Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200304
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200304.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej JUDr. Jurajom Kompanom, advokátom so sídlom
Mlynarovičova 7, Bratislava, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta
naČervenýmost6,Bratislava,IČO:31755194,zastúpenémuAdvokátskakanceláriaIvanSyrový,s.r.o.,
so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Krajský pamiatkový úrad Nitra vydal dňa 16. decembra 2020 prvostupňové rozhodnutie č.
KPUNR-2020/3465-14/102354/GAZ, ktorým určil právnemu predchodcovi žalobkyne A. F. C. ako

vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Nevericiach, parc. č. XXX/X, kat. úz. G. (ďalej aj „NKP“),
zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. XXXXX/X, aby vykonal nasledujúce
opatrenia smerujúce k náprave nežiadúceho stavu NKP:
1. Dôsledne uzatvoriť objekt a všetky okenné otvory pred poveternostnými vplyvmi; a to bezodkladne
od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Odstrániť nežiadúci nárast terénu v bezprostrednom kontakte s budovou kaštieľa; a to v termíne do
4 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Pravidelne vykonávať odstraňovanie náletovej zelene v rozsahu 1-2 m od murív kaštieľa, min. 2 x
ročne.
4. Domurovať z hľadiska statiky najviac poškodené časti stavby, ktorými je ukončenie murovaných
stavebných konštrukcií vrátane korunnej rímsy; a to v termíne do 4 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Následne vykonať zabezpečenie strešnej konštrukcie kaštieľa pri zachovaní pôvodného tvaru strechy
a pôvodných prvkov nadstrešných murovaných častí vrátane uplatnenia zodpovedajúcej strešnej krytiny,

práce realizovať podľa výkresov projektu statiky, spracovaného Ing. árch. H. G. 27.08. 2007: výkres
krovu-pôdorys a výkres krovu-rezy.
6. Následne riadne zachytiť a odviesť zrážkové vody čo najďalej od objektu s využitím funkčného
systému klampiarskych prvkov.7. Práce v zmysle bodu 5. a 6. tohto rozhodnutia ukončiť v termíne do 10 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení uviedol, že vykonal dňa 01. októbra 2020 štátny pamiatkový dohľad (ďalej len
„ŠPD“) za účelom sledovania stavu, využívania a zabezpečenia základnej ochrany pamiatkového
fondu. Predmetom ŠPD bola kontrola spôsobu zabezpečenia základnej ochrany predmetnej národnej
kultúrnej pamiatky. Správny orgán prvého stupňa výkonom ŠPD konštatoval stavebno-technický stav
preukázateľnenarušený(stavbavykazujezásadnenarušeniastrechy,absenciufunkčnéhozachytávania

a odvedenia zrážkových vôd, viacero provizórnych opatrení pri opravách strechy, zásadné poškodenia
drevených konštrukcií krovu, poškodenia strešných krytín, v podstatnej miere strata omietkového
plášťa budovy vrátane architektonických prvkov a článkov, viditeľné trhliny v murive, deštruovanú
korunnú rímsu stavby, neupravené okolie s nárastom terénu, výskyt vegetácie v časti strechy; v
interiéri prepadnuté stropy, miestnosti vo veľkej miere zaplnené deštrukciami a sutinou, prípadne iným
nevhodným materiálom; objekt má zabezpečené dverné výplne proti vstupu nepovolaných osôb, okenné

výplne vo väčšej miere provizórne chránené proti poveternostným vplyvom fóliami na samostatných
drevených konštrukciách).

3. Ďalej konštatoval, že vlastník národnej kultúrnej pamiatky mal od doby nadobudnutia do svojho
vlastníctva poskytnutý dostatočný časový priestor na prípravu a realizáciu jej obnovy. Ako každý iný

vlastník má, a aj v minulosti mal, možnosť žiadosť o financie z dotačných fondov. Zdôraznil, že vzal
do úvahy námietky vlastníka a vysporiadal sa s nimi s ohľadom na stavebno-technický stav NKP a
stav jej zachovaných pamiatkových hodnôt, pre ktoré je súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej
republiky. Najmä sa vysporiadal s akútnou potrebou zásadného zásahu v prospech záchrany národnej
kultúrnej pamiatky, pretože bez neho hrozí deštrukcia a zánik kaštieľa, za ktorú správny orgán prvého

stupňa nemôže niesť zodpovednosť. Zároveň vyslovil, že súčasný stav národnej kultúrnej pamiatky je
výsledkom nielen zásahov nepovolaných osôb ale najmä absenciou využitia, masívnym zatekaním a
zavĺhaním objektu z dôvodov poškodenej strechy a strešnej krytiny, čo viedlo k strate pamiatkových
hodnôt v rozsahu časti krovových a murovaných stavebných konštrukcií vrátane deštrukcie stropov a
súvisiacich konštrukcií, exteriérových a interiérových omietok v podstatnom rozsahu. Doteraz prijaté

provizórne opatrenia, ktoré boli prijaté orgánom na ochranu pamiatkového fondu a realizované
vlastníkom sa v konečnom dôsledku ukázali ako neúčinné. Provizóriami došlo k zmene tvaru strechy
kaštieľa a v jeho časti aj k obnaženiu podkrovných priestorov. Ďalšie provizóriá môžu v tomto
štádiu ochrany stavby ohroziť jej samotnú existenciu, nakoľko už pri vizuálnom posúdení narušených
konštrukcií je zrejmé, že môže dôjsť k jej deštrukcii. Napokon dodal, že vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia správny orgán upravil termíny pre realizáciu jednotlivých opatrení s ohľadom na vyjadrenie
vlastníka a s ohľadom na čas, ktorý uplynul odo dňa výkonu ŠPD.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal právny predchodca žalobkyne odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021 a rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zmenil tak, že právnemu predchodcovi žalobkyne ako vlastníkovi
NKP uložil povinnosť vykonať na vlastné náklady nasledujúce opatrenia smerujúce k náprave
nežiaduceho stavu:
1. Zabezpečiť opravu poškodených častí strešnej krytiny v celom rozsahu, s dôrazom na vylúčenie
zatekania vody do objektu, vplyvu poveternostných podmienok a ochranu proti degradácii muriva,

pri zachovaní pôvodného tvaru. Realizáciu opatrenia vykonať do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
2. Zabezpečiť sfunkčenie odkvapového systému v celom rozsahu, vrátane dôsledného zachytenia a
odvedenia zrážkových vôd v dostatočnej vzdialenosti od stavby, vrátane zabezpečenia pravidelnej
údržby systému a to tak, aby nebola ohrozená prezentácia pamiatkových hodnôt NKP. Realizáciu

opatrenia vykonať do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Zabezpečiť uzatvorenie okenných otvorov a dverných otvorov objektu a zabrániť ich ďalšej degradácii.
Uzatvorenie musí plniť svoju funkciu, ktorou je účinné zabránenie vplyvu poveternostných podmienok
a vniknutiu cudzích osôb do interiéru. Realizáciu opatrenia vykonať do 3 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

4.ZabezpečiťpravidelnéodstraňovanienáletovýchdrevínzpredmetnejNKPapristykumurívsterénom.
Realizáciu opatrenia vykonať bezodkladne a pravidelne vykonávať min. 2x ročne.5. Zabezpečiť vyčistenie interiéru celého objektu od odpadkov a sutiny. Realizáciu opatrenia vykonať do
2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
6. Zabezpečiť základnú ochranu fasád a murív predmetnej NKP, stabilizáciu jej hmoty a zabrániť

ďalšej degradácií materiálu. Základnú ochranu fasád vykonať tak, aby sa predišlo ďalšiemu ohrozeniu,
poškodeniu alebo zničeniu. Pred realizáciou postup konzultovať s KPÚ Nitra. Realizáciu opatrenia
vykonať do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.;
7. Bezprostredné okolie predmetnej NKP udržiavať v stave, ktorý zodpovedá jej vhodnej prezentácií.
Údržbu vykonávať priebežne a pravidelne.

8. Zastabilizovať komínové teleso a zabezpečiť ochranu muriva pred degradáciou. Realizáciu opatrenia
vykonať do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že opatrenia ním nariedené v rozhodnutí č.
PUSR-2014/11190-5/48726/50/ZLN zo dňa 30. júla 2014 podľa zápisu zo ŠPD zo dňa 01. októbra 2015
vlastník splnil, alebo priebežne plnil. Po uplynutí 5 rokov sa však stav NKP nezlepšil, pravidelná údržba
sa nerealizovala dostatočne a efektívne a v súčasnosti kaštieľ nie je v stave, ktorý by neohrozoval

jeho pamiatkové hodnoty. Vzhľadom na nečinnosť vlastníka je potrebné zo strany správneho orgánu
prvého stupňa podnikať pravidelné kroky a kontroly stavu NKP, aby nedošlo k jej úplnému zničeniu a
znehodnoteniu. Dodal, že v rozhodnutí žalovaného č. PUSR-2014/11190-5/48726/50/ZLN zo dňa 30.
júla 2014 bolo opakovane konštatované, že nariadené opatrenia sú stanovené ako provizórium, teda
nie trvalého charakteru a navyše je potrebné sledovať ich účinnosť. Vlastníctvo v zmysle čl. 20 ods. 3

Ústavy SR zaväzuje, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami
chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Nadobudnutím vlastníctva k NKP prevzal
na seba vlastník záväzok ochrany verejného záujmu, starostlivostí o kultúrne dedičstvo. Nedostatok
financií z pohľadu zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov

(ďalej len „pamiatkový zákon“) nie je liberačný dôvod pre nedostatočnú starostlivosť o NKP.

6. Ďalej vyslovil, že hranica medzi údržbou a obnovou nie je v cit. zákone presne stanovená, no snahou
zákonodarcov bolo chrániť všetky pamiatkové hodnoty. Preto si každá NKP vyžaduje individuálny
prístup a rôzny rozsah udržiavacích prác. V prípade, ak sa vlastník kontinuálne stará o NKP a

jej okolie a investuje do uchovávania pamiatkových hodnôt a zveľaďovania NKP, nie je potrebné
nariaďovať tak zásadné opatrenia. Avšak v prípade takéhoto stavu NKP ako je Kaštieľ v Nevericiach je
nevyhnutné vykonať veľmi zásadné opatrenia, ktoré si vyžadujú zásah do hmoty, podstaty, konštrukcii
ako aj vonkajšieho vzhľadu NKP. Vlastník nevykonával ani základnú údržbu okolia NKP odstraňovaním
nevhodnej zelene. Stav bezprostredného okolia má významný vplyv na vonkajšie murivo objektu (vodný

režim,stykzelene,plesne,huby,vlhkosť).Zároveňzdôraznil,žeúčelomkonaniaonápravejezabezpečiť
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, pričom túto nápravu upravuje
§ 31 pamiatkového zákona. Konanie o náprave je konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove
je konaním dobrovoľným, ktorému predchádza žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a upravuje ho § 32
pamiatkového zákona. Konanie o obnove podľa § 32 pamiatkového zákona predpokladá určitú aktívnu

činnosť vlastníka kultúrnej pamiatky.
7. Napokon uviedol, že žalovaný zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a
určil opatrenia na nápravu v súlade s dikciou pamiatkového zákona. Z podkladov pre rozhodnutie,
ktorými sú najmä vykonaný ŠPD je zrejmé, že NKP nie je zabezpečená pred nepriaznivými vplyvmi
poveternostných podmienok a to najmä nedostatočne zabezpečenými okennými otvormi a provizórne

riešenou strešnou krytinou. Je nevyhnutné zabezpečiť objekt pred zrážkovou vodou aj sfunkčnením,
vyčistením zvodového systému a riadnym zabezpečením strešnej krytiny. Základná ochrana NKP v sebe
zahŕňa činnosti na zachovanie pamiatkových hodnôt, dobrý technický, prevádzkový a estetický stav
ako aj vhodný spôsob využitia. Z uvedeného jasne vyplýva, že pokiaľ objekt nie je riadne uzatvorený
a zabezpečený pred nepriaznivými vplyvmi poveternostných podmienok, nie sú dodržané predpoklady

na riadnu základnú ochranu NKP. Vykonaním určených opatrení sa zabezpečí základná ochrana NKP
a zabráni sa ďalšiemu znehodnocovaniu objektu. Dodal, že súčasťou podkladov pre rozhodnutie je aj
fotodokumentácia z vykonaného ŠPD, z ktorej je preukázané, že fasáda objektu podlieha neustálej
deštrukcii do hlbších vrstiev, okenné výplne nemajú sklá a dochádza k ohrozeniu drevených okenných
rámov, korunná rímsa sa miestami rozpadla a v interiéri sa nachádzajú odpadky. Nevyužívaný objekt je v

nevyhovujúcom stave. Omietka je na väčšine miest olúpaná a priestory sú zanedbané. Opadáva sutina
a okenné rámy sú dlhodobo bez základnej údržby. Celkovo možno zhodnotiť stav predmetnej NKP za
nevyhovujúci bez vážnejšej snahy vlastníka situáciu zmeniť.II.
Žaloba

8. Správnou žalobou zo dňa 15. júna 2021 sa právny predchodca žalobkyne domáhal prieskumu
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021, ako
aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. KPUNR-2020/3465-14/102354/GAZ zo dňa 16.
decembra 2020, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

9. V podanej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a porušenie jeho práv. Podľa
jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v

rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

10. V podanej žalobe namietal, že opatrenia, ktorých vykonanie bolo žalobcovi uložené napadnutým
rozhodnutím, majú v zmysle § 32 pamiatkového zákona charakter obnovy národnej kultúrnej pamiatky,
t. j. ide o procesne náročnejší postup, ktorý je vždy iniciovaný zo strany vlastníka a nikdy zo strany

pamiatkového úradu, pričom sa môže vykonávať iba na základe príslušného rozhodnutia k zámeru
obnovy.

11. Ďalej dal do pozornosti, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že rozsah uložených opatrení
má byť stanovený podľa § 31 pamiatkového zákona, pričom sa má jednať o konanie o náprave. Ide však

o dva úplne odlišné inštitúty, s rozdielnymi predpokladmi vzniku zodpovednosti i právnymi následkami za
nedodržanie litery zákona. O tom, že ani samotný žalovaný nie je schopný definovať hranicu toho, čo je
ešte základná ochrana a čo už je obnova pamiatky, podľa žalobcu svedčí nielen jeho postup v danej veci,
ale aj fakt, že samotná publikácia úradu „Vademecum – príručka vlastníka kultúrnej pamiatky (2017)“ o
náprave ako následku nezabezpečenia základnej ochrany pamiatky neuvádza žiadne informácie.

12. Rovnako tak žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie mu ukladá povinnosť vykonať opravu
pri zachovaní pôvodného tvaru strechy, hoci na základe konania vedeného v roku 2014 a rozhodnutia
Krajského pamiatkového úradu Nitra č. PUSR-2014/11190-5/48726/50/ZLN zo dňa 30. júla 2014,
vybudoval žalobca čiastočné pultové prestrešenie na národnej kultúrnej pamiatke. Tvrdil, že závery

žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, sú v priamom rozpore s jeho závermi a opatreniami
z roku 2014, v zmysle ktorých žalobca vykonal ochranu národnej kultúrnej pamiatky. Vybudovanie
novej strechy pôvodného tvaru namiesto súčasného pultového prestrešenia nie je možné považovať za
ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 31 pamiatkového zákona, ale sa jedná o obnovu kultúrnej pamiatky
podľa § 32 pamiatkového zákona.

13. Žalobca ďalej poukázal na lehoty stanovené napadnutým rozhodnutím pre vykonanie jednotlivých
opatrení, pričom žalovanému vyčítal, že tieto opatrenia nie je možné prakticky zrealizovať v stanovených
termínoch. Vykonanie obnovy strechy v pôvodnom tvare je v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia podľa žalobcu nerealizovateľné s ohľadom nielen na rozsah požadovaných prác, ale aj

potrebu stavebného povolenia pre ich vykonanie. Rovnaké skutočnosti namietal vo vzťahu k opatreniu,
týkajúcemu sa sfunkčnenia odkvapového systému, ktoré má žalobca realizovať v lehote 3 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia. Realizáciu tohto opatrenia v takejto lehote označil za nezmyselnú bez
predchádzajúcej opravy strechy, keďže inak nebude kam odkvapový systém uložiť. Uviedol, že žalovaný
v tomto prípade vôbec neposúdil naviazanosť jednotlivých prác a skutočný časový rozsah potrebný pre

ich vykonanie. V tejto súvislosti žalobca dodal, že rozsah požadovaných úprav zasahuje do predpisov
stavebného práva, čím dochádza k narušeniu kompetencie stavebného úradu, nakoľko žalovaný ukladá
žalobcovi, aby realizoval takú stavebnú aktivitu, na ktorú je potrebné vydanie stavebného povolenia.

14. Napokon uviedol, že nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že žalovaný

nedostatočne zdôvodnil, z akých dôvodov ukladá žalobcovi opatrenia pod bodom 1. až 9. Mal za
to, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podstatne venuje opatreniam stanoveným
prvostupňovým rozhodnutím a námietkam žalobcu, ktoré uviedol voči nim vo svojom odvolaní. Avšak
podľa žalobcu podstatné zdôvodnenie opatrení uložených žalobcovi v rozsahu, v akom žalovaný zmenilvýrok rozhodnutia, absentuje. Žalovaný iba konštatuje, že zmenil výrok rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa a určil opatrenia v súlade s dikciou pamiatkového zákona.

15. Zároveň namietal, že žalovaný nevzal za podklad napadnutého rozhodnutia zistený skutkový stav
v administratívnom konaní, keď neprihliadol na skutočný stav národnej kultúrnej pamiatky a stanovil
neprimerané lehoty pre realizáciu opatrení, ktoré predmetným rozhodnutím požaduje vykonať.

III.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. marca 2022 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol,
že so žalobnými dôvodmi nesúhlasí. Mal za to, že rozhodnutie je riadne zdôvodnené, zrozumiteľné a
dostatočne určité. Zdôraznil, že kúpou kultúrnej pamiatky prevzal vlastník na seba i práva a povinnosti
vlastníka kultúrnej pamiatky ustanovené v § 28 pamiatkového zákona, ktorý okrem iného v ods. 2

písm. a/ ustanovuje, že „vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú
ochranu kultúrnej pamiatky“ a v ods. 2 písm. b/, že „vlastník kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu
pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou“. Ďalej uviedol, že zo záverov ŠPD jednoznačne vyplýva,
že došlo k zanedbaniu údržby zo strany vlastníka a stav predmetnej národnej kultúrnej pamiatky hodnotí
ako havarijný. Dlhodobejším nezabezpečením dobrého stavebno-technického stavu NKP si jej vlastník

zároveň neplní povinnosť užívať NKP v súlade s jej pamiatkovou hodnotou podľa § 28 ods. 2
písm. b/ pamiatkového zákona. Z uvedeného dôvodu správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie zo
dňa 16. decembra 2020, ktorým uložil žalobcovi opatrenia na nápravu. Proti tomuto rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že správny orgán prvého
stupňa postupoval v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona. Napadnuté rozhodnutie nariaďuje

vlastníkovi vykonať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie nápravy formou uvedenia predmetnej NKP
do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt, čo v tomto štádiu znamená už jej
samotnú fyzickú záchranu. Z rozhodnutia jednoznačné vyplýva, aké opatrenia smerujúce k náprave
nežiadajúceho stavu je povinný vykonať.

17. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie veci, uviedol, že hranica medzi
údržbou a obnovou nie je v zákone presne stanovená, avšak hlavným úmyslom zákonodarcu je
nepochybne ochrana všetkých pamiatkových hodnôt. Účelom konania o náprave je zabezpečiť základnú
ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 pamiatkového zákona, pričom túto nápravu upravuje § 31
pamiatkového zákona. Konanie o náprave je konaním represívnym, zatiaľ čo konanie o obnove je

konaním, ktorému predchádza žiadosť vlastníka kultúrnej pamiatky a je upravené v § 32 pamiatkového
zákona. Uvedené konanie predpokladá určitú aktívnu činnosť vlastníka. Následne poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/149/2013, v ktorom vyslovil „ochrana pamiatky
je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo
odcudzeniu kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej

pamiatkovej hodnote. Zahŕňa v sebe všetky činnosti, ktorých cieľom je zabrániť pôsobeniu škodlivých
vplyvov, ktoré ohrozujú hmotu a vzhľad pamiatky, či jej samotnú existenciu“. Dodal, že žalovaný určil
opatrenia na nápravu v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona. Základná ochrana NKP je súhrn
činností na zachovanie pamiatkových hodnôt, dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj
vhodný spôsob využitia. Nevyhovujúci stav objektu je zodpovednosťou vlastníka, ktorý sa o objekt

riadne nestará a to aj napriek upozorneniam zo strany KPÚ Nitra. Dôkazom je aj fotodokumentácia,
ktorá dokumentuje stav kaštieľa. Vykonaním určených opatrení v rozhodnutí žalovaného sa zabezpečí
základná ochrana NKP a zabráni sa jej ďalšiemu znehodnocovaniu.

18. V závere vyjadrenia uviedol, že každý vlastník kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečiť na vlastné

náklady vyhovujúci stav pamiatky a užívať ju v súlade s pamiatkovými hodnotami, pričom tejto povinnosti
sa vlastník pamiatky nemôže zbaviť. Ak príslušný krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník kultúrnej
pamiatky túto ochranu nezabezpečuje, začne ex offo (z úradnej povinnosti) konanie o náprave. Pokiaľ
vlastníkajnapriektomunevykonánápravuuloženúvrozhodnutí,krajskýpamiatkovýúradzačnekonanie
o priestupku, resp. o inom správnom delikte.

IV.
Replika žalobcu19. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 15. marca 2022 reagoval žalobca replikou zo dňa 21. júla
2022, v ktorej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na svojej správnej žalobe a navrhol, aby správny súd
rozhodoltak,akobolovpodanejžalobeuvedené.Dodal,žežalobcaaktívnehľadámožnostinazlepšenie

stavu pamiatky v jeho vlastníctve a plní si svoje povinnosti stanovené podľa § 28 pamiatkového zákona,
o čom svedčí aj poskytnutie dotácie, ktorú žalobca zabezpečil. Odmietol preto tvrdenia žalovaného, že
zanedbáva svoje povinnosti uložené mu pamiatkovým zákonom.

V.

Duplika žalovaného

20.Vduplikezodňa19.októbra2023žalovanýkonštatoval,žekrajskýpamiatkovýúrad musívychádzať
zo skutočného stavu veci a pokiaľ zistí porušenie zákona, musí začať konanie o náprave. Pokiaľ vlastník
aj napriek tomu nerešpektuje opatrenia uložené v konaní o náprave, musí začat ex offo konanie o
priestupku, resp. inom správnom delikte. Pokiaľ sa žalobca rozhodol nadobudnúť nehnuteľnosť, ktorá

je kultúrnou pamiatkou, musel byť uzrozumený s tým, že na seba zároveň preberá aj povinnosti
vlastníka takejto kultúrnej pamiatky. Napadnuté rozhodnutie nariaďuje žalobcovi ako vlastníkovi vykonať
nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie nápravy formou uvedenia predmetnej kultúrnej pamiatky do
stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt, čo v tomto štádiu znamená už jej samotnú
fyzickú záchranu.

VI.
Konanie na správnom súde

21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny
súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave
je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/35/2021. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 8S správneho súdu.

22. Uznesením č.k. NR-15S/35/2021-111 zo dňa 12. februára 2025 Správny súd v Bratislave
rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom pod sp.zn. NR-15S/35/2021 so žalobkyňou ako právnym

nástupcom po jej bratovi A. F. C. (pôvodnom vlastníkovi NKP), ktorý bol zároveň účastníkom
administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo vydanie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného
č. PUSR-2021/3727-2/17690/15/ZAJ zo dňa 17. marca 2021.

VII.

Verejné vyhlásenie rozsudku

23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,
ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

24. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22. januára 2026, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie
pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 25. novembra
2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva

spravodlivosti SR.

VIII.
Relevantné právne predpisy

25. Podľa § 27 ods. 1 pamiatkového zákona základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a
opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej
pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob
využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.26. Podľa § 28 ods. 2 písm. a/, písm. b/ pamiatkového zákona vlastník kultúrnej pamiatky je povinný
vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade

s jej pamiatkovou hodnotou.

27. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29,
začnekonanieoto,abyvlastníkvurčenejlehoteazaurčenýchpodmienokzabezpečilnavlastnénáklady

nápravu, a to najmä uvedením veci do pôvodného stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových
hodnôt.

28. Podľa § 31 ods. 2 pamiatkového zákona ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná
dokumentácia, projektová dokumentácia alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa
odseku 1 uloží vlastníkovi ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.

29. Podľa § 32 ods. 1 pamiatkového zákona obnova kultúrnej pamiatky podľa tohto zákona je súbor
špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva
údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s
cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré

nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu.

IX.
Právne posúdenie veci správnym súdom

30. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného
orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania
predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

31. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je
povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi

ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho
prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho,

či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a

súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí
maťzákonompredpísanénáležitosti.Každérozhodnutiesprávnehoorgánumusíspĺňaťvšetkyzákonom
naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym
orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom
požadované náležitosti (správny poriadok, pamiatkový zákon).

32. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu v Nitre ako prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým
bolo podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona rozhodnuté o určení opatrení smerujúcich k náprave
nežiaduceho stavu národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ v Nevericiach, parc. č. XXX/X, kat. úz. G.,

zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. XXXXX/X.

33. Pamiatkový zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území,
archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základemedzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská
republika viazaná (§ 1 ods. 1) a tiež upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov
územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb

a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou
súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom (§ 1 ods. 2).

34. Z citovanej právnej úpravy, konkrétne ustanovení § 27 a § 28 pamiatkového zákona vyplýva,
že vlastník národnej kultúrnej pamiatky je vo výkone vlastníckeho práva obmedzený v súlade s

pamiatkovým zákonom a vlastník je povinný plniť si povinnosti v zmysle tohto zákona.

35. Podľa § 31 ods. 1 pamiatkového zákona, ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje
základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa §
29, začne konanie o tom, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné
náklady nápravu, a to najmä uvedeným veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových

hodnôt.

36. Niet pochýb o tom, že predmetná nehnuteľnosť Kaštieľ v Nevericiach je národnou kultúrnou
pamiatkou (bod 1 odôvodnenia tohto rozsudku). Vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia
pamiatkového zákona je preto zrejmé, že žalobkyňa, ako každý iný vlastník národnej kultúrnej pamiatky

je povinná plniť si pamiatkovým zákonom uložené povinnosti (§ 28 ods. 2 písm. a/, b/
pamiatkového zákona), teda jej povinnosťou je vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej
pamiatky a užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, pričom je tiež povinná riadiť
sa rozhodnutiami krajského pamiatkového úradu.

37. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. a/ krajský pamiatkový úrad vykonáva štátny pamiatkový
dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických
nálezov a archeologických nálezísk. Podľa § 11 ods. 2 písm. h/ pamiatkového zákona, krajský
pamiatkový úrad dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov
pri ochrane pamiatkového fondu.

38. Keďže Krajský pamiatkový úrad Nitra, ako príslušný orgán verejnej správy, vykonávajúci štátnu
správu vo svojom územnom obvode, ktorým je územný obvod kraja (§ 9 ods. 5 pamiatkového zákona)
v rámci dohľadu zistil preukázateľne narušený stav predmetnej NKP, postupoval správne ak prijal
opatrenia na odstránenie nedostatkov v súlade s § 31 ods. 1 pamiatkového zákona v konaní o náprave.

39. Vychádzajúc z uvedeného správny súd nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobkyne, že opatrenia,
ktorých vykonanie jej bolo uložené napadnutým rozhodnutím, majú v zmysle § 32 pamiatkového
zákona charakter obnovy národnej kultúrnej pamiatky. V tomto smere je potrebné súhlasiť s vyjadrením
žalovaného, že inštitút obnovy kultúrnej pamiatky, zakotvený v § 32 pamiatkového zákona, je v zmysle

druhého odseku tohto ustanovenia možné uskutočňovať jedine na základe predchádzajúcej žiadosti
vlastníka kultúrnej pamiatky, teda nevyhnutným predpokladom je aktívna činnosť vlastníka.

40. V nadväznosti na uvedené správny súd zdôrazňuje, že práve prostredníctvom konania o náprave,
upraveného v § 31 pamiatkového zákona, krajský pamiatkový úrad realizuje svoje kompetencie vo

vzťahu k základnej ochrane kultúrnej pamiatky. Žalovaný tiež správne pomenoval represívny charakter
tohto konania, keďže jeho účelom je vynútenie splnenia si povinností, ktoré vlastníkovi národnej kultúrnej
pamiatky ukladá pamiatkový zákon. Uvedené konanie zahŕňa tiež prvok kontroly, ktorý sa prejavuje
vo výkone štátneho pamiatkového dohľadu, v dôsledku ktorého má dôjsť k zamedzeniu protiprávneho
konania, spočívajúceho v absencii plnenia si vyššie uvedených povinností vlastníka národnej kultúrnej

pamiatky.

41. Z týchto dôvodov tiež nie je relevantnou žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení, že vybudovanie
novej strechy pôvodného tvaru namiesto súčasného pultového prestrešenia nie je možné považovať
za ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 31 pamiatkového zákona, ale sa jedná o obnovu kultúrnej

pamiatky podľa § 32 pamiatkového zákona. Ako už správny súd uviedol, rozdiel medzi ochranou
kultúrnej pamiatky podľa § 31 pamiatkového zákona a jej obnovou v zmysle § 32 tohto zákona nespočíva
v rozsahu, prípadne náročnosti stavených resp. rekonštrukčných prác, ktoré je vlastník národnej
kultúrnej pamiatky povinný uskutočniť, ich odlišnosť tkvie v tom, či je ich realizácia vlastníkovi národnejkultúrnej pamiatky uložená autoritatívnym spôsobom zo strany pamiatkového úradu, vykonávajúceho
svojeprávomocizverenézákonom(§31pamiatkovéhozákona)alebosúrealizovanénazákladezámeru
obnovy predloženého samotným vlastníkom (§ 32 pamiatkového zákona).

42. Neopodstatnenou je aj žalobná námietka, ktorou žalobkyňa poukázala na lehoty stanovené
napadnutým rozhodnutím pre vykonanie jednotlivých opatrení, pričom žalovanému vyčítala, že tieto
opatrenia nie je možné prakticky zrealizovať v stanovených termínoch. Vo vzťahu k vznesenej námietke,
správny súd dáva do pozornosti, že z dikcie prvého odseku ustanovenia § 31 pamiatkového zákona

vyplýva, že konanie o náprave je konaním o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok
zabezpečil na vlastné náklady nápravu. Úlohou krajského pamiatkového úradu je teda v tomto prípade
určiť lehotu a podmienky na zabezpečenie nápravy vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky. Uvedenú
lehotu krajský pamiatkový úrad určuje v rozhodnutí primerane podľa závažnosti a rozsahu poškodenia,
pričom sa riadi zásadou, aby bola náprava vykonaná bez zbytočného odkladu. Primeranosť pri
určení lehoty je definovaná práve tým, či stanovená lehota umožňuje technické a odborné vykonanie

nápravných opatrení. V danom prípade správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na zistený skutkový
stavvadministratívnomkonaní,akoajskutočnýstavNKP,lehotyurčenéžalovanýmvplnejmierespĺňajú
uvedené kritérium primeranosti. Neobstojí ani argument o potrebe vydania stavebného povolenia, pre
ktorý dôvod nie je možné podľa žalobkyne realizovať vykonanie obnovy strechy v lehote 6 mesiacov,
keďže stavebný úrad je povinný stavebné povolenie v jednoduchých prípadoch vydať bezodkladne,

v ostatných prípadoch v lehote 30 dní od začatia konania a vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne
najneskôr do 60 dní (§ 49 ods. 1, 2 správneho poriadku). Ku vznesenej námietke správny súd tiež
na tomto mieste pripomína, že v zmysle § 28 ods. 2 písm. a, b/ pamiatkového zákona vlastník
kultúrnej pamiatky je povinný zabezpečiť na vlastné náklady vyhovujúci stav pamiatky a užívať ju v
súlade s pamiatkovými hodnotami. Uvedené povinnosti vlastník národnej kultúrnej pamiatky nadobúda

spolu s vlastníckym právom k národnej kultúrnej pamiatke, tieto povinnosti je teda povinný dodržiavať
kontinuálne po celý čas trvania jeho vlastníctva, nielen od momentu vydania rozhodnutia v konaní
o náprave podľa pamiatkového zákona.

43. Ako dôvodnú nie je možné vyhodnotiť ani žalobnú námietku, že napadnuté rozhodnutie žalovaného

je nezrozumiteľné, nakoľko žalovaný nedostatočne zdôvodnil, z akých dôvodov ukladá žalobcovi
opatrenia pod bodom 1. až 9. Správny súd žalobnú námietku ohľadom nezrozumiteľnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného považuje za paušálnu námietku žalobkyne, pretože z rozhodnutia, tak
žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, na základe akých skutočností bolo
rozhodnuté. Správny súd sa nestotožňuje so žalobným tvrdením, že podstatné zdôvodnenie opatrení

uložených žalobcovi v rozsahu, v akom žalovaný zmenil výrok rozhodnutia, absentuje. Napokon za
nezrozumiteľnú je možné označiť samotnú námietku žalobkyne, ktorá sama tvrdí, že žalovaný sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podstatne venuje opatreniam stanoveným prvostupňovým
rozhodnutím a námietkam žalobcu, ktoré uviedol voči nim vo svojom odvolaní. Uvedené tvrdenie totiž
neevokuje absenciu odôvodnenia ani z pohľadu žalobkyne. Nemožno teda prisvedčiť jej námietke, že

by nemala možnosť skutkovo a právne argumentovať proti napadnutému rozhodnutiu.

44. Vyhodnotiac zistený skutkový stav, ako i právne posúdenie veci dospel správny súd k záveru, že
žalovaný rozhodol zákonne, a preto súd žalobu zamietol v súlade s § 190 SSP.

45. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania úspešnému žalovanému voči žalobkyni, ktorá
vo veci nemala úspech, aplikujúc ustanovenie § 168 SSP a contrario, nakoľko zastáva názor, že v
danom prípade nie je na mieste zaviazať na náhradu trov konania žalobkyňu, ktorá síce bola v konaní
neúspešná, avšak domáhala sa súdnej ochrany všeobecnou správnou žalobou, pričom sa nejedná ani
o šikanóznu žalobu, ani o nejakým spôsobom zneužitie práva, t. j. žaloba bola podaná v presvedčení,

že rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy došlo k ukráteniu na právach
na strane žalobcu. Preto nie je možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby zaplatila žalovanému
náhradu trov konania.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).