Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318204776
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4318204776.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7C/60/2018

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7C/60/2018 - 365
IČS: XXXXXXXXXX

Image

file_0.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobkyne: A. D., E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX B., G. H. XX/X I. E., právne zastúpená: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti
žalovanej: J. F., E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 935 32 G. K. L., M. H. N. X, právne zastúpená:
JUDr. Ondrej Mészáros, advokát so sídlom Brezová 10, Želiezovce, o určenie, že nehnuteľnosti patria

do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

7C/60/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7C/60/2018 - 365
IČS: XXXXXXXXXX
I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7C/60/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7C/60/2018 - 365
IČS: 43182047761. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 22.11.2018 v spojení s pripustenou
zmenou žalobného návrhu zo dňa 15.06.2020 domáhala, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi

F. F., I., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Levice,
katastrálny odbor, okres Levice, obec K. O., kat. územie K. O., a to : na LV č. XXXX, par. č. 336 o výmere
5.136m2 – ako orná pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“ kat. mapy, na LV č. XXX, par. č. 1379 o
výmere 10.301 m2 – ako orná pôda, a par. č. 1380 o výmere 2198 – ako orná pôda v podiele 2/3 k celku,
par. registra „E“ kat. mapy, na LV č. XXX, na ktorom sú par. č. 1399 o výmere 18.072 m2 – ako orná

pôda, par. č. 1400 o výmere 2.719 m2 – ako orná pôda, v podiele 30/82, par. registra „E“ kat. mapy, LV
č. XXXX, parcela č. 1766 o výmere 5.658 m2 – ako ostatné plochy v podiele 3/2014 k celku par. registra
„C“ kat. mapy, LV č. XXXX, par. č. 1760 o výmere 28.834 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1761 o výmere
899.472 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1763 o výmere 860 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1767o
výmere 35.506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768 o výmere 4.323 m2 – ako lesné pozemky, v podiele
3/2014 k celku par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom je par. č. 336 o výmere 5.136 m2 – ako

orná pôda, v podiele 2/3 k celku, parcele registra „E“ kat. mapy a LV č. XXXX, par. č. 3618 o výmere 1.424
m2 – ako trvale trávne porasty, v podiele 1/1 k celku ide o par. registra „E“ kat. mapy. Žalobu odôvodnila
tým, že sporné nehnuteľnosti vlastnili predkovia žalobkyne, pričom pozemky neboli do dnešnej doby
prededené a prevedené na jej meno resp. ktoré sú vedené na liste vlastníctva, kde je ako vlastník
uvedený jej otec, avšak nie je na nich presnejšie identifikovaný. Všetky uvedené doklady sú založené v

spise Okresného súdu Levice, č. k. 15C/42/2018 žalobkyňa doložila listy vlastníctva z roku 2011a 2010
(ďalej len LV) všetky vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres Levice, obec K. O.,
kat. územie K. O.. K žalobe pripojila aj všetky uvedené LV avšak s aktuálnym dátum, t.j. rok 2018, z
ktorých je zrejmé, že na základe Osvedčenia o dedičstve 6D 9/2016, D not 11/2016 zo dňa 16.02.2016,
právoplatného dňa 16.02.2016, sa vlastníčkou predmetných pozemkov stala žalovaná. Z predložených

listín, je jednoznačne preukázané, že jedinou, zákonnou a výlučnou vlastníčkou uvedených podielov na
vyššie uvedených nehnuteľnostiach je žalobkyňa. Z pozemkových vložiek je jednoznačne zrejmé, že
vlastníkom predmetných pozemkových nehnuteľností bol otec žalobkyne, t.j. F. F., ktorého otec bol F.
F., a matka F. E.. Zrejme omylom došlo k tomu, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú vedené
na spomínaných LV bolo prededené na žalovanú, ktorá však nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu so

žalobkyňou, a teda ani jej otcom, a preto nemohla, resp. nemala nadobudnúť vlastnícke právo dedením
k sporným pozemkom. Keďže žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho
práva k vyššie uvedeným pozemkom, preto, aby sa fakticky stav zosúladil s právnym stavom, a aby
bolo dané spravodlivosti zadosť.

2. Žalovaná v žalobnej duplike zo dňa 23.01.2019 (č. l. 53) namietala procesné vady plnomocenstva
udeleného žalobkyňou zo dňa 25.05.2018, ktoré mala podpísať v Leviciach svojej právnej zástupkyni
na konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Uviedla, že vzhľadom na tú skutočnosť nie je
možné v mene splnomocniteľa podať novú žalobu s takým istým predmetom zo dňa 22.11.2018 (týka sa
týchistýchnehnuteľnostíakoboliuvedenévkonanípodsp.zn.15C/42/2018)nazákladeplnomocenstva

zo dňa 25.05.2018. V čase podania žaloby plnomocenstvo zo dňa 25.05.2018 od žalobkyne nebolo
možné použiť na podanie žaloby zo dňa 22.11.2018, jedná sa procesnú podmienku, ktorú nemožno
následne odstrániť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala súd, aby konanie zastavil.

3. Právna zástupkyňa žalobkyne v žalobnej replike zo dňa 18.02.2019 uviedla, že nie je to žiadnym

tajomstvom, že v danej veci sa na ňu obrátil pán B. I., ktorý požiadal o právne služby pre žalobkyňu
(žalobkyňajeobčianskaMaďarska,slovenskýjazykneovláda).Predložilvšetkydokumenty,ktorévdanej
vecimal,apožiadaloprávnynázor.Prijednejveci,ktorúriešil,zistil,žežalobkyňajededičkoupozemkov,
o ktoré by mal záujem, a ktoré chcel riadne od nej konaní kúpiť. Preto sa so žalobkyňou skontaktoval, vec
jej vysvetlil, a táto povedala, že ak všetko vybaví, a preukáže sa, že je skutočne vlastníčkou uvedených

pozemkov, tieto mu následne predá. K veci uviedla, že z predložených dokumentov je zrejmé, že
právoplatnou dedičkou sporných pozemkov je žalobkyňa. A práve preto je spravodlivé, aby pozemky
po predkoch vlastnila a neskôr speňažila ich skutočná vlastníčka. Uviedla, že zrejme omylom do spisu
priložila plnú moc zo dňa 25.5.2018, nakoľko pri písaní žaloby mala na stole položený aj tento spis, v
prílohe preto zaslala plnú moc zo dňa 21.11.2018. Žalobkyňa navrhla, aby bol v danej veci vypočutý ako

svedok pán B. I. , E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. O. N. XXX.

4. Žalovaná v žalobnej replike zo dňa 15.05.2020 opätovne poukazovala na procesné nedostatky
plnomocenstva právnej zástupkyne žalobkyne predloženého v tomto konaní. Žiadala súd, aby pripojilku spisu sp. zn. 7C/60/2018 i spis Okresného súdu Levice sp. zn. 12C/51/2018 a ďalej, aby právna
zástupkyňa predložila do spisu originál plnomocenstva zo dňa 25.05.2018 a tiež originál plnomocenstva
zo dňa 21.11.2018, ktorých fotokópie predložila, aby tak preukázala, že v čase podania žaloby zo dňa

22.11.2018 mala obe plnomocenstvá na svojom stole a len omylom sa stalo, že k žalobe priložila
plnomocenstvo zo dňa 22.05.2018. Uviedla, že v prípade, ak súd po preverení všetkých uvádzaných
skutočností dospeje k záveru, že nie sú splnené vyššie uvedené zákonné podmienky na zastavenie
konania, tak navrhla, aby súd pristúpil k vykonávaniu dokazovania v predmetnej veci, pričom k veci
samej sa vyjadrí priamo na pojednávaní a tiež predloží i dôkazy, a po vykonanom dokazovaní navrhuje,

aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 15.06.2020 (č. l. 94) uviedla že viackrát vyzvala
žalovanú na mimosúdnej vyriešenie sporu a ani v jednom prípade táto na jej výzvu nereagovala. Zotrvala
na tom že z priloženého spisu je zrejmé, že po podaní žaloby žalovaná vycestovala za žalovanou
do Maďarska, na túto vyvíjala nátlak na základe ktorého žalobkyňa podpísala viacero pripravených

dokumentov. Všetky tieto dokumenty sú datované na 08.10.2018. Uviedla, že má vedomosť, že aj
iné dokumenty týkajúce sa veci žalobkyňa podpísala pod nátlakom a uvedená do omylu. Je zrejmé
žalobkyňa dňa 20.8.2018 podpísala prehlásenie, v ktorom prehlasuje, že naďalej trvá na pokračovaní v
konaní a udelenej plnej moci. Uviedla, že bude vhodné, aby žalobkyňa objasnila kto za ňou vycestovala
v roku 2018 čo jej povedali a čo jej dali podpísať, a aby vysvetlila skutočnosť, že jej predkovia sú F.

F. a A., E. O. (vlastník uvedený na PK vložkách). Zároveň v prílohe predložila prehlásenie žalobkyne
ktoré jej 10.8.2018 spolu s ostatnými listina dala žalovaná podpísať, a v ktorom prehlasuje, že uvedené
pozemky jej otec v minulosti predal práve otcovi žalovanej, aby sa aj k tomu prehláseniu pri vypočutí na
súde vyjadrila. Uviedla, že právny zástupca žalovanej neustále poukazuje na procesné pochybenia ani
v jednom z vyjadrení sa nezaoberá hmotnoprávnu stránkou veci, nespochybnil dôkazy a skutočnosť,

že je jednoznačne preukázané z predložených listín, hlavne PK vložiek, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností bol pán F. F., ktorého manželka sa volala A., a títo boli rodičia žalobkyne, čo vyplýva z
doložených listín (rodný list, úmrtný list, pK vložky). V minulosti sa práve týmto spôsobom upresňovali
vlastníci, že sa uvádzal manžel, manželka, aby nedošlo k omylu pri neskoršej identifikácii vlastníka.
Táto skutočnosť je nespochybniteľná a vyplýva z doložených dôkazných listín. Rodinný klan žalobkyne

preukazuje, že má korene v K. O., avšak predkovia žalovanej v K. O. nikdy nežili. Obsahom vyjadrenia
bol aj návrh na zmenu žaloby a to vzhľadom na skutočnosti, že z procesného hľadiska nie je možné obísť
dedičské konanie po poručiteľovi, aj keď je zrejmé, že dedičské práv svedčí len žalobkyni, je potrebné
majetok po poručiteľovi najprv prejednať v dedičskom konaní a navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby
v tam uvedenom znení.

6. Súd uznesením č. k. 7C/60/2018-104 zo dňa 26.06.2020 pripustil zmenu žaloby tak že, „súd určuje,
že do dedičstva po poručiteľovi F. F. ml. nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti
vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, okres Levice, obec K. O., kat. územie K. O., na
LV č. XXXX, par. č. 336 o výmere 5.136m2 – ako orná pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“ kat.

mapy, na LV č. XXX, par. č. 1379 o výmere 10301 m2 – ako orná pôda, a par. č. 1380 o výmere 2198
– ako orná pôda v podiele 2/3 k celku, par. registra „E“ kat. mapy, na LV č. XXX, na ktorom sú par. č.
1399 o výmere 18.072 m2 – ako orná pôda, par. č. 1400 o výmere 2.719 m2 – ako orná pôda, v podiele
30/82, par. registra „E“ kat. mapy, LV č. XXXX, parcela č. 1766 o výmere 5.658 m2 – ako ostatné plochy
v podiele 3/2014 k celku par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, par. č. 1760 o výmere 28.834 m2 –

ako lesné pozemky, par. č. 1761 o výmere 899.472 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1763 o výmere 860
m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1767o výmere 35.506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768 o výmere
4.323 m2 – ako lesné pozemky, v podiele 3/2014 k celku par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na
ktorom je par. č. 336 o výmere 5.136 m2 – ako orná pôda, v podiele 2/3 k celku, parcele registra „E“ kat.
mapy a LV č. XXXX, par. č. 3618 o výmere 1.424 m2 – ako trvale trávne porasty, v podiele 1/1 k celku

ide o par. registra „E“ kat. mapy.“

7. Súd vo veci vykonal niekoľko pojednávaní. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa
10.06.2021(č-l.139-143)spochybnilplnomocenstvopredloženéžalobkyňouresp.právnouzástupkyňou
žalobkyne a uviedol, že nejde originál, ale iba o fotokópiu. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla že

plnomocenstvo je originál, a už v minulosti žalobkyňu zastupovala v inom konaní, zmenil sa iba dátum,
pričom využila skutočnosť že takéto plnomocenstvo už bolo preložené a v tomto splnomocnení ako
už uviedla zmenila len dátum avšak ide o totožné plnomocenstvo. Súd stranám sporu oznámil, že
splnomocnenie z č. l. 113 považuje za platné, a teda vo veci uskutoční pojednávanie. Právny zástupcažalovanej na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd nariadil znalecké dokazovanie v súvislosti s
udelením plnomocenstva s č.l. 113, a to z odboru písmoznalectva s tým, že okruh otázok na znalca
doručí osobne. Právny zástupca žalobkyne k meritu veci uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

všetkých písomných podaní a vyjadrení, ktoré boli v priebehu konania z ich strany urobené. Mal za to, že
dodržali všetky zákonné procesné náležitosti, navyše žalobu podložili hmotnoprávnymi dôkazmi, ktoré
dokazujú opodstatnenie podanej žaloby, a z toho dôvodu navrhujú aby žalobe bolo vyhovené. V prípade,
ak súd uzná za vhodné, na potvrdenie ich dôkazov, navrhli vypočuť žalobkyňou a pána I., svedka. Na
otázku súdu právny zástupca žalobkyne uviedol, že dedičské konanie ohľadom majetku po poručiteľovi

pánovi F. F. prebehlo v Maďarsku a žiadne iné dedičské konanie neprebehlo. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide
o vec výsluchu žalobkyne, tak by bolo vhodnejšie vypočuť ju dožiadaným súdom v Maďarsku. Právny
zástupca žalovanej uviedol, že v danom prípade nie je pravdou, že by pán F. F. bol ku dňu svojej smrti
12.01.1993 bol vlastníkom sporných nehnuteľností.

8. Na pojednávaní konanom dňa 26.08.2021 (č.l.163-) PZ žalobkyne uviedol, že vzhľadom na doklady,

ktoré doložili do spisu má za to, že z ich strany je jednoznačne preukázaná opodstatnenosť podaného
návrhu, pokiaľ sa jedná o výsluch žalobkyne považuje ho za nadbytočný vzhľadom na to, že súd
vyhodnotil plnú moc ako originál a toto bola jediná vec, pre ktorú chcel žalobkyňu vo veci vypočuť.
Zároveň doložil aj čestné prehlásenie žalobkyne, ktoré je potvrdené úradným prekladom aj je overený
podpis kde prehlasuje, že trvá na súdnom pojednávaní a na podanej žalobe. Pokiaľ sa jedná o znalecké

dokazovanie má za to, že o procesných náležitostiach rozhoduje súd a poukázal na koncentračnú
zásadu a žiadal, aby návrhu protistrane nebolo vyhovené, a aby bolo rozhodnuté o merite veci na
pojednávaní. PZ žalovanej uviedol, že osobný výsluch žalobkyne považuje za dôležitý úkon vzhľadom
k tomu, že pred súd sú predstierané potvrdenia s protirečivým obsahom. Ďalej uviedol, že sa mu
podarilo zistiť, že v Maďarsku bola vydaná monografia pod názvom Fehérlaposok, ktorej autorom je

László Péter, táto bola vydaná v Szekszárd-e v roku 2004 a má to byť dodatok k dohode o výmene
obyvateľov medzi Československom a Maďarskom. V tejto monografii sa nachádza meno F. F., tiež
jeho manželky i samotnej žalobkyne s uvedením, že mali byť z Československa vysídlení v roku 1947.
Vzhľadom k tomu, že táto monografia nemôže byť použitá ako jednoznačný dôkaz, navrhol súdu, aby
zo štátneho archívu v rámci svojej kompetencie vyžiadal vyjadrenie k tomu, či v skutočnosti na pána F.

F., nar. XX.XX.XXXX, jeho manželku A., E. O., a dcéru A. sa vzťahovala dohoda o výmene obyvateľov
medzi Československom a Maďarskom podľa zákona č. 145/1946 Zb. a tiež zákona 148/1947 Zb.,
a či v skutočnosti osoba F. F. bola s manželkou a dcérou v rámci výmeny obyvateľov presťahovaná
do Maďarska. Táto okolnosť má rozhodujúci význam pre súd, aby mohol o žalobe v merite veci
rozhodnúť. Na otázku sudcu, PZ žalobkyne uviedol, že nebudem reagovať na skutočnosti, ktoré uviedol

PZ žalovanej. Na otázku sudcu, PZ žalovanej uviedol, že podľa ich názoru, a to s poukazom na dohodu
č. 145/1946 Zb. čl. VI a VII má za to, že žalobkyňa sa nemôže domáhať svojho nároku, nakoľko
jej právny predchodcovia stratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na území SR.
Ďalej poukázal na dedičské rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nadobudla poľnohospodárske
pozemky v Maďarsku, a to v kat. území Kéty, zatiaľ čo domovú nehnuteľnosť nadobudli dcéry žalobkyne

a samotná žalobkyňa má k takejto nehnuteľnosti len užívacie právo. PZ žalobkyne uviedol, že preverí
skutočnosti tvrdené ohľadom vysídlenia predkov žalobkyne, avšak vychádzali zo zápisov uvedených v
PK vložke, resp. na LV ešte z roku 2011, v ktorých sú zapísaní právny predchodcovia žalobkyne. Ak by
tvrdenie PZ žalovanej bolo pravdivé, tak podľa ich názoru by na LV, resp. PK vložke bolo vlastnícke právo
zapísané v prospech štátu, príp. SPF. Tým pádom by ani žalovaná nemohla predediť takéto pozemky.

9. Súd prostredníctvom dožiadaného súdu v Maďarsku na návrh žalovanej vykonal výsluch žalobkyne,
ktorá pri svojom výsluchu na otázky PZ žalovanej uviedla, že v roku 2018 nebola v Leviciach, je tomu
dávno čo bola naposledy na Slovensku, zriedkavo chodievala na svadby a pohreby. Uviedla, že v roku
2018 nevyhľadala advokáta s tým, že plnú moc podpísala v súvislosti s pozemkami. To za akým účelom

udelilaplnúmocnevedelauviesť,uviedla,žemožnozdôvodupredajapozemkov,lebotomôžebyťjediný
dôvod. Splnomocnenie dávala v Szekszárde, ale nepamätala si v koľkých exemplároch, nepamätala
si ako bol text napísaný. Po predložení splnomocnenia zo dňa 25.05.2018 uviedla, že to je jej podpis,
iný text do splnomocnenie nevpisovala. Pamätala si, že podpisovala iba jeden krát, keď bola u nej
pani advokátka, boli tam traja. O prebiehajúcom spore nevedela, všetky veci rieši iba jej advokátka. Na

otázku PZ žalovanej kedy sa presťahovala z Československa uviedla, že v roku 1947 sa s jej rodinou
presťahovali do obce Kéty, mala vtedy len 9 rokov. Z Československa ich vysťahovali, nakoľko im na
Slovensku zobrali ich domov, tak za výmenu dostali v Maďarsku dom a statok, lebo im v Československuzobrali ich majetok. Na P. dekréty si nepamätá. Na otázku či už niekedy videla PZ žalobkyne uviedla,
že doposiaľ pána advokáta nevidela. Nikdy sa s ním nestretla.

10. PZ žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 07.10.2022 k výsluchu žalobkyne uviedol, že je nespochybniteľné,
že na plnej moci sa nachádza podpis žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že nevie, že prebieha súdne
konanie, tak to pripisuje jej veku. Pokiaľ ide o skutočnosť, že im v obci Kéty pridelili dom a pozemky,
nakoľko ich z Československa vysťahovali uviedla, že to je možné, nikdy netvrdila opak. Poukázala na
všetky predložené doklady, ktoré jednoznačne preukazujú, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva

po poručiteľovi F. F., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX a má zato, že v prípade ak boli zoštátnené,
existoval by relevantný doklad o tom, o ktorom však žalobkyňa nemá vedomosť a ani žalovaná takýto
nepredložila. V taktom prípade by boli sporné pozemky zrejme vedené na štát, alebo ak by boli pridelené
právnemu predchodcovi žalovanej táto by doklad o pridelení predložila, čo sa však nestalo.

11. Na pojednávaní konanom dňa 11.10.2023 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na

podanej žalobe v takom znení ako bola pripustená uznesením v roku 2020 teda, aby súd určil, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi F. F.. Je názoru, že predložený doklad zo strany archívu
preukazuje určité skutočnosti avšak to nebráni súdu, aby v merite veci určil, že tieto nehnuteľnosti patria
do dedičstva vzhľadom na skutočnosť, že tým by sa vrátil iba pôvodný zápis na pôvodného vlastníka
a následne v dedičskom konaní by sa toto dedičstvo prejednávalo opätovne. Ak na základe týchto

skutočnosti, ktoré súd už nadobudol by sa zistilo, že došlo k presídleniu, tak táto nehnuteľnosť by mala
patriť do vlastníctva SR a nie do vlastníctva strany žalovanej. V prípade úspechu si uplatňuje trovy
konania. Na dotaz sudcu, či sa vie podrobnejšie vyjadriť k záznamu pod p. č. 4 na PK v. č. 1312 (č. l.
32 p.v. spisu), uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie. PZ žalobkyne poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu Trnava 24Co/279/2018 vo veci žalobcu Slovenská republika, kde v podstate merito veci bolo

obdobné vo vzťahu k tomu, že došlo k presídleniu týchto osôb a z rozhodnutia či už Okresného súdu
Galanta resp. potvrdzujúceho Krajského súdu Trnava vyplýva, že by sa takéto nehnuteľnosti v rámci
ktorých došlo k presídleniu občanov zo Slovenskej do Maďarskej republiky, by mali tieto nehnuteľnosti
patriť do vlastníctva SR a tieto skutočnosti by sa mali prejednávať na dedičskom konaní a nie v rámci
súdneho konania, teda otázka či bol presídlený alebo nie, sa rieši až na samotnom dedičskom konaní,

čo v podstate je teraz prekvapujúce, že sa neriešila táto vec, keď predmetné nehnuteľnosti nadobudla
strana žalovanej. Pretože tam by sa riešila vec podrobnejšie a príslušný súdny komisár by skúmal
hlbšie skutočnosti, či došlo k presídleniu alebo nie, a ak by došiel k poznatku, že tieto osoby presídlené
boli, tak tým pádom tieto nehnuteľnosti nemohli byť predmetom dedičstva a mali byť zapísané na
SR. PZ žalovanej na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o zhrnutie doteraz produkovaných dôkazov

nachádzajúcich sa v spise a taktiež výpoveďou učinenou samotnou žalobkyňou je potrebné uviesť,
že pred tým ako bola podaná žaloba v tejto veci na tomto súde boli iniciované ešte dve konania,
tiež v obdobnom postavení žalobkyne a žalovanej, ktoré boli zastavené. V minulosti namietal platnosť
plnomocenstva, na základe ktorého bola táto žaloba podaná a uvádzal, že toto plnomocenstvo nebolo
predložené v originály. Z výpovede samotnej žalobkyne, ktorú učinila je zrejmé, že plnomocenstvo alebo

plnomocenstvá podpisovala iba v jednom prípade a nie vo viacerých. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ PZ
žalobkyne predložila plnomocenstvá s rôznymi dátumami ich vyhotovenia, tak tieto, ak ich má považovať
obaalebovšetkyzaoriginál,taksajednalopodľavyjadreniažalobkyneibaojejpodpisnaplnomocenstvá
jej predložené, ktoré neboli v tom čase vypísané k akému účelu majú slúžiť a teda sa jednalo len o bianko
plnomocenstvá. Na toto poukazuje z toho dôvodu, keďže aj z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že na

súdnomkonanínemalazáujemadokoncaaninevedelaotom,žetakétoprebieha.Plnomocenstvá,ktoré
boli dokladané do spisu je zrejmé, že boli vypisované až dostatočne. K meritu veci uviedol, že v danom
prípade je sporné, či vôbec žaloba bola podaná na základe opodstatnenej plnej moci a z uvedeného
dôvodu, či PZ, ktorý túto vec podal, je spôsobilý s ňou nakladať v ďalšom konaní. Toto je vec súdu, ktorú
si musí ozrejmiť a vyjasniť. Ďalej z výsluchu žalobkyne je jednoznačne zrejmé, že došlo k ich vysídleniu

zo Slovenska, to znamená, že jej otca, matky a jej samotnej osoby v rámci výmeny obyvateľov medzi
Maďarskom a Československom. V Maďarsku im boli pridelené pozemky, taktiež aj rodinný dom za
nehnuteľnosti, ktoré zanechali na území Československa a o tejto skutočnosti vlastne PZ žalobkyne
doložila i potvrdenie o dedičskom konaní, ktoré prebehlo v Maďarsku po otcovi žalobkyne, z ktorého je
zrejmé, že tieto nehnuteľnosti, konkrétne rodinný dom nadobudli dcéry žalobkyne a pozemky žalobkyňa.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne bol vysídlený a žalobkyňa požiadala súd o
zmenu petitu, aby určil, že má byť vlastníkom pozemkov, ktoré formálne v evidencii by mali byť vedené
ešte na jeho mene, uviedol, že v tomto prípade treba zvážiť aj to, že či vôbec žalobkyňa je aktívne
legitimovaná na podanie takéto súdneho sporu, nakoľko je zrejmé, že nemôže sa domáhať na súdepetitu, ktorý žiada, keďže nepreukázala, že je tu na to na jej strane odôvodnenosť a opodstatnenosť.
Pokiaľ ide o doteraz vykonané dokazovanie z tohoto je zrejmé, že pokiaľ súd sa vysporiada, že formálne
pripustí túto žalobu, aby naďalej prebiehala na súde, tak vzhľadom na skutočnosť, ktorá bola potvrdená

zo strany štátneho archívu a ministerstva vnútra navrhuje žalobu jednoznačne zamietnuť a žalobkyňu
zaviazať k náhrade trov konania. PZ žalobkyne uviedol, že čo sa týka procesnej stránky veci, ktorú
namieta žalovaná je názoru, že táto žaloba je prípustná, v prípade ak by žalobkyňa nemala záujem
pokračovať alebo vôbec podávať takéto žaloby, tak to by tu ani nestál. Čo sa týka merita veci, dal do
pozornostiuznesenieNajvyššiehosúdusp.zn.3Cdo/154/2010,kdesajasnedeklarujeto,žepredmetom

tohto konania má byť určenie stavu aký tu bol pred smrťou, súd nemá vyrieknuť, že či potenciálni dedičia
bola naša klientka alebo potenciálnou dedičkou je strana žalovaná. V podstate je všetko preukázané,
že dedičkou je strana žalobcu, alebo ona je potomkom v podstate právneho predchodcu a nie strana
žalovaná.Ztohodôvodujenázoru,žetátožalobajeprocesneprípustná,pozmenepetituježalobadobre
koncipovaná, výrok je vykonateľný a jeho zmyslom je len určiť, že tieto nehnuteľnosti patrili právnemu
predchodcovi žalobkyne, že patria do dedičstva. To znamená, že zmyslom žaloby je to, aby sa vrátil na

list vlastníctva pôvodný vlastník pán F. a následne sú tu nové skutočnosti, že došlo k presídleniu pána F.
a jeho rodiny a tieto skutočnosti zakladajú právo SR na tieto nehnuteľnosti. Z toho dôvodu tvrdí, že strana
žalovaná nie je oprávneným vlastníkom na tieto nehnuteľnosti, mala by tam figurovať SR, a preto žiada
žalobe vyhovieť v celom rozsahu a v prípade úspechu si uplatňuje trovy konania. PZ žalovanej uviedol,
že na strane žalobkyne nie sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby bola takáto určovacia žaloba

podanánasúd,keďžejezrejmé,žezákonnépodmienky,ktorémáspĺňaťurčovaciadobavtomtoprípade
nie sú na jej strane naplnené. Čiže pokiaľ ide o naliehavosť právneho záujmu je si vedomá toho, že jej
pozemky nepatria, nemôžu patriť do dedičstva a uplatňuje si na súde právo, ktoré dopredu vie, že jej
nepatrí.PZžalobkyneuviedol,žepredmetomkonanianiejeourčenie,žežalobkyňajevlastníčkoutýchto
nehnuteľností. Predmetom konania je určenie, že niečo - v tomto spore nehnuteľnosti patria do dedičstva

po nebohom pánovi F.. To znamená, že čo sa týka naliehavosti právneho záujmu v danom prípade
pri takých určovacích žalobách o prejednanie dedičstva o vrátenie väzieb vlastne po nebohom, by mal
byť právny záujem bezpredmetný. Otázkou podľa právneho zástupcu žalobkyne je, akým spôsobom
nadobudla nehnuteľnosti žalovaná. Ako mohla strana žalovaná tieto nehnuteľnosti predediť, keď doteraz
z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že potomkom je žalobkyňa, a nie menovaná

žalovaná. Žalovaná sa celý čas snaží podsúvať súdu procesné dôvody tejto žaloby, či už to boli nejaké
problémy s imaginárnym plnomocenstvom, problémy jednak s výpoveďou pani D., čo v podstate je tiež
otázka na mieste, že prečo nebola advokátka prítomná v tom čase. Procesne je táto žaloba v súlade s
CSP, taktiež výrok petitu je vykonateľný bez ohľadu na to, či v podstate ako dopadne nasledovný postup.
Ona ako jediný oprávnený dedič má právo podať takúto žalobu, ona jediná môže požadovať, aby tie

nehnuteľnosti boli vrátené späť do vlastníctva jej otca. Čo sa bude diať nasledovne, to už v podstate nie
je otázkou súdu, ale je to už otázkou, ktorou sa musí vysporiadať súdny komisár, teda príslušný notár na
základe informácii, ktoré mu budú poskytnuté zo strany potenciálnych dedičov. PZ žalovanej poukázal
na články VI. až VIII., Dohody č. 145/1946 Zb., z ktorého jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo
presťahovaných osôb im prináležiacim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska, z

tohto je zrejmé, že táto určovacia žaloba nie je opodstatnená. Nakoľko nemôže žiadať, že ku dňu smrti
patrí nehnuteľnosť do dedičstva, nakoľko zákon jasne uvádza, že vlastníctvo prešlo na štát v prípade
vysťahovania. PZ žalobkyne uviedol, že ako je potom možné, že to prešlo na žalovanú, keď zároveň
tvrdí, že to prešlo na štát. PZ žalobkyne navrhol, aby boli vyžiadané dokumenty z archívu.

12. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.03.2025, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti
strán sporu a za prítomnosti ich právnych zástupcov. Právny zástup žalobkyne zotrval na prednesoch,
ktoré uviedol na poslednom pojednávaní zo dňa 22.11.2023. Je toho právneho názoru, že uvedená
podaná žaloba o zmene petitu bola naformulovaná správne, je procesne prípustná, je dôvodná a to z
ohľadu na fakt, že v priebehu celého konania je jednoznačne preukázané, že potencionálnym právnym

dedičom je žalobkyňa a tá sa domáha iba tej skutočnosti, aby uvedené nehnuteľnosti boli prinavrátené
do vlastníctva, zápisom na LV, jej právnemu predchodcovi. To, čo bude nasledovať následne a teda, ak
by sa otvorilo znovu dedičské konanie, a ako by už rozhodol príslušný súdny komisár a teda, že tieto
nehnuteľnosti by mali patriť Slovenskej republike, už nie je predmetom tohto konania. Do dnešného dňa
strana žalovaná nepreukázala, že by bola oprávneným dedičom uvedených sporných nehnuteľností a z

tohodôvodužiadamežalobevyhovieťvcelomrozsahu.Kaktívnejlegitimáciiuviedol,žeprávežalobkyňa
je jediná, ktorá je aktívne vecne legitimovaná k podaniu žaloby. Čo sa týka naliehavého právneho
záujmu má za to, že v priebehu tohto konania, tento naliehavý právny záujem bol preukázaný už len v
uvedených rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3Cd/154/2010. Poukázal aj na to, že predmetom konania ježaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva a teda nie je pravdou, čo že súdny komisár nie
je ten, ktorý bude rozhodovať, kto bude právnym dedičom a komu nehnuteľnosti patria do dedičstva,
nakoľko v prípade otvorenia dedičského konania bude notár, ako súdny komisár, teda osoba v postavení

sudcu, povinná skúmať skutočnosti, ktoré boli prednesené zo strany PZ žalovanej a teda so 100%
účinnosťou je pravdepodobné, že tieto budú prevedené na Slovenský štát. Predmetom tohto konania je
len učinenie spravodlivosti a to fakt, že strana žalovaného nadobudla uvedené nehnuteľnosti nezákonne
a v rozpore s doterajšou judikatúrou a právnymi predpismi. Právny zástupca žalobkyne na otázku súdu
uviedol, že na výsluchu Q. B. I., netrvá. V záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že

zotrváva na prednesoch na pojednávaní. Má za to, že žaloba bola koncipovaná správne a že žalobkyňa
je oprávnená, teda že boli splnené procesné podmienky na podanie žaloby a žaloba je dôvodná.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že strana žalovaná nadobudla predmetné
nehnuteľnosti nezákonne, a že jediným spôsobom na nápravu nezákonného stavu je uvedený procesný
postup. Z uvedeného dôvodu žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a v prípade úspechu si
uplatňujeme náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Právny zástupca žalovanej uviedol, že sa pridržiava svojho právneho názoru naďalej a zotrváva na
ňom. Nechcel sa vracať spätne k skutočnostiam, ktoré už pred súdom uviedol, čo sa týka procesných
pochybení a plnomocenstiev na začatie už tretieho sporu v poradí, s tými istými účastníkmi. Žalovaná
je v postavení strany z dôvodu, že jej meno je zapísané na liste vlastníctva, ktoré majú byť predmetom
tejto právnej veci. Ďalej poukázal na skutočnosť, že nie súdny komisár má riešiť to, čo patrí alebo nepatrí

do dedičstva, alebo kto to má dediť ale z podanej žaloby je zrejmé, že aj po zmene petitu pôvodnej
žaloby sa žalobkyňa má domáhať určenia takej skutočnosti, ktorá je zákonom vylúčená. Poukázal na
skutočnosť, že v danom prípade samotná žalovaná nie je ani aktívne legitimovaná v tejto veci aby
podala takúto žalobu. Ďalej poukázal na to, že nie je daný ani jej naliehavý právny záujem. Z dokladov,
ktoré boli súdu predložené je jednoznačne preukázané, že vzhľadom na vysídlenie žalobkyne a jej

právnych predchodcoch a dôkaz predložený súdu je žaloba nedôvodne podaná. Uviedol, že nesúhlasí
s prednesom PZ žalobkyne, a to z dôvodu, že zákon jednoznačne udáva, že ten, kto bol vysídlený, jeho
majetok mu už nemôže patriť, t.j. ak to preloží, tak ani majetok, ktorého sa domáha žalobou žalobkyňa
nemohol byť ani ku dňu smrti jej otca jeho vlastníctvom a teda nebude môcť byť ani predmetom
dedičského konania. Zo zaslaného písomného dokumentu, ktorý bol na začiatku tohto pojednávania

oboznámený, jednoznačne vyplýva, že jediným subjektom, ktorý môže podať určovaciu žalobu ohľadne
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tejto právnej veci je Slovenská republika. Žalobkyňa, oprávnenie
ktorého sa domáha zákonom, danú možnosť nemá. Právny zástupca žalovanej na otázku súdu uviedol,
že netrvá na vykonaní znaleckého dokazovania s odkazom na výsluch žalobkyne. PZ žalovaného,
titulom záverečnej reči uviedol, že je preukázané, že žaloba bola podaná nedôvodne a z uvedeného

dôvodu navrhujem aby táto bola v celom rozsahu zamietnutá, a aby žalovanej súd priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Ak by bola akákoľvek pochybnosť o vlastníctve žalovanej, tak z vykonaných
dôkazov jediným subjektom na podanie akékoľvek žaloby je Slovenská republika.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listín, a to najmä fotokópia

žaloby zo spisu 15C/42/2018 na č.l.22-24, LV č. XXXX na č.l. 25, Lv č. XXX na č.l. 25 rub, LV č. XXX
na č.l. 26, LV č. XXXX na č.l. 26 rub-27, LV č. XXXX na č.l. 27 rub, LV č. XXXX na č.l. 28, LV č. XXXX
na č.l. 28rub-29, PK vložky č. 1323, 791, 831, 1312, 831, 531 a 171 na č.l. 30-38, rodný list žalobkyne
na č.l. 39, doklad totožnosti žalobkyne na č.l. 40, úradný preklad dedičského rozhodnutia na č.l. 41-44,
preklad- výňatok z matriky na č.l.47-48, 98, čestné prehlásenie Q. B. I. na č.l. 55, Zmluva o uzavretí

budúcej kúpnej zmluvy na č.l. 56-57, pokus o mimosúdne riešenie veci na č.l. 72 rub a 96, zmena žaloby
na č.l.94-95, čestné prehlásenie žalobkyne na č.l. 132-133, preklad lekárskeho potvrdenia o zdravotnom
stave žalobkyne na č.l. 153-154, žiadosť o vykonanie dôkazu na č.l. 193, zápisnica Okresného súdu v
Szekszárde o výsluchu žalobkyne na č.l. 217-220, presídlenie do Maďarska – informácia od SNA zo
dňa 28.03.2023 na č.l. 239, dokumenty Osídľovacieho úradu – informácia z SNA zo dňa 25.10.2023 na

č.l. 297, a ostatných ku spisu pripojených listín pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav :

14. Z predložených listov vlastníctva č. XXXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX vyhotovených
v roku 2010 a 2011 súd zistil, že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Levice, katastrálny odbor,
okres Levice, obec K. O., kat. územie K. O., a to : LV č. XXXX, na ktorom je vedená par. č. 336 o výmere

5.136m2 – ako orná pôda, bol ako vlastník 2/3 vedený pán F. F.,(otec žalobkyne) , ide o par. registra
„E“kat. mapy, ďalej LV č. XXX, na ktorom je vedená par.č. 1379 o výmere 10301 m2 – ako orná pôda,
a par. č. 1380 o výmere 2198 – ako orná pôda, ktorej 2/3 bol ako vlastník vedený pán F. F., ide o par.
registra „E“ kat. mapy, LV č. XXX, na ktorom sú par. č. 1399 o výmere 18072m2 – ako orná pôda, par.č. 1400 o výmere 2.719 m2 – ako orná pôda, ktorej 30/82 bol ako vlastník vedený pán F. F. ide o par.
registra „E“ kat. mapy, ďalej list vlastníctva č. XXXX, na ktorom je vedená parcela č. 1766 o výmere
5658m2 – ako ostatné plochy ktorej 3/2014 bol ako vlastník vedený F. F. ide o par. registra „C“ kat. mapy,

LV č. XXXX, na ktorom sú vedené par. č. 1760 o výmere 28834 m2 – ako lesné pozemky, par. e. 1761
o výmere 899472 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1763 o výmere 860 m2 – ako lesné pozemky, par. č.
1767o výmere 35506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768 o výmere 4323 m2 – ako lesné pozemky,
ktorých 3/2014 bol ako vlastník vedený F. F. ide o par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom
je par. č. 336 o výmere 5136 m2 – ako orná pôda, ktorej ako vlastníkom 2/3 bol vedený pán F. F., ide

o parcelu reg. „E“ kat. mapy a LV č. XXXX z roku 2010 , na ktorom je par. č. 3618 o výmere 1424 m2
– ako trvale trávne porasty, , ktorých ako vlastníkom bol v podiele 1/1 vedený pán F. F. I.. ide o par.
registra „E“ kat. Mapy. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: Pk vl. c. 1325, 831,
791, 2 – kupa cd. 3204/1924, ded. D 174/35, cd. 3369/1937. – vz 703/94. Z listu vlastníctva č. XXX je
zrejmý titul nadobudnutia LV: Pk vl. c. 1312, 1323, 1411, 1 –D 174/35, kupa cd. 3204/1924, D 1660/73.
Z listu vlastníctva č. XXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: Pk vl. c. 998, 566, 531, 3 – kupa cd. 4293/1933.

Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmý titul nadobudnutia LV: č.d. 1532/1866, PKV 171, B1, Rozhodnutie
SK Levice C 13/2010 o schválení ROEP, ppl dňa 26.07.2010. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmý titul
nadobudnutia LV: PKV 1312 pre parcely reg. E KN 3611 3613 3618. Z listu vlastníctva č. XXXX je zrejmý
titul nadobudnutia LV: č.d. 1532/1866, PKV 171, B1. Rozhodnutie SK Levice C 13/2010 o schválení
ROEP, ppl dňa 26.07.2010.

15. Z PK vložiek XXXX, 791, 1312, 831, 531a a 171 súd zistil, že tieto sa týkajú vlastníckeho práva F. F.,
ml. (ženatý s A. O.) k majetkovej podstate tam uvedenej, ktorú nadobúdal titulom kúpy a dedenia. Z PK
vložiek vyplýva, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je uvedený pán F. F. ml, ktorého manželka
sa volala A., a títo boli v zmysle predloženého rodného listu žalobkyne a úmrtného listu otca žalobkyne,
preukázateľne jej rodičmi. Na Pk vložke XXXX v časti B vlastníctvo je zápis zo dňa 24.02.1961. Podľa

výmeru Osídľovacieho úradu v Bratislave zo dňa 10.dec. 1949 č. 3849/84-243/1949,odpisuje sa parcela
mpč. 1514/a, do hárku č. 2048 tejto knihy“. V časti A majetková podstata je pečiatka z ktorej vyplýva, že
v tejto vložke došlo ku zmene podľa RI 96/68 na celé p.č.

16. Z prekladu dedičského rozhodnutia (č.l. 44-47) súd zistil, že po nebohom F. F., ktorý zomrel bez

zanechania závetu dňa 12.01.1993 v Szekszárde (meno matky E. F., 1913) sa odovzdáva na liste
vlastníctva č. XXX Kéty, pod par. Č. 861/5 orná pôda o výmere 4.629 m2 v 1, na LV č. XXX, Kéty,
parc. č. 885, vinica o výmere 363 m2 v celosti, na LV č. XXX, Kéty, parc. č. 886/2 záhrada o výmere
302 m2 v celosti, na LV č. XXX, Kéty, parc. č. 895, lisovňa o výmere 115 m2 v celosti, na zvláštnej
listine č. 4/0404Výrobného družstva Felsonána, pod 3. vlastníckym skupinovým číslom vedená orná

pôda o výmere 3 ha 2679 m2, vinica v extraviláne o výmere 655 m2 a orná pôda o výmere 112 m2,
nehnuteľnosti v celosti a obchodnú časť pod poradovým číslom 0352 a podielový list z titulu zákonného
dedenia v celosti odovzdáva dcére poručiteľa- žalobkyni. Matke žalobkyni A. F. F. E. O. boli pridelené
vdovské užívacie právo na uvedené nehnuteľnosti, ako pozostalej manželke. Ďalej na LV č. XXX Kéty,
parc. č. 69 rodinný dom, dvor, hospodárska budova a záhrada o výmere 5.294 m2, v 1 z titulu darovania

pre vnučky poručiteľa, dcéry žalobkyne, na ktorých má užívacie právo žalobkyňa. Ďalej vyplýva, že
poručiteľ zomrel bez zanechania záveru, jeho zákonným dedičom je jeho jediné dieťa.

17. Z výňatku z matriky úmrtia (č.l. 48, 98) pod poradovým číslom 1725276 súd zistil, že zosnulý F. F.,
muž, ženatý, miesto narodenia K. O., dňa XX.XX.XXXX zomrel v Szekszárd dňa 12.01.1993. Meno otca

zomrelého je uvedené ako: F. F. a matky: E. F., meno manželky A. O..

18. Z rodného listu žalobkyne (č.l. 97 rub) zapísaného v knihe narodení matričného úradu K. O. zväzok
4, ročník 1937, strana 212, por. Č. 24 súd zistil, že je zapísaná s dňomnarodenia 20.11.1937, miestom
narodeniaK.O.,žalobkyňaA.F.,pohlavieženské,otec:F.F.,E.F.,24ročný,miestonarodenianezistené,

štátne občianstvo Slovenská republika, matka: A. F., red. O., 23 ročná, miesto narodenia nezistené,
štátne občianstvo Slovenská republika.

19. Z čestného prehlásenia Q. B. I. (č.l.55) súd zistil, že tento prehlásil, že zaplatí všetky trovy
a výdavky vyplývajúce z plnomocenstva udeleného žalobkyňou I. E. I., predchádzajúcej právnej

zástupne žalobkyne.

20. Zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 01.06.2018 (č.l.56-57) súd zistil, že žalobkyňa dňa
01.06.2018 uzatvorila s Q. B. I. R. o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy predmetom, ktorej bol záväzokbudúceho predávajúceho (žalobkyne) a budúceho kupujúceho, že medzi sebou uzavrú kúpnu zmluvu
na kúpu sporných nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania.

21. Pokus o mimosúdne vyriešenie veci (č.l. 72 rub,96) súd zistil, že právna zástupkyňa žalobkyne
kontaktovala žalovanú za účelom mimosúdne vyriešenia sporu,

22. Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 14.07.2020 (č.l. 132 ) súd zistil, že žalobkyňa dňa
14.07.2020 prehlásila, že listiny, ktoré som podpísala dňa 10.08.2018 podpisovala v tiesni, pod tlakom

a ovplyvnená Žalovanou J. F.. Žalovaná J. F. bez upovedomenia jej právneho zástupcu ju navštívila
s vopred pripravenými listinami, ktoré obsahovali odvolanie plnomocenstvá, oznámenie o odvolaní
plnomocenstva a spaťvzatie Žaloby, ako aj prehlásenie, že jej otec F. F., resp. starý otec F. F. v
minulosti previedli predmetné nehnuteľnosti rodine Žalovanej J. F.. Zdôraznila, že čestné prehlásenie
podpísané 10.08.2018 bolo podpísané v tiesni, pod tlakom a nič z toho sa nezakladá na pravde. Jej
otec, resp. starý otec nepredali Žiadne pozemky a stále trvá na tom, že predmetné nehnuteľnosti patria

do vlastníctva jej rodiny. Preto, keď jej došlo, že som sa stala obeťou premysleného podvodu a čo
podpísala, tak opakovane podnietila nové súdne konanie voči Žalovanej J. F. o určenie vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom.

23. Z úradného prekladu lekárskeho potvrdenia o zdravotnom stave žalobkyne (č.l.152-155) vyplýva,

že žalobkyňa pre svoje zdravotné problémy a všeobecný stav nie je schopná sa dostaviť na súdne
pojednávanie ani na mieste, ani na Slovensku. Kvôli svojim chronickým ochoreniam nie je schopná
zvládnuť dlhšiu cestu.

24. Z vyjadrenia Ministerstva vnútra, Slovenského národného archívu zo dňa 28.03.2023 (č.l. 239) súd

zistil, že na súpise obyvateľstva určeného na výmenu podľa dohody medzi ČSR a MR zo dňa 27.02.1946
sú zapísané pod poradovým číslom 191 F. F., narodený XXXX, 192. A. F., E. O., narodená XXXX, 193
dcéra A. F., narodená XXXX, obyvatelia obce K. O., okres Levice. V zmysle rozhodnutia SK (Zmiešaná
komisia) č. 29 s transportom číslo Ma-52/I prekročili štátne hranice 14.05.1947 v staniciach Parkan
(Štúrovo) – Szob. Zároveň bolo oznámené, že archívne dokumenty sú uložené vo fonde Osídlovací úrad

pre Slovensko

25. Z vyjadrenia Slovenského národného archívu zo dňa 25.10.2023 (č.l. 297) súd zistil, že rozhodnutie
Osídľovacieho úradu pre Slovensko o presídlení osôb na základe dohody o výmene obyvateľstva
medzi Československou a Maďarskou republikou z obce K. O. na mená F. F. , manželka A. F. a

dcéra A. F. , konfiškačné rozhodnutie na ich nehnuteľný majetok a výmer Osídľovacieho úradu číslo
3849/84-243/1949, sme v Slovenskom národnom archíve nenašli. Zároveň Vám dali do pozornosti
Dohodu medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva číslo 145/19466 Zb., ktorá sa
zmieňuje aj o nakladaní s nehnuteľnosťami presťahovaných osôb (čl. VII)

26. Žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od vlastníckeho práva
svojho právneho predchodcu – otca, zomrelého F. F., po ktorom prebehlo dedičské konania v Maďarskej
republike, pričom v zmysle dedičského rozhodnutia je jeho jedinou dedičkou. Naliehavý právny záujem
na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom F. F. žalobkyňa odôvodnila tým, že súdnym
rozhodnutím, ktorým sa určí vlastnícke právo, sa zápisom do katastra nehnuteľností dosiahne zmena

medzi stavom právnym a zapísaným, teda potrebou zosúladenia právneho a faktického stavu.

27. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa A. F., pohlavie ženské, je dcérou otca: F. F., E. F., 24 ročný,
miesto narodenia nezistené, štátne občianstvo Slovenská republika, a matky: A. F., red. O., 23 ročná,
miesto narodenia nezistené, štátne občianstvo Slovenská republika. Taktiež nebolo sporné, že a bolo

preukázané výňatkom z matriky úmrtia (č.l. 48, 98) pod poradovým číslom 1725276, že zosnulý F. F.,
muž, ženatý, miesto narodenia K. O., dňa XX.XX.XXXX zomrel v Szekszárd dňa 12.01.1993. Meno otca
zomrelého je uvedené ako: F. F. a matky: E. F., meno manželky A. O.. Z dedičského rozhodnutia (č.l.
44-47) vyplýva, že po nebohom F. F., ktorý zomrel bez zanechania závetu dňa 12.01.1993 v Szekszárde
(meno matky E. F., 1913) bola titulom zákonného dedenia jeho jediné dieťa, dcéra - žalobkyňa.

Nesporným bolo taktiež, že na súpise obyvateľstva určeného na výmenu podľa dohody medzi ČSR
a MR zo dňa 27.02.1946 boli zapísané pod poradovým číslom 191 F. F., narodený XXXX, 192. A.
F., E. O., narodená XXXX, 193 dcéra A. F., narodená XXXX, obyvatelia obce K. O., okres Levice.
V zmysle rozhodnutia SK (Zmiešaná komisia) č. 29 s transportom číslo Ma-52/I títo prekročili štátnehranice 14.05.1947 v staniciach Parkan (Štúrovo) – Szob. Právny predchodca žalobkyne, F. F., zomr.
XX.XX.XXXX (otec žalobkyne) a A. F., E. O. (matka žalobkyne) mali jedného potomka, žalobkyňu. Právni
nástupcovia po F. F. je jeho dcéra, žalobkyňa. Nebolo sporným ani to, že žalovaná je v súčasnosti

výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností, na základe osvedčenia o dedičstve 6D 9/2016, D not
11/2016 zo dňa 16.02.2016.

28. V konaní bolo sporným či vlastníkom sporných nehnuteľností bol v čase smrti právny predchodca
žalobkyne, jej otec, F. F., zomrelý XX.XX.XXXX.

29. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nieje potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy,

povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy môže ešte pred zaplatením prídelovej ceny
vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. v znení
nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR. Výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd
urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

31. Podľa prvej vety čl. V dohody o výmene obyvateľstva (účinnej od 15. mája 1946) „V počte
rovnajúcom sa počtu osôb slovenskej a českej národnosti, presťahovaných z územia Maďarska na
územie Československa, budú presťahované na územie Maďarska osoby maďarskej národnosti, ktoré
majú stále bydlisko na území Československa a stratili podľa dekrétu prezidenta Československej
republiky zo dňa 2. augusta 1945 o úprave československého štátneho občianstva osôb nemeckej a

maďarskej národnosti (č. 33/1945 Sb.) československé štátne občianstvo.“.

32. Podľa prvej vety čl. VII dohody o výmene obyvateľstva „Vlastnícke právo presťahovaných osôb k im
prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza na štát ich doterajšieho bydliska.“.

33. Podľa prvých dvoch viet § 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb. (zákon na vykonanie dohody o výmene
obyvateľstva, účinný od 20. augusta 1947, pozn.) „O tom, jsou-li podle konfiskačních předpisů splněny
podmínky pro konfiskaci (přechod na stát) majetku, na nějž se vztahují ustanovení čl. VII dohody,
rozhoduje, - pokud se tak již nestalo - , s konečnou platností osidlovací úřad, a to, jde-li o majetek
zemědělský, v dohodě s pověřenectvem zemědělství a pozemkové reformy. Tyto podmínky se považují

za splněné, byla-li osoba, které tento majetek náležel, přestěhována do Maďarska (odstavec 3)…“.

34. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 148/1947 Sb. „Konfiskačními předpisy se rozumějí předpisy o konfiskaci
nepřátelského majetku, vydané po 5. květnu 1945, na Slovensku po 29. srpnu 1944.“

35. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 148/1947 Sb. „Osobami přestěhovanými do Maďarska se rozumějí osoby,
které byly podle dohody přestěhovány nebo se podle dohody nebo ujednání s ní souvisících za takové
považují, s výjimkou osob, na něž se vztahují ustanovení čl. VIII, věty první dohody.“.

36. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

37. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

38. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

39. Podľa § 187 ods. 1 a 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.40. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

41. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

42.Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťstranysporuzavýsledokkonania,tedaza
to, že by počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu by muselo byť rozhodnuté
o veci samej v jeho neprospech. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé
rozhodnutie. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom
svojho tvrdenia, takže strana musí aj preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenie

za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno leží pritom na tej strane sporu, ktorá z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Posudzovanie dôkazného bremena je potom
súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov.

43. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o určenie, či určitá vec patrí do dedičstva súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/154/2010 (R3/2011)
dospel k záveru, že súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takýchto žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré
nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe

požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa,
nepotvrdzujerozhodnutieodedičstve(osvedčenieodedičstve),žededičjevsúčasnostivlastníkomveci.
Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája
vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola
v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.

Následne Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 482/2013 dospel k názoru,
že je ústavne neakceptovateľný záver, podľa ktorého krajský súd objektívnu nespôsobilosť prípadného
vyhovujúce rozsudku (vo veci určenia, že nehnuteľnosť patrila do dedičstva po poručiteľovi) vyvolať
zmenu v zápise vlastníkov spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností striktne stotožňuje s absenciou
zmeny právneho postavenia sťažovateľa po takomto určení a tým vylučuje danosť jeho naliehavého

právneho záujmu na takomto určení. Skutočnosť, že prípadné určenie, že sporné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po otcovi sťažovateľa (ani v spojení s následným osvedčením, že tieto nehnuteľnosti ku
dňu smrti poručiteľa nadobudol do vlastníctva sťažovateľ), nemôže vyvolať zmenu v zápise vlastníkov
v katastri nehnuteľností, nemôže viesť striktne k záveru, že sa tým žiadnym spôsobom nezmení
právne postavenie sťažovateľa. Naopak, práve meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho

predchodcu sťažovateľa k sporným nehnuteľnostiam môže zmeniť právne postavenie sťažovateľa,
keďže jedine úspech sťažovateľa v konaní o jeho návrhu mu umožní uplatnenie svojich prípadných
nárokov voči subjektom, ktoré boli alebo sú stále vedené v katastri nehnuteľností ako vlastníci spornej
nehnuteľnosti. Opačný záver by znamenal denegatio iustitiae v prípadoch, ak po smrti poručiteľov dôjde
k právnym úkonom, ktorých predmetom je nakladanie s majetkom, ktorý patril poručiteľovi ku dňu jeho

smrti.

44. Žaloba o určenie, či vec patrí do dedičstva, je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“). Určovacou žalobou možno v zmysle
citovaného ustanovenia žiadať, aby súd rozhodol o „určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na

tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.“ Naliehavý právny záujem môže byť daný napr. tým, že ak súd vyhovie žalobe
a určí, že veci, ktoré sú predmetom konania, patrili k okamihu smrti poručiteľovi, tieto sa stávajú
predmetom konania o dedičstve. V prípadnom dedičskom konaní by mal žalobca postavenie dediča.
„Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov

celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne.
Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú
a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov (v súčasnosti nútené procesné spoločenstvo podľa§ 78 CSP) v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5MCdo/15/2007 z 22. februára
2008).“ „O žalobe na určenie, že tá-ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi rozhodne súd
v sporovom konaní, účastníkmi ktorého (buď ako žalobcovia alebo žalovaní) sú všetci dedičia (napr.

rozhodnutie NS SR, sp. zn. 1Cdo/183/2009 z 30. mája 2011).“ Uvedené závery zrekapituloval NS SR
vo svojom uznesení sp. zn. 8Cdo/94/2018 z 16. mája 2019, podľa ktorého: „V rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu, v otázke vymedzenia okruhu strán sporu v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva
po poručiteľovi, možno teda považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom
tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú

postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP). Konania o takejto žalobe sa tak
musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej
legitimácie.“ Žaloba o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva, musí smerovať voči tomu, kto je
vlastníkom tejto veci. Ak ide napr. o nehnuteľnosť, žaloba smeruje proti tomu, kto je ako jej vlastník
zapísaný v katastri nehnuteľností.

45. Predmetný spor sa týka určenia, či právny predchodca žalobkyne bol vlastníkom predmetného
nehnuteľného majetku ku dňu smrti. Podľa ustálenej judikatúry sa dedič môže domáhať
určenia, že poručiteľ bol vlastníkom majetku v deň smrti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu zo
14.12.2000, spis č. 20Cdo/1897/98, uverejnený v Soudné rozhledy č. 6/2001). Toto určenie sa týka
dátumu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastanú neskôr, ho nemôžu ovplyvniť. Aj keď sa vec, ktorej

sa toto určenie týka, následne prerokuje v dedičskom konaní a nadobudnutie dedičstva sa potvrdí
(alebo sa schváli dohoda o vysporiadaní dedičstva alebo sa dedičské konanie ukončí inak), neznamená
to, že dedič je naďalej vlastníkom majetku. Po smrti poručiteľa mohla nastať právna udalosť, ktorá
viedla k vzniku vlastníckeho práva inej osoby (napr. v dôsledku vydržania). Na určenie, či bol poručiteľ
vlastníkom veci v deň smrti, sú však tieto neskoršie udalosti irelevantné (rozhodnutie Najvyššieho súdu

Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1977/2001).

46. Súd k namietanej absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanou určení
vznesenej zo strany žalovanej uvádza, že stotožňujúc sa s vyššie uvedenými závermi súdov má zato, že
v danej situácii treba vychádzať zo skutočnosti, že je v katastri nehnuteľnosti ako vlastník označených

nehnuteľností zapísaná žalovaná. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že vlastníkom nehnuteľností bol v čase jeho
smrti jej otec, s ktorým žalovaná naviac nebola ani v žiadnom príbuzenskom vzťahu, a po ktorom
je iba ona jedinou zákonnou dedičkou, v takomto prípade má žalobkyňa naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke je (okrem iného) aj podkladom pre
uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. V danom prípade odopretím určovacej žaloby by

došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v
zápise v katastri nehnuteľností a žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom
na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť
zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa

odvodzovala svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od vlastníckeho práva svojho právneho
predchodcu – otca, zomrelého F. F., po ktorom prebehlo dedičské konania v Maďarskej republike,
pričom v zmysle dedičského rozhodnutia je jeho jedinou dedičkou. V prejednávanej veci súd prvej
inštancie považoval naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva
po zomrelom F. F., za daný a preukázaný.

47. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho
práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného

práva(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Na to, aby sa niekto stal stranou
sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu
(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemupodanážaloba(vtakomprípadesastáva
žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho
vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného

práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom
povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná
legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu,ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia
(žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok
pasívnejvecnejlegitimácieidenaopakvtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnej
povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 <.). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Skúmanie vecnej legitimácie
je totiž procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho súdu. Otázku, či žalobca je v spore aktívne
legitimovaný,t.j.čijenositeľomtvrdenéhohmotnéhoprávaačisprávneoznačilosobu-nositeľatvrdenej
povinnosti, t. j. či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd v samotnom

závere konania, kedy z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie
pre účastníkov konania.

48. Súd mal vzhľadom na uvedené preukázanú aj namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne
a pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, ktorá je v súčasnosti zapísaná ako vlastnícka sporných

nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.

49. Predmetom konania je nárok žalobkyne, aby súd určil že nehnuteľnosti vedené Okresným úradom
Levice, katastrálny odbor , okres Levice, obec K. O., kat. územie K. O. , a to : LV č. XXXX, na ktorom
je vedená par. č. 336 o výmere 5.136m2 – ako orná pôda, kde je vlastníkom 2/3 vedený pán F. F.,(otec

žalobkyne) , ide o par. registra „E“kat. mapy, ďalej LV č. XXX, na ktorom je vedená par.č. 1379 o výmere
10301 m2 – ako orná pôda, a par. č. 1380 o výmere 2198 – ako orná pôda, ktorej 2/3 je vlastník pán
F. F.,(otec žalobkyne), ide o par. registra „E“ kat. mapy, LV č. XXX, na ktorom sú par. č. 1399 o výmere
18072m2 – ako orná pôda, par. č. 1400 o výmere 2.719 m2 – ako orná pôda, ktorej 30/82 je vlastník
pán F. F. (otec žalobkyne) ide o par. registra „E“ kat. mapy, ďalej list vlastníctva č. XXXX, na ktorom

je vedená parcela č. 1766 o výmere 5658m2 – ako ostatné plochy ktorej 3/2014 je vlastník F. F. (otec
žalobkyne) ide o par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom sú vedené par. č. 1760 o výmere
28834 m2 – ako lesné pozemky, par. e. 1761 o výmere 899472 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1763 o
výmere 860 m2 – ako lesné pozemky, par. č. 1767o výmere 35506 m2 ako lesné pozemky a par. č. 1768
o výmere 4323 m2 – ako lesné pozemky, ktorých 3/2014 vlastníkom je pán F. F. (otec žalobkyne)ide o

par. registra „C“ kat. mapy, LV č. XXXX, na ktorom je par. č. 336 o výmere 5136 m2 – ako orná pôda,
ktorej vlastníkom 2/3 je pán F. F. (otec žalobkyne), ide o parcelu regi. „E“ kat. mapy a LV č. XXXX z roku
2010 , na ktorom je par. č. 3618 o výmere 1424 m2 – ako trvale trávne porasty, , ktorých vlastníkom
je v podiele 1/1 pán F. F. I.. (otec žalobkyne) ide o par. registra „E“ kat. Mapy, patria do dedičstva po
poručiteľovi, jej otcovi, F. F. ml. nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX teda, že jej právny predchodca,

bol ku dňu smrti vlastníkom predmetných nehnuteľností, a preto tieto nemohla nadobudnúť žalovaná.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju
zamietol. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od toho, že sporné nehnuteľnosti vlastnili jej predkovia,
pričom pozemky neboli do dnešnej doby prededené a prevedené na jej meno resp. ktoré boli ešte

v rokoch 2010 a 2011 vedené na liste vlastníctva, kde bol ako vlastník uvedený jej otec, avšak nebol
na nich presnejšie identifikovaný. Svoje tvrdenia preukazovala predložením rodného listu, z ktorého
nepochybne vyplýva, že jej otcom bol F. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Rovnako mal súd
za preukázané, že žalobkyňa je právnym nástupcom po svojom právnom predchodcovi, otcovi, a to na
základe Dedičského rozhodnutia z roku 1993. Rovnako mal súd za preukázané, a to z predložených

pozemnoknižných vložiek č. 1323, 1312, 791, 831 ,531a 171, že jej právny predchodca – otec bol
vlastníkom sporných nehnuteľností, pričom v rokoch 2010 a 2011 bol zapísaný aj ako vlastník sporných
nehnuteľností označený Menom a priezviskom (F. F.), a to nehnuteľností, všetky vedené Okresným
úradom Levice, katastrálny odbor, okres Levice, obec K. O., kat. územie K. O. , a to : LV č. XXXX, LV č.
XXX,LVč.XXX,N.XXXX,LVč.XXXX,LVč.XXXX,LVč.XXXXzroku2010ktorýchvlastníkombolpánF.

F. I.. (otec žalobkyne). Z pozemnoknižných vložiek je zrejmé, že v minulosti bol ako vlastník predmetných
pozemkových nehnuteľností zapísaný právny predchodca žalobkyne - jej otec t .j. F. F., ktorého otec bol
F. F., a matka F. E., (tieto skutočnosti vyplývajú aj z úmrtného listu otca žalobkyne, F. F.) pričom vo vzťahu
kžalovanejnebolpočasceléhokonaniapreukázanýžiadenpríbuzenskývzťah,tentonebolpočasceléhokonania dokonca ani tvrdený. Súd má však zato, že predmetom tohto konania, je určenie či v čase smrti
poručiteľa teda 12.01.1993 bol poručiteľ vlastníkom sporných nehnuteľností, a či tieto patria do dedičstva
po ňom. K žalobe pripojila žalobkyňa aj Osvedčenie o dedičstve 6D 9/2016, D not 11/2016 zo dňa

16.02.2016, právoplatného dňa 16.02.2016, na základe ktorého sa vlastníčkou predmetných pozemkov
stala žalovaná. Súd konštatuje, že sa nezaoberal v konaní tým, ako tieto nehnuteľností nadobudla
žalovaná, nakoľko pre súd nie je v predmetnom konaní rozhodujúci stav, ktorý nastal do budúcnosti,
resp. po úmrtí právneho predchodcu žalobkyne, ale stav v čase smrti právneho predchodcu žalobkyne.

51. Súd sa stotožnil aj s tvrdením žalobkyne, že bolo preukázané z predložených Listín hlavne, PK
vložiek že vlastníkom predmetných nehnuteľností bol pán F. F., ktorého manželka sa volala Ester, a títo
boli v zmysle predloženého rodného listu žalobkyne a úmrtného listu otca žalobkyne, preukázateľne
jej rodičmi. V minulosti sa práve týmto spôsobom upresňovali vlastníci, teda že sa uvádzal manžel,
manželka, aby nedošlo k omylu pri neskoršej identifikácii vlastníka.

52. V priebehu konania vyšlo najavo, že právny predchodcovia (matka a otec) žalobkyne mali byť spolu
so žalobkyňou z územia Československa vysídlení, a to na základe Dohody medzi ČSR a Maďarskou
republikou č. 145/1946 Sb. Tieto skutočnosti mal súd potvrdené aj z dopytu vykonaného do Slovenského
národného archívu, na základe ktorého bolo zistené, čo nebolo stranami spory spochybnené, že na
súpise obyvateľstva určeného na výmenu podľa dohody medzi ČSR a MR zo dňa 27.02.1946 sú

zapísané pod poradovým číslom 191 F. F., narodený XXXX, 192. A. F., E. O., narodená XXXX, 193
dcéra A. F., narodená XXXX, obyvatelia obce K. O., okres Levice. V zmysle rozhodnutia SK (Zmiešaná
komisia) č. 29 s transportom číslo Ma-52/I prekročili štátne hranice 14.05.1947 v staniciach Parkan
(Štúrovo) – Szob. Zároveň bolo oznámené, že archívne dokumenty sú uložené vo fonde Osídlovací
úrad pre Slovensko. Z vyjadrenia Slovenského národného archívu zo dňa 25.10.2023 súd zistil, že

rozhodnutie Osídľovacieho úradu pre Slovensko o presídlení osôb na základe dohody o výmene
obyvateľstva medzi Československou a Maďarskou republikou z obce K. O. na mená F. F., manželka
A. F. a dcéra A. F., konfiškačné rozhodnutie na ich nehnuteľný majetok a výmer Osídľovacieho úradu
číslo3849/84-243/1949,savSlovenskomnárodnomarchívenenašli.Slovenskýnárodnýarchívoznámil,
že dáva súdu do pozornosti Dohodu medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva

číslo 145/19466 Zb., ktorá sa zmieňuje aj o nakladaní s nehnuteľnosťami presťahovaných osôb (čl. VII).
Uvedené skutočnosti boli však potvrdené najmä výsluchom samotnej žalobkyne, ktorá uviedla, že došlo
k ich presídleniu do Maďarska a v Maďarsku im bola poskytnutá náhrada za pozemky, majetky ktoré im
v Československu zobrali, v dôsledku ich presídlenia.

53. V apríli 1947 sa začala výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom.
Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom bola povojnová obojstranná migrácia
obyvateľstva na základe vzájomnej dohody medzi oboma štátmi. Primárnym zámerom česko-
slovenských predstaviteľov bolo vysídlenie čo najväčšieho počtu Maďarov. Zákonnou úpravou pre túto
výmenu obyvateľstva bola Dohoda medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva

zák. č. 145/1946 Sb. Podľa čl. V tejto dohody, v počte rovnajúcom sa počtu osôb slovenskej a českej
národnosti, presťahovaných z územia Maďarska na územie Československa, budú presťahované na
územie Maďarska osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále bydlisko na území Československa
a stratili podľa dekrétu prezidenta Československej republiky zo dňa 2. augusta 1945 o úprave
československého štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti (č. 33/1945 Sb.),

československé štátne občianstvo. Československá vláda bude mať právo presťahovať na územie
Maďarska i nad počet uvedený v predošlom odstavci osoby maďarskej národnosti, ktoré majú stále
bydlisko na území Československa a o ktorých je reč v článku VIII. tejto Dohody.

54. Je teda nesporné, že zámerom výmeny obyvateľstva bolo vysťahovanie osôb maďarskej národnosti

a právny predchodca žalobkyne, spolu s manželkou a žalobkyňou bol jednoznačne do Maďarska
vysťahovaný. Otázka straty majetku a nadobudnutia náhrady za jeho stratu v Maďarsku, ako aj prechodu
jeho vlastníctva na štát, bolo v konaní jednoznačne preukázané najmä z výsluchu samotnej žalobkyne,
ktorá tieto skutočnosti sama potvrdila. Nebolo teda sporné, že žalobkyňa a jej právny predchodcovia boli
vysťahovaní v rámci zákonnej výmeny obyvateľstva do Maďarska, o tom nie sú pochybnosti. Bolo však

potrebné sa venovať ako bolo naložené s ich majetkom. PZ žalovanej tvrdí, že právny predchodcovia
žalobkyne stratili vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na území SR, čo žalobkyňa poprela s tým, že ak by
vlastnícke právo stratili, tak by neboli listy vlastníctva ktoré predložila súdu spolu s podanou žalobou eštev rokoch 2010 a 2011 vedené na jej otca s tým, že ak by pripadli štátu, tieto by nemohli byť prededené
ani na žalovanú.

55. K uvedenej argumentácii súd poukazuje na to, že podľa prvej vety čl. VII Dohody o výmene
obyvateľstva vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam prechádza
na štát ich doterajšieho bydliska. Podľa prvých dvoch viet § 2 ods. 1 zákona č. 148/1947 Sb. (zákon
na vykonanie dohody o výmene obyvateľstva, účinný od 20. augusta 1947) „O tom, jsou-li podle
konfiskačních předpisů splněny podmínky pro konfiskaci (přechod na stát) majetku, na nějž se vztahují

ustanovení čl. VII dohody, rozhoduje, - pokud se tak již nestalo - , s konečnou platností osidlovací úřad,
a to, jde-li o majetek zemědělský, v dohodě s pověřenectvem zemědělství a pozemkové reformy. Tyto
podmínky se považují za splněné, byla-li osoba, které tento majetek náležel, přestěhována do Maďarska
alebo podľa odseku 3 tohto zákonného ustanovenia ju v zmysle dohody o výmene obyvateľstva za takú
bolo možné považovať (t.j. bola zaradená do zoznamu osôb určených na presídlenie.)

56. Pokiaľ ide o argumentáciu zo strany žalobkyne, že z LV v rokoch 2010 a 2011 vyplýva, že ako
vlastník bol zapísaný otec žalobkyne súd uvádza, že k takémuto zápisu v zmysle poznámky na liste
vlastníctva došlo na základe ROEP. Súd v tomto kontexte poukazuje aj na názor NS SR v uznesení
4MCdo 12/2014 z 29.9.2014, v zmysle ktorého ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) je súpis
pozemkovaichvlastníkov,ktorízrôznychdôvodovnebolipredvyhotovenímregistraevidovanívkatastri.

Najčastejšie ide o vlastníkov, ktorí sú evidovaní len v pozemkovej knihe, alebo ktorí neboli za socializmu
zapísaní do evidencie nehnuteľností, hoci majú k pozemku listinu (dedičské osvedčenie, zmluvu a pod.).
Vlastnícke práva k pozemkom boli za socializmu evidované neúplne. Túto neúplnú evidenciu prevzal
aj kataster nehnuteľností, ktorý vznikol po roku 1989. Aby boli v katastri zapísané všetky pozemky,
pristúpilo sa k tvorbe ROEP. Vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny od roku 1945 súčasný kataster

nehnuteľnostíneodrážareálnystavvlastníctvakpozemkom.Vminulomobdobísazrôznychdôvodovdo
pozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia, pretože nebolo zákonnou povinnosťou
zapísať konfiškáciu majetku do pozemnoknižnej vložky. Pri vypracovaní ROEP preto dochádzalo v
dôsledku nedostatočne zistených podkladov k chybám a právny stav vyplývajúci z listu vlastníctva
založeného v rámci ROEP nezodpovedal stavu skutočnému. Keďže katastre nekontrolujú správnosť

a úplnosť podkladov pre vyhotovenie ROEP, kvalita vyhotovenej evidencie nie je spoľahlivá, preto na
riešenie týchto pochybení je daná príslušnosť súdov v civilnom konaní.

57. Súd ďalej uvádza, že konfiškácia v zmysle Nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. n. SNR je
verejnoprávnym opatrením, na základe ktorej štát originálnym spôsobom nadobudol vlastníctvo vecí

osôb ňou postihnutých, a to bez ohľadu na intabulačný princíp. Konfiškácia majetku teda nastala
ex lege a tiež ex tunc, preto rozhodnutie správneho orgánu o tom, že podmienky konfiškácie boli v
každom prípade splnené, nebolo potrebné. Ku konfiškácii dochádzalo priamo zo zákona dňom účinnosti
nariadenia, t.j. v prípade osoby maďarskej národnosti dňom 01. marca 1945, ktorá skutočnosť vyplýva
z § 1 ods. 1 tohto nariadenia. K zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné v súlade s § 1 ods.

6 nariadenia vydať individuálne správne rozhodnutie o tom, že sú splnené podmienky konfiškácie, a
to rozhodnutie o právnej kvalifikácii konkrétnej právnickej alebo fyzickej osoby z hľadiska jej vzťahu k
slovenskému a českému národu. Uvedený záver súdu je podložený aj judikatúrou z tohto obdobia (napr.
R 73/1949, R 254/1950, R 220/1950, R 78/1951 vtedajšej Zbierky rozhodnutí československýchsúdov).

58. V zmysle čl. VII. Dohody medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva č. 145/1946
Sb.,účinnej od 15.5.1946, vlastnícke právo presťahovaných osôb k im prináležajúcim nehnuteľnostiam
prechádza na štát ich doterajšieho bydliska. Podľa § 1 vládne nariadenie č. 30/1948 Sb. o majetku,
ktorý zanechali v Československej republike osoby, presťahované do Maďarska podľa československo-
maďarskej dohody o výmene obyvateľstva, účinnom od 2.4.1948, sa vzťahuje na majetok, ktorý osoby

presťahované do Maďarska zanechali v Československej republike a ktorý zistil osídľovací úrad so
zreteľom k súpisu podľa príslušných rozhodnutí zmiešanej komisie. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
148/1947Sb. o opatreniach k prevedeniu československo-maďarskej dohody o výmene obyvateľstva
o tom, či sú podľa konfiškačných predpisov splnené podmienky pre konfiškáciu (prechod na štát)
majetku, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia čl. VII dohody, rozhoduje - pokiaľ sa tak už nestalo - s

konečnou platnosťou osídľovací úrad. Naviac ustanovenie § 2 ods. 1 veta druhá zákona č. 148/1947
Zb. považovalo podmienky pre konfiškáciu za splnené bez ďalšieho už tým, že osoba bola do Maďarska
presťahovaná (tak ako tomu bolo aj v predmetnom konaní), pričom v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona
sa osobou presťahovanou rozumeli nielen osoby reálne presťahované, ale aj tie, ktoré sa za takétopovažujú, ktorými treba považovať aj osoby riešené rozhodnutím Osídlovacieho úradu a zaradené do
zoznamu osôb na výmenu.

59. Súd dáva do pozornosti, že ak je určovacou žalobou napádaná konfiškácia (jej proces, účinky,
zákonnosť) podľa Benešových dekrétov alebo Nariadenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady
č. 4/1945 o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov,
ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa zo dňa 27.02.1945, resp. Nariadenia Slovenskej
národnej rady č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku

Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov Slovenského národa zo dňa 23.08.1945, prípadne akty
revízie prvej pozemkovej reformy, je potrebné zdôrazniť, že bremeno dôkazné tu zaťažovalo vlastníka
konfiškovaného majetku, ktorý sa proti konfiškácii bránil v tom zmysle, že bolo na ňom, aby preukázal,
že u neho nie sú zákonné podmienky pre konfiškáciu majetku dané, a to v okamihu konfiškácie.

60. Súd preto na základe uvedeného dôkazov dospel k záveru, že majetok právneho predchodcu

žalobkyne, na základe čl. VII Dohody o výmene obyvateľstva medzi ČSR a MR č. 145/1946 prešiel
zo zákona na Československý štát (a to bez vydania akéhokoľvek administratívneho aktu), ex lege, zo
zákona. Takto nadobudnutý tzv. dohodový majetok následne štát prideľoval do vlastníctva tým osobám,
ktoré prišli na jeho územie a to v rámci výmeny obyvateľstva podľa uvedenej dohody uzavretej medzi
Československom a Madarskom. Toto pridelenie do vlastníctva sa uskutočňovalo listinami (výmermi

o prídele) vydanými úradmi, ktoré boli vytvorené na realizáciu rozdelenia tzv. dohodového majetku
štátu. Oprávnenie vydávať takéto výmery o prídele do vlastníctva prináležalo osídľovaciemu úradu,
a to v súlade so zákonom č. 148/1947 Zb. o opatreniach k uskutočneniu československej – maďarskej
dohody o výmene obyvateľstva. V tomto kontexte súd poukazuje aj na predloženú PkV č. 1312 (čl.
32 p.v) z ktorej vyplýva, že podľa výmeru osídľovacieho úradu v Bratislave zo dňa 10.12.1949 č.

3849/84-243/1949, odpisuje sa parcela mpč. 1514/a do hárka č. 2048 tejto knihy, k čomu došlo dňa
24.02.1961.

61. Súd naviac nemal preukázané, že by v prípade predmetných nehnuteľností došlo k navráteniu
vlastníctva, resp. že by sa na sporné nehnuteľností viedlo konanie o ich navrátenie pôvodnému

vlastníkovi alebo sa naň vzťahovali iné mimosúdne rehabilitačné, resp. reštitučné konanie, ktorými
by došlo k navráteniu pozemkov do pôvodného vlastníctva. Naviac toto v konaní ani tvrdené nebolo.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že právny predchodca
žalobkyne, jej otec, bol v čase smrti (12.01.1993) vlastníkom sporných nehnuteľností, žalobkyňa sama
pri výsluchu uviedla skutkové tvrdenie o vysídlení právnych predchodcov a aj jej samotnej vo veku 9

rokov, a aj to, že právnym predchodcom (rodičom) bola v Maďarsku za odňaté pozemky poskytnutá
náhrada. Dokazovaním bolo zistené, že právny predchodcovia žalobkyne ako aj samotná žalobkyňa
sa nachádzali na zozname presídlených osôb z Československa do Maďarska a boli preukázateľne
dňa 14.05.1947 transportom označeným číslom 29 vysídlení z obce K. O. do Maďarska, kde právny
predchodcažalobkyne,jejoteczomrel,akoštátnyobčanMaďarska.Zákončíslo148/1947Sb.vyhlásený

dňa11.júla1947nadobudolúčinnosťdňom20.augusta1947.Vtomčaseprávnypredchodcažalobkyne
už bol presídlený na základe vyššie uvedeného do Maďarska. Preto v danom prípade platí, že všetky
podmienky (štátne občianstvo, národnosť, rozhodnutie osídľovacieho úradu) sa považujú za splnené pri
osobe, ktorá už bola presťahovaná do Maďarska, keďže výnimky v danom prípade v zmysle článku VIII
vety prvej dohody preukázané v tomto konaní neboli.

62. Súd mal teda na základe vykonaného dokazovania za preukázané, a to najmä z výsluchu žalobkyne,
vyjadrenia Slovenského národného archívu, ako aj z pozemnoknižných vložiek, že právny predchodca
žalobkyne (jej otec F. F.) bol síce v minulosti vlastníkom sporných nehnuteľností, avšak podľa dohody
medzi ČSR a MR zo dňa 27.02.1946 sa nachádzal na súpise obyvateľstva určeného na výmenu, a to

pod poradovým číslom 191 F. F., narodený XXXX, 192. A. F., E. O., narodená XXXX, 193 dcéra A. F.,
narodenáXXXX,obyvateliaobceK.O.,okresLevice.VzmyslerozhodnutiaSK(Zmiešanákomisia)č.29
s transportom číslo Ma-52/I prekročili štátne hranice 14.05.1947 v staniciach Parkan (Štúrovo) – Szob.,
teda F. F. ako pôvodný vlastník nehnuteľností vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam stratil, a to
dňom,keďúzemieČeskoslovenskaopustilavrámcivýmenyobyvateľstvabolspolusrodinoupresídlený

do Maďarska, kde mu bol za náhradu pridelený majetok. Na základe uvedeného súd nepovažoval
za preukázané, že poručiteľ bol v čase svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností, pretože tu
nastalo vážne spochybnenie jeho vlastníctva s prihliadnutím na to, že sa mal vysťahovať do Maďarska,
tým v zmysle VII. ods. 1 citovanej Československo-maďarskej dohody a § 2 ods. 1 a 3 zákona č.148/1947 Zb. prešlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na štát jeho pôvodného bydliska, teda
na Československú republiku, od ktorej doby preto poručiteľ už nie je vlastníkom tohto nehnuteľného
majetku. To ako, alebo či vôbec bolo následne nakladané s predmetnými nehnuteľnosťami súd v tomto

konaní neskúmal.

63. Vzhľadom uvedené neostávalo súdu nič iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko neboli
v konaní preukázané skutočnosti tvrdené žalobkyňou, právny predchodca žalobkyne svoje vlastnícke
právo k sporných nehnuteľnostiach stratil a tieto ex lege pripadli do vlastníctva štátu, preto nemohol byť

ku dňu smrti ich vlastníkom.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
65. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

66.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 3 CSP, pretože
žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni

v rozsahu 100%.

68. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

7C/60/2018
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.XX
7C/60/2018 - 365
IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V Leviciach, dňa 26. marca 2025

Mgr. Alexandra Lisyová
s u d c a

Za správnosť vyhotovenia:
Patrícia Marková