Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. február 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202320
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8224202320.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov, sudkyňou JUDr. Janou Gombárovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C., XXX XX C., t.č. ÚVV a ÚVTOS, oddelenie výkonu trestu v Sabinove, proti žalovanému:
D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 600,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.08.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % od 30.06.2015 do zaplatenia.

2.Žalobuodôvodniltým,žeprvýkrátosobneoslovilžalovanéhoajehofirmuzačiatkomroku2010najskôr
telefonicky a osobne sa stretli v apríli 2010 a žalovaného vtedy požiadal, či by mu mohol finančne
pomôcť pri organizovaní bežeckých pretekov v C. a okolí cez športový klub A. D. C. H. C.. Navrhol
mu, aby podpísali zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule, na základe ktorej by
mal žalovaný reklamu svojej firmy na bežeckých pretekoch, ktoré žalobca organizoval. Dňa 01.03.2010
spolu predmetnú zmluvu podpísali pod číslom 4/2010 na sumu 300,- eur a súčasne vypísali aj príjmový

a výdavkový doklad na uvedenú sumu. Žalovaný mu však vyplatil len 150,- eur s odôvodnením, že
žalobcu až tak dobre nepozná a že druhú časť sumy 150,- eur mu zaplatí až keď mu žalobca prinesie
podklady ako bola reklama podľa zmluvy prevedená do konca roka 2010. Dňa 20.12.2010 žalobca
osobne odovzdal žalovanému podklady o prevedení reklamy a podľa dohody od neho pýtal zvyšných
150,- eur. Žalovaný sa začal vyhovárať, že teraz nemá takú sumu a kázal, aby mu neskôr zavolal.
Žalobca ho viackrát kontaktoval do februára 2011, no žalovaný sa stále vyhováral a povedal mu, že
už má podpísaný príjmový doklad na sumu 300,- eur. Žalobca mal za to, že ho žalovaný oklamal ale

nechal to tak. Znovu sa so žalovaným stretol v máji 2015, kedy ho opäť osobne žiadal o finančnú pomoc
pri bežeckých pretekoch. Telefonovali si niekoľkokrát do júna 2015, pričom mu žalovaný uviedol, že
mu finančne pomôže sumou 1.000,- eur, ak mu žalobca dá niečo dopredu, aby aj žalovaný osobne
niečo z toho mal. Žalobca s tým súhlasil a koncom júna 2015 na parkovisku pred hotelom I. v C.
žalovanému osobne odovzdal nový televízor, ktorý si žalovaný naložil do svojho vozidla. Žalovaný mu
povedal, že sa ponáhľa a aby žalobca mu zavolal a doniesol dvojmo tie zmluvy o prenájme priestorov
na umiestnenie reklamnej tabule na rok 2015, že ich podpíšu. Žalobca žalovanému až do septembra

2015 telefonoval, kedy podpíšu tú zmluvu, avšak žalovaný sa stále vyhováral, že nemá čas a žalobca
zistil, že ho opäť oklamal o ten televízor, pričom mu žalovaný nevyplatil žiadnu sumu peňazí. Preto
podáva na žalovaného, ako na súkromnú osobu žalobu o zaplatenie sumy 600,- eur s príslušenstvom od
30.06.2015 do zaplatenia. Ako dôkaz toho, že zaplatil pre žalovaného televízor označil žalobca výsluchsvedka J. C. z predajne D. K. H. a navrhol tiež výsluch svedka E. G., na ktorého aute priviezol televízor
z predajne na parkovisko v C. a svedok videl, ako ho odovzdal žalovanému. Na záver dodal, že na
žalovaného už podával žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia na sumu 600,- eur s príslušenstvom

na Okresný súd Prešov, pričom konanie vedené pod sp.zn. 25Cb/103/2023 bolo zastavené na základe
toho, že žalobu zobral späť.

3. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 11.06.2025, pričom tento v písomnom
vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že v totožnej právnej veci pojednával už Okresný

súd Prešov pod. sp.zn. 25Cb/103/2023, v ktorej vystupoval na strane žalovaného ako fyzická osoba -
podnikateľ: D. E. – L., IČO: 33 104 921, s miestom podnikania F. G. XXX/X, G.. Na pojednávaní dňa
15.07.2024 žalobca vzal svoju žalobu späť v celom rozsahu a súd konanie zastavil s tým, že žalovaný si
náhradu trov konania neuplatnil. Poukázal na to, že žalobca je vo svojich vyjadreniach nekonzistentný
a mení svoje tvrdenia v závislosti od toho, ako mu v danom momente vyhovujú. Potvrdil, že žalobca ho
ako predseda bežeckého klubu A. D. C., v minulosti (naposledy v roku 2015) niekoľkokrát kontaktoval

za účelom poskytnutia sponzorského finančného príspevku v súvislosti s konaním bežeckých pretekov.
Nemá však vedomosť o tom, žeby v uvedenej súvislosti uzavrel so žalobcom v roku 2010 a neskôr
akúkoľvekzmluvuažiadnoutakoutozmluvounedisponuje.Žalovanýďalejuviedol,žedňa16.06.2013sa
v okrese C. uskutočnili bežecké preteky „Kúpeľná 13-ka“, pred konaním ktorých ho žalobca kontaktoval
za účelom poskytnutia finančného daru za protihodnotu propagácie jeho firmy – L.. Žalobcovi vtedy

poskytol peňažnú sumu vo výške 1.200,- až 1.500,- eur, pričom presnú sumu si už nepamätá tvrdiac, že
o odovzdaní a prevzatí tejto sumy nebol vydaný žiaden doklad ani uzatvorená žiadna zmluva. Peňažnú
sumu poskytol žalobcovi v dobrej viere za účelom propagácie firmy, len na základe ústneho prísľubu
žalobcu, pričom nemá vedomosť, či si žalobca svoj prísľub aj splnil. Poskytnutú peňažnú sumu od
žalobcu nikdy nežiadal naspäť a nikdy od žalobcu nepožadoval nič, čo by ju malo nahradiť. Žalovaný tiež

potvrdil,žehožalobcaopäťkontaktovalvroku2015,alezaúčelompoďakovaniazajehopredchádzajúcu
peňažnú angažovanosť v súvislosti s konaním bežeckých pretekov. So žalobcom sa vtedy stretol
a tento mu na doplnenie ústnej vďaky zároveň poskytol ako vecný dar, televízor. Tento dar žalovaný
v dobrej viere prijal, pričom žalobca mu ho daroval bez toho, aby od žalovaného očakával protihodnotu
vyjadriteľnú v peniazoch. Od tejto udalosti už žalovaný nebol so žalobcom v žiadnom kontakte a za

predchádzajúce roky mu žalobca žiadnym spôsobom nenaznačil, že za poskytnutie vecného daru,
mu je žalovaný finančne dlžný alebo mu dlhuje akúkoľvek protislužbu. Až do okamihu, keď mu bola
Okresným súdom Prešov doručená žaloba nemal ako obdarovaný pochybnosti o nezištnosti daru.
Skutkové tvrdenia žalobcu považuje žalovaný za sporné, nezakladajúce sa na pravde a sled žalobcom
opísaných udalostí nemá logický význam. Skutkové tvrdenia žalobcu o vzniku škody vo výške 600,-

eur považuje za klamlivé, pretože v prípade odovzdania a prevzatia hnuteľnej veci – televízora, ktorého
reálna hodnota mu v tom čase nebola a ani teraz nie je známa, došlo k odovzdaniu a prijatiu vecného
daru,sčímbolivtomčaseobestranydarovaniauzrozumené.Akbysúdposúdil,žesajednáooprávnený
peňažný nárok žalobcu v sume 600,- eur s príslušenstvom, vzniesol žalovaný námietku premlčania
uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka. K vyjadreniu žalovaný

predložil ako listinné dôkazy propozície pretekov 14. ročníka „Kúpeľnej 13-ky), uznesenia Okresného
súdu Prešov sp.zn. 25Cb/103/2023 zo dňa 15.07.2024 a 30.10.2024 a kópiu listu zo dňa 25.03.2025
od žalobcu.

4. Žalobca v replike potvrdil pravdivosť žalovaným uvádzaných okolností ohľadom priebehu súdneho

konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 25Cb/103/2023. Ďalej tvrdil, že peniaze na
kúpu televízora pre žalovaného dali žalobcovi jeho rodičia. Poprel tvrdenie žalovaného, že v súvislosti
s poskytnutím sponzorského finančného príspevku spolu neuzavreli žiadnu zmluvu, pretože žalobca
takou zmluvou disponuje a predloží ju na súdnom pojednávaní. Dodal, že skutočne v roku 2015 so
žalovaným žiadnu zmluvu nepodpísali, hoci žalovaný dostal dopredu televízor a potom mu len sľuboval,

že takú zmluvu podpíšu za to, že mu žalovaný finančne pomohol pri bežeckých pretekoch v roku
2015. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného ohľadom jeho sponzorského príspevku bežeckých pretekov
v roku 2013 a tvrdí, že v tomto roku sa vôbec so žalovaným nestretol a nežiadal od neho poskytnutie
finančného daru v sume 1.200,- až 1.500,- eur a to navyše bez podpisu akejkoľvek zmluvy. Poprel
tvrdenia žalovaného, že mu v roku 2015 odovzdal televízor za účelom poďakovania a zadarmo a opäť

tvrdil, že žalovaný chcel dosať dopredu niečo pre seba a žalobca mu televízor odovzdal s tým, že
potom podpíšu ďalšiu zmluvu ako v roku 2010 aj na rok 2015 a 2016, že mu pomohol finančne na
bežecké preteky. Aj napriek tomu, že žalobca žalovaného opakovane kontaktoval, zmluvu na rok 2015
a 2016 nepodpísali a od tejto udalosti už so žalovaným nebol v kontakte. Žalobca tvrdí, že žalovanéhonezaujímala cena televízora, len chcel mať niečo pre seba osobne. Na preukázanie svojich tvrdení
žalobca navrhol vypočuť ako svedkov M. M. N., ktorý mu pomáhal pri organizovaní bežeckých pretekov
v období týkajúcom sa tohto sporu, E. G., na ktorého aute priviezol televízor pre žalovaného a J. C.,

vedúceho predaja D., kde kúpil televízor pre žalovaného. K žalovaným vznesenej námietke premlčania
uplatneného nároku žalobca uviedol, že má za to, že podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
najneskôr sa právo na vydanie plnenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné obohatenie za 10 rokov
odo dňa, keď k nemu došlo a má za to, že zo strany žalovaného išlo o úmysel a preto nejde o premlčaný
nárok.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil tak žalobca ako aj žalovaný.

6. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe, odkázal na obsah písomného vyhotovenia žaloby
a svojho vyjadrenia a k tvrdeniu žalovaného, že nemá vedomosť, aby s ním v roku 2010 podpísal
nejakú zmluvu o reklame, uviedol, že je to klamstvo, pretože takúto zmluvu spolu podpísali a žalobca

súčasne na pojednávaní predložil súdu Zmluvu o prenájme priestorov na umiestnenie reklamnej tabule
č. 4/2010 uzavretej dňa 01.03.2010 medzi dodávateľom JM DEMOLEX, bežecký klub, IČO: 36 155 510,
zastúpený A. B. a objednávateľom L. D. E., IČO: 33 104 921. Podľa žalobcu žalovaný klame aj v tom,
že žalobcovi v roku 2013 dal 1.200,- až 1.500,- eur bez nejakého príjmového dokladu, pretože ani
jedna firma mu nedala peniaze na podporu pretekov bez toho, aby jej nevystavil nejaký doklad. K tomu,

že sa preteky v roku 2013 uskutočnili má dôkazy a v podstate aj sám žalovaný k vyjadreniu pripojil
propozície k pretekom z roku 2013. Doplnil, že žalovanému v roku 2010 po podpise zmluvy odovzdal
podklady o tom, ako bola realizovaná reklama jeho firmy na pretekoch. Keďže žalovanému dal televízor,
na kúpu ktorého si peniaze požičal od svojho otca, tak žalovaný má na svedomí jeho otca aj mamu,
ktorí už zomreli. Žalobca tvrdil, že vždy keď od podnikateľov pýtal, aby sponzorovali preteky, chceli za

to nejakú protihodnotu a rovnako aj žalovaný od neho pýtal niečo z elektroniky. Žalobca televízor kúpil
v NAY elektrodome v H. a navrhol vypočuť svedka, ktorý mu to dosvedčí, lebo ho pozná keďže z tejto
predajne v tom čase nakúpil veľa elektroniky, ktorú potom rozdal podnikateľom. K žalovaným vznesenej
námietke premlčania žalobca uviedol, že vyhral asi 30 pojednávaní, kde rovnako žalovaní namietali
premlčanie a žalobu v tejto veci podal až teraz, pretože sa dostal do väzenia, má dlhy a potrebuje vrátiť

peniaze sestre. Vždy, keď žalovanému volal mu tento tvrdil, že nemá čas na stretnutie, preto mu televízor
odovzdal na parkovisku a má na to svedkov.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pokiaľ žalobca v súvislosti s predloženou zmluvou z roku 2010
tvrdí, že žalovaný klame, tak to nebolo vedome, pretože pre odstup času si na zmluvu z roku 2010

nepamätá, ale po nahliadnutí do uvedenej zmluvy potvrdil, že je tam jeho podpis. Dodal, že sa nikdy
so žalobcom nestretol na nejakom jednaní, v nejakej miestnosti, v uzavretom priestore, vždy sa stretli
len na parkovisku. K televízoru uviedol, že mu ho žalovaný skutočne priniesol, ale ak by mu povedal, že
zaňho niečo chce, tak by ho od žalobcu ani nebral, pretože by si televízor sám kúpil. Tvrdil, že od žalobcu
žiadny televízor ako nejakú protihodnotu nepýtal. Žiadna zmluva vtedy uzavretá nebola, žalovaný nemal

nič, čo by mohol vtedy uviesť vo svojom účtovníctve. Napokon uviedol, že ten televízor ešte stále má
a ak žalobca chce, môže mu ho vrátiť. Žalobca sa podľa neho snaží vykresliť v tom najlepšom svetle.
Žalovaný poukázal na svoje písomne vyjadrenie a tam vznesenú námietku premlčania.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení strán a vykonal dokazovanie

oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, teda Zmluvy o prenájme
priestorov na umiestnenie reklamnej tabule č. 4/2010 uzavretej dňa 01.03.2010 a žalovaným
predložených propozícií pretekov 14. ročníka kúpeľnej trinástky, uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 15.07.2024 a 30.10.2024 a kópiou listu zo dňa 25.03.2025 od žalobcu.

9. Žalobca si v žalobe uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 600,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% z tejto sumy od 30.06.2015 do zaplatenia. Skutkový základ tohto nároku
spočíva v tom, že sa strany dohodli na podpísaní zmluvy o prenájme priestorov na umiestnenie
reklamných tabúľ, na základe ktorej žalovaný podporí bežecké preteky organizované žalobcom sumou
1.000,- eur. Zmluva mala byť uzavretá medzi žalobcom ako predsedom športového klubu A. D.

a žalovaným a jeho firmou, obdobne ako to bolo v roku 2010. Žalovaný však tentokrát požadoval
od žalobcu pred podpisom zmluvy nejaké plnenie pre samého seba. Preto mu žalobca koncom júna
2015 priniesol televízor, ktorý mu odovzdal na parkovisku v C.. Následne žalovaného opakovane až
do septembra 2015 kontaktoval ohľadom podpisu zmluvy, ale k podpisu zmluvy už nedošlo. Pretožeho žalovaný oklamal, uplatňuje si žalobca na súde plnenie za daný televízor od žalovaného. Keďže
išlo o klasický kontradiktórny spor bolo na žalobcovi, aby preukázal, že mu daný nárok vznikol a aby
po vznesenej námietke premlčania žalovaným preukázal, že táto nie je dôvodná. Keďže sa tak nestalo

a žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 100 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

13.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

15. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

16. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti,
vdôsledkučohosúdpremlčanéprávonemôžepriznať.Základnýmúčelominštitútupremlčaniajepôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky)

a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na
súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za

následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho
zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby v konaní
prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto
postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.
(Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 11. 2012, sp. zn. 2Cdo/194/2011)

17. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v ďalšom svojom rozhodnutí, v zmysle
ktorého účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe

nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie,
keď až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa, a tak sa vnáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania

sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí
o svoje práva dbajú; alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).
Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup — obranu dlžníka proti hrozbe, že až po
neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje(vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov
záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu premlčania.
Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane až vtedy, keď sú splnené tieto

skutočnosti:
a) uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba),
b) nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby,
c) povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 7. 2009, sp. zn. 1MCdo/8/2008)

18. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania celého uplatneného nároku sa súd musel
najskôr zaoberať dôvodnosťou tejto námietky. Preto bolo dokazovanie vedené len na posúdenie
skutočností rozhodujúcich pre posúdenie premlčania. To, či žalovaným vznesená námietka premlčania
je alebo nie je dôvodná, teda posúdenie začiatku a plynutia premlčacej doby, bolo pritom možné
už na základe skutkových tvrdení žalobcu a nebolo preto účelné ani hospodárne vykonávať

žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov, ktorí mali potvrdiť zakúpenie televízora v predajni
elektrospotrebičov v H. (J. C.) a jeho prevoz do C. a následné odovzdanie televízora žalovanému na
parkovisku pred hotelom I. (E. G.), či samotné organizovanie bežeckých pretokov žalobcom (M. M. N.),
najmä za stavu, keď samotný žalovaný ani nerozporoval, že od žalobcu televízor v roku 2015 prevzal.
Žalovaný však tvrdí, že to bol dar od žalobcu za predchádzajúcu jeho finančnú podporu bežeckých

pretekov, ktoré žalobca organizoval, pričom žalobca žiadne protiplnenie neočakával. Z uvedeného
dôvodu súd tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania zamietol.

19. Žalobca tvrdil, že televízor žalovanému odovzdal koncom júna 2015 a aj úroky z omeškania zo sumy
600,- eur si v žalobe uplatnil od 30.06.2015, teda sám má za to, že ním tvrdené plnenie bolo žalovateľné

a splatné už v roku 2015 od 30.06.2015. Žaloba bola súdu doručená dňa 16.08.2024, teda dávno po
uplynutí tak všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ako aj po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby platnej pre nároky z bezdôvodného obohatenia.

20. Všeobecná premlčacia lehota je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. Žalobca vo svojom vyjadrení k námietke premlčania poukazoval na ustanovenie § 107 ods. 2
Občianskeho zákonníka , ktoré upravuje objektívnu premlčaciu lehotu pri bezdôvodnom obohatení
a ktorá je tri roky a pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Okrem
toho však § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje subjektívnu 2 ročnú premlčaciu lehotu na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Tieto lehoty plynú samostatne a ak sa skončí
priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

21. Aj keď žalobca poukazoval na to, že objektívna premlčacia doba pre úmyselné bezdôvodné
obohatenie je 10 ročná, tak úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nebol preukázaný a navyše sa

žalobca, vzhľadom na jeho tvrdenia uvedené v žalobe, dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil už v roku 2015. Žalobca tvrdil, že do septembra 2015 sa snažil so
žalovaným kontaktovať za účelom podpísania dohodnutej zmluvy, kedy si uvedomil, že ho žalovaný opäť
oklamal a potom už so žalovaným nebol v žiadnom kontakte, preto subjektívna dvojročná premlčacia
doba by uplynula najneskôr v roku 2017. Objektívna premlčacia doba pritom nepredlžuje subjektívnu

dvojročnú premlčaciu dobu. A na premlčanie práva stačí uplynutie ktorejkoľvek z nich.

22. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré opiera svoj nárok, súd má za to, že i keby
existovalo právo žalobcu na plnenie voči žalovanému a žalobca by v konaní jeho existenciu aj
dostatočným spôsobom preukázal, aj tak by bolo toto právo, vzhľadom na dátum podania žaloby,

bez akýchkoľvek pochybností uplatnené po uplynutí premlčacej doby, bez ohľadu na to, či by išlo
o záväzok z bezdôvodného obohatenia alebo z dohody strán. Nakoľko žalovaný vzniesol v tomto konaní
námietku premlčania, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná, s poukazom na ustanovenie § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nezostávalo súdu iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Aj
keď žalobca poukazoval na to, že v iných konaniach bol, napriek tam žalovanými vznesenej námietke

premlčania, úspešný, je potrebné zdôrazniť, že v každej prejednávanej veci sa zohľadňujú konkrétne
individuálne skutkové okolnosti, a preto len samotné takéto tvrdenie žalobcu pre úspech v tomto konaní
nie je postačujúce.23. Na záver súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide o súdne konanie vedené na Okresnom súde
Prešovpodsp.zn.25Cb/103/2023,naktoréobestranysporupoukazovali,totonepredstavovalovdanom
prípade prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP, pretože vo veci nebolo vydané

meritórnerozhodnutie,aletotokonanieboloprespäťvzatiežalobyzostranyžalobcuzastavenéanemalo
vplyv ani na posúdenie premlčania žalobcom uplatneného nároku z hľadiska prípadného spočívania
premlčacej doby, pretože táto v danom prípade uplynula podstatne skôr, ako bola podaná žaloba aj
v konaní sp.zn. 25Cb/103/2023.

24. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní

neúspešný a úspešný žalovaný sa v rámci záverečného návrhu vyjadril, že náhradu trov konania
nežiadal priznať, preto súd vyslovil, že mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.