Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 14, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618206032
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7618206032.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/XX, D. E. F., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners,
s.r.o., Letná 37, Spišská Nová Ves, proti žalovaným: 1/ G. H., I. J., nar. X.X.XXXX, bytom D. J. XXX,
2/ D. C., I. H., nar. X.X.XXXX, bytom D. J. XXX, 3/ C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. J. XXX, 4/ K. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. J. XXX, všetci právne zastúpení JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so
sídlom Letná 61, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 45 000 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v 2. rade D. C. je povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
vo výške 14.700,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 14.700,- eur od 22. 5. 2019 až do

zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu 56,52 %,
o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaným v 1., 3. a 4. rade súd nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2017-377 zo dňa 2. 12. 2020, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 26. 2. 2021, bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I.
o povinnosti žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
vo výške 21.300,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 21.300,- eur od 22. 11. 2018 až do
zaplatenia. V zostávajúcej zamietajúcej časti vo výroku II. a vo výroku III. o trovách konania bola vec
rozsudkom v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Súd druhej inštancie predmetným rozsudkom rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa pred súdom,
podanej uňho 8. 10. 2018 domáhala a v zmysle zmeny žaloby, pripustenej súdom 5. 6, 2019 proti
žalovanej v 2. rade uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 11.300 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 1.300 eur od 14. 10. 2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 23. 12. 2016 do zaplatenia a proti žalovanej v 1. rade a žalovanému
v 4. rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 23.700 eur spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy13.700eurod14.10.2016dozaplatenia,súrokomzomeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 15. 10. 2016 do zaplatenia, proti žalovanej v 2. rade a
žalovanému v 3. rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne jej zaplatiť sumu 11.000 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 14. 10. 2016 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.000 eur od 15. 10. 2016 do zaplatenia a to všetkodo 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania v rozsahu 100 %. Súd z odôvodnenia žaloby,
z dôkazných listín k nej predložených, z písomných vyjadrení strán sporu, z vyjadrení v replike a duplike
a k nej predložených dôkazných listín, vzal za preukázané, že v konaní nie je sporné tvrdenie žalobkyne

a jej dcéry D. C., že došlo k odpredaju bytu, ktorého výlučnou vlastníčkou bola žalobkyňa, a následne
bola suma 45.000 eur, ako uvádza v čestnom vyhlásení z 30. 6. 2017 žalovaná v 2. rade, teda cena
za odpredaj bytu, použitá z časti na kúpu a z časti na rekonštrukciu rodinného domu. Z obsahu kúpnej
zmluvy z 12. 10. 2016, ktorej predmetom bolo zakúpenie rodinného domu v Spišskom Hrušove, mu
vyplynulo, že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 1.300,- eur, pričom v tejto cene bola zahrnutá cena za

dom v D. J. (na LV uvedené ako byt, jedná sa v prírode o dvojdom), pričom kúpna cena bola predávajúcej
uhradenáprevodompeňažnýchprostriedkovzúčtukupujúcejvprospechúčtupredávajúcejvoVÚB,a.s.
Z výpovedí strán sporu, a to žalobkyne a žalovanej v 2. rade, súd zistil, že k zakúpeniu domu v D. J. došlo
na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou, teda matkou a žalovanou v 2. rade - D. C., ako dcérou.
Obsahom dohody malo byť zlúčenie domácností potom, čo žalobkyňa odpredá byt a za takto získané
peniaze sa kúpi nová nehnuteľnosť, v ktorej bude bývať žalobkyňa s deťmi nebohého syna a dcéra D.

so svojimi deťmi. So súhlasom žalobkyne boli prevedené dcérou D. prostredníctvom internetbankingu a
za použitia mobilného telefónu žalobkyne na účet K. H. a syna C. finančné prostriedky spolu vo výške
35.000eurazvyšoksumy10.000eurbolipotomzúčtužalobkyňouvyberanénarekonštrukciurodinného
domu. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné a boli výpoveďami strán zhodne potvrdené. Sporná bola
otázka kúpnej ceny domu a hlavne tvrdenie žalovanej D.. C., že s matkou sa dohodla, že dom bude

napísaný v jej výlučnom vlastníctve, až neskôr, keď deti nebohého brata nadobudnú plnoletosť, bude
prepísaný na ne a na jej dve deti, každému v 1/4. Žalobkyňa toto tvrdenie dcéry popierala. Navrhovala
dcére, aby dom prepísala na ňu, alebo aspoň polovicu domu. Pokiaľ nie, žiada od nej vrátenie sumy
45.000 eur, ktoré investovala do kúpy a rekonštrukcie domu. Na preukázanie sporných tvrdení strán
sporu súd vypočul žalobkyňu, žalovaných, pripojil k veci dôkazný spis OR PZ v Spišskej Novej Vsi,

odboru kriminálnej polície ORP-231/2-VYS-SN-2018, spis tunajšieho súdu sp. zn. 14P/115/2018. Z
predmetnéhovyšetrovaciehospisusúdzistil,že21.3.2018podalažalobkyňanaORPZ,Úradjustičneja
kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že bol spáchaný
trestný čin podvodu podľa § 221 Trest. zák., resp. trestného činu sprenevery podľa § 213 Trest. zák.,
resp. iného trestného činu. Z obsahu podania mu vyplynulo, že toto je podobného obsahového znenia

ako predmetná žaloba a žalobkyňa sa predmetným oznámením domáhala aj vyplatenia sumy 45.000
eur od dcéry D.. Trestné stíhanie bolo uznesením zo 14. 1. 2019 zastavené, nakoľko bolo nepochybné,
že skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa nestal. Z uvedeného vyšetrovacieho spisu a G. H. súd
vzal za preukázané, že rodinný dom bol odpredaný za sumu 1.300 eur, nakoľko bol veľmi schátralý,
ktorá uviedla, že suma 35.000 eur, ktorá bola poslaná na účet jej manžela, bola použitá pri vyplácaní

stavebného materiálu, majstrov na stavbe, vývozu sutín a pod. Pre rekonštrukciu domu nebol robený
žiaden rozpočet. K uvedeným rekonštrukčným prácam boli vypočutí svedkovia L. M., K. N. a G. O.,
ktorí zhodne uviedli, že pracovali na rekonštrukcii rodinného domu v D. J. majiteľky D.. C.. Peniaze za
práce boli vyplácané v hotovosti prevažne G. H., bez akýchkoľvek písomných dohôd o vykonaní práce.
Všetko prebiehalo ústne. V odôvodnení zastavujúceho uznesenia (v jeho závere) sa, o. i., uvádza, že

nedošlo k naplneniu znakov trestného činu podvodu, že z výsluchov D.. C. vyplynulo, že medzi ňou a
matkou bolo dohodnuté, že nehnuteľnosť v D. J. bude zapísaná na jej meno, čo bolo podmienkou pri
dohadovaní o tom, že sa rodiny presťahujú do spoločného bývania, ktoré tvrdenia potvrdili výpoveďami
G. H., C. C. a K. C. a rovnako samotná poškodená svojimi rozpormi vo výpovediach ohľadom kúpy
nehnuteľnosti v D. J.. Z výsledkov vyšetrovania vyplynulo, že dom bol odpredaný za sumu 1.300,-

eur a rekonštruovaný na základe „neobvykle“ vykonaných finančných transakcií vo výške spolu 35.000
eur, ktoré boli zasielané na účet K. H., pričom výpoveďami svedkov bolo potvrdené, že títo pracovali
na danej rekonštrukcii, za čo od G. H. zobrali peniaze. Súd pri právnom posúdení predmetnej žaloby
vychádzal podporne aj z vyššie uvedených záverov uznesenia OR PZ v Spišskej Novej Vsi, ktoré boli
vo svojej podstate zhodné s výpoveďami a dôkazmi vykonanými v tomto občianskoprávnom konaní. Po

vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z § 100 ods. 1, § 107 ods. 1. ods. 2 a § 450 ods. 1 Obč. zák.
(ich znenie citoval) urobil záver, že nárok žalobkyne je dôvodný, čo do základu len voči žalovanej v
2. rade, a to z dôvodu vznesenia námietky nedostatočnej pasívnej legitimácie žalovanými v 1., 3. a 4.
rade. Poukázal na to, že z dôvodu vznesenej námietky premlčania je nárok dôvodný čo do výšky voči
žalovanej v 2. rade len čiastočne. Z obsahu žaloby a z vykonaného dokazovania usúdil, že spor sa týka

konfliktu medzi žalobkyňou, matkou, a jej dcérou D.. C. - žalovanou v 2. rade. Z výpovede žalobkyne
a žalovanej v 2. rade vzal za preukázané, že medzi nimi bola uzavretá ústna dohoda, v zmysle ktorej
žalobkyňa s maloletými deťmi po neb. synovi C. B., po odpredaji jej bytu pôjde bývať spolu s dcérou D.
a jej deťmi K. a C. do spoločne zakúpenej nehnuteľnosti, ktorou mal byť nejaký dom v blízkom okolí priSpišskej Novej Vsi. Z dokazovania mu ďalej preukázateľne vyplynulo, že žalovaná v 2. rade odkúpila od
žalovanej v 1. rade rodinný dom (resp. byt v rodinnom dome), ktorého sa stala výlučnou vlastníčkou. Z
dokazovania v tomto, ako aj v trestnom konaní mu vyplynulo a súd uveril výpovediam matky aj dcéry,

že dom sa najprv prepíše na dcéru D.. C., k čomu reálne aj došlo. Sporné boli výpovede žalobkyne a
žalovanej v 2. rade, aký mal byť ďalší postup pri disponovaní s vlastníctvom k rodinnému domu, kedy
žalobkyňa opakovane tvrdila, že dohoda mala znieť tak, že dom mal byť prepísaný po realizácii kúpnej
zmluvy následne na ňu, ako na výlučnú vlastníčku. Dcéra D.. C. tvrdila, že dohoda mala znieť tak, že
nehnuteľnosť sa po nadobudnutí plnoletostí detí po nebohom synovi a bratovi C. B., nar. X. XX. XXXX,

zomr. XX. X. XXXX, prepíše v polovici na nich a druhá polovica sa prepíše na deti žalovanej v 2. rade. Ani
jedna strana sporu súdu nepredložila relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť tvrdenia tej-
ktorej strany. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou dožadovala vrátenia sumy 45.000 eur titulom vložených
investícií do kúpy a následnej rekonštrukcie rodinného domu, pričom pred podaním žaloby vyzývala
žalovanú v 2. rade, aby uskutočnila prepis predmetnej nehnuteľnosti na jej meno. Nakoľko však k tomu
nedošlo a nehnuteľnosť je naďalej vo výlučnom vlastníctve D.. C., žiadala vrátenie investovaných peňazí

do cudzej nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd zrejmé, že žalovaná v 2. rade k prepisu
nehnuteľnosti na žalobkyňu nepristúpila, táto neprijala v tomto konaní jej návrh na uzavretie zmieru, v
zmysle ktorého sa dom prepíše na všetky štyri deti - jej vnúčatá, preto súd v závere ustálil, že žalovaná
v 2. rade sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila. Preto súd určil žalovanej v 2. rade povinnosť
vrátiť žalobkyni v zmysle § 451 Obč. zák. žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia. V danom

prípade mal naplnené ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., nakoľko z dokazovania vzal za preukázané, že
žalobkyňa poskytla žalovanej v 2. rade plnenie bez právneho dôvodu, resp., pokiaľ medzi nimi existovala
dohoda o následnom prepise domu, či už na ňu, alebo na jej štyri vnúčatá, od tohto právneho úkonu
žalobkyňa platne odstúpila a tým privodila zrušenie takejto ústnej dohody. Žalovaná v 2. rade prepísaním
nehnuteľnosti na seba nadobudla spolu s ňou aj peňažné plnenie od matky vo výške 45.000,- eur, tým,

že nadobudla zakúpenú nehnuteľnosť len do svojho výlučného vlastníctva, pričom predmetné finančné
prostriedky boli žalobkyňou poskytnuté prevodmi z jej účtu na účty K. H. a C. C., a následne boli
použité na kúpu a rekonštrukciu zakúpenej nehnuteľnosti. Z listinného dôkazu - čestného vyhlásenia
žalovanej v 2. rade z 30. 6. 2017, súd vzal za preukázané, že žalovaná v 2. rade týmto prehlásením
potvrdila, že peniaze, ktoré jej matka nadobudla za odpredaj bytu - celá suma vo výške 45.000,- eur,

bola použitá na kúpu rodinného domu v D. J.. Z uvedeného, ako aj z výpovede strán sporu, súd ustálil,
že celá suma 45.000 eur bola vložená na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu, nielen suma 35.000
eur, ako tvrdila žalovaná v 2. rade. Voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol ako nedôvodnú. V prípade týchto žalovaných mal zato, že žalobkyňa žiadnymi relevantnými
dôkazmi nepreukázala, žeby žalovaní mali byť pasívne vecne legitimovanými subjektmi v tomto konaní.

Z dokazovania mu jasne a zrozumiteľne vyplynulo a z výpovedí žalobkyne a žalovanej v 2. rade nebolo
sporné, že manželia H. a C. C., teda syn žalovanej v 2. rade, všetky finančné prostriedky, ktoré boli
poukázané na ich účty, použili prostredníctvom D.. C. a čiastočne aj prostredníctvom žalobkyne na kúpu
a rekonštrukciu rodinného domu v D. J.. Súd v súvislosti s predmetným posúdením poukázal na výpoveď
samotnej žalobkyne, či už v tomto konaní, alebo v trestnom konaní, kde potvrdila, že prevody z jej účtu sa

diali s jej vedomím a súhlasom, boli realizované jej dcérou D.. C., za jej asistencie, použitím jej mobilného
telefónu a s dispozíciou jej kreditnej karty. Z výsledkov dokazovania vzal za preukázané, že žalovaná
v 1. rade, ktorá disponovala financiami vloženými na účet jej manžela, tieto použila na rekonštrukciu
predmetného rodinného domu. Na jej účte žiadne financie od žalobkyne prevedené neboli, takže súd
voči nej v celom rozsahu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný v 3. rade - syn žalovanej v 2. rade, vo

svojej svedeckej výpovedi uviedol, že so svojím účtom, na ktorý bola prevedená suma od žalobkyne vo
výške 10.000,- eur, nedisponoval. Predmetné vložené peniaze boli použité prostredníctvom jeho matky
a žalobkyne na rekonštrukciu rodinného domu. Žalobkyňa túto výpoveď žiadnymi relevantnými dôkazmi
nepoprela. Takže aj voči žalovanému v 3. rade súd žalobu zamietol. Ani voči tvrdeniu žalovaného v 4.
rade, že všetky finančné prostriedky vložené z účtu žalobkyne na jeho účet boli použité na rekonštrukciu

predmetného rodinného domu, žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy opaku jeho tvrdenia,
preto zamietol žalobu aj voči žalovanému v 4. rade. Súd vyhovel žalobe čo do nároku voči žalovanej v
2. rade, avšak nevyhovel zmenenému žalobnému návrhu voči nej, čo do tam uvedenej výšky, nakoľko
zást. žalovaných v 1. až 4. rade vzniesol dôvodnú námietku premlčania proti uplatnenému nároku. K
vznesenej námietke súd uviedol, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou z 8. 10. 2018 I. výrokom domáhala

od žalovanej v 2. rade zaplatenia sumy 11.300 eur s prísl. a III. výrokom zaplatenia sumy 10.000,- eur
s prísl. spoločne a nerozdielne so žalovaným v 3. rade C. C., že 22. 5. 2019 podala návrh na zmenu
žaloby, že na pojednávaní 5. 6. 2019 pripustil zmenu alternatívneho návrhu, v ktorom v porovnaní s
pôvodným návrhom, kde žalobkyňa od žalovanej v 2. rade požadovala sumu spolu 21.300 eur, navýšilasvoj nárok v bode III. zmeneného návrhu o sumu 1.000 eur a v bode II. alternatívneho návrhu o sumu
23.700 eur. Nakoľko zmena alternatívneho návrhu bola podaná 22. 5. 2019 (rozhodujúci je dátum
podania návrhu, a nie dátum právoplatnosti uznesenia o jeho pripustení), súd predmetný nárok hodnotil

ako bezdôvodné obohatenie. S poukazom na § 107 ods. 1 Obč. zák., urobil záver, že tento nárok
je premlčaný, nakoľko bol podaný po 2-ročnej premlčacej lehote od dátumu, kedy došlo k ukončeniu
investícií do rodinného domu z financií poskytnutých žalobkyňou. Z výpovede žalobkyne a žalovaných v
1. a 2. rade súd vzal za preukázané, že nehnuteľnosť bola zrekonštruovaná čiastočne zo sumy 45.000
eur do konca r. 2016, teda do 1. 1. 2017. Uvedeným dátumom začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota,

v ktorej sa žalobkyňa mohla domáhať nároku na vrátenie peňazí vložených do investícií do cudzej
nehnuteľnosti (Ďalšia rekonštrukcia po 1. 1. 2017 bola realizovaná z finančných prostriedkov žalovanej
v 2. rade a z úveru, ktorý bol poskytnutý vnukovi žalobkyne - C. C.). Súd konštatoval, že pôvodný návrh
bol podaný 8. 10. 2018, že žalobkyňa má nárok na vrátenie sumy žalovanej v pôvodnom návrhu, t. j.
vo výške 21.300 eur. Nakoľko súd žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol ako nedôvodnú, uviedol,
že žalobkyňa má nárok na vyplatenie celej sumy 10.000 eur, ktorej vyplatenia sa pôvodným návrhom

domáhala spoločne a nerozdielne voči žalovanému v 3. rade a zároveň sumy vo výške 11.300 eur,
ktorej sa domáhala v I. bode výroku pôvodného návrhu, ktorý bol podaný v zákonnej 2-ročnej premlčacej
lehote. Zvyšný nárok v sume 24.700 eur (čo spolu s priznanou sumou 21.300 eur činí 45.000 eur, v
celku preukázateľne vložených investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej v 2. rade), ktorého
sa žalobkyňa domáhala až doplňujúcim alternatívnym návrhom z 22. 5. 2019, po uplynutí 2-ročnej

premlčacej lehoty, zamietol ako premlčaný z dôvodu včas vznesenej námietky premlčania žalovanou
stranou sporu. Vychádzajúc z § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. uviedol, že žalobkyňa sa pôvodnou žalobou od
žalovanej v 2. rade domáhala zaplatenia 11.300 eur a 10.000 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne, a to
zo sumy 1.300 eur od 14. 10. 2016, zo sumy 10.000,- eur od 23. 12. 2016 a z ďalšej sumy 10.000 eur od
15. 10. 2016. Nakoľko žiadnymi dôkazmi vymáhanie tohto nároku ohľadom príslušenstva od uvedených

dátumov nepreukázala, súd priznal žalobkyni zákonný úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy žaloba vošla do dispozičného práva žalovanej. Táto prevzala žalobu 21. 11. 2018, od
tohto dňa sa dostala voči žalobkyni do omeškania, preto ju zaviazal k povinnosti zaplatiť 5 % úrok z
omeškania zo sumy 21.300 eur odo dňa 22. 11. 2018. Vzal za preukázané, že žalobkyňa pred podaním
tejto žaloby, ako od žalovanej v 2. rade, tak ani od ďalších žalovaných, písomne, ani ústne, vrátenie

peňazí vložených na kúpu a rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti spolu vo výške 45.000 eur (ani časti
z tejto sumy) nikdy nepožadovala, že sa opakovane domáhala len prepisu spornej nehnuteľnosti do
jej výlučného vlastníctva. Citujúc znenie § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. uviedol, že žalovaná
sa dostala do omeškania ku dňu 22. 11. 2018, kedy základná úroková sadzba bola vo výške 0,00
%, preto má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21.300 eur až do

zaplatenia v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. Citujúc znenie § 255 ods. 2 a § 257 C.s.p., uviedol, že
žalobkyňa sa zmeneným návrhom domáhala zaplatenia 45.000 eur, že úspešná bola čo do zaplatenia
21.300 eur, že v konaní mala len čiastočný úspech, a to voči žalovanej v 2. rade. O týchto trovách
rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej strane právo na ich náhradu nepriznal. Žalovaní v 1., 3.
a 4. rade boli v konaní úspešní, preto mali nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Súd o týchto

trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. a žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko vzal
za preukázané, že u žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju k náhrade trov
konania nezaviazal. Poukázal na to, že žalobkyňa je dôchodkyňa s mesačným starobným dôchodkom
vo výške 325,70 eur, iný príjem nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hodnotné hnuteľné veci, okrem
staršieho motorového vozidla, ktoré vzhľadom na jeho vek, má nepatrnú hodnotu. Býva v spoločnej

domácnosti s dcérou D.. C. - žalovanou v 2. rade, jej dvomi plnoletými deťmi a s dvomi maloletými
deťmi - vnukmi C. a E. B., ktorí jej boli rozsudkom súdu zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Okrem tohto konania je voči nej vedené aj konanie o zmene výchovného prostredia voči jej zvereným
maloletým vnukom, na súde pod sp. zn. 14P/115/2018. V oboch konaniach je zastúpená advokátom,
s čím sú spojené ďalšie výdaje, preto súd vyhovel jej návrhu a priznal jej oslobodenie od súdnych

poplatkov v tomto konaní v celom rozsahu uznesením z 22. 10. 2018. Od uvedeného dátumu nezistil
žiadne zmeny týkajúce sa jej sociálnych, majetkových a zárobkových pomerov, preto za použitia § 257
C.s.p. ju nezaviazal k náhrade trov konania voči žalovaným.

3. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaní.

4. Žalobkyňa trvala na svojej pôvodnej výpovedi, že všetky finančné prostriedky vo výške 45.000,-
eur boli vložené do kúpy a rekonštrukcie rodinného domu vo vlastníctve žalovanej. Uviedla, že súd
nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania žalovanou stranou aj proti zvyšnej časti jej nárokuvo výške 24.700,- eur, ktorej sumy sa pôvodne domáhala voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade. Uviedla,
že subjektívna premlčacia doba jej nároku voči žalovanej v 2. rade začala plynúť až okamihom, keď sa
ona dozvedela o obsahu kúpnej zmluvy v januári 2018, ktorú jej žalovaná na jej požiadanie predložila

a následne dňa 26. 3. 2018 podala trestné oznámenie na OR PZ v Spišskej Novej Vsi. V uvedenom
trestnom konaní žalovaná v 2. rade v roku 2018 vypovedala, že suma 33.700,- eur bola použitá na
rekonštrukciu domu a 1.300,- eur bola kúpna cena.

5. Žalovaná v 2. rade v odvolaní poukázala okrem iného predovšetkým na tú skutočnosť, že

dokazovaním súdu prvej inštancie bola preukázaná existencia právneho titulu, na základe ktorého jej
žalobkyňa poskytla prostriedky na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu v D. J., ktorým bola ústna
dohoda medzi ňou a žalobkyňou. Uviedla, že žalobkyňa sa s ňou ústne dohodla, že investuje financie
z predaja svojho bytu do rodinného domu, ktorého vlastníčkou je žalovaná v 2. rade, k čomu trvala na
pôvodnej výpovedi, že následne medzi nimi dohoda mala znieť tak, že predmetný rodinný dom mal byť
napísaný na žalovanú v 2. rade a po dosiahnutí plnoletosti má byť dom prepísaný na jej deti a na deti

po nebohom bratovi. S poukazom na uvedené trvala na tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
svojho tvrdenia o preukázaní právneho titulu na zaplatenie sumy vo výške 45.000,- eur. V závere
poukázala na tú skutočnosť, že žalobkyňa pri zmene návrhu ustálila súčet dlžnej istiny až na sumu
46.000,- eur, hoci byt bol preukázateľne predaný za 45.000,- eur a z výpovede žalobkyne vyplynulo,
že z uvedených peňazí žalobkyňa splácala úver po nebohom synovi C., čím nebolo preukázané, že

celá suma 45.000,- eur bola investovaná do rekonštrukcie nehnuteľnosti. Vytýkala súdu prvej inštancie,
že pochybil, keď pri zohľadnení tejto sumy súd vychádzal len z jej písomného prehlásenia zo dňa 30.
6. 2017, ktorý nevyhodnotil v kontexte ďalších dôkazov. K uvedenému prehláseniu žalovaná v 2. rade
uviedla, že ho podpísala pod nátlakom žalobkyne v snahe „mať pokoj“, a preto je platnosť takéhoto
prehlásenia prinajmenšom sporná, navyše ak samotná žalobkyňa v trestnom konaní uvádzala rozpory

ohľadom výšky ňou investovaných prostriedkov.

6. Žalovaní v 1., 3. a 4. rade v odvolaní namietali rozhodnutie o trovách konania s poukazom na to,
že v konaní mali plný úspech a dôvody, pre ktoré im súd nepriznal náhradu trov konania posudzované
u žalobkyni nie sú dôvodmi, pre ktoré by mala byť celá ťarcha trov konania prenesená na nich.

7. Ako už bolo vyššie uvedené, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2017-377 bol
potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorým súd určil žalovanej v 2. rade
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 21.300,- eur s prísl.

8. Súd druhej inštancie zrušil II. výrok rozsudku, teda ten, ktorým bol zvyšný nárok žalobkyne zamietnutý,
a to z dôvodu, že závery súdu a odôvodnenie rozsudku o premlčaní časti nároku žalobkyne voči
žalovanej v 2. rade sú nedostatočne odôvodnené a arbitrárne a vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd poukázal na to, že je potrebné vziať zreteľ na tú skutočnosť, že pre aplikovanie 2-
ročnej subjektívnej premlčacej lehoty a pre určenie začiatku jej plynutia je rozhodné zistenie okamihu,

kedy sa oprávnený – žalobkyňa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor
obohatil. Vyžaduje sa skutočná (preukázaná) vedomosť oprávneného, a teda nestačí, že mal možnosť
sa potrebné skutočnosti dozvedieť aj skôr. Z odôvodnenia súdu druhej inštancie vyplynulo, že súd
sa prejednávanej veci pri posudzovaní plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby nezaoberal a
nevyhodnotil skutočnosti, kedy sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že na strane žalovanej v 2. rade

došlo k bezdôvodnému obohateniu v rozsahu 24 700,- eur , ktorý nárok si uplatnila návrhom na zmenu
žaloby z 5. 6. 2019 z titulu vložených investícií do nehnuteľnosti, t.j. kúpy domu v D. J.. Súd plynutie
dvojročnej premlčacej lehoty v podstate posúdil podľa kritérií rozhodných pre plynutie objektívnej 3
ročnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods. 2 prvá veta Obč. zák., podľa ktorého najskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo (k

bezdôvodnému obohateniu došlo ukončením rekonštrukčných prác, t.j. od 1.1.2017). V takom prípade,
si žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby z 5. 6. 2019 v 3 ročnej objektívnej premlčacej lehote uplatnila
nárok na bezdôvodné obohatenie 24 700,- eur včas.

9. Skutočnosť, že uvedená čiastka 24.700 eur bola do predmetnej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej

2. z titulu rekonštrukčných prác z finančných prostriedkov žalobkyne investovaná do 1. 1. 2017, sama
o sebe nepreukazuje subjektívnu vedomosť žalobkyne o tom, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému
obohateniu, v akej výške a kto sa na jej úkor obohatil. Súd druhej inštancie prisvedčil námietkam
žalobkyne, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že až v súvislosti s trestným konaním a odžalovanej 1. sa dozvedela o skutočnej kúpnej cene, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť v D. J.
kúpená, t.j. za 1300 eur, ktorú kúpnu zmluvu jej žalovaná 1. predložila až v januári 2018 a že zostatok
sumy po odpočítaní od sumy 45.000 eur mal byť použitý na rekonštrukciu rodinného domu.

10. Súd druhej inštancie v časti potvrdzujúceho výroku okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie použil
v prejednávanej veci správny právny predpis a správne ho vyložil, z podriadenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. V závere odôvodnenia sa
zaoberal aj výhradami žalovanej v 2. rade, že súd nedostatočne vykonal dokazovanie, keď neoboznámil

pripojený vyšetrovací spis, okrem iného výpoveď svedkyne K. C., k čomu uviedol, že súd prvej inštancie
sa dostatočne oboznámil s pripojeným trestným spisom, s ktorým boli oboznámení aj právni zástupcovia
strán sporu, o čom svedčí úradný záznam o nahliadnutí do spisu, tak isto súd oboznámil aj obsah spisu
sp. zn. 14P/115/2018.

11. Žalovaná v 2. rade podala proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2019

v zákonnej lehote dovolanie a návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia. V dovolaní okrem iného
uviedla, že má zato, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd mali vec správne posúdiť tak,
že k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne nedošlo. Žalobkyňa mala subjektívnu vedomosť
o dôvodoch ňou poskytovaného plnenia, kedy dokonca sama pri jednotlivých prevodoch platieb z jej
účtu asistovala, čo vylučuje, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne. Z uvedeného

dôvodu má súd žalobu zamietnuť. Zopakovala svoje tvrdenie, že so žalobkyňou sa mali dohodnúť na
tom, že sa zlúčia ich domácnosti, zakúpi sa nehnuteľnosť v D. J. za peniaze získané odpredajom bytu
vo vlastníctve žalobkyne, táto sa zrekonštruuje z tých peňazí, ako aj z peňazí žalovanej v 2. rade, pričom
vlastníčkou nehnuteľnosti bude ona, ako aj deti, ktoré budú s nimi v dome bývať a následne maloleté
deti B. mali prejsť do osobnej starostlivosti žalovanej v 2. rade.

12. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/162/2021-450 zo dňa 29. 6. 2023 bolo dovolanie
žalovanej v 2. rade D. C. zamietnuté a II. výrokom bolo vyrieknuté, že žalobkyňa má nárok na náhradu
trov dovolacieho konania.

13. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

14. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vo veci vykonal ďalšie

dokazovanie potom, čo vyzval strany sporu k ďalším návrhom v zmysle predmetného uznesenia.

15. Žalobkyňa poukazujúc na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2019
v bode 28. uviedla, že otázka dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia už bola zo strany
súdu vyriešená a potvrdená rozsudkom Krajského súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR.

S poukazom na uvedené akékoľvek návrhy žalovanej v 2. rade na preukazovanie existencie dohody
ňou prezentovanej ohľadom spôsobu vykonávania platieb a výpisov z účtov navrhla v ďalšom konaní
zamietnuť.
Navrhla výsluch svedkyne P. P. Q., dcéry žalobkyne, ktorá sa vie vyjadriť k objemu použitých finančných
prostriedkov na rekonštrukciu rodinného domu v D. J..

16. Ďalšie návrhy žalobkyne na dokazovanie sa týkali zisťovania majetkových, osobných a zárobkových
pomerov žalobkyne a žalovaných v 1., 3. a 4. rade, ktoré majú mať vplyv na rozhodnutie súdu o priznaní
nároku žalobkyne na náhradu trov tohto konania. Predložila výpisy z LV č. XXX, XXX A. XXXX v kat.
území D. J., ktorými preukazovala vlastníctvo k nehnuteľnostiam – rodinným domom, hospodárskej

budove, garáži a priľahlým pozemkom H. K. a G. H., I. J.. Ďalšie návrhy na zisťovanie finančných
pomerov súd zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko u žalovaných v 1., 3. a 4. rade
vychádzal z dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní a z aktuálnych výpisov z listu vlastníctva v kat.
území D. J. preukazujúcich ich majetkové pomery, ktoré dôkazy súd považuje za dostatočné na
rozhodnutí o trovách konania voči žalovanej v 1. rade za použitia ustanovení § 257 C.s.p.

17. Na preukázanie finančných a majetkových pomerov žalobkyňa predložila súdu zmluvu
o krátkodobom nájme bytu uzavretú medzi I. J. a žalobkyňou zo dňa 31. 10. 2022 o nájme bytu na
R. A. X F. D. E. F., v ktorom žalobkyňa hradí predpísané zálohové platby vo výške 320,- eur mesačne(inkasnéplatby+nájomné).PodľarozhodnutiaÚstrediaSociálnejpoisťovnezodňa6.7.2023žalobkyňa
je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 442,90 eur.

18.ZvýpovedesvedkyneP.P.Q.–dcéryžalobkyne,súdzistil,žežalobkyňanevlastnížiadennehnuteľný
majetok, ani motorové vozidlo. O byt, ktorého bola výlučnou vlastníčkou, prišla odpredajom a prišla
aj o peniaze, ktoré sú predmetom tohto sporu a o ktoré bola „okradnutá“. Býva v 1-izbovom byte
v podnájme, kde mesačne za všetky platby uhrádza 320,- eur, jej dôchodok je vo výške 460,- eur.
Nakoľko trpí rôznymi ochoreniami, mesačne si zakupuje lieky cca za 50,- eur. V minulosti žila v byte

s nebohým synom a s jeho deťmi. Následne sa dala po jeho smrti nahovoriť dcérou D. C., teda sestrou
svedkyne, aby byt odpredala a za takto získané peniaze sa mal kúpiť rodinný dom. Komunikovaná cena
bola 35.000,- eur a za zvyšných 10.000,- eur sa mal dom opraviť. Až keď žalobkyňa mala k dispozícii
kúpnu zmluvu, dozvedela sa, že kúpna cena za dom v D. J. bola 1.300,- eur. V dome s dcérou D. nebýva
toho času z toho dôvodu, že žalobkyňa od nej žiadala vrátenie 45.000,- eur a z toho dôvodu boli na
ňu robené zo strany žalovanej v 2. rade fyzické aj slovné ataky, preto odišla bývať do podnájmu, resp.

dcéra D. ju z domu vyhodila, mala jej tam odpojiť elektriku. Svedkyňa ďalej uviedla, že pri jednaniach
o kúpe domu osobne nebola prítomná, ale z rozprávania matky – žalobkyne, vie, že dom sa mal zakúpiť
za 36.500,- eur. Žalobkyňa navrhla kúpnu cenu 35.000,- eur a bola vo vedomí, že za takúto cenu sa
dom kupuje, pričom ona žiadnu kúpnu zmluvu nepodpisovala. Neskôr sa žalobkyňa mala dozvedieť, že
kúpna cena bola vyplatená vo výške 25.000,- eur a sumu 10.000,- eur použila žalovaná v 2. rade na

pokrytie svojich dlhov a exekúcii. Svedkyňa mala takú vedomosť, že dom sa mal zakúpiť na meno jej
mamy, teda žalobkyne.

19. Žalovaní navrhli výsluch svedkyne K. C. – dcéry žalovanej v 2. rade, opakovaný výsluch žalovanej
v 2. rade a opakované oboznámenie s vyšetrovacím spisom, na ktorom návrhu neskôr s poukazom

na závery uznesenia súdu II. inštancie netrvali. Na preukázanie tvrdenia žalovanej v 2. rade, akým
spôsobombolipoužitéfinančnéprostriedkyzúčtužalobkyne,súdnanávrhžalovanýchvyžiadalpísomný
doklad o lustrácii osobného účtu žalobkyne A. B. v L. S.. Z odpovede na lustráciu banky zo dňa 28.
11. 2023 súd zistil, že ku dňu 13. 10. 2016 a 14. 10. 2016 boli majiteľkou účtu A. B. vykonané platby
s potvrdením cez SMS-kód z evidovaného telefónneho čísla klientky. Predmetným dôkazom žalovaná

v 2. rade súdu preukázala, že samotná žalobkyňa disponovala s finančnými prostriedkami v uvedených
dňoch na jej účte, čím žalovaná v 2. rade súdu preukazovala, že žalobkyňa mala vedomosť o týchto
skutočnostiach. Súd však tento dôkaz hodnotí pre zistenie skutkového stavu veci v ďalšom konaní za
irelevantný, nakoľko ako bolo konštatované v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, a potvrdzujúcej
časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, v konaní bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

preukázaný, sporná však bola výška použitých finančných prostriedkov na rekonštrukciu zakúpeného
rodinného domu.

20. Na návrh žalovanej súd vykonal ďalší dôkaz, a to výsluchom jej dcéry K. C.. Svedkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že bola prítomná pri tom, keď sa pripravovala kúpa rodinného domu v D. J.. Dom

sa mal kúpiť za peniaze detí nebohého uja – syna žalobkyne. Následne potom mali ísť všetci bývať,
teda žalobkyňa, deti nebohého uja, ona a jej mama, teda žalovaná v 2. rade, do rodinného domu, ktorý
sa kúpil na meno jej mamy. Ona následne po kúpe domu odišla do cudziny a keď sa vrátila, začali sa
v dome rozpory medzi jej mamou a babkou. Tá mala začať vykrikovať jej mame, aby prepísala dom na
ňu. Ona nemala vedomosť, za koľko sa dom kupoval a svedkyňa sa ani nevedela vyjadriť, či žalobkyňa

mala vedomosť, za koľko bol dom kúpený. Dohoda však bola taká, že dom sa kúpi na jej mamu, a potom
sa dom prepíše na štyri deti. Doplnila, že v čase, keď sa dom kupoval, žalobkyňa nevytýkala jej mame
výšku kúpnej ceny, ani iné skutočnosti týkajúce sa domu, teda do januára 2017, kedy ona odišla do
cudziny za prácou, v dome nezhody neboli.

21. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.23. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

24. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

25. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bolo posúdiť zostávajúci nárok žalobkyne
voči žalovanej v 2. rade na sumu 24.700,- eur istiny s príslušenstvom, a to čo do základu, aj čo do
výšky a opätovne posúdiť námietku premlčania tohto nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Nakoľko žalovaná naďalej trvala na vznesenej námietke premlčania, súd sa prednostne zaoberal
touto vznesenou námietkou a vychádzajúc z dokazovania v pôvodnom konaní, ako aj z doplňujúceho
dokazovania v ďalšom konaní, vzal za preukázané, že vznesená námietka premlčania voči zvyšnému
nároku žalobkyne nie je dôvodná, k čomu súd uvádza nasledovné:

27. Strany sporu nerozporovali tú skutočnosť, že rodinný dom v D. J. bol zakúpený sčasti z finančných
prostriedkov, ktoré obdržala žalobkyňa ako kúpnu cenu za odpredaj bytu v jej výlučnom vlastníctve.
Zhodné boli výpovede týkajúce sa aj otázky rekonštrukcie predmetného rodinného domu z ďalších
finančných prostriedkov žalobkyne obdržaných za odpredaj jej bytu, ktorá rekonštrukcia mala byť
ukončená k 1. 1. 2017.

Žalobkyňa si návrhom na zmenu žaloby z 5. 6. 2019 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 24.700,- eur, o ktorom nároku súd prvej inštancie po zrušujúcom uznesení súdu
druhej inštancie v tomto konaní rozhodoval. Ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2019 (bod 26. predmetného uznesenia), k bezdôvodnému obohateniu
došlo ukončením rekonštrukčných prác, t. j. od 1. 1. 2017, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa

si návrhom na zmenu žaloby zo dňa 5. 6. 2019 uplatnila nárok na bezdôvodné obohatenie vo výške
24.700,- eur v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote podľa § 107 ods. 2 prvá veta Občianskeho
zákonníka.
O obsahu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa rodinného domu v D. J., sa dozvedela v januári
2018, keď jej túto zmluvu na požiadanie predložila žalovaná v 1. rade a túto skutočnosť jej potvrdil aj

žalovaný v 4. rade. Následne dňa 26. 3. 2018 podala žalobkyňa trestné oznámenie na OR PZ v Spišskej
Novej Vsi, ktoré konanie bolo vedené pod ČVS: ORP-231/2-VYS-SN-2018, v ktorom žalovaná v 1.
rade, ako svedok, v roku 2018 vypovedala, že suma 33.700,- eur bola použitá na rekonštrukciu domu
a kúpna cena bola vo výške 1.300,- eur. Rovnako tú istú skutočnosť vypovedala aj žalovaná v 2.
rade v predmetnom vyšetrovacom konaní. Súd má teda zato, že tak, ako správne uvádza žalobkyňa,

začala plynúť jej subjektívna 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanej v 2. rade v januári 2018, resp. najneskôr 26. 3. 2018, kedy žalobkyňa sa už rozhodla podať
trestné oznámenie na žalovanú v 2. rade, čo bolo dôkazom toho, že táto nevyhovela ústnym žiadostiam
žalobkyne o vrátenie peňazí, ktoré boli použité na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu. Tak isto
z dokazovania nevyplynulo, žeby žalovaná v 2. rade navrhla žalobkyni, že prepíše na ňu predmetný

rodinný dom, alebo iným spôsobom jej vráti predmetné finančné prostriedky, ktoré boli vložené do
rekonštrukciedomuvovýlučnomvlastníctvežalovanejv2.rade.Žalobkyňabolavtomtokonaníúspešná
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia čo do sumy 21.300,- eur s prísl. Túto sumu s príslušenstvom
sivymohlavexekučnomkonanívočižalovanejv2.rade,ktorékonaniebolovedenéusúdnehoexekútora
Mgr. Eduarda Bira pod sp. zn. 214EX 296/21-53, v ktorom žalobkyňa obdržala od žalovanej v 2. rade

sumu 26.000,- eur. Návrh na zmenu petitu, resp. rozšírenie pôvodne uplatňovaného nároku o sumu
24.700,- eur s prísl. podala žalovaná dňa 22. 5. 2019, takže od januára 2018 a najneskôr od marca
2018 neuplynula 2-ročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku žalobkyňou. Nakoľko
sa žalobkyňa tohto nároku domáha v zákonnej 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej objektívnej premlčacej
lehote, súd tomuto jej nároku vyhovel, avšak len čiastočne čo do sumy 14.700,- eur s prísl. od 22. 5.

2019 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol z nasledujúcich dôvodov:

28. Žalobkyňa správne uvádza, že v zmysle doterajšieho dokazovania jej nárok je v celom rozsahu
preukázaný, takže dôvodnosť nároku zostáva aj v ďalšom konaní nezmenená. Sporná však bola otázkavýšky sumy, ktorej sa zmeneným žalobným návrhom žalobkyňa v tomto konaní domáhala. Pôvodnou
žalobou žiadala od žalovaných v 1. až 4. rade zaplatiť sumu od žalovanej v 2. rade 11.300,- eur s prísl.,
žalovanej v 1. a 4. rade 23.700,- eur s prísl., žalovaných v 2. a 3. rade 10.000,- eur s prísl. Spolu to

bola suma 45.000,- eur s prísl. Zmenenou žalobou sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 46.000,- eur,
pričom navýšená suma o 1.000,- eur nebola žalobkyňou v konaní zdôvodnená.

29. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní dňa 29. 1. 2024 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla,
že zvyšný nárok žalobkyne navrhuje zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa doposiaľ v tomto konaní

nepreukázala, žeby z jej osobného účtu, na ktorom mala sumu 45.000,- eur za odpredaj bytu, bola
vyberaná žalovanou v 2. rade celá suma. Za preukázané žalovaná v 2. rade považuje výbery len čo
do sumy 35.000,- eur. Zotrvala na svojom tvrdení, že zvyšnú sumu 10.000,- eur z účtu žalobkyne ona
nevyberala. Suma 35.000,- eur bola žalobkyňou vyberaná v dňoch 13. a 14. 10. 2016 z jej osobného
účtu a z dokazovania vyplynulo, čo žalovaná v 2. rade nepopierala, že tieto finančné prostriedky boli
prostredníctvom iných osôb (žalovaných v 1., 3. a 4. rade) použité na rekonštrukciu rodinného domu v D.

J.. Čerpanie týchto súm žalovaná v 2. rade priznala s dodatkom, že nikdy túto skutočnosť nepopierala.

30. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní za použitia dôkazných listín – kópií
výpisovzúčtužalobkynezaobdobieod1.8.2016do1.12.2016(debetnéoperácie)vzalzapreukázané,
čo žalobkyňa v odôvodnení žaloby aj sama tvrdila, že jej dcéra D. C. v spolupráci so žalobkyňou za

použitia jej mobilného telefónu vykonala bankové prevody z osobného účtu žalobkyne a to dňa 13. 10.
2016 vo výške 1.300,- eur, v ten istý deň ďalšiu sumu 13.700,- eur s poznámkou D., 14. 10. 2016 vo
výške 10.000,- eur s poznámkou D. a dňa 14. 10. 2016 ďalší bankový prevod vo výške 10.000,- eur
na účet, ktorý patril synovi žalovanej v 2. rade C. C.. Zároveň dňa 13. 10. 2016 na pokyn žalovanej v 2.
rade žalobkyňa vykonala bankový prevod vo výške 1.000,- eur na účet C. C. s poznámkou: „záloha na

materiál.“ Takto vybrané finančné prostriedky z osobného účtu žalobkyne boli spolu vo výške 36.000,-
eur. Žalovaná v tomto konaní uznala, že suma 35.000,- eur bola použitá na rekonštrukciu predmetného
rodinného domu, opakovane však uvádzala, že tak ako vo vyšetrovacom konaní na polícii, tak aj v tomto
konaní vypovedala, že skutočnosť, že žalobkyňa neinvestovala do rekonštrukcie domu viac ako 35.000,-
eur, vyplýva zo samotnej výpovede žalobkyne. Táto v zastúpení právnym zástupcom v konaní uviedla,

že časť financií z predaja bytu použila na splácanie úveru po nebohom C. B., preto je vylúčené, aby bolo
pravdivé jej tvrdenie, že celá suma 45.000,- eur, ktorá bola prevedená na jej účet za odpredaj bytu, bola
investovaná do nehnuteľnosti v D. J..

31. S poukazom na uvedené súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od

žalovanej v 2. rade vo zvyšku jej nároku čo do sumy 14.700,- eur (36.000,- eur mínus už súdom
právoplatne priznaných 21.300,- eur). V prevyšujúcej časti, teda v časti o zaplatenie sumy 10.000,- eur
s prísl. súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozhodol tak potom, čo z vykonaného dokazovania zistil,
že žalobkyňa v konaní neprodukovala žiadne prostriedky procesného útoku, resp. dôkazy, ktorými by
preukázala, že aj zvyšná suma vedená na jej osobnom účte z kúpnej ceny 45.000,- eur za odpredaj bytu

vjejosobnomvlastníctve,vovýške10.000,-eur,bolaskutočneapreukázateľnepoužitánarekonštrukciu
rodinného domu v Spišskom Hrušove vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade.

32. Za použitia ustanovení § 191 C.s.p. súd na rozdiel od právneho posúdenia listinného dôkazu
vpôvodnomkonaní–čestnéhovyhláseniažalovanejv2.radezodňa13.6.2017,vktoromtátopotvrdila,

že peniaze, ktoré jej matka nadobudla za odpredaj bytu – celá suma vo výške 45.000,- eur bola použitá
na kúpu rodinného domu v D. J., predmetnú dôkaznú listinu v tomto konaní v ďalšom konaní posúdil ako
nie relevantný dôkaz. Z dokazovania preukázateľne vyplynulo, že rodinný dom nebol zakúpený za cenu
45.000,- eur. Obsah tejto listiny sa teda nezhoduje s realitou a s výsledkami vykonaného dokazovania
súd tento dôkaz teda nemôže posudzovať ako taký, z ktorého jednoznačne vyplýva, že celá suma

vo výške 45.000,- eur bola použitá na kúpu aj na rekonštrukciu rodinného domu. Súd uveril výpovedi
žalovanej, že predmetná listina bola napísaná len ako dôsledok ústnych útokov a požiadavky žalobkyne
na osobu žalovanej v období, kedy sa žalobkyňa už domáhala buď prepisu rodinného domu na jej osobu
(vpolovičnomspoluvlastníckompodiele),alebovráteniafinančnýchprostriedkovvloženýchnajehokúpu
a rekonštrukciu.

Pokiaľ žalobkyňa v záverečnom prejave tvrdí, že preukázala celú výšku žalovanej sumy a že súd
druhej inštancie sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že do rodinného
domu bola investovaná suma vo výške 45.000,- eur, toto tvrdenie nekorešponduje s textom bodu 50.
odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/352/2019-377, z ktorého vyplýva, žesúd prvej inštancie má opätovne posúdiť zostávajúci nárok istiny 24.700,- eur, a to čo do základu, aj
čo do výšky.
Na základe takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia nároku žalobkyne čo do sumy

24.700,- eur s prísl., určil žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobkyni sumu 14.700,- eur s prísl. a v prevyšujúcej
časti, teda v časti o zaplatenie sumy 10.000,- eur s prísl. žalobu zamietol.

33. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.“

34. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalobkyňa pred podaním predmetnej žaloby písomne, ústne, ani iným spôsobom sa nedomáhala
vrátenia peňazí od žalovaných v 1. až 4. rade, teda ani od žalovanej v 2. rade. 5% úrok z omeškania zo
sumy21.300,-eurbolžalobkynipriznanýododňa22.11.2018,tedaododňadoručeniažalobyžalovanej.

Obdobne súd postupoval aj pri zvyšnom nároku žalobkyne, kedy vzal za preukázané, že sumy 24.700,-
eur sa domáhala zmenenou žalobou od žalovanej v 2. rade zo dňa 22. 5. 2019, kedy na pojednávaní
v uvedený deň bola žalovaná v 2. rade so zmenou žaloby oboznámená. Preto súd priznal žalobkyni 5
% úrok z omeškania zo sumy 14.700,- eur odo dňa 22. 5. 2019 až do zaplatenia. Základná úroková
sadzba ECB k uvedenému dňu bola vo výške 0,00 %, preto má žalobkyňa nárok na ňou požadovaný

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Žalobkyňa sa domáhala od žalovaných zaplatenia sumy 46.000,- eur s prísl., voči žalovanej
v 2. rade bola úspešná čo do sumy 36.000,- eur s prísl. (suma 21.300,- eur s prísl. jej bola priznaná

rozsudkom sp. zn. 7C/46/2018 zo dňa 2. 12. 2020 a suma 14.700,- eur s prísl. rozsudkom sp. zn.
7C/46/2018 zo dňa 14. 2. 2024). Z nárokovanej sumy tak bola úspešná v rozsahu 78,26 %, v rozsahu
21,74 % bola neúspešná. Rozdiel úspechu a neúspechu tak činí 56,52 %. V takomto rozsahu súd priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade, u ktorej súd nezistil dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by ju súd k náhrade trov konania voči žalobkyni nemal zaviazať.

41. O výške náhrady trov konania trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

43. Žalobkyňa bola voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade v konaní neúspešná. Títo žalovaní ako v konaní
úspešní, požadovali od žalobkyne plnú náhradu trov konania. Súd nepriznal im náhradu trov konania
voči žalobkyni za použitia ustanovení § 257 C.s.p. potom, čo vzal za preukázané, že u žalobkyne sú

dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ju súd k náhrade trov konania voči týmto žalovaným
nezaviazal.44. Z dokazovania súd zistil, že žalobkyňa je dôchodkyňa, nevlastní žiaden nehnuteľný, ani hodnotný
hnuteľný majetok. V porovnaní s predošlým obdobím roku 2020, kedy súd rozhodol o čiastočnom
nároku žalobkyne, nie je vlastníčkou, ani užívateľkou motorového vozidla a nebýva v rodinnom dome

spolu so žalovanou v 2. rade, jej deťmi a vnukmi. Po konfliktoch so žalovanou bola nútená sa z domu
vysťahovať, toho času býva v podnájme v 1-izbovom byte, kde mesačne za bývanie uhrádza 320,- eur.
Je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 460,- eur, z ktorého okrem platieb za bývanie musí si
uhrádzať výdaje na stravu, ošatenie a predovšetkým na lieky vo výške 50,- eur, nakoľko je cukrovkárka,
trpí vysokým tlakom, ochorením kĺbov, kolien a ciev. Z uvedeného je zrejmé, že u žalovanej sú dané

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,atotakémajetkové,sociálne,osobnépomery,prektoré súdnepriznal
žalovaným v 1., 3. a 4. rade náhradu trov konania voči žalobkyni.

45. Súd aplikoval na daný prípad ustanovenie § 257 C.s.p. aj z ďalšieho závažného dôvodu, a to
prihliadal na okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde v tomto konaní, teda na
okolnosti posudzovaného prípadu. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobkyňa sa pred podaním žaloby na

súd obrátila na orgány činné v trestnom konaní, kde podala na žalovanú v 2. rade trestné oznámenie
pre spáchanie podvodu žalovanou v 2. rade voči jej osobe. Následne po zastavení trestného stíhania
sa svojich finančných nárokov voči žalovanej musela domáhať predmetnou žalobou. Neobstojí tvrdenie
žalovaných, že pred podaním žaloby sa nepokúšala o mimosúdnu dohodu, nakoľko zo samotného
kontextu celého prípadu je zrejmé, že dohoda medzi stranami sporu nebola možná. Neobstojí ani ďalší

argument žalovaných v 1., 3. a 4. rade v ktorom uvádzajú, že aplikácia § 257 C.s.p. pri posudzovaní
osoby žalobkyne nie je aktuálna z dôvodu, že je v tomto konaní zastúpená právnym zástupcom -
advokátom a že disponuje finančnými prostriedkami, ktoré si vymohla v žalovanej v 2. rade v exekučnom
konaní. K tomuto tvrdeniu sa súd stotožňuje so stanoviskom žalobkyne, že pokiaľ by súd na tieto
argumenty prihliadal, bolo by tým popreté ústavné právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi v zmysle

čl. 47 ods. 2 Ústavy SR dať sa v konaní pred súdom zastúpiť kvalifikovaným advokátom. Čo sa týka
argumentu o vymožení finančných prostriedkov od žalovanej v 2. rade, ani tento neobstojí, nakoľko
k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov žalovanej v 2. rade musela sa žalobkyňa dopracovať
náročnou súdnou cestou a následne cestou exekučného konania, na čo musela vynaložiť nemalé
finančné prostriedky, čím bola vlastne neprimerane poškodená na úkor žalovaných.

46. S poukazom na vyššie uvedené a z dôvodu, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade v tomto konaní
neprodukovali žiadne dôkazy, ktorými by preukazovali, že nepriznaním trov konania by im vznikla
neprimeraná ujma, čo by negatívne ovplyvnilo ich finančnú situáciu, súd o nároku na náhradu trov
konania žalovaných v 1., 3. a 4. rade voči žalobkyni rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozsudku. K tomu podporne poukazuje aj na doterajšiu platnú judikatúru súdov Slovenskej republiky a to
príkladne na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo//67/2010, sp. zn. 6MCdo/5/2011, týkajúce
sa aplikácii ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.