Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Cob/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200590
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:2523200590.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu
Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Stanislav Volár,
so sídlom Kukučínova 11, Piešťany, správca úpadcu: VETES Vrbové s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika
174, Vrbové, IČO: 34 145 877, proti žalovanému: Mesto Vrbové, so sídlom M. R. Štefánika 15/4, Vrbové,
IČO: 00 313 190, o zaplatenie 28.726,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Trnava č.k. PN-9Cb/5/2023-53 zo dňa 28.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. PN-9Cb/5/2023-53 zo dňa 28.06.2023
zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol prvým výrokom o zastavení konania a druhým
výrokom nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie v časti jeho prvého výroku odôvodnil nasledovne:
„ 1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.04.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť do majetkovej podstaty úpadcu VETES Vrbové s.r.o. sumu 28.726,17 eur s príslušenstvom a
nahradiť trovy konania, a to z titulu, že na základe výroku III. rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn.
31Cbi/39/2008-1446, zo dňa 21.11.2018, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn.
21CoKR/9/2019-1513, zo dňa 28.04.2020 nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2020 a vykonateľnosť

dňa 26.05.2020, bol žalovaný povinný poskytnúť do majetkovej podstaty úpadcu peňažnú náhradu v
sume 115.461,42 eur. Zo strany žalovaného však doposiaľ došlo len k čiastočnej úhrade vo výške
80.418,19 eur, pričom zvyšnú časť plnenia žalovaný do majetkovej podstaty úpadcu nezaplatil.
...
5. Zo žaloby a z ostatného spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa domáha rozhodnutia súdu o
nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.

31Cbi/39/2008 rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 31Cbi/39/2008-1446, zo dňa 21.11.2018 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č. k. 21CoKR/9/2019-1513, zo dňa 28.04.2020, a to na
základe skutočnosti, že žalovaný splnil povinnosť uloženú mu výrokom III. uvedeného rozhodnutia súdu
len čiastočne.
6. Z cit. ustanovenia § 230 Civilného sporového poriadku však vyplýva, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, táto vec sa už nemôže prejednávať opakovane, nakoľko vznikla prekážka právoplatne

rozhodnutej veci (prekážka rei iudicatae, resp. res iudicata), ktorá je zároveň neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne
rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa
§ 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP vždy zastaví. Z uvedeného dôvodu súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
7. Pre úplnosť súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca už v danom prípade disponuje vykonateľným

rozhodnutím súdu, ktoré je exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v zneníneskoršíchpredpisov,napodkladektoréhojemožnévykonaťexekúciuvprípade,žepovinnýdobrovoľne
nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Žalovaný bol zároveň v rozsudku poučený, že exekúciu vykoná
ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí

súd (ak osobitný predpis alebo zákon č. 233/1995 Z. z. neustanovuje inak).“
3. Po právnej stráne súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil § 161 ods. 1, ods. 2 CSP a
§ 230 CSP.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1 a § 257 CSP, pričom
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, keďže

podal na súd žalobu vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo, a teda nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi má žalovaný. Pretože žalovanému do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadne trovy
nevznikli, keďže mu ani nebola doručená žaloba, súd mu ich náhradu nepriznal.
5. Proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. PN-9Cb/5/2023-53 zo dňa 28.06.2023 podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil
a aby vec vrátil súdu prvej inštancie.

6. Žalobca argumentoval tým, že predmetom podanej žaloby nebol neuhradený zostatok pohľadávky,
priznanej právoplatnými a vykonateľnými súdnymi rozhodnutiami vo výške 35.043,23 €, ale iba
príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania, ktorý bol žalobcom špecifikovaný a odôvodnený v Článku
IV. žaloby a vyčíslený v petite žaloby v Článku VI. ako: - úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
80.418,19 € (ktorú časť pohľadávky žalovaný uhradil dňa 02.03.2023) od 26.05.2020 do 02.03.2023

spolu vo výške 28.726,17 €, - úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 35.043,23 € od 02.03.2023
do zaplatenia, keďže tento zostatok priznaného peňažného nároku nebol žalobcovi ku dňu podania
žaloby zo strany žalovaného uhradený.
7. Ďalej uviedol, že neuhradenú časť pohľadávky priznanej vykonateľným súdnym rozhodnutím vo výške
35.043,23 € - istinu vymáha návrhom na vykonanie exekúcie. Avšak konkurzný súd v incidenčnom

konaní nepriznal žalobcovi spolu s pohľadávkou - peňažnou náhradou z titulu neúčinnosti právnych
úkonov-ajjejpríslušenstvo,keďževčasevydaniarozhodnutiapohľadávkanebolasplatnáadlžníknebol
v omeškaní s jej úhradou. Do omeškania sa žalovaný dostal až po vykonateľnosti súdneho rozhodnutia
neuhradením pohľadávky riadne a včas. Príslušenstvo pohľadávky, na ktoré má žalobca nárok z titulu
omeškania dlžníka s jej plnením podľa § 369 Obchodného zákonníka, musí žalobca ako správca pri

vynaložení odbornej starostlivosti uplatňovať v samostatnom súdnom konaní, čo učinil žalobou zo dňa
06.04.2023.
8. Predmetom konania Okresného súdu Trnava sp. zn. 31Cbi/39/2008 a Okresného súdu Trnava sp. zn.
PN-9Cb/5/2023 teda podľa žalobcu nie je totožná vec, keď v incidenčnom konaní sp. zn. 31Cbi/39/2008
žalobca vymáhal pohľadávku - peňažnú náhradu z titulu neúčinnosti právnych úkonov (istinu) a v

konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-9Cb/5/2023 vymáha príslušenstvo tejto pohľadávky, na ktoré
nárok mu vznikol až po vykonateľnosti Rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 31Cbi/39/2008, a to
omeškaním dlžníka s jeho plnením. Jedná sa o samostatný nárok, ktorý žalobca nemôže vymáhať ako
príslušenstvo priznanej pohľadávky v exekučnom konaní, pretože o príslušenstve pohľadávky nebolo
doposiaľ právoplatne rozhodnuté, pre úrok z omeškania absentuje exekučný titul.

9. Vzhľadom k uvedenému mal žalobca za to, že neboli splnené procesné podmienky pre zastavenie
konania podľa §161 a §230 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 14.08.2023, v ktorom poukázal na priebeh
a výsledok konania, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/39/2008. Vo vzťahu k

obsahu podaného odvolania uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. K pohľadávke,
priznanej žalobcovi v konaní, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31Cbi/39/2008 uviedol, že
voči úpadcovi eviduje pohľadávku z preplatkov z vyúčtovania za rok 2007 do apríla 2008, ktoré mu boli
postúpené od jednotlivých občanov v celkovej sume 35.043,23 €. Túto sumu si jednostranne započítal
a sumu 80.418,19 € poskytol do majetkovej podstaty z prostriedkov rezervného fondu. Žalovaný ďalej

s poukazom na § 100 ZKR uviedol, že z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených
pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Dlžník v konkurze nesmie takéto pohľadávky
dobrovoľneuhradiť.Vkonkurzeniejemožnérovnakouspokojiťtrovyúčastníkovkonania,ktoréimvznikli
účasťou v konkurznom konaní a v konaniach s ním súvisiacich. Na základe uvedeného bol žalovaný
názoru, že pre žalobcu je zbytočné uplatňovať si trovy a úroky z omeškania, nakoľko žalovaný nie je

oprávnený zo zákona tieto položky mu zaplatiť. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby
odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol, keďže je podľa názoru žalovaného nedôvodné.
11. Na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu reagoval žalobca podaním zo dňa 23.11.2023, v ktorom
uviedol, že suma vo výške 35.043,23 €, o ktorej žalovaný tvrdil, že si ju voči úpadcovi započítaljednostranným úkonom, bola od žalovaného úspešne vymožená v exekučnom konaní, vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61Ek/942/2023 (2363 EX/380/23) a teda k započítaniu, ako
tvrdil žalovaný nedošlo, pretože toto je v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

neprípustné. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, týkajúcej sa ustanovenia § 100 ZKR žalobca
uviedol, že žalovaný toto ustanovenie nesprávne vzťahuje na seba, hoci úpadcom je spoločnosť VETES
Vrbové s.r.o. Poukázal na to, že toto ustanovenie sa týka výhradne pohľadávok konkurzných veriteľov
prihlásených do konkurzu voči skôr označenému úpadcovi. V prejednávanej veci sa však neuplatňuje
pohľadávka žalovaného, ktorá bola prihlásená do konkurzu, ale pohľadávka úpadcu voči jednému z

konkurzných veriteľov. Žalovaný nie je úpadcom, a preto sa nemôže vo vzťahu k úroku z omeškania,
ktorý vznikol po vyhlásení konkurzu ani k trovám konania dovolávať pri svojom právnom postavení na
ustanovenie § 100 ZKR, ktoré sa jeho pohľadávky netýka. Žalobca trval na podanom odvolaní.
12. Na skôr špecifikované podanie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 05.12.2023, v ktorom
však novú argumentáciu neobsiahol.
13. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že o žalovanom
nároku už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

31Cbi/39/2008, napriek tomu, že z podanej žaloby vôbec nie je zrejmé, z akého titulu si žalobca uplatnil
žalovanú istinu 28.726,17 €. Odvolateľ síce tvrdí, že táto suma predstavuje úrok z omeškania, avšak v
podanej žalobe táto skutočnosť uvedená nie je. Je tam síce uvedené, v akom období, z akého dôvodu a
so zaplatením, akej konkrétnej sumy bol/je žalovaný v omeškaní, avšak v podanej žalobe nie je uvedené,
že žalovaná istina má predstavovať vyčíslený úrok z omeškania za určité obdobie. Uvedená skutočnosť

zožalobyaniinaknevyplýva,atoani zČlánkuIV.žaloby,ktoráobsahujevýlučnezákonnéustanoveniaa
odôvodnenie výšky požadovaného úroku z omeškania, ani z Článku VI. žaloby, obsahujúcej navrhovaný
petit žaloby. Nemožno preto súhlasiť s odvolateľom, že z Článku IV. a VI. žaloby vyplýva, že predmetom
konania je výlučne úrok z omeškania.
16. Ak preto zo žaloby nebolo zrejmé, z akého dôvodu si žalobca sumu 28.726,17 € uplatnil, nebolo

možné ani urobiť preskúmateľný záver o tom, že o tomto nároku bolo v akomkoľvek inom konaní už
právoplatne rozhodnuté.
17.Nedostatkompodmienkysúdnehokonaniapodľa§230C.s.p.jeajprekážkaprávoplatnerozhodnutej
veci (res iudicata), ktorá bráni tomu, aby sa na súde opätovne rozhodovalo v tej istej veci. Táto prekážka
vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike bolo právoplatne ukončené konanie,

ktoré malo rovnaké strany, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje právo. Pokiaľ ide o totožnosť strán konania, táto je daná aj vtedy, ak pôvodná strana v
prvom konaní je vystriedaná právnym nástupcom v druhom konaní (musí byť však ako právny nástupca
pôvodnej strany konania označený), a tiež vtedy, ak strany v druhom konaní vystupujú v opačnom
procesnom postavení. Predmet konania je vymedzený petitom žaloby a základ uplatneného nároku

je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Res iudicata je procesnou prekážkou
konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí,
alebo kedy táto prekážka vznikla. V takom prípade vždy konanie zastaví podľa § 161 ods. 2 C.s.p.
(porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. januára 2013, sp. zn. 3 Cdo 290/2012, ktorý sa týka
prekážky litispendencie).

18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a to v odseku 5 iba skonštatoval, že žalobca sa
domáha nároku, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, avšak vôbec nezdôvodnil, v čom vidí danosť
totožnosti, najmä vo vzťahu k predmetu konania a skutkovým okolnostiam, na základe ktorých si žalobca
nárok uplatňuje. Uvedené sa vzťahuje aj na príslušenstvo, keďže súd prvej inštancie vztiahol svoje
závery aj na túto časť uplatneného nároku, napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. 31Cbi/39/2008 príslušenstvo akejkoľvek pohľadávky predmetom konania vôbec
nebolo.
19. Vyššie uvedený nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.
21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
22. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
23. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.
24. Nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia mala za následok porušenie práv
odvolateľa na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

Preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v celom
rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.
25. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vyzvať žalobcu na opravu a doplnenie žaloby,
tak aby z podanej žaloby (a jej doplnenia), nie z podaného odvolania, bolo zrejmé, z akých konkrétnych

dôvodov sa žalobca domáha uplatnenej istiny, resp. z čoho uplatnená istina pozostáva. Po doplnení
žaloby súd prvej inštancie opätovne riadne preskúma podmienky konania a ak dospeje k záveru, že
prejednaniu veci bráni prekážka res iudicata, rozhodne o tom zákonom predpokladaným spôsobom
a svoje rozhodnutie náležite odôvodní, tak, aby jeho závery o totožnosti vecí boli preskúmateľné,
t.j. porovná a zhodnotí, či je daná totožnosť subjektov konania, predmetu konania ako aj totožnosť

skutkových okolností, od ktorých si žalobca svoj nárok v tomto konaní uplatňuje.
26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).