Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200369
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200369.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o., so sídlom Žižková 9, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto,IČO:47154675,zastúpený:TAXLAW,s.r.o.,sosídlomRadlinského2920/23A,90101Malacky,
IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č.
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101740389/2022 zo
dňa 13.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“), o. i. aj za zdaňovacie obdobie január 2020.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102603836/2021 zo dňa 20.12.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 27.146,61 eur na DPH za zdaňovacie
obdobie január 2020.

3. Správca dane uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočet dane
z faktúr vystavených dodávateľom – spoločnosťou ZANTEX, s.r.o., v relevantnom čase so sídlom

Rebarborová 1/a, 821 07 Bratislava – mestská časť Vrakuňa, IČO: 52 253 597 – v súčasnosti
pod obchodným menom LE.SE.BA. business s.r.o. (ďalej len „spoločnosť ZANTEX“). Spoločnosť A.
nepreukázala skutočné dodanie služieb žalobcovi v súlade s predloženými faktúrami. Žalobca a ani
spoločnosť ZANTEX nepredložili k faktúram podklady s uvedením rozpisu množstva, rozsahu a druhu
dodanej služby.

4. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom – spoločnosťou Empire

One s. r. o., so sídlom Pasienková 2G, 821 06 Bratislava – mestská časť Podunajské Biskupice, IČO:
46 901 566 (ďalej len „spoločnosť Empire One“). Správca dane uviedol, že spoločnosť Empire One
nepreukázala rozsah a druh poskytnutých služieb. Žalobca nepredložil podklady k fakturácii, nebol
uvedený rozpis množstva, druhu a rozsahu dodanej služby.5. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil odpočítanie z faktúry vystavenej dodávateľom –
Hotel Salamandra, a.s., so sídlom Zochova 3, 811 03 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO:

31 671 926 (ďalej len „Hotel Salamandra“) za ubytovacie služby. Správca dane ustálil, že ubytovacie
služby boli poskytnuté B. C. a B. D., nie žalobcovi, žalobca nepreukázal použitie fakturovanej služby ako
platiteľ dane, nepreukázal dôvod účasti p. B. C. na lyžiarskej show a ani dôvod účasti B. D. v súvislosti
s ekonomickými aktivitami deklarovanými žalobcom.

6. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane aj z faktúr vystavených
dodávateľom – spoločnosťou T.C.T., spol. s r.o., so sídlom Bystrá 141, 977 01 Brezno, IČO: 36 742 121
(ďalej len „spoločnosť T.C.T.“), pričom správca dane uviedol, že nepriznal žalobcovi odpočet dane
(správa nehnuteľnosti), pretože žalobca nebol od 07.10.2019 vlastníkom nehnuteľnosti.

7. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 24.01.2022, pričom namietol

nezákonnosť tohto rozhodnutia. Namietol (i) prenos dôkazného bremena na žalobcu, (ii) dôvod na
odmietnutie práva na odpočítanie dane oproti právu na odpočet ako súčasť zásady neutrality DPH a (iii)
vyvodzovanie zodpovednosti za pochybenie tretích strán.

8. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101740389/2022 zo dňa 13.06.2022

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný potvrdil
zákonnosť konania správcu dane, pričom uviedol, že správca dane počas daňovej kontroly preveroval
deklarované dodania, a to na základe prijatých faktúr od dodávateľov, zaslaním výziev spoločnosti
ZANTEX, spoločnosti Empire One, spoločnosti T.C.T. a Hotelu Salamandra. Žalovaný uviedol, že
ako žalobca, tak ani deklarovaní dodávatelia uskutočnenie zdaniteľných obchodov nepreukázali

a predložené faktúry neboli odrazom reálneho plnenia. Žalovaný poukázal na nesplnenie dôkaznej
povinnosti, keď dodávatelia a ani žalobca nepreukázali, že deklarované plnenia boli uskutočnené, že
skutočne prišlo k dodaniu tak, ako bolo dodávateľmi uvedené na faktúrach. Žalovaný upozornil na text
faktúr, ktorý bol všeobecný, k faktúram neboli predložené prílohy, platiteľ predložil objednávky, avšak
tieto neobsahovali žiadne podrobné položky.

9. Žalovaný potvrdil, že správca dane oznámil žalobcovi svoje pochybnosti a bolo vecou žalobcu,
ako tieto pochybnosti odstráni. Žalobca a ani dodávatelia nepredložili taký relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval, že dodávateľom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Nesplnenie dôkaznej

povinnosti žalobcu nasvedčovali, že všetky šetrenia a dôkazy získal správca dane z vlastnej iniciatívy,
žalobca neprejavil žiadnu iniciatívu pri predkladaní vecných dôkazov a faktúr, stále predkladal faktúry
a fotografie z podujatí, ktoré ale neboli vecným preukázaním, že práce dodali dodávatelia uvedení na
faktúrach.
II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

10. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 26.08.2022 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a
ich zrušenia. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný sa dopustili viacerých pochybení, ktoré

mali vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca namietol (i) nesprávne právne posúdenie
veci, (ii) nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadenie posúdenie veci a (iii) podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

11. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie hmotnoprávneho nároku. Žalobca poukázal na
neutralitu dane a uviedol, že každá transakcia musí byť sama predmetnom vyhodnotenia, nezávisle
na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie. S odkazom na ustálenú európsku
judikatúru žalobca uviedol, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z DPH, ktorú majú zaplatiť, DPH už
zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu

spoločného systému DPH. Orgány finančnej správy nesprávne právne vec posúdili, s cieľom zbaviť
žalobcu práva na odpočet, čím by sa naplnilo porušenie zásady neutrality DPH.12. Ďalej žalobca poukázal na dôkazné bremeno v daňovom konaní. Žalobca mal za to, že si splnil
povinnosť preukázať svoje tvrdenia, predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia. Svoje
dôkazné bremeno tak uniesol. Žalobca namietol, že orgány finančnej správy svoje závery opierajú

o nič nehovoriace výzvy, úradné záznamy a podania, bez relevantného záujmu na dokazovaní. Žalobca
vyčerpal svoje dôkazné bremeno, pričom na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali
u dodávateľa znáša dôkazné bremeno správca dane. Predložené dôkazy naplnili materiálne naplnenie
primárneho dôkazného bremena, ako aj sekundárneho dôkazného bremena. Správca dane súčasne
nespochybnil, že by uvedené služby poskytnuté neboli. Žalobca mal za to, že správca dane a žalovaný

nezákonnepričítaližalobcovizodpovednosťkvôlizisteniamutretíchstrán,pričomniejemožnéžalobcovi
odoprieť uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle takto zisteného stavu.

13. Žalobca ďalej namietol porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Namietol,
že daňová kontrola nie je evidovaná pod číslom konania, pričom ako protokol, tak ani prvostupňové
rozhodnutie neobsahujú číslo konania, toto neexistuje, a teda nemôže byť konanie vedené a ani

skončené. Ak číslo uvedené v záhlaví jednotlivých dokumentov nie je označením spisu, správca dane
tak nevytvoril žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty vydávané správcom dane nie sú žiadnym
spôsobom označené a evidované pod jednotným číslom konania. Ak spis v čase podania žaloby
nejestvoval, nemôže byť datovaný a ani žurnalizovaný od začiatku daňovej kontroly a rozhodnutia sú
tak nepreskúmateľné.

14. Žalobca namietol, že správca dane nemal vôbec vydať protokol za okolností, ktoré nastali v rámci
daňovej kontroly. Protokol nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý
nemôže byť použitý ako dôkaz a podklad rozhodnutia.

15. Žalobca uviedol, že dňa 28.07.2021 bol podaný podnet na zamestnancov správcu dane – pani E.
D. a pani F. G., pričom v čase podozrenia z trestnej činnosti bol tento podnet adresovaný aj orgánom
činným v trestnom konaní – podnet nebol do času podania žaloby vybavený. Daný podnet správca
dane úmyselne ignoroval, žalovaný porušil práva žalobcu, keď sa uvedeným nezaoberal. O tom, že
zamestnanci správcu dane porušovali zákon svedčalo aj opatrenie Kancelárie riaditeľa Daňového úradu

Nitra, ktorý vyhodnotil podaný podnet ako opodstatnený v niektorých bodoch, pričom bolo odstrániť
zistené nedostatky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

16. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01.02.2023, pričom zotrval na záveroch, uvedených
v napadnutých rozhodnutiach.

17. Žalovaný zotrval na závere, že finančné orgány vo svojich rozhodnutiach dostatočne špecifikovali
a popísali skutočnosti, podľa ktorých došlo k porušeniu zákona o DPH. Z konania pred správcom dane
vyplynulo, že vykonal všetky úkony, aby preveril dodávateľov žalobcu. Žalovaný zotrval na tom, že
žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, keď si uplatnil právo
na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od preverovaných dodávateľov.

18. Žalovaný uviedol, že správca dane nezaťažil žalobcu bezprostredne dôkazným bremenom, ale sám
využilvšetkymožnosti,abybolopreukázanéreálneuskutočneniezdaniteľnýchplnenítak,akotožalobca
uvádzal. Ďalej žalovaný konštatoval, že § 47 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)

nestanovuje ako povinnú náležitosť protokolu uvádzať číslo – protokol obsahoval všetky náležitosti a bol
zákonne vydaný.

19. K námietke žalobcu ohľadom podnetu na zamestnancov správcu dane žalovaný uviedol, že
z dôvodu, že neboli preukázané relevantné skutočnosti, boli vydané rozhodnutia zo dňa 13.08.2021,

doručené žalobcovi dňa 31.08.2021, na podklade ktorých neboli zamestnanci správcu dane – E. H.
G. a F. A. D. vylúčené. Daní zamestnanci konali až po doručení daných rozhodnutí. Žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť.20. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

21. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-11S/31/2022

22. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

23. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 28.01.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

24. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna

2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je

povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

32. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných

podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

34.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

35. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

36. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie január 2020 v sume 27.146,61
eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej
správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa

vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.

Všeobecne k východiskám odpočítania dane

37. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych

záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022
alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom

konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia
materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok
odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza

z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

38.VzmyslezákonaoDPHsazahmotnoprávnepodmienkypreodpočítaniedanepovažujú(i)existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej

hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť
tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom
stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno
daňového subjektu.

39. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené
dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia
daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú

výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie
a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých
existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu
preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej

hodnoty.Správcadanemusípomenovaťsvojepochybnostidostatočnejasne,abydaňovýsubjektpoznal
rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má
doložiť ďalšími dôkazmi.K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia hmotnoprávneho nároku

40. Žalobca v danej časti poukázal na všeobecné východiská zásady daňovej neutrality a zotrval na tom,

že finančné orgány konali tak, že porušili zásadu neutrality DPH. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú.

41. V prvom rade správny súd uvádza, že daná žalobná námietka je všeobecná, pričom žalobca
len odkázal na ním vybranú judikatúru, týkajúcu sa odpočtov DPH a daňovej neutrality. Správny súd

k danému poukazuje na to, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých
konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/
SSP). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe
jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa
naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej
žalobejejednoznačnéstanovenierámca(obsahu)požadovanéhosúdnehoprieskumuvlehotezákonom
stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať
z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,
žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich
parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými
žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd
môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam
aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným
odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,

aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).

42. Žalobca však len odkázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie a uviedol, že zotrváva
na tom, že orgány finančnej správy svojim postupom a rozhodnutiami mali za cieľ žalobcu zbaviť
práva na odpočet DPH. Konkrétne námietky však žalobca neuviedol, a preto správny súd ani nemohol
objektívne preskúmať dôvodnosť predmetnej žalobnej námietky. Nepostačuje len všeobecne odkázať
na judikatúru, ale je potrebné, aby žalobca konkrétnymi okolnosťami uviedol, v čom orgány finančnej

správy vec nesprávne právne posúdili. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu „vyhľadávať“ dôvody
nesprávneho právneho posúdenia. Len samotné konštatovanie o tom, že cieľom orgánov finančnej
správy bolo zbaviť žalobcu práva na odpočet DPH nepostačuje a nie je toto konštatovanie spôsobilé
bez ďalšieho spochybniť závery orgánov finančnej správy.

K námietke žalobcu ohľadom dôkazného bremena v daňovom procese

43. Žalobca namietol, že predložil všetky potrebné doklady, ako aj vysvetlenia v rámci daňovej
kontroly. Žalobca uviedol, že vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno. Žalobca riadne podal daňové
priznanie a poskytol dokumenty na reálne preukázanie dodaných služieb, čím splnil povinnosť tvrdenia

a preukázania svojich tvrdení. Následne poukázal na ním vybranú judikatúru. Napadnuté rozhodnutia
tak podľa žalobcu trpia právnou vadou nezákonnosti v otázke daňového bremena platiteľa dane, ktoré je
v rozpore s konštantnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú.

44. Ako to uviedol správny súd vyššie, žalobná námietka musí byť konkrétna, pričom sa žalobca
nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona a / alebo judikatúru bez
súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v
rámciskutkovýchtvrdenípovažujezazákladnímtvrdenejnezákonnosti.Zpredmetnejžalobnejnámietkynie je pre správny súd zrejmé, vo vzťahu ku ktorým preverovaným dodávateľským vzťahom k žalobcovi
došlo k porušeniu prenosu dôkazného bremena v neprospech žalobcu. Žalobca žiadnym konkrétnym
spôsobom neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti / skutkové okolnosti preukazujú a potvrdzujú ním

tvrdenú nezákonnosť.

45. Vychádzajúc z administratívneho spisu je potrebné uviesť, že správca dane preveroval viacero faktúr
vo vzťahu k viacerým dodávateľom – spoločnosť ZANTEX, spoločnosť Empire One, spoločnosť T.C.T.
a Hotel Salamandra, avšak z predmetnej žalobnej námietky nie je pre správny súd zrejmé, vo vzťahu ku

ktorému dodávateľovi došlo k nezákonnému prenosu dôkazného bremena, na základe akých úkonov
správcu dane došlo k tomu prenosu a pod. Správny súd nemôže za žalobcu „vyhľadávať“ konkrétne
žalobné námietky; uvedené je výlučnou zodpovednosťou žalobcu. Len samotné konštatovanie o tom, že
žalobcapodaldaňovépriznanie(ktorévšakžiadnymspôsobomnešpecifikoval)aposkytoldokumentyna
reálne preukázanie dodaných služieb (ktoré taktiež neboli v žalobe žiadnym relevantným a konkrétnym
spôsobom uvedené) samo o sebe nepostačuje na to, aby správny súd mohol vysloviť, že došlo

k porušeniu práva žalobcu vo vzťahu k prenosu dôkazného bremena.

46. V prípade, ak žalobca namietol, že správca dane a žalovaný nezákonne pričítali zodpovednosť
kvôli zisteniam u tretích osôb, nebolo správnemu súdu zo žaloby zrejmé, na základe akého konania
orgánov finančnej správy žalobca k tomuto záveru dospel. Žalobca žiadnym konkrétnym spôsobom

nepoukázal na konkrétnu situáciu, konkrétny úkon zo strany orgánov finančnej správy, na podklade
ktorých by bolo možné vyhodnotiť, že orgány finančnej správy pričítali žalobcovi na ťarchu správanie
tretích osôb – žalobca nešpecifikoval, akej tretej osoby sa to týkalo (jednalo sa o jedného dodávateľa
alebo o viacerých?), akého dôkazného prostriedku sa to týkalo, v akej fáze daňovej kontroly sa to
uskutočnilo a pod. Žalobná námietka tak bola všeobecná, čo objektívne bránilo správnemu súdu ju

relevantne preskúmať.

47. Ak aj žalobca v rámci tejto časti žaloby rozsiahlo citoval ním vybrané rozhodnutia súdnych autorít vo
vzťahu k dokazovaniu, ani toto nepostačuje. Všeobecné odkazy na judikatúru, znova bez toho, aby boli
previazané s konkrétnymi okolnosťami prejednávaného prípadu, nepostačujú. Všeobecné právne vety

možno využiť ako podklad žaloby, ale podstatným stále zostáva konkretizácia žalobných bodov. Žalobca
tak v rámci danej žalobnej námietky svoje bremeno tvrdenia neuniesol, pretože bolo všeobecné.

K námietke žalobcu ohľadom porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy

48. Žalobca namietol, že protokol a ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú číslo konania, a toto číslo
konania podľa žalobcu ani neexistuje. Tu žalobca odkázal na § 47 písm. b) (vo vzťahu k protokolu) a §
63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku (vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu). Žalobca mal za to, že
správca dane netvoril žurnalizovaný spis a jednotlivé dokumenty nie sú žiadnym spôsobom označené
a evidované pod jednotným číslom konania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako

nedôvodnú.

49. Ak žalobca namietol, že protokol neobsahoval číslo konania, uvedenému nemožno prisvedčiť
dôvodnosť. Daňový poriadok v § 47 písm. b) uvádza, že protokol musí obsahovať číslo konania,
pričom číslo konania znamená jednoznačné určenie veci, ktorej sa protokol týka. Po preskúmaní

administratívneho spisu správny súd uvádza, že protokol obsahuje náležitosti tak, ako to predpokladá
§ 47 písm. b) daňvého poriadku – číslo konania. Číslo konania je uvedené na titulnej strane –
101649924/2021, a preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu. Zároveň je z celého protokolu zrejmé,
aký daňový subjekt bol kontrolovaný (žalobca) a aké zdaňovacie obdobia boli kontrolované (01/2020,
02/2020, 03/2020, 04/2020, 05/2020). Podstatné je, že žalobca mal právo sa s protokolom oboznámiť

a bola mu daná možnosť využiť svoje právo k tomu, aby sa k protokolu vyjadril. Aj prípadná absencia
čísla konania by tak nespôsobila automaticky nezákonnosť vydaného protokolu.

50. Vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu správny súd uvádza, že § 63 ods. 3 písm. b) daňového
poriadku stanovuje, že rozhodnutie musí obsahovať číslo a dátum rozhodnutia. Uvedenie čísla

rozhodnutia je potrebné z dôvodu, aby bolo možné vec rýchlo a jednoducho identifikovať. Uvedením
číslarozhodnutiapriamovňomsapredchádzazamieňaniujednotlivýchrozhodnutívydanýchvdaňovom
konaní. Rozhodnutie, ako každá dôležitá písomnosť, musí byť datované. Dátum vydania rozhodnutia
je dôležitý napríklad z dôvodu, aby pri jeho prípadnom preskúmavaní nedochádzalo k rozporom, čiv čase vydania rozhodnutia tiež bol riadne zistený skutkový stav (najmä, ak sa nevyžaduje odôvodnenie
rozhodnutia), resp. či pri vydávaní rozhodnutia bola použitá platná a účinná právna úprava. Po
preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správny súd uvádza, že toto obsahuje náležitosti tak, ako to

predpokladá § 63 ods. 3 písm. b) daňového poriadku – prvostupňové rozhodnutie je označené číslom
a dátumom vydania – uvedené skutočnosti sú uvedené na titulnej strane prvostupňového rozhodnutia
– číslo: 102603836/2021, dátum: 20.12.2021.

51. Ďalej žalobca namietol, že správca dane nemal vydať protokol za okolností, ktoré nastali

v predmetnej daňovej kontrole a protokol tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného
prostriedku. Uvedenú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Z obsahu žaloby nie je
zrejmé, (i) aké konkrétne okolnosti nastali v daňovej kontrole a tieto bránili vydaniu protokolu a (ii) na
základe akých konkrétnych skutočností má byť protokol vyhodnotený ako nezákonne získaný dôkazný
prostriedok.

52. Posledne žalobca namietol, že podal podnet na zamestnancov správcu dane, avšak uvedený
podnet správca dane ignoroval a následne aj žalovaný porušil práva žalobcu, keď sa námietkou žalobcu
ohľadom podaného podnetu bližšie nezaoberal a označil ju za irelevantnú. Uvedenú žalobnú námietku
vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

53. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že správca dane sa v prvostupňovom
rozhodnutí venoval aj otázke podaného podnetu voči zamestnancom správcu dane. Správny súd
upriamuje pozornosť napr. na stranu 15 prvostupňového rozhodnutia, na ktorom správca dane uviedol,
že o podaných námietkach zaujatosti bolo rozhodnuté (dňa 13.08.2021), tieto rozhodnutia boli žalobcovi
doručené a namietaní zamestnanci konali až po doručení predmetných rozhodnutí. Správny súd tak vo

vzťahu k námietke žalobcu nevzhliadol pochybenie na strane finančných orgánov.

54. Ak žalobca namietol, že mu nebola oznámená zmena a predloženie poverenia na výkon daňovej
kontroly, tak v administratívnom spise sa nachádzajú relevantné dokumenty – poverenia na výkon
daňovej kontroly (zo dňa 05.08.2021) a zrušenie poverenia na výkon daňovej kontroly (zo dňa

07.09.2021). Zároveň je potrebné uviesť, že daňový poriadok neukladá správcovi dane povinnosť
zasielať kontrolovanému daňovému subjektu oznámenia o identifikácii kontrolórov poverených výkonom
daňovej kontroly, resp. akúkoľvek zmenu v rámci poverenia na výkon daňovej kontroly. Správny
súd tak nevzhliadol v postupe finančných orgánov žiadne procesné pochybenie. Z úvodnej strany
protokolu zároveň nepochybne vyplýva, aké osoby vykonali daňovú kontrolu, ako aj dátum, od kedy boli

zamestnanci správcu dane poverení na výkon daňovej kontroly (E. I. I. a E. J. J. od 05.08.2021).

55. Správny súd tak po oboznámení sa so žalobou, napadnutým rozhodnutím a administratívnym
spisom nezistil dôvod k tomu, aby zrušil napadnuté rozhodnutia. Námietky žalobcu neboli podľa
názoru správneho súdu spôsobilé spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy a súčasne

správny súd nevzhliadol ani žiadne také procesné pochybenie, ktoré by zakladalo dôvody na vyhlásenie
nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd
k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

56. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v

súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).