Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 27Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5724201249
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5724201249.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcov: 1/ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 2/ D. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, 3/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., H. I. XXX/XXX, všetci právne
zastúpení: JUDr. Kristína Jošthová, IČO: 42 214 963, so sídlom Žilina, Školská 693/31 proti žalovanému:
365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, právne zast. SEDLAČKO
& PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o určenie bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovanému sa voči žalobcom 1/ až 3/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.04.2024 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali

určenia, že spotrebný úver poskytnutý žalovaným žalobcom 1/ a 2/ a právnemu predchodcovi žalobkyne
3/ na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2017 je bezúročný a bez
poplatkov. Ďalej sa domáhali určenia, že žalovaný nie je oprávnený od žalobcov žiadať jednorazové
splatenie úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
21.08.2017 a náhrady trov konania.

2. V žalobe uviedli, že medzi žalobcami 1/ a 2/ a právnym predchodcom žalobkyne 3/ J. F. a žalovaným
bola dňa 21.08.2017 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Úver bol poskytnutý
na refinancovanie úverov žalobcu 1/. Výška schváleného úveru bola 29.000 € s počtom mesačných
splátok 96, s termínom konečnej splatnosti úveru dňa 25.08.2025 a s výškou mesačnej splátky vo
výške 437,84 €. Zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. V žalobe žalobcovia namietali,
že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a že žalovaný porušil povinnosti dané mu zákonom č.

129/2010 o spotrebiteľských úveroch tým, že dostatočným spôsobom neskúmal bonitu spoludlžníka –
právneho predchodcu žalobkyne 3/, čím nemal žalovaný právo úver zosplatniť a požadovať jednorazové
zaplatenie celého úveru. Zároveň namietali, že okrem žalobcu 1/ im neboli zo strany žalovaného
predložené ani obchodné podmienky a tak sa s nimi nemali možnosť oboznámiť.

3. Podaním doručením súdu dňa 24.05.2024 sa žalovaný vyjadril k žalobe, ktorú považoval za

nedôvodnú vzhľadom na existenciu prekážky res iudicata. Žalovaný uviedol, že súd nie je oprávnený
druhýkrát skúmať zmluvu o úvere, ktorá už raz bola prejudiciálne preskúmavaná v inom právoplatne
skončenom konaní. Dňa 29.09.2023, t.j. ešte pred podaním tejto žaloby, žalovaný skôr podal na
upomínací súd žalobu na plnenie voči žalobcom. Dňa 14.11.2023 upomínací súd vyhovel žalobe
v celom rozsahu a vydal platobný rozkaz sp. zn. 28Up/1575/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť voči všetkým trom žalobcom (voči žalobcovi 1/ dňa 01.12.2023, voči žalobkyni 2/ dňa

06.12.2023 a voči žalobkyni 3/ dňa 02.04.2024, keďže iba ona podala odpor, ktorý upomínací súd
odmietol). Všetkým trom žalobcom bol platobný rozkaz riadne doručený, v dôsledku čoho mali možnosťprocesne sa brániť v upomínacom konaní. Žalobcovia doposiaľ nesplnili povinnosť uloženú súdom.
Keďže právoplatne skončené upomínacie konanie sa týkalo totožných sporových strán, predmetom
ktorého bola totožná zmluva o úvere, uvedené zakladá v neskoršom určovacom konaní prekážku res

iudicata.

4. Žalobcovia podaním zo dňa 20.06.2024 sa vyjadrili k podaniu žalovaného a uviedli, že podľa nich
nejde o prekážku veci rozhodnutej, nakoľko v upomínacom konaní nedošlo k prejednaniu veci samej,
a teda k preskúmaniu spotrebiteľskej zmluvy. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť z dôvodu

formálnych nedostatkov podaného odporu bez prejednania veci samej. Navyše v konaní došlo podľa
názoru žalobcov k závažnému pochybeniu, keď upomínací súd na základe podaného návrhu zo strany
žalovaného vydal v rozpore s § 3 ods. 6 písm. b) zákona o upomínacom konaní, keď návrh nie
je prípustný, ak nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a táto okolnosť má vplyv na
uplatňovaný nárok. V konaní sa jednoznačne jednalo o spotrebiteľský spor, a napriek tomu upomínací

súd vydal platobný rozkaz bez skúmania obsahu zmluvy a neprijateľných podmienok, ktoré majú vplyv
na žalovaným uplatňovaný návrh. Odpor podaný vo veci pre formálne nedostatky odmietol, namiesto
toho, aby vyslovil, že návrh je neprípustný s poukazom na ustanovenia zákona o upomínacom konaní.

5. Súd sa oboznámil s obsahom elektronického súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

28Up/1575/2023 z ktorého zistil, že žalovaný (v konaní vystupujúci ako žalobca) podal na upomínacom
súde dňa 29.09.2023 návrh na vydanie platobného rozkazu proti žalobcom (v konaní vystupujúci ako
žalovaní 1/ až 3/), ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 17.189,08 € spolu s úrokom vo výške 1.198,76
€, s úrokmi z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 17.189,08 e od 22.11.2022 do zaplatenia,
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 95,82 € a náhrady trov konania titulom zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 1779497036 zo dňa 21.08.2017. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom
sp. zn. 28Up/1575/2023 zo dňa 14.11.2023, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči platobnému
rozkazu podala odpor len žalobkyňa 3/. Odpor žalobkyne 3/ bol uznesením sp. zn. 28Up/1575/2023 zo
dňa 12.03.2024 odmietnutý z dôvodu, že nebol podaný v súlade s § 11 ods. 2 zákona o upomínacom
konaní, t.j. elektronicky podaný odpor nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického

formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Voči uzneseniu podala žalobkyňa 3/
sťažnosť, ktorú súd uznesením sp. zn. 28Up/1575/2023 zo dňa 27.03.2024 zamietol. Platobný rozkaz
sp. zn. 28Up/1575/2023 zo dňa 14.11.2023 nadobudol právoplatnosť voči žalobcovi 1/ dňa 01.12.2023,
voči žalobkyni 2/ dňa 06.12.2023 a voči žalobkyni 3/ dňa 02.04.2024.

6. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

8. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

9. Povinnosťou súdu je v každom jednotlivom prípade z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať procesné

podmienky konania (§ 161 ods. 1 CSP). Táto povinnosť vzniká okamihom začatia konania a s
výnimkou skúmania miestnej príslušnosti trvá až do jeho právoplatného skončenia. V prípade zistenia
neodstrániteľného nedostatku podmienky konania je súd povinný bez meritórneho rozhodnutia o veci
konanie zastaviť. Prekážka veci rozhodnutej (res iudicata) upravená v ustanovení § 230 CSP vychádza
zo zásady ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci), ktorá má zabrániť dvojitému prejednávaniu

a rozhodovaniu o tej istej veci, či stavu. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a súčasne ak sa týka rovnakého predmetu
konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké
alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v
novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak

ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z
ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade,
ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie jevýznamné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/120/2009 zo dňa 13.10.2009).

10. Prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v konaní
posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku
súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda

právoplatnosť. Prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže
tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o
žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho
vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe
vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci
vovzťahukurčovacejžalobemedzitýmiistýmiúčastníkmikonaniavovzťahuktomuistémuskutku,ktorý

už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatné
rozhodnutie o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe
na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti
plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná.
Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči

novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v
rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky
súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok
takéhoto rozhodnutia prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa
uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo100/01,ktorébolopublikovanévZbierke

stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého
právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci
rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc
z rovnakého skutkového základu.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností a oboznámením sa s elektronickým súdnym spisom
upomínacieho súdu sp. zn. 28Up/1575/2023, mal súd preukázané, že o povinnosti dlžníkov vyplývajúcej
z úverovej zmluvy č. 1779497036 zo dňa 21.08.2017 už bolo právoplatne rozhodnuté na základe žaloby
o plnenie podanej žalovaným na upomínacom súde v konaní sp. zn. 28Up/1575/2023, a to platobný
rozkazom sp. zn. 28Up/1575/2023 zo dňa 14.11.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť voči žalobcovi

1/ dňa 01.12.2023, voči žalobkyni 2/ dňa 06.12.2023 a voči žalobkyni 3/ dňa 02.04.2024. Tým, že
upomínací súd vydal platobný rozkaz, je zrejmé, že upomínacím súdom bol nárok žalovaného posúdený
ako dôvodný. Pri posudzovaní nároku upomínacím súdom bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 21.08.2017 ako zmluva spotrebiteľská, podrobená skúmaniu v zmysle zákonov (OZ, zákona
o spotrebiteľských úveroch...) v rámci ktorého súd predbežne posudzoval aj či uvedená zmluva

neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či zmluva spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti
akoajotázku,čibolžalovanýoprávnenýúverzosplatniť. Tým,ževyššieuvedenýmplatobnýmrozkazom
bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, pričom táto mala skutkový základ v zmluve o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.08.2017, toto rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci pre konanie a
nemožno preto znovu o veci rozhodovať a to sa týka aj rozhodovania o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

alebo o tom, že veriteľ nebol oprávnený zosplatniť úver. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je
neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, preto súd v zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 230 CSP konanie zastavil.

12. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.15. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania,
nakoľko zavinenie na zastavení konania nesú žalobcovia, ktorí podali žalobu, o ktorej sa už právoplatne
rozhodlo v inom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.