Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 21, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619206158
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7619206158.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B.,

nar. XX. X. XXXX, bytom A. X, C. XXXX/XX, 2./ D. B., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX E. XX, 3./ F. G.,
H. B., nar. XX. X. XXXX, bytom I. X, XXX XX A., 4./ J. D., H. B., nar. XX. X. XXXX, bytom K. XXXX/XX,
XXX XX A., 5./ L. J., H. B., nar. X. X. XXXX, bytom M. XXXX, XXX XX N. F., O. H., 6./ P. B., H. B., nar.
X. X. XXXX, bytom J. J. XX, XXX XX J. - Q., O. H., 7./ F. B., nar. XX. X. XXXX, bytom R. XXXX, XXX
XX A., O. H., všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia
44, 058 01 Poprad proti žalovanej: F. S., H. J., nar. XX. X. XXXX, bytom E. XX, XXX XX N. H., právne
zastúpená JUDr. Františkom Pitoňákom, advokátom so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo nám. 5,

o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že poručiteľ A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom v E.,
bol v deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/288 v pomere k celku nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E. a to pozemkov registra „E“ parc. č. 137/2 - ostatné plochy o výmere
88 m2 a parc. č. 139/3 - orná pôda o výmere 135 m2.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu trovy preddavkované
štátom – preddavkovo zaplatené znalečné, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa predmetnou žalobou domáhajú určenia, že poručiteľ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom v E., bol v deň svojej smrti podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/144

v pomere k celku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. E., a to pozemkov registra „E“ parc.
č. 137/2 - ostatné plochy o výmere 88 m2 a parc. č. 139/3 - orná pôda o výmere 135 m2.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6. 7. 2020 po vykonanom dokazovaní žalobe v celom rozsahu
vyhovelapriznalžalobcomv1.až7.radenároknanáhradutrovkonaniavočižalovanejvrozsahu100%.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia, ako právni nástupcovia po neb.

A. B. a F. B. (synovi A. B.) užívajú sporné pozemky ako spoločný dvor, ktorý susedí s pozemkom, na
ktorom stojí dom so súp. č. XX (parc. č. 145, zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. E.) a parc. č. 137/1,
zapísanú na LV č. XX v kat. úz. E.; užívajú aj dom so súp. č. XX postavený na parc. č. 146 a parc. č.
137/3, zapísané na LV č. XXX na neb. A. B.. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parc. č. 137/2 - ostatnéplochy o výmere 88 m2 a parc. č. 139/3 - orná pôda o výmere 135 m2, zapísaných na LV č. XXX, v kat.
úz. E., ktoré nadobudla dedením po neb. F. J. v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. 1D/214/2013 a
ktoré nehnuteľnosti sú predmetom sporu. Žalovaná užíva a je zároveň vlastníčkou domu so súp. č. XX

stojacom na parc. č. 147 zapísanom na LV č. XXX, kat. úz. E..

4. Žalobcovia uviedli, že požadovaného určenia, že nimi označené nehnuteľnosti patria v požadovaných
podieloch do dedičstva po neb. A. B. sa domáhajú na základe listu Okresného úradu Levoča,
Katastrálneho odboru zo dňa 30.11.2015, ktorý zodpovedal ich otázku v rámci prešetrovania o spôsobe

nadobudnutia parc. E-KN č. 137/2 a 139/3. V rámci prešetrenia bolo týmto úradom zistené, že v rámci
Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) bola parc. mp.č. 15 správne identifikovaná
na parcely reg. E-KN č. 137/2 a 139/3, ku ktorým bolo nesprávne určené vlastnícke právo v prospech F.
J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX v celosti. Správne malo byť určené vlastnícke právo v prospech
F. J. v podiele 1/2, keďže druhá polovica mala byť správne zapísaná v spoluvlastníctve vlastníkov
vedených v pzmn.zápisnici č. 213, t.j. A. B. v podiele 130/288, J. M. v podiele 7/288 a D. M. v podiele

7/288. Nakoľko údaje katastra zapísané na LV č. XXX v kat. úz. P. sú v súlade s verejnou listinou, ktorou
je osvedčenie o dedičstve sp.zn. 1D/214/2013, katastrálny odbor v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č.
162/1995 Z.z. nie je oprávnený začať konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, čo však nebráni
žalobcom uplatniť právo o určenie vlastníckeho práva na súde.

5. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu v
zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. a dospel k záveru, že žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Súd prvej inštancie uviedol, že s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov, ako právnych nástupcov
poručiteľa A. B. je neisté a bez požadovaného určenia je ich právne postavenie ohrozené. Rozsudok

o určení, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v deň smrti A. B. patrí do dedičstva
sa stane podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností a takýto rozsudok bude pre žalobcov
podstatným spôsobom užitočný.

6. Z rozsudkov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16C/152/2016 a sp.zn. 5C/31/2018 súd zistil,

že v oboch konaniach sa žalobca A. B., ale aj žalobcovia označení v našom konaní v 1. až 5. a 7. rade
domáhali toho istého nároku, avšak z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie v oboch konaniach boli
rozsudkami žaloby zamietnuté, pričom súd sa v nich nezaoberal meritom veci, preto ani jeden z týchto
rozsudkov nepredstavuje prekážku res iudicata pre toto prebiehajúce sporové konanie.

7. Vykonaným dokazovaním, a to po oboznámení sa s výpisom LV č. XX zistil, že žalobcovia v 1. až 6.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi okrem iných parciel aj parcely č. 137/1 - ostatná plocha o výmere
235 m2 a parcely č. 139/2 - orná pôda o výmere 89 m2, a to každý v podiele 5/54 v pomere k celku, ďalej
podľa výpisu z LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č. súp. XX, postaveného na
parc. 145 žalobcovia v 1. až 5. rade v podiele 1/6 a v 6. a 7. rade v podiele 1/12. Podľa výpisu z LV č.

XXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. 137/2 - ostatná plocha o výmere 88 m2 a parcely č.
139/3 - orná pôda o výmere 135 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudla titulom dedenia po otcovi F. J..

8. Po oboznámení sa s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73 súd prvej
inštancie zistil, že týmto bolo určené vlastnícke právo toho času už nebohým rodičom žalovanej F. J., nar.

XX.X.XXXX a jeho manželke L., H. J., nar. X.X.XXXX, okrem iných nehnuteľností aj k pôvodnej pzmn.
parcele mpč. 15 - dvoru o výmere 181 štvorcových siah v celosti. Z predmetného rozsudku súd zistil, že
žalobcoviaL.aF.J.označiliakopasívnelegitimovanýchvkonanídedičovponebohomF.J.,označeného
v pzmn. zápisnici č. 229 v kat. území E. pod poradovým číslom 5 a 15, ktorý mal spoluvlastnícky podiel
7/24 (4/24 + 3/24) a dedičov po nebohom A. J. (B.), ktorý bol v zápisnici č. 229 uvedený ako podielový

spoluvlastník pod por. č. 16 až 19 v podiele 17/24 (6/24 + 11/24). Vo výroku predmetného rozsudku je
uvedené, že sa určuje vlastnícke právo žalobcom (teda manželom F. a L. J.) k parcele mpč. 14, k domu
č. XX postavenom na tejto parcele. Ďalej je uvedený výraz: „sem patrí spoločne viď zápisnica 213 tejto
knihy, mpč. 15 - dvor o výmere 181 štvorcových siah“, ďalej je uvedené „sem patrí spoločne viď zápisnica
213 tejto knihy a mpč. 17 - záhrada o výmere 60 štvorcových siah“. Z uvedených pzmn. výrazov, čo

je zrejmé z doterajšej súdnej praxe a z praxe bývalých štátnych notárstiev vyplýva, že spoluvlastníkmi
spoločného dvora pôvodnej mpč. 15 sú zároveň aj spoluvlastníci uvedení v odkazovacej zápisnici č. 213.9. Z vykonania tohto dôkazu mal súd prvej inštancie za preukázané, že v tomto konaní došlo k
pochybeniu súdu, a to závažnému, keď žalobcovia neoznačili v žalobe a súd ani netrval na rozšírení
označenia pasívne legitimovaných subjektov v konaní o určenie vlastníckeho práva spracovaním aj

voči spoluvlastníkom uvedeným v zápisnici č. 213, kat. úz. E., a to pod por. č. 10 - F. B. v podiele
36/144, pod por. č. 12 - F. B. v podiele 47/144, pod por. č. 13 - F. B. v podiele 47/144, teda spolu
130/144 a pod por. č. 14 - D. M. a D. M., každý po 7/144, spolu 14/144. Pokiaľ teda súd určil
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pôvodne zapísaným v zápisnici č. 299 a zápisnici č. 213 mpč.
15 k spoločnému dvoru o výmere 181 štvorcových siah (651,6 m2) F. a L. J. v celosti, v tejto časti

je rozsudok nesprávny a nezákonný. Tomu podľa názoru súdu korešponduje aj následné zistenie
Okresného úradu, Katastrálneho odboru v Levoči tak, ako vyplýva z jeho písomného vyjadrenia zo
dňa 30.11.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť, preto Stredisko geodézie Spišská Nová Ves malo
povinnosť predmetný zápis zmeny vlastníckeho práva zrealizovať, čo sa stalo pod č. 8/74 a týmto
zápisom bola žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka spoločného dvora, zapísaného dnes na LV
č. XXX v kat. úz. E.. Toto závažné pochybenie malo za následok, že po neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX

(nejedná sa však o mal. A. B. - J., ktorý je uvedený v pzmn. zápisnici č. 229 pod položkou 16), ktorý
je synom F. B. (deda žalobcov) nebol prejednaný v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D/1037/96
- spoluvlastnícky podiel zo spoločného dvora v podiele 130/144. K takémuto prejednaniu v dedičskom
konaní nedošlo, nakoľko podľa zápisu na katastrálnom úrade, ktorý realizoval zápis rozsudku sp.zn.
5C/1450/73, ako výluční bezpodieloví spoluvlastníci tohto spoločného dvora mpč. 15 boli evidovaní F.

a L. J..

10. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel ďalšieho pôvodného spoluvlastníka zapísaného v zápisnici
č. 213 pod por. č. 14B - D. M., tento sa stal predmetom dedičského konania vedeného pod sp.zn.
D/423/94 na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý nadobudla jeho manželka J. M.. Tento prejednaný

spoluvlastnícky podiel však nebol katastrálnym úradom na menovanú evidovaný, nakoľko podľa výpisu
z LV č. XXX v kat. úz. E. je v celosti zapísaný na žalovanú.

11. Z vykonaného dokazovania nemal súd prvej inštancie za preukázané tvrdenie žalovanej,
že žalobcovia sa do roku 2017 nedomáhali vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

(spoločnémudvoru)ažeaniichprávnipredchodcoviadoužívaniatohtospoločnéhodvoranezasahovali.
Z výpovede žalobcov, predovšetkým žalobcu v 2. rade D. B., svedka C. S. mal za preukázané, že
predmetné nehnuteľnosti (spoločný dvor) bol užívaný oboma rodinami. Pokiaľ žalovaná poukazovala,
že parc. č. 139/2 by mala patriť do jej výlučného vlastníctva, táto otázka je irelevantná, nakoľko nejde
o nehnuteľnosť, ktorá by bola predmetom konania.

12. Pokiaľ ide o výpoveď svedka C. S., súd túto hodnotil ako zmätočnú, keď na jednej strane potvrdil,
že spoločný dvor sa užíval oboma rodinami, čo nie je v rozpore s tvrdením žalobcov a tiež svedčí o tom,
že rodičia žalovanej F. a L. J. nemohli nadobudnúť spoločný dvor v celosti spracovaním. Vlastnícky by
im mala patriť len 1/2 spornej mpč. 15.

13. Po právnom posúdení veci v zmysle § 59 ods. 1, 2 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z.z., § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcov je
dôvodný, preto žalobe vyhovel.

14. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že skutočnosti uvedené Okresným úradom Levoča -
Katastrálnym odborom zo dňa 30.11.2015 sa ukázali ako pravdivé a korešpondujú s výsledkami
vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že čiastočné nesprávne, teda chybné
a nezákonné je rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73, ktorým bolo určené
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam (parc. mpč. 15 - dvor o výmere 180 štvorcových siah)

F. J. a F. T. do bezpodielového spoluvlastníctva v celosti. Tento nesprávny rozsudok bol následne
na katastrálnom úrade podkladom pre prejednanie dedičstva po toho času už nebohých uvedených
manželoch - rodičoch žalovanej, čím došlo k nadobudnutiu spoločného dvora - spornej parcely mpč. 15
do jej výlučného vlastníctva. Žalobcovia podľa názoru súdu prvej inštancie predložili dostatok zákonných
a relevantných dôkazov, a preukázali, že pôvodná mpč. 15 je identická s parc. E-KN č. 137/2 a 139/3.

Hodnoverné sú údaje a závery zistené príslušným katastrálnym odborom o nezákonnosti rozhodnutia
súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 5C/1450/73. Žalovaná nepreukázala, že je výlučnou vlastníčkou
sporných nehnuteľností.15. Na záver skonštatoval, že žalovaná nemohla nadobudnúť výlučné vlastníctvo k spoločnému dvoru,
teda k parc. č. mpč. 15, pričom bez povšimnutia nezostalo tvrdenie manžela, ktorý potvrdil, že žalobcovia
a žalovaní spoločný dvor nerušene užívajú. Aj z toho vyplýva, že nárok žalobcov je dôvodný a skutkový

stavvprírodebuderozhodnutímsúduvtomtokonanízjednotenýsostavomevidovanýmnakatastrálnom
odbore.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnej žalovanej.

16. Proti rozsudku prvej inštancie podala žalovaná odvolanie. V jeho odôvodnení okrem iného uviedla,
že v konaní nebolo preukázané, že parc. č. 137/2 a parc. č. 139/3 sú identické s parc. mpč. 15. Za
zmätočné označila tvrdenie žalobcov, že parc. č. 139/3 má byť spoločným dvorom, pričom na inom
mieste tvrdia, že na tejto parcele stojí rodinný dom. Podľa názoru žalovanej pôvodná parc. č. 137 bola
po celej dĺžke zastavaná a parc. č. 139 nebola zastavaná. Terajšia parc. č. 137/2 je tou parcelou, ktorá je
zastavaná, čo vyplýva aj z výpovede svedka pána S. – manžela žalovanej, a preto táto parcela nemôže

byť súčasťou pôvodnej mpč. 15, a to spoločného dvora. Spoločný dvor sa užíva ako parc. 139/3 a 139/2,
čo potvrdila vo svojej výpovedi aj žalobkyňa v 4. rade. Žalobcovia preto nepreukázali, že mpč. 15 ako
spoločný dvor je tou parcelou, ktorá je identická s parc. č. 137/2 a 139/3. K tomu žalovaná uviedla, že
predmetné parcely nerušene užíva ako svoje vlastné, pričom jej vlastnícke právo nebolo spochybnené
zo strany právnych predchodcov žalobcov a ani nimi nebola pri jej výlučnom užívaní rušená. Predmetné

parcely nadobudla v dobrej viere osvedčením, že jej vlastnícke právo k nim patrí, rovnako ako aj jej
rodičom, ktorí tieto parcely užívali na základe rozsudku súdu sp. zn. 5C/1450/73. Z uvedených dôvodov
a s poukazom na nález Ústavného súdu SR č. 549/2015 zo dňa 16. 3. 2016, z ktorého vyplýva, že je
potrebné chrániť princíp dobrej viery ako jeden z princípov právnej istoty, navrhovala žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.

Žalobcoviavovyjadreníkodvolaniunavrhlipotvrdiťrozsudoksúduprvejinštancieakorozsudoksprávny.
K tvrdeniu žalovanej v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti.

17. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/248/2020-152 zo dňa 6. 4. 2022 bol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

18. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva a súd druhej inštancie ustálil, že z doteraz
vykonaného dokazovania vyplýva, že niet pochýb o tom, že žalovaná sa stala vlastníčkou predmetných
nehnuteľností titulom dedičského osvedčenia vydaného v dedičskom konaní pod sp.zn. 1D/214/2013
po neb. F. J.. Jej právni predchodcovia F. J. spolu s manželkou L. J. sa stali vlastníkmi predmetných

nehnuteľností titulom rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5C/1450/73, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8.2.1974, ktorý sa stal podkladom pre zápis ich vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností.
S ohľadom na tieto zistené skutkové okolnosti, ale aj s ohľadom na tvrdenie žalovanej o tom, že
predmetné nehnuteľnosti ona a jej právni predchodcovia dobromyseľne užívajú niekoľko desaťročí bolo

potrebné zamerať dokazovanie na skúmanie možnosti, či žalovaná, resp. jej právni predchodcovia
nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe vydržania.
Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci je doplniť dokazovanie v naznačenom smere po
aplikácii právnych noriem o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva. Zároveň sa súd má zaoberať tou
skutočnosťou, že predmetné parcely, ktorých sa spor týka nie sú zidentifikované, pričom ide o významnú

skutočnosť, bez ktorej nemožno vo veci rozhodnúť.

19. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie súd vo veci viedol ďalšie
dokazovanie výsluchom strán sporu a na návrh žalobcov so súhlasom žalovanej strany pristúpil
k znaleckému dokazovaniu za účelom zidentifikovania sporných parciel a vyriešenia otázky užívacích

a vlastníckych práv stranami sporu. Ustálil, že vo veci je potrebné vykonať znalecké dokazovanie, a to
z dôvodu, že žalovaná v písomnom vyjadrení po oboznámení sa s uznesením súdu druhej inštancie,
ako aj vo svojej výpovedi naďalej trvala na tvrdení, že parc. č. 137/2 a 139/2 (ktorá nie je predmetom
sporu), užíva nerušene ako svoju vlastnú, čo právni predchodcovia žalobcov, a ani žalobcovia, nikdy
nespochybňovali. Výlučné vlastnícke právo k parc. č. 137/2 a 139/3 nadobudla dedením po svojich

rodičoch v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k týmto parcelám patrí. Ako ona, tak aj jej rodičia parcely
č. 137/2 a 139/3 nerušene vlastnili a užívali na základe právoplatného rozsudku tunajšieho okresného
súdu sp. zn. 5C/1450/73. Opätovne poukázala na výpoveď žalobkyne v 4. rade J. D., ktorá do zápisnice
zo dňa 6. 7. 2020 uviedla, že parc. č. 137/2 netvorila spoločný dvor, nakoľko na nej mal stáť starýrodičovský dom. Následne po nahliadnutí do katastrálnej mapy uviedla, že spoločný dvor tvorí parc.
č. 139/3, ktorá sa ťahá smerom nadol, z čoho žalovaná ustálila, že môže ísť jedine o parc. 139/2
zapísanú na LV č. XX, kat. územie E., ktorá je vo vlastníctve žalobcov. Aj manžel žalovanej potvrdil, že

parc. č. 137/2 netvorila nikdy spoločný dvor, nakoľko tam stál rodinný dom, z ktorého zostali základy.
Žalovaná opakovane poukázala na to, že z doterajších výsledkov vlastníckych vzťahov vyplýva, že
sporné parc. č. 137/2 a 139/3 boli vždy v nerušenom užívaní jej právnych predchodcov a následne ich
nerušene užívala ona. Poukázala na to, že v roku 1982 v obci Torysky prebehlo technicko-hospodárske
mapovanie, kde právni predchodcovia žalobcov si žiadnym spôsobom nenárokovali vlastnícke právo

k sporným parcelám a svojimi podpismi potvrdili stav užívania sporných parciel, ako aj ich vlastnícke
právo. Sporné parcely boli pôvodne pod č. 139 a spoločnou komisiou bolo určené, že to tvorí spoločný
dvor, ktorý vlastnia poručiteľ A. B. a F. J., teda právni predchodcovia žalovanej, o čom pojednáva listina –
zápis, ktorá nebola predmetom obsahu listu Okresného úradu Levoča, odbor katastrálny zo dňa 30. 11.
2015, ani vo vyjadrení zo dňa 19. 6. 2020, čo je podstatná skutočnosť pre dokazovanie, z čoho vyplýva
významná skutočnosť, že osoba A. B. užíva a vlastní parcelu č. 139/2 a F. J. užíva a vlastní parc č.

139/3. S poukazom na uvedené žalovaná požiadala Okresný úrad Levoča, odbor katastrálny o vydanie
predmetnej listiny. V ďalšom konaní navrhla vypočuť svedka – jej manžela C. S. a svedkyňu J. J..
S poukazom na závery zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie žalovaná poukázala na potrebu
zidentifikovania sporných parciel, bez ktorého nemôže súd vo veci rozhodnúť.

20. Žalobcovia po oboznámení sa so zrušujúcim uznesením súdu druhej inštancie v písomnom vyjadrení
navrhli, aby súd opätovne vypočul žalovanú F. S. a jej manžela, nakoľko nesúhlasia s tvrdeniami
žalovanej o tom, že užívala parc. č. 137/2 a 139/2. K tomu uviedli, že na parc. 137/2 stál rodinný dom vo
výlučnomvlastníctveprávnychpredchodcovžalobcov,pretojevylúčenéakékoľvekužívanietejtoparcely
žalovanou a jej právnymi predchodcami. Nemožno hovoriť ani o nerušenom užívaní parc. č. KN E 130/3,

nakoľko právny predchodca žalovanej – pán J. po celú dobu vedel, že pozemok mu nepatrí, čo vyplývalo
z jeho správania. Ak chcel cez pozemok prejsť, vždy tak robil s dovolením právneho predchodcu
žalobcov.Malvedomosťajotom,žestudňa,ktorásanapredmetnompozemkunachádza,patrírodineB.
a taktiež je zrejmé, že právny predchodca žalovanej prv než v 70-tych rokoch postavil prístavbu k svojmu
rodinnému domu, využíval prístup k svojej nehnuteľnosti z opačnej strany, a v momente, keď mu tento

bol znemožnený, požiadali o možnosť využívania spornej parcely na vstup do rodinného domu. Nebohý
pán J., ktorý zomrel v roku 2013, v tom čase býval sám a žalovaná ho navštevovala len sporadicky.
K uvedeným skutočnostiam žalobcovia navrhli výsluch žalobcov v 2. až 4. rade, ktorí majú vedomosť
o histórii užívania sporných parciel. K otázke zidentifikovania sporných parciel, ku ktorým sa naďalej
žalobcovia domáhajú vyslovenia určenia, že patria do dedičstva po poručiteľovi A. B., uviedli, že oslovili

viacero geodetov a po vyhotovení geometrického plánu tento predložia súdu ako súkromný listinný
dôkaz.

21. Na návrh žalobcov a so súhlasom žalovanej, ktorá v účastníckej výpovedi uviedla, že bude
participovať pri zameriavaní sporných parciel geodetom na mieste samom, súd uznesením zo dňa

14. 4. 2023 ustanovil znalca U. D. T. z odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia, kartografia
a fotogrametria. Úlohou znalca bolo zamerať znalecké dokazovanie na otázku, z akých parciel sa skladá
pôvodná mpč. 15 zapísaná v zápisnici č. 229 a v zápisnici 213, kat. územie E., vykolíkovať v prírode
sporné parcely č. 137/2 a 139/3, čo bolo podkladom, alebo dôvodom rozdelenia pôvodnej mpč. 15 na
parcely č. 137/2 a 139/3, či na parc. č. 137/2 bol postavený rodinný dom F. B. ešte pred 100 rokmi a akú

výmeru táto stavba zaberala. Zistiť či parcela č. 139/2 bola súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely
mpč. 15 – spoločného dvora, ak áno, v akej výmere, zároveň znalec mal uviesť iné skutočnosti, ktoré
pri vypracovaní znaleckého posudku boli zistené a ktoré sa týkajú sporných otázok.

22. V znaleckom posudku č. 24/23 znalec U. D. T. na otázky strán sporu v záveroch znaleckého posudku

odpovedal nasledovne:
Dňa 16. 12. 2024 v prítomnosti účastníkov konania vytýčil a v teréne označil polohu lomových bodov
hraníc sporných parciel registra C KN č. 137/2, 139/2 a 139/3 v kat. území E..
Na otázku, z akých parciel sa skladá pôvodná mpč. 15 zapísaná v zápisnici č. 229 a v zápisnici č. 213
v kat. území E., uviedol, že mpč. 15 predstavuje spoločný dvor a je viacnásobne knihovaná v zápisnici

č. 213 a v zápisnici č. 229, predmetná parcela je identická s parcelami registra č. E KN č. 139/2 a 139/3.
Na otázku, čo bolo dôvodom rozdelenia pôvodnej mpč 15 na parcely č. 137/2 a 139/3 znalec uviedol,
že v súčasnom období nie je možné zistiť, z akého dôvodu zhotoviteľ registra vytvoril nereálnu parcelu
registra E KN č. 137/2 a identifikoval ju s pozemkovoknižnou parcelou č. 15 predstavujúcu spoločnýdvor. Zrejme vychádzal z nezáväzného zobrazenia v lokalizačnom náčrte. Uviedol, že parcela registra
E KN č. 137/2 – druh pozemku ostatné plochy o výmere 88 m2 zapísaná na LV č. XXX je vytvorená
z pzmn. parc. č. 13 evidovanej v pk zápisnici č. XXX.

Na otázku, či na parc. č. 137/2 stála stavba – rodinný dom, postavený podľa výpovede žalobcov
pradedom F. B. ešte pred 100 rokmi a akú výmeru stavba zaberala, znalec odpovedal, že parc. č.
137/2 s poukazom na fotodokumentáciu, ktorú zhotovil znalec v prírode (podľa ktorej súd zisťuje, že na
uvedenej parcele stojí toho času drevená stavba, zrejme maštaľ), nebola súčasťou spoločného dvora
a bola zastavaná pôvodnými stavbami.

Na otázku, či parc. č. 139/2 a jej zameraním v prírode a zidentifikovaním, či bola táto súčasťou pôvodnej
pzmn.parcelyč.15–spoločnéhodvoraavakejvýmere,znalecodpovedal,žeparc.č.139/2–ornápôda
o výmere 89 m2 je zapísaná na LV č. XX, je vytvorená z pôvodnej pzmn. parcely mpč. 15 – spoločný
dvor, evidovaná v zápisnici č. 213 a 229 v kat. území E..

23. Žalobcovia po oboznámení sa so znaleckým posudkom mali zato, že z jeho záverov vyplýva, že sú

odstránené akékoľvek pochybnosti o tom, kde vedú hranice sporných parciel. Za rozporné v posudku
považovali tvrdenie znalca, že sporné parcely majú spoločnú výmeru 224 m2, čo nie je v súlade so
zápisom pôvodnej mpč. 15, ktorá mala podľa pôvodných pozemnoknižných zápisov výmeru 181 siah,
teda rozloha dvora bola po prepočte 650,99 m2, s čím sa znalec v znaleckom posudku nevysporiadal,
čo žalobcovia považujú za nesprávne.

K uvedenej námietke znalec v písomnom vyjadrení uviedol, že výmery pozemnoknižných parciel nie sú
korektné a podľa pozemkovoknižného poriadku neboli záväzné, pretože sa preberali iba z daňových
provizórii, resp. boli určované odhadom. K tomu uviedol, že ak by výmera pozemkovoknižných parciel
mala výpovednú hodnotu, potom by parcely mpč. 13 a 14 zo zápisníc č. 213 a 229 reálne nemali
existovať, pretože nemajú uvedenú žiadnu výmeru. Dodal, že v nezjednotených operátoch, ako je tomu

v kat. území E., sú uvádzané len približné výmery, ktoré nie sú podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam hodnovernými
a záväznými údajmi katastra nehnuteľnosti. Geometrické a polohové určenie pôvodných pozemkov je
možné preberať iba z operátu bývalého pozemkového katastra, podľa ktorého spoločný dvor, resp. mpč.
15 má výmeru 400 m2.

Súd po takomto vysvetlení znalcom považoval rozpor, na ktorý poukázali žalobcovia vo svojom vyjadrení
k znaleckému posudku ohľadom výmery sporných parciel za znalcom vysvetlený a z takýchto záverov
znalca súd vychádzal.

24. Žalovaná po oboznámení sa so znaleckým posudkom v písomnom vyjadrení uviedla, že zo záverov

znalca vyplýva, že parc. mpč. 15 – spoločný dvor pozostáva z pzmn. Parciel zapísaných v zápisnici č.
213 a 229 a je identická s parcelami E KN č. 139/2 a 139/3. Žalovaná poukázala na písomné vyjadrenie
Okresného úradu Levoča z 29. 7. 2020, z ktorého však vyplýva, že parcela E KN 139/2 bola spolu
s parcelou č. 140 a 141 súčasťou pôvodnej mpč. 17, ktorá bola zapísaná v pzmn. zápisnici č. 229 vo
vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. Žalovaná preto navrhla, aby sa znalec vyjadril k obsahu

tejto listiny Okresného úradu Levoča, z ktorej vyplýva, že parc. č. 139/2 mala byť súčasťou mpč. 17
a nie mpč. 15, ako tvrdí znalec.

25. Znalec U. D. T. v písomnom vyjadrení reagujúc na námietku žalovanej poukázal na katastrálnu
mapu, z ktorej je zrejmé, a na ktorej svetlomodrou lemovkou označil obvod pzmn. parcely č. 15, ktorej

časť sa nachádza v terajšej parcele registra E KN č. 139/1, ktorá nie je predmetom sporového konania.
K tomu uviedol, že zjednodušený spôsob vyhotovenia identifikácie parciel spracovaný katastrálnym
odborombližšienekomentuje,avšakkonštatuje,žeboltonesprávnypostup.Ktomuuviedol,žeúčastníci
na mieste samom sa mohli presvedčiť, že v priestore parcely registra E KN 137/2 nemohol byť dvor
označený ako mpč. 15, ako to vykazoval kataster, pretože sa tam nachádzali cca 100 ročné stavby.

Obdobne to platí aj o zavádzajúcom vyjadrení katastrálneho odboru, že terajšia parcela E KN č. 139/2
bola súčasťou mpč. 17. Z uvedeného vyjadrenia znalca, z priloženej katastrálnej mapy a predovšetkým
po zjednocujúcom hodnotení znalca na položené otázky súd v závere mal zato, že námietka žalovanej
bola znalcom zrozumiteľne vysvetlená.

26. Tak, ako už bolo konštatované v pôvodnom rozsudku súdu prvej inštancie, v danej veci sa jedná o
určovaciu žalobu, preto súd zisťoval tú skutočnosť, či žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem
na danej žalobe.27. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu.

28. Súd z obsahu žaloby a k nej predložených dôkazov a z ďalšieho vykonaného dokazovania vzal
za preukázané, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe voči
osobe (žalovanej), ktorá je ako vlastníčka zapísaná v katastri nehnuteľností, nakoľko s prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov,

ako právnych nástupcov poručiteľa A. B., je v danej situácii neisté a bez požadovaného určenia, teda
predmetnejurčovacejžalobybudeprávnepostaveniežalobcovohrozené.Predmetnýrozsudokourčení,
že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam v deň smrti A. B. sa stane podkladom pre zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností, teda vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu sa dostane do pôvodného
stavu a takýto rozsudok bude pre žalobcov podstatným spôsobom užitočný.

29. Z postoja žalovanej, teda subjektu, ktorý je doposiaľ zapísaný v katastri k spornej nehnuteľnosti ako
výlučný vlastník, k predmetnej žalobe je zrejmé, že žalobcovia nemali k dispozícií iný spôsob ochrany
tvrdeného práva, a teda iným spôsobom, ako predmetnou určovacou žalobou sa nemôžu predmetného
svojho práva domôcť. S poukazom na vyššie uvedené súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou
žalobcov, že na predmetnej určovacej žalobe majú preukázateľne naliehavý právny záujem.

30. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

31.PodľavýpisuzLVč.XXsúžalobcoviav1.až6.radepodielovýmispoluvlastníkmiokreminýchparciel
aj parcely č. 137/1 - ostatná plocha o výmere 235 m2 a parcely č. 139/2 - orná pôda o výmere 89 m2, a

to každý v podiele 5/54 v pomere k celku, ďalej podľa výpisu z LV č. XXX sú podielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu č. súp. XX, postaveného na parc. 145 žalobcovia v 1. až 5. rade v podiele 1/6 a v 6.
a 7. rade v podiele 1/12. Podľa výpisu z LV č. XXX žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely č. 137/2 -
ostatná plocha o výmere 88 m2 a parcely č. 139/3 - orná pôda o výmere 135 m2, ktoré nehnuteľnosti
nadobudla titulom dedenia po otcovi F. J.. Vyššie uvedené tvrdenia žalobcov neboli sporné. Žalovaná ich

nepopierala a so stavom, ktorý je na LV č. XXX, sa stotožnila, k čomu uviedla, že jej výlučné vlastnícke
právo k parc. č. 137/2 a 139/3 nebolo ako právnymi predchodcami, tak ani samotnými žalobcami do
roku 2017 narušené.

32. Zo stanovísk strán sporu súd vzal za preukázané, že v konaní je sporné tvrdenie žalobcov, že vo

vzťahu k pôvodnej pzmn. parcele mpč. 15 bolo nesprávne určené vlastnícke právo v prospech F. J.,
nar. XX. X. XXXX v celosti. Na preukázanie tohto tvrdenia žalobcov, ktorí túto skutočnosť opierali o
písomné vyjadrenie a stanovisko príslušného katastrálneho odboru, ktorý túto nesprávnosť zistil v rámci
ROEP schválenej Obvodným pozemkovým úradom Poprad, súd viedol dokazovanie, ktoré potom, čo
súd druhej inštancie vyhovujúci rozsudok zrušil, doplnil o znalecké dokazovanie.

33. Zo znaleckého posudku č. 24/2023 vyhotoveného U. D. T. súd vzal za preukázané, že pôvodná
pzmn. parcela mpč. 15, ktorá predstavuje spoločný dvor, bola viacnásobne knihovaná v zápisnici č. 213
a v zápisnici č. 229, v kat. území E. a táto je identická s parcelami registra E KN č. 139/2 a 139/3.
Z uvedeného je zrejmé, že súd nesprávne v odôvodnení pôvodného rozsudku konštatoval, že spoločný

dvor tvorili parcely č. 137/2 a 139/3. Uvedené potvrdzuje aj ďalšia odpoveď znalca na úlohu č. 4,
kde uvádza, že parc. E KN č. 137/2 nebola súčasťou spoločného dvora a bola zastavaná pôvodnými
stavbami. Z uvedeného vyplýva, že neobstojí tvrdenie žalovanej, žeby mohla nadobudnúť vlastnícke
právo v celosti k parc. E KN č. 137/2 vydržaním. Uvedené pochybenie súdu v pôvodnom konaní týkajúce
sa identifikácie parcely č. 137/2, ktoré bolo vysvetlené v predmetnom znaleckom posudku, však nič

nemení na dôvodnosti nároku žalobcov.

34. Čo sa týka parcely E KN č. 139/3 o výmere 135 m2, ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia, že
táto tak isto patrí do dedičstva po A. B. v podiele 130/144 v pomere k celku, zo znaleckého posudku
jednoznačne vyplýva (odpoveď na úlohu č. 2 strany 12 znaleckého posudku), že táto je súčasťou

pôvodnej pzmn. parcely mpč. 15 predstavujúcej spoločný dvor pôvodne zapísanej v zápisnici č. 213
a v zápisnici č. 229 v kat. území E.. Spoločný dvor je zároveň tvorený z parc. E KN č. 139/2, ktorá
nie je predmetom tohto sporu. Z predmetného znaleckého posudku ako strany sporu, tak aj súd mal
jednoznačne preukázané, ktoré parcely tvorili pôvodný spoločný dvor, a ktoré boli predmetom určeniavlastníckeho práva v prospech nebohých rodičov žalovanej F. J. a jeho manželky L., H. J. v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/1450/73. Následne boli tieto nehnuteľnosti predmetom
dedičskéhokonaniaponebohomF.J.nazákladeosvedčeniaodedičstvesp.zn. 1D/214/2013.Žalovaná

titulom tohto osvedčenia nadobudla výlučné vlastníctvo k parc. č. 137/2 o výmere 88 m2 a k parc. č.
139/3 – orná pôda o výmere 135 m2 tak, ako je to zapísané na LV č. XXX v kat. území E..

35. Podľa písomného vyjadrenia Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru zo dňa 30. 11. 2015
- odpovede na žiadosť J. D. o prešetrenie spôsobu nadobudnutia parciel E KN č. 137/2 a 139/3

v kat. území E. bolo zistené, že v rámci Registra obnovenej evidencie pozemkov bola parcela mpč.
15 identifikovaná na parcely registra E KN č. 137/2 a 139/3, ale nesprávne bolo určené vlastnícke
právo v prospech F. J., nar. XX. X. XXXX v celosti, pričom správne mali byť predmetné nehnuteľnosti
prejednané v podiele 1/2 a druhá polovica mala byť v spoluvlastníctve vlastníkov z pzmn. zápisnice č.
213, t. j. A. B. v podiele 130/288, J. M. v podiele 7/288 a D. M. v podiele 7/288. Táto skutočnosť bola
v pôvodnom konaní žalobcami preukázaná a žalovanou stranou nebola žiadnymi relevantnými dôkazmi

vyvrátená.

36. Podľa výpisu z pzmn. zápisnice č. 213, kat. územie E. – dôkaznej listiny, ktorá bola predložená
žalobcami v žalobe, súd zistil, že F. B. bol spoluvlastníkom parcely č. 13 – dom č. popisné XX/X so
zápisom: sem patrí spoločne viď zápisnica č. 229 a parcely č. 15 – dvor o výmere 181 siah a to

v podieloch pod B10 36/140-in, pod B12 47/140-in a pod B13 47/140-in, čo spolu tvorí 130/140-in.
Nakoľko sa jednalo o spoločný dvor, polovica z uvedených nehnuteľností tvorí podiel 130/288, ktorý bol
predmetom dedenia po nebohom F. B. v dedičskom konaní vedenom na Štátnom notárstve v Spišskej
Novej Vsi pod č. D 359/64. V predmetnom konaní 130/288-inový podiel k parcele mpč. 15 nadobudol
právny nástupca – jeho dedič A. B..

37. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že žalobcovia okrem vyjadrenia Okresného úradu Levoča, katastrálneho
odboru, nemajú žiaden iný dôkaz, ktorým by preukazovali, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po A. B., vyššie uvedené dôkazné listiny toto tvrdenie žalovanej vyvracajú. Výpis z pzmn. zápisnice č. 15
pozemkovej knihy a následné dedičské rozhodnutie po nebohom F. B. je relevantným dôkazom o tom,

že spoločný dvor v polovici patril právnym predchodcom žalobcov, a to do právoplatného rozhodnutia
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5D/1450/1973.

38. Z dôkazného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/1450/1973 súd zistil, že v predmetnom konaní sa
domáhali žalobcovia F. J. a L. J. – právni predchodcovia žalovanej, určenia vlastníckeho práva k parc.

mpč. 14 – domu č. popisné XX so zápisom: sem patrí spoločne viď zápisnica č. 213 tejto knihy mpč.
15 – dvor o výmere 181 štvorcových siah, sem patrí mpč. 17 – záhrada o výmere 60 štvorcových
siah, zapísané v pzmn. zápisnici č. 229 v kat. území E.. Žalobcovia v tomto konaní v odôvodnení
žaloby uviedli, že súhlasom ich otca, resp. svokra, postavili na uvedenej nehnuteľnosti popísanej vo
výroku ešte v roku 1950 nový dom, lebo starý musel byť zbúraný. Preto s poukazom na ustanovenie

§ 125 a nasl. Občianskeho zákonníka z roku 1950, oni nadobudli svoje vlastnícke právo k uvedenej
nehnuteľnosti spracovaním. Žalovaní v uvedenom konaní – právni nástupcovia po nebohom F. J. - B.,
so žalobou súhlasili, avšak žiadali výplatu každý po 126,- Kčs za spoluvlastnícky podiel na parc. č. 17 –
záhrade. Výplatu za parcelu mpč. 15 – dvor o výmere 181 štvorcových siah od žalobcov nepožadovali.
Na základe predmetného rozsudku, v ktorom súd určil vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam

žalobcom v celosti, ako ich bezpodielové spoluvlastníctvo, katastrálny úrad zrealizoval zápis, na základe
ktorého zapísal na žalobcov aj polovicu zo spoločného dvora, ktorá podľa zápisu v pozemkovej knihe
zápisnice č. 213 a 229 legálne patrila v polovici, ako je už vyššie uvedené, právnemu predchodcovi
žalobcov F. B.. Tento chybný zápis a nesprávne uvedený podiel v rozsudku sp. zn. 5C/1450/73 bol
žalobcami zistený až potom, čo žalovaná nadobudla sporné nehnuteľnosti v dedičskom konaní po

nebohom F. J. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/214/2013.

39. Žalovaná vyššie popísané skutočnosti žiadnymi relevantnými dôkazmi nerozporovala. Navrhovala
však žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že nadobudla výlučné vlastnícke právo k parc. č. 137/2 a 139/3
dedením po svojich rodičoch dedičským osvedčením Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi, teda

príslušného orgánu verejnej moci, a to v dobrej viere, že jej vlastnícke právo k týmto parcelám patrí,
nakoľko aj jej rodičia nerušene vlastnili a užívali na základe rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves sp. zn. 5C/1450/1973. Že ona tieto parcely takto užívala, potvrdil aj jej manžel – svedok pán S..
Z uvedeného teda vyplýva, že poručiteľ A. B., ktorý zomrel XX. X. XXXX, v deň svojej smrti nemoholbyť podielovým spoluvlastníkom v podiele 130/144 v pomere k celku k sporným nehnuteľnostiam.
Z výpovede žalovanej vyplývalo, že reálne v prírode spoločný dvor, ako aj parc. č. 137/2, ktorá podľa
znaleckého posudku a aj totožného tvrdenia žalovanej netvorí spoločný dvor, a ktorá je predmetom tohto

sporu, nerušene užívala v celosti, čo je v rozpore s tvrdením žalobcov, žeby aj oni mali mať polovičný
spoluvlastnícky podiel k parcelám tvoriacim spoločný dvor, teda k parcelám, ktoré sú predmetom
tohto sporu. Na preukázanie tohto tvrdenia súd v tomto konaní viedol dokazovanie – výsluchom strán
sporu, svedka – manžela žalovanej. K výsluchu žalovanou navrhnutej svedkyne J. J. súd nepristúpil,
nakoľko táto písomne svoju neúčasť ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, k čomu uviedla, že z Obce

Torysky odišla po dovŕšení 15-tich rokov a o majetkových vzťahoch medzi stranami sporu nemá žiadne
vedomosti. Žalovaná po tomto vyjadrení na výsluchu navrhovanej svedkyne netrvala.

40. Žalobcovia trvali na svojom tvrdení, že v prírode boli sporné parcely užívané oboma rodinami,
z čoho vyplýva, že je nesprávne tvrdenie žalovanej, že spoločný dvor bol užívaný výlučne jej právnymi
predchodcami a následne ňou.

41. Z výpovede žalobcov, predovšetkým žalobcu v 2. rade D. B., ktorý od roku 2013 obýva rodičovský
dom, ktorý bol postavený ešte v roku 1925, súd zistil, že spoločný dvor žalovanou a predovšetkým jej
právnymi predchodcami sa užíval a užíva doposiaľ tak, že majú pomyslenú hranicu. D. B. mal vedomosť
o súdnom spore v roku 1974, avšak nezaujímal sa, o čo sa v ňom konkrétne jednalo. Režim užívania

spoločnéhodvoravšakbolajpotomtosporerovnaký.Uviedol,žeotecžalovanejF.J.sanikdypočasjeho
života nezmienil, že celý spoločný dvor je iba jeho. K otázke, akým spôsobom bol využívaný spoločný
dvor, bol vypočutý aj manžel žalovanej F. S., ktorý okrem iného uviedol, že bývalá mpč. 15 bola užívaná
oboma rodinami asi tak napoly. Potvrdil, že oficiálne sa vedelo, že jedna časť dvora je zapísaná na
rodinu B. a druhá časť dvora na rodinu jeho manželky, čo sa aj v prírode rešpektovalo. Žalovaná v tomto

konaní súdu nepredložila žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala, že predmetný spoločný dvor
bol v prírode užívaný výlučne jej právnymi predchodcami a následne ňou.

42. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

43. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

44. Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ
rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

45. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

46. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam,
ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb (§ 125).

47. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

48. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

49. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v predmetnom konaní žalovaná žiadnymi
relevantnými dôkazmi, resp. prostriedkami procesnej obrany a útoku nepreukázala, žeby nadobudla
sporné nehnuteľnosti v celosti vydržaním. Čo sa týka parc. 137/2, ako vyplýva zo znaleckého posudku,

táto netvorí súčasť spoločného dvora. V minulosti bola zastavaná stavbou právnych predchodcov
žalobcov. V súčasnosti je na časti pozemku postavená drevená stavba, ktorá nie je vo vlastníctve
žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade jednoznačne absentuje predmet vydržania, z čoho
je zrejmé, že žalovaná nemohla nadobudnúť parcelu 137/2 v celosti vydržaním. Čo sa týka parc. č.139/3,ktorápodľazáverovznaleckéhoposudkutvorísúčasťspoločnéhodvoraspolusparc.č.139/2,ani
k tejto nehnuteľnosti žalovaná v tomto konaní nepreukázala, žeby ako ona, tak jej právni predchodcovia,
nadobudli vlastníctvo k tejto parcele v celosti vydržaním. Žalovaná na pojednávaní dňa 15. 7. 2024 vo

svojej výpovedi uviedla, že: „Po spoločnom dvore chodili moji právni predchodcovia a potvrdzujem, že
chodili aj právni predchodcovia žalobcov. Tak, ako povedali žalobcovia, spoločný dvor sa stále využíval
spoločne a je to tak aj doteraz. Obe rodiny využívajú spoločný dvor, o čom nemáme žiadne spory“.
Aj z tejto výpovede žalovanej je zrejmé, že nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva v celosti
k sporným parcelám, z ktorých parc. č. 139/3 tvorí spoločný dvor a parc. č. 137/2 bola a je zastavaná

čiastočne aj teraz stavbou.

50. S poukazom na vyššie uvedené súd vzal jednoznačne za preukázané, že je v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania v tomto konaní konštatovanie Okresného úradu Levoča, katastrálneho odboru
z 30. 11. 2015, podľa ktorého parcely E KN č. 137/2 a 139/3 - pôvodné mpč. 15, v kat. území E., patria
v podiele 130/288, do dedičstva po poručiteľovi A. B., zomr. XX. X. XXXX. Vzhľadom na skutočnosť,

že príslušný katastrálny odbor nevie túto zrejmú nesprávnosť sám odstrániť, žalobcovia boli nútení
domáhať sa vlastníckeho práva predmetnou žalobou.

51. Podľa § 59 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje

chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov,
notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná
zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

52. Podľa § 59 ods. 2 písm. a/ zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam Okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v § 7, ak sú
v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bol
vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6.

53. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

54. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

55.Súdnazákladevyššieuvedenéhoapopísanéhoskutkovéhostavu,súdomvykonanéhodokazovania
vychádzajúc z výpovedí strán sporu, svedkov a záverov znaleckého posudku U. D. T., vzal za
preukázané, že nárok žalobcov je dôvodný, avšak len čiastočne. Nakoľko z dokazovania nevyplynulo,

žeby žalovaná nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, súd určil, že
tak, ako vyplýva z dôkazných listín – pzmn. zápisníc č. 213 a 229 v kat. území E. a z výsledkov
šetrenie katastrálneho odboru Okresného úradu v Levoči, svedčí vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam
poručiteľovi, teda právnemu predchodcovi žalobcov A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. X. XXXX,
avšak nie v podiele, akého sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú, teda v podiele 130/144 v pomere

k celku. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia toho podielu, ktorý bol nesprávne zapísaný v katastri
nehnuteľností v prospech právnych predchodcov žalovanej, čo slovne aj vyjadrili, že sa jedná o 1/2
spoločného dvora. Druhá polovica k sporným parcelám patrí do podielového spoluvlastníctva právneho
predchodcu žalovanej, resp. poručiteľ A. B. podľa pzmn. zápisu vlastnil spoluvlastnícky podiel v rozsahu
130/144, z čoho polovica činí 130/288. V takomto rozsahu je žalobný nárok dôvodný. Čo sa týka ďalších

podielov v rozsahu 7/288 v pomere k celku, tieto podiely podľa zápisu v zápisnici č. 213 v kat. území
E., patrili do podielového spoluvlastníctva D. M. a D. M. spolu v rozsahu 14/144. Pokiaľ by súd priznal
žalobcom 130/144-inový podiel v pomere k celku, žalovanej by pri takomto výroku zostala výška podielu
XX/XXX-XX v pomere k celku, teda ani nie polovica zo spoločného dvora a priľahlej parcely a takéto
rozhodnutie by bolo nesprávne, v rozpore s pôvodnými pozemnoknižnými zápismi. Na základe takto

zisteného skutkového stavu súd žalobu v prevyšujúcej časti, teda v časti zvyšného podielu, ktorý tvorí
polovicu pôvodne nárokovaného podielu, zamietol.56. Žalovaná v záverečnom prejave, v ktorom navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, okrem iného
uvádza, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že pôvodná mpč. 15, teda spoločný dvor, je identická
s parcelami E KN č. 139/2 a 139/3, pričom parcela č. 139/2, ktorá nie je predmetom tejto určovacej

žaloby, je podľa výpisu z LV č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcov, čo má potvrdzovať tú skutočnosť,
že to je tá časť spoločného dvora, ktorá žalobcom patrí, a teda druhú časť tvorí parcela č. 139/3, ktorá
je v jej výlučnom vlastníctve. Z uvedeného dôvodu je teda žaloba nedôvodná. K parc. č. 137/2, ako
je už vyššie uvedené, navrhuje žalobu zamietnuť z toho dôvodu, že ju nadobudla po svojich právnych
predchodcoch, ktorú nerušene doposiaľ užíva, a preto žalobcovia nemajú k nej žiaden právny nárok.

Vyššie uvedená obrana žalovanej v tomto konaní nebola žiadnymi relevantnými dôkazmi preukázaná,
právne naopak, žalovaná sama potvrdila, že spoločný dvor bol právnymi predchodcami, aj v súčasnosti
užívaný oboma rodinami a nie je zrejmé, na základe akého matematického výpočtu žalovaná dedukuje,
že ona zo spoločného dvora má vlastniť výlučne parc. č. 139/3 (keďže žalobcovia vlastnia parcelu č.
139/2 v celosti), keď už zo samotného charakteru a názvu „spoločný dvor“ (týka sa parc. č. 139/3,
ktorá je predmetom sporu) vyplýva, že všetci spoluvlastníci takto označenej parcely majú podiel „každý

v každom“ bez vymedzenia hranice medzi jednotlivými parcelami, ktoré tvoria spoločný dvor. Takáto
obrana žalovanej nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

59. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

61. Žalobcovia mali v konaní len čiastočný úspech. V danom prípade nemožno vychádzať z premisy, že
priznanie výšky nároku spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam záviselo od úvahy súdu.
Preto súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 2 C.s.p. a vyslovil, že žiadna
zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

62. Nakoľko žalobcovia mali v konaní čiastočný úspech, zložili preddavok na znalecké dokazovanie,
súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť zvyšnú pomernú časť štátom preddavkovo zaplatených trov
znalečného, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.