Uznesenie – Poriadok vo verejných veciach ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011102
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124011102.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Juraja Dziaka a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obvinenej A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX
v E., trvale bytom F. XXXX/XX, E., o sťažnosti krajského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 03.06.2025, č.k. 10T/17/2024-559, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.09.2025
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť krajského prokurátora,
z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku
s poukazom na § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej: A. B. C.
D., nar. XX. XXXX XXXX v E., trvale bytom F. XXXX/XX, E., vedené pre skutok právne kvalifikovaný ako

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť
na tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 11 CoP/72/2020 zo dňa 02.02.2021,
právoplatným dňa 20.04.2021, bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého A. G. A., ako
otec maloletého G. A., bol oprávnený stýkať sa so svojim maloletým synom G. A. každú stredu od 17.00
hodiny do 18:00 hodiny a každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hodiny do 18:00 hodiny a v nedeľu od

15:00 hodiny do 18.00 hodiny za prítomnosti matky maloletého G. A., tak, že maloletého si prevezme
v určenom čase v mieste bydliska matky a po skončení styku maloletého na rovnakom mieste matke
odovzdá, obvinená A. B. C. D., ako matka maloletého G. r. 2015, v mieste svojho trvalého bydliska v
meste E. H. I. F. pred rodinným domom číslo XXXX/XX, v období od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 05.05.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 22.05.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 02.06.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 05.06.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny

dna 06.06.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 23.06.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 03.07.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 04.07.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 31.07.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 01.08.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 04.08.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 11.08.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 28.08 2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 29.08.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 01. 09. 2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 08.09.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny

dňa 11.09.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 12.09.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 26.09.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 29.09.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 06.10.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 09.10.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 10.10.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 20.10.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 23.10.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 24.10.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny
dňa 27.10.202, od 17:40 hodiny do 18:00 hodiny dňa 10.11.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny

dňa 24.11.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hod. dňa 18.12.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa
19.12.2021, od 17:00 hod. do 18:00 hodiny dňa 22.12.2021, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa29.12.2021, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 01.01.2022, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa
02.01.2022, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 15.01.2022, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa
16.01.2022, od 17:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa 19.01.2022, od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny dňa

29.01.2022 neodkladné opatrenie vôbec nerešpektovala, vo vyššie uvedených dňoch maloletého syna
G. A. bez vážneho dôvodu na stretnutie so svojim otcom úmyselne nepripravila, dieťa mu na stretnutie
ani raz v uvedených dňoch neodovzdala, zo svojho bydliska zámerne odchádzala spoločne so synom
krátko pred tým, ako sa styk mal realizovať za tým účelom, aby sa maloletý syn s otcom nestretol,
v čase nariadených stretnutí sa zámerne vyhýbala akémukoľvek kontaktu s A. G. A. a počas celého

tohto obdobia bezdôvodne vytvárala u maloletého atmosféru strachu, že otca je potrebné sa báť, svojím
konaním tak A. B. C. D. opakovane neumožnila otcovi styk so svojim maloletým synom, pretože tento
skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č.l. 559-561 spisu.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala sťažnosť krajská prokurátorka (č.l. 565
spisu), ktorú odôvodnila písomným podaním (č.l. 566 spisu) zo dňa 01.07.2025, doručeným okresnému

súdu dňa 07.07.2025.
V ňom uviedla, že sa s napadnutým uznesením nestotožňuje a jeho vydanie považuje za predčasné
a je názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku. Podľa prokurátorky súd nemohol náležite zistiť skutočnosť, že skutok nie je trestným činom
ex cathedra v rámci preskúmania obžaloby, najmä s poukazom na obsah príslušného vyšetrovacieho

spisu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že obvinená súdom nariadené neodkladné opatrenie úmyselne
nerešpektovala. Túto skutočnosť dokazuje fakt, že civilný súd po posúdení skutkového stavu veci
nariadil dňa 08.02.2022 samotný výkon neodkladného opatrenia pod sp. zn. 13Em/12/2020, vykonal
teda opatrenie, ktoré malo povinnú osobu viesť k dobrovoľnému plneniu povinnosti vyplývajúcej z
vykonateľného súdneho rozhodnutia, avšak toto bolo použité bezvýsledne a nemalo žiaduci účinok,

keďžeotecmaloletéhodieťaťapodalnaOkresnýsúdPiešťanydňa10.02.2022novýnávrhnanariadenie
neodkladného opatrenia týkajúci sa úpravy práv a povinností k maloletému.
Poukázala na usmernenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 Spr 594/23/1000-38 zo
dňa 03.06.2024, kde podmienkou uvažovania o naplnení znakov skutkovej podstaty trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 alinea druhá Trestného zákona, v závislosti od

okolností konkrétneho prípadu, je aj vydanie uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia. Súd podľa
obžaloby považuje konanie obvinenej za ohraničené dňom 29.01.2022, avšak s poukazom na judikatúru
Najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo 24/2010 zo dňa 18.11.201 o trestný čin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona je považovaný za trváci trestný čin. Dodala, že marením sa
rozumie, že rozhodnutie, ktoré má byť v čase činu vykonané, fakticky v dôsledku konania páchateľa nie

je vykonané a vykonať ho nemožno alebo je vykonané za podstatne sťažených podmienok. Neznamená
to však, že výkon rozhodnutia by bol zmarený, t.j. že by ho už nebolo možné vykonať vôbec.
Prokurátorka sa nestotožnila s napadnutým uznesením a vydanie takéhoto rozhodnutia považuje za
predčasné tiež z toho dôvodu, že ak mal súd o podanej obžalobe pochybnosti, prípadne, ak z obsahu
vyšetrovacieho spisu vyvstala potreba modifikovať skutok, najmä čo sa týka jeho časového ohraničenia

(pri zachovaní totožnosti skutku), mohol sa s tým vysporiadať na hlavnom pojednávaní alebo iným
spôsobom. Súd síce podľa obžalobnej zásady uvedenej v
§ 278 ods. 1 Trestného poriadku môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu,
ale to neznamená, že medzi skutkom, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutkom, uvedeným vo
výroku rozsudku, musí byť úplná zhoda.

Uviedla, že z doposiaľ vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obvinená konala zjavne
nezákonne, keď nerešpektovala nariadené neodkladné opatrenie a marila jeho výkon aj potom,
čo súd vykonal opatrenia, ktoré mali viesť k dobrovoľnému plneniu povinnosti vyplývajúcej z tohto
vykonateľného súdneho rozhodnutia. Konanie obvinenej ako aj následok, ktorý bol týmto jej konaním
spôsobený, považuje prokurátorka z hľadiska trestného práva za relevantný.

V závere navrhla, aby Krajský súd Trnava podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil
napadnuté uznesenie a vec vrátil Okresnému súdu Trnava, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K podanej sťažnosti sa elektronicky zaslaným podaním vyjadril aj G. A., otec maloletého, avšak súd sa
jeho podaním nezaoberal, nakoľko bolo doručené po termíne neverejného zasadnutia senátu krajského
súdu rozhodujúceho o sťažnosti okresnej prokurátorky (termín zasadnutia o 13:00 hod., podania boli

doručené 13:58 hod. a 14:12 hod.).
Krajský súd je toho názoru, že samosudkyňa okresného súdu po obdržaní návrhu na späťvzatie
obžaloby podanej na okresnom súde obhajcom obvinenej postupovala procesne bez akýchkoľvek
pochybností, keď v rámci preskúmania obžaloby v zmysle § 241 ods. 1 písm. c) a podľa § 215 ods.1 písm. b) rozhodla ex cathedra tak, že zastavila trestné stíhanie voči obvinenej A. B. C. D. a toto
rozhodnutie si osvojil aj krajský súd.
Následne samosudkyňa vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku

rozviedla všetky zákonné a právne skutočnosti, na základe ktorých mala za to, že trestné stíhanie voči
obvinenej je potrebné zastaviť.
V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom

rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018).
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

§ 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému krajská
prokurátorka podala sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a tak zistil, že sťažnosť
podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, avšak sťažnosť krajskej prokurátorky nie je
dôvodná.
Zo spisového materiálu krajský súd, zhodne s okresným súdom zistil, že:

- rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 15. februára 2019, sp. zn. 13P/211/2017 súd schválil
rodičovskú dohodu nasledovného znenia: „Mal. G., nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti
matky, s tým, že obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať spravovať jeho majetok. Otec sa zaväzuje
prispievať na výživu pre mal. G. sumou 300 eur mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred s účinnosťou od 01.03.2019.“ Súčasťou tohto rozsudku je aj dohoda rodičov ohľadom styku s

mal. dieťaťom tohto znenia: „Otec je oprávnený stretávať sa s mal. G. s výnimkou školských prázdnin
a sviatkov v čase od štvrtka 16:30 hod. do piatku 07:00 hod. počas každého nepárneho týždňa v
príslušnom kalendárnom roku, v čase od pondelka 16:30 hod. do utorka 07:00 hod. počas každého
párneho týždňa v príslušnom kalendárnom roku v čase od piatku 16:30 hod. do nedele 19:00 hod. počas
každého párneho týždňa v príslušnom kalendárnom roku. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s mal. G.

počas vianočných prázdnin odo dňa 23.12. 16:30 hod. do 25.12. 10:00 hod. počas každého nepárneho
kalendárneho roku, v čase od 27.12. od 10:00 hod. v každom nepárnom kalendárnom roku do 07.01.
07:00 hod. nasledujúceho kalendárneho roku, v čase od 25.12. 10:00 hod. do 27.12. 10:00 hod. počas
každéhopárnehokalendárnehoroku.Ďalejjeotecoprávnenýstretávaťsasmal.G.počasveľkonočných
prázdnin každú Bielu sobotu v čase od 18:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 19:00 hod. počas

každého kalendárneho roku. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s mal. G. počas školských jarných
prázdnin v čase od pondelka 07:00 hod. do piatku 18:00 hod. počas každého nepárneho kalendárneho
roku. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s mal. G. počas letných prázdnin v čase od 01.08. 10:00 hod.
do 14.08. 19:00 hod. počas každého kalendárneho roku. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého
je miesto bydliska matky, matka je povinná maloletého riadne a včas pripraviť na styk s otcom. Každý

rodič je povinný odovzdávať druhému rodičovi v písomnej forme všetky podstatné informácie týkajúce
sa maloletého. Zároveň bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Piešťany zo dňa 05. decembra 2017,
č. k. 13P/211/2017-149 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. januára 2018, č.
k. 11CoP/5/2018-437 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 19. októbra 2018, č.
k. 13P/171/2018-52 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. februára 2019, č. k.

11CoP/10/2019-174. Návrh otca na zverenie mal. G. do jeho osobnej starostlivosti, učenie výživného
zo strany matky k mal. dieťaťu a úpravu styku matky s mal. dieťaťom sa zamieta. Žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.“;
- uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02. februára 2021, sp. zn. 11 CoP/72/2020 odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil v tom zmysle, že nariadil neodkladné opatrenie tak,

že otec maloletého je oprávnený stýkať sa s maloletým G. každú stredu od 17.00 do 18.00 hod. a každý
párny týždeň v sobotu od 15.00 do 18.00 hod. a v nedeľu od 15.00 do 18.00 hod. za prítomnosti matky
bez prítomnosti starých rodičov tak, že maloletého si prevezme v určenom čase v mieste bydliska matky
a po skončení styku maloletého na rovnakom mieste matke odovzdá;
- uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 08. februára 2022, č. k. 13Em/12/2020-267 súd nariadil

výkon rozhodnutia - neodkladného opatrenia zo dňa 30. novembra 2020, sp. zn. 9P/151/2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02. februára 2021, č. k. 11 CoP/72/2020-154;
- uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. februára 2022,č. k. 9P/11/2022-140 súd rozhodol tak,
že zmenil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany zo dňa 30. novembra2020, č. k. 9P/151/2020 - 82 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 02. februára
2021, č. k. 11CoP/72/2020 - 154, tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s
maloletým G. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. G. každý nepárny pondelok v mesiaci v čase

od 15.30 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti poverených zamestnancov Centra pre deti a rodiny Myjava,
pracovisko Nové Mesto nad Váhom, Klčové 107/32, IČO: 00182516, na verejne prístupnom mieste
určenom poverenými zamestnancami Centra pre deti a rodiny Myjava, pracovisko Nové Mesto nad
Váhom. Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej
na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 9P/151/2020. Vo zvyšnej časti súd návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.
Podľa § 349 Trestného zákona, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v civilnom
procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon neodkladného opatrenia
uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Objektom trestného činu podľa § 349 TZ je záujem spoločnosti na riadnom výkone súdnych rozhodnutí
alebo súdom schválených dohôd, týkajúcich sa výchovy maloletých detí, alebo na výkone neodkladného
opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých.
Krajský súd sa po preštudovaní spisového materiálu plne stotožnil s rozhodnutím samosudkyne

okresného súdu, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo
59/2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že predbežné opatrenie
(podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenie - pozn. súdu) o úprave styku rodičov s deťmi
sa nevykonáva bezprostredne po nadobudnutí vykonateľnosti. Výkon tohto predbežného opatrenia
nastupuje až vtedy, keď povinný dobrovoľne povinnosť určenú predbežným opatrením nerešpektuje.

Marenie výkonu predbežného opatrenia znamená, že predbežné opatrenie, ktoré má byť v dobe
činu vykonané, fakticky v dôsledku konania páchateľa vykonané nie je a vykonať ho nemožno.
Nariadenie výkonu je však primárnou podmienkou, aby mohlo byť predbežné opatrenie vykonané. Z
vyššie uvedeného je však zrejmé, že trestnoprávna ochrana sa neposkytuje vydanému vykonateľnému
predbežnému opatreniu, ak nebolo začaté konanie o jeho výkone jedným zo zákonných spôsobov.

Zdôrazniť treba, že najprv by museli byť bezvýsledne použité mimotrestné opatrenia občianskoprávneho
charakteru smerujúce k výkonu predbežného opatrenia súdu a až následné úmyselné konanie
smerujúce k zmareniu výkonu takého predbežného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti, by bolo možné posúdiť ako prečin podľa § 349 Trestného zákona. Najskôr teda malo dôjsť k
nariadeniu výkonu predbežného opatrenia a až vtedy, ak by obvinený úmyselne na výzvu splnenia

toho, čo pre neho z predbežného opatrenia vyplývalo nereagoval a konal by tak, aby nariadený výkon
predbežného opatrenia zmaril, by bolo možné vzniesť obvinenie z trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 alinea 2 Trestného zákona.
Krajský súd však poukazuje na to, že ani v prejednávanom prípade uvedené nebolo splnené, nakoľko
výkon neodkladného opatrenia bol nariadený uznesením okresného súdu až dňa 08.02.2022, teda po

dátume, ktorý ohraničuje páchanie skutku uvedeného v skutkovej vete obžaloby (do dňa 29.01.2022),
ktorého sa mala obvinená dopustiť.
Navyše samosudkyňa okresného súdu správnym spôsobom uviedla, že v čase skutku uvedeného
v obžalobe (od 05.05.2021 do 29.01.2022) neboli realizované žiadne opatrenia smerujúce k výkonu
rozhodnutia, pretože k naplneniu znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu marenia

výkonu úradného rozhodnutia však dochádza až po bezvýslednom použití opatrení upravených
v Civilnom mimosporovom poriadku, konkrétne v § 379 až § 383.
Aj vzhľadom na sťažnostnú námietku okresnej prokurátorky je potrebné zopakovať, že vydanie
uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zo dňa 08.02.2022, hoci je nevyhnutnou podmienkou
výkonu rozhodnutia, ani návrh na nariadenie ďalšieho neodkladného opatrenia, nemožno považovať

za opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti vyplývajúcej z vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ktorými sa v zmysle ustanovení § 379 až § 383 Civilného mimosporového poriadku
považuje:
· písomná výzva na plnenie;
· výzva na plnenie na nariadenom pojednávaní;

· požiadanie príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušného
orgánu obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu
a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov;
· uloženie povinnosti účastníkom v podobe účasti u mediátora zapísaného v registri mediátorov;· uloženie pokuty do 1 000 eur, aj opakovane;
· zastavenie výplaty rodičovského príspevku povinnému podľa osobitného predpisu alebo prídavku na
dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa osobitného predpisu.

S poukazom na sťažnostné námietky okresnej prokurátorky týkajúce sa možnosti modifikácie skutku
uvedeného v obžalobe v čase spáchania skutku (keďže v čase spáchania skutku nebolo vydané
rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia-neodkladného opatrenia), krajský súd dáva do pozornosti,
že trestné stíhanie má prichádzať do úvahy v prípade, ak miernejšie prostriedky občianskoprávneho
donútenia zlyhali. Trestné právo a trestno-právnu kvalifikáciu určitého konania ako trestného činu, je

potrebné považovať za ultima ratio (poslednú možnosť), teda za krajný právny prostriedok, ktorý má
význam predovšetkým celospoločenský, t. j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. Je
vzásadeneprijateľné,abytútoochranuaktívnepreberaliorgányčinnévtrestnomkonaníataknahrádzali
činnosť súdov v občianskoprávnom konaní, keď ešte neboli využité všetky právne prostriedky, ktoré
platná právna úprava umožňuje. Určité zlyhanie, či nedostatočná činnosť zákonných nástrojov slúžia-
cich k faktickému výkonu právoplatných a vykonateľných súdnych rozhodnutí nemôže viesť k tomu, aby

tieto opatrenia boli doplňované, či nahrádzané prostriedkami trestného práva (rozsudok Najvyššieho sú-
du ČR zo dňa 24.01.2001, sp. zn. 7 Tdo 290/2000).
Princíp subsidiarity trestnej represie vyžaduje, aby štát uplatňoval prostriedky trestného práva zdržanli-
vo, to znamená predovšetkým tam, kde iné právne prostriedky zlyhávajú alebo nie sú efektívne.
Inak povedané, trestné právo má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávaž-

nejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne
prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo
zjavne nie sú vhodné. Na záver sa žiada dodať, že aj aplikácia princípu ultima ratio a zásady subsidia-
rity trestnej represie má svoje „mantinely“ a nie je možné ju zneužívať v prípadoch, keď ide o závažné
excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne vybočujú z rámca bežných súkromnoprávnych

vzťahov, presahujú ich rámec a napĺňajú znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti aj sťažnostný súd má za to, že boli splnené všetky
zákonom stanovené podmienky pre zastavenie trestného stíhania u obvinenej, a preto riadny opravný
prostriedok okresnej prokurátorky vyhodnotil ako nedôvodný a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku tento zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.