Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321203799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4321203799.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : Mgr. Alena
Čakváriová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar.: XX.XX.XXXX a
A. B., nar.: XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, deti rodičov - matky: A. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom D.
XXX/X, E. B. F., v konaní zastúpená splnomocnencom: Mgr. Renáta Mészáros, advokátka so sídlom v

Leviciach, Nám. Hrdinov 7-8 a otca:a A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, v konaní zastúpený
splnomocnencom: Mgr. Iveta Števková, advokátka so sídlom v Leviciach, Ul. J. Jesenského 15, za účasti
prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice z 23. februára 2024 č.k. 17P/150/2021
– 835 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., VI., IX. a X. p o t v r d z u j e a vo výrokoch
III., IV., V. a XI. r u š í a v tejto zrušenej časti v r av e c súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie maloletého A. B., narodeného XX.XX.XXXX a maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke ( výrok I.), rozhodol, že obaja rodičia sú
oprávnenýmaloletédetizastupovaťaspravovaťichmajetok(výrokII.),otcoviuložilpovinnosť prispievať
na výživu maloletého A. sumou 80 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc dňom 22.10.2021 ( výrok III.), zaostalé výživné za obdobie od 22.10.2021 do 29.02.2024 pre

maloletého A. vo výške 2 118,22 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 40
eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku ( výrok IV.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletého A. sumou 70 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti výroku I. tohto rozsudku vo vzťahu k maloletému A. ( výrok V.), upravil styk otca
s maloletými deťmi a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A., narodeným XX.XX.XXXX
a maloletým A., narodeným XX.XX.XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 16:30

hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do
28.12. do 18:00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho
roka do 18:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00
hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny
rok od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení
a povinní si v stanovený čas maloleté deti odovzdať a prevziať pred bydliskom matky ( výrok VI.),

návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol ( výrok VII.), návrh otca
na vrátenie prídavkov na deti vyplatených matke na maloletého A. zamietol ( výrok VIII.), rozhodol,
že sa mení rozsudok Okresného súdu Brno - venkov zo dňa 02.03.2022, č. j. Nc 397/2021-89 ( výrokIX.), každému z rodičov maloletých detí uložil povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania,
každému vo výške 727,52 eur v lehote do 120 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet
Okresného súdu Levice ( výrok X.).

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.10.2021 v znení jeho
zmien domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému A. a maloletému A. dôvodiac, že
s otcom maloletých detí nežije a ako rodičia maloletých detí sa nevedia dohodnúť o úprave výkonu ich
práv a povinností k maloletým deťom. Obe deti navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti , otcovi uložiť

povinnosť platiť na maloletého A. výživné vo výške 140 eur mesačne a na maloletého A. výživné vo
výške 130 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred rukám matky. Styk otca s maloletými
deťmi navrhla upraviť tak, že tento sa bude realizovať každý párny víkend v mesiaci od piatku 16.30
hodiny do nedele do 18.00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 09.00
hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, nepárny rok od 23.12. od 17.00 hodiny do 25.12. do 09.00 hodiny,
od 31.12. od 09.00 hodiny do 02.01. do 09.00 hodiny, počas letných prázdnin každoročne od 01.07.

od 09.00 hodiny do 15.07. do 09.00 hodiny, od 01.08. od 09.00 hodiny do 15.08. do 09.00 hodiny
s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko matky. Poukázala na závery
znaleckého posudku, ktorý konštatuje nevhodnosť striedavej osobnej starostlivosti u maloletého A.,
mala za to, že ona je stabilným článkom v živote detí, ktorý je schopný zabezpečiť ich priaznivý vývoj.
Uviedla,žeajnapriekdobrémuvzťahudetísotcom,tentoniejeschopnýdetisocializovať,disponujesíce

praktickou inteligenciou, avšak intelektuálne je hlboko deficitný. Vychádzajúc zo znaleckého posudku
je zrejmé, že otec nie je schopný deťom pomôcť v rozvoji ich schopností a potenciálu, naviac tým,
že nepracuje nemodeluje ich spoločensky žiadúce správanie. Ona sa naproti tomu javí ako stabilnejší
rodič, má rozvinutú empatiu, sociálne zručnosti, oveľa lepšie chápe potreby maloletých detí, vie sa do
nich vžiť. Uvedomuje si potrebu rozdielneho výchovného prístupu u každého z nich. V prospech nej

hovorí aj jej intelektové vybavenie, ktoré je na úrovni priemeru všeobecnej populácie. Zdôraznila, že
bola otcom detí psychicky a fyzicky týraná šesť rokov, čo bolo dôvodom, pre ktorý od neho v čase keď žili
v Česku odišla. Poprela tvrdenia otca o nevhodnom správaní jej matky a bratov k maloletý deťom, hoci
pripustila, že v rámci výchovného pôsobenia na deti občas dostanú po zadku. Vyjadrila presvedčenie,
že otec nesleduje záujem maloletých detí, ide mu o ňu, vyhľadáva dôvody ako ju osočiť. Mala za to, že

napriek tomu, že otec deti ľúbi, nie je schopný stanoviť im hranice vhodného správania. Tvrdenia otca
o tom, že by fetovala, pila, či sa o deti nestarala dôrazne poprela. Vyjadrila presvedčenie, že maloletým
deťom je schopná zabezpečiť lepšiu budúcnosť, chce aby v živote niečo dosiahli a to im otec nedokáže
zabezpečiť. Sama si plánuje dorobiť maturitu, urobiť si vodičský preukaz, má snahu sa vo svojom živote
posúvaťosobnostneakoajvpracovnejoblasti.Otecspodanýmnávrhommatkynesúhlasil,obemaloleté

deti navrhol zveriť najskôr do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, neskôr do jeho výlučnej
osobnej starostlivosti a následne do ústavnej starostlivosti s odôvodnením, že tak ich aspoň bude môcť
denne navštevovať. V konečnom návrhu žiadal, aby súd matku zaviazal k vráteniu všetkých prídavkov
na maloletého A., ktoré na neho poberala od dátumu vydania českého rozsudku vo veci starostlivosti o
maloletého. V súvislosti s jeho návrhmi na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého

z rodičov dôvodil, že od počiatku mal záujem zabezpečovať starostlivosť o maloletého A. v rovnakom
rozsahu ako ju zabezpečoval na základe rozsudku Okresného súdu Brno - venkov u maloletého A.,
ktorý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, že si
uvedomuje vzájomnú citovú naviazanosť maloletých detí ako aj to, že deti trpeli ich rozdelením, že
vždy keď si bral maloletého A. navrhoval matke, aby si mohol zobrať aj maloletého A., čo matka nikdy

neodvolila, ani ho nepustila pred bytovku, aby si mohol zobrať veci, ktoré mu kúpil, nedovolila mu s
ním telefonovať. Mal za to, že nielen on, ale aj matka má po psychickej stránke určité deficity, ktoré
vyplynuli z podaného znaleckého posudku. Má za to, že starostlivosť o deti majú zabezpečovať v prvom
rade rodičia a nie príbuzní matky, ktorí naviac podľa jeho vedomostí na deti kričia, bijú ich, huckajú ich
proti nemu, vulgárne na neho pred deťmi nadávajú. Uvedené konštatuje aj znalecký posudok, v ktorom

znalkyňa uvádza, že matku a rodinných príslušníkov je potrebné edukovať o škodlivosti používaných
telesných trestov. V tejto veci podával na Okresný súd Levice návrhy na zákaz priblíženia sa príbuzných
matky k maloletým deťom, ktoré súd zamietol. Spochybnil schopnosť matky sa o deti postarať čo okrem
iného dôvodil skutočnosťou, že matka pracuje v 24 hodinových službách, do práce odchádza skoro
ráno, neskoro večer prichádza, starostlivosť o deti zabezpečuje jej matka a bratia matky, ktorí na deti

nevhodne vplývajú, bijú ich, nechávajú ich kľačať opretých o stenu. Matka deti nemá rada, bije ich,
nevenuje sa im, po službách v práci buď alebo je na mobile. Samé deti mu povedali, že matka bola
opitá, nevládala vyjsť po schodoch. Matka má kamarátov, ktorí fetujú, boli odsúdení za obchodovanie
s deťmi, z čoho usudzuje, že matka je taká istá. Dokonca počul, že matka mala mať intímny pomers vlastným bratom. Nie je pravdou, že deti obťažuje neustálymi telefonátmi, deti mu volajú samé, čo
matku hnevá, preto im zničila viacero ním zakúpených SIM kariet, vypína im Whats App, aby s ním
nemohli komunikovať. Vo vzťahu k výživnému uviedol, že maloletým deťom prispieva formou vecných

plnení, na maloletého A. výživné neplatí, na A. posiela k rukám matky pravidelne 60 eur tak ako to
bolo určené rozsudkom Okresného súdu Brno - venkov, pričom matka si vyživovaciu povinnosť určenú
v rovnakej sume vôbec neplní. Z uvedeného dôvodu podal návrh na vykonanie exekúcie ako aj trestné
oznámenie na matku. Vo veci zanedbania povinnej výživy bola matka právoplatne odsúdená. Deťom
prispieva naviac formou vecných plnení. Maloletý A. pri výsluchu za prítomnosti kolízneho opatrovníka

uviedol, že rád chodí s maminkou aj ocinom do Bratislavy do KFC alebo Mc Donaldu. Do školy sa učí
s babinou alebo maminou, s ocinom sa neučí, nenosí si k nemu knižky. S ocinom chodieva na výlety,
páči sa mu, že má u neho trampolínu. S A. sa zvyknú hrať na mobile alebo na schovávačku, aj ocino
sa s nimi niekedy hrá. Ocino o mamine niekedy hovorí (pričom na viackrát položené otázky ohľadom
obsahu týchto hovorov maloletý neodpovedal). Rodičia sa s ním o súde nerozprávali, ani, že čo má
hovoriť,babinamuhovorila,abynaocinavravelvšetkozlé.Maminaniekedyrobí,niekedyjedoma,ocino

mu voláva, mamina niekedy zloží, vyberie kartu (maloletý nevedel vysvetliť prečo). Radšej by zostal u
maminky. Maloletý A. pri výsluchu za prítomnosti kolízneho opatrovníka uviedol, že keď je u ocina chýba
mu A. (brat A.), pretože sa spolu zvyknú hrať, aj sa pohádajú, pobijú. U maminy má playstation, futbal
pozeráva s C. a I. (bratia matky), I. je neposlušný a drzý, kričí na babku a maminu, keď navaria to čo mu
nechutí. U ocina sa mu páči, že tam má veľa hračiek, u maminy nemá hračky. K ocinovi sa teší ak mu

sľúbi, že mu niečo dá, keď mu nesľúbi, teší sa stredne. K mamine sa teší, vždy mu niečo kúpi. S ocinom
sa rád rozpráva, chodia na výlety, ocino docela dobre varí. S maminou sa rozpráva, vždy mu ukáže fotky
z roboty, čo majú nové v práci. Keď je u ocina je mu smutno za A., maminou, C., u maminy mu je smutno
za J. (pes u otca). Keď sem mal ísť ocino mu povedal, aby hovoril pravdu, C. mu povedal, aby všetko
povedal na ocka ako ich bije, kričí na nich. Keď na neho a A. otec kričí je smutný, aj mamina zvykne

kričať, aj mamina aj ocino ich zvyknú vybiť. Veľmi chce, aby bol A. s ním, u maminy chce byť viacej, u
ocina menej. Ocino im k mamine doniesol mekáč, mamina mu začala kopať do auta, on ju ťahal preč,
povedal jej, že z toho bude mať problém. Keď je u ocina chýba mu mamina, nepovie ocinovi, že chce
mamine zavolať, lebo by na neho kričal. Keď je u maminy ocino mu nechýba, chýba mu len J.. Kolízny
opatrovník poukázal na závery znaleckého dokazovania, vyjadrenia maloletých detí tak na pojednávaní

ako aj pred kolíznym, opatrovníkom. Obe maloleté deti navrhol zveriť do starostlivosti matky, ktorá má
vytvorené lepšie podmienky pre ich výchovu a starostlivosť. Výživné na maloleté deti zo strany otca
navrhol určiť v primeranej sume, ktorú ponechal na úvahu súdu, styk otca s maloletými deťmi navrhol
upraviť každý druhý víkend od piatku do nedele. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice navrhla
maloleté deti zveriť do starostlivosti matke, poukazujúc na vykonané dokazovanie mala za to, že matka

má vytvorené vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by matka starostlivosť o deti zanedbávala. Vzhľadom na vyjadrenia maloletých detí ako aj závery
znaleckého posudku sa matka javí byť stabilnejším rodičom. Otca navrhla zaviazať prispievať na výživu
maloletýchdetíprimeranousumou,stykotcasmaloletýmideťminavrhlaupraviťvštandardnomrozsahu.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané , že maloleté deti pochádzajú z
mimomanželskézväzkurodičov.Rodičiamaloletýchdetínežijúspoluaoúpravevýkonuichrodičovských
práv a povinností k maloletým deťom sa nevedia dohodnúť. V spoločnej domácnosti žili s maloletými
deťmi naposledy v Českej republike, spolužitie prerušili v máji 2021. Po partnerských problémoch sa
matka vrátila na Slovensko, po istom čase ju spolu s maloletými deťmi nasledoval aj otec, ktorý jej deti

odovzdal do starostlivosti. Otec sa s deťmi spočiatku stýkal pravidelne, postupom času medzi rodičmi
vznikali konflikty pri odovzdávaní maloletých detí, čo vyústilo do odchodu otca s maloletým A. do Českej
republiky bez súhlasu matky.

1.2.1 Okresný súd Brno - venkov rozsudkom zo dňa 02.03.2022 pod č.k. Nc 397/2021-89, právoplatným

dňa 26.03.2022 schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k
maloletému A. tak, že maloletý A. sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to
tak, že v starostlivosti matky bude v každom nepárnom kalendárnom týždni od predchádzajúcej nedele
od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. a v starostlivosti otca v každom párnom kalendárnom týždni,
od predchádzajúcej nedele od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., kedy k odovzdaniu a prevzatiu

maloletého bude dochádzať vždy v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Tento bežný režim sa
neuplatní v období letných prázdnin, kedy bude maloletý v starostlivosti matky vždy od 15.07. od 17:00
hod. do 01.08. do 17:00 hod. a od 16.08. od 17:00 hod. do dňa predchádzajúceho prvému školskému
dňu do 17:00 hod., v starostlivosti otca vždy od posledného školského dňa od 17:00 hod. do 15.07. do17:00 hod. a od 01.08. od 17:00 hod. do 16.08. do 17:00 hod. a v období vianočných prázdnin, kedy
bude maloletý v starostlivosti matky v každom párnom kalendárnom roku od 22.12. od 17:00 hod. do
27.12. do 17:00 hod., v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 17:00 hod. do 01.01. do

17:00 hod., v starostlivosti otca v každom nepárnom kalendárnom roku od 22.12. od 17:00 hod. do
27.12. do 17:00 hod., v každom párnom kalendárnom roku od 27.12. od 17:00 hod. do 01.01. do 17:00
hod.. K odovzdaniu a prevzatiu maloletého bude dochádzať vždy v mieste bydliska odovzdávajúceho
rodiča. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX čiastkou 60 eur
mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci k rukám matky, s účinnosťou odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX
čiastkou 60 eur mesačne, splatnou vždy do každého 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci k rukám otca,
s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu Brno - venkov
č.k. Nc 5002/2022-3, 43 PaNc 2/2022 vydané dňa 19.01.2022 o 12.15 hodine vo výroku I., ktorého
predbežnú vykonateľnosť zároveň vyslovil predmetným rozsudkom. Vo výroku III. rozsudku vyslovil
predbežnú vykonateľnosť vo výroku o starostlivosti maloletého v bežnom a prázdninovom režime, a to

okamihom doručenia písomne vyhotoveného rozsudku.

1.2.2 Uznesením Okresného súdu Brno - venkov č.k. Nc 5002/2022-3, 43 P a Nc 2/2022 zo
dňa 19.01.2022 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého A. odovzdal do starostlivosti
zariadenia pre deti vyžadujúce si okamžitú pomoc pri K., detského centra rodinného typu, L. XXXX/

X, J. - J.. Predbežné opatrenie bolo nariadené na obdobie dvoch mesiacov odo dňa jeho nariadenia.
Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že maloletý sa ocitol v stave nedostatočnej riadnej
starostlivosti. Zo súdu predložených videozáznamov, ktoré boli vyhotovené priamo otcom bolo zjavné,
že otec starostlivosť o maloletého zásadným spôsobom nezvláda, voči maloletému sa prejavoval
vulgárnym, hrubo násilným spôsobom, neberúc ohľad na plač dieťaťa. Zo záznamu je evidentné, že otec

matku dieťaťa prehovára, aby sa nemu vrátila, uisťuje ju, že bude všetko v poriadku, následne tvrdí, že
ona musí zomrieť, maloletého chce dať do E. a zakázať matke prístup, vyhráža sa svojou smrťou ako aj
smrťoumaloletéhodieťaťa. Súdvuzneseníkonštatovalúplnúabsenciuelementárnejpsychickejstability
na strane otca. Napriek tomu, že videozáznamy trvajú dlhší čas, ani v rámci tejto doby nedochádza k
ukľudneniu otca, naopak dochádza k opakovaným afektívnym prejavom doprevádzaným bitím dieťaťa,

ignorovaním jeho hysterického plaču, na ktorý otec nereaguje, naopak stupňuje prejavy voči matke.
Poukazujúc na osobnosť otca súd vnímal reálne riziko uskutočnenia vyhrážok z jeho strany. Poukázal
na listinné dôkazy zabezpečené v týchto konaniach, z ktorých mal preukázané, že rodičia spolužitie
prerušili v apríli 2021, kedy sa matka odsťahovala na Slovensko, obe deti nechala v starostlivosti otca
v Českej republike, o deti začala prejavovať záujem až v máji 2021. V júli 2021 sa rodičia dohodli na

tom, že starostlivosť o maloletého A. bude zabezpečovať matka, otec jej dieťa fyzicky v tomto mesiaci
aj odovzdal. Vzťahy medzi rodičmi sa zlepšili, istý čas žili rodičia s deťmi na Slovensku, spolužitie
neobnovili. Otec sa následne s maloletým A. vrátil do Česka, istý čas matke tajil miesto ich pobytu.
Odňatiu maloletého A. zo starostlivosti otca predchádzalo uznesenie Okresného súdu Brno - venkov zo
dňa 06.01.2022 č.k. Nc 397/2021-17, ktorým súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloletého A.

odovzdal do starostlivosti otca, matke uložil povinnosť strpieť starostlivosť otca o maloleté dieťa. Súd
mal osvedčené nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov dieťaťa prostredníctvom predbežného
opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rodičia sa nedokážu dohodnúť na úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému, obaja o dieťa javia záujem. Maloletý A. je v starostlivosti otca v Českej
republike, matka sa na Okresnom súde Levice domáhala jeho zverenia do jej starostlivosti, pričom

súd konanie v tejto veci zastavil z dôvodu nedostatku právomoci. Okresný súd Brno-venkov poukázal
na skutočnosť, že rodičia spolu nekomunikujú, ich vzťah je narušený, súd považoval za osvedčené
opakované vyhrotené situácie v rodine tak v čase spolužitia rodičov ako aj po jeho prerušení. Súd
považoval za osvedčené otcom tvrdené obavy z násilného odňatia dieťaťa z jeho starostlivosti matkou.

1.2.3 Rodičovské práva a povinnosti k maloletému A. doposiaľ v konaní vo veci samej súdom
upravované neboli.

1.2.4 OkresnýsúdLeviceuznesenímzodňa07.11.2022podč.k.17P/150/2021-249nariadilneodkladné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým A. v rozsahu každého párneho kalendárneho týždňa od

piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s výnimkou vianočných prázdnin, kedy je otec oprávnený
stýkať sa s maloletým od 27.12. od 17:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod. s tým, že
rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si maloleté dieťa v stanovený čas odovzdať a prevziať pred
bydliskom matky.1.2.5 Konanie o návrhu otca na predbežné zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov zastavil majúc za to, že otec podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

neodôvodnil a ani súd nezistil zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktoré by
vyvolalo potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca. S poukazom na uvedené
mal za to že uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 11.05.2022 pod č.k. 17P/150/2021-129, ktorým súd
zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia mal. A. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Otec sa

v priebehu konania opakovane domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým mu budú maloleté
deti odovzdané do starostlivosti, pričom súd vyhodnotiac podané návrhy ako nedôvodné zamietol.

1.2.6 Zo znaleckého posudku podaného v predmetnej veci znalkyňou doc. PhDr. Danielou Čechovou,
PhD., vyplynulo, že u oboch rodičov maloletých detí bolo možné konštatovať prítomnosť výraznej
osobnostnej psychopatológie, ktorá im sťažuje sociálnu interakciu, komunikáciu, udržanie intimity,

nejedná sa po psychickej stránke o zdravo rozvinuté osobnosti. Matkinou výhodou je jej intelektová
výbava na úrovni priemeru všeobecnej populácie, otec má praktickú inteligenciu, avšak intelektovo
je hlboko deficientný. Nebude schopný deťom pomôcť v rozvoji ich schopností a potenciálu. Matka
sa z dlhodobého hľadiska javí ako stabilnejší rodič. Jedná sa o osobnosti neadekvátne reagujúce
na záťaž a diskomfort. Psychická deprivácia, ktorú maloletí zažili v rannom veku sa prejavuje na ich

osobnostných, kognitívnych, sociálnych schopnostiach ako aj na vývine ich osobnosti. Maloletí majú
obochrodičovradi,mal.A.preferujematku,ktoráoveľalepšiechápe,žejehoďalšívývinbudevyžadovať
veľa stimulácie a starostlivosti; A. má rovnako dobrý vzťah k obom rodičom, v situácií konfliktu sa dáva
do aliancie s otcom. Obaja rodičia majú svoje maloleté deti radi, otcov vzťah k deťom je ovplyvnený
špecifikami jeho osobnosti, zjednodušeným a rigidným vnímaním a paranoidnými tendenciami, matkin

vzťah je poznačený špecifikami jej osobnosti, predovšetkým vážnou psychickou nevyrovnanosťou a
výbušnosťou. Otec je deficientný vo všeobecných intelektových schopnostiach. Bol schopný skončiť
povinnú školskú dochádzku v 7. ročníku. Osobnostne je nezrelý a simplexný vo vnímaní, prežívaní i
správaní. Má však negatívny postoj k iným ľuďom, nedokáže sa vžiť do inej osoby a pozrieť sa na svet
jej očami. Nemá dobrú schopnosť načúvať iným a nie je tolerantný k najrôznejším normám, hodnotám,

postojom. Nekooperuje, príčinu svojich problémov vidí v iných a vinu za ich vznik projikuje do ľudí
v ich okolí. Pri riešení konfliktu neberie do úvahy záujmy druhej strany. Správanie iných vníma ako
kritické, provokujúce, vykorisťujúce. Prejavuje voči iným paranoidné a pasívno-agresívne tendencie.
Sám je manipulatívny, provokujúci a hostilný. Je nedisciplinovaný. Na vzťahy kladie excesívne a
nerealistické požiadavky, ale nie je schopný fungovať recipročne. Voči autoritám je zatrpknutý. Voči

ľuďom je citovo plochý, vyprázdnený. Psychické problémy si nepripúšťa, ak ich má, racionalizuje
a externalizuje ich presunom viny na druhých. Prítomné sú delikventné tendencie a problematické
strety s autoritami. Je tvrdohlavý, rozhodný, vitálny, životaschopný a má praktickú inteligenciu. Matka
disponuje všeobecnou inteligenciou ktorá sa pohybuje v pásme priemeru populácie. Vyznačuje sa
egocentrickosťou a idealistickými infantilnými očakávaniami od druhých. Prejavuje sa ako hyperaktívna,

emocionálne labilná, agitovaná a excitovaná, so sprievodnou hlučnosťou a verbálnou nadproduktivitou.
Matka má nízku úroveň sebaovládania, nevyrovnané emocionálne prežívanie, v záťažových situáciách
nedokáže konať pokojne a zachovať si kontrolu. V sociálnom prostredí sa matka orientuje veľmi dobre.
Je značne adaptabilná, vie sa správať, ako situácia vyžaduje. Má rozvinutú schopnosť empatie a pri
konfliktoch je schopná brať do úvahy aj záujmy protistrany. Často nenapĺňa svoj potenciál. Otec maloleté

deti otvorene proti matke ovplyvňuje, (a to aj za prítomnosti znalkyne), u matky nie je možné vylúčiť,
že deti voči otcovi negatívne ovplyvňuje a to správaním, zabraňovaním v styku s otcom, dáva si pozor,
aby pred deťmi o otcovi nehovorila zle. Otec deti vychováva najlepšie ako vie, nevenuje sa im a ani
sa im venovať nedokáže po stránke rozvoja ich kognitívnych schopností, nakoľko on sám je limitovaný.
Nanajvýš ohrozujúce je delikventné správanie, ktorému deti učí. Matka má rozvinutú empatiu, ďalšie

sociálne zručnosti, oveľa lepšie chápe potreby detí, vie sa do nich vžiť. Má však psychické problémy,
ak je v nepohode, správa sa impulzívne, používa telesné tresty. Nemá dostatočne rozvinuté rodičovské
kompetencie ako zvládať nevhodné správanie detí.

1.2.7 Maloletý A. nastúpil počnúc 01.09.2023 do Materskej školy v E. B. F., je predškolákom.

Jeho dochádzka do zariadenia je pravidelná, do škôlky chodí čisto oblečený, upravený, má
primeraneosvojenémravnénávyky,utvorenézásadykultivovanéhosprávania,ovládazákladnépravidlá
spoločenského správania. Do zariadenia prichádza rovnako spokojný a vyrovnaný bez ohľadu na to, či
prichádza zo starostlivosti otca alebo matky. Výdavky spojené s návštevou materskej školy pozostávajúz platby za stravu 0,30,-eura denne. Maloletý je zdravý, častejšie prekonáva respiračné ochorenia. Nosí
okuliare,odposlednéhovyšetreniasamuzrakupravilatietoužnosiťnebude.Osobitnézáujmy,sktorými
by boli spojené zvýšené výdavky maloletý nemá. Maloletý bol v striedavej osobnej starostlivosti podľa

rozsudku Okresného súdu Brno - venkov, ktorý posledne upravoval rodičovské práva a povinnosti k
maloletému.

1.2.8 Maloletý A. je žiakom prvého ročníka Základnej školy v E. B. F., prvý ročník opakuje tretíkrát.
Z komplexného hodnotenia dieťaťa vyplýva, že práca v škole sa mu zatiaľ v tomto školskom roku

darí, podľa svojich možností napreduje, v príprave na vyučovanie mu pomáha matka, domáce úlohy
má vždy vypracované. Všetky vymeškané hodiny má maloletý riadne ospravedlnené. Do školy chodí
čisto oblečený, upravený. Má zakúpené všetky školské potreby a pomôcky, denne si nosí desiatu.
Školskýklubdetínenavštevuje,stravujesavškolskejjedálni,obedysúhradenéštátom,príspevokZRPŠ
činí 30,-eur. Obaja rodičia sa o prospechu dieťaťa v škole informovali. V predchádzajúcom školskom
roku maloletý školský klub nenavštevoval, v škole sa stravoval, kaucia na stravu činila 20,-eur, triedny

fond predstavoval sumu 5,-eur, výška rodičovského príspevku predstavovala 15,-eur. Otec s triednou
učiteľkou ohľadom dieťaťa komunikoval, o dieťa sa zaujímal, matka dieťa do školy nesprevádzala,
do školy ho vodila zväčša stará matka. Z komplexného hodnotenia zaslaného školou vyplýva, že
maloletý ročník opakuje pre časté absencie a nezvládnutie učiva. Časť vymeškaných hodín má riadne
ospravedlnených, desať ich zostáva nedoriešených, pretože rodina reaguje len na urgencie. Maloletý

často nemá učebnice, zošity podľa rozvrhu, zabúda si ich doma. Pokiaľ v škole chýba, učivo mu je spolu
s domácimi úlohami posielané, tieto si však nevypracuje. Maloletý je tichšej povahy, drží sa v ústraní,
veľmi nekomunikuje, s jeho správaním nie sú žiadne problémy. Na hodinách poslúcha, je aktívny, má
pomalšie tempo, musí byť pri práci kontrolovaný. Z komplexnej správy základnej školy vyplýva, že
maloletý má v školskom roku 2021/2022 problém zvládať učivo nielen z dôvodu, že pred nástupom

do školy nebol zaškolený v materskej škole, ale aj z dôvodu častých absencií pre chorobu, čo nemá
dobrý vplyv na jeho prospech. Matka je riadne oboznámená s prebratým učivom aj úlohami, maloletý
napriek tomu nemá vypracované skoro žiadne úlohy a odôvodnením matky, že dieťa nevládze. Do
školy chodí čisto upravený, má nachystanú desiatu, zakúpené školské potreby. Stravuje sa v školskej
jedálni, strava je vzhľadom na hmotnú núdzu rodiny zdarma. Príspevok ZRPŠ predstavoval sumu 12,-

eur. Matka sa o správaní a prospechu dieťaťa pravidelne informuje. Od začatia konania na Okresnom
súde Levice zabezpečovala starostlivosť o maloletého A. matka, otec sa na jeho výžive nepodieľal, s
maloletým sa stýkal v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým mu súd predbežne upravil
styk s maloletým

1.2.9 Matka bola v čase začatia konania poberateľkou rodičovského príspevku v sume 275,90 eur
mesačne, na obe maloleté deti poberala rodinné prídavky. V období od 01.02.2022 do 18.02.2022
bola zamestnaná v spoločnosti C. - M. N., D. , za predmetné obdobie jej bola vyplatená čistá mzda v
sume 32,98 eur. Počnúc 01.04.2022 sa zamestnala v spoločnosti M., D.. Do času skončenia pracovného
pomeru, ku ktorému došlo 31.03.2023 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem v sume 572,58 eur. Ku

skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou zo strany matky. Podľa vyjadrenia matky bolo dôvodom
ukončenia pracovného pomeru obťažovanie jej osoby otcom, ktorý robil zamestnávateľovi zlú reklamu,
poslal im do prevádzky inšpekciu, kontrolu z hygieny. Z titulu skončenia pracovného pomeru jej
neboli vyplatené žiadne finančné plnenia. Od 02.05.2023 sa matka opätovne zamestnala u toho istého
zamestnávateľa, kde pracuje až doposiaľ, od vzniku pracovného pomeru až do januára 2024 vrátane

dosiahlapriemernýčistýmesačnýpríjemvsume173,08eur.Vychádzajúczjejvýpovedenapojednávaní,
matka dosahuje čistý príjem v priemere v sume 600 až 650 eur mesačne, v predošlom období jeho
výška predstavovala sumu 700 eur v čistom. Zmenu pracovného zaradenia matka odôvodnila tým, že
kým v čase prvého pomeru pracovala ako recepčná, aktuálne z dôvodu, že zamestnávateľ nechce, aby
bola natoľko na očiach kvôli problémom s otcom detí, vypomáha v kuchyni, upratuje, má na starosti

rozvozárov jedla. K opätovnému uzatvoreniu pracovného pomeru matkou došlo podľa jej vyjadrenia v
dôsledku uvedomenia si vyhovujúcich pracovných podmienok ako aj z dôvodu, že zamestnávateľ mal
problém s nájdením vhodného zamestnanca na jej pracovnú pozíciu. Je nemajetná, iné vyživovacie
povinnosti nemá. V čase začatia konania žila v spoločnej domácnosti s matkou a plnoletými bratmi
v byte vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Do domácnosti prispievala nákupom potravín. V júli

2022 jej bol pridelený obecný nájomný byt, ktorý užíva sama s maloletými deťmi. Mesačné výdavky
matky pozostávajú z preddavkových platieb za byt 180 eur, elektrika 45 eur, splátky bezúčelového úveru
vzatého v roku 2023 v sume 4.000 eur, ktorého splátka činí 70 eur mesačne. Uviedla, že predmetný
úver si vzala v čase keď bola otcom pobláznená, intímne sa schádzali, tlačil na ňu, aby mu dala 500 eurna zavedenie plynu a klímy do domu, ktoré mu odovzdala. Zvyšné financie použila na zlepšenie svojho
bývania, zariadenia izby detí v domácnosti svojej matky a na jej bežnú spotrebu.

1.2.10 Otec maloletých detí je nezamestnaný, v čase začatia konania bez evidencie na príslušnom
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, k jeho zaevidovaniu došlo až v priebehu konania dňom
08.01.2024. Vychádzajúc z jeho výpovede na pojednávaní, pracuje bez písomnej dohody, či zmluvy,
venuje sa prácam na stavbe, jeho príjem je v priemere od 900 eur do 1.000,-eur v čistom mesačne. Je
vlastníkom dvoch starších motorových vozidiel Ford Focus a Renault Thalia, ktoré sú ním zakúpené aj

výlučne využívané, hoci nie je evidovaný ako ich vlastník. Býva sám v rodinnom dome, ktorý zakúpil
zo svojich finančných prostriedkov, v katastri nehnuteľností nie je doposiaľ zaevidovaný ako vlastník.
Mesačné výdavky otca pozostávajú z platby za odber elektrickej energie 150,-eur, výdavkov na hygienu
80,-eur, stravy 250,-eur až 300,-eur. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá.

1.3 Vec vo vzťahu k maloletému A. právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na úpravu

výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v prípade, že rodičia maloletého dieťaťa spolu
nežijú, pričom o takejto úprave výkonu ich práv a povinností sa nedohodli a vo vzťahu k maloletému
A. vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov a to podľa § 36
ods. 1, § 24 ods. 1, 3 a ods. 4, § 25 ods. 1 a ods. 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods.

1, a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ďalej len „ZR“) a § 121 a §157 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení
neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a nárok povinnej osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty
na plnenie ( paričnej lehoty) podľa § 232 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že nakoľko rodičia maloletých
detí spolu nežijú a o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom sa nevedia

dohodnúť, je potrebné v prípade maloletého A. upraviť výkon ich práv a povinností k maloletému a v
prípademaloletéhoA.zmeniťostatnérozhodnutiesúduoúpravevýkonuprávapovinnostíkmaloletému,
pre podstatnú zmenu v pomeroch či už na strane rodičov maloletého, ale aj samotného maloletého A.,
to všetko spôsobom uvedeným vo výrokoch I. až VI. rozsudku, že návrhy otca na zverenie maloletých
detí do jeho osobnej starostlivosti a na uloženie povinnosti matke vrátiť otcovi prídavky na deti vyplatené

matke na maloletého A. nie sú dôvodné a preto je potrebné ich zamietnuť a napokon , že dlh otca na
zročnom výživnom na maloletého A. je dôvodným povoliť otcovi maloletých detí zaplatiť k rukám matky
maloletých detí v mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody zo splátok pri riadnom a včasnom
neuhradení tej ktorej splátky.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru vo vzťahu k výroku I. rozsudku uviedol, že návrh matky
na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému A. bol podaný dôvodne, keď rodičia spolu
nežijú. Na strane maloletého A. súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov v dôsledku
ktorej je potrebné pristúpiť k zmene doterajšej úpravy rodičovských práv a povinností na základe
rozsudku Okresného súdu Brno - venkov. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal zverením detí do

starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného
a úpravy styku rodičia, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplýva, že obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o maloleté deti záujem, obaja
sa zhodne domáhajú zverenia oboch detí do ich výlučnej starostlivosti. Po vykonanom dokazovaní
dospel súd k záveru, že zákonom predpokladané podmienky pre zverenie maloletých detí do výlučnej

starostlivosti otca, eventuálne v prípade maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
nie sú naplnené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletí majú vytvorený pozitívny citový
vzťah k obom rodičom, čo ani jeden z rodičov nerozporoval, rodičia striedavú osobnú starostlivosť u
maloletého A. realizujú podľa právoplatného rozsudku, styk otca s maloletým A. sa realizuje podľa
tunajším súdom nariadeného neodkladného opatrenia. Je preukázané, že komunikácia rodičov, ich

vzájomný postoj vo vzťahu k ich rodičovským kompetenciám, výchove a starostlivosti o maloleté deti
sa napriek uplynulému času, poskytovanej odbornej pomoci rodičom zo strany Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, nezlepšili, naopak v priebehu konania sa schopnosť vecnej komunikácie rodičov
zhoršila, ich konflikty prebiehajúce nielen na verbálnej úrovni sa vyostrovali. Ani u jedného z rodičov
nemožno hovoriť o pozitívnom posune vo vzťahu akceptácie úlohy druhého rodiča vo výchove dieťaťa,

zvýšenia kvality úrovne rodičovskej starostlivosti. Rodičia nie sú schopní spolupracovať pri výchove
maloletých detí ani len v minimálnej základnej miere. Otec detí počas celého konania v predmetnej veci
nebol schopný ani v jednom prípade vyzdvihnúť, či kladne zhodnotiť čo i len jeden aspekt starostlivosti
matky o maloleté deti. Z vyjadrení oboch rodičov ako i z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že rodičiamajú medzi sebou konfliktný vzťah, ktorého intenzita v priebehu konania neustúpila, naopak konflikty
rodičov sa preukázateľne stupňovali, okrem verbálnych útokov sa jednalo aj poškodzovanie majetku
otca matkou, naviac za prítomnosti maloletých detí. Je zrejmé, že aktuálne nemožno predpokladať, že

rodičia sú a budú schopní spolupracovať v aspoň nevyhnutnej miere na zaistení potrieb maloletých
detí. S poukazom na absolútne nevraživý postoj rodičov k sebe, ich neschopnosť aspoň základnej
kooperácie pri zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti, v záujme zachovania súrodeneckých väzieb
mal súd za to, že je nevyhnutne potrebné, okrem zverenia maloletého A. do starostlivosti matky,
pristúpiť z dôvodu kvalifikovanej zmeny pomerov aj k zmene zverenia na strane maloletého A.. Súd

pri rozhodovaní vo veci zverenia maloletých detí bral prirodzene do úvahy aj názor maloletých detí,
ktorý prezentovali tak pred kolíznym opatrovníkom ako aj pred súdom. Z vyjadrenia maloletých detí
jednoznačne vyplynul pozitívny vzťah k obom rodičom, s bližšou citovou väzbou smerom k matke. Je
absolútne zrejmý veľmi blízky vzťah medzi súrodencami, ich rozdelením (v čase keď je maloletý A.
podľa rozsudku Okresného súdu Brno- venkov v starostlivosti otca) obaja trpia. Aj vzhľadom na ich
silné súrodenecké puto je v najlepšom záujme maloletých detí ich zverenie do starostlivosti matky a

úprava styku s otcom. Súd je po zvážení všetkých relevantných skutočností, poukazujúc aj na závery
znaleckého posudku podaného v predmetnej veci presvedčený, že v najlepšom záujme maloletých
detí je ich zverenie do starostlivosti matky, ktorá vzhľadom na jej osobnosť, schopnosť empatie, pevnú
citovú väzbu medzi ňou a maloletými deťmi, úroveň jej inteligencie a vzdelania je spôsobilá deťom
vytvoriť podnetnejšie prostredie pre ich výchovu, je schopná deti viacej stimulovať v ich rozumovom a

citovom rozvoji. Napriek zistenej psychopatológií na strane oboch rodičov, je matka vzhľadom na svoju
osobnostnú výbavu schopná lepšie než otec reagovať na potreby detí a tieto primerane saturovať.
Tvrdenia otca spochybňujúce schopnosť matky spočívajúce v nadmernom požívaní alkoholu, či v
stýkaní sa so závadovými osobami sa nepotvrdili. Zároveň súd nemohol opomenúť vziať do úvahy
kolíznym opatrovníkom prešetrené bytové pomery na strane oboch rodičov. Kým na strane matky,

ktorá s maloletými deťmi obýva obecný nájomný byt kolízny opatrovník konštatoval čistotu, hygienickú
nezávadnosť domácnosti, ktorá je prispôsobená potrebám maloletých detí, na strane otca, ktorý obýva
starší dvojizbový rodinný dom konštatoval nevhodnosť podmienok pre dlhší pobyt detí z dôvodu
prítomnosti veľkých prasklín na stenách, deravej strechy, cez ktorú v daždivom počasí prší. Otec vďaka
otvorenému spochybňovaniu schopností matky riadne sa o deti postarať nedáva žiadnu záruku riadnej

výchovy maloletých detí, v ktorej každému z rodičov prináleží nezastupiteľné miesto a ktoré sleduje
primárny účel, ktorým je právo dieťaťa vyrastať v atmosfére lásky, šťastia, porozumenia a stability,
v ktorom môže bezpečne prejavovať svoje city k druhému rodičovi a v ktorom nebude pravidelne
vystavované konfrontáciám s názormi otca na matku a s názormi matky a jej príbuzenstva na otca.
Na tomto mieste súd dôrazne upozorňuje matku, aby sa dištancovala a v prípade potreby zabránila

negatívnym vyjadreniam svojich príbuzných na adresu otca, je potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili,
želenonidvajasúplnezodpovedníza toakýmspôsobomsabudevýchovadetíuberať,akýmspôsobom
mienia deti formovať. Maloleté deti v žiadnom prípade nie sú ich partnermi pre vybíjanie frustrácie z ich
ukončeného partnerského vzťahu. Rodičia by sa mali vyvarovať prenášania svojej averzie voči druhému
na maloleté deti, čím ich preukázateľne nevhodne a neprimerane zaťažujú, čo je nepochybne spôsobilé

viesť ich ďalšej traumatizácii.

1.5 V záujme zhodnotenia psychického stavu matky súd dotazoval jej ošetrujúceho psychiatra, ktorý
súdu oznámil, že matka je vo viacročnej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti a liečbe, jedná sa o
sporadické kontroly, pravidelnejšia liečba bola v roku 2020. Posledne bola vyšetrená dňa 20.01.2022,

kedy bol s ňou realizovaný psychoterapeutický pohovor, pričom jej aktuálny psychický stav hodnotí ako
kompenzovaný nevyžadujúci si medikamentóznu liečbu, resp. ďalšiu psychiatrickú intervenciu.

1.6 Nakoľko ani jednému z rodičov maloletých detí nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich
rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené,

ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že
obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

1.7 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti výrokov III. až V. uviedol, že vychádzajúc z
odôvodnených potrieb maloletých detí daných bežnými výdavkami na ich stravu, hygienu, oblečenie

primeranými veku detí, pomernou časťou nákladov na bývanie vynakladaných matkou v rozsahu 1/3
celkových nákladov na jednu osobu, na strane A. súvisiacimi s návštevou prvého ročníka základnej
školy, na strane maloletého A. s návštevou predškolského zariadenia, zárobkových a majetkových
pomerov oboch rodičov, berúc v úvahu dobrý zdravotný stav detí, absenciu osobitných záujmov súdurčil výživné zo strany otca na maloletého A. 80 eur, A. 70 eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať
k rukám matky vždy k 15 dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným
zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť okrem iného aj osobnou starostlivosťou o maloleté

deti a prídavkami na deti sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletých detí, pričom je tiež
primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Na strane matky súd vychádzal z jej zárobkových
pomerov, ktoré dosahovala z prvého pracovnej pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou so
spoločnosťou M., D., ku skončeniu ktorého došlo z iniciatívy matky. Súd po oboznámení sa s vyjadrením
matky k dôvodom vedúcim k skončeniu pracovného pomeru zastáva názor, že matke nič nebránilo

u tohto zamestnávateľa, na identickej pracovnej pozícií naďalej pracovať. Skutočnosti, ktorými matka
dôvodila skončenie tohto pracovného pomeru súd nemohol vyhodnotiť inak ako vzdanie sa zárobku, na
ktoré súd postupujúc podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine prihliadať nemôže. Na strane
otca vychádzal z ním deklarovaného dosahovaného príjmu vo výške 900,-eur až 1.000,-eur čistom.
Súd má za to, že tento zodpovedá otcom dosiahnutému vzdelaniu (neukončená základná škola), jeho
zručnostiam a schopnostiam. Výživné na maloletého A. súd určil v sume 70 eur mesačne počnúc

dňom právoplatnosti výroku rozsudku súdu o zverení maloletého do starostlivosti matke. Výživné na
maloletého A. súd určil od 22.10.2021, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77
odsek 1 Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie
výživného aj pred týmto dátumom. Napriek tomu, že rodia čia svoje výdavky súdu napriek viacerým
výzvam nepreukázali, súd považoval nimi deklarované výdavky spojené s bývaním, stravou a hygienou

za primerané a z uvedeného dôvodu ich v celom rozsahu akceptoval. Nakoľko výživné má prednosť
pred akýmikoľvek výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súd nebral do úvahy výdavky
matky súvisiace so splácaním úveru.

1.7.1 Odo dňa 22.10.2021, teda odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na

výživnom pre maloletého A. po odpočítaní platieb realizovaných v prospech výživného na dieťa
zaostalosť vo výške 2.118,22 eur (mal zaplatiť alikvótnu časť mesiaca október 2021 - 80: 31 dní - 2,58
eur x 9 dní + dva mesiace roku 2021 (november, december) + 12 mesiacov roku 2022, dvanásť mesiacov
roku2023,dvamesiaceroku2024(január,február).OtecnavýživumaloletéhoA.prispelododňazačatia
konania do rozhodnutia súdu celkovo sumou 145 eur (v máji 2022 sumou 60 eur, v júni 2022 sumou 40

eur, uhradil kauciu na obedy v škole 20 eur, príspevok do triedneho fondu 5 eur /č.l. 227 spisu/, v januári
2024zaplatilzaobedypredieťavškole20eur). Zaostalévýživnésúdotcazaviazalzaplatiťvmesačných
splátkach po 40 eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splácania zaostalého výživného
v splátkach, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku.

1.7.2 Pri určení lehoty na zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého
výživného a zárobkové a majetkové pomery otca maloletých detí. V záujme neuvedenia otca do
nepriaznivej finančnej situácie tým, že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo
mu umožnil uhradiť zameškané výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody
splátok, pričom mal za to, že doba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je

neprimerane dlhá, priečiaca sa spotrebnému charakteru výživného, či neprimerane zaťažujúca osobu
z výživného oprávnenú (maloleté deti).

1.8 Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o úprave styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie
dôvodil, že z vykonaného dokazovania, prihliadnuc na názor maloletých detí mal súd preukázané, že

maloleté deti prechovávajú k otcovi pozitívny vzťah, čo nerozporovala ani samotná matka. Otec má v
živote detí ako mužský prvok nezastupiteľnú úlohu, má právo podieľať sa na výchove, starostlivosti o
maloleté deti. Aj napriek skutočnosti, že maloletí boli zverení do osobnej starostlivosti matke, otec nie
je pozbavený práva deti vychovávať. Úlohou matky okrem iného je vedenie maloletých k správnemu
vzťahu k otcovi ako aj vytváranie priaznivých podmienok na styk detí s otcom tak, aby tento nebol

sprevádzanými nevraživosťou rodičov, ich konfliktným správaním, vulgarizmami, vzájomnými fyzickými
atakmi, poškodzovaním majetku, čoho svedkom boli aj maloleté deti. Je potrebné, aby si obaja rodičia
uvedomili, že aj napriek svojmu rozchodu nesú naďalej plnú zodpovednosť za výchovu maloletých detí,
je len na nich, aby svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávali v súlade so záujmami maloletých
detí tak, aby deťom vytvorili bezpečné prostredie, v ktorom môžu slobodne nadväzovať a rozvíjať citové

väzby voči rodičom.

1.8.1 Matka navrhla styk otca s maloletými deťmi upraviť každý párny víkend v mesiaci od piatku 16.30
hodiny do nedele do 18.00 hodiny, počas vianočných sviatkov každý párny rok od 25.12. od 09.00hodiny do 26.12. do 18.00 hodiny, nepárny rok od 23.12. od 17.00 hodiny do 25.12. do 09.00 hodiny,
od 31.12. od 09.00 hodiny do 02.01. do 09.00 hodiny, počas letných prázdnin každoročne od 01.07.
od 09.00 hodiny do 15.07. do 09.00 hodiny, od 01.08. od 09.00 hodiny do 15.08. do 09.00 hodiny

s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí je bydlisko matky. Otec možnosť zverenia
detí do starostlivosti matke neakceptoval, takúto možnosť odmietol pripustiť. Kolízny opatrovník navrhol
styk otca s maloletými deťmi upraviť každý druhý víkend od piatku do nedele, prokurátorka Okresnej
prokuratúry Levice navrhla styk otca s deťmi upraviť v štandardnom rozsahu.

1.8.2 V kontexte rozhodovania o úprave styku otca s maloletými deťmi súd zdôrazňuje, že vzťah
dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit
spolupatričnosti s oboma rodičmi. Len ich vzájomné výchovné pôsobenie v rámci výchovného procesu
dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu vo výchove dieťaťa danú mu ustanovením § 26
Zákona o rodine. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov

a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so
zákonom s vylúčením nezákonných zásahov podľa č.l. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. V konaní bolo
preukázané, že medzi rodičmi a ich maloletými deťmi je blízky citový vzťah. Po zohľadnení najlepšieho
záujmu maloletých detí mal súd za to, že je potrebné upraviť styk maloletých detí aj s poukazom na
doposiaľ realizovanú striedavú osobnú starostlivosť u maloletého A., s otcom tak, aby bolo každému

z rodičov umožnené tráviť s dieťaťom približne polovicu jeho voľného času zohľadňujúc pri tom nielen
bežný voľný čas počas pracovného týždňa a víkendov, ale aj všetok voľný čas dieťaťa vrátane prázdnin
a sviatkov. Takto upravený styk s maloletými deťmi otcovi umožní ucelenejšie a komplexnejšie výchovné
pôsobenie na maloletých, ale najmä otcovi vytvára priestor na rozvíjanie ich vzájomného vzťahu
prostredníctvom spoločných aktivít a programov. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletými deťmi

v bežnom režime súd aj vzhľadom na už spomínanú striedavú osobnú starostlivosť až do súčasnosti
realizovanú, pozitívny vzťah detí k otcovi mal za to, že je na mieste upraviť jeho styk s deťmi od
štvrtka 16.30 hodine do nedele. Súd vzhľadom na vyššie uvedené nevidel dôvod upravovať styk
otca s maloletými deťmi až od piatku. Súd nevylučuje v budúcnosti dôjde k zmene úpravy styku otca
s maloletými v dôsledku zmeny pomerov, avšak v čase rozhodovania súdu berúc do úvahy všetky

relevantné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie o úprave styku má súd za to, že súdom upravený styk
otca s maloletými deťmi zodpovedá záujmu maloletých detí a plnohodnotne rešpektuje právo rodiča,
ktorému deti neboli zverené do starostlivosti tráviť s maloletými pomerne rovnaký čas. Zároveň súd uložil
obom rodičom povinnosť si maloleté deti v určený čas odovzdať a prevziať pred bydliskom matky, v
tomto smere vzal súd do úvahy vzdialenosť bydlísk rodičov ako aj skutočnosť, že matka nie je držiteľkou

vodičského oprávnenia v dôsledku čoho je odkázaná na hromadnú dopravu, viazaná na cestovné
poriadky , čo by aj vzhľadom na jej pracovné povinnosti odovzdávanie a preberanie maloletých detí
rodičmi komplikovalo.

1.9 Vo vzťahu k otcom podanému návrhu ktorým žiadal súd o uloženie povinnosti matke maloletých

detí vrátiť otcovi maloletých rodinné prídavky na maloletého A., ktoré poberala od dátumu, kedy vznikol
český rozsudok o striedavej osobnej starostlivosti na maloletého A. súd uvádza, že o tomto návrhu otca
súd konajúci vo veci starostlivosti o maloleté deti nie je oprávnený rozhodovať. S poukazom na uvedené
súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

1.10 V prejednávanej veci vystala potreba nariadenia znaleckého dokazovania za účelom posúdenia
vhodnosti úpravy rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zvereniu maloletých detí a k vymedzeniu
rodičovských kompetencií každého z rodičov s poukazom na ich protichodné vyjadrenia hrubo
spochybňujúce ich psychickú integritu vo vzťahu k zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté
deti. Vo veci bolo tunajším súdom uznesením zo dňa 03.02.2023 pod č.k. 17P/150/2021-263 nariadené

znalecké dokazovanie doc. PhDr. Danielou Čechovou, PhD., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie
poradenská psychológia, ktorá súdu dňa 01.03.2023 doručila vypracovaný znalecký posudok č. 7/2023
EDZ. Za vypracovaný znalecký posudok jej bolo priznané znalečné v celkovej sume 1 455,04 eur, ktoré
bolovcelomrozsahuhradenézrozpočtovýchprostriedkovsúdu.Zaplatenímznalečnéhozrozpočtových
prostriedkov súdu vznikol štátu nárok na náhradu trov konania štátu v celkovej výške 1.455,04 eur.

Vzhľadom na to, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je vecou prejednávanou v režime
civilného mimosporového poriadku, kedy nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého
z jeho účastníkov, je potrebné trovy dokazovania, ktoré platil za účastníkov konania štát považovať
za spoločné trovy účastníkov, ktoré majú uhrádzať podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní,ktorý je v prejednávanej veci medzi rodičmi rovnaký. Aj v prípade rozhodovania o náhrade trov štátu je
možné použiť ustanovenie § 55 CMP, a teda posúdiť či je vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé,
aby trovy konania, ktoré platil štát, nahradili všetci účastníci alebo len niektorý z nich. S poukazom

na skutočnosť, že nariadenie znaleckého dokazovania súd považoval za nevyhnutné vzhľadom na
protichodné vyjadrenia rodičov spochybňujúce ich rodičovské kompetencie, či samotnú psychickú
spôsobilosť mal za to, že k jeho nariadeniu došlo v záujme riadneho zistenia skutočného stavu veci, t.j. v
záujme tak oboch rodičov ako aj ich maloletých detí. Vzhľadom na výšku plnenia u každého z účastníkov
konania (náhrada trov konania štátu vo výške 727,52 eur) súd v zmysle ustanovenia § 232 CSP určil

dlhšiu lehotu na úhradu trov konania štátu, a to 120 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia berúc
v úvahu zárobkové pomery každého z rodičov.

1.11 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania ( výrok XI.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie § 52
CMP.

2. Rozsudok vo výrokoch I., III., IV., V., VI. X. a v závislom výroku XI. o trovách konania napadol riadnym
a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho zmenu a to zverením maloletých detí do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že vyživovacia povinnosť rodičov sa neurčuje
a v časti výroku X., aby rozhodol tak, že matka je povinná nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania

v plnej výške, prípadne aby odvolaním napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutých častiach zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie viniac súd prvej inštancie, že v
konaní sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré mali za následok aj nesprávne
rozhodnutie vo veci s tým, že sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f)

a písm. h) CSP, ako aj podľa ustanovenia § 62 ods. 1 CMP.

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia o zverení maloletých detí do
osobnejstarostlivostimatkyjerozporuplnéazmätočné,keďsúdprvejinštancienajskôruvádza,ženiesú
splnené zákonné predpoklady pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a

to najmä na strane otca maloletých detí, keďže rodičia nie sú schopní spolupracovať pri výchove ani len
v minimálnej miere a neskôr uvádza, že nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre
komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciu k tomu, aby sa snažili kvôli ich spoločnému
dieťaťu čo najviac kooperovať, že len striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti zaistí to, aby obaja
rodičia mali možnosť podieľať sa v rovnakej miere a plnohodnotne na starostlivosti o maloleté deti a

súčasnezabezpečíajprávomaloletýchdetínato,abybolivychovávanéobomasvojimirodičmi,žepokiaľ
by súd nerozhodol neodkladným opatrením dňa 07.11.2022 ohľadom úpravy styku otca s maloletým A.,
matka by mu naďalej znemožnila stretávať sa s ním aj napriek tomu, že syn sa s ním stretávať chcel
a bol smutný z toho, že maloletý A. môže byť u neho, ale on nie, že týmto konaním matky bol otec
vylúčený z jeho života počas posledných troch rokov, v dôsledku čoho došlo k nenapraviteľným škodám,

keď sa ako otec nemohol podieľať na výchove maloletého A., že súdom stanovený rozsah styku otca
s maloletými deťmi nezabezpečuje rovnaký rozsah starostlivosti rodičov o deti, ale deti sú s matkou
väčšinu dní v mesiaci a otec len 4 dni po každých desiatich dňoch, pričom počas ostatného času otec
nemá s deťmi žiaden osobný kontakt, ani nemá o nich žiadne informácie, keďže matka svoju informačnú
povinnosť nedodržiava, že z dokazovania bolo preukázané, že maloleté deti majú blízky citový vzťah k

obom rodičom, čo konštatuje aj súd v odôvodnení rozhodnutia, avšak to už nekorešponduje s tým, ako
súd v konečnom dôsledku rozhodol.

2.2 Pokiaľ súd v rozhodnutí konštatuje, že pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej
starostlivosti niektorého z rodičov prihliadol aj na ich názor zistený ich výsluchom, tak podľa názoru otca

neprihliadol na to, že maloletý A. sám potvrdil, že stará matka ho nahovára, aby o ňom hovoril všetko
zlé a aj maloletý A. potvrdil, že mu to isté hovoril brat matky maloletých detí C.. Z výpovedí maloletých
detí vyplynulo, že majú medzi sebou veľmi dobrý vzťah a že chceli byť u otca spoločne, čo matka
nerešpektovala a maloletého A. využívala, aby ho nemusela otcovi dávať s tým, že sa s ním údajne
nechce stretávať a že sa ho bojí. Otec maloletých detí je presvedčený, že aj maloleté deti vzhľadom

na ich vyjadrenia, ktoré prezentujú pred ním chcú byť v jeho starostlivosti rovnako, ako u matky. Súd
prvej inštancie pri výsluchu maloletých detí nepostupoval podľa § 98 ods. 1 CSP, keď výsluch maloletých
detí zaznamenal len v listinnej forme a nie aj technickým zariadením, a týmto nesprávnym procesným
postupom porušil právo otca na spravodlivý proces, nakoľko nie je možné overiť skutočnosti ohľadomvýpovedemaloletýchdetítýkajúcesajednaksamotnéhoobsahuvýpovedeajednaktvrdeniadetí,v koho
starostlivosti chcú byť, to znamená, či do zápisnice bol zachytený skutočný priebeh výsluchu maloletých
detí.

2.3 Maloleté deti sú veľmi ovplyvňované zo strany rodiny matky negatívnym postojom voči otcovi, keď
matka ako aj bratia matky robia všetko preto, aby ovplyvňovali deti voči nemu, robia im zle a podobne.

2.4 Otec maloletých detí popiera vyjadrenia matky o tom, že by deti fyzicky trestal. Ich poslušnosť si

vyžaduje maximálne zvýšením hlasu, čo však neplatí pre matku, keď aj súdna znalkyňa v znaleckom
posudku konštatovala, že matku a rodinných príslušníkov je potrebné edukovať o škodlivosti používania
telesných trestov.

2.5 Otec maloletých detí toho času ukončuje rekonštrukciu rodinného domu v ktorom býva, hotová je
strecha ako aj interiér a potrebné je zrevitalizovať len dvor. Podľa jeho názoru má vytvorené vhodné

podmienky pre starostlivosť o maloleté deti, o čom založil aj fotodokumentáciu do spisu.

2.6 Otec maloletých detí nesúhlasí ani so súdom stanoveným výživným na maloleté deti a to z dôvodu,
že sa mu zmenili pomery, keď toho času nemá toľko príležitostí na zabezpečenie brigád a jeho príjem
je len vo výške 500 eur s tým, že v prípade zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti

navrhuje, aby súd vyživovaciu povinnosť rodičov neupravil.

2.7 Súd nesprávne rozhodol aj o uložení povinnosti rodičom maloletých detí nahradiť trovy štátu, keď
pri svojom rozhodovaní o tejto otázke nezohľadnil skutočnosť, že návrh na nariadenie znaleckého
posudku dala matka maloletých detí, ktorá by mala byť povinná v celom rozsahu znášať tieto trovy.

Okrem toho otec maloletých detí sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku čo sa týka skúmania
jeho osobnostných predpokladov pre zabezpečenie ďalšej starostlivosti o maloleté deti, ani so závermi,
že výchovné prostredie u matky zabezpečí maloletým deťom stabilnejšie prostredie. Podľa jeho názoru,
v konaní nebolo preukázané, že by matka bola lepším rodičom ako otec. Sama súdna znalkyňa
konštatuje, že matka má vážne psychické problémy, správa sa impulzívne, používa aj telesné tresty,

nemá dostatočne rozvinuté rodičovské kompetencie ako zvládať nevhodné správanie detí, staršiemu
synovi sa dostatočne nevenuje, pri absencii v škole mu chýbajú domáce úlohy. Vzhľadom na postoj
matky a príslušníkov jej rodiny k právam otca je otec toho názoru, že výchovné prostredie u matky nie
je najvhodnejším prostredím a nezaručuje to, že u nej budú mať vytvorené bezpečnejšie a podnetnejšie
prostredie pre výchovu .

3. Kolízny opatrovník, okresaný prokurátor a matka maloletých detí odvolací návrh nepodali.

4. Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, poukazujúc na závery znaleckého

posudku číslo 7/2023 EDZ, na výpovede maloletých detí ohľadom ich názoru na to, ktorého z rodičov
favorizujú v otázkach osobnej starostlivosti o ne, ale aj na vyjadrenia kolízneho opatrovníka o vhodnosti
podmienok pre výchovu a starostlivosť o maloleté deti či už na strane matky, alebo na strane otca
maloletých detí .

5. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca taktiež navrhla odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť,
poukazujúc na to, že od začiatku konania sa otec javil ako psychicky labilný a neschopný akejkoľvek
konštruktívnej diskusie, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu o priebehu pojednávaní súdu. Psychická
nestabilita otca si vyžiadala aj umiestnenie maloletého A. na obdobie dvoch mesiacov v Detskom

centre rodinného typu v J., nakoľko voči maloletému sa prejavoval vulgárne, hrubol násilným spôsobom,
neberúc ohľad na plač dieťaťa a podobne. Podľa názoru matky otec svojimi návrhmi ohľadom osobnej
starostlivosti o maloleté deti sleduje záujem na tom, aby sa k nemu vrátila matka a deti používa len
ako prostriedok manipulácie. Neobstojí názor otca, že súd svoje rozhodnutie založil najmä na názore
maloletých detí, ktorý názor otec spochybňuje, nakoľko zo samotného rozsudku je zrejmé, že súd

ku svojim záverom dospel na základe vykonaných dôkazov, ako aj výsluchu rodičov, zohľadniac
názor kolízneho opatrovníka, ako aj okresnej prokurátorky. V prípade maloletého A. zohľadnil aj závery
znaleckého posudku, v ktorom znalkyňa okrem iného v bode 11 uvádza, že zverenie maloletého A. do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov rozhodne neodporúča.6. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu matky a okresného prokurátora k jeho
odvolaniu zotrval na svojich doterajších tvrdeniach, poprel tvrdenia matky, že počas celého konania

sa javil ako psychicky labilný a neschopný akejkoľvek diskusie, že deti využíva len ako prostriedok
manipulácie, aby sa matka maloletých detí k nemu vrátila, že prostredníctvom ÚPSVaR Levice bol spolu
s matkou kontaktovaný na spoluprácu s organizáciou Kľúč n.o., Bratislava, ktorá má medzi rodičmi
zlepšiť komunikáciu, že správy kolízneho opatrovníka o ktoré sa opierala aj okresný prokurátor vo
svojom vyjadrení nezodpovedajú skutočnosti a to najmä čo sa týka nevyhovujúcich podmienok pre

riadnu starostlivosť o deti na strane otca, keď otec počas konania uvádzal, že dom rekonštruuje, pričom
je opravená strecha, praskliny, interiér a toho času revitalizuje dvor .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – otcom maloletých (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania(§385ods.1CSPacontrario)adospelkzáveru,žeodvolanieotcavoči výrokomI.,VI.,IX.
a X. rozsudku súdu prvej inštancie nemožno považovať za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie
je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods.2 CSP), čo však neplatilo pre odvolanie voči výrokom III., IV., V., a
vzávislom výroku XI. , kde odvolanie otca bolo potrebné považovať za dôvodné.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného
súdu Brno - venkov z 02. marca 2022 č.k. Nc 397/2021 – 89 v časti úpravy výkonu práv a povinností
rodičov k maloletému A. a na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému A.. Súd prvej
inštancie maloletého A. a maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matke, rozhodol, že obaja rodičia

sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, určil rozsah vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom, otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné pre maloletého A. k rukám matky,
upravil styk otca s maloletými deťmi, zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej
starostlivosti a návrh otca na uloženie povinnosti matke vyplatiť otcovi prídavky na deti vyplatené matke
na maloletého A. a každému z rodičov maloletých detí uložil povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého

dokazovania.

8.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd
prvej inštancie správne maloletého A. a maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matke ( výrok I.),
či správne určil rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a otcovi uložil povinnosť zaplatiť

zročné výživné pre maloletého A. k rukám matky ( výroky III., IV., a V.), či správne upravil styk otca
s maloletými deťmi ( výrok VI.), či správne otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého
dokazovania ( výrok X.) a napokon či správne rozhodol aj o zmene rozsudku Okresného súdu Brno –
venkov a o trovách konania ( výrok XI.). Výroky II., VII. a VIII. rozsudku zostali odvolaním nenapadnuté
a tak neboli ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

9. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti
matky a úpravu styku otca s maloletými deťmi odvolací súd nemal dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť
s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre
správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov

by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím
súdomsodvolanímsanane(§387ods.2CSP).Nakoľkotuvšakbolinesúhlasotca stakýmitodôvodmi,
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami
účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvejinštancie ( § 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné
doplniť nasledovné:

11. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo

zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

11.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

11.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

11.5 Podľa § 36 ods.1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11.6 Podľa § 24 ods.3 a ods.5 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so
striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude
striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa (3). Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv
a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie

jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (5).

11.7 Podľa § 25 ods.1 a ods.2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

11.8 Pokiaľ ide o návrh matky na zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti súd prvej
inštancie vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, 3 a ods. 5, § 25 ods. 1 a ods. 2a § 26
ZR a § 121 CMP, ako nárok maloletého dieťaťa ( maloletého A.) na zmenu ostatného rozhodnutia

súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v prípade podstatnej zmeny
v pomeroch na strane rodičov a nárok maloletého dieťaťa ( maloletého A.) ako aj jeho rodičov, ktorí
nežijú spolu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, berúc do
úvahy, že pri rozhodovaní vo veci zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti či už jedného z rodičov,alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov treba dbať na rešpektovanie práva dieťaťa
na zachovanie vzťahu k obom rodičom, prihliadať na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia a na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o

dieťa s druhým rodičom s tým, že zo striedavej osobnej starostlivosti je potrebné vylúčiť rodičov,
ktorí trvale vytvárajú nepriateľské prostredie, neakceptujú úlohu druhého rodiča vo výchove dieťaťa,
nakoľko pri takýchto rodičoch nie je možné rozumne predpokladať, že budú aspoň v nevyhnutnej miere
spolupracovať na zaistení potrieb dieťaťa. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej
inštancie považuje za správne a námietky otca o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej

inštancie za plne nedôvodné.

11.9 Pokiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie bolo z vykonaného dokazovania jednoznačne
preukázané , že rodičia majú medzi sebou hlboko konfliktný vzťah ( prejavujúci sa hlbokou
nevraživosťou rodičov voči sebe, ako aj ich neschopnosťou aspoň základnej kooperácie pri
zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti v záujme zachovania súrodeneckých väzieb), ktorého

intenzita v priebehu konania neustúpila, naopak konflikty rodičov sa preukázateľne stupňovali ( aj za
prítomnosti maloletých detí), pričom ani u jedného z rodičov nemožno hovoriť o pozitívnom posune
vo vzťahu k akceptácii úlohy druhého rodiča vo výchove dieťaťa ( otec detí počas celého konania v
predmetnej veci nebol schopný ani v jednom prípade vyzdvihnúť, či kladne zhodnotiť čo i len jeden
aspekt starostlivosti matky o maloleté deti ), prípadne o zvýšení kvality úrovne rodičovskej starostlivosti,

alebo ich schopnosti spolupracovať pri výchove maloletých detí aspoň v minimálnej základnej miere,
súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že oboch rodičov maloletých detí je potrebné vylúčiť zo
striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti a že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté
deti s intenzitou striedania detí u rodičov v týždňových intervaloch nie je v najlepšom záujme maloletých
detí.

11.10 Zároveň,pokiaľvkonanípredsúdomprvejinštanciebolozvykonanéhodokazovaniajednoznačne
preukázané, že maloleté deti majú medzi sebou vytvorené veľmi silné súrodenecké väzby , že majú
pozitívny vzťah k obom rodičom, s bližšou citovou väzbou smerom k matke, ktorá má vytvorené vhodné
podmienky pre riadnu starostlivosť o deti a ich výchovu, ako aj vzhľadom na jej osobnosť, schopnosť

empatie, úroveň jej inteligencie a vzdelania, je spôsobilá deťom vytvoriť podnetnejšie prostredie pre ich
výchovu a je schopná deti viacej stimulovať v ich rozumovom a citovom rozvoji, súd prvej inštancie
svojímrozhodnutímsprávnezverilobemaloletédetidoosobnejstarostlivostiprávematky,zohľadniacpri
svojom rozhodovaní aj postoj otca, ktorý otvorene ( nedôvodne) spochybňuje schopnosti matky riadne
sa o deti postarať, čím nedáva žiadnu záruku riadnej výchovy maloletých detí, v ktorej výchove každému

z rodičov prináleží nezastupiteľné miesto a ktorá výchova sleduje primárny účel, aby dieťa vyrastalo v
atmosfére lásky, šťastia, porozumenia a stability, v ktorom prostredí môže dieťa bezpečne prejavovať
svoje city k druhému rodičovi a v ktorom prostredí nebude pravidelne vystavované konfrontáciám s
názormi otca na matku a s názormi matky a jej príbuzenstva na otca. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že aj súdna znalkyňa doc. PhDr. Daniela Čechotová PhD. vo svojom znaleckom

posudku skonštatovala, že matka sa z dlhodobého hľadiska javí ako stabilnejší rodič, ktorý je schopný
adekvátne reagovať na záťaž a diskomfort, že matkinou výhodou je jej intelektová výbava na úrovni
priemeru všeobecnej populácie, v sociálnom prostredí sa orientuje veľmi dobre, je značne adaptabilná,
vie sa správať, ako situácia vyžaduje, má rozvinutú schopnosť empatie a pri konfliktoch je schopná
brať do úvahy aj záujmy protistrany, pričom otec má praktickú inteligenciu, avšak intelektovo je hlboko

deficientný, v dôsledku čoho nebude schopný deťom pomôcť v rozvoj ich schopností a potenciálu ( bol
schopný skončiť povinnú školskú dochádzku v siedmom ročníku), že otec maloletých je osobnostne
nezrelý a simplexný vo vnímaní, prežívaní a správaní, má negatívny postoj k iným ľuďom, nedokáže
sa vžiť do inej osoby a pozrieť sa na svet aj jej očami, nemá dobrú schopnosť načúvať iným a nie
je tolerantný k najrôznejším normám, hodnotám a postojom, pri riešení konfliktu neberie do úvahy

záujmy druhej strany, správanie iných vníma ako kritické, provokujúce a vykorisťujúce, je manipulatívny,
provokujúci, hostilný, nedisciplinovaný, na vzťahy kladie excesívne a nerealistické požiadavky, ale nie
je schopný fungovať recipročne, voči autoritám je zatrpknutý, voči ľuďom je citovo plochý vyprázdnený,
psychicképroblémysinepripúšťa,akichmá,racionalizujeaexternalizujeichpresunomvinynadruhých.
Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov maloleté deti zverí do osobnej

starostlivosti vychádzal z vyššie uvedených výsledkov dokazovania ( výsluchov rodičov maloletých
detí, výsledkov šetrení v domácnosti rodičov vykonaných kolíznym opatrovníkom, vyjadrením kolízneho
opatrovníka maloletých detí, vyjadrením prokurátora k veci, vyjadrení maloletých detí, ale aj z výsledkov
znaleckého dokazovania), zohľadniac závery ustálenej súdnej praxe, že názor maloletých detí vo veku6 a 9 rokov v otázkach ich zverenia do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno favorizovať pred
ostatnými výsledkami dokazovania, neobstojí námietka otca maloletých detí, že súd prvej inštancie
pochybil, keď vzhľadom na v konaní prezentovaný názor maloletých detí, tieto bez ďalšieho nezveril do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

11.11 Neobstoja preto námietky otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti zverenia
maloletých detí práve do osobnej starostlivosti matky. Na takomto závere odvolacieho súdu nemohli
zmeniť nič ani námietky otca, že maloleté deti pri výsluchu uvádzali, že stará matka zo strany matky

prípadne iní rodinní príslušníci zo strany matky maloleté deti nahovárali, aby na otca povedali všetko zlé,
nakoľko bolo v záujme maloletých detí, aby pred súdom prvej inštancie vypovedali o oboch rodičoch o
všetkých okolnostiach týkajúcich sa ich výchovy zo strany oboch rodičov a nielen o tých, ktoré maloleté
deti hodnotia kladne, prípadne námietky otca maloletých detí o nepravdivosti tvrdení matky o tom, že by
otec maloleté deti trestal aj fyzickými trestami. Súd prvej inštancie totiž na takýchto prípadných tvrdenia
matky svoje rozhodnutie o zverení maloletých detí do výchovy toho, ktorého z rodičov nestaval.

12. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie pri vykonávaní výsluchu maloletých detí nepostupoval
v súlade s ustanovením § 98 ods. 1 CSP, keď výsluch maloletých detí nezaznamenal technickým
zariadením, tak takáto jeho námietka neobstojí pre jej nepravdivosť. Z elektronického spisu súdu
prvej inštancie odvolací súd zistil, že výsluch maloletých detí uskutočnený súdom prvej inštancie na

pojednávaní súdu konanom dňa 23.02.2024 bol riadne zaznamenaný technickým zariadením určeným
na zaznamenávanie zvuku a takto vyhotovený záznam bol uchovaný na nosiči dát, ktorý sa po skončení
pojednávania pripojil k súdnemu spisu.

13. Obdobne neobstojí ani námietka otca o tom, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania

dospel k záveru, že otec nemá apriori vytvorené vhodné bytové podmienky pre starostlivosť o maloleté
detiatonajmäzdôvodujejnepravdivosti,nakoľkosúdprvejinštanciezvykonanéhodokazovaniadospel
k záveru, že otec maloletých detí nemá vhodné bytové podmienky pre dlhší pobyt detí v jeho dome z
dôvodu prítomnosti veľkých prasklín na stenách, deravej strechy, cez ktorú v daždivom počasí prší,
kým matka obýva obecný nájomný byt udržiavaný v čistote a hygienickej nezávadnosti. Z takýchto

skutkových zistení potom súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že matka má vytvorené vhodnejšie
podmienky pre riadnu dlhodobú starostlivosť o maloleté deti. Pokiaľ by totiž súd prvej inštancie z
vykonaného dokazovania dospel k záveru o úplnej nevhodnosti bytových podmienok na strane otca pre
starostlivosť o maloleté deti, neupravil by styk otca s maloletými deťmi v tak širokom rozsahu, ako to
vyplýva z výroku IV. rozsudku.

14. Úprava styku otca s maloletými deťmi v rozsahu vymedzenom vo výroku IV. rozsudku súdu prvej
inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie ich vzťahu
k obidvom rodičom, právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku
s obidvomi rodičmi, zohľadňuje ich citové väzby, vývinové potreby a napokon rešpektuje aj ich právo

na stabilitu budúceho výchovného prostredia ( zohľadniac aj skutočnosť, že v mesiaci január 2022
musel byť maloletý A. v dôsledku úplného zlyhania otca v osobnej starostlivosti o maloletého - zistenia
absencie elementárnej psychickej stability na strane otca, umiestnený v Detskom centre rodinného typu
L. XXXX/X J.- J..) Neobstojí preto ani námietka otca o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v
časti úpravu styku otca s maloletými deťmi. Ide totiž o štandardnú úpravu styku rodiča, ktorému maloleté

deti neboli zverené do osobnej starostlivosti s jeho maloletými deťmi, rešpektujúc aj právo maloletých
detí na ich osobný a súkromný život .

15. Pokiaľ ide o námietku otca maloletých detí o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách
štátu odvolací súd uvádza:

Súd prvej inštancie nárok štátu na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli vyplatením znalečného súdom
ustanovenému súdnemu znalcovi právne posúdil podľa § 57, § 58 ods. 1 ods. 2 CMP a § 232 ods. 3 CSP
s tým, že zaplatením znalečného z rozpočtových prostriedkov súdu vznikol štátu nárok na náhradu trov
konania, pričom konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je vecou prejednávanou v režime CMP,

kedy nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z jeho účastníkov a preto je potrebné
trovy dokazovania, ktoré platil za účastníkov konania štát, považovať za spoločné trovy účastníkov,
ktoré sa majú uhrádzať podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní, ktorý je v prejednávanej veci
medzi rodičmi rovnaký. Takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd považuje zasprávne a námietky otca maloletých detí o nesprávnosti právneho posúdenia nároku štátu na náhradu
trov konania voči účastníkom konania za nedôvodnú.

15.1 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že nariadenie
znaleckého dokazovania bolo nevyhnutné vzhľadom na protichodné vyjadrenia rodičov spochybňujúce
ich rodičovské kompetencie, či ich samotnú psychickú spôsobilosť vychovávať maloleté deti a preto k
jeho nariadeniu došlo v záujme riadneho zistenia skutočného stavu veci, t.j. v záujme nielen maloletých
detí,aleajobochichrodičov.Pokiaľtedasúdprvejinštanciezaviazalnazaplatenietrovštáturovnodieľne

oboch rodičov maloletých detí ( každému z nich uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu v 1
k celku), nezistiac žiaden dôvod pre to, aby štátu nahradila trovy konania len matka maloletých detí,
rozhodol vecne správne.

16. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., VI., IX. a X. ako vecne správny
postupom podľa § 389 ods.1 a 2 CSP potvrdil.

17. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k určeniu rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec právne
posúdil ako nárok maloletého dieťaťa a jeho rodičov ktorí nežijú spolu na určenie rozsahu vyživovacej
povinnosti rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti k samotnému
maloletému dieťaťu a nárok rodičov a maloletého dieťaťa na zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti

povinného rodiča k maloletému dieťaťu v prípade zmeny v pomeroch a to či už na strane rodičov
maloletého dieťaťa, alebo samotného maloletého dieťaťa a to podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 75
ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR s tým, že u oboch maloletých detí je potrebné určiť výživné
podľa okolností ( možností a schopností rodičov prispievať na výživu svojich maloletých detí, ako aj
odôvodnených potrieb maloletých detí ) , ktoré tu existovali či už v čase začatia tohto konania, alebo v

čase rozhodovania súdu prvej inštancie o takýchto nárokoch a to bez potreby konkrétneho vyčíslenia
výdavkov rodičov spojených s uspokojovaním odôvodnených potrieb toho, ktorého maloletého dieťaťa,
ktoré právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nemožno považovať za správne. Z tohto dôvodu
potom námietku otca o nesprávnej aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení na prejednávanú
vec bolo potrebné považovať za plne dôvodnú.

17.1 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17.2 Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17.3 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17.4 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

17.5 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17.6 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.17.7 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17.8 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

17.9 Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

17.10 Podľa § 24 ods.1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkony rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určiť,

komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17.11 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia

povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky

vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).

Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že
peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť
splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo
nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a

majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia,
než životná úroveň druhého rodiča , potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý
rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb
dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase

vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako
je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne ). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové ( prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,

nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

17.12 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je
vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu
vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže

súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov
na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie
jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 zmysle, ktorého „... položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesťv konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych
pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého náklad sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba

suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie
bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých
rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby
bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa ( ak by to bolo

potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva
vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo
objektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičovdovoľuje,je
potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy
a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne

rodičov a dieťaťa.

17.13 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k
určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení
tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové pomery,

životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenievyživovacejpovinnostiajvecnýmiplneniaminadrámecurčenýsúdnymrozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže,

že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd
zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí
náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich ( ktorému nebude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká
disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len
výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o
zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZR

ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého
dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj,
pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj dieťaťa,
nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa
starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona

č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.

17.14 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie

uvedených zásad dôsledne nepostupoval a nezisťoval/ nevyhodnotil osobné a majetkové pomerov
rodičov, ich možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči ich maloletým deťom, ako ani
odôvodnené potreby maloletých detí a to každého dieťaťa samostatne. Zo samotného rozhodnutia nie
je možné dozvedieť sa nič o tom, ako súd vyhodnotil možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu
maloletých detí, vzhľadom na jeho príjmy dosiahnuté minimálne v predchádzajúcom roku ( pri určovaní

výživného je potrebné vždy vychádzať z priemerného netto príjmu rodiča dosiahnutého minimálne za
predchádzajúci rok, ktorý príjem je súd povinný zisťovať priamo u zamestnávateľa toho ktorého rodiča,
ktorý je povinný súdu zaslať písomný doklad o príjme rodiča v členení na jednotlivé mesiace a to tak,
aby z neho bolo zrejmé, aký bol príjem brutto, netto, aké boli rodičovi vyplatené príplatky a ako bol
jeho príjem postihnutý prípadnými zrážkami), jeho vek, zdravotný stav, aktuálne rodinné pomery (ďalšie

vyživovacie povinnosti a pod.), dosiahnuté vzdelanie, respektíve odbornú kvalifikáciu, ako aj získané
pracovné zručnosti a objektívnu možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením, najmä
vlastnou prácou, majetkové pomery (hnuteľný a nehnuteľný majetok, príjmy z inej než závislej činnosti,
objektívne možnosti získať ďalší príjem napríklad dispozíciou s vlastným majetkom, ak je možné takútodispozíciu od osoby povinnej výživou spravodlivo požadovať ) a doterajšiu celkovú životnú úroveň
každého z rodičov a to všetko s prihliadnutím k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako

objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. V prípade otca sa
súd bez ďalšieho uspokojil len s jeho vyjadrením na pojednávaní súdu, že jeho príjem je v priemere 900
–1000eurnettomesačne,pričomtietoskutkovéokolnostižiadnymspôsobomnepreverilanevyhodnotil.
Zároveň súd rezignoval na zistenie potenciálneho príjmu otca vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav,
vzdelanie, získané pracovné zručnosti v odbore a podobne .

17.15 Obdobne z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné sa nič dozvedieť o tom, aké
sú odôvodnené potreby toho ktorého výživou oprávneného dieťaťa, aké sú napríklad náklady na
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogériu, zdravotnú starostlivosť, školské potreby
a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, prepravou dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť
a to vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity a to či už kultúrne, športové

alebo iné voľnočasové aktivity pod.

17.16 V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok v časti určenia výživného otca na maloleté
deti a v časti uloženia povinnosti otcovi maloletých detí zaplatiť zročné výživné na maloleté deti za

predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval, vyvodil
nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie.

17.17 Pokiaľ ide o zvýšenie výživného otca na maloletého A. z doterajších 60 eur mesačne na sumu
70 eur mesačne odvolací súd uvádza, že v mysle ustanovenia § 78 ZR v spojení s ustanovením

157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností,
ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom
môžebyťodôvodnenábuďsubjektívne-okolnosťaminastranepovinného,resp.nastraneoprávneného,

alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

17.18 Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd
musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom
a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného je predovšetkým

podrobne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane plnoletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti
určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa
o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi,
športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať
a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania

s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene
pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa,
počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové
pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu

kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.

17.19 Pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv
na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v pomeroch
účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy. Preto aj dokazovanie súdu sa

musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti
rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase,
keď sa rozhoduje o novej úprave. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena
okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené.

17.20 V preskúmavanej veci sa matka maloletého A. domáha zvýšenia výživného, ktoré bolo pôvodne
určené rozsudkom Okresného súdu Brno - venkov č.j. Nc/397/2021 z 02.03.2022, preto bol súd prvej
inštancie povinný porovnať pomery účastníkov v čase tohto ostatného rozhodovania a ich súčasné
pomery, čo však neurobil. Pokiaľ ide o pomery na strane maloletého A., súd prvej inštancie konštatuje ibato, že maloletý mal v čase určenia výživného cca 4 roky. Akékoľvek porovnanie pomerov však absentuje.
Ako už bolo uvedené vyššie, súd dôsledne neskúmal ani jeho súčasné odôvodnené potreby, avšak ak
by ich aj skúmal, tieto nemal s čím porovnávať, pretože nezisťoval aké odôvodnené potreby mal v čase

rozhodovaniavovecivroku2022. Nemoholpretovedieť, čijehosúčasnéodôvodnenépotrebyvyžadujú
vyššie výdavky alebo nie, v čom konkrétne sa jeho výdavky zvýšili, ktoré výdavky mu prípadne pribudli
(alebo odbudli) a či ide o zmenu podstatnú. Rovnako tomu bolo pokiaľ ide o pomery otca maloletého
a druhého povinného rodiča – matky maloletého, u ktorých sa súd tiež obmedzil iba na preskúmanie
aktuálnych pomerov, bez akéhokoľvek porovnania s obdobím, kedy súd posledne vo veci rozhodoval,

hoci na strane oboch výživou povinných rodičov súd musí ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové
pomery porovnávať s pomermi v čase posledného rozhodovania.

17.21 Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, v súdnom spise sa nachádza len samotný rozsudok
Okresného súdu Brno - venkov, ktorým súd rozhodol. Z predmetného rozsudku však nie je možné
nijakým spôsobom zistiť, za akých pomerov bolo výživné otca maloletého určené, keďže rozsudkom

bola schválená rodičovská dohoda a jeho odôvodnenie pre svoju stručnosť nedáva odpoveď na takmer
žiadnu z rozhodujúcich otázok, týkajúcich sa pomerov maloletého alebo povinných osôb (rodičov)
v čase tohto rozhodovania. Vzhľadom na povahu konania je súd povinný zistiť skutočný stav veci a za
týmto účelom vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli. Bolo preto nutné vykonať dokazovanie
(výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a pod.) aj na preskúmanie minulých pomerov účastníkov.

Bez toho totiž porovnanie pomerov, ktoré tvorí základ pre vyslovenie záveru či sú dôvody na zmenu
výživného alebo nie sú, nebolo možné.

17.22 Súd prvej inštancie nepostupoval dostatočne dôsledne pri zisťovaní skutočného stavu veci
ani pokiaľ ide o skúmanie schopností a zárobkových možností otca a to možností vlastnou prácou

zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, jeho vzdelaniu a pracovným zručnostiam získaným
v jeho predchádzajúcich zamestnaniach dosahovať príjem zo závislej pracovnej činnosti, situácii na trhu
práce a pod. a takýto prípadný potenciálny príjem neustálil a ani nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
o výške výživného. Pokiaľ je otec maloletých detí dobrovoľne nezamestnaný, nezbavuje to súd
povinnosti ustáliť výšku potenciálnych príjmov otca maloletého, teda toho, čo je objektívne možné, aby

zarobil a to preskúmateľným spôsobom. Zároveň súd dôsledne nezistil a pri rozhodovaní nezohľadnil
majetkové pomery otca maloletého a to najmä jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje
( pohľadávky, záväzky, motorové vozidlá, dovolenky ako aj jeho životné náklady). V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že pri zisťovaní potenciality príjmov povinného rodiča treba postupovať veľmi
prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Súd musí mať na pamäti,

že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp (§ 35 a § 36 CKP), preto súd nemôže
dôkazným bremenom zaťažiť matku maloletého, ale musí sám aktívne vyhľadávať a vykonávať dôkazy
na preukázanie objektívneho stavu veci. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na
najnižšiu možnú mieru je zo zákona totiž limitovaná tým, že sa pri určení výšky vyživovacej povinnosti
neprihliadne len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia vykazoval, ale vychádza

sa jeho potenciálnych príjmov.

18. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania
na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného
dokazovania na rozhodujúce otázky v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie

veci i v tomto stupni a do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením
zodpovedajúcim úprave v ust. § 220 ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti ( výrokoch III., IV., V. a závislom výroku XI. o trovách konania) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP a vec v rušenej časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
v ktorom okresný súd vec znova prejedná, zistí príjmy oboch rodičov v čase ostatného rozhodovania

súdu o výživnom otca voči maloletému A. v roku 2022 a aj za posledný kalendárny rok tak, aby
bolo zrejmé, aký bol príjem osoby povinnej v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto, netto,
príplatky a zrážky, zistí osobné a majetkové pomery oboch rodičov , ich životnú úroveň, ich vzdelanie
a pracovné zručnosti v roku 2022 a v čase rozhodovania o návrhu matky na zvýšenie výživného otca
voči maloletému A. a na určenie výživného otca na maloletého A., za účelom možnosti posúdenia ich

možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky rodičov vynakladané
na uspokojovanie ich osobných potrieb a to či už bežných ( náklady na bývanie , dochádzku do práce
a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod., ďalej zistí odôvodnené potreby oboch
detí – každého jednotlivo a náklady rodičov vynakladané na uspokojovanie ich odôvodnených osobnýchpotrieb. Následne súd určí mieru ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý
z rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa
o deti osobne stará a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný

podiel na výživnom voči tomu ktorému dieťaťu. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd
vo veci opätovne rozhodne a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie
náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé
a zrozumiteľné. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov, vrátane

náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. S ostatnými námietkami otca sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).