Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. február 2026

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5725201228
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Sopiak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:5725201228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMartinsudcomMgr.JánomSopiakom,vsporežalobcu:Wishmaker,j.s.a.,IČO:52019365,

Mlynské Nivy 48, so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Mgr. Lukáš Szabó, s. r. o., IČO: 50 743 601, so sídlom Senická 3801/14, Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX, D., v konaní
o zaplatenie 3.000,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 29.04.2025 sa žalobca domáhal úhrady istiny vo

výške 3.000,- €, zmluvného úroku vo výške 6.600,- € a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
3.000,- € odo dňa 20.11.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania v rozsahu 100%. Svoj nárok
odôvodnil tým, že Investori – fyzické osoby, nepodnikatelia, konkrétne Investor 1 pod identifikačným
kódom 695330144, Investor 2 pod identifikačným kódom 418101417 a Investor 3 pod identifikačným
kódom 164121727 (ďalej spolu len „Investori“), zastúpení žalobcom na základe rámcových zmlúv,
uzatvorili so žalovanou dňa 14.6.2023 úverovú zmluvu číslo 000 001 829 (ďalej aj „UZ“). Celkový úver
predstavoval sumu vo výške 3000,- €, pričom celkový úrok (vážený priemer jednotlivých úrokov) bol

vo výške 8,12% p. a. a dohodnutý úrok z omeškania vo výške 15% p. a. z celkovej sumy v omeškaní
´ (t.j. omeškaná´ celková´ istina plus omeškaný´ celkový´ úrok. V konaní si žalobca uplatňoval nárok
na úrok z omeškania vo výške 5% p. a. z dlžnej istiny úveru. V UZ bol dohodnutý aj poplatok za
obstaranie príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 30,38% p. a. z celkového úveru, nárok na
zaplatenie ktorého však nebol predmetom tohto konania. Úver bol poskytnutý žalovanej dňa 15.6.2023.
Doba splatnosti úveru predstavovala 60 mesiacov. Žalovaná ako dlžníčka bola povinná v zmysle UZ
plniť jednotlivým investorom riadne a včas splátky úveru. Za účelom splnenia týchto svojich záväzkov

bola žalovaná povinná platiť celkové platby tak, ako je uvedené v Celkovom splátkovom kalendári na
bankový účet portálu IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Celková platba, ktorú mala žalovaná
mesačne platiť za úver predstavovala sumu vo výške 113,28 €. Žalobca tvrdil, že predmetom konania
sú nároky z UZ uzavretej medzi nepodnikateľmi (investormi) a žalovanou (dlžníkom). Zmluva o úvere
bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“)
a príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Žalovaná neuhrádzala splátky, a bola žalobcom vyzývaná na ich úhradu

upomienkami z 25.7.2023 a 23.8.2023. Vo výzve z 03.10.2023 žalobca upozornil žalovanú, že ak
neuhradí splátky a dostane sa do omeškania viac ako 90 dní, môžu Investori pristúpiť k mimoriadnemu
zosplatneniu za podmienok podľa bodu 8.2 UZ, pričom mimoriadne zosplatnenie je možné len spoločne
všetkými Investormi zastúpenými žalobcom. Žalobca mimoriadne zosplatnenie realizované v zmysle §565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) oznámil žalovanej listom zo dňa
20.11.2023, pričom k mimoriadnemu zosplatneniu malo dôjsť k 19.11.2023. Jednotlivý Investori mali
svoje pohľadávky na žalobcu postúpiť dňa 17.01.2025, 03.06.2024 a 19.01.2025, na základe čoho sa

stal žalobca jediným veriteľom, ktorý si svoju pohľadávku aj uplatnil žalobou.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil rámcovú zmluvu medzi žalobcom a žalovanou,
kde bol žalovanej pridelený identifikačný kód dlžníka 716786439 (č. l. 8 – 14), úverovú zmluvu medzi
Investormi zastúpenými žalobcom a žalobcom (č. l. 15 – 19 s prílohami č. 1 č.l. 19 - 20, č. 2 na č.l. 21 –

22, č. 3 na č.l. 22 – 23, príloha č. 4 č.l. 24 – 25), upomienku č. 1 (čl. 26 a 27), upomienku č. 2 na (čl. 28
– 29), poslednú výzvu (č.l. 30 – 31 s doručenkou na č.l. 32), oznámenie o zosplatnení pohľadávky (č.
l. 33 – 34), sadzobník poplatkov (č.l. 35), podmienky používania internetového portálu F. (č.l. 36 – 63),
oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 64), oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 65), oznámenie
o postúpení pohľadávky (č.l. 66).

3. Uznesením zo dňa 10.06.2025, č. k. 15Csp/3/2025 - 94 súd v súlade s ust. § 167 ods. 2 CSP vyzval
žalovanú, aby sa v lehote 15 dní vyjadrila k podanej žalobe. Uznesenie spolu so žalobou, prílohami a
poučením bolo žalovanej doručené dňa 16.06.2025. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním
doručeným do podateľne súdu dňa 02.07.2025 v ktorom uviedla, že aktuálne sa nachádza v Zariadení
opatrovateľskejslužbysv.KatarínyLabouré,kdesújejposkytovanésociálneslužby.Kžalobeuviedla,že

od roku 2023 je klientkou Občianskeho združenia Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom a predtým žila
v rómskej rodine G. H., odkiaľ musela odísť lebo sa už o seba nevedela ďalej starať, pričom o žiadnych
úverových zmluvách nevie, nevidí na zmluvách ani jej podpis a ak boli robené elektronicky určite ich
nemohla urobiť, lebo prácu s elektronikou neovláda. Pripojila aj kópie svojich zdravotných záznamov
kde dokladuje svoj zdravotný stav z roku 2023. Myslí si, že došlo k zneužitiu jej údajov, ale nevie ako.

K podaniu bolo pripojené aj vyjadrenie Občianskeho združenia dobrý pastier, z ktorého vyplýva, že
komunikácia so žalovanou je veľmi ťažká, lebo jej mentálna úroveň je nízka, pričom vzhľadom k tomu si
nevedia predstaviť, že by si sama vedela vybaviť úver. Pripojené boli aj lekárske správy z 09.03.2023,
25.10.2018.

4.Žalobcabolvyzvanýuznesenímzodňa10.06.2025,č.k.15Csp/3/2025-102vsúladesust.§167ods.
3 CSP aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Uznesenie si prevzal dňa 07.07.2025, avšak vyjadrenie
súdu nezaslal.

5. Žalovaná zaslala súdu dňa 31.07.2025 vyjadrenie, v ktorom uvádza, že z výpisu z jej účtu zistila, že

v čase, kedy už bola v zariadení sociálnych služieb vo Vrícku niekto v Rakúsku vyberal z jej účtu peniaze
a realizoval tam rôzne nákupy cez jej bankomatovú kartu. Opäť poukázala na to, že došlo k zneužitiu jej
údajov. K uvedenému pripojila výpis z účtu IBAN E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č.l. 108 - 109).

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.2.2025, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu,

jeho právneho zástupcu a žalovanej, ktorá svoju neúčasť ospravedlnila svojím napriaznivým zdravotným
stavom. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili podaním, o ktorom sa súd dozvedel
až po pojednávaní. Uvedeným podaním došlo aj k späťvzatiu žaloby, nakoľko však o podaní súd nemal
vedomosť, o návrhu nerozhodol.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami tak, ako sú tieto uvedené vyššie.
Na základe vykonaného dokazovania zistil, že UZ neobsahuje označenie strán a je podpísaná za
Investorov ako aj za žalovanú zo strany žalobcu, ako zástupcu všetkých zúčastnených strán. Suma
úveru dohodnutá v UZ bola vo výške 3.000,- €, úrok bol vo výške 8,12% p. a., poplatok za obstaranie
príležitosti uzavrieť úverovú zmluvu vo výške 30,38% p. a., t.j. v sume 3.136,80 €, úver mal byť žalovanej

poskytnutý dňa15.6.2023sdobousplatnostiúveru60mesiacovamesačnousplátkou113,28€.Provízia
bola 90,- €, úrok z omeškania v zákonnej výške a pokuta za omeškanie vo výške 10% p.a. z dlžnej sumy .
Celkové splátky spolu vo výške 6.796,80 €. Zároveň z lekárskych potvrdení predložených žalovanou
zistil, že žalovaná je mentálne retardovaná na úrovni debility. Zistil tiež, že rámcová zmluva medzi
žalobcom a žalovanou z 11.05.2023 neobsahuje žiadny podpis žalovanej, iba jej pridelené identifikačné

číslo. Taktiež zistil, že aj oznámenia o postúpení pohľadávok obsahujú iba elektronickú verziu parafy
podpisu žalobcu, ktorý mal aj v tomto prípade vystupovať ako zástupca Investorov.8. Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

9. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

11. Podľa § 37 ods.1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

12. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu
zamietol, nakoľko dospel k záveru, že UZ aj rámcová zmluva sú ničotnými právnymi úkonmi, keďže
podľa súdu pri nich absolútne absentovala vôľová zložka konania žalovanej. Je zrejmé, že žalovaná
nie je v stave, aby bola schopná relevantne prejaviť vôľu, uzavrieť podobný právny úkon. Celá UZ aj

rámcová zmluva a proces uzatvárania prebieha prostredníctvom elektronických prostriedkov, pričom
z lekárskych správ vyplýva, že žalovaná je t. č. polymorbidná a zároveň je mentálne retardovaná na
úrovni debility. Zároveň neovláda prácu z elektronickými prostriedkami, čo žalobca nijako nespochybnil,
preto je viac ako nemožné, že by mohla prejaviť vôľu uzavrieť takýto zmluvný vzťah, alebo, že by bola
schopná vôbec pochopiť zmysel a účel tohto zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu neexistuje právny

titul pre priznanie nároku žalobcu.

15. Pri rámcovej zmluve zároveň chýba podpis žalovanej a súčasťou nie je ani žiadna informácia
o spôsobe, akým malo dôjsť k overeniu totožnosti subjektu alebo akým malo dôjsť k potvrdeniu tejto
zmluvy zo strany žalovanej. Uvedenie identifikačného kódu nie je možné považovať bez ďalšieho za

prejav vôle. Žalobca teda v tomto smere ani len neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo k platnému
uzavretiu rámcovej zmluvy a žalovaná jej uzavretie spochybnila, a teda súd nemal za preukázanú jej
existenciu. Keďže rámcová zmluva bola základom pre všetky ďalšie zmluvy, bez jej existencie nemohli
byť platne uzavreté ani ďalšie zmluvy, a teda žalobcovi nevznikol nárok tak, ako si ho uplatnil a preto
mu ho súd nemohol ani priznať.

16. Okrem toho, aj keby nešlo o ničotné právne úkony, UZ, rámcová zmluva sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi z dôvodu ich neurčitosti. Jednou z podstatných náležitostí právneho úkonu je určitosť
právneho úkonu tak, ako predpokladá ustanovenie § 37 ods. 1 OZ v nadväznosti na ustanovenie §
35 ods. 2 OZ, pričom absencia tohto predpokladu má za následok absolútnu neplatnosť právneho

úkonu. Za určitý je nutné považovať právny úkon, ktorý obsahuje dostatočné označenie účastníkov
a označenie predmetu plnenia, teda z ktorého je zrejmé kto ho robí, komu je adresovaný a čo bolo
jeho predmetom. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že veriteľom ani dlžníkovi v čase
uzatvorenia právneho úkonu (UZ) nebolo známe kto komu požičiava a následne potom (pri postupovaní
pohľadávok) rovnako nebolo zrejmé aká pohľadávka voči akej osobe sa postupuje. V zmluvách boli

strany identifikované numerickým kódom, pričom pri jednotlivých účastníkoch chýba označenie mena a
priezviska fyzickej osoby – z označenia kódom nemožno identifikovať konkrétne fyzické osoby tak na
strane dlžníka, ani veriteľa a už samotná táto skutočnosť má za následok absolútnu neplatnosť UZ pre
jej neurčitosť označených účastníkov. Súd poukazuje na to, že žalobca síce tvrdí, že za numerickými
kódmi sú reálne fyzické osoby, ale toto svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom, a teda v tomto smere

ani neuniesol svoje dôkazné bremeno. Táto skutočnosť samotná má za následok absolútnu neplatnosť
UZ pre jej neurčitosť, pre ktorú musí súd prihliadnuť ex offo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/240/2009).17. Ďalším dôvodom prečo súd žalobu zamietol je skutočnosť, že žalobca vystupoval na oboch stranách,
teda zastupoval tak veriteľa, ako aj dlžníka pri uzatváraní UZ. Pre UZ je charakteristické, že ide o vzťah
aspoň dvoch subjektov, z ktorých jeden je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti, čiže právu

veriteľa jednoznačne zodpovedá povinnosť dlžníka. Pre tento typ vzťahov je preto typické, že každý
zo subjektov musí mať iné, spravidla opačné postavenie a záujmy, čím je už a priori daná odlišnosť
záujmov týchto strán. Nie je možné, aby jeden zástupca uzavrel zmluvu za obe zmluvné strany ako ich
zástupca, nakoľko jeho záujem ako zástupcu veriteľa je úplne odlišný, priam protichodný k záujmom
dlžníka a preto nedošlo k platnému uzavretiu UZ. O protichodnosti záujmov svedčí napríklad aj to,

že žalobca bol oprávnený na vyberanie rôznych druhov poplatkov (administratívne, spracovateľské a
podobne) od žalovaného ako dlžníka (aj keď si ich v tomto konaní neuplatňoval), a tiež bol oprávnený
vykonávať v mene investora (proti žalovanému) právne úkony sankčnej povahy. Súd je tak názoru, že
došlo k porušeniu zákonného zákazu obsiahnutého v § 22 ods. 2 OZ a v spojení s ustanovením § 39
OZ a to potom malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a teda nemohli platne vzniknúť
zmluvným stranám žiadne práva a povinnosti z ÚZ.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Nakoľko inak v rozsahu 100% úspešnej žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, čo vyplýva zo
súdneho spisu, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu (bližšie R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Martin
dňa 10.02.2026

Mgr. Ján Sopiak

sudca

Za správnosť vyhotovenia:
Jarmila Štefulová