.06.2010 obsahovalo aj podmienky

uložené stavebníkovi, pričom v bodoch 19., 23. a 26. boli stanovené kritériá, ktoré musí stavebník
dodržať, resp., ktoré musí splniť ku kolaudačnému konaniu a aké doklady k tomuto konaniu je povinný
predložiť. V podmienke vyjadrenej v bode 26. stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 bolo uvedené,
že „stavebník ku kolaudačnému konaniu predloží doklady, ktoré budú jednoznačne a nespochybniteľne
preukazovať vecné práva k pozemkom dotknutým výstavbou, t. j. právo diela, prístupu a prejazdu

za účelom vykonania údržby a opráv a ďalších nevyhnutných úkonov“.

2. Okresnému úradu Partizánske, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „prvostupňový
orgán“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) bola dňa 04.04.2019 doručená žiadosť
stavebníka č. 21988/2019 zo dňa 25.03.2019 o dodatočné povolenie zmeny stavby vrátane povolenia
na trvalé užívanie vodnej stavby „A. B. – C. C. D.“. Prvostupňový orgán vydal rozhodnutie č.

OU-PE-OSZP-2019/000663 zo dňa 04.07.2019, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. OU-TN-
OOP3-2020/004203-002 zo dňa 10.02.2020 podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) (ďalej ako „správny poriadok“) zrušené a vec
bola vrátená prvostupňovému orgánu späť na nové prejednanie a rozhodnutie z dôvodu, že nebolo
preukázané splnenie všetkých podmienok určených stavebným povolením.

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-PE-OSZP-2020/000056-029 zo dňa 28.09.2020 (ďalej
ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“) I. dodatočne
povolil zmenu vodnej stavby „A. B. – C. C. D.“ a II. povolil užívanie vodnej stavby „A. B. – C. C.
D.“. K námietkam žalobcu o tom, že stavebník nesplnil všetky podmienky vyplývajúce zo stavebného

povolenia zo dňa 02.06.2010 uviedol, že nevyporiadanie majetkovoprávnych záležitostí nebráni vydaniu
kolaudačného rozhodnutia, keďže vodná stavba je schopná prevádzky, pričom v sporoch o náhradu
rozhoduje civilný súd. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom zdôraznil
najmä to, že stále nedošlo k uzatvoreniu zmlúv v zmysle podmienky uvedenej v bode 26. stavebného
povolenia zo dňa 02.06.2010 medzi stavebníkom a vlastníkmi pozemkov. Uviedol, že je protiústavné

povoliť realizáciu stavby na nevysporiadaných pozemkoch, stavbu skolaudovať, zamietnuť oprávnené
námietkyvlastníkovpozemkovavšetkovybaviťkonštatáciou,ženevysporiadanépozemkynemajúvplyv
na funkčnosť stavby a v otázke vysporiadania pozemkov, na ktorých je stavba postavená, odkázať
vlastníkov pozemkov na súd. Podľa žalobcu je uzatvorenie zmlúv o vecnom bremene podmienkou
pre povolenie užívania stavby a nie je možné to vybaviť poukazom na tom, že ide o podzemnú stavbu,

pri ktorej podľa § 58 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„stavebnýzákon“)niejepotrebnépreukazovať
vlastníctvo alebo iný vzťah k pozemku.

Rozhodnutie žalovaného

4. Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako „žalovaný“) ako odvolací
orgán rozhodnutím č. OU-TN-OOP3-2021/005655-002 so dňa 21.01.2021 (ďalej ako „rozhodnutie
žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový orgán v konaní postupoval v súlade s ustanoveniami

zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej Národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení účinnom v čase právoplatnosti
stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 (ďalej ako „vodný zákon“), stavebného zákona a správneho
poriadku, rozhodnutie obsahovalo predpísané zákonné náležitosti a prvostupňový orgán sa dostatočne
vysporiadal s podanými námietkami žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že v stavebnom povolení zo dňa

02.06.2010 prvostupňový správny orgán podľa § 26 ods. 8 vodného zákona povolil mimo zastavaných
území obcí uskutočniť a prevádzkovať stavbu na cudzích pozemkoch s tým, že oprávnenie stavebníka
na uskutočnenie tejto stavby vzniká nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zdôraznil, že podľa
§ 26 ods. 8 vodného zákona v znení platnom v čase vydania rozhodnutia pri povoľovaní výstavby
vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného

územia obce, môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť
a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú
nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona za obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitnéhopredpisu, pričom v sporoch o náhradu rozhoduje súd. Ďalej poukázal na § 17 ods. 2 písm. a) zákona
č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z.
o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 220/2004 Z. z.“), podľa ktorého rozhodnutie
o odňatí nie je potrebné vydať, ak ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov iných značiek
na geodetické účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné objekty
nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených objektov nepresiahne 25 m2
a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku do stanovenej výmery.

5. Podľa žalovaného prvostupňový orgán ako špeciálny stavebný úrad v súlade s právnymi predpismi
povolil výstavbu aj prevádzkovanie predmetnej stavby na cudzích pozemkoch mimo zastavaných území
obcí. Toto právo je podľa stavebného zákona zákonným právnym vzťahom k pozemkom, preto stavebník
nebol povinný osobitnými zmluvami zabezpečiť tento právny vzťah, nakoľko právoplatnosťou
stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 mal oprávnenie stavať stavby na cudzích pozemkoch

mimo zastavaných území obcí. Zo samotného stavebného povolenia a citovaného ustanovenia zákona
č. 220/2004 Z. z. podľa žalovaného vyplynulo, že šachty a čerpacie stanice sú súčasťou podzemného
vedenia verejnej kanalizácie, stavebník mal právny vzťah k vybudovaniu podzemnej stokovej siete
vrátane šácht a čerpacích staníc. Vzhľadom na nepatrnú výmeru, tieto súčasti podzemných vedení
sa nevynímajú z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Žalovaný preto konštatoval, že stavebníkovi

mimozastavanýchúzemíobcívznikolprávnyvzťahkpozemkomprávoplatnosťoustavebnéhopovolenia
zo dňa 02.06.2010. V zastavaných územiach obcí špeciálny stavebný úrad skúmal potrebu preukázania
právneho vzťahu podľa § 58 ods. 4 stavebného zákona. Prvostupňový orgán ako špeciálny stavebný
úrad v konaní podľa žalovaného posúdil, že podzemné kanalizačné vedenia v zastavanom území obcí,
sú vedené v komunikáciách a ich súčastiach, preto nemôžu ovplyvniť užívanie pozemkov na účel,

na ktorý sú určené, a preto stavebník nepreukazoval iné právo k stavbou dotknutým pozemkom
v zastavanom území obce.

6. Žalovaný odcitoval § 58 ods. 4 stavebného zákona a pripomenul, že špeciálny stavebný úrad
dodatočne povolil zmenu stavby pred dokončením len na časti stavby na presne špecifikovaných

pozemkoch v katastrálnych územiach D. E., B., F. G. I. B.. Ani jeden pozemok nebol vo vlastníctve
žalobcu, preto stavebník ani špeciálny stavebný úrad nemal dôvod vyžadovať od žalobcu súhlas ani iný
doklad, nakoľko jeho práva ako vlastníka povoľovanou zmenou stavby neboli dotknuté. Obce, ktoré boli
zároveň orgánmi územného plánovania, boli účastníkmi konania o dodatočnom povolení zmeny stavby
pred dokončením a nenamietali rozpor zmeny stavby s územnými plánmi dotknutých obcí.

Správna žaloba

7. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu

na ďalšie konanie.

8. Namietal, že v rozhodnutí zo dňa 02.06.2010, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na líniovú
stavbu „A. B. – C. C. D.“ nebolo zohľadnené stanovisko Obvodného pozemkového úradu
v Prievidzi zo dňa 18.06.2010. Okrem toho mal za to, že žalovaný ako odvolací orgán netrval

na tom, aby prvostupňový orgán odstránil tie pochybenia, na odstránenie ktorých ho vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí záväzne zaviazal. Zdôrazňoval, že nie je možné povoliť realizáciu stavby
na nevysporiadaných pozemkoch. Mal za to, že napriek tomu, že mal v konaní zástupcu, malo mu byť
doručované rozhodnutie na adresu jeho sídla.

9. Žalobca opakovane uviedol, že sa dožaduje toho, aby k pozemkom, na ktorých bola umiestnená
stavba a ktorých je vlastníkom alebo užívateľom, bola uzavretá zmluva o vecnom bremene. Nestotožnil
sa s argumentáciou stavebníka, že toto nie je potrebné. Zdôraznil, že stavba sa nesmie povoliť, pokiaľ
nie sú medzi stavebníkom a vlastníkmi pozemkov vysporiadané vzťahy, pričom uvedené vyplývalo
aj zo stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 k predmetnej stavbe. Poukázal na nezrovnalosti

pri realizácii stavby, konkrétne, že stavebný úrad najskôr povolil stavbu dočasne prevádzkovať
a následne sa začalo konanie o dodatočnej zmene stavby, pričom takýto postup žalobca považoval
za nemysliteľný. Tiež zdôraznil, že bolo potrebné tiež skúmať pri zmene stavby, ktorá už bolabez povolenia realizovaná, či je na jej povolenie verejný záujem. Napadnuté rozhodnutie považoval za
zmätočné, nezákonné, alibistické a svojvoľné.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 08.10.2021 uviedol, že žalobou napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, a preto navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) zamietnuť.

11. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa poukazu na stanovisko Obvodného pozemkového úradu,
žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvostupňového orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.07.2010
a nebolo ho možné preskúmavať podľa ustanovení § 68 ods. 1 a § 63 ods. 3 a ods. 4 správneho
poriadku mimo odvolacieho konania alebo v konaní o obnove konania, z dôvodu márneho uplynutia
trojročnej lehoty stanovenej zákonom. Mal za to, že prvostupňový orgán nebol viazaný stanoviskom

dotknutého orgánu, ktoré bolo vydané až po vydaní rozhodnutia vo veci povolenia líniovej vodnej
stavby „A. B. – C. C. D.“. Zdôraznil, že žalobca bol účastníkom tohto povoľovacieho vodoprávneho
konania a proti rozhodnutiu nepodal odvolanie. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový orgán nemal
kompetenciu na to, aby kontroloval plnenie podmienok vyplývajúcich zo záväzných stanovísk orgánu
ochrany poľnohospodárskej pôdy, keď tieto boli vydané až po vydaní rozhodnutia vo veci povolenia

líniovej vodnej stavby.

12. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa nevysporiadania majetkovoprávnych vzťahov
medzi žalobcom a stavebníkom pred vydaním stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010, žalovaný
poukázal na to, že prvostupňový orgán vo výroku stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010, ktorým bola

povolená líniová vodná stavba ako povoľujúci špeciálny stavebný úrad využijúc svoju zákonnú diskrečnú
právomocvysloveneuviedol„vzmysle§26ods.8zákonač.364/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov
stavebný úrad povoľuje mimo zastavaných území obcí uskutočniť a prevádzkovať stavbu na cudzích
pozemkoch. Oprávnenie stavebníka na uskutočnenie tejto stavby vzniká nadobudnutím právoplatnosti
tohto rozhodnutia.“ Ďalej odcitoval znenie § 26 ods. 8 a ods. 9 vodného zákona a poukázal na § 17 ods.

2 písm. a) zákona č. 220/2004 Z. z.

13. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán ako špeciálny stavebný úrad v súlade so znením
citovaných právnych predpisov povolil výstavbu aj prevádzkovanie predmetnej stavby na cudzích
pozemkoch mimo zastavaných území obcí. Toto právo je podľa stavebného zákona zákonným

právnym vzťahom k pozemkom, preto stavebník nebol povinný osobitnými zmluvami zabezpečiť tento
právny vzťah, nakoľko právoplatnosťou stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 mal oprávnenie
stavať stavby na cudzích pozemkoch mimo zastavaných území obcí. Zo samotného stavebného
povolenia aj citovaného ustanovenia zákona č. 220/2004 Z. z. podľa žalovaného vyplýva, že šachty
a čerpacie stanice sú súčasťou podzemného vedenia verejnej kanalizácie a stavebník mal právny vzťah

k vybudovaniu podzemnej stokovej siete vrátane šácht a čerpacích staníc. Vzhľadom na nepatrnú
výmeru, tieto súčasti podzemných vedení sa nevynímajú z poľnohospodárskeho pôdneho fondu
a stavebníkovi mimo zastavaných území obcí, vznikol právny vzťah právoplatnosťou stavebného
povolenia. Žalovaný poukázal tiež na to, že v zastavaných územiach obcí špeciálny stavebný
úrad skúmal potrebu preukázania právneho vzťahu v zmysle § 58 ods. 4 stavebného zákona.

Podľa žalovaného prvostupňový orgán ako špeciálny stavebný úrad v konaní posúdil, že podzemné
kanalizačné vedenia v zastavanom území obcí sú vedené v komunikáciách a ich súčastiach,
pretonemôžuovplyvniťužívaniepozemkovnaúčel,naktorýsúurčené,apretostavebníknepreukazoval
iné právo k stavbou dotknutým pozemkom v zastavanom území obce.

14. Žalovaný odcitoval znenie § 58 ods. 4 stavebného zákona a uviedol, že tak ako to vyplývalo
z výroku prvostupňového rozhodnutia, špeciálny stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby
pred dokončením len na časti stavby na presne špecifikovaných pozemkoch v katastrálnych územiach
D. E., B., F. G. I. B.. Ani jeden pozemok nebol vo vlastníctve žalobcu, preto stavebník ani špeciálny
stavebný úrad nemal dôvod vyžadovať od žalobcu súhlas ani iný doklad, pretože jeho práva

ako vlastníka povoľovanou zmenou stavby neboli dotknuté. Obce, ktoré boli za zároveň orgánmi
územného plánovania, boli účastníkmi konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením,
pričom nenamietali rozpor zmeny stavby s územnými plánmi dotknutých obcí.15. K žalobnej námietke o opomenutí preukázania verejného záujmu žalovaný uviedol, že prvostupňový
orgán oznámením č. OU-PE-OSZP-2020/000056-021 zo dňa 08.04.2020 oznámil začatie konania
o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, oznámenie doručil verejnou vyhláškou

účastníkom konania a doručil ho zároveň dotknutým orgánom. Podľa žalovaného prvostupňový orgán
neopomenulpreukázanieverejnéhozáujmudotknutýmiorgánmivkonaníododatočnompovolenízmeny
stavby pred dokončením.
Replika

16. Žalobca v podanej replike uviedol, že mu je známa skutočnosť, že stavebník presadzoval stavebné
povolenie na realizáciu predmetnej líniovej stavby, ako aj následne vydané rozhodnutie o povolení
a legalizácii zmien stavby a jej užívaní formou, ktorá nemá oporu v dodržiavaní legislatívy, ale má
charakter lobizmu. Ministerstvo životného prostredia SR vyhodnotilo pri preskúmaní rozhodnutia
mimo odvolacieho konania celú záležitosť taktiež alibisticky, pretože vo svojom Oznámení o vybavení
podnetu zo dňa 27.09.2021 neuviedlo argumentačne prakticky nič, čím by presvedčivo zdôvodnilo svoj

právny názor a išlo iba o akési kopírovanie dohodnutého scenára a používaných odpovedí. Žalobca
uviedol, že je presvedčený, že v danej veci zvíťazil akoby dohovor medzi týmito subjektami, pričom
zdôraznil, že stavebník sa pred opätovným vydaním rozhodnutia o užívaní stavby s ním viackrát
kontaktoval s tým, že si uvedomuje svoju povinnosť nahradiť spôsobenú škodu, avšak túto nechcel
podložiť zriadením právnych aktov a zmlúv týkajúcich sa vecných bremien, nájomných zmlúv, právami

vstupov, prechodu a podobne a aj navrhovaná výška odškodnenia bola absolútne neadekvátna.

Duplika

17. Žalovaný sa v podanej duplike pridržal svojho vyjadrenia k žalobe. Nesúhlasil s vyjadreniami

žalobcu a jeho tvrdenia považoval za nedôvodné. Zotrval na tom, že v konaní postupoval v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi, napadnuté rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti a bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Mal za to,
že postup predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia bol zákonný a aj napadnuté rozhodnutie
považoval za zákonné.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/

18. Ďalší účastník konania 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonom a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zotrval

natom,ževkolaudačnomkonanípreukázal,ževovzťahukžalobcovisplnilvšetkypodmienkystanovené
v stavebnom povolení a stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, pričom doplnil, že vydaním stavebného
povolenia mu vzniklo právo realizovať stavbu na cudzom pozemku, čo predstavuje iné zákonné
právo podľa § 139 stavebného zákona, ktoré mu vzniklo právoplatnosťou stavebného povolenia. Ďalší
účastník konania 1/ uviedol, že z tohto dôvodu nemal povinnosť uzatvárať s jednotlivými vlastníkmi

zmluvy zabezpečujúce právny vzťah k pozemkom a okrem toho nahradil žalobcovi škody spôsobené
pri výstavbe a preukázal právo diela a prístupu odkazom na § 26 ods. 8 vodného zákona a § 20 zákona
č. 442/2002 Z. z.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 10/

19. Ďalší účastník konania 10/ sa k veci vyjadril tak, že k uvedenej stavbe sa vyjadroval listom
zo dňa 22.04.2010 za účelom začatia vodoprávneho konania. Z dôvodu nepredloženia projektovej
dokumentácie k danej stavbe na vyjadrenie stavebníkom bolo pozastavené vydanie vodoprávneho
konania do termínu ich vyjadrenia k stavbe. Dňa 27.07.2010 obdržal projektovú dokumentáciu a dňa

22.12.2010 sa listom vyjadril k projektu pre stavebné a vodoprávne konanie predmetnej vodnej stavby
a k existencii hydromelioračných zariadení v správe štátneho podniku Hydromeliorácie v uvedených
katastroch. Uviedol, že navrhovaná líniová stavba pozostávala z gravitačných a výtlačných kanalizácii,
kanalizačných šácht, čerpacích staníc a prípojok NN s odvedením odpadových vôd na ČOV Partizánske.
Po preverení dokumentácie bolo v liste uvedené, že v dotknutých katastroch nie sú evidované žiadne

hydromelioračné zariadenia v správe Hydromeliorácie, š.p. Zároveň upozornil, že na riešenom území k.
ú. D. G. I. G. je vybudované detailné odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom,
ktorý je v správe príslušného poľnohospodárskeho subjektu.Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 2/

20. Ďalší účastník konania 2/ uviedol, že sa nevyjadruje k správnej žalobe, avšak považuje za potrebné

zdôrazniť prínos projektu – stavby.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 8/

21. Ďalší účastník konania 8/ sa vyjadril k prínosu stavby, ktorá je podľa neho zhotovená z kvalitných

materiálov doložených certifikátmi. Starosta obce vyjadril názor, že dielo bolo vykonané v súlade so
zákonom.

Rozhodnutie krajského súdu a kasačného súdu

22. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „krajský súd“) vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 13S/24/2021-399

zo dňa 25.01.2023 tak, že výrokom I. žalobu v časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-
OOP3-2021/005655-002 zo dňa 21.01.2021 vo veci dodatočného povolenia zmeny časti vodnej stavby
„A. B. – C. C. D.“ odmietol a výrokom II. vo zvyšnej časti týkajúcej sa povolenia na užívanie vodnej stavby
„A. B. – C. C. D.“ rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K výroku čiastočne
odmietajúcemu správnu žalobu krajský súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že podanie jeho správnej

žaloby smeruje k ochrane jeho subjektívnych práv. Pripomenul, že právny zástupca žalobcu nevedel ani
na pojednávaní uviesť, ako konkrétne sa dodatočné povolenie zmeny časti stavby dotýka žalobcových
subjektívnych práv a krajský súd sám nezistil takýto dopad na jeho práva, a to najmä vzhľadom na
to, že zmena líniovej stavby sa netýkala pozemkov, ktoré by mal žalobca vo vlastníctve a nebolo ani
zistené, že by bol ich užívateľom. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd nezaoberal tými žalobnými bodmi

žalobcu, ktoré smerovali voči dodatočnému povoleniu stavby. Voči výroku I. rozsudku krajského súdu
nebola podaná kasačná sťažnosť.

23. Proti výroku II. rozsudku krajského súdu, podal ďalší účastník konania 1/ kasačnú sťažnosť
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä vo vzťahu ku krajským súdom učinenému

výkladu podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010, ktorý bol podľa
ďalšieho účastníka konania 1/ v rozpore s jeho gramatickým znením so súvisiacimi právnymi predpismi
a so skutkovým stavom. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania 1/ bola dôvodná, a preto rozsudkom sp.
zn. 8Svk/16/2023 zo dňa 29.01.2025 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil rozsudok krajského súdu vo

výrokoch II. až IV. a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Zároveň uviedol vo
vzťahu k zrušeniu výrokov III. a IV. napadnutého rozsudku, ktoré neboli výslovne napadnuté kasačnou
sťažnosťou, že k ich zrušeniu pristúpil z dôvodu, že ide o povahou akcesorické výroky o trovách konania,
ktorých existencia je závislá od existencie meritórneho výroku II. vo veci, ktorý bol rozsudkom kasačného
súdu zrušovaný. Kasačný súd uviedol, že pokiaľ krajský súd splnenie podmienky č. 26 stavebného

povolenia svojím výkladom vzťahoval aj na dotknuté pozemky nachádzajúce sa mimo zastavaného
územia obce, ktorá skutočnosť by mala za následok povinnosť sťažovateľa (t.j. v tomto súdnom konaní
ďalšieho účastníka konania 1/) pred vydaním kolaudačného rozhodnutia uzatvoriť záväzkové vzťahy
s vlastníkmi takýchto pozemkov, zaťažil výrok II. napadnutého rozsudku vadou nesprávneho právneho
posúdenia veci. Zdôraznil, že v práve posudzovanej veci bolo potrebné vykladať bod 26. stavebného

povolenia tak, že tento sa vzťahuje výlučne na pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce,
nakoľko vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce, ide o zákonné
obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle výkladu ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona uvedeného
kasačným súdom.

Konanie pred správnym súdom

24. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže účastníci
konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani správny súd nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu
pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods.

3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu dňa 11.02.2026 v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
18.02.2026 (§ 137 ods. 3 SSP).25. Správny súd ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods.
1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového orgánu, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom

dospel k záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

Relevantné zákonné ustanovenia

26. Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia;

pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej
kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom
rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na
uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

27. Podľa § 26 ods. 8 vodného zákona v znení zákona č. 516/2921 Z. z.; pri povoľovaní výstavby

vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného
územia obce orgán štátnej vodnej správy rozhodne o podmienkach, za akých ich možno uskutočniť
a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú
nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. K vodnej stavbe povolenej podľa predchádzajúcej
vety sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej

siete verejnej kanalizácie podľa osobitného predpisu na základe umiestnenia vodnej stavby podľa
podmienok územného rozhodnutia. Vodná stavba a pásmo ochrany vodnej stavby podľa tohto odseku
a povinnosti s nimi súvisiace sú vecné bremená spojené s vlastníctvom pozemku.

28. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia;

za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odsekov 6 a 7 patrí ich vlastníkom náhrada podľa
osobitného predpisu. V sporoch o náhradu rozhoduje súd.

29. Podľa § 26 ods. 9 vodného zákona v znení zákona č. 306/2012 Z. z.; za obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku podľa odsekov 7 a 8 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu. V

sporoch o náhradu rozhoduje súd.

30. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom v čase právoplatnosti
stavebného povolenia; prevádzkovateľ verejnej kanalizácie je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať
na cudzie pozemky v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním, rekonštrukciou, modernizáciou,

prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich
pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných
zariadení a oporných a vytyčovacích bodov.

31. Podľa § 20 ods. 4 prvá veta zákona č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom v čase právoplatnosti

stavebného povolenia; ak je vlastník nehnuteľnosti v dôsledku výkonu oprávnení prevádzkovateľa
alebo z dôvodu určenia pásma ochrany (§ 19) obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má
právo na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Náhradu môže vlastník
nehnuteľnosti uplatniť u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie do jedného roka
odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Ak vlastník verejného vodovodu alebo

verejnejkanalizácienevyhovienárokualebojenečinný,môževlastníknehnuteľnostiuplatniťsvojeprávo
na súde do šiestich mesiacov odo dňa, keď uplatnil nárok u vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej
kanalizácie.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-
OOP3-2021/005655-002 so dňa 21.01.2021, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu č. OU-PE-OSZP-2020/000056-029 zo dňa 28.09.2020, ktorým prvostupňový
orgán výrokom I. dodatočne povolil zmenu vodnej stavby „A. B. – C. C. D.“ a výrokom II. povolil užívanie

vodnej stavby „A. B. – C. C. D.“.

33. Správny súd v prvom rade uvádza, že sa nezaoberal žalobnými námietkami žalobcu týkajúcimi sa
napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu vo vzťahu k dodatočnému povoleniuzmeny vodnej stavby, pretože správna žaloba bola výrokom I. rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 13S/24/2021-399 zo dňa 25.01.2023 v časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-
OOP3-2021/005655-002 zo dňa 21.01.2021 vo veci dodatočného povolenia zmeny časti vodnej stavby

„A.B.–C.C.D.“ odmietnutáaprotivýrokuI.rozsudkukrajskéhosúdunebolapodanákasačnásťažnosť.

34. Žalobca vo vzťahu ku kolaudačnému rozhodnutiu (teda k výroku II. prvostupňového rozhodnutia),
resp.knapadnutémurozhodnutiu,ktorýmboloprvostupňovérozhodnutiepotvrdenéaodvolaniežalobcu
zamietnuté, namietal, že neboli splnené podmienky stanovené v rámci stavebného povolenia zo dňa

02.06.2010, konkrétne išlo o body 19, 23 a 26 a súčasne mal za to, že správne orgány mali požadovať
aj splnenie podmienok, ktoré požadoval vo svojom stanovisku Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi.

35. Vo vzťahu k takto formulovanej námietke správny súd uvádza, že stavebné povolenie zo
dňa 02.06.2010, ktorým bola povolená líniová vodná stavba, nebolo napadnuté riadnym opravným
prostriedkom, na základe čoho nadobudlo právoplatnosť. Pod právoplatnosťou treba rozumieť štádium

právnej sily rozhodnutia vyjadrujúce jeho trvalosť, teda nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť. Dňom
právoplatnosti nastávajú právne účinky rozhodnutia, teda rozhodnutie upravuje konečným a záväzným
spôsobom právne pomery účastníkov konania. Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej
veci znovu konalo a rozhodovalo tzv. rei iudicatae (prekážka právoplatne rozhodnutej veci). Materiálna
právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na obsah rozhodnutia, znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť.

Právoplatnosť, ako vlastnosť rozhodnutia vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia je právne
záväzný pre adresátov rozhodnutia, ako aj pre správny orgán. Adresát rozhodnutia bude oprávnený
(prípadne povinný) konať tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia a všetky ostatné subjekty sú
povinné túto skutočnosť rešpektovať.

36. Podľa názoru správneho súdu s poukazom na uvedené, v tomto súdnom konaní nebolo možné
preskúmavať zákonnosť alebo vecnú správnosť rozhodnutia stavebného úradu o vydaní stavebného
povolenia zo dňa 02.06.2010. Ak obsah podmienok zo stanoviska Obvodného pozemkového úradu
Prievidza nebol vyjadrený vo výrokovej časti právoplatného stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010,
nebolo potom možné od stavebníka (ďalšieho účastníka konania 1/) požadovať, aby takéto podmienky

splnil, prípadne, aby ich splnenie bolo podmienkou povolenia užívania stavby. Pokiaľ sa žalobca
domnieval, že špeciálny stavebný úrad mal zohľadniť aj stanovisko Obvodného pozemkového úradu
v Prievidzi, mal napadnúť riadnym opravným prostriedkom stavebné povolenie zo dňa 02.06.2010
adomáhaťsazahrnutiatohtostanoviskadostavebnéhopovolenia.Vzhľadomkuskutočnosti,žežalobca
tak zjavne neučinil, nebolo možné prihliadať na predmetné stanovisko a od stavebníka požadovať, aby

ho splnil alebo sa ním riadil.

37. Prvostupňový orgán v právoplatnom stavebnom povolení zo dňa 02.06.2010, konkrétne v jeho
výrokovej časti špecifikoval nehnuteľnosti, na ktorých bolo povolené realizovať vodnú stavbu, pričom
sa jednalo o nehnuteľnosti, ku ktorým stavebník nemal vlastnícke právo, resp. iné vecné právo.

Toto povolenie, ako už bolo uvedené obsahovalo podmienky uložené stavebníkovi, pričom v bodoch
19., 23. a 26. boli obsiahnuté kritériá, ktoré musel stavebník dodržať, resp. ktoré musel splniť ku
kolaudačnému konaniu a aké doklady bol k tomuto konaniu povinný predložiť. Konkrétne mal nahradiť
škodu spôsobenú pri výstavbe alebo prevádzke povolenej vodnej stavby (bod 19.), zabezpečiť úhradu
ušlej produkcie na poľnohospodárskych pozemkoch (bod. 23.) a pre toto správne súdne konanie

významnú podmienku uvedenú v bode 26., v ktorom bolo uvedené, že „stavebník ku kolaudačnému
konaniu predloží doklady, ktoré budú jednoznačne a nespochybniteľne preukazovať vecné práva
k pozemkom dotknutým výstavbou, t.j. právo diela, prístupu a prejazdu za účelom vykonania údržby
a opráv a ďalších nevyhnutných úkonov“.

38. Práve výklad podmienky uvedenej pod bodom 26. stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010
a jej následné splnenie, sa stalo sporným medzi žalobcom a žalovaným, pričom následný výklad
a aplikácia tejto podmienky učinená Krajským súdom v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 13S/24/2021
zo dňa 25.01.2023 bola z dôvodu podanej kasačnej sťažnosti ďalším účastníkom konania 1/, z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci, predmetom posúdenia kasačným súdom, ktorého právnym

názorom je správny súd v predmetnej veci viazaný. Spornou otázkou pritom bolo „či dokladmi, ktoré
podľa podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 mal stavebník
(ďalší účastník konania 1/) predložiť ku kolaudačnému konaniu a ktoré mali nespochybniteľným
spôsobom preukazovať vecné práva k pozemkom dotknutým výstavbou, mali byť zmluvy uzatvorenémedzi stavebníkom a vlastníkmi dotknutých pozemkov s predmetom riešiacim náhradu za obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemkom výstavbou a následnou prevádzkou verejnej kanalizácie, alebo či
povinnosť vyplývajúcu z podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010

bolo možné vo vzťahu k dotknutým pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce
považovať za splnenú inak, resp. či stavebník mal v tomto smere (pri dotknutých pozemkoch v
extraviláne) vôbec vyvíjať nejaké dodatočné aktivity.“

39. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k tomu, že stavebné povolenie

zo dňa 02.06.2010 neobsahovalo podrobnejšie odôvodnenie, jeho vecná správnosť nebola predmetom
odvolacieho konania ani prieskumu v rámci správneho súdnictva a neposkytuje žiadnu správnu
úvahu stavebného úradu k povinnosti uloženej stavebníkovi a vyjadrenej v bode 26. stavebného
povolenia. Vo vzťahu k výkladu obsahu a dôsledkov tejto podmienky je preto potrebné pristupovať v
intenciách právnych noriem regulujúcich práve tú oblasť právnych vzťahov, ktorých sa táto podmienka
dotýka. Dotknutou oblasťou právnych vzťahov je kategória obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku

výstavbou a prevádzkou verejnej kanalizácie za situácie, keď vlastník pozemku, na ktorom sa podľa
rozhodnutia orgánov verejnej správy má umiestniť verejná kanalizácia, nie je totožný so staviteľom a
následným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie.

40. Správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu v súvislosti s výkladom a následnou

aplikáciou podmienky uvedenej v bode 26. stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 vo vzťahu
k žalobnej námietke žalobcu poukazuje na odseky 51. – 59. rozsudku kasačného súdu sp. zn.
8Svk/16/2023 zo dňa 29.01.2025 v zmysle ktorého:
„51. Ustanovenie § 26 ods. 8 vodného zákona upravuje osobitný právny režim vzniku oprávnenia na
realizáciu vodnej stavby vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce.

Keďže verejná kanalizácia, ktorej stavba bola povolená stavebným povolením, sa realizuje jednak na
pozemkoch nachádzajúcich sa v zastavanom území obce ako aj na pozemkoch mimo zastavaného
územia obce, považuje kasačný súd za potrebné podmienku vyjadrenú v bode 26. stavebného povolenia
vykladať práve so zreteľom na obsah právnej normy ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona. Kasačný
súd pritom dospel k záveru, že spôsob, akým stavebný úrad vyjadril povinnosť stavebníka v bode

č. 26 stavebného povolenia, nečiní túto podmienku nadbytočnou, ale naopak umožňuje prihliadať pri
vyhodnocovaní jej splnenia práve na charakter pozemku dotknutého výstavbou a následnou prevádzkou
kanalizácie, t. j. či ide o pozemok v zastavanom území obce alebo pozemok mimo zastavaného
územia obce. Druh pozemku, resp. jeho kategorizácia vo vzťahu k lokalite, v akej sa nachádza
(intravilánvs.extravilán),jetotižvtomtoprípadehraničnýmrozlišovacímkritériomprevoľbukonkrétneho

právneho režimu, v rámci ktorého stavebný úrad v kolaudačnom konaní mal pristupovať ku skúmaniu
splnenia podmienky vyjadrenej v bode č. 26 stavebného povolenia stavebníkom. Formulácia uvedenej
podmienky, hoci jej možno vytknúť istú nejednoznačnosť, nie je v rozpore so zmyslom a účelom
ustanovenia § 26 ods. 8 vodného zákona v znení účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia
a nie je v rozpore ani s výkladom uvedeného ustanovenia ponúknutým žalovaným v preskúmavanom

rozhodnutí a sťažovateľom v kasačnej sťažnosti.
52. Kasačný súd preto ďalej skúmal, či zákonné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku v prospech
staviteľa verejnej kanalizácie v zmysle § 26 ods. 8 vodného zákona v znení účinnom v čase
právoplatnosti stavebného povolenia spĺňa ten stavebným úradom vyžadovaný atribút, aby svojím
obsahom zodpovedalo charakteru vecného bremena.

53.ZjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,žeuvedenýdruhobmedzenívlastníckeho
práva k pozemku, hoci to právna úprava výslovne nestanovuje, vníma Ústavný súd Slovenskej
republiky ako zákonné vecné bremeno. Možno tu poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II: ÚS 500/2018-22 zo dňa 17.10.2018: „Podľa prechodného ustanovenia § 42 ods. 2
zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj
obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Podľa
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2012, môže držiteľ
povolenia v elektroenergetike alebo ním poverená osoba v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom

záujme vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom
nevyhnutným na výkon povolenej činnosti. V posudzovanom prípade ide o zákonné (legálne) vecné
bremeno, ktoré je inštitútom sui generis a patrí do okruhu verejného práva. Podstata zákonných
(legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva,teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva. Tieto zákonné
vecné bremená predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva v nadväznosti na § 123
Občianskeho zákonníka, ktorý limituje oprávnenie vlastníka „medzami zákona“. Obsahom zákonných

vecných bremien je najmä právo zriaďovať na cudzích pozemkoch rôzne siete, vstupovať na cudzie
pozemky s cieľom údržby týchto sietí a pod. Jedným z charakteristických znakov tzv. legálnych
vecných bremien je, že ich režim sa riadi vždy podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku.
Napriek skutočnosti, že nový zákon ruší zákon predchádzajúci, zostávajú ustanovenia predchádzajúcich
zákonov upravujúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam prostredníctvom spätného odkazu stále

aplikovateľné (rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3 Co 43/200). Aj ústavný súd Českej
republiky v jednom zo svojich nálezov (Pl. ÚS 25/04) konštatoval, že „Občanske právo definuje věcne
břemeno jako právo někoho jiného než vlastníka věci, které ho omezuje tak, že je povinen něco trpět,
nečeho se zdržet nebo něco konat. Tzv. zákonná věcná břemena tento charakter mají také.“.“
54. Aj zákonné obmedzenia vlastníckeho práva v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkou verejných
kanalizáciívnímaÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyakovecnébremeno,čovyplývazjehonálezuPL.ÚS

42/2015-105 zo dňa 12.10.2016, v ktorom uvádza: „Niektoré zákony priznávajú právo na primeranú
náhradu za zriadenie vecného bremena bez výslovného určenia, že ide o jednorazovú náhradu. K takým
úpravám patrí § 20 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a §
111a zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon.“
55. Uvedený právny názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky ešte predtým, ako došlo k

novelizácii vodného zákona zákonom č. 516/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z.
z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.
z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony. Podľa tejto novelizácie je vodná stavba a povinnosti s ňou súvisiace považovaná
za vecné bremeno spojené s vlastníctvom pozemku. Možno mať teda za to, že vnímaniu obsahu a

významu zákonných obmedzení vlastníckeho práva verejnou kanalizáciou, nastavenému Ústavným
súdom Slovenskej republiky, zodpovedá aj následný legislatívny vývoj, ktorý právny charakter týchto
obmedzení formálne precizuje ich označením za vecné bremeno.
56. Absencia povinnosti staviteľa predkladať stavebnému úradu zmluvy uzatvorené medzi stavebníkom
a vlastníkmi dotknutých pozemkov situovaných mimo zastavaného územia obce ako jednej z podmienok

pre vydanie kolaudačného rozhodnutia vyplýva aj z ustanovení § 26 ods. 9 vodného zákona a § 20 ods.
4 zákona č. 442/2002 Z. z., upravujúcich osobitný režim náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva,
procesne nezávislý na priebehu administratívneho konania, ktorých rezultátom je povolenie na vodnú
stavbu a jej následná kolaudácia. Vodný zákon odkazuje v tomto na štvrtú časť stavebného zákona.
Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z. z. si vlastník pozemku môže náhradu uplatniť u vlastníka

verejnej kanalizácie a ak medzi nimi nedôjde k dohode, môže vlastník nehnuteľnosti svoje právo uplatniť
na súde. Zo žiadneho z uvedených ustanovení nevyplýva, že by neexistencia dohody o náhrade medzi
vlastníkom (prevádzkovateľom) verejnej kanalizácie a vlastníkom (užívateľom) dotknutého pozemku
mimo zastavaného územia obce mala mať vplyv na priebeh a výsledok kolaudačného konania,
predmetom ktorého je povolenie užívania (prevádzky) verejnej kanalizácie.

57. Z doposiaľ uvedeného možno uzavrieť, že v rámci finalizácie stavby siete verejnej kanalizácie v
štádiu kolaudačného konania, prihliadajúc na podmienku vyjadrenú v bode 26. stavebného povolenia,
nebolo povinnosťou stavebníka vo vzťahu k pozemkom mimo zastavaného územia obce predkladať
stavebnému úradu listinné doklady preukazujúce uzatvorenie záväzkových vzťahov medzi stavebníkom
a vlastníkmi dotknutých pozemkov, nakoľko stavebník počnúc právoplatnosťou rozhodnutia stavebného

úradu podľa § 26 ods. 8. vodného zákona disponoval oprávnením na uskutočnenie vodnej stavby, a
to v rozsahu bližšie vymedzenom ustanovením § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. v znení
účinnom v čase právoplatnosti stavebného povolenia. Toto zákonné obmedzenie vlastníckeho práva k
dotknutýmpozemkomužpodľaprávnejúpravyúčinnejvčaseprávoplatnostistavebnéhopovoleniamalo
povahu vecného bremena (viď vyššie citovaná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky), čiže

stavebníkovi zabezpečovalo právo dielo realizovať na cudzích pozemkoch, právo prístupu, prechodu
alebo prejazdu a výkon ďalších nevyhnutných úkonov. Bolo by preto podľa kasačného súdu nadbytočné
a tým aj nelogické a neracionálne vyžadovať od sťažovateľa, aby vo vzťahu k pozemkom mimo
zastavaného územia obce predkladal stavebnému úradu v kolaudačnom konaní zmluvy uzatvorené
s vlastníkmi dotknutých pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce, predmetom

ktorýchbybolozriadenievecnéhobremena,aktotoužexistovalozozákona.Vtejtosúvislostijepotrebné
si uvedomiť, že právna pozícia sťažovateľa ako legitímneho stavebníka siete verejnej kanalizácie, tak
ako ju založilo rozhodnutie stavebného úradu vydané podľa § 26 ods. 8 vodného zákona a ako jej obsah
vymedzilo a stále vymedzuje ustanovenie § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z., bola dostatočnána realizáciu oprávnenia na stavbu verejnej kanalizácie na cudzích pozemkoch mimo zastavaného
územia obce a na jej následnú prevádzku na základe vydaného kolaudačného rozhodnutia.
58. Nadväzujúc na predchádzajúci bod kasačný súd ku konštatovaniu správneho súdu, že nemôže

prihliadať na argumentáciu sťažovateľa (stavebníka), ktorý poukazoval na vznik vecného bremena zo
zákona, keďže týmto spôsobom neargumentoval žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, uvádza, že
dôvodnosť kasačnej sťažnosti posudzoval v súlade so vznesenými sťažnostnými bodmi prihliadnuc
aj na skutočnosť, že sťažovateľ (stavebník) dôvody preskúmavaného rozhodnutia nemohol ovplyvniť.
Naviac konajúce orgány verejnej správy dôvody, ktorými podložili svoj názor na otázku ne/potrebnosti

splnenia podmienky uvedenej v bode 26. stavebného povolenia sťažovateľom takým spôsobom, ako
to požadoval žalobca, uviedli vo svojich rozhodnutiach s tým, že argumentácia kasačného súdu ich
len dopĺňa, odkazujúc aj na citovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď body 53. a
54. tohto rozsudku), v zmysle ktorých zákonné obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom podľa §
26 ods. 8 vodného zákona bolo už v čase právoplatnosti stavebného povolenia potrebné vnímať ako
vecné bremeno.

59. Pokiaľ ide o odkaz na odseky 6 a 7 v ustanovení § 26 ods. 9 vodného zákona v znení účinnom
v čase právoplatnosti stavebného povolenia, kasačný súd preskúmaním histórie novelizácií vodného
zákona zistil, že ide o legislatívno-technický nedostatok, ktorý zákonodarca napravil prostredníctvom
zákona č. 306/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a

doplnení zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, a to v článku
II. bod 4. uvedenej novelizácie „V § 26 ods. 9 sa slová "odsekov 6 a 7" nahrádzajú slovami "odsekov 7
a 8"“, pričom v rámci celého paragrafu 26 vodného zákona nedošlo už k žiadnej zmene ani doplneniu
ostatných odsekov § 26. Dôvodová správa k čl. II. bodu 4. zákona č. 306/2012 Z. z. túto zmenu vysvetlila

tak, že išlo „o legislatívno-technickú úpravu nesprávneho vnútorného odkazu“. Z uvedeného vyplýva, že
už v rámci právnej úpravy účinnej v čase právoplatnosti stavebného povolenia považoval zákonodarca
ustanovenie § 26 ods. 9 vodného zákona za také, ktorého aplikácia sa vzťahuje k odsekom § 26 ods.7
a 8 a nie § 26 ods. 6 a 7 vodného zákona.“

41. Na základe poukazu na odôvodnenie rozhodnutia kasačného súdu uvedeného v odseku 40.
odôvodnenia tohto rozsudku, správny súd viazaný právnym názorom kasačného súdu, dospel k záveru,
že bod. 26. stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 bolo potrebné vykladať tak, že sa vzťahoval
výlučne na pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce, pretože vo vzťahu k pozemkom
nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce, ide o zákonné obmedzenie vlastníckeho práva

s ohľadom na vyššie uvedený výklad § 26 ods. 8 vodného zákona. Žalobná námietka žalobcu týkajúca
sa nesplnenia podmienky bodu 26. stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010 stavebníkom, teda že
stavebník bol povinný pred vydaním kolaudačného rozhodnutia uzatvoriť záväzkové vzťahy s vlastníkmi
pozemkov (resp. preukázať právo vecného bremena) tak bola nedôvodná, pretože povinnosťou
stavebníka vo vzťahu k pozemkom mimo zastavaného územia obce nebolo predkladať stavebnému

úradu listinné doklady preukazujúce uzatvorenie záväzkových vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkmi
dotknutých pozemkov, keďže stavebník počnúc právoplatnosťou rozhodnutia stavebného úradu podľa
§ 26 ods. 8 vodného zákona disponoval oprávnením na uskutočnenie vodnej stavby, a to v rozsahu
vymedzenom § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. v znení účinnom v čase právoplatnosti
stavebného povolenia zo dňa 02.06.2010. Správny súd zároveň zdôrazňuje že žalobca nebol vlastníkom

žiadneho pozemku v zastavanom území obce, ktorý by bol dotknutý predmetnou vodnou stavbou.

42. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa doručovania rozhodnutia, teda, že malo byť žalobcovi
doručované osobne, správny súd poukazuje na § 25 ods. 5 správneho poriadku, podľa ktorého „ak
má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk

sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak
však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi,
ale aj jemu.“. Z obsahu plnomocenstva zo dňa 16.07.2019, ktoré je súčasťou administratívneho spisu
vyplynulo, že žalobca splnomocnil J. K. L. na zastupovanie v administratívnom konaní vedenom
prvostupňovým orgánom, a to aj na príjímanie písomností. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie bolo

doručované v súlade so správnym poriadku, správny súd aj túto žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil
ako nedôvodnú.43. Správy súd, po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, konštatuje, že toto obsahuje
všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle príslušných právnych predpisov. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom pre toto rozhodnutie a žalovaný

dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedol zákonné ustanovenia a úvahy, na základe ktorých dospel
k prijatému záveru. Rozhodnutie žalovaného tiež obsahovalo všetky náležitosti. Vydané rozhodnutie
orgánu verejnej správy zodpovedalo kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na
spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na
primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených

dôvodov podporujúcich výrok rozhodnutia.

44. Správny súd tiež v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/1/2009, v ktorom sa tento zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti
administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému: „Za nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho

orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok,
ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok,
čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody
nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia
právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť“. ...

„Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že v rozhodnutí
absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú
rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na
skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom

alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“. Preskúmavané
rozhodnutie takýmito vadami netrpí. Nesúhlas žalobcu s argumentáciou žalovaného, uvedenou
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu
jeho nezrozumiteľnosti, ani pre nedostatok dôvodov. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti
rozhodnutia, vrátane výroku, riadneho odôvodnenia, vyhodnotenia dôkazov a záveru, pričom zistený

skutkovýstavmáoporuvadministratívnomspise.Vpredmetnejvecivadministratívnomkonanížalovaný
podrobne preskúmal predloženú dokumentáciu a vyvodil logický záver o rozhodných skutočnostiach,
ktoré mu prináležalo posúdiť. Správny súd s ohľadom na uvedené nezistil v tomto smere žiadne
porušenie zákona zo strany žalovaného.

45. Správny súd po preskúmaní napadnutého a prvostupňového rozhodnutia z dôvodov uplatnených
v podanej správnej žalobe, vzhľadom na predchádzajúce časti odôvodnenia tohto rozsudku dospel k
záveru, že žaloba žalobcu nebola dôvodná. Z uvedených dôvodov podľa správneho súdu námietky
uvedené v správnej žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani
prvostupňovéhorozhodnutia,apretosprávnysúdsprávnužalobuakonedôvodnúvcelomrozsahupodľa

§ 190 SSP zamietol.

46. O trovách konania, vrátane kasačného konania prihliadnuc na celkový úspech účastníkov konania,
správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (a contrario). Žalovaný

síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil
žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané.
Zaplatenieeventuálnychtrovkonaniažalovanéhonemožnoodžalobcuspravodlivopožadovať.Náhradu
trov konania správny súd nepriznal ani ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/,
pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli a

neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP.

47. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.