Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124222018
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124222018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
K. X., B.. XX.XX.XXXX a maloletú T. X., B.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u rodičov, v konaní zastúpení
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., U. B.N. X, W., deti rodičov: matky N..
P. P., B.. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/XX, W. - Y., a otca G. X., B.. XX.XX.XXXX, O. X. U.G. XXX, právne
zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní na
návrh otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. 81P/176/2024-320 zo dňa 17.6.2025 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vo
vzťahu k výživnému počas výkonu striedavej osobnej starostlivosti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 21.07.2023 č. k. K2-14P/10/2023-235 vo výroku
o úprave vyživovacej povinnosti otca k mal. K. X., B.. XX.XX.XXXX a k mal. T. X., B.. XX.XX.XXXX tak,

že výživné zo strany žiadneho z rodičov pre mal. K. X., B.. XX.XX.XXXX a mal. T. X., B.. XX.XX.XXXX
sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti n e u r č u j e.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1-6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 111 písm. c), § 44, § 120, § 121
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní mal súd za preukázané, že od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom zo strany povinného otca pre mal. K. a mal. T. X. rozsudkom Mestského súdu Košice
zo dňa 21.07.2023 č.k. K2-14P/10/2023-235, došlo za uplynulé takmer dva roky k zmene pomerov
najmä na strane rodičov mal. detí. Medzi rodičmi nebolo sporné, že striedavá osobná starostlivosť omaloletých sa realizuje v zmysle rozhodnutia súdu, rovnovážne na strane matky aj otca, v týždenných
intervaloch s časom striedania aktuálne v nedeľu o 17:30 hod.. Pravidelný výkon striedavej osobnej
starostlivosti potvrdili pri pohovore s kolíznym opatrovníkom aj maloletí, ktorí ju z vlastného pohľadu

vyhodnotilipozitívne,nakoľkotakýmtospôsobommôžutráviťrovnakýčassmatkouajsotcom,kuktorým
majú obaja veľmi blízky citový vzťah. Obe deti pri pohovore s kolíznym opatrovníkom tiež uviedli, že ak
niečo potrebujú, tak im to kúpia obaja rodičia, majú všetko, čo potrebujú a sú spokojní.
V čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom mal v septembri 2023 nastúpiť mal. K. do X. ročníka
a mal. T. do X. ročníka na tú istú ZŠ na R. D. P. W., ktorú navštevujú aj v súčasnosti. Výdavky mal.

detí na ich osobné potreby, zdravie, školské potreby, aj osobné záujmy toho času zostali porovnateľné,
ako v čase posledného rozhodnutia súdu, deti nepostúpili ani na vyšší stupeň štúdia. Na strane mal. K.
pribudol najmä bowling, ako záujmová platená aktivita, ktorú realizuje vo svojom voľnom čase s oboma
rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na výdavkoch spojených s touto aktivitou ich syna najmä podľa toho,
ktorý z rodičov v danom čase zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť. V prípade bowlingových
kempov sa snažia rodičia dohodnúť na pomernom rozdelení výdavkov s tým spojených. Zdravotný stav

maloletých je aktuálne stabilizovaný pri zachovaní doterajších diagnóz a liečebných postupov.
Aj keď matka poukazovala vo svojich vyjadreniach na to, že výdavky detí hradí prevažne sama, z
vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že každý z rodičov platí základné a osobné
výdavky detí, ktoré vzniknú v čase jeho osobnej starostlivosti a nepravidelné a zvýšené výdavky na deti
hradia rodičia buď započítaním výživného, ktoré doposiaľ otec hradí k rukám matky, resp. vzájomnou

dohodou, ak sú vyššie. Aj keď medzi rodičmi sporadicky vznikajú nedorozumenia pri spoločnej úhrade
nepravidelných výdavkov detí, súd má za to, že rodičia aj doposiaľ boli schopní sa na veciach dohodnúť
a stanoviť si spôsob a rozsah úhrady výdavkov ich detí. Za relevantné v tejto súvislosti považuje súd
uviesť, že aj do budúcna je nevyhnutné, aby rodičia spolu dostatočne komunikovali, oboznamovali
sa navzájom so vzniknutými, resp. predpokladanými výdavkami ich detí a snažili sa dohodnúť na ich

spoločnej úhrade, ak sa dá, už vopred. Z vyjadrení otca súd dospel k záveru, že otec si je vedomý
svojej povinnosti podieľať sa na výdavkoch jeho detí, ktoré presahujú ich bežné základné výdavky, chce
s matkou spolupracovať, má reálnu predstavu o spôsobe úhrady výdavkov detí oboma rodičmi bez
určeného výživného rozsudkom súdu a osobne je aj pripravený ich hradiť. Paradoxne práve určené
výživné zo strany otca pre maloleté deti spôsobuje medzi rodičmi nezhody v tom, čo všetko má byť

z neho hradené a započítavané ako príspevok otca. Otec svojim doterajším správaním podľa súdu
preukázal, že bude hradiť aj výdavky detí mimo základných potrieb detí počas jeho starostlivosti, čo de
facto potvrdila aj matka svojimi vyjadreniami o tom, že sa s otcom dohodli na úhrade, napr. výdavkov
na zdravotné pomôcky detí. Obavy matky z toho, že otec si bez určenia výživného na deti k jej rukám
nebude vyživovaciu povinnosť k deťom plniť, súd vyhodnotil ako nedôvodné, vychádzajúc z doterajšej

starostlivosti otca o deti, jeho prístupu k úhrade výdavkov detí, ako aj z jeho opakujúcich sa vyjadrení na
pojednávaní. Súd má za to, že obaja rodičia disponujú dostatočnými schopnosťami na to, aby si dohodli
spôsob a výšku úhrady výdavkov ich detí a dokázali o tom vecne a konštruktívne komunikovať tak, ako
boli nútení aj doposiaľ, ak vznikli výdavky na deti vyššie ako je súdom určené výživné zo strany otca.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane matky zostali zachované jej bytové aj

osobné pomery. Matka má aj v súčasnosti vyživovaciu povinnosť len k mal. K. a mal. T. a býva v tom
istom byte, ako v čase posledného rozhodnutia súdu. Zmena na strane matky nastala najmä, pokiaľ
ide o jej pracovné uplatnenie, nakoľko v čase posledného rozhodnutia súdu bola matka nezamestnaná
po tom, čo 30.06.2023 ukončila dohodou pracovný pomer u zamestnávateľa I. L. U..G..C.., kde
dosahovala príjem v priemernej výške 725,06 Eur mesačne. Od 01.10.2023 je matka zamestnaná v

trvalom pracovnom pomere u zamestnávateľa K. U. U..G..C.. s priemernou mesačnou mzdou vo výške
1.894,68 Eur mesačne (za obdobie 11/2023-10/2024), vo výške 1.995,96 Eur mesačne (za obdobie
11/2024-01/2025) a vo výške 1.923,45 Eur mesačne (za obdobie 02-03/2025). Príjem matky je naďalej
navýšený ešte o prídavky na dve deti v sume 120 Eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal
súd preto jednoznačne za preukázané, že matka má aktuálne prácu zodpovedajúcu jej pracovným

skúsenostiam, veku aj vzdelaniu, z ktorej dosahuje podstatne vyšší príjem ako v čase posledného
rozhodnutia súdu o výživnom. Bežné výdavky na strane matky na SIPO, elektrinu, TV a internet,
mobilný telefón, aj na stravu v domácnosti pre matku a deti, zostali porovnateľné, matka naďalej hradí
hypotekárny úver so splátkou 200 Eur mesačne, zvýšila sa jej splátka spotrebného úveru z 47,50 Eur
mesačne na 148 Eur mesačne, no iné záväzky jej nepribudli. Majetkové pomery matky sa nezmenili

a nedošlo ani k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Na základe uvedeného súd pri rozhodovaní vo veci
samej zhodnotil podstatný nárast príjmu na strane matky od posledného rozhodnutia súdu, a to vo výške,
ktorá matke umožňuje tiež sporiť deťom mesačne po 20 Eur a na seba 35 Eur mesačne. Matka sama
po zohľadnení všetkých svojich príjmov (vrátane výživného od otca v sume 165 Eur mesačne) a ňouuvádzaných výdavkov na domácnosť, seba, deti a ich potreby, vrátane napr. domáceho zvieratka a
sporenia, ktoré platí, vyčíslila mesačne prebytok 415 Eur. Na základe uvedeného dospel súd k záveru,
že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre mal. K. a mal. T. sa príjmové pomery matky, jej

možnosti a schopnosti, podstatne zvýšili, čím nepochybne došlo k nárastu životnej úrovne na strane
matky, ktorá sa prejavuje najmä väčšími možnosťami matky podieľať sa na výdavkoch jej detí ako
doposiaľ. V tomto kontexte súd poukazuje aj na vyjadrenia matky, ktorá sama potvrdila, že chvalabohu,
že došlo k zlepšeniu jej životnej úrovne, aby mohla deťom dopriať lepšiu starostlivosť, čo zároveň vníma
ako dôvod na závisť zo strany otca.

V čase posledného rozhodnutia súdu bol otec zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako v
súčasnosti H. R. W. U..G..C.. na rovnakej pracovnej pozícii L. C. P. s porovnateľným príjmom (naposledy
1.105,25 Eur mesačne) ako v súčasnosti vo výške 1.107,87 Eur mesačne (za obdobie 01/2024-12/2024)
a vo výške 1.186,87 Eur mesačne (za obdobie 01/2025-03/2025), navýšeným len o daňový bonus
na deti v sume cca 200 Eur mesačne (v čase posledného rozhodnutia súdu 280 Eur mesačne).
Medzičasom sa otec rozhodol presťahovať zo U. od rodičov do prenajatého bytu na L. D. X, W.,

ktorý užíva spolu s maloletými deťmi. Dôvody uvádzané otcom na zmenu bydliska súd vyhodnotil ako
relevantné, zohľadňujúce najmä potreby mal. detí a blízkosť školy, ktorú navštevujú. Súd vyhodnotil
otcom uvádzaný aktuálny výdavok na bývanie v sume 350 Eur mesačne ako dôvodný a preukázaný,
nakoľkoinévýdavkynazabezpečeniebývaniaotecneuvádzal,zotcomdoloženýchlistínsúdmalúhradu
nájomnéhoprenajímateľkebytupreukázanúasociálnymšetrenímnepochybnezistené,žeotecuvedenú

nehnuteľnosť na bývanie spolu s deťmi aj využíva. Záväzky otcovi medzičasom nepribudli, otec naďalej
spláca len leasing auta po 72,30 Eur mesačne a majetkové pomery otca sa nezmenili, otec naďalej
nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Nepribudla mu ani vyživovacia povinnosť. Výdavky na stravu a osobné
výdavky otca súd zhodnotil ako porovnateľné s výdavkami otca v čase posledného rozhodnutia súdu.
Otec má naďalej výdavky na prevádzku a údržbu motorového vozidla, ktoré využíva aj pre potreby detí

a aj keď nedochádza zo U. do W., auto vyžíva napr. na dopravu syna v súvislosti s bowlingom, preto
ich súd vyhodnotil ako dôvodné. Po zohľadnení otcom uvedených a preukázaných výdavkov (najmä
výpismizjehoúčtu)súddospelkzáveru,žeaktuálnaživotnáúroveňotcajeporovnateľnásjehoživotnou
úrovňou v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom pre maloleté deti a k podstatnému zlepšeniu
pomerov na strane otca medzičasom nedošlo.

Súd dôsledne posúdil pomery účastníkov a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné
ustanovenia rozhodol o zmene rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 21.07.2023 č. k.
K2-14P/10/2023-235 vo výroku o úprave vyživovacej povinnosti otca k mal. K. a k mal. T. X. tak, že
výživné zo strany žiadneho z rodičov pre mal. K. X., B.. XX.XX.XXXX, a mal. T. X., B.. XX.XX.XXXX, sa
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje. Súd má za to, že v dôsledku vyššie uvedenej

zmeny pomerov na strane účastníkov konania, najmä matky, ktoré sa prejavujú podstatným nárastom
jej príjmu, a teda aj životnej úrovne na jej strane, je zmena rozsudku súdu v zmysle návrhu otca plne
dôvodná. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybne zistené, že rodičia aktuálne vykonávajú
striedavú osobnú starostlivosť o ich maloleté deti riadne, v rovnovážnom rozsahu a vzhľadom na svoje
súčasné príjmy, osobné a majetkové pomery, zohľadňujúc aj ich výdavky, sú nepochybne schopní v

porovnateľnej miere zabezpečiť potreby ich maloletých detí. Každý z rodičov, počas doby, keď má mal.
deti v svojej starostlivosti, plne hradí ich bežné potreby a rodičia disponujú schopnosťami dohodnúť
sa o priamom zabezpečovaní aj ďalších potrieb ich detí tak, aby životná úroveň detí bola zachovaná
na primeranej a porovnateľnej úrovni. Skutočnosti, ktoré by aktuálne odôvodňovali dorovnanie životnej
úrovne detí u matky a u otca určením výživného súd v konaní nezistil. V dôsledku toho, že príjem matky

je aktuálne mierne vyšší ako príjem otca, považuje súd za dôvodné, že v porovnaní s otcom matka v
trošku vyššej miere hradí iné ako bežné potreby mal. detí súvisiace s osobnou starostlivosťou. Súd pri
rozhodnutí zohľadnil aj odporúčanie kolízneho opatrovníka, ktorý rešpektujúc najlepší záujem mal. detí,
rovnako odporúčal súdu návrhu otca vyhovieť.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

5. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Namietala, že súd prvej
inštancie neúplne zistil skutočný stav veci, nevenoval sa odôvodneným potrebám maloletých detí, vývoju
ich životných nákladov. Ďalej podcenil dôkazy svedčiace v prospech matky a dôkazy svedčiace v

jej prospech zároveň považoval za manipulujúce, mätúce a útočné. Matku označil súd za agresívnu,
útočnú, že výdaje maloletých detí vedie tak, ako keby viedla matka účtovníctvo. Matka zdôraznila, že
konajúci súd sa nemá zaoberať výškou mesačného príjmu jedného z rodičov, ale preukázanými výdajmi
maloletých detí, čo súd negoval. Ďalej sa súd cielene zaoberal zámerom ponížiť mesačný príjem otca zozávislej činnosti a účelovo zvýšiť jeho mesačné výdaje. Uviedla, že otec je schopný uhrádzať výživné,
má vyšší mesačný príjem ako to preukazoval. Súd neakceptoval návrh matky na preukázanie zostatku
príjmu na bankovom účte otca, z ktorých vyplýva, že otec má aj iné príjmy z pracovnej činnosti, ktoré by

malibyťzahrnutédocelkovéhoposúdeniapríjmu.Otecmápreukázanýcelkovýmesačnýpríjemviacako
1.700 Eur. Ďalej namietala, že súd žiadala o predvolanie svedka - vlastníčku bytu, v ktorom sa zdržiava
otecsmaloletýmideťmiodroku2023,t.j.oddobyodchoduzospoločnejdomácnosti.Nájomnázmluvaby
potvrdila výšku úhrad za podnájom z dôvodu, že matka má silný vnútorný pocit, že otec v byte neuhrádza
žiadne poplatky alebo úplne základné. Ďalej namietala porušenie práva na zákonné a spravodlivé

vedenie súdneho procesu a oboznámenie sa s dôkazmi predloženými protistranou s poukazom na
spôsob doručenia dôkazov protistrany dňa 25.3.2025, keď 5 minút pred pojednávaním pristúpila k
matke neznáma osoba, ktorá jej dala papier vo formáte A4 s tým, že sú to výdaje protistrany a odišla,
následne matka zistila, že je to asistentka konajúcej sudkyne. Matka nemala dostatok času na potrebné
preštudovanie preukázaných údajov. Matka sa snažila otca vyzvať, aby vyvrátil alebo potvrdil tieto údaje,
konajúci sudca sa uvedenému vyhol. Celé pojednávanie bolo vedené proti jej osobe. V závere odzneli

vety uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 25.3.2025 na strane 10, ktoré nie sú pravdivé, kedy súd
poukázal v tomto kontexte na to, že výdavky detí môžu byť hradené len podľa príjmu rodičov, z čoho
je zrejmé, že matka má vyššiu životnú úroveň. Matka namieta bod 49. odôvodnenia, pretože v rámci
dokazovania bolo preukázané, že otec mimo výživného neprispieva deťom na ich základné potreby a
všetkonechávanamatku.Ďalejmatkazdôraznila,ževovšetkýchkonaniach,ktoréprebiehalivsúvislosti

s výkonom rodičovských práv a povinností, bola zákonnou sudkyňou sudkyňa JUDr. Lenka Saksunová
(sp.zn. 14P/10/2023 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode, sp.zn. 81P/24/2024 vo veci zmeny času pri výkone striedavej starostlivosti o maloleté
deti, sp.zn. 81P/176/2024 o zrušenie vyživovacej povinnosti otca). Matka je presvedčená, že konajúca
sudkyňa môže mať priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci, a to z

dôvodu neakceptovania jej priamych dôkazov z povrchného hodnotenia otcových tvrdení, z podrobného
skúmania a preverovania príjmov a výdajov zo strany matky. Ide o jej vnútorný nepriamy pocit. Rovnako
namieta priebeh vedenia pojednávaní, kedy súd viackrát vyzval otca, aby sa nevyjadroval, pretože tomu
nerozumie, aby sa vyjadroval len jeho právny zástupca a nie otec, ktorého matka vyzvala, aby sa vyjadril.
Za otca sa veľakrát vyjadril konajúci súd a nie sám otec. Celý priebeh vzbudil v matke pocit, že súd

je právnym zástupcom otca. Namietala, že ide o verejné pojednávanie, pričom súd z pojednávania
vylúčil verejnosť, ktorá nemala žiaden vzťah k stranám sporu, ani k prejednávanej veci, ale dôvodom
vylúčenia bol iba fakt, že si to navrhovateľ nepraje. Namieta porušenie náležitého zistenia skutkového
stavu, zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne ponechal v platnosti rozsudok Mestského súdu

Košice zo dňa 21.7.2023, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že považuje rozsudok za správny a zákonný. Pokiaľ
sa jedná o nezávislosť a nestrannosť súdu, matka ju v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom
nespochybňovala,zaujatosťsudkynenenamietalaazačalajuspochybňovaťažpotom,akosúddospelk

záveru, s ktorým matka nie je stotožnená. Okrem neustáleho osočovania, znižovania dôstojnosti otca, aj
vjejpredchádzajúcichpísomnýchvyjadreniach,matkaneuvádzažiadnepodstatnéskutočnosti.Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca označila tvrdenia otca vo vyjadrení za nepravdivé.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie zisťovaním názoru mal. detí, výsluchom

rodičov a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP.9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vzhľadom na odvolacie námietky matky maloletých detí je
preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol
o neurčení výživného počas trvania striedavej osobnej starostlivosti.

10. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom
rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred

odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu

konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie
dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje

odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

12. Odvolacia argumentácia matky spočíva v tvrdení, že súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil
skutkový stav veci, keď sa podľa jej názoru nedostatočne zaoberal odôvodnenými potrebami maloletých
detí a vývojom ich životných nákladov, nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a neakceptoval ňou

navrhované dokazovanie smerujúce k preukázaniu skutočných príjmov a výdavkov otca, vrátane
preverenia jeho bankových účtov a nákladov na bývanie. Tvrdí, že súd neprimerane skúmal jej príjmové
a majetkové pomery, naopak účelovo podcenil príjmové možnosti a schopnosti otca, ktorý je podľa
nej objektívne schopný plniť vyživovaciu povinnosť vo vyššom rozsahu. Zároveň namieta procesné
pochybenia spočívajúce v nedostatočnom oboznámení sa s dôkazmi predloženými protistranou

bezprostredne pred pojednávaním, v obmedzení jej práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, v
nevykonanínavrhnutýchdôkazov,vúdajneneobjektívnomvedenípojednávania,akoajvneoprávnenom
vylúčení verejnosti z pojednávania. Vznáša tiež námietku možnej zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú
odôvodňuje jej postupom pri hodnotení dôkazov a vedení konania. Navrhuje preto, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby ponechal v platnosti

predchádzajúce rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 47.-52. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Súd dôsledne posúdil pomery účastníkov a v dôsledku
zmeny ich pomerov má súd za nepochybne zistené, že rodičia aktuálne vykonávajú striedavú osobnú

starostlivosť o ich maloleté deti riadne, v rovnovážnom rozsahu a vzhľadom na svoje súčasné príjmy,
osobné a majetkové pomery, zohľadňujúc aj ich výdavky, sú nepochybne schopní v porovnateľnej
miere zabezpečiť potreby ich maloletých detí. Každý z rodičov, počas doby, keď má mal. deti v svojej
starostlivosti, plne hradí ich bežné potreby a rodičia disponujú schopnosťami dohodnúť sa o priamom
zabezpečovaní aj ďalších potrieb ich detí tak, aby životná úroveň detí bola zachovaná na primeranej

a porovnateľnej úrovni. Skutočnosti, ktoré by aktuálne odôvodňovali dorovnanie životnej úrovne detí u
matky a u otca určením výživného súd v konaní nezistil. V dôsledku toho, že príjem matky je aktuálnu
mierne vyšší ako príjem otca, považuje súd za dôvodné, že v porovnaní s otcom matka v trošku vyššej
miere hradí iné ako bežné potreby mal. detí súvisiace s osobnou starostlivosťou.

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnoteniavykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).
Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu
v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich

vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne
za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo

význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku
súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia
právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje

za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť
s poukazom i na ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, v rámci ktorého odvolací súd nie
je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

15. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej
úvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti(§191CSP)avyhodnotenie
uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý
dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti

z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja.
Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti
dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností vo vzťahu k vyživovacej povinnosti a hodnotiace úvahy súdu na základe správne a

zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné
považovať za nesprávne skutkové zistenie.

16. Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie navrhovaných dôkazov (najmä predvolanie svedka
- vlastníčky bytu, v ktorom sa zdržiava otec s maloletými deťmi od roku 2023), odvolací súd

môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné
dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné, resp. neúčinné, nevzťahujúce
sa k veci, vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného

skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu
prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej
inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou,
nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané
skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.

Námietka smerujúca k nepredvolaniu prenajímateľky bytu neobstojí, keďže výška nákladov na bývanie
bola preukázaná listinnými dôkazmi a sociálnym šetrením; vykonanie ďalšieho dokazovania by bolo
nadbytočné. Nevykonanie dokazovania výsluchom navrhovanej svedkyne preto nemožno považovať za
vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Z vykonaného dokazovania, ktorého výsledky odvolací súd preskúmal, vyplýva, že v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie rodičia realizujú riadnu a fakticky rovnomernú striedavú osobnú
starostlivosť v týždňových intervaloch, pričom maloleté deti túto formu starostlivosti vnímajú pozitívne
a sú materiálne zabezpečené. V podmienkach rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti je osobná
starostlivosť každého z rodičov zásadným kritériom pre posúdenie rozsahu ich vyživovacej povinnosti,

keďže každý z rodičov zabezpečuje bežné potreby detí priamo v čase, keď sa deti nachádzajú v jeho
starostlivosti. Určenie výživného v takomto režime prichádza do úvahy spravidla vtedy, ak existuje
výrazný nepomer v príjmových a majetkových pomeroch rodičov alebo ak by bez jeho určenia nebola
zachovaná zásada podieľania sa detí na životnej úrovni oboch rodičov.18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od poslednej úpravy výživného
došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane matky, ktorej príjem sa výrazne zvýšil, a to na

úroveň presahujúcu príjem otca. K podstatnému zlepšeniu pomerov na strane otca nedošlo; jeho príjem
je porovnateľný s príjmom v čase predchádzajúceho rozhodovania, pričom mu pribudol výdavok na
samostatné bývanie. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil nielen nominálnu výšku príjmov, ale aj
celkové majetkové a osobné pomery rodičov, vrátane ich výdavkov, pričom nezistil taký nepomer,
ktorý by odôvodňoval ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti jedného rodiča voči druhému počas trvania

rovnomernej striedavej starostlivosti.

19. Pokiaľ matka namieta, že súd sa mal zaoberať výlučne výdavkami maloletých detí a nie príjmami
rodičov, táto námietka nie je dôvodná. Kritériá podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyžadujú komplexné
posúdenie jednak odôvodnených potrieb detí, jednak schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov. Bez posúdenia príjmových a majetkových pomerov rodičov nie je možné určiť, v akej miere sa

majú na výžive detí podieľať. Súd prvej inštancie sa potrebami detí zaoberal, pričom konštatoval, že ich
výdavky sú porovnateľné s obdobím predchádzajúceho rozhodovania, deti nepostúpili na vyšší stupeň
vzdelania, ich zdravotný stav je stabilizovaný a zvýšené náklady (napr. záujmová činnosť) sú rodičmi
hradené podľa dohody. Tieto skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

20. K tvrdeniu matky o vyšších, nepreukázaných príjmoch otca odvolací súd uvádza, že v konaní neboli
preukázané také ďalšie príjmy otca, ktoré by zásadným spôsobom menili hodnotenie jeho schopností a
možností. Súd prvej inštancie vychádzal z potvrdení o príjme a z výpisov z účtu; samotná domnienka
matky o existencii ďalších príjmov bez relevantného dôkazného podkladu nemôže viesť k inému záveru.

21. Pokiaľ ide o procesné námietky matky, odvolací súd nezistil také porušenie jej procesných práv, ktoré
by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo spisu nevyplýva, že by matke bolo odňaté
právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom alebo že by konanie bolo vedené v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov. Skutočnosť, že súd hodnotil dôkazy odlišne od predstáv matky, sama osebe nezakladá
porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov, ani práva na spravodlivý proces.

22. Námietka zaujatosti sudkyne je založená výlučne na subjektívnom presvedčení matky o
neobjektívnom postupe súdu. Samotná okolnosť, že sudkyňa rozhodovala aj v iných veciach tých istých
účastníkov,nezakladápochybnosťojejnezaujatosti;ideozákonnýpostupvyplývajúcizpravidielrozvrhu
práce. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jej

priamom alebo nepriamom záujme na výsledku konania.

23. K námietke vylúčenia verejnosti odvolací súd uvádza, že konania vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých sa týkajú ochrany záujmov detí a citlivých osobných údajov; prípadné obmedzenie verejnosti
je v takýchto veciach legitímne a sleduje ochranu najlepšieho záujmu maloletých. Zo spisu nevyplýva,

že by postup súdu prekročil zákonné medze.

24. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, pri rozhodovaní o výživnom v režime striedavej osobnej
starostlivosti súd vychádza predovšetkým z rozsahu (dĺžky) osobnej starostlivosti každého z rodičov a
z posúdenia ich schopností, možností a majetkových pomerov v kontexte zásady, že dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Ak je striedavá starostlivosť vykonávaná v zásadne
rovnakom časovom rozsahu a rodičia zabezpečujú bežné potreby dieťaťa priamo v čase, keď sa
nachádza v ich starostlivosti, význam osobnej starostlivosti ako formy plnenia vyživovacej povinnosti
je porovnateľný. V takom prípade prichádza do úvahy neurčenie výživného najmä vtedy, ak medzi
príjmovými a majetkovými pomermi rodičov neexistuje taký kvalifikovaný nepomer, ktorý by odôvodňoval

finančné dorovnanie životnej úrovne dieťaťa u jedného z rodičov. Neurčenie výživného je preto zákonne
prípustné riešenie v situácii, keď kombinácia rovnomernej osobnej starostlivosti a porovnateľných
ekonomických možností rodičov zabezpečuje, že potreby maloletého sú kryté riadne a jeho právo
podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov je zachované.

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
relevantné ustanovenia Zákona o rodine, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil. V podmienkach rovnomernej striedavej osobnej starostlivosti a porovnateľných pomerovrodičov, pri absencii výrazného nepomeru v ich životnej úrovni, je záver o neurčení výživného v súlade
so zákonnými kritériami aj s najlepším záujmom maloletých detí.

26. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, preto
rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, pričom podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa
v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, skonštatoval správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia a doplnil na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovení § 52 a § 396 ods. 1 CSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd zároveň
nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov
v zmysle § 55 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).