Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Svk/36/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200647
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200647.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: R.. O. M., bytom K. XXX/XX, M.,
právne zastúpená advokátkou: JUDr. Eva Klemová, so sídlom M. R. Štefánika 6, Pezinok, IČO: 31
806 368, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom
Lakeside park 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1) V.. W. Z.,
bytom Y. XX, Z., právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o.,

so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 728 949; 2) zosnulý L. K., bytom Y. XX, M., právni nástupcovia
ďalšieho účastníka 2): 2a) E. K., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, M., 2b) X. K., nar. XX.
I. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX, M., 2c) L. K., nar. XX. I. XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX., M.; 3)
R.. G. M., bytom Y. XXXX/XX, M.; 4) R.. W. M., bytom N. XXX/X, Z.; 5) Slovenský pozemkový fond, so
sídlom Búdková 36, Bratislava; 6) Lesy SR, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica; 7) R.. B.
Y., bytom Z. XX, Z.; 8) R.. E. Y., bytom M. XX, Z.; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo
dňa 18. augusta 2014, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č.
k. BA-6S/114/2023-548 zo dňa 7. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Mesto Stupava rozhodnutím č. SÚ-258/2012/Šm zo dňa 23. júla 2012 (ďalej len „stavebné povolenie“)
povolilo stavbu „MAJER KOLHUF -adaptácia“ na pozemku parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v k. ú. M.
(ďalej len „stavba“) pre stavebníkov - ďalší účastníci konania 1), 2), žalobkyňa a jej manžel B.. W. M.,
B.., všetci zastúpení v stavebnom konaní ďalším účastníkom 2).

2. Dňa 3. marca 2014 podal ďalší účastník 7) podnet na preskúmanie stavebného povolenia mimo
odvolacieho konania, ktorý bol doplnený podnetmi žalobkyne, jej manžela a ďalších účastníkov 7) a
8). O tomto podnete rozhodol Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len
„prvostupňovýorgán“)podľa§65ods.2vspojenís§46a§47zákonač.71/1967Zb.osprávnomkonaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že rozhodnutím č.
OU-BA-OVBP2-2014/22189/B/KAZ zo dňa 19. mája 2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zrušil

napadnuté stavebné povolenie.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie ďalší účastník 1), o ktorom rozhodlo Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (právny predchodca žalovaného)
rozhodnutím č. 18959/2014/B622-SV/48937/Hia zo dňa 18. augusta 2014 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“) tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil. Žalovaný sa nestotožnil s vadami stavebného
povolenia identifikovanými prvostupňovým orgánom, pričom zdôraznil, že v danom prípade nešlo o

nezákonnosti stavebného povolenia, ktoré by prevládli nad právami účastníkov konania, ktoré nadobudlidobromyseľne a pochybenia uvedené prvostupňovým orgánom nezakladali hmotnoprávnu nezákonnosť
zakladajúcu dôvod na zrušenie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania.
II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu požadujúc zrušenie rozhodnutia
žalovaného a vrátenie veci na ďalšie konanie.
5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/205/2014-434 zo dňa 17. septembra 2020 zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn.

1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023 zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 32 uložil súdu povinnosť v ďalšom konaní „... umožniť účastníkom
konania vyjadriť sa k záverom kasačného súdu a opätovne posúdiť splnenie podmienok aktívnej
žalobnej legitimácie žalobkyne v predmetnom súdnom konaní.“ Rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky bol žalobkyni doručený dňa 31. mája 2023.
6. Správny súd v Bratislave (právny nástupca Krajského súdu v Bratislave vo veciach správneho

súdnictva; ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. BA-6S/114/2023-548 zo dňa 7. marca 2025 (ďalej
len „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie správneho súdu“) správnu žalobu odmietol.
7. Správny súd, viazaný kasačne záväzným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky, konštatoval, že jednou zo zákonných podmienok aktívnej žalobnej legitimácie fyzickej
osoby v správnom súdnom konaní je ukrátenie na subjektívnych právach spojené so správnou

žalobou napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy. V predmetnej veci bolo predmetom súdneho
prieskumu rozhodnutie vydané v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku - prieskum
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ide pritom podľa názoru správneho súdu o nenárokovateľný
mimoriadny opravný prostriedok.
8. Správny súd nespochybnil, že žalobkyňa bola účastníčkou konania o preskúmanie stavebného

povolenia mimo odvolacieho konania. Konštatoval však, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušilo prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo (neprávoplatne) zrušené stavebné povolenie
v konaní o preskúmanie stavebného povolenia mimo odvolacieho konania. Žalovaným rozhodnutím
teda došlo k navráteniu do pôvodného právneho stavu založeného právoplatným stavebným povolením.
Žalované rozhodnutie teda žiadnym spôsobom nezasiahlo do právneho postavenia žalobkyne, pretože

tento právny stav bol daný od okamihu právoplatnosti stavebného povolenia.
9. Poukazujúc na účel a povahu mimo odvolacieho konania správny súd uzavrel, že rozhodnutie vydané
v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania, ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného
právoplatného rozhodnutia, v zásade nie je spôsobilé zasiahnuť do práv účastníkov konania. Ide len o
rozhodnutie vydané v rámci dozorovej činnosti medzi jednotlivými orgánmi verejnej moci bez zásahu do

práv fyzických a právnických osôb. Žalobkyňa preto nespĺňa jednu zo zákonných podmienok jej aktívnej
žalobnej legitimácie v tomto konaní a bol daný dôvod na odmietnutie jej správnej žaloby podľa § 98
ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“).
III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

10. Proti napadnutému uzneseniu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov podľa
§ 440 ods. 1 písm. b), f), g) a j) SSP. Žiadala zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu
na ďalšie konanie.
11. Pri rekapitulácii skutkového stavu sťažovateľka poukázala na to, že správny súd nesprávne označil
prvostupňové rozhodnutie, keď uviedol v bode 3 napadnutého uznesenia, že ide o rozhodnutie č.

OU-BA-OVBP2-2015/68029/KAZ zo dňa 13. novembra 2015. Správne mal však uviesť č. OU-BA-
OVBP2-2015/22189/B/KAZ zo dňa 19. mája 2014.
12. Sťažovateľka namietala, že pán L. K. zomrel dňa XX. M. XXXX. Preto, ak s ním správny súd aj
naďalej konal, od 28. septembra 2020 konal s tým, kto nemal procesnú subjektivitu v zmysle § 35 ods. 1
SSP.PredložilaajuznesenieOkresnéhosúduDunajskáStredasp.zn.8D/106/2021-595,Dnot163/2021

zo dňa 12. marca 2024. V tomto videla sťažovateľka sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP.
13. Naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP sťažovateľka videla v nesplnení
pokynu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedeného v bode 32 rozsudku sp. zn.
1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26.
apríla 2023. Sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že v predmetnej veci nesúhlasila s rozhodnutím

bez pojednávania, pričom správny súd v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a neumožnil
sťažovateľke sa vyjadriť ku kasačne záväznému rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky - nedoručil jej výzvu na vyjadrenie.14. Podľa názoru sťažovateľky napadnuté uznesenie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Sťažovateľka poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného v
konečnom dôsledku deklaruje práva žalobkyne ako stavebníčky, vyplývajúce zo stavebného povolenia,

ako nadobudnuté v súlade so zákonom a nadobudnuté dobromyseľne, hoci účastníčkou stavebného
konania ako stavebníčka sťažovateľka nikdy nechcela byť. V tomto vidí sťažovateľka aj jej priamy dotyk
na právach.
15. Podľa názoru sťažovateľky oznámením začatia konania o preskúmaní právoplatného stavebného
povolenia v mimo odvolacom konaní správny orgán využil svoju právomoc, začal administratívne

konania a bol povinný jej oznámiť výsledok. Začatím takéhoto konania bol aj vyčerpaný priestor pre
absolútnu voľnú úvahu správnych orgánov konajúcich o podnetoch. Týmto dňom sa spojili právoplatne
skončenéstavebnékonanieakonanieopreskúmaniestavebnéhopovoleniamimoodvolaciehokonania,
vytvorili jednotu a začali predstavovať jedno správne konanie. Do popredia tak vstúpilo legitímne
očakávanie spočívajúce v naplnení postupu podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku - dôsledný prieskum
zákonnosti právoplatného stavebného povolenia. Tento cieľ však rozhodnutie žalovaného nenaplnilo.

16. Ak správny súd poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného nezmenilo právny stav sťažovateľky,
táto kontruje, že opomenul, že súdnemu prieskumu podliehajú aj deklaratórne správne akty.
Rozhodnutím žalovaného bol práve deklarovaný zákonný vznik a trvanie subjektívnych práv
sťažovateľky ako stavebníčky podľa stavebného povolenia aj napriek tomu, že nikdy osobne, ani
prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, neprejavila vôľu byť stavebníčkou. V dôsledku nezákonného

stavebného povolenia sa dotknuté nehnuteľnosti zmenili na stavebné pozemky, v dôsledku čoho sa
zmenil ich status vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti. Sťažovateľka tiež argumentuje, že rozhodnutím
žalovaného ako aj stavebným povolením (ktoré vníma ako jedno) bolo zasiahnuté do jej práva na
súkromie - slobodne sa rozhodnúť, do akých vzťahov chce vstúpiť, aké práva chce uplatňovať a akými
povinnosťami chce byť viazaná.

17. Proti nezákonnosti stavebného povolenia sa pritom sťažovateľka podľa jej názoru začala brániť
včas - stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. augusta 2012, o jeho obsahu sa žalobkyňa
dozvedela v júni 2013 a dňa 15. apríla 2014 bol podaný podnet na preskúmanie stavebného povolenia
mimo odvolacieho podania. Správny súd pritom odmietol správnu žalobu až po viac ako 10 rokoch odo
dňa jej podania. Neprimeraná dĺžka súdneho konania nemôže byť sťažovateľke kladená na ťarchu. Je

pritom irelevantné, že sťažovateľka nepoužila iné opravné prostriedky.
18. V prípade, ak sa senát kasačného súdu stotožní s argumentáciou sťažovateľky, táto navrhuje, aby
inicioval konanie veľkého senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP a žiadala odchýlenie sa od právnych
názorov obsiahnutých v rozsudku sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023.
19. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril ďalší účastník konania 7), ktorý sa s ňou stotožnil

a navrhol jej vyhovieť. Zastával názor, že sťažovateľka sa dostala do nespravodlivého postavenia, keď
príslušné orgány, obdobne ako v stredoveku, neskúmali meritum veci, ale zamerali sa len na podmienku
aktívnej žalobnej legitimácie, ktorú v spisoch úmyselne nenašli. V merite veci pokus o ukradnutie ich
pozemku realizoval zosnulý tzv. „biely kôň“, pracovníčka stavebného úradu manipulovala stavebnú
dokumentáciu a primátori mesta boli len riadené figúrky. Krajský súd v Bratislave nešpecifikoval toto

podvodné konanie presne. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 7) ak sú sudcovia kasačného
súdu a správneho súdu neslobodní a nútení vymýšľať si nezákonné nezmysly, lebo sú viazaní názorom
kasačného súdu, tak sa majú oslobodiť, odviazať a vec zákonne rozhodnúť.
20. Žalovaný sa rovnako vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky, túto považoval za nedôvodnú
a navrhol ju zamietnuť. Čo sa týka nesprávneho označenia prvostupňového rozhodnutia, poukázal

žalovaný na to, že v bode 4 napadnutého uznesenia správny súd jasne a správne určil preskúmavané
rozhodnutie žalovaného. Z celého rozhodnutia je pritom zrejmé, čo bolo predmetom prieskumu a údaj v
bode 3 napadnutého uznesenia považuje žalovaný len za zrejmú chybu v písaní.
21. Poukázal na to, že v prípade smrti pána L. K. nie je daný sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1
písm. b) SSP, keďže tento je daný len v prípade, ak ide o žalobcu. Nie však v prípade, ak ide o ďalšieho

účastníka konania podľa § 32 ods. 3 SSP.
22. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj námietku sťažovateľky, že sa rozhodlo bez nariadenia
pojednávania. Poukázal na skutočnosť, že pri odmietnutí žaloby z dôvodu nedostatku na strane
procesných podmienok sa pojednávanie nenariaďuje (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/25/2022 zo dňa 17. februára 2023). Sťažnostný bod podľa § 440 ods.

1 písm. j) SSP sa na predmetný prípad podľa názoru žalovaného nevzťahuje, keďže v tejto veci nejde
o odmietnutie podania podľa § 59 ods. 3 SSP.
23. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný poukázal na to, že sťažovateľka vystupovala
v konaní v postavení stavebníčky z vlastnej vôle, ktorú jasne a zrozumiteľne vyjadrila v splnomocnenízo dňa 20. februára 2012. V prípade nesúhlasu so stavebným povolením mala možnosť podať
odvolanie, ktorú však nevyužila. Z konania sťažovateľky tak je podľa názoru žalovaného zrejmé, že mala
záujem o vydanie stavebného povolenia, pričom odvolanie splnomocnenia takmer rok po nadobudnutí

právoplatnosti stavebného povolenia nemá vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia žiadny
vplyv. Sťažovateľka tak nebola dotknutá na svojich právach rozhodnutím žalovaného. Navyše, keďže
správny súd žalobu odmietol, nemusel sa zaoberať vecnou stránkou prípadu.
IV. Posúdenie kasačného súdu
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“)

po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.
1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
25. V súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky kasačný súd konštatuje, že táto na jednej
strane spochybňuje procesné nedostatky správneho súdneho konania a na strane druhej namieta
právne závery správneho súdu ohľadom jej aktívnej žalobnej legitimácie .

26. Čo sa týka procesných námietok sťažovateľky, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že nie
každý procesný nedostatok v postupe správneho súdu je dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia.
Takýmto je len taký procesný nedostatok v postupe správneho súdu alebo ich prípadný súhrn, ktorý
(i) znemožňuje účastníkovi konania uskutočňovať jemu patriace práca, (ii) a to zároveň v miere, ktorá
porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).

27. Pokiaľ preto sťažovateľka poukazovala na to, že správny súd v bode 3 napadnutého uznesenia
uviedol nesprávne označenie prvostupňového rozhodnutia, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že
zo záhlavia napadnutého uznesenia ako aj z jeho ďalšieho textu je zrejmý predmet prieskumu správneho
súdu - žalované rozhodnutie ako aj jeho obsah. Nemožno preto hovoriť o nezrozumiteľnosti, nejasnosti
odôvodnenia napadnutého uznesenia či neurčitosti predmetu konania. Za tohto stavu formálna vada

- chyba v písaní v bode 3 odôvodnenia napadnutého uznesenia - nepredstavuje nedostatok, ktorý by
akýmkoľvek spôsobom znemožňoval sťažovateľke uplatňovať jej procesné práva v správnom súdnom
konaní, a už vôbec nie v miere zasahujúcej do jej práva na spravodlivý proces.
28. Sťažovateľka tiež namietala, že správny súd postupoval nesprávne, v miere zasahujúcej do jej práva
na spravodlivý proces, keď nerešpektoval pokyn kasačného súdu vyjadrený v bode 32 rozsudku sp. zn.

1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26.
apríla 2023. V súvislosti s touto námietkou musí aj kasačný súd uznať, že správny súd bol skutočne
nedôsledný, keď napriek tomu, že vo veci po predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku kasačného súdu
konal takmer 2 roky, nedoručil sťažovateľke formálnu výzvu na vyjadrenie k otázke jej spochybnenej
aktívnej legitimácie tak, ako mu uložil kasačný súd.

29. Na druhej strane však kasačný súd musí zobrať do úvahy, že rozsudok kasačného súdu sp. zn.
1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa
26. apríla 2023 bol sťažovateľke doručený dňa 31. mája 2023 (bod 5 tohto uznesenia) a napadnuté
uznesenie bolo vydané až 7. marca 2025 (bod 6 tohto uznesenia). Podstatou pokynu kasačného
súdu vyjadreného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí pritom bolo, aby správny súd vytvoril

sťažovateľke potrebný procesný priestor na oboznámenie sa s pochybnosťami o jej aktívnej žalobnej
legitimácii v predmetnej veci a umožnil jej vyjadriť sa k týmto zisteniam. Predchádzajúci zrušujúci
rozsudok kasačného súdu pritom obsahoval dostatočne vyčerpávajúce odôvodnenie nedostatku
aktívnej legitimácie na strane sťažovateľky ako aj dostatočné vysvetlenie veci pre prípadné vyjadrenie
sťažovateľky. Berúc do úvahy tento stav kasačný súd konštatuje, že napriek nedostatočnému postupu

správneho súdu, sťažovateľke boli riadne oznámené pochybnosti o jej aktívnej žalobnej legitimácii v
prechádzajúcom zrušujúcom rozsudku kasačného súdu a sťažovateľka mala priestor takmer dvoch
kalendárnych rokov, aby sa k týmto skutočnostiam vyjadrila. Tento priestor však nevyužila. Za tohto
stavu preto kasačný súd konštatuje, že nedoručenie formálnej výzvy správneho súdu na vyjadrenie
sťažovateľky ku skutočnostiam priamo vyplývajúcim z doručeného zrušujúceho rozsudku kasačného

súdu žiadnym spôsobom neznemožňovalo sťažovateľke využívať jej procesné práva (bola jej známa
sporná právna otázka a mala časový priestor na vyjadrenie). Preto ani táto procesná výhrada
sťažovateľky nie je dôvodom na zrušenie napadnutého uznesenia.
30. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že správny súd pred vydaním napadnutého uznesenia nenariadil
pojednávanie, kasačný súd dáva do pozornosti, že správny súd je povinný nariadiť pojednávanie na

základe žiadosti účastníkov konania len v prípade, že rozhoduje vo veci samej (§ 107 ods. 1 písm.
a) SSP). V prípade procesných rozhodnutí, ako je aj rozhodnutie o odmietnutí správnej žaloby, platná
právna úprava neukladá správnemu súdu povinnosť pred vydaním rozhodnutia nariadiť pojednávanie(mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svk/25/2022
zo dňa 17. februára 2023, body 17 a 18).
31. Ostatne, v rámci procesných námietok sťažovateľka namietala, že správny súd konal ako s ďalším

účastníkom konania 2) s pánom L., ktorý zomrel dňa 28. septembra 2020.
32. Kasačný súd konštatuje, že zo strany správneho súdu naozaj ide o nesprávny procesný postup.
Na druhej strane však dáva kasačný súd do pozornosti, že pán K. bol v pôvodnom stavebnom konaní
stavebníkom, pričom samotná sťažovateľka uvádza, že ide o osobu, v ktorej prospech bolo stavebné
povolenie vydané. Je tiež faktom, že pán K. nebol v predmetnom konaní v postavení žalobcu a ani

žalovaného, ale ďalšieho účastníka konania, ktorého účasť v správnom súdnom konaní je fakultatívna,
pričom napadnuté uznesenie správneho súdu sa neopiera o žiadne zásadné vyjadrenie pána K.. Navyše
správny súd napadnutým rozhodnutím nerozhodoval o merite veci - o (ne)zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ale venoval sa len skúmaniu procesných podmienok na strane žalobkyne - sťažovateľky.
Skúmanie otázky, či žalobkyňa - sťažovateľka vôbec môže iniciovať správne súdne konanie (a domáhať
sa meritórneho prieskumu napadnutého rozhodnutia) je nezávislé od (ne)účasti ďalších účastníkov

konania v správnom súdnom konaní či od ich vyjadrení. Je tiež potrebné pripomenúť, že dedičia pána
K. sa žiadnym spôsobom nedomáhali svojej účasti v správnom súdnom konaní a ani nepodali kasačnú
sťažnosť opomenutých sťažovateľov (§ 442 ods. 2 SSP).
33. Prihliadajúc na doteraz uvedené, najmä však na (i) celkovú dĺžku správneho súdneho konania
(približne 11 rokov trvajúce súdne konanie), (ii) skutočnosť, že rozhodnutie správneho súdu záviselo od

posúdenia splnenia procesných podmienok na strane žalobkyne, nie od posúdenia predmetu konania
(teda (ne)zákonnosti rozhodnutia žalovaného), (iii) postavenie pána K. ako ďalšieho účastníka konania,
(iv) skutočnosť, že rozhodnutie správneho súdu nebolo postavené na žiadnom vyjadrení pána K., (v)
rozhodnutie správneho súdu (napadnuté uznesenie) je vo výroku v prospech pána K. a jeho právnych
nástupcov a (vi) na skutočnosť, že právni nástupcovia pána K. sa svojho postavenia účastníkov

správneho súdneho konania nedomáhali, kasačný súd konštatuje, že aj táto námietka je nedôvodná.
Ani po odstránení tohto nedostatku totiž nemožno očakávať, že by predmetné správne súdne konanie
dopadlo inak a odpadol by nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie na strane žalobkyne - sťažovateľky.
Bolo by pritom v rozpore s princípom procesnej ekonómie, s požiadavkou doručiť konečné rozhodnutie
v rozumnej lehote a aj s princípom hospodárnosti, aby kasačný súd zrušoval uznesenie o odmietnutí

správnej žaloby a vec vracal na ďalšie konanie len za účelom upresnenia okruhu účastníkov s tým, že
výrok napadnutého uznesenia (ktorý sa nadobudnutých práv pána K. a jeho právnych nástupcov netýka)
sa v ďalšom konaní nezmení.
34. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že v kasačnom konaní (po predložení veci) ďalej konal s
právnymi nástupcami ďalšieho účastníka 2) určenými podľa uznesenia Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. 8D/106/2021-595, Dnot 163/2021 zo dňa 12. marca 2024.
35. Sťažovateľka namieta aj nesprávne právne posúdenie veci - konkrétne, že správny súd nesprávne
právne posúdil jednu z podmienok aktívnej žalobnej legitimácie v správnom súdnom konaní, a to
spôsobilosť žalovaného rozhodnutia (rozhodnutie vydané v rámci prieskumu mimo odvolacieho konania,
ktorým nedochádza k zrušeniu alebo zmene pôvodného právoplatného rozhodnutia ) zasiahnuť do jej

hmotných práv.
36. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v rámci svojej sťažnostnej argumentácie nepredložila
žiadny argument, na ktorý by už kasačný súd nedal odpoveď vo svojom predchádzajúcom a pre vec
kasačne záväznom rozhodnutí sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca 2023 v spojení s opravným
uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023. Na toto rozhodnutie preto kasačný súd v súlade

s § 464 ods. 1 SSP odkazuje a preberá relevantnú časť odôvodnenia:
„23. V spornej veci sa stalo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým zrušil
prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán mimo odvolacieho konania zrušil právoplatné
stavebné povolenie. Kasačný súd zdôrazňuje, že mimo odvolacie konanie má charakter mimoriadneho
opravného prostriedku, ktorého využitie môže viesť k zrušeniu právoplatného (konečného) rozhodnutia

príslušného správneho orgánu, ktoré zakladá alebo mení subjektívne práva alebo povinnosti fyzických
a právnických osôb.
24.Podľaustálenejrozhodovacejčinnostiplatí,že„preskúmavanierozhodnutívmimoodvolacomkonaní
je inštitút určený na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného
rešpektovania dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania. Zrušenie takto preskúmavaného

rozhodnutia prichádza do úvahy vtedy, ak vadné rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané a treba konanie
zastaviť, alebo vtedy, keď pre nevyhnutnosť vykonania ďalšieho dokazovania je z hľadiska rýchlosti,
hospodárnosti výhodnejšie, ak vo veci opäť rozhodne orgán nižšieho stupňa. V ostatných prípadoch
správny orgán sám rozhodnutie zmení. Teda novým spôsobom, zodpovedajúcim zákonu, určí práva,ktoré boli preskúmaným rozhodnutím nesprávnym spôsobom či v nesprávnom rozsahu priznané. Pri
oboch týchto alternatívach je správny orgán povinný dbať na ochranu dobromyseľne nadobudnutých
práv“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/12/02 zo dňa 28. mája 2002).

25. K povahe preskúmania právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ako mimoriadneho
opravnéhoprostriedku,kasačnýsúduvádza,žetotojenenárokovateľnýmimoriadnyopravnýprostriedok
(na rozdiel od obnovy konania podľa § 62 a nasl. Správneho poriadku), ktorý je prioritne prostriedkom
dozoru nadriadeného orgánu. Smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, ktoré záväzne upravuje
právny stav medzi fyzickými a právnickými osobami, a preto neexistuje vynútiteľná právna povinnosť

nadriadeného orgánu preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania (slovné spojenie „môže
preskúmať“). Z toho dôvodu prípadné upovedomenie podávateľa podnetu o tom, že neboli zistené
dôvody pre zrušenie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní nezasahuje do jeho subjektívnych práv
(ktoré boli nastolené právoplatným rozhodnutím vo veci samej), a z týchto dôvodov ani nepodlieha
prieskumu v správnom súdnictve (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/97/94
zo dňa 17. októbra 1994).

26. Na druhej strane, ak príslušný orgán preskúma právoplatné rozhodnutie mimo odvolacieho konania
a zistí dôvody na zmenu alebo zrušenie pôvodného právoplatného rozhodnutia, toto zmení alebo zruší
rozhodnutím, ktoré musí spĺňať náležitosti podľa § 47 ods. 1 a nasl. Správneho poriadku. Forma
rozhodnutia je v tomto prípade nevyhnutná práve z toho dôvodu, že zrušením alebo zmenou pôvodného
právoplatného rozhodnutia príslušný orgán zasahuje do práv a povinností, resp. do právneho stavu

nastoleného právoplatným zrušovaným rozhodnutím (§ 1 ods. 1 v spojení s § 68 ods. 2 Správneho
poriadku). Práve zásah do právneho stavu nastoleného pôvodným právoplatným rozhodnutím a do práv
na základe tohto rozhodnutia nadobudnutých je dôvodom, prečo je voči nemu prípustné odvolanie. Voči
rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacie konanie je následne prípustná
aj správna žaloba. V tomto smere kasačný súd dáva do pozornosti aj názory právnej vedy:

„Takéto neprávoplatné rozhodnutie je preskúmateľné odvolaním (rozkladom), pretože sa môže stať,
že v dôsledku zmeny alebo zrušenia rozhodnutia dôjde k výraznému zásahu do právneho postavenia
účastníka konania, ktorý na takejto zmene dokonca nemusel mať záujem... Rozhodnutie, ktorým sa
zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, je po vyčerpaní odvolania (rozkladu)a
nadobudnutí právoplatnosti preskúmateľné aj správnym súdom na základe správnej žaloby“ (POTÁCH,

P.;HAŠANOVÁ,J.;VALLOVÁ,J.;MILUČKÝ,J.;MEDŽOVÁ,D.:Správnyporiadok.Komentár.3.vydanie.
Praha: C. H. Beck, 2019, str. 526 - 527; obdobne tiež KOŠIČIAROVÁ, S.: Správny poriadok. Komentár.
Šamorín: Heuréka, 2013, str. 310).
27. V predmetnej veci však nie je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie, ktorým by mimo
odvolacieho konania bolo zrušené pôvodné stavebné povolenie. Predmetom súdneho konania

je rozhodnutie žalovaného, ktorým tento odmietol zrušiť pôvodné stavebné povolenie. Inými
slovami, žalovaný svojím rozhodnutím komunikoval žalobkyni dôvody, pre ktoré nevyužije svoju
(nenárokovateľnú) právomoc a v rámci dozoru nezruší právoplatné stavebné povolenie zakladajúce
práva a povinnosti účastníkom stavebného konania. Žalovaný svojim rozhodnutím teda žiadnym
spôsobom nezmenil stav určený právoplatným stavebným povolením. Kasačný súd zastáva názor, že

rozhodnutie žalovaného je v tomto prípade (aj svojimi účinkami voči právam fyzických a právnických
osôb) porovnateľné s oznámením, ktorým príslušný orgán oznámi dotknutej osobe, že nepreskúma
a nezruší právoplatné rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím žalovaného nedošlo k
zásahu do právneho stavu nastoleného právoplatným stavebným rozhodnutím a nedošlo tak ani k
zásahu do subjektívnych práv a povinností účastníkov mimo odvolacieho konania. Tieto totiž boli s

končenou platnosťou upravené právoplatným stavebným povolením, ktoré má prezumpciu správnosti
a zákonnosti.
28. Žalobkyňa podaním správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného posunula správne súdne konanie
do pozície, v ktorej má správny súd de facto posúdiť zákonnosť právoplatného stavebného povolenia, a
topouplynutízákonnýchlehôtnajehopreskúmanienazákladevšeobecnejsprávnejžaloby.Pritom,bola

to práve žalobkyňa, ktorá disponovala možnosťou podať odvolanie, prípadne následne správnu žalobu
proti vydanému stavebnému povoleniu v stavebnom konaní, čo však nevyužila. Rovnako nevyužila
nárokovateľný mimoriadny opravný prostriedok - obnovu konania.
29. Kasačný súd dáva do pozornosti jeden zo základných právnych princípov, a to princíp právnej istoty
(čl. 1 ods. 1 Ústavy). Jeho podstatou je záujem na konečnom usporiadaní právnych vzťahov medzi

fyzickýmiaprávnickýmiosobami.Právnyzáujemnaodstránenínezákonnosti(sohľadomnajejintenzitu)
je najsilnejší bezodkladne pri vydaní nezákonného rozhodnutia (čo súvisí s úpravou krátkych lehôt pre
podanieriadnychopravnýchprostriedkov),pričomplynutímčasutentozáujemoslabujeajeprevyšovaný
princípom právnej istoty a záujmom na definitívnom ustálení právnych vzťahov (čo sa prejavuje vreštriktívnom pohľade na prípustnosť mimoriadnych opravných prostriedkov a ich časovom limitovaní).
Každý riadny či mimoriadny opravný prostriedok má svoj osobitný/nezastupiteľný účel/význam v právom
poriadku a podmienky pre jeho využitie. Platí pritom, v duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta

sunt, že je zodpovednosťou účastníka konania, aby svoje práva uplatňoval včas a v tých procesných
rámcoch, na ktoré sú určené.
30. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že v predmetnej veci žalobkyňa nie je
dotknutá na svojich subjektívnych právach rozhodnutím žalovaného, keďže toto jej nezakladá, nemení
ani nezrušuje žiadne subjektívne práva a ani povinnosti a ani nemení právny stav nastolený pôvodným

právoplatným rozhodnutím - stavebným povolením. Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie vydané
v mimo odvolacom konaní (alebo v nadväzujúcom konaní o opravnom prostriedku), ktorým nedochádza
k zrušeniu alebo zmene pôvodného právoplatného rozhodnutia, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv
účastníkov pôvodného konania a ani účastníkov mimo odvolacieho konania. Ide v zásade len o
rozhodnutie vydané v rámci dozorovej činnosti medzi jednotlivými orgánmi verejnej moci bez zásahu do
práv fyzických a právnických osôb. V predmetnej veci tak žalobkyňa nemá aktívnu žalobnú legitimáciu

podľa § 178 ods. 1 SSP, resp. § 250 ods. 1 a 2 OSP.“
37. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti, že jeho vyššie citované závery boli tiež predmetom prieskumu
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uznesením sp. zn. II. ÚS 529/2023 zo dňa 22. novembra
2023 (body 27 až 29) ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol.
38. S ohľadom na už uvedené kasačný súd konštatuje, že aj tento sťažnostný bod bol nedôvodný. Z

toho dôvodu, keď postupoval v súlade so závermi rozhodnutia sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 29. marca
2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Sžk/8/2021 zo dňa 26. apríla 2023, nezistil ani žiadne
dôvody, pre ktoré by mal predmetnú vec predložiť na rozhodnutie veľkému senátu.
V. Záver
39. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných

námietok sťažovateľky. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
40. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 SSP a § 168 SSP, keď žalobkyňa (sťažovateľka) bola v konaní pred kasačným súdom neúspešná
a u žalovaného nezistil mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na
náhradu trov konania. Ďalším účastníkom konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP

nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže im nebola súdom v kasačnom konaní uložená žiadna
právne vynútiteľná povinnosť.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.