Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 9, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/26/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208316
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125208316.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka – C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. F. XX,
G., zastúpená: AK Petrovič s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Kollárova 32, Trnava, IČO: 54 980

682 a otec – H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 114P/41/2025-28 zo dňa 27. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I. o nariadení neodkladného
opatrenia o styku otca s maloletou telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom

znení: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou v Centre pre deti a rodiny H., I. I. H. XX, za
prítomnosti pracovníka zariadenia, a to každý párny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 15.30 hod.
Otec je oprávnený kontaktovať maloletú telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie
každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 11.00 hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť
uvedené formy kontaktu. Rodičom sa ukladá výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa
odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Referátu

poradensko - psychologických služieb Trnava, realizovanému referátom poradensko - psychologických
služieb, v rozsahu 30 hodín priamej činnosti s rodičmi, poprípade s maloletou, za účelom dosiahnutia
konštruktívnej komunikácie rodičov, akceptácie role druhého rodiča a ochrany psychického aj fyzického
zdravia maloletej.“ Výrokom II. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti
zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 329 ods. 2,
§ 330 ods. 1, § 332 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“). Vecne tým, že dňa 28.10.2025 bol súdu prvej inštancie doručený návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby maloletá A. bola dočasne zverená do starostlivosti matky
a aby bol jeho styk s maloletou upravený tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny víkend, a to od piatku 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Rovnako otec žiadal upraviť styk počas

sviatkov a prázdnin. Po preskúmaní návrhu a obsahu spisu dospel prvoinštančný súd k názoru, že návrh
je dôvodný. V danom prípade mal za osvedčené, že rodičia spolu nežijú, nevedia spolu komunikovať a
dohodnúť sa na úprave styku s maloletou, čoho výsledkom je odlúčenie maloletej od otca, ktorý v dobe
podania návrhu nevidel dcéru už viac ako tri mesiace. Otec nemá s maloletou ani telefonický kontakt, ani
žiadne správy o maloletej. V súčasnosti sú teda porušené práva maloletej na styk a starostlivosť oboch
rodičovaajprávootcastaraťsaomaloletúapodieľaťsanavýchovemaloletej.Keďžesúdprvejinštancie

dopytom prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a prostredníctvom matky nezistil žiadne
skutočnosti, ktoré by preukazovali negatívny vplyv otca na maloletú, mal za to, že je potrebné a vsúlade s najlepším záujmom maloletej upraviť styk otca s maloletou tak, aby došlo k napraveniu väzieb
medzi otcom a maloletou. Nakoľko súd prvej inštancie vychádzal len z obmedzených informácií pred
vykonaním dokazovania vo veci samej, nevyhovel návrhu otca v požadovanom rozsahu a upravil jeho

styk len v miere potrebnej na nadviazanie a udržanie kontaktu maloletej s otcom ako východiskovej
pozície, z ktorej bude možné v prípade v prípade úspešnej odozvy zo strany maloletej styk ďalej
rozširovať. Pri úprave styku prihliadal na to, že maloletá má len päť rokov a otca nevidela už niekoľko
mesiacov, preto by styk s prespaním prestavoval neprimeraný a necitlivý zásah do života maloletej. V
neprospech širšieho styku taktiež svedčí začaté trestné stíhanie pre drogový trestný čin, čo vyvoláva

pochybnostiopsychickomstaveotca.SúdprvejinštanciepretovyužilponukuCentrapredetiarodinyH.,
s ktorou matka súhlasila a ktorej následná správa o priebehu styku bude slúžiť ako podklad pre prípadné
rozšírenie styku otca s maloletou. Touto úpravou bude zaistený čas otca s maloletou, matka s ohľadom
na dohľad pracovníkov Centra pre deti a rodiny nebude mať dôvod strachovať sa o maloletú, maloletá
získa čas a priestor si navyknúť na otca a súd získa ďalšie podklady pre rozhodnutie vo veci samej. S
ohľadom na to, že ide o prvotnú úpravu styku s predpokladaným rozšírením, (pričom styk je upravený na

každý týždeň, z toho osobný styk každý druhý týždeň), súd prvej inštancie neupravil styk pre konkrétne
sviatky a prázdniny, nakoľko považoval určenú úpravu v súčasnosti za dostatočnú. Súd prvej inštancie
považoval ďalej za potrebné s ohľadom na pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi nariadiť bez návrhu
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine)
v podobe uloženia povinnosti rodičom a maloletej zúčastniť sa odborného poradenstva. Prvoinštančný

súd mal za osvedčené, že rodičia medzi sebou majú konflikt a nevedia spolu komunikovať, a to ani
ohľadom základných potrieb maloletej, čoho výsledkom je porušovanie práv maloletej. Ako vyplýva z
vyjadrení rodičov a z predložených správ, rodičia sami nie sú schopní zvládnuť túto situáciu, pričom
správa o výchovnom opatrení bude taktiež slúžiť ako ďalší podklad pre rozhodovanie vo veci samej.
Súd prvej inštancie zároveň doplnil, že si je vedomý právoplatného rozhodnutia, ktorým bola otcovi

uložená povinnosť nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako desať metrov, avšak v uvedenom
prípade musia obavy matky a aj jej súdom priznané právo ustúpiť najlepšiemu záujmu maloletej, ktorým
je zlepšenie komunikácie medzi rodičmi. Čo sa týka účelu zákazu priblíženia - ochrana matky pred
otcom, tento účel zostane aj v prípade uloženia výchovného opatrenia zachovaný, keďže stretnutia budú
realizované v prostredí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za účasti povereného pracovníka úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie z dôvodu, že nebol podaný návrh vo veci samej,
a to podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keďže nezistil žiadnu okolnosť podľa § 55 Civilného
mimosporového poriadku, pre ktorú by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie výlučne voči výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia
včastiúpravystykuotcasmaloletoutelefonickyaleboprostredníctvomelektronickejkomunikáciepodala
v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku.

5.Namietala,žeuzneseniesúduprvejinštanciejevnapadnutejčastinepreskúmateľné.Poukázalanato,
že otec sa tejto formy kontaktu s maloletou ani nedomáhal, pričom prvoinštančný súd svoje rozhodnutie
v tejto časti vôbec neodôvodnil a nie je zrejmé, aké úvahy ho viedli k rozhodnutiu o kontakte otca s
maloletou touto formou. Súd prvej inštancie tak porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces,
ktorézahŕňaajprávonadostatočnéodôvodneniesúdnehorozhodnutia.Odôvodnenierozhodnutiasúdu,

z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností,
nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré Civilný sporový poriadok (s odkazom na ustanovenie § 2
ods. 1 Civilného mimosporového poriadku) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia. Matka ďalej
poukázala na podanie trestného oznámenia, na vykázanie otca z jej obydlia dňa 01.03.2025 a na
uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 31C/38/2025 zo dňa 05.05.2025 o uložení povinnosti otcovi

nepribližovať sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako desať metrov. So zreteľom na tieto skutočnosti
vyslovilaobavu,žepriumožnenítelefonickéhokontaktualebokontaktuelektronickouformouotcovibude
vystavená neprimeraným rizikám a obnoveniu neželených kontaktov otca prostredníctvom jej mobilu
alebo iného elektronického zariadenia, keďže maloletá má iba päť rokov a zabezpečením kontaktu je
plne zaťažená ona ako matka. Vzhľadom na skutkové okolnosti i vek maloletej považovala hodinový

kontakt prostredníctvom telefónu alebo elektronickými prostriedkami za neprimeraný. Podľa matky budú
spolu s maloletou pri kontakte s otcom vystavené potenciálnej hrozbe neprimeraného správania sa otca,
ktoré môže byť ovplyvnené aj návykovou látkou, keďže takýto kontakt nebude kontrolovaný žiadnou
treťou osobou, ako je to pri styku otca s maloletou za prítomnosti pracovníka Centre pre deti a rodiny H..6. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku I. zrušil.

7. Vyjadrenie k odvolaniu matky nebolo podané.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou, účastníčkou (§

359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorémujeodvolanieprípustné(§355ods.2vspojenís§357písm.d)Civilnéhosporovéhoporiadku),po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku),
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné zrušiť.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 114P/41/2025 je návrh otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletej dcéry do osobnej

starostlivosti matky a úpravy jeho styku s maloletou.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie námietky matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď výrokom I. okrem
iného nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený kontaktovať maloletú telefonicky

alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 11.00
hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedené formy kontaktu.

11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahovýchväzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

18. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany
ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce
inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy
povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam.
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na
záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou a neumožňuje
vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť
nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.

Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu.
U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova,
prípadne iné dôležité záujmy.

19. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie

posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

20. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otec sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia podanom na súde prvej inštancie dňa 28.10.2025 domáhal jednak dočasného zverenia
maloletej do osobnej starostlivosti matky a jednak úpravy jeho styku s maloletou tak, že tento styk bude
prebiehať každý párny víkend od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Zároveň žiadal upraviť
jeho styk s maloletou aj počas sviatkov a školských prázdnin. Prvoinštančný súd návrhu otca čiastočne

vyhovel, keď výrokom I. napadnutého uznesenia nariadil neodkladné opatrenie, ktorým (okrem uloženia
výchovného opatrenia rodičom ex offo) priznal otcovi právo stýkať sa s maloletou v Centre pre deti a
rodinyH.,I.I.H.XX,zaprítomnostipracovníkazariadenia,atokaždýpárnytýždeňvstreduod14.00hod.
do 15.30 hod. a výrokom II. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamietol.
Súd prvej inštancie zároveň výrokom I. napadnutého uznesenia nariadil aj neodkladné opatrenie, ktorým

priznal otcovi právo kontaktovať maloletú telefonicky alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie
každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 11.00 hod. s tým, že matke uložil povinnosť zabezpečiť
uvedené formy kontaktu.

21. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci nebol dôvod

nariadiť neodkladné opatrenie ohľadom priznania oprávnenia otcovi kontaktovať maloletú telefonicky
alebo prostredníctvom elektronickej komunikácie. Z ustanovenia § 325 ods. 1 Civilného sporového
poriadku vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery. Súd prvej inštancie na základe návrhu otca upravil jeho styk s maloletou, keď otcovi priznal
právo stretávať sa s maloletou v Centre pre deti a rodiny H. za prítomnosti pracovníka zariadenia každý

párny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 15.30 hod. Rozhodnutím súdu prvej inštancie má teda otec
zabezpečený pravidelný kontakt s maloletou, ktorý poskytuje priestor na opätovné nadviazanie jeho
vzťahu s dcérou. Maloletá vo veku päť rokov, ktorá otca dlhší čas nevidela, si tak môže postupne
zvykať na prítomnosť otca vo svojom živote. Podľa názoru odvolacieho súdu nebol preto daný dôvod na
úpravu styku otca s maloletou prostredníctvom telefonického zariadenia alebo prostriedkov elektronickej

komunikácie, ktorej sa navyše otec vo svojom návrhu vôbec nedomáhal. Odvolací súd zdôrazňuje,
že nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na základe osvedčených závažných skutočností,
z ktorých by jednoznačne vyplývalo vážne ohrozenie záujmov maloletého dieťaťa. V predmetnej
veci osvedčené skutkové okolnosti neindikujú záver, že by bolo nevyhnutné zabezpečiť kontakt otca
s maloletou aj inou formou než len osobnými stretnutiami a to aj s ohľadom na vek maloletej.

22. Nad vyššie uvedené, odvolací súd má zároveň za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo vzťahu k priznanému oprávneniu otca kontaktovať maloletú telefonicky alebo prostredníctvom
elektronickej komunikácie nie je ani riadne odôvodnené.23. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i

právnej stránky rozhodnutia (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
107/07 zo dňa 30.10.2007). Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia, teda predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odôvodnenie súčasne musí byť

i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie teda musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom
konaní. Ak rozhodnutie prvoinštančného súdu uvedené náležitosti neobsahuje, je nepreskúmateľné.

24. Oboznámením sa s obsahom rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že
prvoinštančnýsúdsavyššieuvedenýmikritériamineriadil.Zodôvodneniajehorozhodnutianiejezrejmé,

prečo považoval za potrebné okrem osobného styku upraviť styk otca s maloletou aj touto formou. V
rozhodnutí absentuje úvaha o najlepšom záujme maloletej, odôvodnenie neobsahuje aspoň stručnú
analýzu, akým spôsobom bude zvolená forma styku napĺňať potreby dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje,
že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a právne odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby na

jednej strane účastník konania mohol v rámci využitia opravných prostriedkov kvalifikovane reagovať
na rozhodnutie a na strane druhej, aby odvolací súd mohol vykonať prieskum správnosti a zákonnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, voči ktorému bol podaný opravný prostriedok. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom,
ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere,

že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku I. o nariadení neodkladného opatrenia o styku otca s maloletou telefonicky alebo
prostredníctvom elektronickej komunikácie podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku

zrušil, keď nevzhliadol dôvod bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania aj pokiaľ ide o túto formu
styku otca s maloletou.

26. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o prípadnej náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej

vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 114P/62/2025 (§ 52 až § 58
Civilného mimosporového poriadku).

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).