Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/12/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100928
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Matulník
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100928.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I. U., narodená XX. Z. XXXX, trvale
bytom L. XXXX/XX, S. - K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 25Sa/4/2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 18. novembra 2025, č. k. 30Sa/13/2025-7, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 18. novembra 2025, č. k. 30Sa/13/2025-7 (ďalej len
„napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol žalobu podanú žalobcom ako zjavne nedôvodnú podľa

§ 483 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“).

2. Správny súd v úvode napadnutého uznesenia zhrnul obsah žaloby na obnovu konania, ktorá
bola správnemu súdu doručená dňa 24. októbra 2025 (ďalej taktiež „žaloba“). Následne správny
súd sumarizoval jemu známe skutočnosti týkajúce sa konania vedeného na Krajskom súde v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 25Sa/4/2021, ako aj konaní vedených na krajskom súde pod
sp. zn. 25Sa/21/2019 a sp. zn. 30Sa/7/2024. Sumarizujúc podstatné správny súd v tejto súvislosti
uviedol, že „Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 30Sa/7/2024 tak zostala len žaloba na obnovu
konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021. V predmetnej veci vedenej
pod sp. zn. 30Sa/7/2024 Správny súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 30Sa/7/2024 zo dňa
08.04.2025 žalobu na obnovu konania odmietol. Žalobkyňa následne proti predmetnému uzneseniu

podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp.
zn. 6Ssk/98/2025 zo dňa 27.08.2025 tak, že ju odmietol. ... Následne dňa 24.10.2025 bola správnemu
súdu doručená ďalšia žaloba žalobkyne na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod
sp. zn. 25Sa/4/2021, ktorá je predmetom tohto konania sp. zn. 30Sa/13/2025“ (viď body 19 a 20
napadnutého uznesenia).

3. Správny súd následne venoval priestor opisu inštitútu obnovy konania konštatujúc, že žaloba je
prípustná len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu
sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské
práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo
konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo

rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej
únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov záväzné. S poukazom na obsah a odôvodnenie žaloby,správny súd uzavrel, že žiaden z dôvodov obnovy konania uvedený v § 472 SSP žalobca v žalobe
netvrdil.

4. V závere napadnutého uznesenia správny súd dôvodil, že „Zhrňujúc vyššie uvedené, žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby na obnovu
konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok), písm. b) (rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bola samotná žalobkyňa a týkalo by sa
rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa žiada povoliť) alebo písm. c) (rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako dôvod prípustnosti
obnovy konania ani v žalobe o obnovu konania neuvádzala. Uvádzala len tvrdenia, ktoré sú pre
prípustnosť povolenia obnovy konania právne irelevantné, teda žalobkyňou uvádzané dôvody, pre ktoré
žiadaobnoviťkonanievedenénaKrajskomsúdevŽilinepodsp.zn.25Sa/4/2021zjavneniesúdôvodmi,
ktoré Správny súdny poriadok pripúšťa ako dôvod obnovy konania. Nakoľko správny súd ani postupom
podľa § 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu

ako zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.“ (viď bod 29 napadnutého
uznesenia).

5. Keďže žaloba bola odmietnutá, správny súd o náhrade trov konania o povolení obnovy rozhodol podľa
§ 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na

náhradu trov konania.

6. Proti napadnutému uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca. V kasačnej
sťažnosti žalobca uviedol, že (i) napadnutým uznesením správny súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

jeho práva na spravodlivý proces a zároveň, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci; (ii) namietal, že súd mal vec prejednať na verejnom pojednávaní v jeho prítomnosti; (iii) ďalej
uvádzal skutočnosti, ktorými dôvodil správnu výšku žalobcovi priznaného starobného dôchodku; (iv) v
stručnosti zhrnul svoju komunikáciu a žiadosti adresované žalovanému v súvislosti s nárokom žalobcu
na starobný dôchodok; (v) poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa

starobného dôchodku; (vi) následne predniesol vlastnú interpretáciu príslušných ustanovení zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskôr neskorších predpisov; (vii) poukázal taktiež na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa retroaktivity a venoval priestor opisu tohto inštitútu;
(viii) vychádzajúc z uvedeného žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie

konanie.

7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním z 5. januára 2026, v ktorom uviedol, že správny
súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec a žalobu žalobcu
odmietol. Konštatoval, že sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, a preto považuje závery

napadnutého uznesenia za vecne správne. Z tohto dôvodu žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť
ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi
doručené dňa 15. januára 2026 na vedomie.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný [§

11 písm. h) SSP] preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce
jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

9. Podľa § 472 SSP, žalobu na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho

súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva

alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,
c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.10. Podľa § 476 SSP, v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c/ dôvod obnovy,
d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,

f/ žalobný návrh.

11. Podľa § 477 ods. 1 SSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

12. Podľa § 477 ods. 2 SSP, dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie

žaloby na obnovu konania.

13. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
je zjavne nedôvodná.

14. Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

15. Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správny súd postupoval správne, keď
podanie (žalobu) žalobcu postupom podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.

16. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou
mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z
dôvodov taxatívne uvedených § 472 SSP, teda ak

- bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní (§ 472 písm. a/ SSP),
- Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným

primeraným zadosťučinením (§ 472 písm. b/ SSP),
- rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s
prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu (§ 472 písm.
c/ SSP).

17. Zo súdneho spisu bolo zistené, že žalobca sa žalobou zo dňa 24. októbra 2025 vedenou na
Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Sa/13/2025 domáhal obnovy konania vedeného na
Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021. Správny súd napadnutým uznesením podľa § 483 ods.
1 písm. e) SSP odmietol správnu žalobu žalobcu. Nakoľko sa žalobca v tu prejednávanej veci domáhal

obnovy konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 25Sa/4/2021, najvyšší správny súd
zameral svoju pozornosť na splnenie podmienok obnovy konania, ako sú vymedzené v § 472 a nasl.
SSP.

18. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v § 472 SSP, pričom sa jedná o podmienky

prípustnosti žaloby. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby
na obnovu konania preukazovali. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania
odmietol ako zjavne nedôvodnú.

19. Vzhľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré

zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny
súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle § 483
ods. 1 písm. e) SSP.20. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní
nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP analogicky podľa
§ 168 SSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.