Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125376832
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2026:6125376832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. - D. B., E. F. G. XXXX/XX, zast. H. I. F., advokátom so sídlom Bratislava - Staré Mesto,
Štefánikova č. 14, IČO: 30 850 436 proti žalovanej J. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., B. G. XXXX/XX, o
zaplatenie sumy 138,61 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 138,61 eur s 7,15 % ročným úrokom z omeškania
od 30.9.2025 do zaplatenia, na účet č. E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Konanie čiastočne z a s t a v u j e o zaplatenie 2,35 % ročného úroku z omeškania zo sumy 138,61
eur od 12.11.2023 do zaplatenia

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n á zaplatiť
mu žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 138,61 eur s príslušenstvom,
ktorá predstavovala náhradu škodu vo výške cestovných nákladov z miesta jeho bydliska v C. do miesta

bydliska maloletého dieťaťa v C. spôsobenú mu tým, že žalovaná mu dňa 11.11.2023 neumožnila styk s
maloletým synom a nepreukázala objektívne dôvody pre nemožnosť realizácie styku, ktorý bol upravený
rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/2/2022-2736 zo dňa 23.6.2022. Odvolací súd zmenil
výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022 tak, že žalobca
bol oprávnený stýkať sa s maloletým A. bez prítomnosti žalovanej každý nepárny týždeň v sobotu od
10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žalovaná bola povinná dieťa na styk
so žalobcom pripraviť a odovzdať ho žalobcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho

centra C. nachádzajúceho sa na K. L. B. C., kde jej ho žalobca v stanovenom čase mal odovzdať. V
priebehu konania vzal podanú žalobu čiastočne späť o zaplatenie 2,35 % ročného úroku z omeškania zo
sumy 138,61 eur od 12.11.2023 do zaplatenia a voči žalovanej uplatnil úrok z omeškania vo výške 7,15
% ročne od 30.9.2025 s poukazom na to, že platobný rozkaz jej bol doručený dňa 29.9.2025, v dôsledku
čoho omeškanie u nej nastalo nasledujúci deň 30.9.2025. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny
poplatok zo žaloby v sume 25,- eur a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalovaná nárok žalobcu na náhradu škody neuznala a žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.
V obsahu odporu proti vydanému platobnému rozkazu uviedla, že platobný rozkaz je neoprávnený,
bez akéhokoľvek právneho základu a bez akéhokoľvek právneho dôvodu na jeho plnenie. Žalobný
návrh je iba ďalším zo série návrhov žalobcu, ktorými takmer permanentne šikanuje žalovanú, snažísa zhoršiť jej finančnú situáciu a to najmä z dôvodu, aby následne takýto stav účelovo využíval
ako nátlak pri súbežnom rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému synovi. Tvrdila, že
podávaním opakovaných návrhov na náhradu domnelej škody žalobcu počas obdobia niekoľkých rokov

postupne spôsobil na strane žalovanej stav, kedy je vystavená jeho konaním do situácie, že začína
byť vážne ohrozená jej finančná situácia, ktorá môže v konečnom dôsledku nepriaznivo ohrozovať aj
zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorý je zverený do jej starostlivosti. Uviedla, že v prípade
akceptácie návrhu žalobcu by na jeho strane vznikol neoprávnený finančný prospech, ktorý by na jeho
strane zakladal bezdôvodné obohatenie. Žalobcove tvrdenia považovala za pravdivé, prezentované

neobjektívne,účelovoaibanazákladejehosubjektívnehovnímaniaasubjektívnehovýkladu.Poukázala
na to, žalobca pri prezentácii svojich dôvodov účelovo vynechával ostatné skutočnosti, ktoré s
posudzovanou situáciou úzko súviseli a ktoré musia byť objektívne posudzované v kontexte celého
sporu, tak, aby tento bol následne príslušným súdom spravodlivo rozhodnutý. Nepovažovala za pravdivé
tvrdenia žalobcu, že sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a že vytvára obštrukcie, ktorými sa
snaží mylne vyvolávať dojem, že je ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie. Prezentovala názor, že

v posudzovanom prípade preukázateľne existovali objektívne okolnosti, na základe ktorých sa styk
žalobcu s maloletým nemohol uskutočniť dňa 11.11.2023 a to nielen v tento jeden deň. Poukázala na
to, že upozornila žalobcu vopred na to, že tento styk sa s vysokou pravdepodobnosťou neuskutoční
a súčasne aj žalobca vedel, že sa predmetný styk s maloletým neuskutoční a to na základe jeho
vlastnej vedomosti, predchádzajúcej skúsenosti a aj jeho následného konania po neuskutočnenom

styku. Konanie maloletého dňa 11.11.2023, ktoré vo svojom návrhu žalobca úplne opomenul (čo okrem
iného jasne preukazuje aj účel podaného návrhu žalobcu a cieľ ktorý žalobca sleduje), bolo spôsobené
a zapríčinené okrem iného i predchádzajúcim konaním osôb, ktoré realizovali výkon rozhodnutia a ktoré
tým, že uviedli do omylu maloletého, primárne spôsobili absolútne odmietanie styku so žalobcom na
strane maloletého. V tejto súvislosti poukázala na to, že dňa 23.7.2023 realizovala sudkyňa Okresného

údu Prievidza styk maloletého s otcom a to tým spôsobom, že sa dostavila do miesta trvalého
pobytu maloletého a spoločne so Žalobcom , presvedčili maloletého na styk s otcom s tým , že „ked'
maloletý nechce ísť spať k otcovi, tak ona mu dáva sudcovské slovo, že ho otec večer donesie
naspäť domov. Že si má rozmyslieť, či chce íst' tak ako deň predtým, do večera bez prespania."
Sudkyňa toto sľúbila maloletému trikrát a sľúbil mu to aj otec tak, ako to vyplýva aj zo zabezpečenej

zvukovoobrazovejnahrávky.Otecsamozrejmemaloletéhodomovnedoniesolažalovanejargumentoval
tým, že vraj vyslovene súd zle pochopila. Následkom takéhoto konania došlo neskôr, teda aj dňa
14.10.2023 k situácii, že maloletý nielenže odmietal styk so žalobcom, ale tesne pred odovzdaním
na styk plakal, kričal, že za otcom nejde, schovával sa a v niektorých momentoch sa dostával až do
stavu záchvatov a hysterického odmietania styku so žalobcom. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajú

aj zo žalobcom predloženej SMS komunikácie, ktorá preukazuje, že žalobca sa primárne nesnaží o
riešenie príčiny existujúceho stavu, ale si čisto účelovo zabezpečuje dôkazy na následné podávanie
trestnýchoznámení,uplatňovaniadomnelejškodyapredkladanieformálnychdôkazovnasvojekonanie.
Aj z následného konania žalobcu bolo podľa žalovanej zrejmé, že sám žalobca reálne ani nemal
záujem o styk, ale prioritne sa sústredil na zabezpečenie si dôkazného materiálu na už vtedy plánované

uplatnenie si domnelej náhrady škody, ktorú mu mala podľa jeho tvrdení spôsobiť žalovaná. K zápisnici
o trestnom oznámení zo dňa 11.11.2023 uviedla, že nie je relevantným dôkazom v prejednávanej veci,
pretože z nej nevyplýva žiadna bez dôvodných pochybností preukázaná skutočnosť, je iba úradným
záznamom subjektívneho vyjadrenia žalobcu, ktorého pravdivosť nikto nepreveroval. Z tohto dôkazu
podľa vyjadrenia žalovanej nevyplýva, že by sa dopustila akéhokoľvek protiprávneho konania, a to či

už z pohľadu trestného alebo civilného práva. Z SMS komunikácie, predloženej žalobcom je zrejmé, že
sa nepokúšal vzniknutú situáciu konštruktívne riešiť, konal vedome a účelovo tak, aby následne vedel
preukázať vznik domnelého nároku na jeho strane. Prezentovala právny názor, že protiprávne konanie
musí byť poškodeným preukázané, takisto aj vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto

príčin. Opomenutie môže privodiť zodpovednosť za škodu, ak ide o opomenutie takej povinnosti, keď
škodca bol povinný konať. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Príčinná súvislosť je
objektívnou kategóriou a nemožno ju zamieňať so zavinením škodcu. Ku skúmania zavinenia, kde sa
zavinenie vyžaduje (§ 420 a § 424 OZ) pristúpi súd až potom, keď bola zistená príčinná súvislosť medzi

protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou (R 47/1984). Dôkazné bremeno ohľadne príčinnej
súvislosti zaťažuje poškodeného. Ide o otázku skutkovú, nie právnu. O vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak vznikla konkrétna majetková ujma, následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda
ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť lentaké protiprávne konanie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Vzťah príčiny a následku musí byť
priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky /ďalej aj len „NS SR“/ sp.zn. 2CdO 292/2006). O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy,

ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, či právom kvalifikovanej udalosti,
teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda, ak je doložené, že
nebyť protiprávneho úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie
ktorej by škodový následok nevznikol. Nemusí ísť pritom o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin,

ktorý sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide a to o príčinu podstatnú. Ak
je kauzálna súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody prerušená, ide o tzv. nepriamu
škodu. Judikatúra i doktrína presadzujú názor, že za súčasného právneho vzťahu patrí poškodenému
nárok na náhradu škody len v prípade priamej škody (ktorá má podobu skutočnej škody alebo ušlého
zisku) a nepriama škoda náhrade nepodlieha. Pri priamej škode judikatúra vychádza z toho, že pri nej
existuje priama príčinná súvislosť medzi protiprávnym spôsobením škody a vznikom škody, zatiaľ čo pri

nepriamej škode tento priamy príčinný vzťah chýba (rozhodnutie R7/1979). Všeobecná zodpovednosť
za škodu podľa § 420 OZ je zodpovednosťou za predpokladané zavinenie. Zavinenie sa právnou
teóriou i praxou chápe ako psychický vzťah škodcu k vlastnému konaniu, ktoré sa prieči objektívnemu
právu a ku škode ako protiprávnemu výsledku tohto konania. Zbavenie sa zodpovednosti potom
znamená, že škodca pri splnení predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu musí preukázať,

že škodu nezavinil. Teda musí preukazovať okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že
škode, vzniknutej porušením právnych povinností, nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré od neho bolo možné - objektívne posudzované - za daných okolností konkrétneho prípadu
požadovať. V posudzovanom prípade nebola podľa žalovanej preukázaná príčinná súvislosť medzi
konaním žalovanej a následným vznikom škody na strane žalobcu. K vzniku domnelej škody žalobcu,

ktorú sám označil, nedošlo pre pasivitu alebo odpor žalovanej, ale výlučne z vôle a konania samotného
maloletého dieťaťa. Nimi tvrdené skutočnosti preukazuje s odstupom času aj konanie maloletého, ktoré
je priamo zachytené, preukázané a teda dôkazne zabezpečené aj z realizovaných výkonov rozhodnutia,
ktoré pravidelne a na výslovnú žiadosť žalobcu vykonáva Okresný súd Prievidza. Aj zo zabezpečených
dôkazov Okresným súdom Prievidza, ktoré boli vyhotovené v rámci výkonu rozhodnutia bolo podľa

jej názoru možné reálne vidieť, že prioritne žalobca svojím dlhodobým a cieleným konaním postupne
primárne spôsobil stav, ktorým dnes označuje ako porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej.
Uplatňovaný nárok žalobcu je nutné v posudzovanom prípade vyhodnotiť v širších intenciách celej
situácie, ktorá má podľa tvrdení žalobcu zakladať oprávnenosť jeho nároku. V danom prípade je
nutné tiež brať v úvahu aj závery znaleckého dokazovania, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku

č. 5/2022, vyhotovené znalkyňou A. I. D., ktorý bol zabezpečený a následne vykonaný na Okresnom
súde Bratislava IV vo veci sp.zn. 13P/91/2009. Zo záverov tohto posudku okrem iného vyplynulo, že
vzťah maloletého dieťaťa nie je na podvedomej báze narušený ani k jednému z rodičov. Narušenie
nastáva situačne pri konfliktoch medzi rodičmi, ktorými je maloleté dieťa zaťažené. Znalkyňa počas
vyšetrenia nezistila vedomé tendencie k manipulácii maloletého. Vzájomné narušené vzťahy medzi

rodičmi vplývajú výrazne negatívne na maloletého a pretože je maloletý primárne viazaný na matku, tak
tieto vzájomné narušené vzťahy rodičov spôsobujú jeho príklon k osobe matky a odklon od osoby otca.
Znalkyňa tiež uviedla, že otec matku subjektívne vykresľuje ako psychicky labilnú osobu, čím narúša
ich vzájomný vzťah a aj prípadne ochotu matky s otcom lepšie spolupracovať. Matka síce pripravuje
maloleté dieťa na styk s otcom, avšak vnútorne sa môže cítiť konaním otca a jeho výrokmi o jej duševnej

poruche dotknutá a má pocit, že otec maloletého nechce spolupracovať a meniť svoj postoj k nej a
prispôsobovať aj sám seba k potrebám maloletého. Maloletý pretože je na matku naviazaný, môže aj
napriek jej snahe o motiváciu syna k stretávaniu s otcom toto stretávanie odmietať, pretože nechce byť
od matky dlhodobejšie odlúčený. Z vyššie uvedených záverov znaleckého posudku je zrejmé, že matka
- žalovaná sa preukázateľne nedopúšťa a ani sa nemá ako dopúšťať žiadneho takého konania, ktoré by

zakladalo jej zodpovednosť na náhradu škody voči žalobcovi, tak ako ju tento prezentuje. Tvrdila, a to aj
s odstupom času od posudzovanej udalosti a v súbehu s aktuálnym stavom, ktorý v súčasnosti existuje,
že sám žalobca svojím úmyselným a účelovým konaním ďalej intenzívne prehlbuje a zhoršuje situáciu,
ktorú v konečnom dôsledku určite veľmi intenzívne vníma aj maloletý. Z uvedeného je teda zrejmé,
že príčinná súvislosť medzi domnelou škodou žalobcu a konaním žalovanej, preukázateľne neexistuje.

K nenaplnenému styku otca s maloletým nedošlo v dôsledku konania matky, ale preukázateľne z
dôvodov, ktoré vychádzali jednoznačne z vôle samotného dieťaťa. V posudzovanom prípade bola
zákonná povinnosť preukázať konanie žalovanej povinnosťou žalobcu. Žalobca však takéto konanie
žalovanej nepreukázal a svoj nárok zakladá výhradne na subjektívnych domnienkach, ktoré nie sú vdanom prípade na priznanie náhrady škody dostačujúce. Aj na základe predchádzajúcich obdobných
prípadov rozhodovaných na Okresnom súde Prievidza žalobca mohol mať a určite aj mal vedomosť,
že mu s vysokou pravdepodobnosťou vznikne škoda, no aj napriek tomu realizoval konanie, aby si

následne z takéhoto postupu mohol uplatniť domnelú náhradu škody. Takýto postup, resp. úmyselné
a účelové konanie žalobcu považovala za neprijateľné a v danom prípade je to aj okolnosť, ktorá v
rámcivšeobecnéhovýkladuvyššiecitovanýchaplikačnýchpravidielpomerneintenzívneoslabujeprávny
základ žalobcom uplatneného nároku. V tomto prípade neexistuje žiadne aktívne konanie a ani pasivita
zo strany žalovanej, ktoré by boli alebo mohli byť príčinnou súvislosťou k ujme tvrdenej žalobcom.

Dieťa, ktoré má primeraný vek a rozumové schopnosti, prejavilo vlastnú vôľu, ktorá preukázateľne nie
je výsledkom manipulácie matky, ani jej nedostatočnej výchovy alebo vedenia. Z pohľadu existujúcej
judikatúry a takisto praxe súdov možno konštatovať, že nemožno vyžadovať od rodiča, aby prinútil dieťa
k styku, ak dieťa prejaví dôvodný a konzistentný odpor a zároveň nie je preukázané, že rodič (v tomto
prípade žalovaná) tento odpor vyvolala, spôsobila alebo ho udržiava. Zodpovednosť za škodu podľa OZ
je viazaná na zavinenie alebo aspoň porušenie právnej povinnosti. Ak žalovaná plnila rozhodnutie súdu

o úprave styku tým, že zabezpečila a pripravila dieťa, neporušila žiadnu povinnosť. Žalovaná nemôže a
podľa zákona ani nesmie niesť zodpovednosť za výsledok konania alebo rozhodovania sa samotného
dieťaťa, ktoré nie je možné nijako z jej strany ovplyvniť. Ak by mal súd posudzovať zodpovednosť
žalovanej za nezrealizovaný styk, musel by zároveň odoprieť autonómiu dieťaťu pri jeho vyjadrení
vlastnej vôle, čo by bolo v zásadnom rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa a nadradenou koncepciou

najlepšieho záujmu dieťaťa. V danom prípade neexistuje ani právny titul pre vznik takejto zodpovednosti
aniprávomchránenýzáujem,ktorýbybolobjektívneporušenýkonanímžalovanej,ktorápodľavlastného
vyjadrenia žiadnym spôsobom neporušila zákonnú povinnosť a ani nekonala protiprávne. Z uvedených
dôvodov nie je možné preukázať vznik škody právneho charakteru, ani jej príčinnú súvislosť s konaním
žalovanej. Aj vzhľadom na množstvo a permanentnosť podávania žalôb zo strany žalobcu považovala

jeho konanie za konanie majúce znaky zneužitia práva, a to najmä za účelom šikanovania žalovanej.
Žalobca svojím konaním postupne, aj keď zatiaľ nepriamo, začína ohrozovať aj najlepší záujem a
stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa namiesto toho, aby sa konštruktívne snažil o riešenie
primárnej príčiny existujúcej situácie. Aj podľa rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike mala
za to, že označenému konaniu žalobcu by súd nemal poskytnúť súdnu ochranu. V časti uplatnených

úrokovzomeškaniamalazato,žeúrokakopríslušenstvouplatnenejsumyjemožnédôvodnepožadovať
od času, kedy malo dôjsť k predpokladanému plneniu v danej výške. Pretože žalobca označenú sumu
uplatnil voči žalovanej preukázateľne prvýkrát až v momente podania žalobného návrhu, neexistoval
podľa názoru žalovanej zákonný dôvod na priznanie úroku z označenej sumy odo dňa 12.11.2023. Voči
žalobcovi uplatnila nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Žalobca neprítomnosť na ňom ospravedlnil
prostredníctvom právneho zástupcu a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal. Žalovaná predvolanie na
pojednávanie v odbernej lehote v mieste bydliska neprevzala. Súd konštatuje, že žalovaná sa v mieste
bydliska zdržiava, kde si preberá súdne zásielky, čo bolo zistené z obdobných vecí prejednávaných

tunajším súdom týkajúcich sa totožného nároku na náhradu škody uplatneného žalobcom proti
žalovanej a totožnú adresu bydliska uviedla aj v odpore zo dňa 15.10.2025, kde jej bol doručený aj
platobný rozkaz do vlastných rúk, ktorý osobne dňa 29.9.2025 prevzala. Žalovaná neprítomnosť na
pojednávaní neospravedlnila a z dôležitého dôvodu ho nežiadala odročiť. Súd vo veci konal a rozhodol
v neprítomnosti strán sporu v súlade s ust. § 180 CSP.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu SMS správ z čl. 10 spisu, zápisnice o podaní
trestného oznámenia zo dňa 11.11.2023, rozsudku Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoP/20/2022-2736
zo dňa 23.6.2022, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, technického preukazu OMV z čl. 9 spisu,
odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 15.10.2025, písomného vyjadrenia žalobcu vo veci z čl. 60

spisu, uznesenia o začatí trestného stíhania proti žalovanej zo dňa 17.10.2024, obžaloby podanej na
žalovanú zo dňa 23.4.2025, fotodokumentácie z čl. 86 až 89 spisu, ostatných listinných dôkazov v spise
založených a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022, právoplatného
dňa 22.7.2022 bol styk žalobcu s maloletým A. dňa 14.10.2023 upravený tak, že bol oprávnený bez
prítomnosti žalovanej stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že žalovaná bola povinná maloletého na styk sožalobcom pripraviť a odovzdať mu ho v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra
C. nachádzajúceho sa na K. L. B. C., kde jej ho žalobca v stanovenom čase mal odovzdať.

6. Medzi stranami nebolo sporné, že podľa vyššie citovaného rozsudku odvolacieho súdu sa dňa
11.11.2023žalobcadostavilpredKultúrnecentrumnaK.L.B.C.,alekodovzdaniumaloletéhožalovanou
žalobcovi nedošlo.

7. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že pred dňom 11.11.2023 žalobca

niekoľkokrát oslovil žalovanú s otázkou, ako sa má jeho syn, na ktorú mu opakovane neodpovedala.
Dňa 10.11.2023 žalobca žalovanej oznámil: ,,Zajtra odovzdanie na styk na námestí o 10,00 hod.“.
ŽalovanánaSMSsprávuneodpovedala.Následnevdeňupravenéhostykužalobcusmaloletýmžalobca
žalovanej napísal: ,,Čakám na námestí“, na čo mu žalovaná odpísala: ,,A. je oblečený, nachystaný, ale
nechce ísť ani do auta, plače, že nejde za tatkom, lebo tatko ho zase večer nedonesie domov.“ Žalobca
o 10.00 žalovanej napísal: ,,Idem pred dom, máš možnosť si rozmyslieť svoje úmyselné konanie a syna

mi odovzdať, to čo robíš nášmu synovi veľmi škodí, uvedom si to." "Som pred domom, otvor dvere a
normálne mi A. odovzdaj." Následne o 10.22 hod. žalovaná žalobcovi napísala: "A. presviedčam, aby
išiel, ale plače a schováva sa, že nechce ísť za tatkom, lebo sa bojí, že ho tatko večer nedonesie domov
ako minule." Následne žalobca napísal žalovanej ďalšie SMS správy, v ktorých ju vyzval na odovzdanie
maloletého.

8. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne, po dostavení sa pred rodinný dom, v
ktoromžalovanásmaloletýmbýva,privolalhliadkupolície,kodovzdaniudieťaťažalobcovivšaknedošlo.
Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru v Prievidzi, Odbor kriminálnej polície Prievidza.

9. Dňa 11.11.2023 na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície bola spísaná zápisnica o trestnom
oznámení žalobcu, z ktorej vyplýva, že dňa 11.11.2023 bol oprávnený stretnúť sa so svojím maloletým
synom, ale matka mu tak, ako v predchádzajúcich prípadoch maloletého riadne neodovzdala napriek
tomu, že táto povinnosť jej vyplývala z vykonateľného súdneho rozhodnutia. Uviedol, že následne po

tom, ako matka maloletého sa spolu s maloletým nedostavili na námestie, prišiel pred jej dom, zazvonil
pri bráničke, nikto mu neotvoril a matka mu písala SMS správy, v ktorých opakovala to isté napriek
tomu, že ju opakovane žiadal, aby mu syna normálne odovzdala. Keďže sa nemal ako k synovi dostať,
privolal na miesto samé policajnú hliadku, policajt zazvonil pri bráničke, ako vždy otvoril mu starý otec
maloletého a pozval policajta do predsiene domu. Policajt mu uviedol, že matka bola doma, povedala

mu, že syn nechce na styk ísť, pričom policajt jeho syna nevidel. Matka dieťa nevydala ani napriek výzve
policajta a nepredložila ani žiaden doklad o ochorení dieťaťa. Matka tým zmarila už 127. styk.

10. Zo zmluvy o výpožičke, zo dňa 24.9.2021 uzatvorenej medzi M. H. N. ako požičiavateľom a žalobcom
akovypožičiavateľomvyplýva,žepožičiavateľbezodplatneprenechalžalobcovivozidloVWTiguanEČV:

E. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú.

11. Z fotokópie technického preukazu motorového vozidla značky Volkswagen Tiguan, EVČ: SC1195GD
(čl. 34 spisu) vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla je H. N.. Dátum prvej evidencie vozidla je v

technickom preukaze deň 27.8.2018 a okrem iných technických údajov spotreba paliva 7,6 litrov na 100
km. Z informácií dostupných na internete (www.statdat.statistics.sk) vyplýva, že počas kalendárneho
týždňa od 6.11.2023 do 12.11.2023 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,587 eur/liter.

12. Z dôvodu opakovane zmarených stykov žalobcu s maloletým Matejom OR PZ Prievidza,

odbor kriminálnej polície, prvé oddelenie vyšetrovania pod sp.zn. ČVS:ORP-558/1-VYS-PD-2023 dňa
17.10.2024 začalo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1
Trestného poriadku vznieslo obvinenie voči žalovanej pre spáchanie prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona.

13. Proti vyššie uvedenému uzneseniu podala žalovaná sťažnosť, ktorú uznesením č.k. 2Pv
351/23/3307-150 zo dňa 28.10.2024 prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza zamietla ako
nedôvodnú. Z odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia vyplýva, že maloletý A. dokáže a môže byť s
otcom bez prítomnosti matky a dokonca, že maloletý s otcom bez prítomnosti matky prespal. Súčasťouvyšetrovacieho spisu sú aj fotografie a záznamy predložené oznamovateľom, z ktorých je zrejmé, že
maloletý počas stykov s otcom sa správal uvoľnene, smial sa. Poukázala takisto na správy Centra
pre deti a rodiny Prievidza, ktoré vykonáva odborné poradenstvo, ktoré bolo uložené obvinenej a

oznamovateľovi súdom. Zo spisu tiež vyplýva, že vzhľadom na odpozorované reakcie dieťaťa, počas
intervencie v prítomnosti matky, by spoločné stretnutie rodičov a dieťaťa nemuselo priniesť očakávaný
výsledný efekt. Potrebné je tiež vziať do úvahy a prihliadať na niektoré vyjadrenia maloletého, ktoré
nezodpovedajú jeho veku, pričom k niektorým vyjadreniam nemohol sám dospieť, ale tieto musel s
najväčšou pravdepodobnosťou prebrať od matky, alebo od iných blízkych osôb, ktoré majú vedomosť

o niektorých skutočnostiach súvisiacich s obvinenou, s oznamovateľom a s maloletým A.. Čo sa týkalo
tvrdenia obvinenej, že syn styky s otcom odmieta, pre jeho konanie napríklad privolávanie policajných
hliadok počas choroby syna, trvaním styku s prespaním, uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutia,
uvádza, že oznamovateľ sa snaží všetkými dostupnými legálnymi prostriedkami dosiahnuť, aby sa styk
so synom realizoval v zmysle rozsudku súdu. Keby sa styk oznamovateľa s maloletým realizoval v
zmyslerozsudku,nebolobypotrebnéničriešiťatoaniprostredníctvompolícieasúdovaoznamovateľby

nemal dôvod pristúpiť k opatreniam popísaných v sťažnosti. To, že oznamovateľ nerezignoval a naďalej
sa snaží o uskutočnenie styku so synom, mu nie je možné dať za vinu. V súvislosti s tým poukazuje
napríklad na to, že v dňoch 23.7.2023 a 24.7.2024 sa styk oznamovateľa realizoval so synom bez
problémov a to bez prítomnosti obvinenej a aj s prespaním maloletého A. s otcom. Poukázala tiež na to,
že ani prehratím zvukových záznamov predložených obvinenou so sťažnosťou nezistila také okolnosti,

ktoré by vylučovali vznesenie obvinenia za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349
Trestného zákona.

14.Dňa23.4.2025bolanažalovanúpodanáOkresnouprokuratúrouPrievidzaobžalobaprepokračovací
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona z dôvodu opakovaného

zmarenia styku otca s maloletým dieťaťom. Vec sa v súčasnosti vedie na tunajšom súde pod sp.zn.
3T/18/2025.

15. Skutočnosť, že vzťah žalobcu s jeho maloletým synom je bezproblémový, preukazoval žalobca v
priebehu konania viacerými fotografiami, ktoré sú založené v spise na č.l. 86-89.

16.Podľa§415OZ,každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

17. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

20. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu
neškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak bola porušená konkrétna

povinnosť, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v konkrétnych ustanoveniach
Občianskeho zákonníka, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak neboli porušené
konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa
zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch,
treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo

či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto
povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa
stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti
podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením
preventívnejpovinnosti,ktorýmvzniklaškodanazdraví,majetku,naprírodealebonaživotnomprostredí,

vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému,
t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.21. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka
je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a zavinenie, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za

škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným.
Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa
zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak
fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na
tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú

priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe
apríčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonaním(porušenímpovinnosti)avzniknutouškodousúďalšími
podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu
sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení

tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k
vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti
tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako
vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej.

Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj
predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe
znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri
úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je
daná len vedomostná zložka. Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň

zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba
dokázať.

22. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že na základe rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa 9.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022, právoplatného dňa 22.7.2022 bol styk
žalobcu s maloletým A. dňa 14.10.2023 upravený tak, že bol oprávnený bez prítomnosti žalovanej
stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od
9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že žalovaná bola povinná maloletého na styk so žalobcom pripraviť a
odovzdať mu ho v stanovenom čase pred vchodom do budovy Kultúrneho centra C. nachádzajúceho

sa na K. L. B. C., kde jej ho žalobca v stanovenom čase mal odovzdať.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že podľa vyššie citovaného rozsudku odvolacieho súdu sa dňa
11.11.2023žalobcadostavilpredKultúrnecentrumnaK.L.B.C.,alekodovzdaniumaloletéhožalovanou
žalobcovi nedošlo.

24. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zodpovednosti žalovanej za škodu - cestovné náklady,
ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska v C. do miesta bydliska maloletého
dieťaťa v C. za účelom realizovania styku dňa 11.11.2023, ktorý žalobcovi nebol umožnený a vzhľadom
na obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla

zabrániť a jej vznik nezavinila.

25. Z predloženej SMS komunikácie medzi stranami bolo preukázané, že pred dňom 11.11.2023 žalobca
niekoľkokrát oslovil žalovanú s otázkou, ako sa má jeho syn, na ktorú mu opakovane neodpovedala.
Dňa 10.11.2023 žalobca žalovanej oznámil: ,,Zajtra odovzdanie na styk na námestí o 10,00 hod.“.

ŽalovanánaSMSsprávuneodpovedala.Následnevdeňupravenéhostykužalobcusmaloletýmžalobca
žalovanej napísal: ,,Čakám na námestí“, na čo mu žalovaná odpísala: ,,A. je oblečený, nachystaný, ale
nechce ísť ani do auta, plače, že nejde za tatkom, lebo tatko ho zase večer nedonesie domov.“ Žalobca
o 10.00 žalovanej napísal: ,,Idem pred dom, máš možnosť si rozmyslieť svoje úmyselné konanie a synami odovzdať, to čo robíš nášmu synovi veľmi škodí, uvedom si to." "Som pred domom, otvor dvere a
normálne mi A. odovzdaj." Následne o 10.22 hod. žalovaná žalobcovi napísala: "A. presviedčam, aby
išiel, ale plače a schováva sa, že nechce ísť za tatkom, lebo sa bojí, že ho tatko večer nedonesie domov

ako minule." Následne žalobca napísal žalovanej ďalšie SMS správy, v ktorých ju vyzval na odovzdanie
maloletého.

26. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu názoru, že žalovaná
zavinene zmarila stretnutie maloletého so žalobcom, keď bez akéhokoľvek relevantného objektívneho

dôvodu maloletého na stretnutie s ním nepripravila a stretnutie mu neumožnila. Svojím (ne)konaním
priamo porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným súdnym rozhodnutím a zodpovedá za škodu
vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná zavinene zmarila styk
maloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi a zároveň
nesplnilaaniprevenčnúpovinnosťpodľa§415Občianskehozákonníka.Osplneníprevenčnejpovinnosti
by bolo možné uvažovať vtedy, ak by žalovaná existujúcu objektívnu okolnosť žalobcovi včas oznámila

a ten by tak nemusel zbytočne absolvovať cestu do miesta bydliska maloletého, čo nebolo preukázané.

27.Jezrejmé,žežalovanámalaprávnupovinnosťvyplývajúcujejzvykonateľnéhosúdnehorozhodnutia,
umožniť dňa 11.11.2023 stretnutie žalobcu s maloletým dieťaťom. Žalobca žalovanej riadne oznámil, že
si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Bolo potom preukázané, že jeho cesta dňa 11.11.2023 na miesto stretnutia

so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom čoho je i podanie trestného oznámenia
žalobcu na žalovanú zo dňa 11.11.2023. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 11.11.2023 právo na
stretnutie s dieťaťom na základe rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 zo dňa
9.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022
v rozsahu tohto rozhodnutia a súčasne bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom

umožniť a prípadne žalobcu upozorniť na jeho povinnosť dieťa vrátiť o 18.00 hod. toho istého dňa.
Bolo preukázané, že škoda žalobcu pozostávajúca zo vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia s maloletým dieťaťom.
Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním,
a to neumožnením stretnutia dieťaťa so žalobcom poruší jeho právo na styk s maloletým a teda poruší

povinnosť uloženú jej vykonateľným súdnym rozhodnutím. Vo veci žalovaná argumentovala tým, že
maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto
skutočnosťvšakžalovanávkonanínijakonepreukázalaatakistonepreukázalaaniexistenciuakejkoľvek
objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu s dieťaťom v uvedený deň realizovať.
Dňa 11.11.2023 žalovaná neumožnila žalobcovi ani vizuálny kontakt s maloletým, nestretla sa s ním

v snahe celú vec na mieste riešiť, vopred žalobcu neinformovala o objektívnej prekážke, pre ktorú sa
jeho stretnutie s maloletým nebude môcť v daný deň uskutočniť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
to, že vyššie uvedené vykonateľné súdne rozhodnutie je žalovaná povinná rešpektovať a plniť si svoju
povinnosť v súdom určenom čase maloletého na styk so žalobcom riadne a včas pripraviť a styk mu
umožniť. Neobstojí jej obrana, že „tesne pred odovzdaním na styk so žalobcom maloletý plakal a styk

s ním odmietal. Uvedené tvrdenia žalovanej zostali v konaní nepreukázané. Dňa 11.11.2023 nezistila
ani hliadka polície, ktorá sa dostavila do miesta bydliska žalovanej a maloletého a ktorej bolo umožnené
vstúpiť do obydlia žalovanej, opodstatnenosť prekážok na strane žalovanej, ktoré je objektívne bránili v
splnení povinnosti odovzdať maloletého žalobcovi za účelom realizácie jeho styku s dieťaťom.

28. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, čo nedokázala nijakým
spôsobomovplyvniť.Súdopätovneuvádza,žetátookolnosťničnemenínapovinnostižalovanejpripraviť
dieťa na styk so žalobcom podľa právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ak medzi
stranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou
stránsporurešpektovaťsúdnerozhodnutie.Pokiaľkrealizáciistykunedošlo,žalovanúzaťažujedôkazné

bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval.
Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla. Po vykonanom dokazovaní nebola preukázaná
existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne bránila dňa 11.11.2023
jeho stretnutiu so žalobcom. Žalovaná v tejto súvislosti namietala vôľu maloletého, ktorý mal podľa nej
styk so žalobcom odmietať a preto považovala nesplnenie si súdom uloženej povinnosti týkajúcej sa

odovzdania maloletého na styk so žalobcom, za súladné s najlepším záujmom maloletého. Je síce
pravda, že záujem maloletého dieťaťa je kľúčovým kritériom pri rozhodovaní súdu vo veciach maloletých
detí, avšak v predmetnom konaní o náhradu škody bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že dané kritérium
(najlepší záujem maloletého dieťaťa) bolo už zohľadnené v konaniach starostlivosti súdu o maloletédieťa a pokiaľ bolo vo veci starostlivosti súdu o maloletého určitým spôsobom rozhodnuté a rozhodnutie
nadobudlovykonateľnosť,niejeprípustné,abysúdvkonaníožalobcomuplatnenejnáhradeškodysúlad
so záujmom maloletého nanovo hodnotil alebo prehodnocoval. Posúdenie žalovanej, čo je v najlepšom

záujme maloletého, preto nepredstavuje okolnosť, ktorá by vylučovala protiprávnosť konania žalovanej
a preukazovala neexistenciu zavinenia žalovanej. Žalobca sa dňa 11.11.2023 domáhal stretnutia s
maloletým podľa vykonateľného rozhodnutia súdu. Treba mať v každom prípade na zreteli, že išlo o
štvorročné dieťa závislé na žalovanej, ktorá ho má vo svojej starostlivosti a tak má možnosť dieťa
ovplyvňovať i po vôľovej stránke. Povinnosťou žalovanej bolo maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom

včas a riadne pripraviť a stretnutie so žalobcom umožniť, čo sa však v danom prípade nestalo. V tejto
súvislosti považuje súd za potrebné uviesť, že na jar roku 2023 sa uskutočnil styk žalobcu s maloletým
a maloletý u neho aj prespal. Stretnutie maloletého so žalobcom bolo bezproblémové, o čom svedčia aj
viaceré fotografie vyhotovené žalobcom v tomto období, na ktorých sa maloletý v prítomnosti žalobcu
tvári šťastne.

29. V konaní bolo preukázané, že žalovaná pred dňom 11.11.2023, prípadne dňa 11.11.2023 žalobcovi
včas neoznámila, že jeho styk s maloletým sa uskutočniť nemôže z objektívnych dôvodov. Za takéto
dôvody nemožno považovať odmietnutie styku dieťaťa so žalobcom. Neuskutočnenie styku nie je
v danom prípade možné pripisovať iba odmietavému postoju maloletého tak, ako to tvrdí žalovaná.
Žalovaná v konaní nepredložila žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo splnenie si súdom uloženej

povinnosti maloletého syna na styk so žalobcom riadne pripraviť. Nepreukázala, že vyvinula akékoľvek
úsilie, resp., že by uskutočnila konkrétne opatrenia smerujúce k upokojeniu maloletého, k jeho pozitívnej
motivácii na stretnutie so žalobcom a k riadnemu odovzdaniu maloletého žalobcovi na styk tak, aby sa
predišlo vzniku škody (žalobca dňa 11.11.2023 maloletého ani nevidel).

30. S poukazom na vyššie uvedené zistenia bolo preukázané, že neuskutočnenie realizácie styku
žalobcu s maloletým dňa 11.11.2023 nebolo v dôsledku ospravedlniteľného dôvodu, ale išlo o úmyselné
a protiprávne konanie žalovanej. V tejto súvislosti súd zhodne s tvrdením žalobcu uvádza, že opakované
žalobnénávrhyotcapodávanénasúdzdôvoduopakovanéhoneumožneniažalovanejžalobcovistretnúť
sa s dieťaťom, nie je možné označiť za šikanózne konanie žalobcu, pretože z jeho strany ide len o

reakciu na opakované a vedomé porušovanie súdnych rozhodnutí žalovanou.

31. Vzhľadom k tomu, že žalobca preukázal všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej
za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením cestovných nákladov z miesta jeho bydliska do
C. a späť dňa 11.11.2023 za účelom realizácie jeho styku s dieťaťom na základe právoplatného

a vykonateľného súdneho rozhodnutia a žalovaná nepreukázala, že škodu nezavinila, súd žalobu
považoval za dôvodnú a vyhovel jej.

32. Pokiaľ ide o rozsah uplatnených cestovných nákladov za cestu z C. O. C. a späť, teda o výšku
náhrady škody, žalobca pricestoval na styk s maloletým osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v

tom čase v užívaní na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne. Vzhľadom na dlhodobý charakter
výpožičky je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje
opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky
za umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa
výlučne žalobca sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto

skutkových tvrdení žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné a nárok
žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v
znení neskorších predpisov v súvislosti s použitím osobného motorového vozidla na cestu z C. O. C.
a späť za preukázaný.

33. Cesta žalobcu z miesta bydliska C. - E. F. do miesta stretnutia s maloletým, C., K. L. a späť
predstavuje vzdialenosť 372 km. Podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 Zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách si žalobca uplatnil základnú náhradu v sume 93,74 eur (0,252 eur x 372 km podľa
Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 247/2023 Z.z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách) a náhradu za spotrebované pohonné

hmoty v sume 44,87 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v Slovenskej republiky
podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od
6.11.2023 do 12.11.2023 v sume 1,587 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km. Celkom predstavujú
žalobcom uplatnené cestovné náklady sumu 138,61 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhradyškody spočívajúcej vo vynaložených cestovných nákladoch za účelom realizácie styku podľa Zákona
č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, aj v týchto prípadoch ide o
ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie R 12/90, rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 20Co/9/2020

zo dňa 26.11.2020, rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 27Co/62/2023-261 zo dňa 23.11.2023,
rozsudok Krajského súdu Trenčíne č.k. 8Co/2/2025-181 zo dňa 26.3.2025).

34. Omeškanie žalovanej bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku
z omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Počiatok

omeškania žalovanej bol ustálený od 30.9.2025, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanej, kedy
bola žalobcom prvýkrát vyzvaná na náhradu škody.

35. O čiastočnom zastavení konania o zaplatenie 2,35% ročného úroku z omeškania zo sumy 138,61
eur od 12.11.2023 do zaplatenia súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP v dôsledku späťvzatia žaloby
žalobcom v tejto časti.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol vo veci úspešný,
preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. Neúspešnej žalovanej nárok na
náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.