Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Morozová
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti a Rozvod
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/110/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200422
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8622200422.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a členov senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci navrhovateľa S. F.
narodenéhoXX.XX.XXXX,trvalébytomA.XXX/XX,I.,t.č.W.XX,H.D.,právnezastúpenéhoAdvokátska
kancelária JUDr. Dominika SLOVINSKÁ, s.r.o.., so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Sadová 1967/2, 052 01
Spišská Nová Ves proti odporkyni C. K. I., narodenej XX.XX.XXXX, trvalé bytom F. 6, XXX XX D., právne
zastúpená Krestom Slovakia Legál, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 55, 821 09 Bratislava, v
konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu C. F.
narodenej XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny, D., so sídlom C. X/A, XXX XX D., o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 14P/20/2023 -317 zo dňa 31. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odmieta odvolanie voči výroku I.
II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky.
III. Mení rozsudok vo výroku II. v časti správy majetku a zastupovania maloletej tak, že obaja rodičia sú
oprávnení zastupovať maloletú a spravovať jej majetok.
IV. Mení rozsudok vo výrokoch IV., V., VI. a VII. tak, že
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou C.
- každú stredu v čase od 16.30 hod do 18.30 hod.
- v každom párnom týždni kalendárneho roka vždy v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod.
- v každom párnom týždni kalendárneho roka vždy v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod..
V. Matka je povinná maloletú C. na styk s otcom riadne pripraviť.
VI. Otec je oprávnený prevziať maloletú na styk v mieste bydliska matky a povinný maloletú po
uskutočnení styku matke odovzdať v mieste bydliska matky.
VII. Zrušuje rozsudok vo výroku III. a VIII. a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
.1.Navrhovateľpodanýmnávrhomzo17.03.2022pôvodneadresovanýmnaOkresnýsúdSvidníkžiadal,
aby súd manželstvo rozviedol a rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.Odporkyňa navrhla prikázanie veci inému súdu, a to Okresnému súdu A. I., pričom z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súdom, ktorý je vo veci povinný konať je Okresný
súd N..
Odporkyňa súhlasila s návrhom na rozvod.
Opatrovník poukázal na problémy medzi rodičmi, avšak pre prípad rozvodu odporučil dieťa zveriť do
starostlivosti matky a rozhodnúť o styku maloletej.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod sp. zn. 14P/20/2023 - 317,
zo dňa 31.07.2025 rozhodol tak, že:
„I. Manželstvo účastníkov konania: S. F., nar. X.X.XXXX a C. K. I., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.X.XXXX a zapísané v J. manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Z v e r u j e maloleté dieťa: C. F., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Zaväzuje otca prispievať na výživu mal. C. F. sumou 450,- eur mesačne, od právoplatnosti tohto
rozsudku, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
IV. Upravuje styk otca s mal. C. F. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. dieťaťom:
- každú párnu sobotu v mesiaci od 13.00 hod. do 17.00 hod.
- každú nedeľu v mesiaci od 13.00 hod do 17.00 hod.
V. Matka je povinná vydať otcovi mal. dieťa v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené a
otec je p o v i n n ý odovzdať mal. dieťa matke v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené.
VI. Počas prvých desiatich stretnutí sa styk otca s mal. dieťaťom bude realizovať za prítomnosti matky.
VII. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa o úpravu styku s mal. dieťaťom zamieta.
VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. “
3. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou príslušných ustanovení Zákona o rodine
konkrétne § 18, § 19, § 22, § 23 ods. 1 až 3, § 62 ods. 1, 2, 3,4 a 5, § 63 ods. 1, 2, 3, §75 ods. 1, ako
aj § 44 Civilného mimosporového poriadku a § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
rozhodol o trovách konania.
4. V predmetnom konaní súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania, ako aj výpovedí účastníkov
konania, predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a pripojených spisov mal za
preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo XX.XX.XXXX pre K.W. I.. Z manželstva pochádza
maloleté dieťa. Manželia nežijú dlhodobo spolu pre nezhody a vzhľadom k tomu, že účastníci konania
nemajú záujem obnoviť spolužitie po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že ich manželstvo je
len formálnym zväzkom, návrhu na rozvod vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
5. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zákonných kritérií pre určovanie výživného, pričom
vychádzal z príjmu matky, ktorá má 1500 € mesačne a zo sumy 1200 € u otca, ktorý je vo funkcii
predsedu predstavenstva spoločnosti Q., a.s., A. P. 4, D. a na základe dohody jeho príjem je vo výške
1200€mesačne.Zároveňsúdprvejinštancieargumentovaltým,žeakopomôckupriurčovanívýživného
použil tabuľky vydané Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, v zmysle ktorých odporúčaná
percentuálna sadzba vo veku od 0 do 5 rokov pri maloletom dieťati je 18 % z príjmu povinného rodiča.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ako sám navrhovateľ konštatoval, že nemá zriadený svoj
účet a teda je zrejmé, že z dôvodov prebiehajúcich exekúcií u navrhovateľa svoje príjmy z podnikania
subjektívne nedokáže zdokladovať. Súd neuveril jeho tvrdeniu, že všetky výdaje, respektíve ich značná
časť je hradená výpomocou od jeho priateľky, rodiny a známych a zohľadnil aj a benefity u otca maloletej,
na ktoré sám navrhovateľ poukazoval a ktoré sa vymykajú bežnému rámcu. Preto mal za preukázané, ževýživné stanovené vo výške 450 € mesačne plne zodpovedá nielen jeho možnostiam a schopnostiam,
ale najmä potrebám maloletého dieťaťa.
Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd musel predovšetkým upriamiť pozornosť na
rozhodnutie Okresného súdu I. z XX.XX.XXXX, kde je uvedené, že z rozhodnutia J. Okresného súdu K.
z XX.XX.XXXX vyplýva, že B. súd zbavil otca S. F. rodičovských práv vo vzťahu k jeho maloletej dcére
C. F.. Pritom zaviazal otca na platenie výživného na maloletú v prospech matky vo výške jednej štvrtiny
všetkých jeho príjmov.
6. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk
otca s maloletou, pretože nie je to len právo otca, ale predovšetkým právo dieťaťa na to, aby mala
kontakt s obidvoma rodičmi. Súd sa stotožnil s názorom opatrovníka, ktorý vyslovil, že otec síce uvádzal,
že matka mu bráni v styku s dieťaťom, avšak tieto v skutočnosti ničím nepodložil a nepreukázal a ani
nevyužil žiadne možnosti, aby sa v tejto súvislosti obrátil na príslušný úrad práce.
Obaja účastníci konania deklarovali vážne nezhody a problémy v ich vzájomnom vzťahu a preto súd
prvej inštancie upravil styk dieťaťa tak, aby bol vykonávaný bez toho, aby bolo dieťa traumatizované a
v najlepšom záujme dieťaťa, a to tak ako je uvedené vo výroku IV. rozhodnutia.
III. Obsah odvolania navrhovateľa, ktorý návrh na rozvod podal a vyjadrenie účastníkov konania
7. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec maloletej s tým, že podal odvolanie voči
rozsudku v celom rozsahu. S poukazom na príslušné ustanovenie §365 ods. 1 písmena d/, f/, g/, h/,
CSP argumentoval tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil skutkový stav, pričom poukázal
na bod 39. rozsudku a argumentoval ďalej tým, že ukrajinský súd rozhodol ešte v roku 2022 bez jeho
prítomnosti, lebo od roku 2021 na B. nebol a predvolanie mu nebolo doručené. Maloletá je štátnou
občiankou B.. Okresný súd I. rozhodol, že rozhodnutie J. súdu z 15.04.2022 neuznáva a Okresný súd
N., ako súd prvej inštancie nepostupoval podľa odvolateľa správne a vychádzal z cudzieho rozhodnutia,
ktoré bolo právoplatne posúdené a neuznanej na území Slovenskej republiky. Odvolateľ ďalej poukázal
aj na uznesenie Okresného súdu I., ktorý rozhodoval podľa vyhlášky Ministerstva zahraničných vecí z
roku 1983, podľa ktorej sa spravuje právnym poriadkom štátu, na území ktorého maloleté dieťa trvalo
žije. Matka v roku 2021 prišla z B. a nemieni sa tam vrátiť. Podľa odvolateľa z vyššie uvedeného vyplýva,
že rozhodujúcim právnym poriadkom pre otázky rodičovských práv a povinností je slovenský právny
poriadok. Okresný súd N. svoje závery postavil podľa odvolateľa na nesprávnom právnom základe teda
na cudzom rozhodnutí, ktoré nemá v Slovenskej republiky žiadne právne účinky. Nesprávne súd posúdil
aj stretávanie sa otca s maloletou a upravil styk tak, aby nebol pre maloletú traumatizujúci, čo je v
rozpore podľa odvolateľa s realitou. Odvolateľ poukázal na nemorálny život matky, na konflikty, alkohol,
starostlivosť o maloletú zabezpečoval v prevažnej miere on. Od začiatku samotného konfliktu prejavoval
aktívny záujem o starostlivosť o maloletú a je za rozšírenie styku s maloletou, čo je v najlepšom záujme
maloletej. Poukázal aj na ustálenú prax súdov, podľa ktorej je 50 % rozsahu styku rodiča sa s maloletým
dieťaťom, ktorému nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti. Poukázal zároveň aj na čl. 32 ods. 4
Listiny základných práv a slobôd a čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa ako aj na § 25 ods. 3 Zákona
o rodine. Argumentoval rozhodnutím Krajského súdu Košice, 8CoP/364/2022 zo dňa 23.01.2023 bez
akýchkoľvek spojitostí s danou vecou. Navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko je v
rozpore s § 365 ods. 1 písmena d/, f/, g/, h CSP vzhľadom na porušenie týchto ustanovení.
Odvolateľ zároveň v odvolaní nesúhlasí ani s určením výživného na 450 €, ktoré je podľa neho
neprimerané, nezodpovedá reálnym možnostiam a schopnostiam. Súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nepreskúmal a nepreukázal skutočné zárobkové a majetkové
pomery otca. Keď matka odišla zo I. do D. otec bol nútený podnikateľské aktivity presunúť z východu
na západ, čo ovplyvnilo aj hospodársky výsledok jeho spoločnosti. Súd nezohľadnil pomery na strane
matky a znemožnil kladenie otázok jeho právnej zástupkyni matke ohľadom výdavkov na maloletú
dcéru. Odvolateľ namieta náklady matky na samotnú výučbu v slovenskom jazyku, nakoľko má za to, že
maloletá rozpráva alebo komunikuje s rodičmi čisto v ukrajinskom jazyku. Navrhol výživné 200 € až 250
€ a zároveň zmeniť rozhodnutie a styk rozšíriť v rozsahu zodpovedajúcemu v zásade rovnosti rodičov
50 % voľného času maloletého dieťaťa pre obidvoch rodičov, eventuálne zrušiť rozhodnutie a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. K podanému odvolaniu zo strany navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá popiera všetky odvolacie
námietky otca a považuje uvedené za manipuláciu voči nej. Navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a nepriznať účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. K podanému odvolaniu zo strany otca sa vyjadril kolízny opatrovník stanoviskom zo dňa 18.11.2025,
ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu N., považuje ho za vecne
správny a navrhuje ho v plnom rozsahu potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlenodvolacísúd)akosúdodvolací,pozistení,žeodvolaniebolopodané
včas v súlade s § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané v súlade s § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa, s poukazom na ust. § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom, s poukazom na ustanovenie § 65
CMP a dôvodmi odvolania, s poukazom na ust. § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako bol vyvesený
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výrokoch
I. čiastočne vo výroku II. napadnutého rozsudku preto odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil. Zároveň odvolací súd pristúpil k zmene
rozsudku vo výrokoch IV., V., VI. a VII. a čiastočne vo výroku III. napadnutého rozhodnutia podľa ust. §
388 CSP. Zároveň odvolací súd zrušil výroky III. a VIII. rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Zároveň odvolací súd poukazuje na obsah článku 5 zákona č. 36/2025 Z.z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
14. Predmetom odvolacieho konania v dôsledku odvolania navrhovateľa, ktorý návrh na rozvod podal a
otca mal. C., je rozsudok o rozvode a úprave práv a povinností k mal. C. na čas po rozvode.
15. Manžel svoje odvolacie námietky postavil na presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne právne
posúdil skutkový stav, pričom argumentoval tým, že sa zaoberal rozhodnutím J. súdu na B. z roku XXXX,
kde bolo rozhodnuté bez prítomnosti odvolateľa. Dôvodil ďalej tým, že mal. C. je štátnou občiankou
B. a zároveň poukázal na uznesenie Okresného súdu I., ktorý vo svojom rozhodnutí poukazuje na
rozhodnutie J. súdu z XX.X.XXXX, ktorým bol odvolateľ zbavený rodičovských práv voči maloletej C..
16. Odvolateľ ďalej argumentuje tým, že nesprávne súd posúdil aj stretávanie sa otca s maloletou, ako
aj určenie výživného vo výške 450 eur, ktoré je podľa neho neprimerané a nezodpovedá jeho reálnym
možnostiam a schopnostiam.
17. Z odvolacej námietky odvolateľa, podľa ktorej súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci vyplýva,
že nedostatočne vyhodnotil skutkový stav, ktorý bol v čase pred samotným rozvodom, na základe
rozhodnutia J. súdu B. z XX.X.XXXX a zároveň že nedostatočným spôsobom sa venoval rozhodnutiu
o určení výšky výživného vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. Z vyjadrení manželky, ktorá návrh
na rozvod nepodala, bezpochyby však vyplývajú skutočnosti na základe, ktorých súd prvej inštancie
pri hodnotení možnosti a schopnosti otca ako aj posúdenia cudzieho rozhodnutia správne vychádzal.
Odvolací súd musí konštatovať, že pri určení výživného hlavnou podmienkou určenia výživného bola
dohoda medzi otcom maloletej a spoločnosťou Q., a.s., D., na základe ktorej vykonáva otec maloletej
funkciu predsedu predstavenstva tejto spoločnosti a patrí mu za riadny výkon funkcie odmena vo výške
1.200 eur mesačne. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti neskúmal jeho možnosti a schopnosti v zmysleust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dostatočne a v takom rozsahu, aby mohol dospieť k záveru, že výška
výživného na mal. C. vo výške 450 eur predstavuje sumu, ktorú je otec maloletej zo svojho príjmu
hradiť. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že navrhovateľ je zapísaný v obchodnom registri
predmetnej spoločnosti a zároveň z predložených dokladov zo strany navrhovateľa bolo zistené, že
voči nemu sa vedú viaceré exekučné konania, mal v tejto časti rozhodovania rozšíriť svoju dokazovaciu
schopnosť a presne vyšpecifikovať v akom rozsahu sú uvedené exekučné konania voči otcovi maloletej,
jeho povinnosťou bolo vykonať širšie dokazovanie. Súd prvej inštancie sa v tejto časti dostatočným
spôsobom nevenoval zisteniu skutočného stavu ohľadom samotného príjmu otca, a preto odvolací súd
výrok III. rozsudku zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V prvom rade je potrebné dostatočným spôsobom zistiť aký príjem má otec mal. C., v akom rozsahu
je výkon funkcie predsedu predstavenstva hodnotený nielen na základe predloženej dohody, ale aj na
základe listinných dôkazov, v zmysle ktorých následne súd prvej inštancie rozhodne.
18. Odvolací súd ďalej poukazuje na zmenu výroku II., ktorý odvolací súd zmenil iba formálne, pretože
pokiaľ súd prvej inštancie vo výroku II. zveril maloleté dieťa C. do osobnej starostlivosti matky, tejto
zákon neumožňuje samej zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, pretože je to v rozpore s
príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, preto v tejto časti výroku II. odvolací súd zmenil formuláciu
a samostatným výrokom určil, že zastupovaním a spravovaním majetku maloletej sú oprávnení obidvaja
rodičia v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1, písm. b ZOR.
19. Ďalšou odvolacou námietkou otca maloletej bola aj úprava styku s mal. C., ktorej sa domáhal
zmenou výroku IV. napadnutého rozsudku, pričom argumentoval tým, že žiada, aby bol určený styk s
maloletou v rozsahu 50 % jej voľného času obidvoch rodičov, teda eventuálne navrhol v tejto časti zrušiť
rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd preto zmenou pôvodného
výroku v zmysle ustanovenia § 388 CSP upravil styk otca s mal. C. tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s maloletým dieťaťom v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.
4CoPno/3/2022-144 zo dňa 11.10.2022 a zároveň týmto zmeneným výrokom upravil aj povinnosť matky
mal. C. na styk s otcom riadne pripraviť to tak ako je uvedené vo výroku IV. rozsudku odvolacieho súdu.
20. Ohľadom samotnej zmeny výrokov II., IV., V. a VI., ako aj VII. odvolací súd argumentoval tým, že
zo skutočného stavu, ktorý bol v tejto časti dostatočne zistený, však rozhodnutie súdu prvej inštancie je
založené na nesprávnom právnom posúdení a na základe toho upravil preto odvolací súd styk otca s
maloletou, ako aj povinnosť matky pripraviť maloletú na styk s otcom.
Čo sa týka zrušenia rozhodnutia v časti výroku III., ako už odvolací súd argumentoval, ohľadom
výživného na mal. C. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutočného stavu. Nakoľko došlo k zrušeniu časti rozhodnutia, zrušil odvolací súd aj výrok o
trovách konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie vo svojom novom rozhodnutí.
21. Odvolací súd odvolaciu argumentáciu otca čiastočne vzal za dôvodnú a na základe jeho odvolacích
námietok čiastočne zmenil výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie tak ako to uviedol vyššie. Zo
zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie prakticky zistil, že matka vyargumentovala náklady
na mal. C. poukazom na výdaje, ktoré súvisia s jej bývaním, ošatením a životom v spoločnej domácnosti
s matkou. Čo sa týka rozvodu, teda návrhu na rozvod, tento návrh podal manžel a zároveň sa proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolal, preto v tejto časti bolo odvolanie navrhovateľa,
odvolateľa odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou v zmysle ustanovenia § 386 ods. b/ CSP.
22. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný
stav ohľadom samotného rozvodu a zverenia maloletého dieťaťa. Čo sa týka úpravy styku otca s mal. C.
avšak nedostatočne zistil skutočný stav ohľadom samotnej výšky výživného na mal. C. s poukazom na
tú skutočnosť, že nebol dostatočným spôsobom preverený príjem otca a jeho možností a schopností v
zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú
skutočnosť, že matka svojou výchovou a výživou prirodzene poskytuje mal. C. starostlivosť v adekvátnej
výške, pričom vyživovaciu povinnosť má rovnakú ako otec maloletej. V tejto súvislosti zdôrazňuje
odvolací súd tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov,
a preto osobnú starostlivosť, ktorú vykonáva matka, je potrebné vziať do úvahy v zmysle ustanovenia
§ 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti.
23. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú námietku otca ohľadom
samotného rozvodu manželstva, ako aj dĺžky styku maloletej s otcom a v tej súvislosti aj povinnostipripraviť maloletú na styk zo strany matky. Odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že otec
mal. C. sa počas obdobia, kedy nežijú rodičia v spoločnej domácnosti styku s mal. C. nedomáhal v takom
rozsahu v akom prakticky v odvolacích námietkach tento styk žiada. Na druhej strane však otec namieta
samotný styk a jeho úpravu vyžaduje v rozsahu 50 % voľného času maloletého dieťaťa, čo s poukazom
na nízky vek dieťaťa odvolací súd čiastočne vyhodnotil ako správne a upravil styk v takom rozsahu ako
je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu.
24. Odvolací súd ako už skonštatoval, že v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine má
výživnéprednosťpredinýmivýdavkamirodičov,pričompriskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú
vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého
by mohli plniť výživné na maloleté dieťa v takom rozsahu, aby boli uspokojené jeho odôvodnené potreby
a kladie pred ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v
prvom rade zabezpečiť výživu ich detí až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich potrieb, či potrieb ostatných príbuzných. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd
na viaceré exekučné konania, ktorými argumentoval v odvolaní otec mal. C., ktoré na výšku výživného v
tomto konaní nemajú vplyv práve s dôkazom na to, že výživné pre mal. dieťa má prednosť pred všetkými
ostatnými výdavkami rodiča.
25.Odvolacísúdmázato,ženapadnutýrozsudokbolopotrebnéohľadomvýrokuI.odvolanieodmietnuť.
V časti výroku II. ako vecne správny potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení
s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. V časti spravovania majetku výrok II. čiastočne zmenil a výrok IV. upravil
tak ako je uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 388 CSP.
Zároveň odvolací súd ako už uviedol vyššie, zrušil výrok III. a VIII. a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.