Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/152/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200961
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200961.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: ITALMARKET SLOVAKIA, a.s., so sídlom Holubyho 1/A, Bratislava, IČO: 35 758
601, zastúpený: BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., so sídlom Lermontovova 16, Bratislava, IČO: 47 876 034,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100697749/2021 zo dňa 27.04.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 100697749/2021 zo dňa 27.04.2021 a rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.

100084439/2021 zo dňa 19.01.2021 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu

dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február, marec, máj až november
2016. Daňová kontrola začala dňa 05.12.2019 a ukončená bola dňa 13.11.2020, kedy bol žalobcovi
doručený Protokol z daňovej kontroly č. 101710841/2020 zo dňa 10.11.2020.

2. Správca dane rozhodnutím č. 100084439/2021 zo dňa 19.01.2021 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel

dane v sume 10.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016. V odôvodnení rozhodnutia správca
dane uviedol, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry č. 242016
zo dňa 15.05.2016, vystavenej spoločnosťou ML Project, s.r.o. za reklamné služby dodané žalobcovi
za obdobie máj 2016 na základe zmluvy o reklame zo dňa 25.01.2016, uzavretej medzi žalobcom
ako objednávateľom a spoločnosťou ML Project, s.r.o. ako poskytovateľom. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie reklamných služieb formou prenájmu reklamnej plochy a umiestnenie reklamného loga na
súťažnom vozidle, kombinézach jazdcov, reklamných predmetoch tímu, všetkých printových formátoch

spojených s propagáciou tímu a interaktívnych prezentáciách tímu. Podľa správcu dane žalobca
nepreukázal, že disponuje existenciou materiálneho plnenia od deklarovaného dodávateľa ML Project,
s.r.o. Uplatnením práva na odpočítanie dane žalobcom tak došlo k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) vnadväznostina§49ods.2písm.a)zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

3. Žalovaný rozhodnutím č. 100697749/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobou zo dňa 04.06.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa, sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia
správcu dane, ich zrušenia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobca v žalobe uviedol, že je výhradným distribútorom a predajcom alkoholických nápojov značky
Vilmos na území Slovenskej republiky, pričom so spoločnosťou ML Projekt, s.r.o. ako dodávateľom
uzatvoril zmluvu o reklame na reklamné služby za účelom propagácie značky Vilmos prostredníctvom
automobilového rally tímu MR AUTOSPORT r.t., spočívajúce najmä v umiestnení loga značky Vilmos

na vozidlách, odevoch a iných reklamných predmetoch tohto automobilového tímu. Predmetom
zdaniteľného plnenia bolo zabezpečenie reklamy, nie jej priame vykonanie, preto si dodávateľ mohol
zabezpečiť splnenie záväzku cez subdodávateľa. Žalobca zaplatil dodávateľovi za dodané služby
bankovým prevodom, keďže reklama umiestnená bola, čo potvrdil aj svedok A. A..

6. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi v tom, že by bolo potrebné pre
uplatnenieodpočtuDPHpreukázaťskutočnédodaniefakturovanýchslužiebdodávateľomdeklarovaným
na faktúre. Ak by aj bol dodávateľovi (resp. jeho subdodávateľom) preukázaný podvod, tak správca dane
musí v konaní preukázať vedomú účasť daňového subjektu na podvodnom konaní osoby vystavujúcej
faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca (rozsudok Súdneho dvora

Európskej únie vo veci C-18/13), čo správca dane a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli
a nepreukázali. Nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná
predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom žalobca ako platca
nevie alebo nemôže vedieť (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03
OptigenLtd,C-355/03FulcrumElectronicsLtdaC-484/03BondHouseSystems).Podľažalobcubolona

neho prenesené neprimerané dôkazné bremeno. Žalovaný tvrdenie o neexistencii reklamného plnenia
deklarovaným dodávateľom nepreukázal žiadnym dôkazom.

7. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre ich nedostatočné odôvodnenie.
Podľa žalobcu daňové orgány nezohľadnili ním predložené dôkazy z dôvodu, že sú nepostačujúce,

avšak bez bližšieho odôvodnenia. Taktiež nezdôvodnili, prečo nezohľadnili realizáciu platby v prospech
dodávateľa ML Project, s.r.o. a prečo popierajú, že platba súvisí s reklamným plnením od dodávateľa.
V napadnutých rozhodnutiach tiež chýba správna úvaha, aký dôvod by mal subdodávateľ umiestniť
reklamu Vilmos na automobiloch tímu MR AUTOSPORT r.t., ak to nemalo byť pre žalobcu. Ani v jednom
rozhodnutí nebola podľa žalobcu vysvetlená jeho nedostatočná obozretnosť pri výbere obchodného

partnera.

8. Žalobca tiež namietal procesný postup správcu dane, keď nevypočul svedkov, a to posledného
konateľa spoločnosti Swanny Trade s.r.o. B. C. a konateľa právneho nástupcu dodávateľa, spoločnosti
Vulkano s.r.o. - Marinela Mariana Ciuciho. Správca dane tiež umožnil nevypovedať svedkyni D. E.

F. (konateľke spoločnosti Swanny Trade s.r.o.), ktorá odmietla vypovedať z dôvodu vypätej stresovej
situácie. Podľa žalobcu bol tiež nezákonne vedený výsluch svedka G. H., ktorý bol vypočutý len formou
e-mailovej komunikácie, čím bolo žalobcovi odopreté právo klásť svedkovi otázky.

9. Daňové orgány podľa žalobcu vyhodnotili v jeho neprospech také skutočnosti, ktoré sa týkajú výlučne

subdodávateľa, pritom časť reklamných služieb preukázateľne priamo dodala aj spoločnosť ML Project,
s.r.o. (napr. zabezpečenie plagátov, nášiviek na bundy, čiapok, bannerov, kalendárov, internetovej
stránky).III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.07.2021 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Uviedol, že z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť ML Project, s.r.o. zanikla a jej právny nástupca so
správcom dane nespolupracoval, na výzvy nereagoval, na adrese sídla sa nenachádzal. Svedok A. A.
(bývalý konateľ ML Project, s.r.o.) tvrdil, že zabezpečil reklamu prostredníctvom spoločnosti Swanny

Trade s.r.o. a že v roku 2016 obchodoval aj so združením P3 Sport, ale svoje tvrdenia nepreukázal
dôkazmi. Rovnako spoločnosť Swanny Trade s.r.o. na výzvy správcu dane nereagovala. Združenie
P3 Sport ukončilo svoju činnosť ku dňu 11.04.2016 a nepreukázalo výkon ekonomickej činnosti. Ani v
združení MR AUTOSPORT r.t. správca dane dokazovaním nezistil, že by došlo k dodaniu služieb cez
Swanny Trade s.r.o. alebo dodávateľa ML Project, s.r.o. Podľa žalovaného dôkazy predložené žalobcom
(faktúra, zmluva a fotodokumentácia) nepreukázali, že reklamné služby zabezpečovala spoločnosť ML

Project, s.r.o. alebo subdodávateľ. Žalovaný trval na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že reklamné služby dodal a zabezpečil dodávateľ ML Project, s.r.o. a že zistené nedostatky ohľadom
spoločností ML Project, s.r.o. a Swanny Trade s.r.o. a združenia P3 Sport nepripísal na ťarchu žalobcu.
Žalovaný dodal, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal
dodanie služieb deklarovaným dodávateľom, na základe čoho žalobca nepreukázal splnenie podmienok

na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.

11. Žalobca v podaní zo dňa 29.07.2021 reagoval na vyjadrenie žalovaného k žalobe, pričom zotrval na
dôvodoch uvedených v správnej žalobe.

12. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril dňa 23.09.2021, pričom zotrval na dôvodoch uvedených
v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe.

13. Žalobca, zotrvajúc na predchádzajúcej argumentácii, dodatočne podaním zo dňa 17.03.2023
odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022.

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.07.2024 trval na tom, že jeho závery a tiež závery správcu dane
sú v súlade s početnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn.
10Sžfk/54/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 10Sžfk/51/2020 zo dňa 26.10.2022, či napr. rozsudok sp.
zn. 4Sfk/14/2023 zo dňa 24.04.2024).

15. Ďalšie písomné podania účastníkov konania neboli správnemu súdu doručené.

IV.
Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

16. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave a bola vedená pod sp. zn.
BA-6S/152/2021.

17. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.

SSP na deň 28.01.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

18.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.20. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

21. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

22.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

23. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)

napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

25. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil

prvostupňové rozhodnutie správcu dane, v zmysle ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume
10.000,- eur na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 z dôvodu, že žalobca nepreukázal reálne dodanie
služby deklarovaným dodávateľom, a tým ani splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie
dane. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej
správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa

vyrubenia dane má oporu v administratívnom spise.

26. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie
DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016 za poskytnutie reklamných služieb od deklarovaného dodávateľa
ML Project s.r.o. podľa predloženej faktúry č. 242016 zo dňa 15.05.2016, vystavenej spoločnosťou ML

Project, s.r.o. za reklamné služby dodané žalobcovi v období máj 2016 na základe zmluvy o reklame
zo dňa 25.01.2016, uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou ML Project, s.r.o.
ako dodávateľom.

27. Správny súd uvádza, že odpočítanie dane môže byť v zmysle záverov Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky odopreté v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k
zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022).

28. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH sú (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade

vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

29. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť ako vychádzajúce z nesprávneho
právneho posúdenia. Dôkazná situácia, tak ako vyplýva z administratívneho spisu, kedy bola

preukázaná existencia materiálneho plnenia - reklamných služieb (zmluva o reklame, faktúra, doklad
o úhrade, dokumentácia preukazujúca prezentáciu loga Vilmos na súťažnom motorovom vozidle,
kombinéze jazdca, reklamných predmetoch tímu, na webovej stránke tímu a pod.) svedčí splneniu
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH. Správny súd dodáva, že existenciu materiálnehoplnenia nespochybnili ani daňové orgány. Správca dane na str. 15 prvostupňového rozhodnutia uviedol,
že: „Kontrolovaný platiteľ dokumentáciou z rally a vyjadreniami preukázal, že disponoval existenciou
materiálneho plnenia, reklamné služby si objednal, reklama na pretekoch, na autách a reklamných

materiáloch bola viditeľná.“

30. Pokiaľ správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dôvodili, že musí byť nesporne
preukázané, že preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol
na faktúrach ako dodávateľ označený, správy súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej

únie vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, podľa ktorej hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je
stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý
musí byť zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie
odpočtu DPH, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie jasného dôkazu
o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.

31. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie
dane len z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k
čomu však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 uvádza, že hmotnoprávne podmienky, ktorým
podlieha právo na odpočítanie dane sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru

alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej
povinnostisaviažekdodaniutovarualeboslužby,alebeztoho,abydodávateľbolbližšiekonkretizovaný.
Podľa Súdneho dvora Európskej únie skutočnosť, že dotknutý tovar nedodala osoba, ktorá vyhotovila
faktúru, ani jej subdodávateľ, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru
nedošlo,aaniktomu,abymohlobyťodopretéprávonaodpočítaniedane.Zrozhodnutiatedanevyplýva,

že hmotnoprávnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby
musia byť dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová
povinnosť. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový
subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a
dôkazy, že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre

potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len
vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022). Ako už bolo vyššie uvedené, dôkazná situácia, vyplývajúca

z administratívneho spisu, kedy bola preukázaná existencia materiálneho plnenia, čo nespochybnili
ani daňové orgány, však nenaznačuje nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.
Zároveň daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach neprijali záver, že by bolo potrebné právo na
odpočítanie dane odmietnuť z dôvodu, že by žalobca nepreukázal, že poskytnuté služby použil pre
potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií.

32. Na základe vyššie uvedeného teda dodanie služby dodávateľom uvedeným na faktúre
hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie DPH nepredstavuje.

33. Pokiaľ teda v prejednávanej veci žalobca disponoval tak faktúrou, ako aj materiálnym plnením, čo

nespochybnili ani daňové orgány, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane pričítal žalobcovi
existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno (a to najmä
vo vzťahu k subdodávateľom) a pričítal na jeho ujmu aj okolnosti, ktoré nastali časovo až po
poskytnutí deklarovanej služby v zdaňovacom období máj 2016 (zánik spoločnosti ML Projekt, s.r.o.
dňa 02.03.2017). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že daňový subjekt nie je objektívne schopný

ovplyvniť budúce podnikateľské správanie svojho dodávateľa a ani jeho budúce rozhodnutia, týkajúce
sa zániku spoločnosti výmazom či zlúčením s inou obchodnou spoločnosťou. Zároveň pochybnosti
na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca nie sú sami o sebe okolnosťami spôsobilými
vyvolať dôvodné pochybnosti správcu dane o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH z
realizovaného obchodu. Tieto by boli smerodajnými len v prípade, ak by bola preukázaná účasť

alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní u niektorého zo subjektov zapojených
do obchodného reťazca (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).34. Správny súd tiež uvádza, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nepriznanie odpočtu DPH
zo zrealizovaných obchodov nezakladá na podvodnom konaní žalobcu, a k preukazovaniu podvodu
vykonané dokazovanie ani nesmerovalo, a preto otázka obozretnosti žalobcu nemohla byť východiskom

pri posudzovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo zrealizovaných obchodov (napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/79/2022 zo dňa 21.08.2024).

35. Pre úplnosť správny súd uvádza, že účasť žalobcu na daňovom podvode by mohla byť ako dôvod
odopretiaodpočítaniadaneaplikovanáažpotom,čobysprávcadaneuniesoldôkaznébremenoakladne

zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie
účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04).
Týmito otázkami sú: (i) Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? (ii) Ak áno, je
tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného
konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak
boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal

vedieť daňový subjekt? Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a
overuje vnútroštátny súd (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa
03.09.2020).

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj

prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

37. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou správcu dane postupovať vo vyššie naznačenom
smere. Správny súd opätovne poukazuje na to, že odoprieť právo na odpočítanie dane možno

iba v prípade, ak správca dane relevantne spochybní splnenie hmotnoprávnych podmienok práva
na odpočítanie dane, alebo preukáže, že došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu
a že žalobca o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť, prípadne aj, že sa podvodného alebo
zneužívajúceho konania zúčastnil. Správny súd zdôrazňuje, že účasť žalobcu na daňovom podvode by
mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie vlastné

dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či žalobca
ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je
spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je
dôkazným bremenom správu dane.

38. Správny súd sa bližšie nezaoberal námietkami žalobcu o nemožnosti byť prítomný pri výsluchu
svedka p. H., o nevypočutí p. B. C. a p. A. A. I. a o nesprávnom postupe správcu dane v prípade
odmietnutia vypovedať u p. D. E. F., keď zrušením napadnutého rozhodnutia sa pre správcu dane
vytvorí procesný priestor pre vysporiadanie sa aj s týmito procesnými otázkami. Správny súd však
uvádza, že inštitút svedka a práva daňového subjektu v konaní nemožno obísť aplikovaním neurčitých,

bližšie špecifikovaných procesných postupov, keď síce ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností, rozhodujúcich pre správne určenie dane, avšak správca
dane akceptoval podanie vysvetlenia formou elektronickej komunikácie, hoci ide o dôkazný prostriedok,
povahou najbližší svedeckej výpovedi, z ktorého dôvodu je potrebné postupovať podľa § 25 ods. 4
Daňového poriadku. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 25 ods. 1 a 2 Daňového

poriadku je každý povinný vypovedať ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe, pričom
odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym
osobám.

39. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175
ods. 2 SSP.

40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§
443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).