Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100685
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100685.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkynˇou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená: JUDr. Martina Fábryová, advokátka, so
sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 52 405 656, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice o priznanie ošetrovného na pani A. A., nar.
XX.XX.XXXX, a to za obdobie od 11.06.2025 do 24.06.2025 z dôvodu potreby osobného a celodenného
ošetrovného, pričom uviedla, že ide o jej rodiča.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.07.2025

rozhodla, že žalobkyňa nemá nárok na ošetrovné podľa § 39 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) v zmysle svojej žiadosti. Voči rozhodnutiu podala
žalobkyňa odvolanie.

3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 23.09.2025 odvolanie žalobkyne
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.
Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia

4. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že z údajov evidovaných v registri fyzických
osôb bolo zistené, že pani A. A. nie je matkou navrhovateľky (žalobkyne), ani inak nespadá do okruhu
osôb vymedzených ustanovením § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení. V danom prípade
podmienky nároku na ošetrovné ustanovené v § 39 ods. 1 písm. a) zákona nie sú splnené, preto

možno konštatovať, že pobočka rozhodla v súlade so zákonom, keď navrhovateľke nárok na ošetrovné
nepriznala.

III.Správna žaloba

5. Žalobkyňa navrhla súdu, aby rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov konania
voči žalovanému. V dôvodoch podanej žaloby uviedla, že pani A. považuje za svoju matku, bez ohľadu
na to, či ich spája alebo nespája pokrvný zväzok. Je to manželka otca žalobkyne, ktorý aj keď zomrel,
blízky vzťah medzi žalobkyňou a pani A. ostal zachovaný, čím sa napĺňa zákonná podmienka osoby
blízkej tak, ako je vyžadovaná v zmysle Občianskeho zákonníka.

6. Zákon o sociálnom poistení pripúšťa ošetrovania chorého člena rodiny, ktorý nemusí byť ani
pokrvným príbuzným, napríklad choré dieťa manžela/manželky, či rodič manžela, no nebiologického
rodiča opatrovať zo zákona síce môžete, ale bezodplatne. Ak by potrebovala ošetrovanie žalobkyňa, zo
strany pani A. by to bolo možné aj s poberaním ošetrovného.

7. Žalobkyňa vníma ako hrubú nespravodlivosť tú skutočnosť, že s láskou a citom sa starala o svoju
nie biologickú mamu, manželku otca, ktorej pomáhala v starobe a slabosti a v čase, kedy bola pani A.
odkázaná na osobné celodenné ošetrovanie, pritom jej zákon zároveň nepriznáva nárok na ošetrovné.
Je nespravodlivé, aby bola žalobkyňa vylúčená z poberania ošetrovného na pani A.. Je bez akýchkoľvek
pochýb,žetentoichláskavýadlhoročnývzťahjevmnohomnakvalitatívnelepšejúrovni,nežktorýkoľvek

inývzťah(hociajbiologický).Niejetozákon,ktourčujekvalituprežívaniavzťahuajehomožnú„odmenu“
formou ošetrovného ako kompenzácie zo strany štátu.

8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala aj na využiteľnosť tzv. E. formuly v tom prípade, v zmysle
ktorej „sudca, ktorý by mal aplikovať zákon hrubo porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť, musí

vychádzať z tejto spravodlivosti a náplň zákona ignorovať ako bezprávne právo“.

9. Samotný žalovaný v závere rozhodnutia zo dňa 23.09.2025 hodnotí skutočnosť, že v zákone
absentuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona. Žalobkyňa má za to, že v jej prípade je zákon neprimerane
prísny a má tiež za to, že ide o špecifický prípad hodný osobitného zreteľa.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 19.11.2025 uviedol, že žalobkyni bol zamietnutý

nárok na ošetrovné z dôvodu, že ošetrovaná osoba, pani A. A. nespadá do okruhu osôb vymedzeného
ustanovením § 39 ods. 1 písmeno a) zákona o sociálnom poistení, v dôsledku čoho nie sú splnené
osobitné podmienky nároku na ošetrovné. Námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe sú totožné
s tými, ktoré uviedla v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky, s ktorými sa žalovaný
vysporiadal vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.09.2025. Žalovaný zároveň poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/12/2020 zo dňa 08.07.2021, ktorý sa týka obdobnej veci. Navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

V.
Replika žalobkyne

11. Žalobkyňa v následnej replike zo dňa 09.12.2025 upriamila pozornosť súdu na to, že tvrdenie
žalobkyne o neprimeranej prísnosti zákona týkajúcej sa potreby ošetrovania chorého člena rodiny si
osvojil aj zákonodarca, ktorý prijal novelu zákona o sociálnom poistení, v zmysle, ktorého od 01.04.2026
sa zabezpečí rovnaký prístup k poskytovaniu ošetrovného. Zákonodarca určil nový okruh osôb, ktorý

bude môcť čerpať ošetrovné, a tým sú poistenci, ktorí sa budú starať o chorého manžela alebo manželku
rodiča (osvojiteľa). V praxi pôjde o prípady, keď ochorie manžel/manželka rodiča poistenca, v prípade
žalobkyne ide o pani A. manželku otca (macocha žalobkyne).

12. Replika žalobkyne bola zaslaná žalovanému na vyjadrenie dňa 10.12.2025, žalovaný dupliku

nepodal.

VI.
Aplikovaná právna úprava13. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej v texte ako „SSP“),
na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej

správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

14. Pod3a § 13 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, z nemocenského poistenia sa za podmienok
ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to a) nemocenské, b) ošetrovné, c)
vyrovnávacia dávka, d) tehotenské, e) materské.

15. Pod3a § 30 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak
a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku poeas trvania nemocenského
poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a
b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ pod3a § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý
sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie

nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.

16. Pod3a § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na ošetrovné, ak
osobne a celodenne
a) ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré die?a, ktoré nie je príbuzný v priamom rade,

chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiea manžela alebo manželky,
ktorého zdravotný stav pod3a potvrdenia príslušného lekára
1. nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo
2. vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v
prirodzenom prostredí osoby, ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom.

VII.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal rozhodnutie

žalovaného, obsah súdneho, ako aj administratívneho spisu, priebeh administratívneho konania
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 01.04.2026 za účasti právnej
zástupkyne žalobkyne a zástupcu žalovaného. Účastníci konania zotrvali na svojich doterajších
tvrdeniach a právnych argumentáciách.

18. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 18.07.2025 vo
veci nepriznania nároku na ošetrovné a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice.

19. Podstatou žalobných námietok bolo tvrdenie žalobkyne o tom, že pani A. považuje za svoju matku a
má k nej blízky citový vzťah. Žalovaný tým, že aplikoval predmetné ustanovenia zákona bez zohľadnenia
blízkeho citového vzťahu žalobkyne a pani A. A., nezákonne zasiahol do jej subjektívnych práv.

20. K námietkam žalobkyne správny súd uvádza, že ošetrovné je dávka nemocenského poistenia.

Poskytuje sa z dôvodu osobitného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade
(rodičia, deti, starí rodičia, vnúčatá), chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade (dieťa
zverené do náhradnej starostlivosti), chorého súrodenca, chorého manžela (manželky) alebo chorého
rodiča manžela (manželky).

21. Z ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení jednoznačne vyplýva, že zákon
vymedzuje okruh osôb, ktoré spĺňajú nárok na ošetrovné, pričom sa jedná len o osoby, ktoré sú
taxatívne vymedzené v tomto ustanovení, bez možnosti akejkoľvek odchýlky od tohto ustanovenia,
keďže ustanovenie § 39 ods. 1 písm. a) je kogentným ustanovením zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ
ide o námietku žalobkyne, že ide o neprimeranú tvrdosť zákona, pri ktorej sa neprihliada na špecifické

prípady, k tomuto správny súd poznamenáva, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná, pretože
zákonom vymedzený okruh osôb, ktoré spĺňajú podmienky na vznik nároku na ošetrovné, možno zmeniť
len zákonom, pričom pokiaľ platí zákon, ktorý nepripúšťa, aby iná osoba, ktorá nie je v uvedenom
ustanovení uvedená, bola poberateľom ošetrovného, nemožno požadovať od správnych orgánov, abyrozhodovali nad rámec zákona, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, ako aj v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky.

22. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že od 01.04.2026 zákon rozširuje okruh osôb, ktoré majú nárok na
ošetrovné, správny súd uvádza, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania
opatrenia orgánu verejnej správy, preto vychádzal zo znenia zákona o sociálnom poistení účinnom
v čase od 01.07.2025 do 31.10.2025. Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania jeho rozhodnutia, napríklad v konaniach o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a
administratívneho vyhostenia, v konaniach o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní
protiinémuzásahuorgánuverejnejsprávy,voveciachpolitickýchpráv,vkonaníovykonateľnosticudzích
orgánov verejnej správy ako aj v konaní o súhlase s inšpekciou. Taktiež aj rozhodnutia o peňažnej
moderácii podľa § 192 SSP predstavujú výnimku zo zásady, že na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

23. V súvislosti s žalobkyňou žiadanou aplikáciou Rabruchovej formuly správny súd uvádza, že
Radbruchova formula je právno-filozofický princíp, ktorý stanovuje, že extrémne nespravodlivý zákon
(pozitívne právo) stráca právny charakter a musí ustúpiť spravodlivosti. F. je G. E., ktorý reagoval na
zločinynacizmuatvrdil,ženespravodlivosťdosahujúcaneznesiteľnúmieruniejeprávom.Tentokoncept

sa využíval pri vyrovnávaní sa s nespravodlivými zákonmi totalitných režimov. Hoci je spájaný s právnym
pozitivizmom, ide o jeho vymedzenie cez morálne hodnoty a ľudské práva, keď zákon zlyháva v napĺňaní
spravodlivosti. Nakoľko zákon o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.07.2025 do 31.10.2025
nemožno považovať, v nadväznosti na uvedené, za nespravodlivý zákon totalitného režimu, súd túto
námietku nevyhodnotil ako dôvodnú.

24. Správny súd v súlade s právnym názorom vysloveným prvostupňovým správnym orgánom, ako aj
žalovaným uvádza, že podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodnutia žalovaného nie je možné priznať
nárok na nemocenskú dávku - ošetrovné poistencovi, ktorý sa osobne a celodenne ošetruje a stará o
osobu nepatriacu do taxatívne vymedzeného okruhu osôb v ustanovení § 39 ods. 1 písm. a) zákona

o sociálnom poistení.

25. Po komplexnom posúdení rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho
administratívneho konania správny súd dospel k záveru, že posúdenie otázky vzniku nároku na
ošetrovné bolo zákonné, v súlade s obsahom predloženým spisov, súd preto žalobu žalobkyne pod3a

§ 199 ods. 3 SSP v spojení s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

26. Pod3a § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo
požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len

výnimoene.

27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pod3a § 168 SSP tak, že žalovanému voei žalobkyni
nepriznal právo na náhradu trov konania, nako3ko žalobkyoa nemala v konaní úspech a žalovanému
voei žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne

spravodlivo požadova?.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.