Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34Cb/14/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201580
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Petrek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201580.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava,
IČO: 50 290 762, zastúpený: JUDr. Tomáš Vranovič, advokát, so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava,
IČO: 42 293 898, proti žalovanému: L. M. FINANC, s.r.o., so sídlom Tehelná 5711/8, Trnava, IČO: 36
250 244, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2026 domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu - k nehnuteľnostiam vo
vlastníctve žalovaného zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XX XXX vedenom katastrálnym

odborom Okresného úradu Trnava, v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava ako:
a/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
– záhrada o výmere 1479 m2
b/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
– záhrada o výmere 3621 m2
c/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku

– záhrada o výmere 3023 m2
d/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
– záhrada o výmere 1535 m2
- k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. X XXX
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, v katastrálnom území A., obec Trnava, okres
Trnava ako:

a/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/X, druh pozemku
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 429 m2
b/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2
c/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 213 m2

d/ pozemok – parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX, druh pozemku
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2 (ďalej aj „Nehnuteľnosti“)
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 60 000 eur
s príslušenstvom vyplývajúcej z Dohody o urovnaní uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
02.11.2021 a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 02.11.2021 uzavreli Dohodu o urovnaní
podľa ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Dohoda o urovnaní“), podľa ktorej sažalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť odmenu vo výške 50 000 eur + DPH, t. j. 60 000 eur vrátane DPH.
Splatnosť záväzku v zmysle predmetnej Dohody o urovnaní nastala dňa 01.02.2022. Nakoľko žalovaný
uvedený peňažný záväzok žalobcovi nesplnil, dostal sa odo dňa 02.02.2022 do omeškania a žalobcovi

vznikol popri nároku na zaplatenie sumy 60 000 eur aj nárok na úroky z omeškania vo výške 15 % ročne
zo sumy 60 000 eur od 02.02.2022 do zaplatenia. Z dôvodu, že žalovaný zostal naďalej pasívny, žalobca
podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní.
Dňa 27.01.2026 bol Okresným súdom Banská Bystrica v upomínanom konaní vydaný platobný rozkaz
sp. zn. 24Up/68/2026. Žalovanému bola týmto platobným rozkazom uložená povinnosť do 15 dní odo

dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi zaplatiť: istinu vo výške 60 000 eur, úrok z omeškania 14
% ročne zo sumy 60 000 eur od 02.02.2022 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2 923,82
eur. Podľa informácie z infocentra Okresného súdu Banská Bystrica nebol platobný rozkaz v odbernej
lehote zo strany žalovaného prevzatý, pričom do elektronickej schránky žalovaného bol dňa 13.02.2026
doručený fikciou doručenia. Žalobca neeviduje, že by bol ku dňu datovania tohto návrhu podaný voči
platobnémurozkazuodpor.Podľainformáciížalobcu,vychádzajúcicho.i.zverejnedostupnýchevidencií

ako napríklad FinStat a Register účtovných závierok, vyplýva, že žalovaný nedisponuje žiadnym
majetkom, ktorý by bol speňažiteľný za účelom uspokojenia jeho nárokov ako aj nárokov iných veriteľov;
uvedené sa pritom netýka nasledujúcich nehnuteľností, ktorých je žalovaný v súčasnosti výlučným
vlastníkom nehnuteľností označených v návrhu. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným,
ktorá má podľa informácii z FinStatu evidovaný dlh voči Finančnej správe. Podľa informácií z Registra

účtovných závierok bola posledná účtovná závierka podaná za rok 2023. Podľa informácií žalobcu má
žalovaný ďalších veriteľov, ktorých časť vyplýva aj z predložených listov vlastníctva. Žalovaný aktuálne
čelí niekoľkým súdnym konaniam. Z histórie žalovaného je dohľadateľné, že súdnym konaniam čelil aj
v minulosti, pričom práve v tomto období došlo k niekoľkým prevodom Nehnuteľností, ktoré sa javili,
že boli urobené za účelom zmarenia vymožiteľnosti nárokov veriteľov. Podľa informácií žalobcu možno

ako príklad uviesť žalobu B. C. (veriteľa, ktorý následne svoju pohľadávku previedol na spoločnosť CE
investing and holding B.V.) voči žalovanému. Počas trvania predmetného sporu mal žalovaný účelovo
previesť Nehnuteľnosti z titulu kúpnej zmluvy na p. D. E.. Neskôr sa po zastavení exekúcie (v konaní
č. 14Ek/891/2021) stal vlastníkom Nehnuteľností opäť žalovaný. Podľa ďalších informácií žalobcu, po
podanížalobyspoločnostiCEinvestingandholdingB.V.nažalovaného(vkonanísp.zn.60Cb/48/2022),

Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného opätovne previedol dňa 04.04.2022 na základe kúpnej zmluvy
na osobu: D. F., na čo spoločnosť CE investing and holding B.V. reagovala podaním odporovacej žaloby
a ešte pred rozhodnutím vo veci samej došlo k navráteniu Nehnuteľností do vlastníctva žalovaného.
Ku dňu podania tohto návrhu je na Nehnuteľnostiach zapísané, okrem iného, zmluvné záložné právo v
prospech veriteľa: G. D., ktorá je zároveň spoločníčkou a konateľkou žalovaného. Dôvodnosť záložného

práva, resp. pohľadávky spoločníčky a konateľky žalovaného nie je žalobcovi známa. Okrem uvedeného
v predchádzajúcom bode sú na Nehnuteľnostiach na LV č. XX XXX vedenom katastrálnym odborom
Okresného úradu Trnava, v katastrálnom území Trnava , obec Trnava, okres Trnava v časti C: ŤARCHY
zapísané:
- daňové záložné právo - Z XXXX/XXXX - F. prospech správcu dane: Daňový úrad Trnava, Hlboká

8/1, 917 65 Trnava; Rozhodnutie č. 104450667/2025 o zriadení záložného práva zo dňa 27.10.2025,
právoplatné dňa 14.11.2025 - č. z. 7129/25
- exekučné záložné právo - Z XXXX/XXXX - F. prospech oprávneného: ZM Servis Bydlení, s.r.o., IČO:
02371430, Zeyerova 1469/11, Ostrava, ČR; Exekútorský úrad Trnava, Hlavná 11, 917 01 Trnava, Súdny
exekútor JUDr. Juraj Rácik - 358Ex 739/25 Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva

zo dňa 05.12.2025 , č.z. 7535/25
na LV č. X XXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava, v katastrálnom území A. ,
obec Trnava, okres Trnava v časti C: ŤARCHY zapísané:
- daňové záložné právo - Z XXX/XXXX - F. prospech správcu dane: Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, 917
65 Trnava; Rozhodnutie č. 100356176/2023 o zriadení záložného práva zo dňa 23.01.2023, právoplatné

dňa 23.02.2023, č. z. 1562/23
- exekučné záložné právo - Z XXXX/XXXX - F. prospech oprávneného: ZM Servis Bydlení, s.r.o., IČO:
02371430, Zeyerova 1469/11, Ostrava, ČR; Exekútorský úrad Trnava, Hlavná 11, 917 01 Trnava, Súdny
exekútor JUDr. Juraj Rácik - 358Ex 739/25 Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva
zo dňa 05.12.2025 , č.z. 7535/25

Aktuálne sú voči žalovanému vedené viaceré doposiaľ neúspešné exekučné konania, pričom na konci
roka mala byť Nehnuteľnosť vydražená. Ani jedno kolo dražby však nebolo úspešné. Dôvodnosť
zrušenia dražby vyplýva zo spisu vedenom na Okresnom súde Trnava. Podstatnou pre toto konanie
však je skutočnosť pokusu o dražbu, nie jej výsledok. Okrem vyššie uvedených skutočností má žalobcainformácie o tom, že žalovaný opakovane ponúkal predmetné Nehnuteľnosti na rôznych realitných
portáloch (najmä topreality.sk), čo však žalobca z dôvodu, že tieto inzeráty už nie sú zverejnené, nevie
v tejto chvíli doložiť. Žalobca bol pritom opakovane kontaktovaný aj samotným žalovaným za účelom

sprostredkovania predaja predmetných Nehnuteľností, čo však žalobca odmietol. V kontexte vyššie
uvedených skutočností vzbudzuje konanie žalovaného dôvodnú obavu, že pohľadávka žalobcu sa stane
nevymožiteľnou. Nie je to len z dôvodu, že žalovaný opakovane prevádzal Nehnuteľnosti na spriaznené
osoby, alebo zriaďoval zmluvné záložné práva. Je to aj z dôvodu existencie narastajúceho počtu
tiarch na listoch vlastníctva k Nehnuteľnostiam, čo výrazne sťažuje a ohrozuje uspokojenie žalobcovho

nároku. Na dôvažok, podľa informácií žalobcu nemusí byť pritom zanedbateľnou skutočnosťou, že
žalovaný ako právnická osoba nemá v tomto období zriadený žiadny účet v banke, ergo v prípade
predaja Nehnuteľností môžu peňažné prostriedky skončiť „v rukách tretích osôb“, čo by pochopiteľne
ohrozilo prípadné exekúcie. Vzhľadom na správanie a zjavný stav platobnej neschopnosti dlžníka,
pluralitu záväzkov a veriteľov existuje podľa názoru žalobcu dôvodná obava, že exekúcia bude
ohrozená. Voči žalovanému sú vedené viaceré exekučné konania a na jeho jedinom majetku sú

zriadené viaceré záložné práva, ktoré sú v poradí pred žalobcom. Žalobca má voči žalovanému
splatnú, súdom priznanú pohľadávku, pričom bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by sa mohol
ocitnúť vo fakticky nevýhodnom postavení oproti ostatným veriteľom. Žalobca je toho názoru, že sú
splnené zákonné predpoklady na zriadenie sudcovského záložného práva v jeho prospech, keďže
osvedčil existenciu svojej pohľadávky, spôsobilosť označených nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného

byť predmetom záložného práva, ako aj dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. V zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie NSSR sp. zn.
3Obo/18/2017 zo dňa 11.07.2017) musí byť pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia rešpektovaný
princíp proporcionality, teda primeranosť zásahu do majetkových práv povinného vo vzťahu k výške
zabezpečovanej pohľadávky. Výška pohľadávky žalobcu spolu s príslušenstvom, a to aj pri zohľadnení

existujúcich skorších záložných práv v prospech iných veriteľov, odôvodňuje zriadenie záložného práva
v navrhovanom rozsahu, keďže navrhované opatrenie je podľa názoru žalobcu primerané sledovanému
cieľu a nepredstavuje neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného.

3. Žalobca k návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné listiny: Návrh na

zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 06.11.2024; Výpis z Obchodného vestníka č. 105/2025;
Výpis z Obchodného vestníka č. 133/2025; Výpis z Obchodného vestníka č. 220/2025; Výpis
z Obchodného vestníka č. 160/2025; Výpis z Obchodného vestníka č. 133/2025; Výpis z listu vlastníctva
č. XXXX; Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX; Platobný rozkaz sp. zn. 24Up/68/2026 zo dňa 27. januára
2026; Výpis z Registra poverení na vykonanie exekúcie; Výpis z Obchodného registra Okresného súdu

Trnava.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.11. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. V zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP slúži zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom podmienkou pre
vydanie zabezpečovacieho opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ako aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Súd nemôže mať závažnejšie pochybnosti o samotnom nároku žalobcu. Hoci pred vydaním
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie

konečného rozhodnutia, je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Zároveň musí byť osvedčené,
že existuje obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa. Ohrozenie
nároku žalobcu pritom musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len pravdepodobná
možnosť ohrozenia práv žalobcu. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na

veciach,právachaleboinýchmajetkovýchhodnotáchdlžníka,pričomzáložnéprávosazriaďujevydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie
opatreniemáprednosťpredneodkladnýmopatrením,ktorésúdnariadiibazapredpokladu,žesledovaný
účelnemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením.Zmyslomnariadeniazabezpečovaciehoopatrenia
je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva.

14. Zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu, a
preto ho nemožno zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad
nevyhnutnúmieru,tedavrozsahu,vakomnemožnouloženéobmedzenieodpovinnejosobyspravodlivo
požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti, teda medzi zásahom

do majetkových pomerov dlžníka a pohľadávkou na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie, nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd teda musí rešpektovať požiadavku proporcionality.

15. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že

exekúcia bude ohrozená. Žalobca v konaní neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, keď súdu nepredložil
Dohodu o urovnaní. Z platobného rozkazu sp. zn. 24Up/68/2026 zo dňa 27. januára 2026 nevyplýva
na základe čoho si žalobca uplatnil svoj nárok a predmetný platobný rozkaz nenadobudol ani
právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd tiež dodáva, že pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia súd by prihliadal aj na princíp proporcionality zásahu do majetkového

práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke. Žalobca nepreukázal primeranosť navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia a ani ju žiadnym spôsobom nezdôvodnil, žalobca nepredniesol žiadne
tvrdenie o hodnote majetku, ktorý žiadal zabezpečiť, iba skonštatoval, že „Výška pohľadávky žalobcu
spolu s príslušenstvom, a to aj pri zohľadnení existujúcich skorších záložných práv v prospech
iných veriteľov, odôvodňuje zriadenie záložného práva v navrhovanom rozsahu, keďže navrhované

opatrenie je podľa názoru žalobcu primerané sledovanému cieľu a nepredstavuje neprimeraný zásah
do majetkových práv žalovaného.“. Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam žalobca neurobil, ani len odhad
hodnoty a v nadväznosti na neodôvodnenie hodnoty predmetu zabezpečenia potom nemôže obstáť
ani záver o primeranosti navrhovaného zabezpečenia k hodnote zabezpečovanej pohľadávky. K tomu
súd tiež dodáva, že z hľadiska zásady proporcionality by zrejme išlo o zjavný nepomer medzi hodnotou

nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým žiada žalobca týmto návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatreniazriadiťzáložnéprávoavýškouzatiaľprávoplatnýmrozhodnutímnejudikovenejpohľadávky(60
000 eur), keď aj z priložených výpisov z Obchodného vestníka vyplýva, že len nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XX XXX boli ohodnotené znaleckým posudkom 1 390 000 eur. Na uvedenom
nič nemení ani skutočnosť, že sú na liste vlastníctva zapísané iné záložné práva k Nehnuteľnostiam,

nakoľko nie je zrejmé k akým pohľadávkam v akej výške sú zriadené.

16.Nazákladetýchtoskutočnostísúdnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniavcelomrozsahu
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.17. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Zamietnutím návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol žalobca neúspešný v celom
rozsahu. Súd mal v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však
náhradu trov konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na § 251 CSP z dôvodu, že v čase od
podania návrhu na súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku].

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového

poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).