Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 51P/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725202543
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725202543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manželky:

G. J., K.. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXXX/XX, A. J. G., štátny občan SR, zastúpená doc.
JUDr. Hanou Kováčikovou, PhD., Nábr. arm. gen. L. Svobodu 32, Bratislava a manžela: Ľ. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXXX/XX, A. J. G., štátny občan SR, o návrhu na rozvod manželstva a
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J.Ý.: G., nar. XX.XX.XXXX a Z. C.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo G. J., rodenej F., nar. XX.XX.XXXX Y. F. a Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX Y. V. V., uzavreté

dňa XX.XX.XXXX Y. L. - F. Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - F. Y., vo zväzku 23,
ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

II. Maloleté deti J., G., narodený XX.XX.XXXX a Z. C., narodený XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po
rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí J., G., narodeného XX.XX.XXXX sumou 100,-
eur mesačne a Z. C., narodeného XX.XX.XXXX sumou 100,- eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný
zasielať k rukám matky maloletých, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletými deťmi J. neupravuje.

VI. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 07.08.2025 domáhala rozvodu manželstva a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.

2. Svoj návrh manželka odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzatvorila z lásky. Spočiatku
bolo manželstvo harmonické. Postupne však medzi nimi začalo dochádzať ku konfliktom a vzájomným
nedorozumeniam, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k úplnému citovému ochladeniu. Komunikácia

medzi nimi je často konfliktná. Príčinu rozvratu manželstva považuje odlišnosť pováh a rozdielne
vnímanie sveta. Manželka má za to, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a trvalo rozvrátené,
manželstvo už neplní svoj spoločenský účel a stalo sa len formálnym zväzkom, v ktorom nemázáujem naďalej zotrvať a ani nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. S manželom spolu
nehospodária, intímne sa nestýkajú. Žiada preto, aby súd ich manželstvo rozviedol ako nefunkčné.

3. Manžel vo svojom vyjadrení ku návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.12.2025 uviedol, že s
návrhom na rozvod manželstva súhlasí aj s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

4. Súd podľa § 180 CSP rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti manžela, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.

5. Manželka na pojednávaní dňa 23.02.2026 uviedla, že s manželom uzavreli rodičovskú dohodu
ohľadne úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Kolízny opatrovník uviedol,
že sa pridržiava svojej písomnej správy zo dňa 18.02.2026 a v prípade rozvodu odporúčajú schváliť
rodičovskú dohodu, nakoľko je v záujme maloletých detí a v súlade so Zákonom o rodine.

6. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa
06.08.2025, sobášnym listom manželov, rodnými listami maloletých detí, vyjadrením manžela ku návrh
na rozvod zo dňa 08.12.2025, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 17.02.2026, ďalšími listinnými
dôkazmi, a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.

7. Podľa čl. I, čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím

na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne
odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky
zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia dlhodobo spolu
nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo

účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento
stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citové odcudzenie medzi manželmi
a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania
požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy,
nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania

odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania
nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to,
že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich
maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

13. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.14. Maloletý G. navštevuje 2. ročník súkromného bilingválneho gymnázia v Bratislave. V súčasnosti sa
nachádza na študijnom pobyte v Z. C. Y. N. s tým, že pobyt mu končí 13.06.2026 kedy sa vráti natrvalo
na Slovensko a bude pokračovať v štúdiu. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Matka má s ním výdavky

primerané jeho veku. Vo voľnom čase chodí do posilňovne, hrá vodné pólo.

15. Maloletý Z. C. navštevuje 9. ročník súkromného L. A. R. Y. L.C., kde ročný poplatok za školné
činí 25.000,- eur. Stravuje sa v školskej jedálni, kde kvartálny poplatok činí 300,- eur. Zdravotný stav
maloletého je dobrý. Vo voľnom čase hrá futbal za klub Š. Y., kde mesačný poplatok činí 50,- eur.

16. Manželka je jednou zo spoločníčok v spoločnosti J. R..K..S.. s predmetom činnosti marketingové
služby, je jedinou konateľkou v tejto spoločnosti. Jej čistý mesačný príjem z tejto činnosti činí 2.500,-
eur, má príjem z prenájmu 2-izbového bytu v L., ktorý prenajíma za čiastku 1.400,- eur, poberá rodinné
prídavky na dve maloleté deti vo výške 120,- eur a bude si uplatňovať daňový bonus, iné príjmy ani ďalšie
vyživovaciepovinnostinemá.Smanželomnežijúvspoločnejdomácnostiod01.11.2025,kedysamanžel

zo spoločnej domácnosti odsťahoval a v súčasnosti býva v K. v podnájme. Manželka zostala bývať v
8-izbovom rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a nie je prefinancovaný hypotekárnym
úverom. V domácnosti býva sama s deťmi, s nikým nevedie spoločnú domácnosť.

17. Manžel je zamestnaný v spoločnosti R..X. C..R.. ako key account manager. Jeho čistý mesačný

príjem dosahuje cca 1.500,- eur + kvartálne prémie, v priemere ročne vrátane prémií mesačný príjem
dosahuje cca 3.500,- eur. Ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, ani iné príjmy.

18. Podľa čl. I, čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie

stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

19. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

20. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so

spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie

maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

28. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

31.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

35. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.36. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

37. K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva
súd uvádza, že rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v podstate kopíruje
konsenzus manželov. Súd v uvedenom rozsahu rodičovských práv a povinností nevidí rozpor so
záujmami maloletých detí, preto si konsenzus manželov (rodičov) pri úprave výkonu týchto práv a

povinností osvojil.

38. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže manželka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva
vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie manžel na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho
doručenia [§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo
veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného
mimosporovéhoporiadkualebovčastivýživnéhopodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaExekučného

poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 Zákona o rodine).