Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124209552
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124209552.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

trvale D. E. F. E. G. XX, proti žalovanej: Obec Nová Ves nad Žitavou, IČO: 00 308 331, E. F. E. G. XX,
XXX XX E. F. E. G., v zastúpení starostkou obce B. B. H., o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyplatiť žalobcovi
čiastku vo výške 5.000 eur, ako aj uhradiť náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetným konaním.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely číslo XX katastrálne

územie E. F. E. G., nehnuteľnosť sa nachádza oproti nehnuteľnosti, respektíve je spojená s obecnou
cestou s nehnuteľnosťou evidovanej na LV číslo XXX vo vlastníctve Slovenská republika, v správe
Odborné učilište internátne.
Žalobca ďalej uvádzal, že upozorňoval správcu, riaditeľa školy na poškodzovanie historického múru
koreňmi invazívneho stromu pajaseň žliazkatý, ako aj na rozširovanie stromu prostredníctvom semien
po celom okolí vrátane pozemku v jeho vlastníctve, a keďže na ústne upozornenia správca v zastúpení
riaditeľa školy nereagoval, bol nútený podať trestné oznámenie. V žalobe ďalej uviedol, že nehnuteľnosť,

ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve je vzdialená na šírku obecnej cestnej komunikácie od historického
múru s dospelými stromami a z dospelých stromov v správe vietor semená rozširuje po okolí v rozsahu
50 metrov, on vytrháva ročne alebo rýľom už niekoľko rokov výhonky a keď sa nedajú všetky výhonky
vytrhnúť, zakúpil si herbicíd.
Žalobca uviedol, že nepravdivosť uvedených tvrdení je daná predovšetkým tým, že sú v rozpore
so skutočnosťou a ide najmä o nasledujúce nepravdivé tvrdenia a to krivá svedecká výpoveď obecného
úradu Nová Ves nad Žitavou, kde z uznesenia o odmietnutí trestného stíhania bolo zistené, že zo správy

Nová Ves nad Žitavou vyplýva, že v parku sa z času na čas vyskytuje invazívne drevina pajaseň
žliazkatý, postupne je odstraňovaný injekčnou metódou, po jeho vyschnutí sa realizuje výrub, pričom
toho času nie sú zaznamenané výhonky danej invazívnej dreviny.
Žalobca tvrdí, že takéto vyjadrenie je nepravdivé, ide o krivú svedeckú výpoveď, nakoľko celé okolie je
obsadené mladými výhonkami cca 70 kusov ako aj dospelými stromami a ani jeden invazívny strom nie
je odstránený, pričom poukazuje na súradnice z Google mapy.
Ďalej uviedol, že na oficiálnej stránke obecného úradu Nová Ves nad Žitavou ani na centrálnom registri

zmlúv nie je zverejnená žiadna zmluva o verejnom obstarávaní, ktorá by sa týkala akejkoľvek činnosti
ohľadom odstraňovania invazívnych stromov.Ďalej v žalobe tvrdil, že až po uplynutí jedného roka na základe jeho výziev prišli pracovníci štátnej
ochrany prírody injektážou eliminovať 6 kusov dospelých stromov pri historickom múre a jeden kus
dospelého stromu v strede areálu spolu 7 dospelých stromov, ktoré výdatne produkovali semená.

Žalobca tvrdí, že je situácia vážna, nakoľko je zrejme prepojenie obecného úradu s Policajným zborom
v Nitre ako aj s Okresnou prokuratúrou.
Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že mu vznikla škoda spôsobená koreňmi invazívneho stromu a to narušenie
statiky nehnuteľnosti 27.400 €, poškodenie nehnuteľností koreňmi a následná oprava spevňovania
oceľovými vrtmi a vyplňovanie otvorov, nová fasáda v celkovej výške 4.800 € vytrhávanie za posledné

4 roky 20 € ročne a nákup herbicídu 20 € a injektáž troch stromov na pozemku žalobcu a 5 stromov
na priľahlých pozemkoch.
Žalobca tvrdí, že tvrdenia žalovaného sú nepravdivé, majú difamačnú povahu pretože negatívne
ovplyvňujú jeho povesť na verejnosti, vážnosť v spoločnosti a v neposlednom rade aj jeho povesť
a postavenie v podnikateľských vzťahoch, tvrdí, že tvrdenia žalovaného sú nepochybne neoprávnenými
zásahmi do jeho práva na ochranu občianskej cti a vzhľadom k tomu, že nepravdivými tvrdeniami došlo

k zníženiu jeho vážnosti ako aj postavenia spoločnosti vo verejnom živote v značnej miere považuje to
za ujmu, ktorá mu bola spôsobená za závažnú a preto požaduje primeranú finančnú čiastku vo výške
5.000 €.

2./ Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu pokladá za neodôvodnenú a uplatnený

nárok v plnom rozsahu neuznáva, obec sa pravidelne sa zaoberá postúpenými vecami od rôznych
inštitúcií, kde pôvodcom sťažnosti je žalobca, je súčinná pri riešení podnetov a všetky postúpené veci
rieši v rámci zákona

3./ Súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie.

4./ Žalobca v rámci procesného útoku uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti súp. č. XX s priľahlou
parcelou a už niekoľko rokov vytrháva, alebo krompáčom odstraňuje malé stromy pajaseň žliazkatý.
Tieto malé stromy pochádzajú z dospelých stromov, ktoré sa nachádzali na pozemku chránený areál
Nová Ves nad Žitavou.

Tvrdil, že upozorňoval riaditeľa školy ústne, aby stromy injektážou usmrtil, ale k ničomu takému nedošlo
a vznikali vlastne 2 druhy škody, dospelé stromy koreňmi poškodili múr cudzí, tak nevedel ako situáciu
vyriešiť, tak podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Na základe krivej svedeckej výpovede Obecného úradu, zo strany Obecného úradu Nová Ves nad
Žitavou vyplýva, že v parku sa z času na čas vyskytuje invazívna drevina pajaseň žliazkatý, postupne je

odstraňovaný injekčnou metódou, po jeho vyschnutí sa realizuje výrub, pričom t.č. nie sú zaznamenané
výhonky danej invazívnej dreviny. Je to krivá svedecká výpoveď, klamstvo, žiadne invazívne stromy
obecný úrad neodstraňoval, čo sa týka parku a vlastne touto krivou svedeckou výpoveďou mu bola
spôsobená ujma, pretože na základe výpovede bolo zamietnuté konanie, čím mu vznikla nemajetková
ujma, oddialil sa výrub stromov.

Škoda mu vznikla krivou svedeckou výpoveďou, Obecný úrad klamali, že t.č. nie sú zaznamenané
výhonky danej invazívnej dreviny a táto krivá svedecká výpoveď spôsobila, že sa posunulo o rok
odstránenie.
Na základe tejto krivej výpovede mu bola spôsobená nemajetková ujma, poškodenie osobnosti, ktorú si
uplatňuje, čo spôsobilo, že prestal dôverovať obecnému úradu aj polícii a na základe toho si uplatňujem

nejmajetkovú ujmu.
Priuplatnenínárokunanáhraduškodysiuplatnilzosúmzinýchpojednávaní,kdebolisumyokolo15.000
eur,túsumusiuplatňujenazákladekrivejsvedeckejvýpovedeobecnéhoúradu,čímbolodotknuté,resp.
porušené právo na spravodlivé vyšetrenie trestného oznámenia ako bolo uvedené trestné stíhanie bolo
zastavené. Táto suma môže byť aj vyššia, nie je to nikde špecifikované, napr. poukazuje na rozhodnutie

B. C. I., že je povinný zaplatiť šiestim po 15.000 eur.

5./ Žalovaná, zástupkyňa Obecného úradu Nová Ves nad Žitavou v rámci procesnej obrany uviedla, že
invázne rastliny sú široká téma aj problematika. V tesnej blízkosti nehnuteľnosti žalobcu je historický
park, ktorého polovičku vlastní obec a druhú polovičku Slovenská republika a tá časť parku, ktorá

je v tesnej blízkosti nehnuteľnosti žalobcu vlastní Slovenská republika, tieto rastliny sa v tom parku
nachádzajú, avšak kedysi neboli invázne a boli vysadené v podstate úmyselne pred cca 100 rokmi alebo
80 rokmi, nevie v ktorom roku boli uznané za invázne, je pravda, že z nich vyrastajú malé výhonky alektoré v rámci svojej možnosti aj obec alebo odborné učilište, ktoré spravuje druhú časť parku, ktorá patrí
Slovenskej republike, v rámci svojich možností odstraňuje.
Tie veľké stromy, ktoré žiadal žalobca odstrániť to nie je tak jednoduché, pretože výrub jedného stromu

stojí okolo 800 eur a musí ho vyrúbať odborník a v rámci ich finančných možností nie je možné tieto
stromy vyrúbať všetky naraz, už nejaké stromy boli vyrúbané.

6./Súdposúdilskutkovétvrdeniaaprávneargumentystránsporu,vykonaldokazovanievýsluchomstrán
sporu, vychádzal z listinných dôkazov a to z uznesenie príslušného OO PZ SR o odmietnutí trestného

stíhania, z fotografií predložených žalobcom, z vyšetrovacieho spisu, zo záznamu o vykonaní štátneho
dozoru, zo záznamu o zistených skutočnostiach SI životného prostredia a dospel k nasledovným
skutkovým a právnym zisteniam.

6a./ Nebolo sporným, že uznesením ČVS: PPZ 2213/NCK- ENV- NR- 2022 zo dňa 14.11.2022 bolo
odmietnuté začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku voči obci,

zastúpený starostkou Mgr. Máriou Korčokovou.
Z predmetného uznesenia bolo zistené, že podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku bolo začaté
trestné stíhanie pre podozrenie z prečinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia podľa § 301
ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť obec Nová Ves nad Žitavou v zastúpení starostkou
obce B. B. H. tým, že v presne nezistenom čase do 12.07.2022 v katastrálnom území E. F. E. G., okres

Zlaté Moravce, v novoveskom parku v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 zákona číslo 150/2019 Z.z. o
prevencii a manažmente introdukcie a šírenia invazívnych nepôvodných druhov, odstraňuje invazívny
nepôvodný druh pajaseň žliazkatý, v dôsledku čoho došlo k šíreniu invazívneho nepôvodného druhu
a taktiež v katastrálnom území E. F. E. G., okres Zlaté Moravce, v novoveskom parku v prietočnom
jazierku umelo vytvorenom, vytekajúcim do rieky Žitava bol zaznamenaný výskyt koi kapra, čím hrozí

riziko infekcie pôvodných kaprov v rieke Žitava infekciou Koi herpes vírus.
Z predmetného uznesenia bolo zistené, že dňa 26.09.2022 bolo na Národnú centrálu osobitných druhov
kriminality Prezídia Policajného zboru, odbor odhaľovania nebezpečných materiálov a environmentálnej
kriminality oddelenie Nitra doručené písomné trestné oznámenie oznamovateľa A. B. C., pre podozrenie
z trestného činu ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 301 ods. 1 Trestného zákona.

V trestnom oznámení oznamovateľ uvádzal, že dňa 12.07.2022 pri prechádzke v parku Nová Ves
nad Žitavou - chránený areál spozoroval poškodenie múrika pod železným plotom. Poškodenie
evidentne spôsobené koreňmi stromu, nakoľko vyvýšenia a praskliny sú len na miestach v blízkosti pňov
stromov. Jedná sa o invazívny strom pajeseň žliazkatý, pričom semená a následne aj mladé výhonky
týchto stromov sa rozširujú po celom okolí vrátane chráneného areálu ako aj okolitých pozemkov.

Zároveň bolo zistené, že do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené listinné dokumenty a to správa
z obce Nová Ves nad Žitavou zo dňa 20.10.2022, ako aj správa z Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správy Nitra zo dňa 10.11.2022 a iné s vecou súvisiace listinné dokumenty.
ZosprávyObecnéhoúraduNováVesnadŽitavouvyplýva,ževparkuzčasunačassavyskytujeinvázna
drevina pajaseň žliazkatý, postupne je odstraňovaný injekčnou metódou, po jeho vyschnutí sa realizuje

výrub, pričom toho času nie sú zaznamenané výhonky danej inváznej dreviny.
Z oznámenia o skončení štátneho dozoru zo dňa 10.03.2025 bolo zistené, že dňa 12.02.2025 vykonala
Slovenská inšpekcia životného prostredia, inšpektorát životného prostredia Bratislava, odbor inšpekcie
biologickej bezpečnosti, Jeséniova 17, Bratislava, štátny dozor s kontrolovanou osobou Obec Nová Ves
nad Žitavou.

6b./Z predmetného oznámenia bolo zistené, že bol vykonaný záznam, kde miesto vykonania štátneho
dozoru, bola parcela registra „C“, katastra nehnuteľností číslo XXX v katastrálnom území E. F.
nad Žitavou, lokalita chránený areál Novoveského parku s tretím stupňom ochrany prírody a krajiny,
druh pozemku: ostatná plocha a vlastník obec. Ďalej parcela registra „ C“ katastra nehnuteľností

číslo XXX, v katastrálnom území E. F. nad Žitavou, lokalita chránený areál Novoveského parku
s tretím stupňom ochrany prírody a krajiny a parcela registra „C“, katastra nehnuteľností číslo XXX
v katastrálnom území E. F. nad Žitavou, LV číslo XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
a vlastníkom je obec. Predmetom štátneho dozoru bolo zisťovanie dodržiavania ustanovení zákona číslo
150/2019 Z.z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov, pričom

bolo zároveň zistené, že Slovenská inšpekcia životného prostredia vydala druhostupňové rozhodnutie
dňa 28.11.2023, ktorým uložila obci pokutu za neplnenie si povinností odstraňovania inváznych
nepôvodných druhov drevín z pozemkov vo vlastníctve obce, z parciel číslo XXX, XXX J. XXX a zároveň
nariadila obci vykonať opatrenie v rozsahu uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí.Zároveň bolo zo záznamu zistené, že dňa 12.02.2025 bola vykonaná inšpekcia na kontrolu opatrení,
ktoré boli vydané v druhostupňovom rozhodnutí a to na parcele číslo XXX J. XXX a zároveň bolo zistené,
že obec pristúpila v roku 2024 k likvidácii inváznych nepôvodných druhov drevín rastúcich na parcelách

číslo XXX J. XXX J. XXX.
Obec oslovila štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, správu CHKO Ponitrie o poradenstvo
ohľadne spôsobu odstraňovania inváznych nepôvodných druhov, na základe čoho zamestnanci CHKO
Ponitrie aplikovali dňa 23.10.2024 chemické prípravky na invázne nepôvodné druhy drevín označené
v arboristickom posudku, celkovo bolo nainjektovaných 22 drevín (17 javorovcov a 5 pajaseňov).

Zároveň bolo zistené, že v novembri 2023 obec zrealizovala výrub troch stromov na parcelách XXX
J. XXX a to na výrub troch javorovcov a v decembri 2024 obec svojpomocne vypílila 4 pajasene a to
na parcele XXX.
Zároveň bolo zistené zo záznamu, že koncom roka 2024 bolo vyrúbaných 7 stromov 3 javorovce, 4
pajasene, ďalších 15 stromov a to 14 javorovcov a 1 pajeseň bol naijektovaný chemickým prípravkom
na invázne nepôvodné druhy drevín a označený zelenou bodkou na výrub, ktorý bude realizovaný

postupne, pričom pri kontrole bolo vidieť že tam boli navŕtané otvory v kmeni stromu a zároveň stromy
na výrub boli označené zelenou farbou. Zo záznamu bolo zistené, že vykonaným štátnym dozorom
nebolo zistené porušenie ustanovenia § 16 ods. 15 zákona číslo 150/2019, čiže obec, ktorá je vlastníkom
parciel registra „C“ katastra nehnuteľností číslo XXX, XXX J. XXX v katastrálnom území E. F. nad Žitavou
splnila opatrenia nariadené v rozhodnutí zo dňa 28.11.2023 a to tým, že chemicky ošetrila 22 inváznych

nepôvodných druhov drevín, z ktorých už bolo 7 stromov vypílených a ostatných nainjektovaných 15
stromov bude vypílených postupne.

7./ Súd pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona.

8./ Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

9./ Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

10./ Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11./ Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmäpreto,žebolavznačnejmierezníženádôstojnosťfyzickejosobyalebojehovážnosťvspoločnosti,
má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12./ Podľa ods. 3 tohto ustanovenia výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej umy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13./ V zmysle § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14./ Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15./ Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preto jednak to, že došlo

k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívny, spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,
obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka, a
na strane druhej povinnosť znášať sankcie uložené súdom

16./ Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba nie je podaná
dôvodne.17./ V prejedávanej veci sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy, ktorá podľa jeho tvrdení mu vznikla
tým, že už niekoľko rokov odstraňuje malé stromy ako aj výhonky pajaseň žliazkatej, pričom ide o
invazívnu drevinu, a pretože nevedel túto situáciu vyriešiť, podal trestné oznámenie na neznámeho

páchateľa a na základe krivej svedeckej výpovede obecného úradu Nová Ves nad Žitavou, ktorá zaslala
správu v rámci vyšetrovania a v predmetnej správe uviedla, že v parku sa z času na čas vyskytuje
invazívna drevina pajaseň žliazkatý, ktorý je postupne odstraňovaný injekčnú metódou a po jej vyschnutí
sa realizuje výrub, pričom toho času nie sú zaznamenané výhonky danej invazívnej dreviny, v dôsledku
tejtokrivejsvedeckejvýpovedebolotrestnéoznámeniezamietnutéacelázáležitosťsaposunulao1rok.

Tvrdí, že na základe krivej svedeckej výpovede mu bola spôsobená nemajetková ujma a to, že sa oddialil
výrub stromov ako aj, že v dôsledku tejto krivej svedeckej výpovede bolo porušené právo na spravodlivé
vyšetrenie trestného oznámenia, trestné oznámenie bolo zastavené, v dôsledku došlo k poškodeniu
osobnosti, krivá svedecká výpoveď spôsobila, že prestal dôverovať obecnému úradu ako aj polícii
a na základe čoho si uplatňuje nemajetkovú ujmu.

18./ Občiansky zákonník právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo,
ktorého úlohou je zabezpečiť občianskoprávnej oblasti rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej
všestranný slobodný rozvoj. V tomto jednotnom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé
čiastkové práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti
fyzickej osoby ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychickej a morálnej integrity osobnosti

(z rozsudku NS ČR z 13. 12. 2000 sp.zn. 30Cdo 2870/2000).
Občiansky zákonník poskytuje túto ochranu iba proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti
občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti

občana privodiť. Za tejto podmienky chránia ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka občana
najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení.
Nie je pritom rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme; postačuje objektívna spôsobilosť príslušného
konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami
difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich posudkov o určitej osobe.

Na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do
osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú: a/ existencia zásahu,
ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnostných
práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, b/ neoprávnený (protiprávny) charakter
tohto zásahu a c/ existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou. Nenaplnenie

ktoréhokoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje možnosť vzniku sankcií podľa § 13 Občianskeho
zákonníka.

19./ V prejednávanom spore, predmetom ktorého je ochrana osobnosti a nárok na nemajetkovú ujmu
bolo sporné, či práve Uznesenie ČVS: PPZ 2213/NCK- ENV- NR- 2022 zo dňa 14.11.2022, ktorým bolo

odmietnuté začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku voči obci,
zastúpený starostkou Mgr. Máriou Korčokovou mohlo spôsobiť žalobcovi také poškodenie osobnosti,
že prestal dôverovať obecnému úradu ako aj polícii v dôsledku čoho by mu vznikol nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje v celkovej výške 5.600,- euro.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba.
V konaní vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, teda osoba, ktorá

tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom.
Žalobca teda musí dokázať existenciu zásahu, to znamená, že k určitému konaniu, ktoré je zásahom do
práv žalobcu, skutočne došlo, ako aj už spomenutú súvislosť medzi zásahom a vzniknutou škodou.
Žalobca nesie aj dôkazné bremeno týkajúce sa dokazovania predpokladov priznania primeraného
zadosťučinenia.

20./ V predmetnom spore zo strany žalobcu nebolo preukázané, že k odmietnutiu začatého trestného
stíhania by došlo práve z dôvodu krivej svedeckej výpovede obecného úradu Nová Ves nad Žitavou
v zastúpení starostky ale k odmietnutiu trestného stíhania došlo z dôvodu, že z výsledkov vykonanéhopreverovania trestného oznámenia vyplynulo, že nebolo preukázané, že by dochádzalo k ohrozeniu
životného prostredia čo len z nedbanlivosti a teda nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia,

Žalobca poukazoval na podanie správy obecného úradu Nová Ves nad Žitavou, v ktorej bolo uvedené,
že v parku sa z času na čas vyskytuje invázna drevina pajaseň žliazkatý, ktorý je postupne odstraňovaný
injekčnou metódou a po jeho vyschnutí sa realizuje výrub, pričom pri ohliadke ( 19.10.2022), neboli
zaznamenané výhonky danej invázne dreviny .
Súd uvádza, že zo strany žalobcu v predmetnom spore nebolo preukázané, že v danom čase, teda

v čase podania trestného oznámenia, sa nachádzali výhonky inváznej dreviny pajaseň žliazkatý v
blízkosti jeho nehnuteľnosti, nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce existujúcu skutočnosť v čase
vyšetrovania, nevyvrátil tvrdenia starostky obce, že v čase podania trestného oznámenia alebo v čase
podaniavyjadreniaktrestnémuoznámeniuzostranystarostky,bysavjehoblízkostinachádzalainvázna
drevina, nešpecifikoval ako konkrétne táto invázna drevina v rozhodnom čase zasahovala respektíve
spôsobovala následky, ktoré by mu bránili využívať nehnuteľnosť alebo by preukazovali zhoršenie stavu

jeho nehnuteľnosti, nepreukázal, že písomné vyjadrenie starostky obce je nepravdivé a spôsobuje krivú
výpoveď.

21./ Súd zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 11 a § 13 Obč. zákonníka a dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná a to jednak preto, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné

bremeno, nepreukázal, akým správaním zo strany žalovanej došlo k zásahu do jeho osobnostných
práv, nepreukázal, že vyjadrenie starostky obce v trestnom konaní má znaky krivej výpovede, že jej
vyjadrenie spôsobilo zastavenie trestného stíhania, v dôsledku ktorého došlo z jeho strany k strate
dôvery voči obecnému úradu, polícii ako aj k vzniku nemajetkovej ujmy.
Žalobcom uplatnené právo na ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy bolo závislé od

právneho posúdenia samotného žalobcom tvrdeného zásahu. Podmienkou priznania materiálnej
satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho
vážnosť v spoločnosti najmä, čo do intenzity a trvania, pričom musí existovať aj príčinná súvislosť medzi
týmito dvomi javmi.
Nepreukázal, že predmetné vyjadrenie starostky obce v trestnom konaní nejakým spôsobom znížilo jeho

dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, respektíve v obci ako aj v podnikateľských kruhoch.
Vzhľadom na skutočnosť, že tieto tvrdenia neboli zo strany žalobcu riadne preukázané, nemohla byť
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vyjadrením, respektíve výpoveďou starostky obce v trestnom
konaní a zastavením trestného stíhania, nebolo preukázaní, že výpoveďou ako aj zastavením trestného
stíhania došlo z jeho strany k strate dôvery voči obecnému úradu ako aj polícii.

Súd mal zato, že v danom prípade ide iba o subjektívny pocit žalobcu, ktorý nevedel preukázať
skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali ako aj skutočnosti, ktoré by spôsobili, že má nárok
na nemajetkovú ujmu v uplatnenej sume 5.600 eur a preto súd v tomto smere konštatuje, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná strana bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej nárok voči
žalobcovi nepriznal, nakoľko si ho neuplatnila.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch

vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.