Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Svk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100811
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100811.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D.
D., nar. XX. E. XXXX, bytom C. Č.. XX, XXX XX E., právne zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.
& Associates s.r.o., so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52651258, proti žalovanému: Okresný
úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 21/2024 zo dňa 12. septembra 2024, o kasačnej

sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č.k. 3S/52/2024-73 zo dňa 12.05.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým uznesením č.k. Košiciach č.k.
3S/52/2024-73 zo dňa 12.05.2025 zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v
Košiciachspis.zn.3S/52/2024zodňa16.01.2025(§161ods.1SSP)azamietolzároveňžiadosťžalobcu
o odpustenie zmeškanej lehoty.

2. Konštatoval pritom, že poplatková povinnosť vzniká už v momente podania žaloby. Vzhľadom na to,

že žalobca bol už pri podaní správnej žaloby zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, musela mu
byť táto skutočnosť, ako aj výška súdneho poplatku zrejmá. Keďže si žalobca povinnosť zaplatiť splatný
súdny poplatok nesplnil, postupoval správny súd v súlade s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch,
keď vyzval žalobcu na dodatočné zaplatenie poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy a poučil ho
o následkoch nesplnenia tejto povinnosti spočívajúcich v obligatórnom zastavení konania. Vzhľadom
na to, že stanovená lehota márne uplynula dňa 30. decembra 2024, správny súd nemohol pri dodržaní

zákona postupovať inak ako konanie zastaviť.

3. Predpokladom na vyhovenie návrhu je podanie návrhu do 15 dní po odpadnutí prekážky, vykonanie
úkonu v tejto lehote a ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne. Nesplnenie ktorejkoľvek z nich má tak za následok nevyhovenie tomuto návrhu. Z
obsahu súdneho spisu má správny súd za preukázané, že prvé dve podmienky splnené boli. Následne

pristúpil k skúmaniu tretej podmienky, t. j. ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty. Zákon bližšie
nekonkretizuje, čo je potrebné myslieť pod týmto pojmom, avšak z uznesenia Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky č. k. 2Sfk/1/2023 zo dňa 27. februára 2023 vyplýva, že „možno ustáliť, že
sa jedná o objektívne závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie zmeškanej lehoty, ktoré treba
posudzovať osobitne podľa okolností konkrétneho prípadu. Môže ísť napríklad o nehodu, úraz, živelnú
pohromu, závažné rodinné komplikácie, náhle ochorenie, s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo

vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť úkon.“ Zároveň je v tejto súvislosti potrebné taktiež
podotknúť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok podľa § 70 SSP zaťažuježiadateľa o odpustenie zmeškania lehoty (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
č. k. 1Sfk/36/2023 zo dňa 28. apríla 2023)

4. Žalobca ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty preukazuje tým, že všetci zamestnanci advokátskej
kanceláriečerpaliod17.decembra2024do7.januára2025hromadnúdovolenkuazároveňtechnickými
problémami, keďže systém pri preposielaní
e-mailu zamestnankyňou právneho zástupcu žalobcu v tom čase pracujúcej z domu, ktorý obsahoval
výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, tento nesprávne identifikoval a z bezpečnostných dôvodov e-

mail neodoslal. Správny súd sa nestotožnil s ospravedlniteľnosťou dôvodu zmeškania určenej lehoty
a z tohto dôvodu sťažnosti a teda ani návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovel. Výzva na
zaplatenie súdneho poplatku bola súdom odoslaná dňa 5. decembra 2024, pričom k jej doručeniu došlo
dňa 18. decembra 2024, deň po tvrdenom nástupe všetkých zamestnancov právneho zástupcu žalobcu
na dovolenku. Následne došlo k technickým problémom na strane právneho zástupcu žalobcu, kvôli
čomu nebol e-mail obsahujúci výzvu preposlaný žalobcovi. Správny súd považoval tieto tvrdenia za

vnútorne rozporné, keďže právny zástupca žalobcu síce tvrdí, že nezaplatenie súdneho poplatku bolo
spôsobené hromadným čerpaním dovolenky, avšak výzva bola prevzatá a žalobcovi mala byť odoslaná
zamestnankyňou právneho zástupcu žalobcu. Čerpanie dovolenky zamestnancami právneho zástupcu
žalobcu tak celkom zjavne nebolo prekážkou, ktorá bránila vo včasnom zaplatení súdneho poplatku.

5. Pokiaľ ide o tvrdený technický problém pri odoslaní výzvy žalobcovi, žalobca dôveryhodným
spôsobomnepreukázal(napr.snímkouobrazovkypreukazujúcoutvrdenýtechnickýproblém,vyjadrením
technickej podpory, ...) existenciu technických problémov, na ktoré sa vo svojom návrhu odvoláva
a neuniesol tak dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok na odpustenie
zmeškania lehoty. V tejto súvislosti správny súd tiež zdôraznil, že žalobca mohol zaplatiť súdny poplatok

kedykoľvek od okamihu podania správnej žaloby a ďalej v ktorýkoľvek deň od doručenia výzvy súdu,
až do rozhodnutia súdu o zastavení konania. Mylný predpoklad právneho zástupcu žalobcu, že sa
výzva na zaplatenie súdneho poplatku, odoslaná jeho zamestnancom prostredníctvom elektronickej
pošty, dostala do dispozičnej sféry žalobcu, hoci opak bol pravdou, nemožno ani pri najlepšej vôli
vnímať ako objektívnu prekážku v zaplatení súdneho poplatku. Správny súd poukázal na právny názor

prijatý v Českej republike, vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo
1917/2015 zo dňa 29. septembra 2015, z ktorého vyplýva, že možnosť zaplatenia súdneho poplatku
prostredníctvom tretej osoby je z povahy veci pripustená, nakoľko ide o zastupiteľný úkon. S týmto
názorom sa správny súd stotožnil a celkom zjavne sa s ním stotožnil aj žalobca, resp. jeho právny
zástupca, nakoľko ku sťažnosti a návrhu na odpustenie zmeškania lehoty bol pripojený aj doklad o

úhrade súdneho poplatku, ktorý bol uhradený osobou odlišnou od žalobcu a to advokátkou pracujúcou
u právneho zástupcu žalobcu.

6. Pokiaľ však právny zástupca v prvom kole postupoval tak, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku
ďalej preposlal žalobcovi, bolo v jeho možnostiach, aby odoslanie výzvy žalobcovi overil. Pokiaľ

právny zástupca toto overenie zanedbal, nemôže sa tejto subjektívnej ľahkovážnosti dovolávať ako
ospravedlniteľného dôvodu, ktorý mu bránil v splnení poplatkovej povinnosti, či dokonca ho z tohto
úkonu vylučoval. Vzhľadom na predmet konania mal právny zástupca, do ktorého dispozičnej sféry sa
výzva preukázateľne dostala, vedomý si následkov nezaplatenia súdneho poplatku vynaložiť dostatok
aktivity a odbornej starostlivosti, aby dohliadol na to, že súdny poplatok bude uhradený. Záverom

správny súd poukázal na konzistentnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky pri rozhodovaní
o ústavných sťažnostiach proti súdnym rozhodnutiam o žiadostiach účastníkov súdnych konaní o
odpustenie zmeškanej lehoty na zaplatenie súdnych poplatkov, ktoré v podobných prípadoch boli
odmietnutéakozjavneneopodstatnené(sp.zn.IV.ÚS155/2019-30zodňa11.01.2019,IV.ÚS92/2018-7
zo dňa 01.02.2018, IV. ÚS 115/2019-13 zo dňa 28.07.2020).

kasačná sťažnosť sťažovateľa
7. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1
písm.g)SSPauviedol,žesprávnysúdnesprávneposúdilotázkuospravedlniteľnéhodôvoduzmeškania
lehoty na zaplatenie súdneho poplatku na strane žalobcu ako jednej z podmienok na odpustenie

zmeškania lehoty podľa § 70 SSP v kontexte individuálnych okolností prípadu a práva sťažovateľa
na prejednanie veci pred súdom ako súčasti práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ v podstatnej
časti odôvodnenia sťažnosti a návrhu na odpustenie zmeškania lehoty argumentoval suspenzívnym
účinkom sťažnosti vyplývajúcom z ustanovenia § 158 SSP, podľa ktorého „Ak podá ten, kto je na tooprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.“ Sťažovateľ zároveň poukázal aj na
ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „ZoSP“), ktorého predmetom úpravy je vymedzenie úkonov, pri realizácii ktorých vzniká

poplatková povinnosť a § 5 os. 2 ZoSP, podľa ktorého „právoplatným uznesením o zastavení konania
pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť v celom rozsahu zaniká.“

8. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy a z nej vyplývajúci suspenzívny účinok sťažnosti podľa § 158
SSP mal sťažovateľ i naďalej za to, že poplatková povinnosť trvá až do nadobudnutia právoplatnosti

napadnutého uznesenia o zastavení konania a sťažovateľ ako žalobca si svoju povinnosť úhrady
súdneho poplatku splnil. K úhrade súdneho poplatku a tým aj k splneniu poplatkovej povinnosti došlo
síce po uplynutí lehoty vyplývajúcej z výzvy súdu na jeho úradu, avšak stále v čase, keď poplatková
povinnosť žalobcu ešte trvala, keďže súdny poplatok uhradil v stanovenej výške dňa 17.01.2025.
Zároveň sťažovateľ poukázal aj na povahu lehoty na zaplatenie súdneho poplatku v tom smere, že
zo žiadneho ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva, že lehota na zaplatenie súdneho

poplatku vyplývajúca z výzvy na úhradu súdneho poplatku je lehotou prepadnou.

9. Vo vzťahu k záveru súdu o neospravedlniteľnosti dôvodu na odpustenie zmeškania lehoty mal
sťažovateľ za to, že podrobne uviedol skutkové okolnosti, ktoré nastali na strane právneho zástupcu
sťažovateľa, následkom ktorých súdny poplatok za podanie správnej žaloby nebol uhradený v lehote

stanovej výzvou konajúceho súdu na jeho úhradu. Sťažovateľ zároveň na podklade súdnej judikatúry
poskytol konajúcemu súdu argumentáciu, ktorá odôvodňuje prečo v posudzovanom prípade na strane
sťažovateľa sú dané také objektívne okolnosti, pre ktoré by formalistický prístupu konajúceho súdu, in
concreto zastavenie konania, dôsledkom ktorého by bola nemožnosť sťažovateľa ako účastníka konania
pokračovať v súdnom konaní, predstavoval neprimerane tvrdý zásah do jeho procesných práv.

10. Neuskutočnenie súdneho prieskumu by v posudzovanom prípade bolo v rozpore so zásadou
proporcionality ako aj neúmerne tvrdým postupom za situácie, keď výška poplatku (50,- eur) je
vo vzťahu k finančným dopadom na sťažovateľa pri zastavení konania zanedbateľná. Sťažovateľ v
tomto kontexte opätovne poukázal na uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Stk/19/2022

z 24.04.2024, kde jedným z dôvodov pre potvrdenie postupu súdu, ktorým odpustil zmeškanie lehoty
na zaplatenie súdneho poplatku bola neproporcionalita takéhoto zásahu do procesných práv žalobcu.
Sťažovateľ videl nesprávnosť právneho posúdenia ospravedlniteľnosti dôvodov aj v tom, že závažnosť
ospravedlniteľného dôvodu ako aj dôsledkov vyplývajúcich zo zastavenia konania pre sťažovateľa
konajúci súd neposúdil vo vzťahu k vážnosti samotného úkonu, ktorý sa mal vykonať (hoci oneskorene).

Používanie jednotlivých ustanovení zákona o súdnych poplatkoch a relevantných ustanovení Správneho
súdneho poriadku musí podľa sťažovateľa v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd ich musí vykladať a požívať v
súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je
vyjadrením základného práva účastníka konania domáhať sa súdnej ochrany. Záverom sa sťažovateľ

odvolal na rozhodnutie ÚS SR z 11. apríla 1995, sp. zn. I ÚS 18/95, s tým, že pri výklade a uplatňovaní
zákonov (rovnako ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov) treba
postupovať tak, aby boli v súlade s Ústavou SR (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Preto nie je možné ani
zákon o súdnych poplatkoch uplatňovať tak, aby došlo k porušeniu ústavnoprocesného princípu právnej
ochrany pred súdmi.

11. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním
žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na
vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal
žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

12. Podľa § 8 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti,
poplatokzauplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľa
osobitného predpisu3f) a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

13. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním
žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka,
abypoplatokzaplatilvlehote,ktorúurčí,spravidlavlehotedesiatichdníoddoručeniavýzvy;akajnapriekvýzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.

14. Podľa § 159 ods. 1 a 2 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ak
bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne
o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje
sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

15. Podľa § 160 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

16. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

17. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uznesenia

Správneho súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná. Je zároveň potrebné
uviesť, že kasačná sťažnosť je inštitútom mimoriadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu jej
podanie je koncipované na konkrétnom tvrdení sťažovateľa o pochybení správneho súdu v konaní.
Sťažovateľ namietal dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ale namietal aj

nepreskúmateľnosť uznesenia správneho súdu.

18. Kasačný súd predovšetkým nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm.
g) SSP, kde sťažovateľ poukazoval na znenie ust. § 5 ods. 1 písm. a) a § 5 ods. 2 zákona o
súdnych poplatkoch. Interpretáciu sťažovateľa o tom, že poplatková povinnosť trvá až do nadobudnutia

právoplatnosti napadnutého uznesenia o zastavení konania, a teda kedykoľvek, bez ohľadu na súdom
stanovenú lehotu na úhradu poplatku, môže sťažovateľ tento uhradiť, a to práve do právoplatnosti
uznesenia o zastavení konania - nepovažoval kasačný súd za správnu. Kým v ust. § 5 ods. 1 písm. a)
zákon o súdnych poplatkoch bližšie špecifikoval deň vzniku poplatkovej povinnosti, odsek 2 upravuje
jednu z právnych skutočností spôsobujúcich zánik poplatkovej povinnosti, ktorou je deň právoplatnosti

uznesenia súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1. Uvedené
znamená, že ustanovenie § 5 ods. 2 formálne ukončuje pri nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o
zastavení konania poplatkovú povinnosť poplatníka a teda súd mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok už
uložiť nemôže. Ak by po právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, t.j. po zániku poplatkovej povinnosti v celom rozsahu, došlo k jeho zaplateniu, súd postupuje

v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 a poplatok vráti v nekrátenej výške, keďže ho zaplatil ten, kto už
v čase platenia poplatku nebol povinný platiť. Takýmto spôsobom a interpretáciou sťažovateľa nie je
možné podľa kasačného súdu „konvalidovať“ zmeškanie lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

19. Zákon o súdnych poplatkoch celkom zrozumiteľne ustanovuje, že ak nebol súdny poplatok

zaplatený už pri podaní návrhu na začatie konania, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. pritom je rozhodujúce,
či bol poplatok uhradený v určenej lehote súdom, nie pred právoplatnosťou uznesenia o zastavení

konania. Právoplatnosť uznesenia o zastavení konania nie je preto rozhodujúca pre splnenie poplatkovej
povinnosti. Ďalej kasačný súd konštatuje, že lehota na zaplatenie súdneho poplatku má síce procesný
charakter,pretožesúvisívedenímkonaniapredsúdom,alenadruhejstranepredstavujeprocesnúlehotu
sui generis upravenú v osobitnom zákone.

20. K procesnoprávnemu inštitútu odpustenia zmeškania lehoty, ktorý je v zásade podobne upravený
vo viacerých zákonoch upravujúcich konanie pred súdmi, rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu SR stojí na stanovisku, že tento inštitút predstavuje
výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt, ktorý umožňuje, aby správny súd za kumulatívneho
splnenia zákonných podmienok vecne prejednal oneskorene urobený procesný úkon účastníka konania,

ktorý nebol vykonaný včas z ospravedlniteľného dôvodu (napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sžp/7/2013,
1Sžfk/43/2020). Predpokladom na odpustenie zmeškania lehoty je jednak ospravedlniteľný dôvod na
strane účastníka, pričom dôkazné bremeno leží na navrhovateľovi tohto procesného úkonu, a jednakpodanie tohto návrhu do pätnástich dní po odpadnutí prekážky, v dôsledku ktorej bol účastník v
omeškaní.

21. „Zmyslom sudcovskej lehoty, ktorou je nepochybne aj lehota určená súdom na zaplatenie súdneho
poplatku, je vymedziť čas pre účely uskutočnenia určitého procesného úkonu sporovou stranou, t. j.
vymedzenie času pre realizáciu procesného subjektívneho práva.
Lehota na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v spojení
s § 118 ods. 1 CSP je lehotou procesnoprávnou a nie lehotou hmotnoprávnou, a to s príslušnými

dôsledkami z toho vyplývajúcimi pre jej počítanie, resp. v preskúmavanom prípade pre jej zachovanie“.
(nález Ústavného súdu SR z 23.06. 2020, sp. zn. I. ÚS 493/2019, zdroj a analytická právna veta:
ustavnysud.sk). Zákon nekonkretizuje, čo sa považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie
zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma,
nehoda, úraz, závažné rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich
dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným

dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná súvislosť. Na jej preukázanie
treba doložiť, že k zmeškaniu došlo v dôsledku tejto okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by
k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania sa teda vždy posudzuje podľa okolností
konkrétneho prípadu. Sťažovateľ ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty preukazoval na tom
skutkovom základe, že všetci zamestnanci advokátskej kancelárie čerpali od 17. decembra 2024 do 7.

januára 2025 hromadnú dovolenku a zároveň technickými problémami, keďže systém pri preposielaní
e-mailu zamestnankyňou právneho zástupcu žalobcu v tom čase pracujúcej z domu, ktorý obsahoval
výzvunazaplateniesúdnehopoplatku,tentonesprávneidentifikovalazbezpečnostnýchdôvodove-mail
neodoslal. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi správneho súdu v tom zmysle, že skutkové okolnosti
prezentované žalobcom, ktoré mali byť dôvodom zmeškania lehoty na zaplatenie súdneho poplatku -

nepredstavujú dôvod pre ospravedlnenie zmeškaného procesného úkonu, nakoľko uvedené skutočnosti
nespĺňajú podmienku mimoriadnosti, nepredvídateľnosti a prechodnosti prekážky objektívne brániacej
vykonať zmeškaný procesný úkon. (pozn kasačného súdu - existujú prípady osobitnej procesnej
možnosti brániť sa a strana môže namietať, že napr. jej bola nesprávne doručovaná výzva na úhradu
poplatku, nesprávne bol určený poplatník, alebo môže namietať existenciu oslobodenia od súdneho

poplatku).

22. Kasačný súd k námietke nepreskúmateľnosti (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) uvádza, že povinnosti
správneho súdu v odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný
súd Slovenskej republiky napríklad v Náleze sp. zn. IV. ÚS 1/2, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS

332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010), ako aj Európsky súd pre ľudské práva (Kraska c/a Švajčiarsko z
29.04.1993 A č. 254-B, Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21.01.1999). Judikatúra ESĽP ani Ústavného súdu
SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak
všakideoargument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatento
argument. Správny súd v predmetnej veci celkom jednoznačnej vysvetlil, prečo nepovažoval dôvody

uvádzané v sťažnosti žalobcu za relevantné a z akých dôvodov sa nestotožnil s ospravedlniteľnosťou
dôvodu zmeškania určenej lehoty s tým, že závery uvádzané v napadnutom rozhodnutí sú plne
preskúmateľné.

23. Za takto zistených a pre danú vec rozhodných skutočností Najvyššiemu správnemu súdu

nezostávalo nič iné, len pristúpiť k zamietnutiu kasačnej sťažnosti podľa § 461 SSP.

24. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po

splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych
spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§
147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.