Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/75/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200561

Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11 NR-15S/75/2020

NR-15S/75/2020
IČS:4020200561
ECLI:

file_0.png

file_1.wmf

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.
D., a z členov senátu JUDr. Lukáša Galla (sudca spravodajca) a JUDr. Natálie Stahovcovej, vo veci
žalobcu: Phone trader s.r.o., so sídlom Hlavná 22, 943 01 Štúrovo, IČO: 50 045 822, zastúpeného: JUDr.

Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Štefánikova 84, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101575812/2020 zo dňa 13. 10. 2020, takto

r o z h o d o l :

11 NR-15S/75/2020

NR-15S/75/2020
IČS:4020200561
ECLI:

I. Správny súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :9 NR-15S/75/2020

NR-15S/75/2020
IČS:4020200561
ECLI:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Daňového úradu Nitra, pobočka Štúrovo (ďalej len „prvostupňový orgán“) č.
100709394/2020 zo dňa 20. 03. 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) určený rozdiel v sume 2666, 31 Eur na dani

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, nebol priznaný nadmerný odpočet
v sume 38,05 Eur a bola vyrubená daň v sume 2628, 26 Eur. Prvostupňový orgán v odôvodnení
poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, kedy v kontrolovanom zdaňovacom období mal žalobca,
ktorého obchodná činnosť spočívala v nákupe a predaji mobilných telefónov, ktoré žalobca v daňovom
priznanídeklarovalakotrojstrannéobchody,zaevidovanúprijatúfaktúruodspoločnostiTeleParDiscount

Distribution GmbH Nemecko, v celkovej sume 12 694,- Eur a faktúru ako nadobudnutie tovaru
v tuzemsku podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej
len „zákon o DPH“) od spoločnosti Abacus Electric, s. r. o., Česká republika, v sume 756,- Eur (ďalej
len „dodávateľské faktúry“). Predmetný tovar podľa prvostupňového orgánu žalobca predal ako prvý
odberateľ ďalej pre spoločnosť UNITOTAL Kft., Budapešť, Maďarsko (ďalej len „UNITOTAL“), v celkovej

sume 12 820,94 Eur. Prvostupňový orgán konštatoval, že na prijatých faktúrach, dodacích listoch
a prepravných dokladoch boli uvedené adresy doručenia pre Phone trader s. r. o. v Budapešti, a nie
adresy sídla spoločnosti odberateľa UNITOTAL, ktorá podľa zistení prvostupňového orgánu síce podala
dodatočné daňové priznania, ale nedeklarovala trojstranný obchod. Žalobca podľa prvostupňového
orgánu nadobudol tovar od zahraničných dodávateľov z iných členských štátov Európskej únie na

území Maďarska vo svojom mene, kde žalobcovi vznikla povinnosť tento tovar aj zdaniť. Podľa názoru
prvostupňového orgánu objednaný tovar bol prepravený do Maďarska, kde si ho žalobca prevzal
a následne ho mal podľa dokladov predať spoločnosti UNITOTAL, čo sa ale nestalo. Spoločnosť
UNITOTAL podľa prvostupňového orgánu nemohla prijať žiadny tovar na žiadnom mieste, pretože nemá
žiadneregistrovanépriestory,spoločnosťnevykonávažiadnuaktivituanevykonalažiadnenadobudnutia

tovaru v rámci trojstranného obchodu a ani v rámci priameho obchodu od žalobcu. Prvostupňový orgán
preto uzavrel, že žalobcom deklarované obchodné transakcie sa reálne neuskutočnili tak, ak ich sám
žalobca deklaroval a žalobca tým nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní
tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH.

2. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 101575812/2020 zo dňa 13.
10. 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 74
ods. 4 daňového poriadku potvrdil. Žalovaný konštatoval, že podstata trojstranného obchodu spočíva
v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré
sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho

istého tovaru. Trojstranným obchodom sa podľa žalovaného v súlade s § 45 zákona o DPH rozumie
obchod, ak sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru,
ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného
členského štátu do iného členského štátu, osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň
v troch rôznych členských štátoch, prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého

odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre
daň, tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,
druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí a druhý odberateľ je osobou platiť daň. Tieto podmienky podľa žalovaného
splnené neboli, pretože dodanie tovaru sa neuskutočnilo v rámci trojstranného obchodu, keďže žalobca

si objednal tovar od zahraničných dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň prideleným v SR,
tovar bol prepravený do Maďarska, kde ho daňový subjekt prevzal, pričom na všetkých dodacích listoch
od zahraničných dodávateľov a prepravných dokladoch je uvedená dodacia adresa „Phone trader
s. r .o., Budapest, Maďarsko“ a UNITOTAL sa ako odberateľ neobjavila na žiadnych z menovanýchdokumentov. Faktická participácia prvého odberateľa na trojstrannom obchode spočívajúca v preberaní
tovaru za druhého odberateľa, resp. v zabezpečovaní časti dopravy tovaru na trajektórii dodávateľ –
druhý odberateľ, nespĺňa podmienku priameho odoslania alebo prepravy tovaru od prvého odberateľa

k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu a ani nezodpovedá
zmyslu a účelu právnej úpravy trojstranného obchodu, ktorý má práve v prospech prvého odberateľa
obchodné transakcie zjednodušiť o jeho registračnú a daňovú povinnosť v štáte skončenia prepravy.
V posudzovanej veci podľa žalovaného nebolo preukázané zdanenie dodaní tovaru, keďže UNITOTAL
síce dodatočne podala daňové priznania až po zaslaní odpovede z maďarskej strany, ale deklarovala

intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a nie trojstranný obchod. Žalobca na území Maďarska nadobudol
tovar a následne s ním ďalej nakladal, pričom podmienky trojstranného obchodu splnené neboli , čo
malo za následok vznik povinnosti žalobcu ako daňového subjektu povinnosť odviesť daň v tuzemsku,
keďže tovar od zahraničných dodávateľov objednal pod slovenským identifikačným číslom pre daň.

II.

Správna žaloba

3. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca včas podanou správnou žalobou, doručenou pôvodne na
Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 08. 12. 2020. Žalobca sa nestotožnil s prvostupňovým
rozhodnutímakoajsrozhodnutímžalovaného,pretožejepodľanehopreukázané,žežalobcanadobudol

tovar v celkovej hodnote 12 694,- Eur od predmetných dodávateľov, ktorí mu tento tovar vyfakturovali
a žalobca ho následne uhradil. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že tento tovar bol z jeho strany
dodávaný na územie Maďarska, kde ho prebral zástupca žalobcu od zásielkovej služby a ďalej bol
predaný UNITOTAL za sumu 12 820,- Eur. Dodanie tohto tovaru preukazujú bankové prevody od
UNITOTAL v prospech žalobcu, dodatočne podané daňové priznanie UNITOTAL a vyhlásenie svedka

A.. Rovnako bolo podľa žalobcu preukázané, že osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili, boli v čase jeho
realizácie identifikované pre daň v 3 rôznych členských štátoch. Závery žalovaného o tom, že spoločnosť
UNITOTAL nemohla prijať žiadny tovar je v rozpore s vyhlásením svedka A., ktorý mal potvrdiť osobné
prevzatie tovaru. Žalobca namietal, že zápisnica o výsluchu uvedeného svedka mu nebola predložená.
Za preukázané mal žalobca skutočnosť, že ako prvý odberateľ nebol identifikovaný pre daň v Maďarsku

a že UNITOTAL použila pre daň IČO pre daň pridelenú členským štátom, v ktorom sa preprava tovaru
skončila a že bola povinnou osobou pre platenie dane.

4. V ďalšej časti žalobnej argumentácie žalobca uviedol, že došlo k zlému vyhodnoteniu dôkazov
zo strany žalovaného (faktúr, potvrdení o prevzatí tovaru, vyhlásení konateľa odberateľa), pričom

prvostupňový orgán ho nevykonal v potrebnom rozsahu, aby bol skutkový stav spoľahlivo zistený.
Žalobca namietal spochybnenie čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu UNITOTAL, ktorý mal byť
vypočutý osobne, príp. prostredníctvom dožiadaného správcu dane a za účasti zástupcu žalobcu.
Prvostupňový orgán podľa žalobcu nezdôvodnil, prečo považoval vyhlásenie konateľa UNITOTAL p.
A. za nedôveryhodné. Prvostupňový orgán sa podľa žalobcu tiež nevyjadril ku tvrdeniu tohto svedka,

že tovar bol riadny uhradený. Žalobca poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že prvostupňový
orgán považoval za vierohodný dôkaz výpoveď svedka A. pred maďarským správcom dane, dodnes
takúto výpoveď nepredložil a teda nie sú zrejmé bližšie okolnosti tejto výpovede. Prvostupňový orgán si
podľa žalobcu nezabezpečil potrebné doklady od prepravnej spoločnosti, ktoré podľa neho preukazujú
dodávateľa a odberateľa tovaru, čo má vplyv na posúdenie, či v danom prípade išlo o trojstranný obchod

podľa § 45 zákona o DPH.

5. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto žalobca zastáva názor, že v danom prípade sa jedná
o trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH, kedy došlo k naplneniu podmienok pre
oslobodenie od dane. Žalobca v petite žaloby preto navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie

žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím a priznal mu právo na náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie k žalobe

6. K žalobe sa podaním doručeným dňa 14. 04. 2021 vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že
v žalovanom rozhodnutí v náležitom rozsahu a argumentačne presvedčivo vysporiadal s odvolacími
námietkami, ktoré sú podobné žalobným dôvodom. Žalovaný označil žalobné body za neopodstatnenéa na svoju obranu v plnej miere poukázal na argumenty, ktoré sú súčasťou odôvodnenia žalovaného
rozhodnutia.

7. Žalovaný ďalej zdôraznil, že modus operandi posudzovaných obchodných transakcií bol v zásade
rovnaký. Žalobca nakupoval tovar od zahraničných dodávateľov, tovar bol prepravnou spoločnosťou
prepravený na územie Maďarskej republiky, kde ho prevzal na rôznych miestach v meste Budapešť
vtedajší konateľ žalobcu p. A., ktorý ho mal následne dodať maďarskej spoločnosti UNITOTAL.
KonateľaspoločnostiUNITOTALžalovanýoznačilzaosobu,ktorejchýbajúelementárnepredpokladypre

skutočný výkon funkcie konateľa, ktorý nemá žiadne obchodné ani daňové vedomosti, nehovorí cudzími
jazykmi, nemá účtovníctvo spoločnosti a je konateľom „len na papieri“. Žalovaný na základe vyhlásenia
konateľaspoločnostiUNITOTALuviedol,žemaďarskádaňovásprávaspochybnilaautenticitudodatočne
podaných daňových priznaní tejto spoločnosti. Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti UNITOTAL
žalovaný nepovažoval z dôkaz s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sžf/40/2011, pričom dodal, že samotné vyhlásenie sa netýka kontrolovaného zdaňovacieho

obdobia august 2017 a vykonaným dokazovaním sa nepreukázala jeho hodnovernosť, rovnako ako
aj hodnovernosť individuálnych potvrdení ku každej jednotlivej dodávke. Žalovaný tiež poukázal na
rozporuplnosť potvrdení o prevzatí tovaru, ktorý mali prevziať páni A. a B., ktoré podľa žalovaného
nemôžu spochybniť skutkový stav zistený maďarskou daňovou správou ohľadne obchodovania žalobcu
so spoločnosťou UNITOTAL. Z danej dôkaznej situácie preto nie je dodanie tovaru preukázané

ani úhradami bankovým prevodom, ktoré nie je možné vyhodnotiť bez vzájomnej súvislosti s inými
vykonanými dôkazmi.

8. Podľa názoru žalovaného žalobca bagatelizuje právny význam priameho odoslania alebo prepravy
tovaru od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi ako jednej zo zákonných podmienok (§ 45 ods.

1 písm. a/), ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby sa obchodná transakcia mohla považovať za
trojstranný obchod. Ak v danom prípade tovar prepravila prepravná spoločnosť od prvého dodávateľa
žalobcovi, ako prvému odberateľovi a ten mal tovar následne vo svojej réžii prepraviť druhému
odberateľovi, podľa žalovaného nedošlo k priamej dodávke tovaru od prvého dodávateľa k druhému
odberateľovi, a to zvlášť za situácie, ak sa dodanie tovaru medzi žalobcom ako prvým odberateľom

a spoločnosťou UNITOTAL ako druhým odberateľom v konaní pred správcom dane a žalovaným
nepreukázalo. Nepreukázaním dodania tovaru prvým odberateľom žalobcom druhému odberateľovi,
spoločnosti UNITOTAL v rámci trojstranného obchodu, podľa žalovaného zároveň nedošlo k naplneniu
podmienky účasti troch osôb na obchode v zmysle § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. V dôsledku toho
bolo podľa žalovaného potrebné miesto dodania tovaru posúdiť v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH,

keďže žalobca nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa
skončiloodoslaniealeboprepravatovaru,čovytváraprávnufikciu,žetovarbolnadobudnutývtuzemsku,
keďže ho žalobca objednal pod tuzemským identifikačným číslom pre daň

9. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.

10. K vyjadreniu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23. 04. 2021, sa žalobca ďalej nevyjadril.

VI.
Relevantná právna úprava

11. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

12. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH ak nadobúdateľ tovar objedná tovar pod identifikačným

číslom pre daň, ktoré mu pridelí členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo
preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý
nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie
bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru.

13. Podľa $ 17 ods. 4 zákona o DPH miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri
trojstrannom obchode podľa 8 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar
nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo
preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktoromsa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní
povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa $ 80, c) prvý odberateľ nie je
identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru a ď)

odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa $ 45 ods. 1 písm. a).

14. Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra

vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).

15. Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa
považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

16. Podľa § 43 zákona ods. 1 zákona o DPH je od dane oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný

alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru
alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Spôsob
preukazovania podmienok oslobodenia upravuje $ 43 ods. 5 zákona o DPH.

17. Podľa $ 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode

zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného
členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských
štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči
prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar

odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského
štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie
alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

18. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa
odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a
nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

19. Podľa $ 45 ods. 3 zákona o DPH pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre

druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu
"prenesenie daňovej povinnosti".

20. Podľa § 45 ods. 4 zákona o DPH zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u
prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku,

dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého
odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň
pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

VII.

Právne posúdenie žaloby

21. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna

2023 výkon súdnictva v správnej agende vo všetkých veciach z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s Rozvrhom práce správneho súdu na rok 2025
v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025, bola vec pridelená náhodným výberom na prejednanie a
rozhodnutie do novovzniknutého senátu a registra 10S správneho súdu.

22. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania podľa § 137 ods. 4 Správneho súdneho
poriadku dňa 12. 12. 2025 rozsudkom, ktorý bol v rovnaký deň podľa § 137 ods. 3 druhá veta
Správneho súdneho poriadku vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu. So zreteľom na dátum nápadu žaloby správny súd v súlade s § 493e Správnehosúdneho poriadku konal a rozhodoval vo veci podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku v znení
účinnom k 30. júnu 2023.

23. Podstata žalobných námietok spočívala v tvrdeniach žalobcu o tom, že v danej veci došlo k reálnemu
uskutočneniu trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH a k naplneniu zákonných
podmienok oslobodenia tohto obchodu od dane a tiež v námietkach žalobcu o porušení jeho procesných
práv, kedy zo strany žalovaného (prvostupňového orgánu) došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov
(faktúr, potvrdení prevzatí tovaru, vyhlásení) a nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu

(nevypočutie potrebných svedkov osobne).

24. Správny súd posudzoval dôvodnosť žaloby smerujúcu voči rozhodnutiu žalovaného v kontexte
doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný
súd“) (najmä rozsudkov pod sp. zn. 5Sfk/56/2022 30. 03. 2023, sp. zn. 3Sfk/110/2022 zo dňa 26. 10.
2023 alebo 1Sfk/143/2022, zo dňa 30. 4. 2024), ktorá sa týkala rovnakých účastníkov konania, rovnakej

daňovej kontroly a rovnakých skutkových okolností, ktoré súviseli s posudzovaním splnenia zákonných
podmienok pre trojstranný obchod podľa § 45 zákona o DPH, a to medzi dodávateľmi
z iných členských štátov EÚ, žalobcom ako prvým odberateľom a deklarovaným druhým odberateľom
ako v aktuálnej posudzovanej veci – spoločnosťou UNITOTAL so sídlom v Maďarsku.

25.Podstatauvedenýchrozhodnutíkasačnéhosúduspočívalavprávnomposúdenísplneniapodmienok
trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH. Kasačný súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu
nebola splnená primárna podmienka trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH, keďže tovar nebol prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi, z jedného
členského štátu do iného členského štátu. Podľa týchto záverov bolo preukázané, že to bol práve

žalobca, ktorý tovar opakovane prevzal od prepravnej spoločnosti UPS v Maďarsku, pričom prepravu
preukázateľne zabezpečovali prví dodávatelia na ich účet. Túto argumentáciu kasačný súd doplnil v
tom, že nie je vylúčené, aby prepravu zabezpečoval aj prvý odberateľ, t. j. žalobca, avšak vždy musí byť
splnená zákonná podmienka a to, že tovar je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa
k druhému odberateľovi, z jedného členského štátu do iného členského štátu, čo v danom prípade

preukázateľne splnené nebolo, keďže tovar bol prepravený k prvému odberateľovi, ktorý ho prevzal od
prepravnejspoločnostianáslednehomaldodaťdruhémuodberateľovi.Právetátoskutočnosťbolasama
postačujúca na to, aby záver o nesplnení zákonných podmienok trojstranného obchodu bol naplnený.
Uvedené súčasne znamená, že zostávajúce, podporné dôvody spochybňujúce existenciu trojstranného
obchodu nie sú pre danú vec relevantné.

26. S poukazom na predložené dodávateľské faktúry a vykonané dokazovanie prvostupňovým orgánom
sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného v tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky
oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode podľa § 45 zákona o DPH. Ako správne uviedol žalovaný,
v daňovom konaní nebolo žalobcom preukázané, že tovar bol prepravený priamo od prvého dodávateľa

(dodávateľov) k druhému odberateľovi (UNITOTAL). Rovnako nebolo zo strany žalobcu preukázané,
že druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň a zároveň nebolo v súlade s § 17 ods. 2 zákona o
DPH preukázané, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava
tovaru, keďže tovar bol v Maďarsku prevzatý žalobcom od prvých dodávateľov a tento následne dodal
druhému odberateľovi (UNITOTAL).

27. Uvedené závery spolu so skutočnosťou, že žalobca si objednal tovar pod identifikačným číslom
DPH prideleným v tuzemsku má, s poukazom na ustanovenie § 17 ods. 2 zákona o DPH, za následok
povinnosť zaplatiť v tuzemsku daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava skončila v inom členskom
štáte. Z tohto dôvodu preto bolo odôvodnené, aby daňové orgány rozhodli o určení rozdielu na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 z dodávateľských faktúr.

28. Správny súd v zostatkovej časti argumentácie odkazuje aj na odôvodnenie rozsudku tunajšieho
správneho súdu sp. zn. NR-15S/71/2020 - 96 zo dňa 29.mája 2025, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby,
a v rámci ktorého sa prejednávali rovnaké skutkové a právne okolnosti za účasti žalobcu a žalovaného:

„32. (...)Ak žalobca opakovane poukazuje na to, že tovar bol reálne dodaný a uhradený, táto skutočnosť
nemá na posúdenie uvedenej podmienky priamej dodávky vplyv. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade
trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH musia byť kumulatívne splnené všetky zákonomstanovené podmienky § 45 ods. 1 zákona o DPH, to znamená všetky súčasne. Následkom nesplnenia
čo i len jednej z nich je potom vylúčenie možnosti aplikovať na danú vec ustanovenia o trojstrannom
obchode, a teda aj inštitút oslobodenia od povinnosti platiť daň pri nadobudnutí tovaru (§ 45 ods.

2 zákona o DPH). Žalobné tvrdenia zo strany žalobcu o tom, že podmienky trojstranného obchodu
boli v danej veci splnené, preto nie sú dôvodné. Ustanovenie § 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
síce nevylučuje, aby sa na preprave zúčastnil aj prvý odberateľ, avšak tovar by musel byť dodaný
priamo, bezprostredne druhému odberateľovi, pri existencii jednej pohyblivej a jednej nepohyblivej
dodávky. Navyše skutkové okolnosti danej veci tvrdeniam žalobcu nesvedčia, nakoľko prepravu od

prvého dodávateľa k prvému odberateľovi, teda k žalobcovi, vykonala spoločnosť UPS a žalobca v tomto
vzťahu vystupoval ako príjemca. Na skutočnosť, že žalobca tovar prevzal v MR a následne odovzdal
druhému odberateľovi, nemožno nahliadať ako na úkony zabezpečenia prepravy v súlade s § 45 ods.
1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd preto nepovažoval uvedenú podmienku za splnenú, pričom
ostatnými podmienkami trojstranného obchodu [§ 45 ods. 1 písm. b) až f) zákona o DPH] sa už vzhľadom
na nadbytočnosť nezaoberal. S ohľadom na uvedené uzatvára, že žalobná námietka nesprávneho

právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP nie je opodstatnená.

33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov preukazujúcich
dodanie a prevzatie tovaru, a nevykonania dokazovania zo strany daňových orgánov v potrebnom
rozsahu, k týmto správny súd uvádza, že daňové orgány sa opakovane v priebehu daňového konania

vyjadrovali ku skutkovému stavu, k dôkazom, ktoré považovali za rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia,
vrátane čestných vyhlásení, pričom sa riadne vysporiadali so všetkými nastolenými skutkovými otázkami
v danej veci a skutkový stav spoľahlivo zistili tak, aby bol dostatočnou oporou pre závery daňových
orgánov, vrátane vykonania úkonov MVI. V tejto súvislosti správny súd poukazuje najmä na str. 7
a nasl. napadnutého rozhodnutia, na ktorých sa žalovaný vysporiadal s uvedenými skutočnosťami

vrátane námietok žalobcu vznesených v odvolacom konaní. Správny súd dodáva, že ďalšie dôkazy a
ich prípadné vykonanie, najmä výsluch štatutárneho zástupcu spoločnosti DualTrans, ďalšie doklady
od prepravnej spoločnosti UPS, dodatočne podané daňové priznanie DualTrans, by nemali vplyv na
vyrubenú daňovú povinnosť žalobcu, ktorej základom bolo predovšetkým nesplnenie podmienky podľa
§ 45 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že daňové orgány

v predmetnej veci zistili, že na všetkých dodacích listoch a na štítkoch od UPS bola uvedená dodacia
adresa žalobcu - Budapešť, teda ani v jednom prípade nebola uvedená adresa druhého odberateľa
DualTrans. Preverované skutočnosti potvrdil aj výsledok MVI s MR, v rámci ktorého bolo zistené, že
žalobca od UPS neobjednal žiadnu prepravu, je len príjemcom tovaru, a tieto skutočnosti boli potvrdené
aj prostredníctvom MVI s nemeckým správcom dane.

34. Správny súd zvýrazňuje, že v predmetnom daňovom konaní nebolo sporné, že tovar bol dodaný
inak ako priamou dodávkou druhému odberateľovi, a to s prerušením dodávky u žalobcu, ktorý tovar
prevzal v MR, čo nepopieral ani sám žalobca, resp. to priamo tvrdil v priebehu daňového konania, a
vyplýva to aj z obsahu správnej žaloby. Vykonanie dôkazov vo vzťahu k preukazovaniu dodania tovaru

či jeho úhrady by na vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí nič nezmenilo. Rozsah dokazovania
bol materiálne vyčerpaný a správca dane zabezpečil dôkazný materiál v rámci svojej povinnosti pri
kombinácii vyhľadávacej a prejednacej zásady dostatočne, tak, aby mal adekvátny materiálny základ
pre svoje rozhodnutie, s ktorým sa žalovaný následne stotožnil. Skutočnosť, že správca dane alebo
žalovaný nevykonali všetky dôkazy navrhované žalobcom, nemožno považovať samo osebe za dôvod

nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, resp. inú vadu postupu daňových orgánov, s poukazom na to,
že v daňovom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov prináležiaca správcovi dane (§ 3 ods.
3 Daňového poriadku), ktorý dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo
najavo, vrátane pochybností, ktoré sa v konaní objavili, pričom vedie dokazovanie sám (§ 24 ods. 2
Daňového poriadku). Ak mal správca dane na základe vlastnej úvahy za to, že navrhované dôkazy nie sú

vo vzťahu k dokazovaným skutočnostiam relevantné, nebol povinný vyhovieť návrhom žalobcu, rovnako
tak žalovaný v odvolacom konaní. Správny súd považuje vykonané dokazovanie za dostatočné a jeho
vyhodnotenie za logické, nadväzujúce na obsah administratívneho spisu, vykonané úkony a skutkový
stav veci. Nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých žalobcom nepovažuje správny súd za postup v
rozpore so zákonom či s právami žalobcu, keďže tieto nemajú taký charakter, ktorý by mohol ovplyvniť

výsledok konania v jeho prospech. Vzhľadom na uvedené správny súd nepovažoval za dôvodné ani
žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP. Nad rámec vyššie uvedeného správny
súd dodáva, že žalobné námietky podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. g) SSP žalobca vymedzil viac vovšeobecnej ako v konkrétnej rovine, navyše v žalobe nenamietal skutočnosti súvisiace s prechodom
dôkazného bremena podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

35. Návrhy na vypočutie účastníkov konania a vykonanie dokazovania (bez bližšieho odôvodnenia) zo
strany žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodné s poukazom na nesplnenie podmienok podľa §
120 písm. a) SSP, keďže vykonanie ďalšieho dokazovania nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie
vo veci.“

29. S poukazom na uvedené závery a zistenia preto správny súd neprisvedčil žiadnej so žalobných
námietok a žalobu následne ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol.

30. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, kedy
žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
nezistil také dôvody, pre ktoré by takéto priznanie bolo možné spravodlivo požadovať.

31. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

2 NR-15S/75/2020

NR-15S/75/2020
IČS:4020200561
ECLI:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),

a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení
s § 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§
443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.