Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 6, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/44/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124010766
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124010766.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného

A. B., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 3 písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. mája 2025 v Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

A. B. C. XX. XX. XXXX D. E., trvalým bydliskom F. G. XX, H. E. E.,

u z n á v a sa za v i n n é h o, že

1/ v unimobunke, na adrese F. G. XX, H. E. E., od presne nezisteného dňa v lete 2021 do Vianoc 2021
a od nezisteného dňa v mesiaci júl 2022 do 31. 01. 2024 dva až tri razy do týždňa nadával maloletej G.
I.. H. nar. XXXX, dcére jeho družky I. H., s ktorými žije v spoločnej domácnosti a to tak, že jej hovoril,
že je falošná pi*a, aby ju po*ebal jej biologický otec, a tieto slová adresoval aj svojej družke, ktorej tiež
nadával do ku*iev, nedovolil jej cez deň zdriemnuť, budil ju zo spánku, aby ho obskakovala,

2/ v unimobunke, na adrese F. G. XX, H. E. E., od presne nezisteného dňa, v lete 2021 do Vianoc 2021

opakovanej fyzicky napádal svoju družku I. H., nar. XXXX a maloletú G. I.. H., nar. XXXX, tak, že I. H.
takmer denne dával facky do oblasti tváre, alebo ju udieral päsťou medzi oči, vyhrážal sa jej, že ju zbije,
ponižoval ju, že sa nevie postarať o domácnosť, zohnať peniaze, aby mali čo jesť a G. I.. H. fyzicky
napádal,

3/ v unimobunke, na adrese F. G. XX, H. E. E., od presne nezisteného dňa v mesiaci júl 2022 do 30. 01.
2024 opakovane napádal družku I. H., nar. XX. XX. XXXX tak, že jej dva-trikrát do mesiaca dával facky
do oblasti tváre a udieral ju päsťou medzi oči, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej zbitím, čo vyvrcholilo

dňa 30. 01. 2024 v čase o 19.00 hodine, kedy po hádke jej dal facku a bosou pravou nohou ju kopol do
ľavej ruky pod rameno a spôsobil jej pomliaždenie pleca a ramena s dobou liečenia 14 dní,

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické

zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania – po
dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona,
§ 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá
a ukladá mu probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona súd určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4, písm. h) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 73 ods. 2, písm. c) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie

ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici podala na tunajší súd dňa 11. 07. 2024 obžalobu
na obvineného A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.
b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona na

tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 19. 11. 2024 sp. zn. 1T 44/2024 obžalovaného A. B.
oslobodil spod obžaloby prokurátorky s poukazom na § 285 písm. a) Tr. poriadku z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Súd tak rozhodol z dôvodu, že poškodená

I. H. zásadným spôsobom zmenila na hlavnom pojednávaní svoju výpoveď z prípravného konania v tom
smere, že spáchanie skutku zo strany obžalovaného poprela a pri nedostatku iných dôkazov, ktoré by
obžalovaného usvedčovali, vychádzajúc zo zásady „in dubio pro reo“, súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodil.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 11. 02. 2025 sp. zn. 5To/11/2025 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolací súd
vytkol prvostupňovému súdu, že nesprávne a nedostatočne ustálil skutkový stav a v nadväznosti na to
dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, čo v konečne dôsledku viedlo k nesprávnemu
rozhodnutiu vo veci samej. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu v tom

smere, že nikto z vypočutých svedkov nemal o poškodenej tvrdeným útokoch na jej osobu zo strany
obžalovaného žiadnu vedomosť. V tejto súvislosti krajský súd poukázal predovšetkým na výpovede
svedkov G. J. a G. K., ktorí mali vedomosť nepriamo, sprostredkovane, od poškodenej o násilnom
konaní obžalovaného voči jej osobe, trvajúcom dlhší čas a opakovane (pre ktorú skutočnosť si navyše
musela vymyslieť klamstvo, aby mohla odísť z domu), ale aj lekárske správy a fotografie zranení

poškodenej, z ktorých nepochybne vyplýva, že poškodená mala pomliaždenie pleca a ramena, ktoré
skutočnosti bolo potrebné rovnako zohľadniť pri hodnotení dôkazov v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr.
poriadku. Odvolací súd poukázal aj na znalecký posudok č. 4/2024 znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, zo záverov ktorého vyplýva, že poškodená utrpela pomliaždenie ľavého ramena, ako
následok z najväčšou pravdepodobnosťou fyzického útoku inou osobou. Mohlo k nemu dôjsť kopnutím,

úderom alebo silným stlačením. Nemenej významným je aj znalecký posudok č. XX/XXXX znalca
z odvetvia psychológie, z ktorého vyplýva, že poškodená je schopná v plnej miere správne a úplne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pokiaľ jej na podanom výkone záleží, pričom
sklony k fantazijnému spracovaniu skutočností sa nepreukázali. Špecifickú vierohodnosť vzhľadom
na nízky stupeň konzistentnosti jednotlivých výpovedí znalec síce vyhodnotil, ako menej vierohodnú,

avšak všeobecná vierohodnosť narušená nie je. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že poškodená
opakovanekontaktovalapríslušnéorgánysociálnejkurately,ohľadomfyzickýchainýchnásilnýchútokov
obžalovaným voči jej osobe a osobe jej maloletej dcéry, pre ktorú skutočnosť opakovane ušla od
obžalovaného aj so svojimi deťmi. Tak isto odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu, že výpoveď
poškodenej I. H. neposúdil v kontexte časových súvislosti (predovšetkým v dôsledku obnoveného

spolužitia s obžalovaným po jeho prepustení z väzby) a v kontexte všetkých vyššie prezentovanýchskutočností. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu znovu vyhodnotiť vierohodnosť výpovede
poškodenej, no najmä zmenu jej výpovede na hlavnom pojednávaní v prospech obžalovaného.
Prvostupňový súd podľa odvolacieho súdu nereflektoval na skutočnosť, že poškodená v podstate

konzistentne vypovedala, pokiaľ ide o samotné spáchanie skutku obžalovaným, a to od začiatku
trestného konania s výnimkou výpovede na hlavnom pojednávaní, kde vypovedala v rozpore s doposiaľ
uvádzanými skutočnosťami, podporenými vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní. Z hľadiska
ďalšiehodokazovaniaodvolacísúduložilprvostupňovémusúduopätovnevypočuťsvedkyňu-poškodenú
I. H. a konfrontovať ju s obrazovo-zvukovým záznamom z jej výsluchu z prípravného konania, posúdiť

jej vierohodnosť, vyhodnoť dôvodnosť zmeny jej výpovede na hlavnom pojednávaní okresného súdu
dňa 19. 11. 2024 a jej vierohodnosť v intenciách ust. § 2 ods. 12 Tr. por.

Nazákladepodanejobžalobyakoaj nazákladepokynovKajskéhosúduvBanskejBystriciprvostupňový
súddoplnilnahlavnompojednávanídokazovanievsúladesustanovením§2ods.10Trestnéhoporiadku
a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že s družkou I. H. mali v
minulosti nejaké nezhody, ale nikdy ju ani mal. Sofiu nebil, žiadnu krivdu im nerobil, obe miluje. Keď
ho pred pár rokmi opustila, tak si našiel zamestnanie a ona sa k nemu potom vrátila. Nevie, čo sa jej
porobilo. Normálne sa staral o deti aj domácnosť. Keď deti vyvádzali, tak zdvihol hlas, ale nenadával im,

ani ich nebil. Je pravda, že si pýtal od družky peniaze, ale nevyhrážal sa jej. Hádali sa len pre bežné
veci. Nič jej nezakazoval. Vo vzťahu k maloletej I. ani vo vzťahu k svojej družke I. H. sa nikdy nedopustil
žiadneho fyzického ani verbálneho násilia. Nikdy im nenadával, nikdy ich fyzicky nenapadol, nikdy im
nedával facky, ani ich neudieral päsťou medzi oči a nedopustil sa vo vzťahu k nim ani žiadneho iného
násilia. S maloletou I. sa spolu učia, chodievajú spolu aj von a žijú v rámci svojích finančných možností.

Dôvodom, prečo družka I. H. na neho podala trestné oznámenie súvisí pravdepodobne s tým, že asi 3
týždne pred 30. januárom 2024 sa od niekoho dozvedela, že má nejaké pletky s inou ženou, čo riešila
týmto spôsobom. Ich vzťahy s družkou sa upravili asi 2 mesiace potom, ako bol prepustený z väzby.
Družka I. H. sa k nemu vrátila a obnovili spolužitie. Rovnako sa spolu starajú aj o deti a v ich vzťahu
už nie sú žiadne problémy. Spánok ani hygienu im nikdy neodopieral. Potvrdil, že poškodená od neho

odišla aj v minulosti. Bolo to obdobie, keď odišla do sociálneho zariadenia pri Martine, vtedy mali horšie
obdobie a mali zlú sociálnu situáciu.

Poškodená I. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je nevinný. Poprela svoju výpoveď
z prípravného konania. Pokiaľ v prípravnom konaní hovorila o tom, že obžalovaný ju bil a že jej vulgárne

nadával, tak to nebola celkom pravda. Hádať sa hádali, ale boli to len bežné hádky. Obžalovaný sa jej
nevyhrážal,žejuzabijealebožejejniečospraví.Vtomobdobízistila,žeobžalovanýmámilenkusktorou
ju podvádzal, k čomu sa pridala aj ich zlá sociálna situácia a ona to riešila tak, že od neho aj s deťmi
odišla. Radila sa aj u pána farára, ktorý ju poslal na políciu podať trestné oznámenie. Obžalovaného
miluje a jej ľúto, kam to dospelo. Staršia dcéra I. jej bola zverená do osobnej starostlivosti asi pred 3

rokmi. Obžalovaný sa k nej počas ich spolužitia správal dobre, nikdy ju nebil ani jej nenadával. Nikdy
jej nevyčítal, že nie je jej biologickým otcom. Tie vulgarizmy, o ktorých hovorila v prípravnom konaní, si
vymyslela. Vymyslela si aj tie bitky aj jeho nevhodné správanie, či už vo vzťahu k nej, alebo k dcére.
V minulosti od obžalovaného odišla dvakrát, v oboch prípadoch to bolo zo sociálnych dôvodov, kvôli
zlým sociálnym podmienkam v ktorých žili. Raz odišla do krízového centra pri Martine a druhýkrát

v januári 2024. V oboch pírpadoch sa k obžalovanému vrátila. V sociálnom zariadení v Kláštore pod
Znievom, kde bola umiestnená prvýkrát, ako dôvod svojho odchodu od obžalovaného uvádzala fyzické
násilie, hádky a jeho nevhodné správanie či už vo vzťahu k nej alebo k dcére. Nebola to však pravda,
všetko si to vymyslela aby tam mohla byť umiestnená. Jednoducho nezvládala situáciu v domácnosti, že
bývali v unimobunke, v zlých sociálnych a hygienických podmienkach a že nemali finančné prostriedky.

K tomu sa pridružili aj informácie, že obžalovaný má milenku. Pripúšťa, že sa s obžalovaným občas
hádali, aj si vzájomné nadávali do koko*ov a pí*, ale bolo to vzájomné a u nich nič neobvyklé. Je
pravda, že v minulosti bola na ÚPSVaR v Banskej Bystrici, kde uvádzala, že bola obžalovaným týraná.
Kvôli domácme násiliu u nich doma na Hornej Mičinej polícia nikdy nezasahovala, až teraz v januári
2024. Dcéra I.. nemala nikdy z obžalovaného strach, nikdy ju nebil, ani jej nenadával. Nie je pravda, že

v prípravnom konaní neuvádzala milenecký vzťah obžalovaného ako dôvod jej odchodu zo spoločnej
domácnosti. Uvádzala to pri psychologickom vyšetrení u psychologičky, ako aj pred vyšetrovateľku pani
L.. Čo sa týka zranenia pravej ruky, ktoré jej mal údajne spôsobiť obžalovaný v januári 2024, tak to nie
je pravda. Nezbil ju, ale spravila si to sama pri sťahovaní sedačky do unimobunky, kde vtedy bývali.Všetko si vymyslela. Priznala, že obžalovaný jej v minulosti urobil monokel. Uvádzala to v čase, keď
od neho odišla prvýkrát a bola umiestnená do Krízového centra v Kláštore pod Znievom. Stalo sa to
však len raz, obžalovaný jej vtedy dal len jednu facku. Obžalovaný jej nikdy nebránil v žiadnej činnosti,

nikdy jej neodopieral stravu, spánok ani hygienu. Ak ju v noci náhodou zobudil, tak to bolo len kvôli
bežným veciam, ako napr. nech mu spraví jesť, atď. Nikomu zo svojho okolia sa nezdôverila, že by bola
v minulosti zo strany obžalovaného týraná. Poprela, že by sa jej obžalovaný v minulosti vyhrážal, že ju
zabije, alebo že jej ublíži na zdraví. K jeho povahovým vlastnostiam uviedla, že obžalovaný má kľudnú
a normálnu povahu ale vie sa aj rozčúliť, ako každý chlap. Alkoholické nápoje, lieky ani drogy neužíva.

Prvostupňový súd na základe záväzného pokynu odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní dňa 06.
05. 2025opätovne vypočul poškodenú I. H.. Poškodená bola prvostupňovým súdom konfrontovaná so
svojou výpoveďou z prípravného konania prehratím obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 02. 02. 2024
a 16. 04. 2024. Po vzhliadnutí obrazových záznamov poškodená uviedla, že trestné oznámenie na
obžalovaného podávala z dôvodu, že od neho chcela odísť a nevedela nájsť spôsob ako to spraviť,

preto ho obvinila, že ju napadol. Vedela, že keď príde domov v sprievode polície, bude jej umožnené z
domu odísť aj s deťmi. Tvrdila, že skutočnosti, ktoré uviedla v trestnom oznámení si vymyslela. Zranenie
ľavého ramena jej nespôsobil obžalovaný, ale spôsobila si ho sama. To zranenie len využila na jeho
obvinenie, pretože na polícii jej povedali, že len samotná jej výpoveď na jeho obvinenie nestačí. K vzniku
toho zranenia uviedla, že si ho spôsobila sama pri sťahovaní nábytku, pri prenášaní sedačky, keď

sa pri cúvaní potkla o dcéru B. a spadla ľavou rukou na roh sedačky, z čoho jej vznikla tá modrina.
Pokiaľ sa v prípravnom konaní vyjadrovala k násilnému správaniu obžalovaného k svojej osobe a mal.
I. v tom smere, že im obžalovaný dával facky a buchnáty, tak hovorila o období pred svojim prvým
odchodom z domu do Krízového centra v Kláštore pod Znievom ( poznámka samosudcu: v Krízovom
centre v Kláštore pod Znievom bola poškodená umiestnená od 23. 03. 2022 – č. l. 364 ), ale nie o období,

keď sa k nemu následne vrátila. Vtedy od neho odišla kvôli konfliktom, ktoré súviseli s nedostatkom
finančných prostriedkov. Pokiaľ v prípravnom konaní tvrdila, že ju obžalovaný kopol a že jej spôsobil
monokel, tak to tiež nebola pravda. Vymyslela si to, aby mala dôvod od neho odísť. Čo sa týka svojho
aktuálneho vzťahu k obžalovanému uviedla, že spolu nežijú asi 3 mesiace. Ona aj s deťmi býva v
zariadeníprematkysdeťmiDorkavoZvolene.Sobžalovanýmmajúaktuálnekorektnývzťahastretávajú

sa ohľadom dcéry.

Svedok J. J., evanjelický kňaz z Hornej Mičinej, uviedol, že rodinu obžalovaného pozná, pretože im
v minulosti prinášali potravinovú pomoc. Poškodená I. H. ho kontaktovala viackrát, väčšinou to bolo
kvôli potravinovej pomoci, čomu vyhoveli. Na začiatku februára 2024 prišla k nemu s plačom, že ju G.

zbil, neskôr zistil, že G. je vlastne jej druh – obžalovaný A. B.. Zobral ju k sebe do kancelárie, aby mu
vysvetlila, čo sa vlastne stalo. Povedala mu, že sa s G. pohádali kvôli peniazom a že ju zbil. Ukázala
mu aj podliatinu asi na ľavej ruke. Presne si to však nepamätá. Odporučil jej ísť na políciu a potom
kontaktoval riaditeľku M. centra J. N. K. so žiadosťou o poskytnutie pomoci, ktorá jej bola poskytnutá.
Následne s ňou boli ešte na polícii a lekárskom ošetrení. Poškodenej následne poskytli v Krízovom

centre Debora aj ubytovanie. O tom, ako poškodená žije so svojim mužom, sa mu nezdôverovala. Ich
krízové centrum poskytuje ubytovanie primárne týraným ženám, ale aj slobodným matkám zo sociálne
slabšieho prostredia. Do domácnosti obžalovaného a poškodenej chodili len s potravinovou pomocou
raz za štvrťrok a keď tam boli, tak nikto z nich si nevšimol známky fyzického alebo psychického násilia
na nej alebo na jej deťoch. Deti poznal len z videnia.

Svedkyňa G. N. K. uviedla, že je riaditeľkou Krízového centra Debora v Banskej Bystrici. Oslovil ju farár
G.J.stým,žeI.H.zbiljejpartnerapotrebujepomoc.Jejrodinajevútulkuznáma,pomáhaliim,zopárkrát
aj Oláhová volala, že sa to nedá vydržať s partnerom, že ich bije, na I. si všimli také príznaky, že sa k nej
niekto nie dobre správal. H. ubytovali v zariadení, kde ale nechala deti bez dozoru, tak ju museli odtiaľ

vyhodiť. Videla tú modrinu, čo mala na ruke.

Svedkyňa G. N. K., riaditeľka krízového centra Debora uviedla, že poškodenú I. H. pozná zhruba
od roku 2017, kedy prvý krát prišla do ich zariadenia a požiadala o pomoc. Už vtedy ich klamala
a zavádzala, z ktorého dôvodu jej zrušili ubytovanie. Druhý krát jej poskytli pomoc v súvislosti s touto

trestnou vecou, kde ju prijali na základe intervencie farára p. J.. Nepovažovala ju za týranú ženu,
pretože keď k ním prišla, nereagovala tak, ako zvyknú reagovať týrané ženy. Keď prišla povedala
„konečne teplo, konečne teplá voda, konečne sa osprchujem“, čo podľa jej skúsenosti nevypovedalo
o tom, že bola týraná, pretože týranej žene, keď je poskytnú pomoc reaguje spôsobom „konečne somv bezpečí“. Pri prijatí do ich zariadenia im poškodená klamala ohľadom zdravotného stavu svojich detí
a v priebehu víkendu aj opustila ich zariadenie aj maloleté deti. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k jej
psychickému stavu v čase, keď bola prijatá (január 2024), ale deti boli podľa nej v zvláštnom psychickom

rozpoložení,čomohlosúvisieťscelkovoustresovousituáciou,ktorúzažilivsúvislostispremiestňovaním
do ich zariadenia za asistencie polície a sociálnej kurately. Deti mohli byť z toho dôvodu rozrušené,
pretože boli vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia. Svedkyňa sa k vzťahu obžalovaného k dcére
I. vyjadriť nevedela. Spozorovala u nej nejaký problém, ktorý maloletá verbalizovala tým spôsobom,
že hovorila o nejakých zlých snoch. Keďže nie je psychológ, nie je kompetentná takéto jej prejavy

komentovať a vyhodnocovať. Poškodenú charakterizovala ako neserióznu a nevierohodnú osobu, ktorá
nerešpektovala platné pravidlá, opakovane ich klamala, zavádzala a porušovala domový poriadok, kvôli
čomu jej nakoniec aj zrušili ubytovanie.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku sa na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky a za súhlasu
procesných strán prečítali zápisnice svedkov z prípravného konania, a to svedkov:, J. B. z č. l. 154 –

160, K. L. z č. l. 178 – 184, J. B. z č. l. 185 – 192, O. E. z č. l. 193 – 198 a maloletej G. I. H. (M. S.
O.) z č. l. 161 – 176.

SvedkyňaJ.B.vosvojejvýpovedivprípravnomkonaníokreminéhouviedla,žejesestrouobžalovaného,
dobre vychádzala aj so I. H.. Rodina žila skromne, ale dobre, pred ňou sa nehádali. Vie, že H. raz odišla

do Martina, ale nevie prečo, lebo potom sa k bratovi vrátila. Aj keď sa pohádali, za chvíľu sa udobrili,
žiadne zranenia si na nej nevšimla.

Svedok K. L. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že je susedom obvineného,
od nich nikdy krik nepočul, väčšinou boli dnu, ich deti k ním chodili.

Svedok J. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že je otcom obvineného, je
prekvapený zo situácie, ktorá sa rieši, veď pekne žili, nikdy nevidel, že by družku bil, alebo že by sa
hádali.

Svedok O. E. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní okrem iného uviedol, že pozná rodinu obvineného,
títo fungovali normálne, on nič nevidel, obvinený je vždy nápomocný, ale čo sa dialo u nich doma, to
on nevie.

Maloletá G. I. H. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní okrem iného uviedla, že obvineného volá oco,

vie že to nie je jej biologický otec, správal sa k nej dobre, ale aj trošku zle. Dobre bolo, že ju nebil,
a trochu ju bil, ale nie až tak. Zbil ju len tak, neurobila nič. Už si nepamätá, ako ju udrel. K mame sa
správal dobre, aj ju zbil len raz, nepamätá si, či to bolelo, nepamätá si, či jej oco nadával. K sestre sa
správal dobre, aj sa s nimi hrával, aj sa učil, nikdy nebola hladná, v noci mohli spať, nekričal na nich,
ani maminu nebil, nemusela stá v kúte, ani ju nekvákal za vlasy, oco jej chýba, aj B. za ním furt plače,

nesprával sa k nim škaredo, ani sa ho nebála.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku sa na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky a za súhlasu
procesných strán prečítali aj znalecké posudky, a to: znalecký posudok č. X/XXXX G. D. G. k zraneniam
poškodenej z č. l. 249 – 264, psychologický znalecký posudok č. XX/XX K. G. E. na maloletú z č. l.

268 – 322, psychiatrický znalecký posudok č. XXX/XXXX G. P. B. na obžalovaného z č. l. 326 – 350
a psychologický znalecký posudok č. XX/XXXX G. D. Q. na svedkyňu – poškodenú z č. l. 202 – 245.

Zo záverov Znaleckého posudku č. X/XXXX G. D. G. k zraneniam poškodenej zo dňa 31. 01.
2024 vyplýva, že poškodená utrpela pomliaždenie ľavého ramena ako následok s najvyššou

pravdepodobnosťou fyzického útoku inou osobou, mohlo k nemu dôjsť kopnutím, úderom alebo
silným stlačením. Doba liečenia poškodenej trvala 14 dní, zranenie si nevyžiadalo vystavenie
práceneschopnosti. Zranenie znalec ohodnotil bolestným vo výške 429,- Eur.
ZnalecG.D.G.bolk zraneniampoškodenejI.H.,ktoréutrpeladňa31.01.2024,vypočutýajnahlavnom
pojednávaní dňa 05.06.2025. Pripustil, že uvedené zranenie poškodenej mohlo byť spôsobené aj iným

spôsobom ako kopom bosou nohou, napríklad aj úderom o hranu nábytku, čomu by nasvedčovali ostré
hrany začervenenia, ktoré sú zreteľne viditeľné na fotografii nachádzajúcej sa v spise na č. l. 351.Zo záverov psychologického Znaleckého posudku č. XX/XX K. G. E. na maloletú G. I. H. vyplýva,
že pamäťový výkon maloletej je premenlivý, kolísajúci, bez prítomnosti poruchy pamäte. Schopnosť
reprodukcie môže byť skreslená, nepresná. Má zachovaný kontakt s realitou, infantilné myslenie

s chybným úsudkom, schopnosť podržať materiál v dlhodobej pamäti je podpriemerná. Môže sa u nej
objaviť skresľovanie skutočností a to jednak na základe chybného vnímania a úsudku z dôvodu
nezrelých kognitívnych schopností, ale aj vplyv okolia môže smerovať u nej k skresľovaniu skutočností
v súlade so záujmami blízkych osôb. Jej prejav je štylizovaný v záujme uchovania rodinného systému
jej matky a nevlastného otca. Vyšetrením u maloletej neboli zistené známky traumatizácie.

ZozáverovZnaleckéhoposudkuposudokč.XX/XXXXG.P.B.,psychiatričky,kobžalovanémuzaúčelom
zistenia jeho prípadnej závislosti od návykových látok vyplýva, že u obžalovaného bola zistená závislosť
od viacerých návykových látok – pervitín, marihuana, ktoré látky mali na obžalovaného odbrzďujúce
účinky. Navrhla mu uložiť protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Zo záverov Znaleckého posudku č. XX/XXXX G. D. Q. – psychologičky, ktorá posudzovala osobnosť
poškodenej I. H., z hľadiska jej schopnosti vnímať a vypovedať o prežitých udalostiach, ako aj posúdiť
prípadné následky prežitých udalostí vyplýva, že intelektuálne schopnosti poškodenej zodpovedajú
pásmu mentálnej subnormy. Jej pamäťová výkonnosť je nespoľahlivá, s nedostatočnou motiváciou
podať lepší výkon. Je nezodpovedná, povrchná, egocentrická, ale kontakt s realitou narušený nie je.

Nemožno u nej potvrdiť neurotické prejavy, nepreukázala sa traumatizácia. Vyšetrované správanie jej
druha nezanechalo na jej osobnosti významnejšie zmeny, je schopná v plnej miere správne a úplne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pokiaľ jej na podanom výkone záleží. Sklony
k fantazijnému spracovaniu skutočností sa nepreukázali, ale nemožno vylúčiť klamstvo, alebo účelové
spracovanie. Všeobecná vierohodnosť narušená nie je, špecifickú vierohodnosť vzhľadom na nízky

stupeň konzistentnosti jednotlivých výpovedí znalec vyhodnotil ako menej vierohodnú.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané listinné dôkazy, a to fotografie
a správy k zraneniu z č. l. 351 – 353, správy z ÚPSVaR a iných z č. l. 354 – 404, správy k osobe z č.
l . 405 – 430 a trestné oznámenie z č. l. 1 – 12.

Z fotografie a ambulantnej správy k zraneniu poškodenej I. H. vyplýva, že poškodená mala pri vyšetrení
pomliaždené plece a rameno, pričom uviedla, že dňa 30. 01. 2024 o cca 19:00 bola inzultovaná známou
osobou, ktorá ju kopla do ramena. Na okolnosti si pamätá. Incident nahlásila na políciu.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a iných úradov vyplýva, že poškodená
opakovane poukazovala na agresívne správanie otca maloletej vo vzťahu k nej, raz aj vo vzťahu
k maloletej G. I., tiež uvádzala požívanie drog obžalovaným. Úrad opakovane posielal podnet na
OR PZ na preverenie skutočností nasvedčujúcich trestnému činu týrania blízkej a zverenej osoby.
Opakovane jej bolo zabezpečované ubytovanie v útulkoch pre matky s deťmi. Matka sa s deťmi vracala

k obžalovanému späť. Poškodená bola opakovane umiestňovaná v zariadeniach pre matky s deťmi,
pričom viackrát bola zo zariadení aj vyhodená dôvodu problémov, ktoré vznikli pri jej umiestnení
v zariadení alebo porušenie predpisov závažným spôsobom, na základe čoho jej bol pobyt v zariadení
ukončený. V minulosti bol prípad, kedy poškodená zrušila nástup do jedného zo zariadení z dôvodu,
že momentálne správanie obžalovaného sa zlepšilo a už nebol voči nej agresívny. Dňa 11. 08. 2023 sa

poškodená dostavila na ÚPSVaR, kde okrem iného uviedla, že ju v ten deň partner zbil, zbil aj I. a zbil ich
preto, že chcela odísť s deťmi preč. Zo záznamu z ÚPSVaR zo dňa 04. 12. 2023 okrem iného vyplýva,
že rodičia sa s maloletou I. učia, zo školy im neavizovali žiadne problémy, obžalovaného oslovuje otec
od malička. Obžalovaný deti miluje. Zo záznamu z ÚPSVaR zo dňa 15. 12. 2023 okrem iného vyplýva,
že úrad po preverení situácie v rodine maloletého dieťaťa – G. I. H. nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by

nasvedčovali tomu, že by došlo k zanedbávaniu starostlivosti o maloleté dieťa. Zo záznamu z ÚPSVaR
zo dňa 15. 08. 2023 okrem iného vyplýva, že poškodená uviedla, že po incidente zo dňa 11. 08. 2023,
kedy jej dal obžalovaný po hádke facku, sa chvíľu nerozprávali, ale nakoniec sa dohodli a on uznal,
že najlepšie riešenie bude to, keď obidvaja to budú riešiť spoločne a normálnou cestou bez hádok.
Taktiež poškodená dodala, že teraz ani v minulosti nebola nikdy týraná a taktiež ani jej deti, a to že dôjde

občas k nejakej hádke, to je úplne normálna vec, stáva sa to v každej rodine. Taktiež ju predtým nebil,
ani nijako neobmedzoval a nezakazoval. Nechcela podávať trestné oznámenie, nakoľko toto konanie
podľa nej nebolo také vážne a mohlo by to poškodiť celý jej vzťah a snahu o získanie lepšieho bývania
a následného spolužitia. Zo správy z OR PZ v Banskej Bystrici zo dňa 22. 08. 2023 okrem iného vyplýva,že obžalovaný zhodne uviedol, že sa dňa 11. 08. 2023 s poškodenou pohádali, kde on zareagoval tak,
že po hádke jej dal facku, po čom sa chvíľu nerozprávali, ale nakoniec sa udobrili a dohodli, že najlepšie
riešenie bude to, keď to budú obidvaja riešiť spoločne a normálnou cestou bez hádok. Na záver dodal,

že svoju družku Silviu nikdy netýral, nijako neobmedzoval ani jej fyzicky neubližoval. Taktiež svoje deti
nijako netýra, no stane sa, že občas dostanú po zadku, keď neposlúchajú. Už v minulosti bolo trestné
stíhanie poškodenej odmietnuté uznesením Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica – východ zo dňa
26. 10. 2022 pod ČVS: ORP-598/OV-BB-2022, pričom poškodená okrem iného uviedla, že skutočnosti
uvedené v realizačnom návrhu sa nezakladajú na pravde. Je pravdou to, že bola na úrade práce, kde

však také skutočnosti určite neuvádzala. Mala v tej dobe nezhody s jej partnerom, ale on ju nijako netýral
a mali medzi sebou iba normálne nezhody ako aj v iných rodinách. Zopakovala, že nebola týraná a ani sa
jej priateľ nevyhrážal tak, že by mala obavu o svoj život, zdravie, o čom svedčí aj to, že aktuálne (v tom
čase) žili spolu v spoločnej domácnosti už od 18. 05. 2022. Zo záznamu zariadenia Debora – útulok pre
matky s deťmi zo dňa 05. 02. 2024 okrem iného vyplýva, že poškodená za dva dni porušila viacnásobne
domáci poriadok, pričom najzávažnejšie bolo, keď dňa 01. 02. 2024 zanechala svoje deti v zariadení

vo večerných hodinách osamote. Nepovedala nič deťom, ani ostatným klientkam, aby na deti dohliadli
a približne na 30 min. odišla mimo zariadenia. V tomto čase podľa všetkého taktiež odtajnila miesto
svojho pobytu, čím ohrozila nie len seba, ale aj ostatné klientky. Zo správy OR PZ v Banskej Bystrici,
OKP zo dňa 14. 03. 2024 vyplýva, že boli vykonané previerky v okolí miesta, kde došlo k predmetným
skutkom ako aj k zisťovaniu ďalších možných svedkov. Od osoby R. O., ktorý býva v rodinnom dome

nad unimobunkou bolo zistené, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by A. B. fyzicky napádal svoju
priateľku I. H. alebo jej dcéru. Nikdy od nich nepočul vychádzať žiaden hluk, krik, hádky alebo detský
plač. Na poškodenej ako ani na jej dcére nespozoroval žiadne modriny, škrabance resp. iné zranenia,
ktoré by mohli byť spôsobené fyzickým násilím. Od osoby K. L. bolo zistené, že dcéra poškodenej
sa chodievala k ním domov hrávať s jeho dcérou a počas týchto návštev sa menovanému resp. jeho

rodinným príslušníkom maloletá nezdôverila s tým, že by ju jej nevlastný otec A. B. nejako týral alebo
sa k nej nevhodne správal. Nevšimol si na maloletej ani poškodenej žiadne zranenia alebo iné známky
vykazujúce nejakú formu týrania. Menovaný nemá žiadnu vedomosť o tom, že by obžalovaný fyzicky
a psychicky napádal svoju priateľku – poškodenú alebo jej dcéru. Z ich príbytku nepočul vychádzať
žiaden krik, hádky alebo detský plač. Vyťažená bola aj predavačka obchodu v Hornej Mičinej, ktorá si

nevšimla na poškodenej ani jej dcére žiadne modriny, škrabance či iné zranenia a poškodená sa jej nikdy
nesťažovala, že by mala doma so svojim priateľom nejaké problémy alebo že by ich týral. Vyťažený bol
aj starosta obce S. B., ktorý neeviduje žiadne sťažnosti od obyvateľov obce na osobu obžalovaného
a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by obžalovaný fyzicky alebo psychicky napádal poškodenú alebo jej
dcéru a nikdy nebol riešený v rámci právomocí Obecného úradu. Z vyjadrenia bývalej učiteľky maloletej

G. I. H. zo Základnej školy T. X D. E. E. G. B. L. zo dňa 24. 04. 2024 vyplýva, že správanie maloletej
bolo v súlade so školským poriadkom, triednu učiteľku raz informovala o hádke v domácnosti, modriny,
ani informácie o fyzickom útoku na dieťa nezaznamenala.

Z trestného oznámenia poškodenej vyplýva, že obžalovaný mal spáchať skutky na tom skutkovom

základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátorky.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že tento býva na adrese F. G. XX pri rodičoch spolu s družkou
a dcérou. V obci nevlastní žiadny nehnuteľný majetok.

Zodpisuregistratrestov(č.l.615–616)vyplýva,žeobžalovanýbolvminulostišesťkrátsúdnetrestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/70/2020 zo dňa 09. 12. 2020, právoplatným
dňa 09. 12. 2020, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 28
mesiacov s podmienečným odkladom za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním

v skúšobnej dobe a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dňa 18.05.2023 osvedčil a v súčasnosti
sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z priestupkového registra ( č. l. 607 - 614 ) vyplýva, že obžalovaný bol v období od 27.02.2021 do

07.03.2025 priestupkovo postihnutý celkom 7-krát na úseku cestnej premávky.

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, kto blízkej osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobil
fyzické utrpenie alebo psychické utrpeniea) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jejj fyzické alebo psychické zdravie

a lebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania
potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona, odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas.

Súd zhodnotil dôkazy vykonané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že sa skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný v mieste,
čase a spôsobom uvedeným v obžalobe. Vykonanými dôkazmi v ich súhrnne bolo preukázané, že došlo

ku konaniu opísanému v obžalobe, a tým k naplneniu všetkých znakov pokračovacieho zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona,
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Znakmi skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.

a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona
sú objekt, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane určitej kategórie osôb pred domácim násilím.
Objektívna stránka skutkovej podstaty tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktorý týra
blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením
rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním,

vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť
a bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, a to
závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného zákona). Subjektom tohto

trestného činu je ktorákoľvek fyzická osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné
zavinenie (§ 17 Trestného zákona).

Týraním sa vo všeobecnosti rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá
je v starostlivosti alebo výchove páchateľa, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti

a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré
táto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie a
ponižovanie. Nevyžaduje sa, aby týranej osobe vznikli zranenia alebo iné podobné ujmy, ale musí
ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké
príkorie. Pri spáchaní tohto trestného činu je jednou z požiadaviek vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti,

ktorá sa týka celkového konania páchateľa, čo následne vedie k fyzickej alebo duševnej bolesti
poškodenej (týranej) osoby, ktorá sťažuje a ovplyvňuje jej obvyklý spôsob života. Skutková podstata sa
tak nevzťahuje len na ojedinelé hádky, či argumentačné konflikty, ktoré nepatrným spôsobom skĺznu do
násilnej podoby, ale jedná sa o tvrdú podobu najhrubšieho správania, ktorým konanie
Obžalovaný sa mal podľa obžaloby dopustiť protiprávneho konania od presne nezisteného dňa v lete

2021 do dňa 31. 01. 2024 v unimobunke na adrese F. G. XX, H. E. E. voči jeho družke I. H. a voči jej
dcére G. I. H..

Poškodenej a jej dcére mal obžalovaný spôsobovať psychické utrpenie a to tým, že dcére poškodenej
hovoril, že je falošná pi*a, aby ju po*ebal jej biologický otec, a tieto slová adresoval aj svojej družke

– poškodenej, ktorej tiež nadával do ku*iev, nedovolil jej cez deň zdriemnuť, budil ju zo spánku, aby
ho obskakovala. Obžalovaný sa mal tiež poškodenej vyhrážať, že ju zbije a ponižovať ju, že sa nevie
postarať o domácnosť a zohnať peniaze, aby mali čo jesť.Poškodenej a jej dcére mal obžalovaný spôsobovať fyzické utrpenie a to tým, že v období od presne
nezisteného dňa v lete 2021 do Vianoc 2021 mal poškodenej takmer denne dávať facky do oblasti tváre
alebo ju udierať päsťou medzi oči a tiež mal fyzicky napádať jej dcéru a v období od presne nezisteného

dňa v mesiaci júl 2022 do 30. 01. 2024 mal poškodenej dva-trikrát do mesiaca dávať facky do oblasti
tváre a udierať ju päsťou medzi oči, čo malo vyvrcholiť dňa 30. 01. 2024, kedy mal obžalovaný dať
poškodenej po hádke facku a bosou pravou nohou ju kopnúť do ľavej ruky pod rameno a spôsobiť jej
pomliaždenie pleca a ramena s dobou liečenia 14 dní.

Takéto konanie obžalovaného malo u poškodenej a jej dcéry spôsobovať fyzické a psychické utrpenie,
ktoré malo vyvrcholiť dňa 30. 01. 2024 vyššie uvedeným fyzickým napadnutím poškodenej.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel, obhajoval sa tvrdením, že vo vzťahu k družke I. H. ani k maloletej
G. I.. H. sa nikdy nedopustil žiadneho fyzického ani psychického násilia a správal sa k nim dobre.
Dôvodom trestného oznámenia poškodenej bola podľa neho žiarlivosť a podozrenie, že udržiava vzťah

s inou ženou.

Obžaloba v neprospech obžalovaného produkovala dôkazy, ktorými boli výpovede poškodenej, jej
maloletej dcéry, otca a sestry obžalovaného, susedov obžalovaného a poškodenej, evanjelického kňaza
z F. G. a riaditeľkou útulku Debora v Banskej Bystrici N. K..

Poškodená I. H. oproti prípravnému konaniu na hlavnom pojednávaní zásadne zmenila svoju výpoveď,
keď svoje tvrdenia o údajnom dlhodobom fyzickom a psychickom násilí zo strany obžalovaného vo
vzťahu k nej a mal. dcére G. I.. H. poprela. Tvrdila, že si to všetko vymyslela lebo naňho žiarlila a
mala podozrenie, že si našiel milenku s ktorou ju podvádza, k tomu tam bola aj zlá sociálna situácia

a podmienky v ktorých žili, a toto bol spôsob ako chcela od neho odísť. Aj modrinu na pravej ruke,
ktorú jej údajne dňa 30. 01. 2024 spôsobil obžalovaný kopom bosou nohou jej nespôsobil on, ale
spôsobila si ju sama pri sťahovaní sedačky. Pripustila medzi nimi len bežné hádky a partnerské
nedorozumenia. Poprela aj nevhodné správanie obžalovaného vo vzťahu k mal. dcére G. I.. O. Pokiaľ
v trestnom oznámení a pri svojich prvotných výpovediach v prípravnom konaní hovorila o fyzických

a psychických atakoch, ktorých sa voči nej a mal. dcére mal obžalovaný dopúšťať, tak časovo ich
zaradila do obdobia, ktoré predchádzalo jej prvému umiestneniu do sociálneho zariadenia (poznámka
samosudcu: do Krízového centra v Kláštore pod Znievom bola prvý krát umiestnená 23. 03. 2022).

SvedokG.J.J.,evanjelickýkňazzHornejMičinejasvedkyňaG.N.K.,riaditeľkaútulkuDeboravBanskej

Bystrici opísali konanie obžalovaného voči poškodenej a jej maloletej dcére, pričom však vychádzali len
z výpovedí poškodenej. Obaja svedkovia videli modrinu zo dňa 30. 01. 2024, avšak rovnako v tomto
prípadevychádzalilenzvýpovedepoškodenej,žetútojejmalspôsobiťobžalovanýkopnutímdoramena.
Očitými svedkami tohto konania neboli a rovnako predtým si na poškodenej nevšimli známky násilia.

Ostatní svedkovia vypovedali konzistentne, a to tak, že si na poškodenej ani jej maloletej dcére nikdy
nevšimli žiadne známky násilia, žiadne zranenia a neboli ani svedkami hádok a vulgárneho nadávania
zo strany obžalovaného voči poškodenej a jej maloletej dcére. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
priami účastníci rodinného života v rodine obžalovaného a jeho družky – poškodenej sú otec a sestra
obžalovaného, ktorí zhodne uviedli, že žili pekne, skromne a nikdy nevideli na poškodenej žiadne

zranenia.

Významnými dôkazmi pre trestné konanie boli aj znalecké posudky z odboru psychológia.
Znalkyňa G. Q. nezistila na psychike poškodenej výraznejšie zmeny, ktoré by boli následkom
správania obžalovaného. Nebola u nej preukázaná traumatizácia ako následok nevhodného správania

obžalovaného ani iná psychická porucha. Znalkyňa u poškodenej nevylúčila klamstvo alebo účelové
správanie. Vzhľadom na nízky stupeň konzistentnosti jednotlivých výpovedí vyhodnotila špecifickú
vierohodnosť poškodenej ako menej vierohodnú. Podľa znalkyne K. E. vyšetrením maloletej dcéry
poškodenej rovnako neboli zistené známky traumatizácie.

Pokiaľ ide o útok zo dňa 30. 01. 2024, zo znaleckého posudku G. G. k zraneniam poškodenej vyplýva,
že poškodená utrpela zranenie ako následok s najvyššou pravdepodobnosťou fyzického útoku inou
osobou, mohlo k nemu dôjsť kopnutím, úderom alebo silným stlačením. Na hlavnom pojednávaní dňa06.05.2025 znalec pripustil aj inú verziu vzniku tohto zranenia ako kopom bosou nohou, a to aj úderom
o hranu nábytku, čo bola nová verzia tvrdená poškodenou.

Obhajobu obžalovaného, že sa žalovaného skutku nedopustil, považoval súd za účelovú, majúcu za cieľ
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Obžalovaný bol usvedčovaný predovšetkým trestným oznámením
poškodenej H. zo dňa 31.01.204 a jej prvotnými výpoveďami z prípravného konania zo dňa 02.02.2024
a 16.04.2024 zachytenými aj na DVD nosiči, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté. Poškodená
v týchto výpovediach podrobne popísala správanie obžalovaného v rozhodnom období, kde uvádzala

množstvo detailov o správaní obžalovaného vo vzťahu k nej a maloletej dcére, čo bolo podporené
aj jej emočným prejavom zachytenom na DVD nosičoch. Je pravda, že na hlavnom pojednávaní
dňa 01.10.2024 a 06.05.2025 svoje prvotné výpovede zásadným spôsobom zmenila a fyzické
a psychické násilie obžalovaného vo vzťahu k nej a jej mal. dcére poprela, aj napriek poučeniu
o hrozbe trestného stíhania pre trestný čin krivého obvinenia, krivej výpovede a krivej prísahy. Zmenu
svojich prvotných výpovedí vysvetlila tým, že na obžalovaného v tom období žiarlila, podozrievala ho

z nevery, chcela od neho odísť a krivé obvinenie bol spôsob ako to mohla bez následkov uskutočniť.
Súd jej zmenenej výpovedi neuveril, za pravdivú považoval jej prvotnú výpoveď zo dňa 02.02.2024
a 16.04.2024 podporenú aj jej trestným oznámením, kde poškodená podrobne a spontánne, bez otázok
vyšetrovateľky, popísala správanie obžalovaného k nej aj mal. dcére v rozhodnom období, jeho konanie
aj časovo ohraničila a uviedla aj veľa detailov z ich spoločného života, ktoré si zásadne neodporovali

a logicky na seba nadväzovali. Zmenu jej výpovede v prospech obžalovaného súd vnímal v kontexte ich
obnoveného spolužitia po jeho prepustení z väzby a v snahe poškodenej pomôcť mu zbaviť sa trestnej
zodpovednosti za spáchaný skutok. Okrem prvotných výpovedi poškodenej bol obžalovaný nepriamo
usvedčovaný aj výpoveďami svedkov K. a J., ktorí potvrdili verziu poškodenej o vzniku jej zranenia
dňa 30.01.204 a že jej ho spôsobil obžalovaný. Aj keď znalec G. G. na hlavnom pojednávaní nevylúčil

ani novú verziu poškodenej o vzniku tohto zranenia (pád pri sťahovaní sedačky), neznamená to, že
jej prvotná verzia o jej vzniku (kop obžalovaného bosou nohou) bola vylúčená. Existencia zranenia
poškodenej zo dňa 30.01.2024 bola preukázaná aj lekárskou správou a fotografiami zranení poškodenej
(č. l. 351-353), z ktorých nepochybne vyplýva, že poškodená mala pomliaždenie pleca a ramena a pri
ošetreníuviedla,žejejhospôsobilaznámaosobakopomdoramena,čopotvrdzujejejprvotnévýpovede,

že jej ich spôsobil obžalovaný a nie, že si ho spôsobila sama.

V kontexte ďalších dôkazov nemožno opomenúť ani znalecký posudok č. XX/XXXX znalca z odvetvia
psychológie, z ktorého vyplýva, že poškodená je schopná v plnej miere správne a úplne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, pokiaľ jej na podanom výkone záleží, pričom sklony

k fantazijnému spracovaniu skutočností sa nepreukázali. Špecifickú vierohodnosť vzhľadom na nízky
stupeň konzistentnosti jednotlivých výpovedí znalec síce vyhodnotil, ako menej vierohodnú, avšak
všeobecná vierohodnosť narušená nie je. Nemožno opomenúť ani listinné dôkazy, že poškodená
v minulosti opakovane kontaktovala príslušné orgány sociálnej kurately, ohľadom fyzických a iných
násilných útokov obžalovaným voči jej osobe a osobe jej maloletej dcéry, pre ktorú skutočnosť

opakovane ušla od obžalovaného aj so svojimi deťmi.

Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že obžalovaný spôsoboval poškodenej I. H. fyzické
a psychické utrpenie, pričom tohto konania sa dopustil v období od leta 2021 do 31.01.2024, teda po
dlhší čas. Z trestnej činnosti ho usvedčuje predovšetkým poškodená H., nepriamo svedkovia K. a J.,

výsledky znaleckého dokazovania a listinné dôkazy – lekárska správa z jej ošetrenia zo dňa 30.01.2024
spolu s fotografiami, správy a záznamy orgánov sociálnej kurately, ohľadom fyzických a iných násilných
útokov obžalovaného voči jej osobe a osobe jej maloletej dcéry.

Keďže súd mal preukázané, že sa stal skutok opísaný v obžalobe, po právnej stránke ho kvalifikoval ako

pokračovací zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3
písm. d) Trestného zákona, s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Podľa ust. § 138 písm. b) Tr. zák. je trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania, ak je
spáchaný po dlhší čas. Aby išlo o spáchanie trestného činu po dlhší čas, musí ísť o ten istý trestný čin.

Z uvedeného je zrejmé, že sa musí jednať o pokračovací, trváci alebo hromadný trestný čin. Aby bolo
možné stanoviť, že pokračovací trestný čin je páchaný po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák.,
je rozhodujúce aby boli čiastkové útoky páchané v slede niekoľkých mesiacov s určitou pravidelnosťou.
Súdnou praxou bolo ustálené, že za dlhší čas pri pokračovacom trestnom čine je možné považovaťtaké konanie, keď sú jednotlivé čiastkové útoky páchané v slede aspoň niekoľkých mesiacov (malo by
ísť aspoň o šesť mesiacov) s pravidelnosťou vždy aspoň po niekoľkých týždňoch. V tomto prípade je
z konania obžalovaného zrejmá aj určitá miera sústavnosti. Uvedený názor podporuje aj rozhodnutie

NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky4Tdo6/2012(ktorýsiosvojilajÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
vo svojom náleze II. ÚS 262/2016-48 zo dňa 15.06.2016), podľa ktorého v prípade, ak pôjde o trestný
čin s vyššou trestnou sadzbou bude "dlhší čas" kratší, ako pri trestnom čine s nižšou trestnou sadzbou,
pričom všeobecne sa za dlhší čas považuje doba 6 mesiacov. K vyvodeniu záveru, že v tomto prípade
bola splnená aj zákonná podmienka "po dlhší čas" došlo aj na základe intenzity konania obžalovaného.

Poškodená uviedla, že obžalovaný nadával maloletej dcére M.S.O. dva až tri razy do týždňa, aj jej
nadával takmer na dennej báze, dával jej aj facky alebo ju udieral päsťou medzi oči, vyhrážal sa jej , že
ju zabije, ponižoval ju, že sa nevie postarať o domácnosť, zohnať peniaze, aby mali čo jesť a maloletú
M.S.O. aj fyzicky napádal.

Pri určovaní druhu a výšky trestu súd vychádzal zo zásad pre ukladania trestu vyplývajúcimi z § 34 ods.

1, ods. 4 Tr. zákona, pričom zobral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že je slobodný, má 42 rokov, trvalo žije v unimobunke v F. G.
Q. XX, H. E. E., má celkovo štyri deti, tri z prvého manželstva – 20 ročnú B. B., ktorá je už dospelá

a samostatne zárobkovo činná a dve 15-ročné dvojičky C. B. a A. B., ktoré žijú s matkou a on na ne
platí výživné 100 Eur mesačne. Štvrté dieťa – B. H. má s poškodenou I. B. a táto má päť rokov. Trvalo
zamestnaný nie je, zarába si len brigádnicky Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že v minulosti bol
6-krát súdne trestaný, naposledy v roku 2020 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody a v súčasnosti sa na neho hľadí, akoby nebol

odsúdený. Z priestupkového registra vyplýva, že v období od 27.02.2021 do 07.03.2025 sa dopustil
siedmich priestupkov menšej závažnosti. Vzhľadom na uvedené súd obžalovanému nepriznal žiadnu
poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Pokiaľ ide spôsob spáchania trestného činu súd prihliadol na to,
že obžalovaný ho páchal po dlhšiu dobu (od leta 2021 do 31.01.2024), spôsobom, ktorý nezanechal na
psychike poškodenej závažnejšie následky. Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaný konal v priamom úmysle

podľa§15písm.a)Tr.zákona,tedachcelspôsobomuvedenýmvTrestnomzákoneporušiťaleboohroziť
záujem chránený Trestným zákonom.

Trestný zákon za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona umožňuje
uložiť páchateľovi trest odňatia slobody vo výmere od sedem do pätnásť rokov. Takto hroziaci trest

sa však súdu s poukazom na osobu obžalovaného a okolnosti prípadu zdali ako neprimerane prísne
a preto využil možnosť jeho mimoriadneho zníženia pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa § 39 Tr. zákona. Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy zásadu, že trest má postihovať
len páchateľa a nemal by neprimerane ovplyvňovať jeho rodinu a jemu blízke osoby (§ 34 ods. 3
Tr. zákona). Vzhľadom na to, že na obžalovaného sú výživou odkázané tri maloleté deti, súd tuto

okolnosť zohľadnil pri ukladaní trestu. Rovnako súd prihliadol aj na okolnosti prípadu v tom smere, že
trestný čin nezanechal na psychike poškodených trvalé následky v podobe psychickej traumatizácie
alebo inej psychickej poruchy. Súd mal za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu
obžalovaného výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je potrebný. Z uvedeného dôvodu
súd obžalovanému trest odňatia slobody mimoriadne znížil pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby na výmeru tri roky, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní tri
roky s probačným dohľadom. V súvislosti s dolnou hranicou trestu odňatia slobody bol súd limitovaný
ustanovením § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého pri znižovaní trestu nesmel ísť pod
hranicu dva roky, čo však vzhľadom na okolnosti prípadu, dĺžku trvania trestnej činnosti obžalovaným
a spôsob páchania trestnej činnosti by bol už neprimerane mierny trest. Na posilnenie výchovného

účinku trestu súd obžalovanému uložil aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a
povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona uložil aj ochranné opatrenie v podobe

ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zo
záverov znaleckého posudku č. 50/2024 zo dňa 09.05.2024 znalkyne z odvetvia psychiatria G. P. B.,
ktorá u obžalovaného pri odbornom vyšetrení zistila závislosť na viacerých návykových látok (pervitín,
marihuana) a navrhla mu uložiť toto ochranné opatrenie.Poškodená I. H., ani opatrovníčka poškodenej maloletej G. I.. H., si náhradu škody neuplatnili, a preto
súd o ich náhrade škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§
306 ods. 2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a
to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku)
a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2
Trestného poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku).
Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú

osobu (§ 68 Trestného poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku),
(§ 45 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Banská Bystrica, dňa 06. mája 2025