Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100817
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan

Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu: Pozemkové
spoločenstvo bývalí urbarialisti obce Krivá, Krivá 61, 027 55 Krivá, IČO: 14 223 872, právne zast.:
Mgr. František Baraniak, advokát, M. R. Štefánika 1824/43, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti
ďalších účastníkov konania: 1/ Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270,
právne zast.: Mgr. Zuzana Hollá, advokátka, Kresánkova 3462/1, 841 05 Bratislava, 2/ MTS, spol. s r.o.,
Krivá 53, 027 55 Krivá, IČO: 36 001 368, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-

OOP4-2024/053247-004 zo dňa 05. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

Žalobcovi, žalovanému ani ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Ďalší účastník konania 1/ (ďalej aj len „žiadateľ“ alebo „účastník 1/“) doručil dňa 08. 02. 2023
Okresnému úradu Dolný Kubín, pozemkový a lesný odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) žiadosť o

dočasné vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesov z dôvodu realizácie projektu optickej prípojky
„FTTC_1911BB (Krivá)“ na C-KN parcele č. 609/40 v k. ú. A., na dobu jedného roka. Súčasťou žiadosti
bolo aj právoplatné územné rozhodnutie obce Krivá č. 7/2022/24-rozh. zo dňa 31. 05. 2022 (ďalej len
„Územné rozhodnutie“) s projektovou dokumentáciou. Z dôvodu nedostatkov žiadosti bol účastník 1/
vyzvaný na doplnenie podania a bolo prerušené konanie na dobu 30 dní. Účastník 1/ v predĺženej
lehotedoplnilžiadosťaProjekttechnickejabiologickejrekultiváciedočasnevyňatýchlesnýchpozemkov.
Listom zo dňa 12. 05. 2023 oznámil prvostupňový orgán žiadateľovi začatie správneho konania a nariadil

ústne pojednávanie s miestnou ohliadkou. Dňa 16. 05. 2023 prvostupňový orgán vykonal miestnu
ohliadku spojenú s ústnym pojednávaním. Po miestnej obhliadke boli zistené nedostatky Projektu
technickej a biologickej rekultivácie dočasne vyňatých lesných pozemkov, na čo bol žiadateľ telefonicky
upozornený a bolo dohodnuté prepracovanie Projektu technickej a biologickej rekultivácie dočasne
vyňatých lesných pozemkov a doplnenie žiadosti o absentujúcu parcelu C-KN 609/1 v k. ú. A.. Žiadateľ
bol opäť telefonicky kontaktovaný vo veci zaslania Projektu technickej a biologickej rekultivácie dočasne
vyňatých lesných pozemkov a doplnenia žiadosti z dôvodu opravy výmery dočasného vyňatia. Následne

žiadateľ doručil prvostupňovému orgánu Projekt technickej a biologickej rekultivácie dočasne vyňatých
lesných pozemkov a doplnenie žiadosti. Dňa 14. 06. 2023 pod číslom OU-DK-PLO-2023/003066-017
bolo vydané rozhodnutie o dočasnom vyňatí lesných pozemkov na parcele C-KN č. 609/1 v k. ú. A.
a C-KN 609/40 v k. ú. A., proti ktorému sa žalobca odvolal. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutieprvostupňového orgánu zo dňa 14. 06. 2023 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Listom č. OU-DK-
PLO-2023/003066-023 zo dňa 23. 10. 2023 bola žiadateľovi zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov
konaniaarozhodnutímč.OU-DK-PLO-2023/003066-024zodňa23.10.2023boloprerušenékonaniena

dobu 30 dní od doručenia výzvy na doplnenie. Dňa 21. 12. 2023 bolo na prvostupňový orgán doručené
doplnenie žiadosti o geometrický plán, záznam podrobného merania zmien, projekt stavby, projekt
technickej a biologickej rekultivácie dočasne vyňatých lesných pozemkov a technologický postup práce
spolu so špecifikáciou stroja, ktorý bude vykonávať výkop líniovej stavby „FTTC_1911BB (Krivá)“. Listom
zo dňa 01. 02. 2024 prvostupňový orgán nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou. Na

pojednávaní mali možnosť účastníci konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom
i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a to v lehote do 5 dní od konania tohto
pojednávania. Na pojednávaní sa vyjadril k zisteniam zástupca žalobcu s tým, že si ponecháva možnosť
na doplnenie vyjadrenia. V stanovenej 5 dňovej lehote sa účastníci konania nevyjadrili. Z miestnej
ohliadky vyplynuli nové skutočnosti týkajúce sa využitia technológie, ktorá nebola zahrnutá v projektovej
dokumentácii a mala sa týkať podstrelovania resp. podvŕtavania koreňovej sústavy stromov v trase

dočasného vyňatia. Listom zo dňa 08. 03. 2024 bola žiadateľovi zaslaná výzva na doplnenie podania
a zároveň bolo prerušené konanie na dobu 7 dní od doručenia výzvy na doplnenie. Dňa 20. 03. 2024
bola prvostupňovému orgánu doručená odpoveď na výzvu spolu s prílohou, kde žiadateľ uviedol, že
technológiu podstreľovania koreňovej sústavy pri realizácii optickej prípojky „FTTC_1911BB (Krivá)“ nie
je možné použiť, a to s ohľadom na celkové technické riešenie stavby a podmienky na jej realizáciu.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-DK-PLO-2024/000215-037 zo dňa 03. 05. 2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že:
I. podľa § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 1 písm. b) č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“) dočasne vyníma v termíne od právoplatnosti tohto rozhodnutia

na dobu jedného roka lesný pozemok plniaci funkcie lesa z dôvodu realizácie líniovej inžinierskej
stavby „FTTC_1911BB (Krivá)“ a to nasledovne: vlastník alebo správca: MTS spol s.r.o. A., číslo
listu vlastníctva podľa registra C/E podľa A.: XXXX, názov obce: A., katastrálne územie: A., parcela
C-KN: 609/40, obhospodarovateľ lesa: Pozemkové spoločenstvo bývalí urbarialisti obce Krivá, číslo
jednotkypriestorovéhorozdelenialesa:135b,označeniekategórielesa:Ochranné,lesnýcelok:Oravský

Podzámok, dočasne vynímaná výmera: 1571 m2; vlastník alebo správca: Pozemkové spoločenstvo
bývalí urbarialisti obce Krivá, číslo listu vlastníctva podľa registra C/E podľa KN: 3142, názov obce: A.,
katastrálne územie: A., parcela C-KN: 609/1, obhospodarovateľ lesa: Pozemkové spoločenstvo bývalí
urbarialistiobceKrivá,číslojednotkypriestorovéhorozdelenialesa:E4,lesnýcelok:OravskýPodzámok,
dočasne vynímaná výmera: 186 m2; dočasne vynímaná výmera spolu: 1757 m2; trasa dočasného

vyňatia bola v teréne označená drevenými kolíkmi.
II. v zmysle § 8 ods. 2 písm. d) a k) zákona o lesoch: Trasa dočasného vyňatia pre realizáciu líniovej
inžinierskej stavby „FTTC_1911 BB (Krivá)“ bude vedená po parcele C-KN č. 609/1 v k. ú. A. v trase
elektrovodu (ostatný lesný pozemok E 4) a po parcele C-KN č. 609/40 v k. ú. A., ktorá je v teréne
vedená porastom 135 b. Na dreviny vyskytujúce sa v trase dočasného vyňatia (vedená porastom 135 b a

ostatnýmlesnýmpozemkomE4zaradenédolesnéhocelkuOravskýPodzámok)budemožnévykonanie
mimoriadnej ťažby dreva, ktorú vyznačí odborný lesný hospodár. V poraste 135 b a na ostatnom lesnom
pozemkuE4prvostupňovýorgánvydávasúhlasnavykonaniemimoriadnejťažby.Obhospodarovateľom
lesa je Pozemkové spoločenstvo bývalí urbarialisti obce Krivá, so sídlom Krivá 61, 027 55 Krivá, IČO:
142 238 72, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zabezpečí povinnosti podľa § 4b

ods. 2 písm. a) zákona o lesoch.
III. podľa § 8 ods. 2 písm. g) zákona o lesoch je pri vyňatí líniovej inžinierskej stavby „FTTC_1911BB
(Krivá)“ výška náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa (odvod) 137,53 €. Podľa § 9 ods. 7
zákona o lesoch je žiadateľ oslobodený od povinnosti nahradiť stratu mimoprodukčných funkcií lesa
(odvod) vo výške 137,53 € za vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesov za účelom realizácie

stavby líniovej inžinierskej stavby „FTTC_1911BB (Krivá)“ z dôvodu, že predmetné lesné pozemky budú
slúžiť na iné verejnoprospešné účely podľa § 9 ods. 7 písm. g) zákona o lesoch.
IV. podľa § 8 ods. 2 písm. f) zákona o lesoch ukladá žiadateľovi povinnosť zabezpečiť realizáciu projektu
technickej a biologickej rekultivácie podľa predloženého projektu s názvom: „PROJEKT TECHNICKEJ
A BIOLOGICKEJ REKULTIVÁCIE DOČASNE VYŇATÝCH LESNÝCH POZEMKOV“ týkajúci sa C-KN

parcely č. 609/40 a C-KN parcely č. 609/1 v k. ú. A., prekrytých s jednotkami priestorového rozdelenia
lesa (ďalej len „JPRL“) 135b a E4 zaradených na Lesnom celku Oravský Podzámok.
VIII. v zmysle § 7 ods. 1 písm. c) zákona o lesoch ukladá žiadateľovi povinnosť po ukončení
prác, alebo najneskôr do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia požiadať prvostupňový orgáno vydanie rozhodnutia o obmedzení využívania na dotknutých lesných pozemkoch z dôvodu, že na
daných pozemkoch vznikne vlastníkom obmedzenie hospodárenia z dôvodu ochranných pásiem, ktoré
vyplývajú z osobitných právnych predpisov.

3.1 Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-
ZA-OOP4-2024/053247-004 zo dňa 05. 09. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že podľa žiadateľom predloženej projektovej
dokumentácie trasa predmetnej stavby zasahuje do pozemkov, ktoré žalobca vlastní a ktorých je

obhospodarovateľom. Na dotknutých lesných pozemkoch má byť realizovaná líniová inžinierska stavba
„FTTC_1911BB (Krivá)“, ktorej cieľom je vybudovanie trasy HDPE trubiek, ktoré sprostredkujú rozšírenie
existujúcich trás pre napojenie vysielača Orange 1911BB so stanicou Orange Slovensko na existujúcu
hlavnú trasu verejnej komunikačnej siete spoločnosti Orange, za účelom poskytnutí širokopásmových
vysokorýchlostných služieb elektronických komunikácií verejnosti v danom území. Do položenej HDPE
rúry bude následne zafúknutý optický kábel a to bez opätovnej rozkopávky terénu. Podľa § 68 ods. 5

zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného do 31. 01. 2022, aj podľa súčasne
platného § 23 ods. 7 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01. 02. 2022,
ochranné pásmo trasy optického kábla je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po
celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme. V ochrannom pásme
je zakázané umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť

vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov
a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
3.2Žalobcajevýlučnýmvlastníkomvyňatímdotknutéholesnéhopozemku–parcelyC-KNč.609/1(LVč.
XXXX,katastrálneúzemieA.)aobhospodarovateľomlesa(§2písm.p)zákonaolesoch)-porastov135b
a E4 zariadených na Lesnom celku Oravský Podzámok. Pri realizácii stavby dôjde k zásahu do lesného

pozemku a lesného porastu nachádzajúceho sa na ňom. Lesné pozemky na čas realizácie stavby
nebudú plniť účel, na ktorý sú primárne určené. Ochranné pásmo vzniknuté zo zákona o elektronických
komunikáciách následne zakladá obmedzenie, nakoľko je v ňom okrem iného zakázané umiestňovať
porasty. Na základe uvedeného a s odkazom na § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) žalobca je účastníkom konania a prvostupňový orgán s ním v konaní, nasledujúcom

po zrušení prvého rozhodnutia vo veci č. OU-DK-PLO-2023/003066-017 zo dňa 14. 06. 2023, konal.
Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán nekonal s ním ako s účastníkom konania, keď mu nedoručil
výzvu na odstránenie nedostatkov konania č. OU-DK-PLO/2023/003066-023 zo dňa 23. 10. 2023,
nemá oporu v správnom poriadku. V § 19 ods. 3 správneho poriadku je uložená povinnosť správnemu
orgánu, ktorá je smerovaná voči účastníkovi konania, ktorý podanie podal, teda nie voči všetkým

účastníkom konania, a ktorá je naplnením zásady súčinnosti upravenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku,
v zmysle ktorej sú správne orgány povinné poskytovať pomoc a poučenia, aby účastníci konania,
zúčastnené osoby a iné osoby, ktorých sa konanie týka, pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli
v konaní ujmu. Lehota, ktorú určuje správny orgán na odstránenie zistených nedostatkov, je lehotou
poriadkovou, a teda je prípustné aj to, aby správny orgán akceptoval odstránenie nedostatkov podania

po lehote bez toho, aby účastník konania musel žiadať o odpustenie zmeškania lehoty. O uvedenej
výzve bol v konečnom dôsledku žalobca informovaný prostredníctvom rozhodnutia prvostupňového
orgánu č. 2023/003066-024 zo dňa 23. 10. 2023, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Rovnako sa
nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že na prerušenie konania do doby doplnenia podania, ako je
uvedené vo výzve pod č. OU-DK-PLO2023/003066-023 zo dňa 23. 10. 2023 neexistoval zákonný dôvod.

Prvostupňový orgán bol povinný v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 správneho poriadku konanie v
predmetnej veci prerušiť. Správny orgán poskytuje pomoc a súčinnosť počas celého konania, až do
rozhodnutia vo veci samej.
3.3 Prvostupňový orgán mal pred vydaním rozhodnutia opakovane umožniť účastníkom konania uplatniť
si svoje práva vyplývajúce im z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože až vyjadrením

žiadateľazodňa20.03.2024boloukončenézhromažďovaniedôkazovaúčastníkomkonaniaažvtomto
okamihu malo byť umožnené uplatniť svoje výhrady, resp. uplatniť svoje procesné návrhy. Toto procesné
pochybenie prvostupňového orgánu, vzhľadom na rozsah, povahu a možné dôsledky vyplývajúce z
podkladov na samotné konanie a rozhodovanie prvostupňového orgánu vo veci, ku ktorým nemali
účastníci konania možnosť sa vyjadriť, nepovažuje žalovaný za taký nedostatok, ktorý by spôsoboval

nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pre ktorú by bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie zrušiť.
Správne konanie od jeho začatia až po rozhodnutie odvolacieho orgánu tvorí jeden celok a účastník
konaniamáprávovyjadrovaťsakpodkladomrozhodnutiavktoromkoľvekštádiukonania,pretožalovaný
listom č. OU-ZA-OOP4-2024/053247-002 zo dňa 31. 07. 2024 umožnil všetkým účastníkom konaniauplatniť svoje procesné práva vyplývajúce z ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku. V stanovenej
lehote sa listom zo dňa 06. 08. 2024 vyjadril zástupca žiadateľa, ktorý vo svojom vyjadrení neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodovanie vo veci a žalovaný pri rozhodovaní

vychádzal len z podkladov príslušného administratívneho spisu prvostupňového orgánu.
3.4 Vyjadrenie prvostupňového orgánu do zápisnice z ústneho pojednávania, že súhlasí s dočasným
vyňatím, nespôsobuje nezákonnosť celého postupu správneho orgánu a dôvod na zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Uvedením tejto skutočnosti ešte nebolo ukončené konanie vo veci, žalobca
mal stále možnosť písomne sa k veci vyjadriť a uplatniť v ňom svoje návrhy v rámci lehoty uvedenej

v predmetnej zápisnici, ktoré by musel prvostupňový orgán v konaní zohľadniť a vyrovnať sa s nimi.
Žalobca však túto možnosť nevyužil. Až vydaním prvostupňového rozhodnutia boli založené konkrétne
práva a povinnosti účastníkov správneho konania.
3.5 Ak stavbou majú byť dotknuté lesné pozemky, vydanie územného rozhodnutia predchádza konaniu
podľa § 5 ods. 1 zákona o lesoch, keďže podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch je orgán štátnej
správy lesného hospodárstva povinný pri rozhodovaní o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií

lesov alebo obmedzení využívania funkcií lesov na nich posúdiť dodržanie podmienok podľa § 6 ods.
3 zákona o lesoch, ktoré orgán štátnej správy lesného hospodárstva formuluje v záväznom stanovisku
pred vydaním územného rozhodnutia. Otázkou vlastníckeho alebo iného práva k pozemku sa musela
vzhľadom na ustanovenie § 38 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), zaoberať už obec Krivá pri vydávaní Územného rozhodnutia, ktorú vyhodnotila

tak, že stavba sa umiestňuje na základe iného práva k pozemkom vyplývajúceho z § 66 zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (v súlade s § 131 ods. 1 zákona č. 451/2021 Z. z.
o elektronických komunikáciách bolo územné konanie vedené vzhľadom na znenie zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný do 31. 01. 2022). Stavebný úrad teda dospel
k záveru, že je splnená podmienka verejného záujmu na umiestnení predmetnej stavby, inak by

konštatoval nedostatok iného práva k pozemku v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 písm. c) stavebného
zákona.
3.6 Ako vyplýva z § 7 ods. 3 zákona o lesoch, žiadosť o vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií
lesov a obmedzenie využívania funkcií lesov na nich musí obsahovať súhlas vlastníka alebo správcu
dotknutého lesného pozemku so zámerom žiadateľa a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia

náhrady za obmedzenie vlastníckych práv podľa § 35 ods. 3 zákona o lesoch. Z ustanovenia § 7 ods. 3
zákona o lesoch zároveň vyplýva, že žiadosť tieto náležitosti (súhlas vlastníka alebo správcu a dohodu
o náhrade) neobsahuje, ak žiadateľom je osoba s iným právom k pozemku a stavbe. V poznámke
pod čiarou odkazuje uvedené ustanovenie na § 139 ods. 1 stavebného zákona, z ktorého vyplýva,
že pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k

pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z iných právnych
predpisov. Ako vyplývalo z § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
účinného do 31. 01. 2022, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať
a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Podľa ods. 2 uvedeného
ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa

ods. 1 písm. a) boli vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Podľa zákona č.
452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného od 01. 02. 2022 podnik môže v nevyhnutnom
rozsahu a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať
ich vedenia alebo ich časti, ako aj pridružené prostriedky na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej
nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam

sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Vecné bremená podľa zaniknutej
právnej úpravy (351/2011 Z. z.) ako aj platnej právnej úpravy o elektronických komunikáciách (452/2021
Z. z.) boli, resp. sú iným právom k pozemkom a stavbám podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného
zákona. Nakoľko sa jedná o zákonné vecné bremeno, nie je pre jeho vznik podstatná ani jeho evidencia
v katastri nehnuteľností, nakoľko vzniká zo zákona a jeho záznam (nie konštitutívny vklad) v katastri

je len deklaratórny. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 451/2022 Z. z. o elektronických komunikáciách návrh
na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik v prípade líniovej stavby do 90 dní od
ukončenia výstavby líniovej stavby.
3.7 Skutočnosť, že účastník 1/ je podnikom pre oblasť elektronických komunikácií, možno jednoducho
overiť na webovej stránke Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (B.).

Účastník 1/ vo väzbe na právoplatné Územné rozhodnutie obce Krivá je osobou s iným právom k
pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, a preto nebol povinný v zmysle § 7 ods.
3 zákona o lesoch k žiadosti o vyňatie lesných pozemkov a obmedzenie ich využívania priložiť súhlas
vlastníkov dotknutých lesných pozemkov a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady zaobmedzenie vlastníckych práv. S odkazom na ustanovenie § 131 ods. 1 zákona č. 451/2021 Z. z. o
elektronických komunikáciách bolo územné konanie vedené vzhľadom na znenie zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný do 31. 01. 2022 (keďže územné konanie bolo

začaté dňom podania žiadosti o vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie stavby „FTTC 1911BB
(Krivá)“, t. j. dňom 17. 01. 2022), a preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že ustanovenie
§ 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov nebolo
ku dňu vydania Územného rozhodnutia účinné. Nárok vlastníka na poskytnutie náhrady podľa § 35
zákona o lesoch za obmedzenie vlastníckych práv z titulu vyňatia lesných pozemkov je nezmenený,

pričom ide o interný akt medzi vlastníkom dotknutého lesného pozemku a osobou, na ktorej podnet
dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva a do činnosti súvisiacej s uzatvorením tejto dohody orgány
štátnej správy lesného hospodárstva nezasahujú. Právoplatnosťou rozhodnutia o vyňatí nevzniká právo
žiadateľovi realizovať predmetnú stavbu, dokonca podľa § 8 ods. 3 zákona o lesoch nemôže dôjsť ani
len k odlesneniu dotknutých lesných pozemkov, to vzniká až právoplatným stavebným povolením a
v príslušnom stavebnom konaní si žalobca môže uplatniť všetky svoje námietky, vrátane námietky o

neposkytnutí náhrady podľa zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách.
3.8 V prípade realizácie stavby dôjde k zásahu do lesných pozemkov, v ktorého dôsledku dočasne počas
realizácie stavby dôjde k ich inému využívaniu, na aký sú pôvodne určené a následne, po realizácii
stavby a rekultivácii stavbou zasiahnutých plôch v zmysle rekultivačného plánu, k ich obmedzenému
využívaniu z titulu ochranného pásma zriadeného zo zákona (§ 23 ods. 4, 7 zákona č. 452/2021 Z.

z. o elektronických komunikáciách), čo bude riešené osobitným rozhodnutím prvostupňového orgánu.
Tvrdenie žalobcu, že realizáciou stavby dôjde k ohrozeniu produkčno – protieróznej funkcie celého
porastu 135b, nemá opodstatnenie, keďže stavbou bude zasiahnutá len časť plochy uvedeného porastu,
z celkovej plochy porastu - 3,9500 ha, predstavuje plocha zasiahnutá stavbou - 0,1571 ha, teda necelé
4%. Spätnou rekultiváciou stavbou zasiahnutých plôch sa postupmi technickej a biologickej rekultivácie

uvedú dotknuté lesné pozemky do stavu kvalitatívne zodpovedajúceho ich stavu pred vyňatím, tak
aby plnili pôvodné funkcie, samozrejme pri rešpektovaní obmedzení vyplývajúcich z platnej legislatívy.
Trasa predmetnej líniovej stavby je naviac vedená okrajom uvedeného porastu, tak aby celistvosť a
funkčné využitie neboli v jeho zostávajúcej časti narušené. Naviac svoje tvrdenie o ohrození produkčno–
protieróznej funkcie porastu č. 135b žalobca nepodložil žiadnym relevantným dôkazom.

Správna žaloba

4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia
a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že ťažiskovým dôvodom

podania žaloby je skutočnosť, že postupom správnych orgánov bolo účastníkovi 1/ ako investorovi
stavby umožnené zasiahnuť do absolútneho vlastníckeho práva žalobcu bez akejkoľvek náhrady s
poukazom na údajný verejný záujem, ktorý ale v tejto právnej veci neexistuje. Účastníkovi 1/ ako
investorovi stavby pri tom bolo zo strany žalobcu niekoľkokrát navrhnuté uzatvorenie dohody o náhrade
za obmedzenie v užívaní nehnuteľností pri budovaní vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete

v zmysle § 35 ods. 3 zákona o lesoch a zákona o energetike (ktorú mal investor predložiť už k žiadosti
o vydanie územného rozhodnutia, čo však neurobil) a ktoré návrhy boli zo strany žiadateľa bezdôvodne
odmietnuté.

5. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán konal v rozpore so zákonom, keď žiadateľovi umožňoval

niekoľkokrát meniť obsah pôvodnej žiadosti napriek tomu, že táto nebola doplnená v lehote, ktorú mu
na jej doplnenie správny orgán uložil. Za týmto účelom prvostupňový orgán dokonca rozhodnutím OU-
DK-PLO-2023/003066-024 zo dňa 23. 10. 2023 konanie prerušil, čím došlo k porušeniu všeobecne
záväzných predpisov, najmä príslušných ustanovení zákona o lesoch a správneho poriadku. Na
prerušeniekonaniadodobydoplneniapodania,akojeuvedenévovýzveOU-DK-PLO-2023/003066-023

zo dňa 23. 10. 2023, neexistoval zákonný dôvod. Konanie malo byť zastavené pre nesplnenie
podmienok, nedostatky žiadosti, ktoré neboli odstránené na výzvu prvostupňového orgánu. Je v rozpore
sosprávnymporiadkom,abysprávnyorgánúdajne„zdôvodurýchlosti“telefonickykontaktovalžiadateľa
adodatočnehovyzývalnadoloženiepodkladovaabysprávnyorgánvkonanípokračoval,ajkeďžiadané
podklady neboli zo strany žiadateľa riadne doručené.

6. Žalobca namietol, že prvostupňový orgán napriek obsahu zrušujúceho rozhodnutia vydaného
žalovaným sp. zn. OU-ZA-OOP4-2023/046287-002 zo dňa 11. 09. 2023 nekonal so žalobcom ako s
účastníkom konania, keď mu výzvu OU-DK-PLO-2023/003066-023 zo dňa 23. 10. 2023 nedoručil ani navedomie. Tvrdenie prvostupňového orgánu, že právny zástupca žalobcu využil možnosť nahliadnuť do
spisu na miestnej ohliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 21. 02. 2024, je nepravdivé, nakoľko na miestnej
ohliadke nemali prítomní zástupcovia prvostupňového orgánu k dispozícii celý administratívny spis

týkajúci sa predmetnej veci. Bolo porušené právo žalobcu na oboznámenie sa so všetkými podkladmi
rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

7. Podľa žalobcu prvostupňový orgán na ústnom pojednávaní dňa 21. 02. 2024 prejudikoval výsledok
konania, keď po skončení miestnej ohliadky oznámil, že zo skutočností zistených pri tejto miestnej

ohliadke a podkladov a listín spisového materiálu boli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o
dočasnom vyňatí, čím uviedol do zápisnice, že súhlasí s dočasným vyňatím na dobu jedného roka
ešte pred tým, ako uplynula žalobcovi lehota na doplnenie svojho vyjadrenia zachyteného v zápisnici
z ústneho pojednávania zo dňa 21. 02. 2024. Prvostupňový orgán teda už dňa 21. 02. 2024 vedel
ako rozhodne, a to bez ohľadu na prípadné ďalšie návrhy a výsledky dokazovania, čo preukazuje
nezákonnosť jeho postupu.

8. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom o lesoch a základnými
úlohami prvostupňového orgánu. Porast 135b zaradený do lesného celku Oravský Podzámok je
ochranným lesom s produkčno-protieróznou funkciou. Realizáciou stavby dôjde k zásahu a ohrozeniu
ochrannej funkcie, pričom tento zásah nemal žalobca z titulu svojho postavenia ako vlastníka pozemku

nijako preukazovať. Dôkazná povinnosť v tomto smere je na žiadateľovi, ktorý si túto dôkaznú
povinnosť nijakým spôsobom nesplnil. Nebolo povinnosťou žalobcu realizovať na svojich pozemkoch
geologický prieskum, keďže stav tohto územia je mu ako vlastníkovi a obhospodarovateľovi lesa
zrejmý. Žalobca uviedol konkrétnu námietku, s ktorou sa prvostupňový orgán nijakým spôsobom
nevysporiadal, resp. vyporiadal nesprávne tak, že neprípustným spôsobom preniesol dôkazné bremeno

na žalobcu. Zámerom investora sa zasiahne do lesohospodárskych opatrení, ktoré sú plánované zo
strany žalobcu. Lesohospodárske opatrenia neboli predmetom tohto konania, preto ich žalobca nemal
povinnosť preukazovať. Žalobca uviedol, že parcelu C-KN č. 609/1 v k.ú. A. (druh pozemku TTP),
ktorej je vlastníkom, dlhodobo plánuje využiť ako plochu pre produkciu sadbového materiálu, prípadne
ako plochu pre pestovanie vianočných stromčekov v rámci terasovitého usporiadania plôch, ako je

načrtnuté v priloženom grafickom návrhu. Ide o opatrenie protieróznej ochrany. Navrhnutá technická
príprava pôdy na pozemku C-KN č. 609/1 v k.ú. A. umožňuje obhospodarovať aj strmšie svahy,
vzhľadom na technické obmedzenie spôsobené umiestnením elektrovodu sa javí aj ako opatrenie,
ktoré je účinným protieróznym prostriedkom svahových polí, bráni splachu a vymieľaniu pôdy, a ak
sa erózne ryhy a výmole už vytvorili, terasovaním je možné ich zahladiť a nepripustiť ich obnovenie.

Tvrdenie správneho orgánu, že žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval, ako zo strany investora
do týchto lesohospodárskych opatrení bude zasahovať, je absurdné. Žalobca je výlučným vlastníkom
vyňatím dotknutého lesného pozemku – parcely CKN č. 609/1 (LV č. XXXX, katastrálne územie A.) a
obhospodarovateľom lesa (§ 2 písm. p) zákona o lesoch) - porastov 135b a E4 zriadených na lesnom
celku Oravský Podzámok. Pri realizácii stavby dôjde k zásahu do lesného pozemku a lesného porastu

nachádzajúceho sa na ňom. Lesné pozemky na čas realizácie stavby nebudú plniť účel, na ktorý sú
primárne určené. Ochranné pásmo, ktoré má vzniknúť zo zákona o elektronických komunikáciách,
následne zakladá obmedzenie, nakoľko je v ňom okrem iného zakázané umiestňovať porasty. Záver
prvostupňového orgánu o tom, že plánovaná činnosť nebude mať podstatný vplyv na ochrannú funkciu
lesa, je arbitrárny, pretože nie je nijakým spôsobom zdôvodnený.

9. Žalobca za nesprávny označil názor prvostupňového orgánu a žalovaného, že žiadateľ má tzv. iné
právo k pozemku, ktoré odvodzuje z existencie Územného rozhodnutia obce Krivá ako príslušného
stavebného úradu, v ktorom sa uvádza, že stavba sa umiestňuje na základe iného práva k pozemkom
vyplývajúceho z § 66 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný a prvostupňový

orgán nedostatočne zistili skutočný stav veci, v odôvodnení svojich rozhodnutí sa riadne a podrobne
nevysporiadali s námietkami a návrhmi žalobcu vznesenými počas administratívneho konania. Pri
realizácii stavby dôjde k zásahu do lesného pozemku a lesného porastu nachádzajúceho sa na ňom.
Lesné pozemky na čas realizácie stavby nebudú plniť účel, na ktorý sú primárne určené. Ochranné
pásmo vzniknuté zo zákona o elektronických komunikáciách následne zakladá obmedzenie nakoľko je

v ňom okrem iného zakázané umiestňovať porasty. Žalovaný aj prvostupňový orgán v priebehu konania
považovaliúčastníka1/akoinvestorastavbyzaoprávnenúosobu,hocižalobcaupozornilnaskutočnosť,
že Územné rozhodnutie je nezákonné. Územné rozhodnutie bolo vydané, aj keď stavebník nepredložil
dohodu o náhrade za obmedzenie v užívaní nehnuteľností pri budovaní vedenia verejnej elektronickejkomunikačnej siete v zmysle § 35 ods. 3 zákona o lesoch a zákona o energetike. Územné rozhodnutie
bolo doručované verejnou vyhláškou, aj keď na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, čím
došlo k vylúčeniu možnosti žalobcu podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. Neexistuje verejný

záujem pre aplikáciu zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, resp. zákona 452/2021
Z. z. o elektronických komunikáciách v konaní o umiestnení stavby podľa Územného rozhodnutia.
Výrok Územného rozhodnutia odkazuje na údajnú existenciu iného práva ďalšieho účastníka konania 1/
kpozemkuvovlastníctvežalobcuvzmysle§66zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách
vzneníneskoršíchpredpisov,ktorýzákonalevčasevydaniarozhodnutiaužnebolvplatnosti,vdôsledku

čoho trpí Územné rozhodnutie vadou nezákonnosti, t. j. nulity a prvostupňový orgán aj žalovaný na
existenciu takého rozhodnutia nemali prihliadať. Ustanovenie § 131 ods. 1 zákona č. 451/2021 Z.
z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené pred
dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona,
sa nevzťahuje na vedenie územného konania o umiestnení stavby ale len na konania podľa zákona
č. 451/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Bolo povinnosťou žalovaného aj prvostupňového

orgánu dôsledne skúmať aktívnu vecnú legitimáciu účastníka 1/ vo vzťahu k podaniu návrhu na dočasné
vyňatie a splnenie podmienok podľa § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 1 písm. b) zákona o lesoch
vo väzbe na existenciu tzv. iného práva k pozemku v zmysle § 139 stavebného zákona a dôsledne
od účastníka 1/ vyžadovať predloženie dohody o náhrade za obmedzenie v užívaní nehnuteľností pri
budovaní vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete v zmysle § 35 ods. 3 zákona o lesoch

a zákona o energetike, čo sa však nestalo.

10. Žalobca tvrdil, že žalovaný a prvostupňový orgán sa riadne nevysporiadali s dôkazmi predloženými
žalobcom, nevykonali ani žiaden relevantný úkon, ktorý by v rámci výkonu vlastnej pôsobnosti viedol k
nepochybnému ustáleniu skutočného stavu veci. Zásada materiálnej pravdy pritom patrí medzi hlavné

zásady správneho konania, bez ktorej nie je možné zákonne rozhodnúť. Žalovaný a prvostupňový orgán
postupovali v rozpore s § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 správneho poriadku.

11. Žalobca poukázal na § 7 ods. 3 zákona o lesoch a uviedol, že takýto súhlas žalobcu účastník 1/
prvostupňovému orgánu nepredložil, pričom prehlásenie, podľa ktorého sa nevyžaduje súhlas vlastníka,

nakoľko ide o verejný záujem, nemôže nahradiť súhlas ani dohodu o spôsobe poskytnutia náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv. Žiadateľ nesplnil zákonom stanovené podmienky k tomu, aby mohlo byť
napadnuté rozhodnutie vydané. Žiadateľ v žiadosti zámerne opomenul zahrnúť pozemok vo výlučnom
vlastníctve žalobcu (C-KN 609/40) a tento do žiadosti doplnil až po zisteniach na miestnej obhliadke. Je
v rozpore so správnym poriadkom, aby sa správny orgán uspokojil s prehlásením žiadateľa o tom, že

súhlas vlastníka ani dohodu v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch nepotrebuje. Súhlas vlastníka a dohoda
je v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch potrebný vždy, a to aj pri stavbách budovaných vo verejnom
záujme, pričom navrhovaná výstavba nie je vo verejnom záujme, ale v záujme súkromného investora
stavby, keďže predmetom výstavby má byť zriadenie optickej siete, ktorá má prepojovať existujúce
bezdrôtové vysielače vo vlastníctve žiadateľa. Pokiaľ žiadateľ a žalovaný za verejný záujem považujú

zrýchlenie dátového prenosu žiadateľom prevádzkovanej dátovej siete, takáto argumentácia nemôže
obstáť. Ak totiž nie je sieť vedená v celom rozsahu cez optické káble, ale je v časti vedená vzduchom,
potom je zrejmé, že žiadateľ nie je schopný ani v teoretickej rovine obhájiť údajné zrýchlenie dátového
prenosu, keďže k prenosu bude v konečnom dôsledku dochádzať nie cez optický kábel, ktorý má byť
vedený cez pozemky žalobcu, ale vzduchom cez vysielače, ktoré majú byť navrhovanou výstavbou

spojené. Takáto výstavba teda nemôže byť vo verejnom záujme, ale je len výlučne v záujme žiadateľa
ako investora stavby a ako súkromnej osoby.

12. Žalobca vyjadril nesúhlas s dočasným vyňatím pozemku aj s navrhovanou výstavbou. Dôvodil,
že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k nútenému obmedzeniu jeho vlastníckeho práva bez

akejkoľvek náhrady, čo je v demokratickej spoločnosti neprípustné. Medzi žalobcom a žiadateľom
prebiehali rokovania o možnosti uzatvorenia dohody o náhrade za obmedzenie v užívaní nehnuteľností
pri budovaní vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete v zmysle § 35 ods. 3 zákona o lesoch a
zákona o energetike, avšak k jej uzatvoreniu nedošlo z dôvodov na strane žiadateľa (investora), ktorý
odmietol akceptovať sumu požadovanú zo strany žalobcu, pričom sa opakovane vyhrážal, že ak žalobca

nebude akceptovať ním uvedenú sumu, požiada o vydanie rozhodnutia, čo aj spravil.

13. Žalobca namietal, že správne orgány neprípustne preniesli dôkaznú povinnosť vo vzťahu k meritu
veci zo žiadateľa ako navrhovateľa výstavby na žalobcu. Nie je totiž povinnosťou žalobcu preukazovaťnesplnenie podmienok pre vyhovenie žiadosti o dočasné vyňatie, ale naopak, je povinnosťou žiadateľa
preukázať, že tieto podmienky sú splnené.

14. Žalobca poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, na základe zákona
a za primeranú náhradu. Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. Tým, že
na pozemku žalobcu má byť umiestnená líniová stavba, ktorú ako vlastník nepotrebuje, pričom má byť

umiestnená na pozemku nie z jeho vôle, tak čo i len dočasným a čiastočným vyňatím pozemku z lesného
pozemku z plnenia funkcií lesov je zasiahnuté do vlastníckeho práva žalobcu a do jeho práv a povinností
ako obhospodarovateľa lesa. Jeho pozemok stráca hodnotu a účel, na ktorý ho žalobca mieni využívať.
V princípe ide o úplné scudzenie pozemku žiadateľovi bez toho, aby táto skutočnosť bola uvedená
v katastri nehnuteľností a bez akejkoľvek náhrady členom pozemkového spoločenstva. Žalobca stratí
všetky práva spojené s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti, pričom povinnosti vo forme platenia miestnych

daní a poplatkov a iné mu ostanú. Žalobca nebude môcť slobodne predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, ako mu to zaručuje § 123 Občianskeho zákonníka.
Ten,ktochceumiestniťlíniovústavbunapozemok,ktorýnevlastní,spôsobujevlastníkovipozemkutrvalú
hospodársku ujmu, ktorá má dlhodobý charakter, s ohľadom na čo bola žiadateľovi navrhovaná suma,
po zaplatení ktorej by bol žalobca ochotný pristúpiť k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva. Aj zákonné

ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách hovorí, že podnik
môže zriaďovať stavby na cudzích pozemkoch len za primeranú náhradu a ak je to vo verejnom záujme,
pričom ani jedna z týchto podmienok nebola splnená. Žiadateľ doposiaľ žalobcovi nič nezaplatil a nie je
oprávnený na pozemku C-KN 609/40 realizovať akúkoľvek činnosť.

15. Podľa názoru žalobcu na vydanie napadnutého rozhodnutia neexistoval žiaden zákonný podklad
a toto rozhodnutie nie je riadne odôvodnené tak, ako to vyžaduje § 47 ods. 3 správneho poriadku,
preto je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia v napadnutej časti chýba logické vysvetlenie, k
akým skutkovým zisteniam správny orgán dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a
ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, vo vzťahu k splneniu podmienok

pre dočasné vyňatie pri absencii súhlasu vlastníka pozemku s navrhovanou výstavbou, resp. činnosťou
a pri absencii dohody o obmedzení užívania medzi vlastníkom pozemku a investorom. Absenciu
takejto dohody nemožno opomenúť s odkazom na možnosť určenia obsahu takejto dohody súdnym
rozhodnutím. Ak správny orgán mal preukázané, že k obsahu dohody nedošlo, potom mal konanie
prerušiť a vyzvať žiadateľa na podanie civilnej žaloby. Inak totiž v konaní nebola a nemohla byť

preukázaní hlavná obsahová náležitosť žiadosti o dočasné vyňatie, za ktorú žalobca považuje súhlas
vlastníka pozemku s navrhovanou činnosťou. Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu princípu
legitímnych očakávaní žalobcu, ktorý očakával, že žalovaný bude postupovať v súlade so zákonom
a bude od investora vyžadovať preukázanie dohody s vlastníkom pozemku. Očakávania žalobcu sa
vzťahovali aj na to, že žalovaný bude rešpektovať vlastnú aj ustálenú rozhodovaciu činnosť iných

okresných úradov v obdobných veciach. Bolo legitímnym očakávaním žalobcu, že pokiaľ stavebník
nepreukáže existenciu súhlasu vlastníka pozemku s navrhovanou výstavbou, ktorý je vyžadovaný podľa
§ 7 ods. 3 zákona o lesoch, bude vydané rozhodnutie o zastavení konania alebo o zamietnutí žiadosti,
čo sa nestalo. Žalovaný svojvoľne ukladal žalobcovi povinnosti, ktoré nevyplývajú zo zákona a absolútne
odignoroval listinné doklady predložené zo strany žalobcu ako vlastníka pozemku.

16. Žalobca uviedol, že boli porušené zásady dobrej správy v zmysle obsahu odporúčania CM/Rec
(2007) 7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. 06. 2007 o dobrej verejnej správe.
Samotná precedenčná zásada, resp. zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania je v podmienkach
SR premietnutím tzv. inštitútu legitímnych očakávaní do správneho konania Slovenskej republiky, a preto

je možné do určitej miery vnímať prelínanie zásady legitímnych očakávaní s precedenčou zásadou.
Detailizácia, resp. konkretizácia precedenčnej zásady v správnom konaní sa nachádza aj v časti I. ods.
III Odporúčania Výboru ministrov (2007) 7, v ktorom sa uvádza, že správne orgány majú konať tak, aby
bola zachovaná zásada rovnosti, a to tak, aby v prípade osôb, ktorých situácia je rovnaká, rozhodovali
rovnako.

17. Ďalej žalobca namietol, že žalovaný napadnutým rozhodnutím a postupom, ktorý mu predchádzal,
porušil zásadu rovnosti a zákazu diskriminácie, ktorý je obsahom článku 12 a článku 13 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný sa uvedenými zásadami neriadil a bez toho, aby mu žiadateľv rámci plynutia lehoty uvedenej vo výzve alebo v rámci uskutočnenia štátneho dohľadu doručil
akékoľvek doklady, ktoré by preukazovali uzatvorenie dohody s vlastníkom pozemkov, vydal rozhodnutie
o dočasnom vyňatí. Napadnuté rozhodnutie je rozporné s princípmi dobrej správy, nakoľko žalovaný

nerešpektoval § 3 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku. Bolo povinnosťou správneho orgánu
konať tak, aby boli chránené práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností. Žalovaný a prvostupňový orgán majú povinnosť svojou rozhodovacou činnosťou
prispievať k usporiadaniu vzájomných vzťahov medzi účastníkmi tak, aby do budúcna nedochádzalo
k vzniku sporov. Žalovaný a prvostupňový orgán svojimi rozhodnutiami priamo počítali s podaním žaloby

na príslušný súd, ktorá skutočnosť je v rozpore s účelom konania o dočasnom vyňatí aj s princípmi,
na ktorých je postavený náš právny poriadok. Správny orgán má spory odstraňovať a nie prispievať
k ich vzniku. Slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému a preto aj vnútorný predpis,
ktorý zakotvuje pravidlá a zásady pre rozhodovanie vo veciach lesného hospodárstva a stavebného
práva,bolvpraxiinterpretovanývduchueurópskehoštandarduvšeobecnýchpravidielsprávnehopráva,
v súlade s princípmi dobrej správy vyjadrenými v odporúčaniach Rady Európy. Uplatnenie princípov

dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo
transparentné a preskúmateľné. Napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie sú s ohľadom
na procesný postup žalovaného a prvostupňového orgánu prekvapivými rozhodnutiami.

18. Žalobca v žalobe navrhol vykonať dôkazy, a to list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A.;

Územné rozhodnutie; odvolanie žalobcu zo dňa 04. 07. 2023; rozhodnutie žalovaného č. OU-
ZA-00P4-2023/046287-002 zo dňa 11. 09. 2023; prvostupňové rozhodnutie; odvolanie žalobcu zo dňa
12. 06. 2024; napadnuté rozhodnutie; zápisnica o ústnom pojednávaní z 21. 02. 2024; návrh funkčného
využitia zo dňa 01. 03. 2022; grafický náčrt; výpis z uznesenia VZ PSBÚ zo dňa 27. 03. 2022; návrh
dohody zo dňa 06. 12. 2022 a e-mailová správa účastníka konania zo dňa 06. 12. 2022; upovedomenie

o začatí výkonu práva.

Vyjadrenia účastníkov konania

19. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Podotkol, že žalobné námietky sú obsahovo zhodné

s odvolacou argumentáciou žalobcu a zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí.

20. Ďalší účastník konania 1/ navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že je v zmysle zákona č.
452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnikom, ktorý poskytuje

elektronické komunikačné služby a prevádzkuje verejnú elektronickú komunikačnú sieť a bol ním aj
v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. účinného do 31. 01. 2022. Na podporu svojho tvrdenia predložil
potvrdenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 6/OTR/2018-246
zo dňa 14. 05. 2018 a č. 4339/OREK/2022-14195 zo dňa 10. 06. 2022. Ďalej uviedol, že na základe
právoplatného Územného rozhodnutia môže na dotknutých lesných pozemkoch umiestniť stavbu

„FTTC_1911BB (Krivá)“ (ďalej aj „líniová stavba“). V územnom konaní dospel stavebný úrad k záveru,
že je splnená podmienka verejného záujmu a v Územnom rozhodnutí uviedol, že „stavba sa umiestňuje
na základe iného práva k pozemkom vyplývajúceho z § 66 zákona č. 351/2011 Z.z.“. V opačnom
prípade by stavebný úrad žiadosť účastníka 1/ na vydanie územného rozhodnutia na líniovú stavbu
zamietol pre neexistenciu iného práva k pozemkom v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného

zákona. V Územnom rozhodnutí je jasne určený priebeh líniovej stavby, a to ako vo výroku opisom
územia podľa s § 4 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 453/2000 Z.z., tak aj v grafickej prílohe podľa § 39a
ods. 1 stavebného zákona. V grafickej prílohe je presne vyznačená trasa líniovej stavby v teréne,
na základe čoho je možné ustáliť, ktoré lesné pozemky a v akom rozsahu budú stavbou dotknuté.
Žalobca mal vedomosť o trase líniovej stavby a o jej umiestnení aj na dotknutých lesných pozemkoch,

čo vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 12. 01. 2022 (ktoré je súčasťou tohto vyjadrenia). Žalobca v
správnej žalobe namieta zákonnosť Územného rozhodnutia, vydanie ktorého predchádzalo vydaniu
napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Tieto námietky sú irelevantné z dôvodu právoplatnosti
Územnéhorozhodnutia,ktorá,okremformálnehodôsledkuvnemožnostiuplatneniariadnehoopravného
prostriedku proti nemu, z materiálneho hľadiska predstavuje jeho nemennosť a viazanosť jeho výrokom,

pokiaľ nebolo zákonným spôsobom zrušené alebo zmenené. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa
postupu prvostupňového orgánu v administratívnom konaní účastník 1/ poukázal na § 3 ods. 2
posledná veta a § 19 ods. 3 správneho poriadku, v ktorých je zakotvená asistenčná a poučovacia
povinnosť správnych orgánov vo vzťahu k určitým subjektom správneho konania z dôvodu, aby preneznalosť právnych predpisov neutrpeli tieto subjekty v konaní ujmu. Zo znenia § 29 ods. 1 správneho
poriadku logicky vyplýva, že správny orgán je povinný konanie prerušiť vždy, ak účastníka konania
vyzve podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, aby odstránil nedostatky svojho podania, resp. ho

doplnil, pričom tak môže správny orgán robiť aj opakovane. Keďže lehota, ktorú určuje správny orgán
na odstránenie nedostatkov, je lehotou „poriadkovou“, je podľa názoru účastníka 1/ prípustné, aby
správny orgán akceptoval doplnenie podania aj po jej uplynutí. Účastník 1/ uviedol, že právo zasahovať
do vlastníckeho práva žalobcu mu vyplýva z ustanovení zákona o elektronických komunikáciách,
nakoľko disponuje „iným právom“, ktoré ho oprávňuje zriaďovať na dotknutých lesných pozemkoch

líniovú stavbu. Napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie mu nezaložili právo zasahovať do
vlastníckeho práva žalobcu, pretože toto právo mu vyplýva zo zákona o elektronických komunikáciách a
bolo zhmotnené v právoplatnom Územnom rozhodnutí, ktoré sú žalovaný aj prvostupňový správny orgán
povinní rešpektovať. V Územnom rozhodnutí bola ako jedna zo zákonných podmienok posudzovaná
aj otázka existencie verejného záujmu líniovej stavby a boli v ňom presne identifikované lesné
pozemky, ktorých sa správne konanie o vyňatie týka. Účastník 1/ predložením právoplatného Územného

rozhodnutia preukázal svoje „iné právo k pozemku a stavbe“ v zmysle § 7 ods. 3 zákona o lesoch, a
z tohto dôvodu nebol povinný predložiť k správnemu konaniu o vyňatie aj súhlas vlastníka pozemkov
so zámerom, ani dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych
práv. V správnom konaní o vyňatie sa neriešia práva a povinnosti účastníkov konania vyplývajúce z §
35 zákona o lesoch. Skutočnosť, že účastník 1/ nebol povinný k žiadosti o vyňatie predložiť aj dohodu o

náhrade za obmedzenie vlastníckych práv, však neznamená, že vlastník dotknutých lesných pozemkov
na poskytnutie tejto náhrady nemá nárok, nakoľko z dôvodu obmedzenia využívania lesných pozemkov
dochádza k obmedzeniu vlastníckych práv. Z ustanovenia § 21 ods. 1 a 5 zákona č. 452/2021 Z. z.
vyplýva, že vlastníkovi dotknutého pozemku patrí za obmedzenie v jeho obvyklom užívaní zriadením
líniovej stavby nárok na primeranú náhradu, na ktorej výške sa majú so žiadateľom primárne dohodnúť

a výška náhrady bude vlastníkovi dotknutého pozemku uhradená najneskôr do 90 dní od ukončenia
výstavby líniovej stavby.

21. Ďalší účastník konania 2/ sa nevyjadril.

22. Žalobca v replike a ďalšom vyjadrení uviedol, že účastník 1/ mu doručil list označený ako
upovedomenie o začatí výkonu práva podľa ust. § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických
komunikáciách, z ktorého je zrejmé, že hodlá začať s výstavbou v lehote najneskôr dňa 07. 10. 2024
podľa nulitného Územného rozhodnutia a napriek tomu, že nemá so žalobcom doposiaľ uzatvorenú
žiadnu dohodu o náhrade za obmedzenie užívania, hoci jej uzatvoreniu sa žalobca nebránil. Na uvedený

list reagoval žalobca podaním zo dňa 01. 10. 2024 označeným ako odpoveď na list označený ako
upovedomenie o začatí výkonu práva podľa § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických
komunikáciách, Upovedomenie o neexistencii práva v zmysle ust. § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z.
z. o elektronických komunikáciách, Zákaz vstupu na pozemok a Výzva na upustenie od protiprávneho
konania, v ktorom oboznámil účastníka 1/ o tom, že až do momentu splnenia podmienok pre nútené

obmedzenie vlastníctva a do momentu neuzatvorenia dohody o výške náhrady za nútené obmedzenie
vlastníctva žalobcu nesúhlasí s predmetnou výstavbou a zakázal mu vstup na jeho pozemky. Zároveň
ho informoval o nulite Územného rozhodnutia. Účastník 1/ napriek tomu stavbu zrealizoval. Žalobca
uviedol, že napadnutým rozhodnutím nedošlo k dočasnému vyňatiu lesného pozemku z funkcie lesa,
ale došlo de facto k trvalému odňatiu pozemkov z funkcie lesa z dôvodu, že po výstavbe líniovej stavby

už táto časť lesného pozemku nemôže plniť svoju funkciu z dôvodu existencie ochranných pásiem.
Nemalo byť vedené konanie o dočasnom odňatí, ale o trvalom odňatí, kde podmienky na vedenie
tohto konania v zmysle zákona o lesoch sú úplne iné. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 12. 01. 2022,
na ktoré poukázal účastník 1/, žalobca uviedol, že v tomto podaní sa predseda výboru vyjadroval k
žiadosti pre vydanie územného rozhodnutia nie pre účely stavebného konania, pričom v žiadosti nebolo

nijako spomenuté, že stavba má byť realizovaná v spojenom územnom konaní a zároveň súčasťou
žiadosti nebolo geometrické zameranie navrhovaného priebehu trasy. Pre platnosť písomného úkonu
je v zmysle zmluvy o založení pozemkového spoločenstva žalobcu vyžadovaný podpis predsedu aj
podpredsedu, resp. člena výboru, čo v prípade vyjadrenia zo dňa 12. 01. 2022 splnené nie je (článok VI
ods. 3 pripojenej zmluvy o založení spoločenstva, zverejnenej na https://www.urbar-kriva.sk/zmluva/).

Výstavba telekomunikačných zariadení je vnímaná ako permanentná stavba, pri ktorej tiež existuje
odôvodnený predpoklad jej dlhodobej existencie, čo by sa malo odzrkadliť aj vo forme a výške náhrady
za obmedzenie vlastníckeho práva.23. V duplike ďalší účastník konania 1/ konštatoval, že v predmetnom prípade dočasným využívaním
lesných pozemkov na iné účely (na dobu 1 roku) nedôjde k zmene druhu pozemku a aj po uložení
líniovej stavby ostanú dotknuté pozemky naďalej pozemkami lesnými a budú tak plniť funkcie lesa s

obmedzeniami vyplývajúcimi z platnej legislatívy. Trasa líniovej stavby je cez dotknuté lesné pozemky
vedená tak, aby ich celistvosť a funkčné využitie ostali v čo najväčšej miere zachované - na pozemku
parc. č. 409/40 je trasa vedená jej okrajom a na pozemku parc. 409/1 cez existujúci priesek elektrovodu.
Líniovou stavbou bude zasiahnutá len časť lesných pozemkov, pri ktorých sa spätnou rekultiváciou plôch
zasiahnutých stavbou dotknuté lesné pozemky uvedú do stavu kvalitatívne zodpovedajúcemu ich stavu

pred dočasným vyňatím. Námietky žalobcu týkajúce sa neplatnosti vyjadrenia pre územné konanie zo
dňa 12. 01. 2022 a nedoloženia žiadosti o vydanie územného rozhodnutia geometrickým plánom sú v
tomto konaní irelevantné.

Posúdenie veci správnym súdom

24. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 02.
2026,keďžeúčastnícikonanianežiadalinariadeniepojednávania,anisprávnysúdnevzhliadolinýdôvod
na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

25. Podstatou správnej žaloby boli námietky žalobcu o nesplnení podmienok pre dočasné vyňatie

dotknutých lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov, stanovených v § 7 ods. 3 zákona o lesoch.
Dôvodil, že účastník 1/ nepredložil súhlas žalobcu ako vlastníka vyňatím dotknutého lesného pozemku
(parcela C-KN č. 609/1, LV XXXX pre k. ú. A.) ani dohodu uzavretú so žalobcom o určení výšky a
spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3 zákona o lesoch). Správny
súd uvádza, že ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch normuje ako zásadu ochrany lesa, že lesné

pozemky možno na iné účely ako na plnenie v zákone vymedzených funkcií lesa využívať len vtedy,
ak príslušný orgán rozhodne buď o ich dočasnom alebo trvalom vyňatí z plnenia týchto funkcií alebo
o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“). Zákon nepoužíva
pojem obmedzenie užívania lesných pozemkov, ale obmedzenie využívania funkcií lesov na týchto
pozemkoch.Ktakémuvyňatiualeboobmedzeniupritommôžedôjsťlenvnevyhnutnýchaodôvodnených

prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemožno zabezpečiť inak. Zásady,
podľa ktorých sa má postupovať pri využívaní lesných pozemkov, sú vymedzené v § 5 ods. 2 zákona o
lesoch. Ustanovenie § 7 zákona o lesoch potom podrobnejšie dopĺňa úpravu konania o týchto otázkach.
Z § 7 ods. 3 pritom možno vyvodiť, že o vyňatie alebo obmedzenie využívania žiada v prvom rade
vlastník alebo správca, prípadne osoba s iným právom k pozemku a stavbe. Iná osoba musí k takej

žiadosti pripojiť súhlas vlastníka alebo správcu a dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady
za obmedzenie vlastníckych práv (§ 35 ods. 3).

26. Podľa názoru správneho súdu je ďalší účastník konania 1/ ako žiadateľ o vyňatie dotknutých lesných
pozemkov osobou s iným právom k pozemku, a preto nebol povinný v zmysle § 7 ods. 3 zákona

o lesoch k žiadosti priložiť súhlas vlastníka alebo správcu dotknutého lesného pozemku a dohodu
o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv. Uvedenú otázku
správne právne posúdili konajúce orgány verejnej správy aplikujúc ustanovenie § 7 ods. 3 zákona o
lesoch, ktoré odkazuje na ustanovenie § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré následne, okrem iného,
odkazuje na zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Zákonodarca pri zrušení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a jeho nahradení
zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách zrejme opomenul túto zmenu zohľadniť pri
uvedenej poznámke pod čiarou, avšak nemožno mať pochybnosti, že aj zo zákona č. 452/2021 Z. z. o
elektronických komunikáciách môže vyplývať právo k pozemku alebo stavbe, ktoré osobu oprávňuje na
dotknutom pozemku, vo vzťahu ku ktorému toto právo má, umiestniť a zrealizovať stavbu, a na tento

účel žiadať o dočasné vyňatie dotknutého pozemku z funkcií lesa. Preukázanie iného práva k pozemku
sa v tejto veci odvíja práve od ustanovení zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách,
ktorý v § 21 ods. 1 ustanovuje, že podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme,
zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj
pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti

nimi križovať.
27. Verejný záujem na dočasnom vyňatí lesných pozemkov a obmedzení ich využívania je daný
verejným záujmom na stavbe, pre účely výstavby ktorej sa žiadosť o vyňatie, resp. obmedzenie ich
využívania podala. Verejný záujem na výstavbe líniovej stavby „FTTC_1911BB (Krivá)“ bol ako jedna zozákonných podmienok posudzovaný v územnom konaní o umiestení tejto stavby, ktoré je právoplatne
skončené vydaním Územného rozhodnutia zo dňa 31. 05. 2022 v súlade so žiadosťou, čo vyplýva z
obsahu administratívneho spisu. Správny súd preto uzavrel, že o danosti verejného záujmu už bolo

právoplatne rozhodnuté a nie je dôvod mať o ňom pochybnosti. Nie je účelné, aby za tých istých
skutkových okolností existenciu tej istej skutočnosti skúmali príslušné orgány verejnej správy v každom
na seba nadväzujúcom konaní (konanie o umiestnení líniovej stavby, konanie vo veci dočasného vyňatia
lesného pozemku z plnenia funkcií lesov, prípadne stavebné konanie), pokiaľ jej existenciu svojím
rozhodnutímosvedčilužorgánverejnejsprávyvkonaníoumiestnenílíniovejstavby.Vydanéprávoplatné

Územné rozhodnutie zo dňa 31. 05. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 07. 2022, preukazuje
splnenie podmienky podľa § 7 ods. 3 zákona o lesoch, t. j. že žiadateľ má iné právo k dotknutým
lesným pozemkom, vyplývajúce zo zákona o elektronických komunikáciách. Pritom je bez významu, že
príslušný stavebný úrad pri vydávaní Územného rozhodnutia posudzoval existenciu verejného záujmu
v predmetnom prípade podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (nie podľa
neskôr účinného zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách), keďže obidva zákony

o elektronických komunikáciách majú obsahovo rovnakú úpravu vo vzťahu k oprávneniu podniku v
nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu zriaďovať a prevádzkovať verejné
siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti na cudzej nehnuteľnosti (§ 21 ods. 1 zákona
č. 452/2021 Z. z.; § 66 ods. 1 a 5 zákona č. 351/2011 Z. z.).

28. Pokiaľ ide o žalobné námietky smerujúce voči Územnému rozhodnutiu obce Krivá zo dňa 31. 05.
2022 (ktoré sú zhrnuté v odseku 9. odôvodnenia tohto rozsudku), tieto bolo možné uplatniť v odvolacom
konaní voči Územnému rozhodnutiu. Pokiaľ žalobca takéto odvolanie nepodal, nemôže zákonnosť
Územného rozhodnutia napádať správnou žalobou. Navyše Územné rozhodnutie by mohol žalobca
ako účastník územného konania napadnúť len samostatnou správnou žalobou, nemožno však v rámci

prieskumu zákonnosti rozhodnutia o dočasnom vyňatí dotknutých pozemkov z funkcií lesa preskúmavať
zákonnosť predchádzajúceho územného rozhodnutia, voči ktorému žalobca nevyužil právo podať riadny
opravný prostriedok ani správnu žalobu. Žalobca nemôže suplovať prípadné zmeškanie lehoty na
preskúmanie Územného rozhodnutia alebo svoju skoršiu nečinnosť tým, že bude toto rozhodnutie
napádať v konaní, v ktorom sa domáha preskúmania iného rozhodnutia orgánu verejnej správy (hoci

aj vychádzajúceho z Územného rozhodnutia). Nakoľko Územné rozhodnutie nebolo zrušené a je
právoplatné, orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, keď z Územného rozhodnutia
vychádzali ako z podkladu pre vydanie svojich rozhodnutí.

29. Napadnutým rozhodnutím nie je dotknutý nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie vlastníckych

práv k vyňatím dotknutému lesnému pozemku, ktoré žalobcovi činnosťami účastníka 1/ vzniknú, resp.
vznikli. Rozsah a výpočet tejto náhrady upravuje § 35 zákona o lesoch. Náhrada za obmedzenie
vlastníckych práv sa poskytuje na základe dohody o určení výšky a spôsobe jej poskytnutia, ktorej
návrh predkladá vlastníkovi alebo správcovi ten, na koho žiadosť alebo návrh dochádza k obmedzeniu
vlastníckych práv. Ak sa nedosiahne dohoda, o výške alebo spôsobe poskytnutia náhrady za

obmedzenie vlastníckych práv rozhoduje súd v konaní podľa Civilného sporového poriadku; nárok na
náhradu škody tým nie je dotknutý. Zákon č. 452/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v § 21
ods. 5 (v znení neskorších predpisov) ustanovuje, že primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom
užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi
nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností

podľa odseku 4 (t. j. návrh na vykonanie záznamu spočívajúceho v zápise vecného bremena viaznuceho
na dotknutej nehnuteľnosti), a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a
podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku
rozhodne príslušný úrad. Zákon č. 452/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v § 21 ods. 7 upravuje
aj podmienky nároku vlastníka dotknutého pozemku na jednorazovú náhradu škody.

30. Žalobné námietky týkajúce sa postupu prvostupňového orgánu v rámci administratívneho konania
správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Ako vyplýva z administratívneho spisu, prvostupňový orgán
v konaní nasledujúcom po vydaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. 09. 2023 so žalobcom konal ako
s účastníkom konania, doručoval mu listiny a umožňoval mu vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia.

Prvostupňový orgán žalobcovi doručil rozhodnutie zo dňa 23. 10. 2023 o prerušení konania do doby
doplnenia podania, ako je uvedené vo výzve pod č. OU-DK-PLO-2023/003066-024 zo dňa 23. 10. 2023.
Výzva na odstránenie nedostatkov konania č. OU-DK-PLO-2023/003066-024 zo dňa 23. 10. 2023 bola
adresovaná žiadateľovi, preto prvostupňový orgán nepochybil, keď ju nedoručil žalobcovi. Žalobca akoúčastník administratívneho konania nemal právo, aby mu prvostupňový orgán doručoval písomnosti,
ktoré sa netýkajú jeho procesných práv a dotýkajú sa len práv žiadateľa.

31. Pokiaľ žalobca namietal nepravdivosť tvrdenia prvostupňového orgánu, že právny zástupca žalobcu
využil možnosť nahliadnuť do spisu na miestnej ohliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 21. 02. 2024, pretože
prítomní zástupcovia prvostupňového orgánu nemali k dispozícii celý administratívny spis týkajúci
sa predmetnej veci, čím bolo porušené právo žalobcu na oboznámenie sa so všetkými podkladmi
rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny súd sa s touto argumentáciou žalobcu

nestotožnil. Žalobca ako účastník administratívneho konania bol oprávnený v zmysle § 23 správneho
poriadku nazerať do administratívneho spisu, pričom toto jeho oprávnenie nebolo nijako viazané na
miestnu ohliadku. Ak mal žalobca záujem nahliadnuť do administratívneho spisu, mohol tak urobiť
na prvostupňovom orgáne v priebehu celého administratívneho konania. Ak prvostupňový orgán na
miestnej ohliadke nemal k dispozícii celý administratívny spis, nespôsobuje to zmarenie práva žalobcu
nahliadnuť do tohto spisu, ani jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2

správneho poriadku.

32. Žalobca napádal zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ktorý žiadateľovi umožňoval
niekoľkokrát doplniť pôvodnú žiadosť a kontaktoval ho za týmto účelom aj telefonicky. Správny súd
v tomto postupe nevzhliadol nezákonnosť. Bolo v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku, že

prvostupňový orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti so žiadateľom, poučil ho a dal mu (aj
opakovane) príležitosť doplniť svoju žiadosť a jej prílohy tak, aby žiadateľ neutrpel v konaní ujmu
(spočívajúcuvzastaveníkonaniaojehožiadosti)preneznalosťprávnychpredpisov.Prvostupňovýorgán
postupoval aj v súlade s § § 3 ods. 4 a 5 správneho poriadku, keď dôsledne zisťoval skutočný stav
veci a v záujme hospodárneho vybavenia veci žiadateľa poučil, ako má vykonať opravu a doplnenie

svojej žiadosti (aby nemusel konanie pre odstrániteľné vady žiadosti zastaviť a následne prípadne konať
o novej, obsahovo rovnakej, už doplnenej žiadosti žiadateľa). Takýto postup prvostupňového orgánu bol
plne v súlade s požiadavkami na dobrú verejnú správu, formulovanými v článku 41 Charty základných
práv Európskej únie aj v časti I. Odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy CM/
Rec (2007) 7. Nie je možné prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že prvostupňový orgán nezákonne prerušil

konanie rozhodnutím zo dňa 23. 10. 2023, keďže tento postup bol plne súladný s § 29 ods. 1 správneho
poriadku, v zmysle ktorého správny orgán konanie preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v
určenej lehote odstránil nedostatky podania.

33. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že prvostupňový orgán na ústnom

pojednávaní dňa 21. 02. 2024 prejudikoval výsledok konania. Skutočnosť, že prvostupňový orgán na
miestnej ohliadke vyhodnotil dovtedy zistený skutkový stav a vyslovil predbežný právny názor o splnení
podmienok pre dočasné vyňatie dotknutých lesných pozemkov, nie je vadou konania, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Navyše za situácie, kedy účastníkom konania bola
v závere miestnej ohliadky poskytnutá ešte možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním

rozhodnutia, a to v lehote 5 dní od konania miestnej ohliadky. Pritom žalobca možnosť vyjadriť sa
k podkladom rozhodnutia v určenej lehote ani nevyužil. Pokiaľ ide o procesnú vadu, kedy prvostupňový
orgán po uplynutí určenej 5-dňovej lehoty na vyjadrenie výzvou zo dňa 08. 03. 2024 vyzval žiadateľa na
odstránenie nedostatkov jeho žiadosti a následné vyjadrenie žiadateľa zo dňa 20. 03. 2024 s prílohami
ako podklad rozhodnutia opomenul doručiť na vyjadrenie žalobcovi pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia, túto vadu zhojil žalovaný v priebehu odvolacieho konania (ktoré tvorí s prvostupňovým
konaním jeden celok), keď žalobcovi aj žiadateľovi umožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia (v
zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku) výzvou zo dňa 31. 07. 2024. Na výzvu sa vyjadril len žiadateľ,
ktorého podanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, keďže len odkázal na svoje skoršie podania,
preto nebolo potrebné, aby žalovaný toto vyjadrenie žiadateľa doručil žalobcovi na vyjadrenie pred

vydaním napadnutého rozhodnutia.

34. Správny súd nevzhliadol ani opodstatnenosť námietok žalobcu, že orgány verejnej správy
neprípustne preniesli dôkaznú povinnosť vo vzťahu k meritu veci zo žiadateľa na žalobcu, ktorého
nútili preukazovať nesplnenie podmienok pre vyhovenie žiadosti o dočasné vyňatie a že žalobca nemal

povinnosť preukazovať lesohospodárske opatrenia, lebo neboli predmetom tohto konania. Z obsahu
administratívneho spisu nevyplynulo, že by prvostupňový orgán alebo žalovaný akokoľvek nútil žalobcu,
aby preukazoval, že žiadateľ nesplnil podmienky pre rozhodnutie o dočasnom vyňatí dotknutých lesných
pozemkov. Z dokazovania, tak ako ho vykonal prvostupňový orgán, bolo spoľahlivo preukázané, žepodmienky (stanovené v § 5 a § 7 zákona o lesoch) na vydanie rozhodnutia o dočasnom vyňatí
dotknutých lesných pozemkov boli splnené. Pokiaľ žalobca v priebehu administratívneho konania
namietal ohrozenie produkčno-protieróznej funkcie porastu na dotknutom lesnom pozemku (135b),

avšak na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny dôkaz, žalovaný na túto skutočnosť reagoval na
strane 8 napadnutého rozhodnutia tak, že vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú. Pritom sa s ňou
vysporiadal vyhodnotením, aká časť plochy uvedeného lesného porastu a v ktorej časti pozemku bude
zasiahnutá stavbou, poukázal na spätnú rekultiváciu zasiahnutých plôch a dospel k nedôvodnosti tejto
námietky žalobcu. Zároveň podotkol, že žalobca nepredložil na podporu svojho tvrdenia žiadny dôkaz,

hoci ako účastník konania má právo i povinnosť dôkaz na podporu svojho tvrdenia orgánu verejnej
správy predložiť. Uvedený záver žalovaného nemožno vyhodnotiť ako rozporný so zákonom, keďže jeho
správna úvaha bola logická (a žalobca ju v konkrétnostiach nespochybnil) a podporená znením § 33
ods. 1 správneho poriadku.

35. Tvrdenie žalobcu, že dotknuté lesné pozemky na čas realizácie stavby nebudú plniť účel, na ktorý sú

primárne určené a že ochranné pásmo, ktoré má vzniknúť zo zákona o elektronických komunikáciách,
následne zakladá obmedzenie, nakoľko je v ňom okrem iného zakázané umiestňovať porasty, je len
konštatovaním dôsledkov realizácie stavby, s ktorými počíta zákon o lesoch i prvostupňové rozhodnutie,
ktoré vo výroku IV. ukladá žiadateľovi povinnosť zabezpečiť realizáciu technickej a biologickej
rekultiváciedočasnevyňatýchlesnýchpozemkovavovýrokuVIII.ukladážiadateľovipovinnosťpožiadať

prvostupňový orgán o vydanie rozhodnutia o obmedzení využívania dotknutých lesných pozemkov.

36. Správny súd uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nakoľko
v predmetnej veci nejde o žiadnu z výnimiek ustanovenú v § 134 ods. 2 SSP. Podľa § 182 ods. 1 písm. e)
SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,

z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia
za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť, v čom je napadnuté
rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom a aký to malo vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať alebo ich
vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní správnej

žaloby správny súd konštatuje, že jej časť vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Správna žaloba obsahuje
viaceré všeobecné úvahy žalobcu, ktoré sú len vyjadrením nesúhlasu s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, aj všeobecné konštatovania nesprávnosti postupu a záverov orgánov verejnej správy,
avšak bez bližšieho zdôvodnenia. Ide (okrem iného) o tvrdenie žalobcu, že žalovaný a prvostupňový
orgán sa riadne nevysporiadali s dôkazmi predloženými žalobcom, odignorovali ich, postupovali

v rozpore s § 34 ods. 5 správneho poriadku, nevykonali ani žiaden relevantný úkon, ktorý by v
rámci výkonu vlastnej pôsobnosti viedol k nepochybnému ustáleniu skutočného stavu veci, avšak
bez konkretizácie, s ktorými dôkazmi sa orgány verejnej správy nevysporiadali alebo ich nevzali do
úvahy, v čom a vo vyhodnotení ktorých dôkazov je logická chyba a v čom žalobca vidí nedostatočnosť
zistenia skutočného stavu veci. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového i napadnutého

rozhodnutia pre ich rozpor s § 47 ods. 3 správneho poriadku, aj prekvapivosť rozhodnutí, ale bez
akéhokoľvek odôvodnenia. Argumentoval, že sa nenaplnili jeho legitímne očakávania, že žalovaný bude
rešpektovať vlastnú aj ustálenú rozhodovaciu činnosť iných okresných úradov v obdobných veciach, ale
opäťbezakejkoľvekzmienkyoinýchrozhodnutiachvobdobnýchveciach,ktorébyžalovanýnezohľadnil.
Žalobca všeobecne namietal porušenie jeho legitímnych očakávaní, zásah do jeho vlastníckeho práva

bez náhrady zo strany účastníka 1/, porušenie zásady rovnosti a zákazu diskriminácie zo strany
žalovaného. Takto formulované časti správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

37. Vo vzťahu k námietkam vzneseným v replike a následnom vyjadrení žalobcu (zhrnutým v odseku

22. tohto rozsudku) správny súd konštatuje, že takáto argumentácia nebola súčasťou správnej žaloby
a bola žalobcom prezentovaná až po uplynutí lehoty na doplnenie a rozšírenie žalobných bodov (§ 183
SSP v spojení s § 181 ods. 1 SSP), ktorá uplynula dňa 20. 11. 2024, nakoľko napadnuté rozhodnutie
bolo žalobcovi doručené dňa 20. 09. 2024 a žalobca podal repliku až dňa 20. 12. 2024 a vyjadrenie dňa
07. 03. 2025. Preto sa neskoro uplatnenými námietkami žalobcu správny súd nezaoberal.

38. K dôkazom označeným a predloženým žalobcom (v žalobe, replike, vyjadrení) a účastníkom
1/ (vo vyjadrení k žalobe) v správnom súdnom konaní, ktoré neboli súčasťou administratívneho
spisu, správny súd uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzujezávery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom
preskúmavaniazákonnostinapadnutéhorozhodnutia.Správnysúdzásadnenezisťujeskutkovýstavveci
a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým

preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie
nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného
skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom
rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať
z neho skutkové závery. Je tomu tak preto, že zmyslom a podstatou správneho súdnictva je poskytovať

efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy
SR, konkrétne či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali
príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť,
a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu.
Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahrádzal
činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán

verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie
doplniť. Súčasne správny súd má za to, že žalovaný a prvostupňový orgán vykonali dokazovanie
v dostatočnom rozsahu na posúdenie žiadosti účastníka 1/ o dočasné vyňatie dotknutých lesných
pozemkovzplneniafunkciílesa.Správnysúdnezistildôvodpodľa§120písm.a)SSP,abybolivykonané
dôkazy predložené účastníkmi konania, ktoré účastníci nepredložili ani nenavrhli orgánom verejnej

správy v rámci administratívneho konania v zmysle požiadavky stanovenej v § 33 ods. 1 správneho
poriadku.Pokiaľideolistinytýkajúcesapostupužiadateľaažalobcupovydanínapadnutéhorozhodnutia
(upovedomenie o začatí výkonu práva podľa § 21 ods. 6 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických
komunikáciáchavyjadreniežalobcuknemu),tietoniesúrelevantnéprisúdnomprieskumenapadnutého
rozhodnutia, nakoľko podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase

vydania napadnutého rozhodnutia.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe dospel k záveru, že
správna žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP.

40. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,
správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov konania ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP
nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

41. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania 1/ a 2/. V zmysle §
169 SSP majú ďalší účastníci konania, voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo
na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil
a z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať aj právo na náhradu

ďalších trov konania. Správny súd v priebehu konania neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť,
v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli nejaké trovy, ani pre priznanie trov nevzhliadol dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

4. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej
Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. To neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.