Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 107C/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200816
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126200816.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, proti
odporcovi: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia osobne doručeným Okresnému
súdu Trnava dňa 30.01.2026 domáhala uloženia zákazu priblíženia voči odporcovi na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov na akejkoľvek adrese, kde sa zdržiava ona a jej maloletý syn, zároveň sa
domáhala uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa akéhokoľvek kontaktu s navrhovateľkou, či už

osobného, telefonického, elektronického alebo iného, ako aj zdržať sa jej sledovania a obťažovania.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že odporca bol po spoločnom
rozchode vzatý do väzby, z ktorej bol dňa 02.10.2024 prepustený z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov. Neskôr
po prepustení začali s odporcom tvoriť opätovne partnerský pár a začali spolu bývať. Zo začiatku
spolunažívanie bolo bezproblémové, avšak po čase začala pozorovať, že odporca je pod vplyvom

návykových látok, jeho nálady sa neustále menili, začal byť k nej agresívny a často krát sa jej vyhrážal,
že ju zabije, podreže a podobne. Vyvrcholilo to tým, že dňa 10.02.2025 ju odporca fyzicky napadol, začal
ju ťahať za vlasy, búchal jej hlavu o zem a škrtil ju oboma rukami, akonáhle zavolala hliadku PZ, tak
sa jej nožom začal vyhrážať, že ju zabije. Po týchto skutočnostiach bol odporca odsúdený pre výkon
trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov. Avšak daný trest už odporcovi vypršal, neustále sa ju
snaží kontaktovať, zisťuje, kde býva. Vzhľadom k tomu, že konanie odporcu ohrozovalo jej život a život

jej syna má za to, že aj po prepustení z UVTOS existuje reálne obava, že v agresívnom správaní bude
pokračovať aj naďalej.

3. Súd sa v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a predloženými listinami, a to: trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/19/2025, odborným vyjadrením v zmysle §141 odsek 1 Trestného

poriadku (lekárska správa) zo dňa 10.02.2025 a potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
19.02.2025.

4. Z trestného rozkazu Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/19/2025 vyplýva, že odporca bol uznaný
za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k navrhovateľke podľa § 360
odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.

a) trestného zákona a ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov.5. Z odborného vyjadrenie v zmysle §141 odsek 1 Trestného poriadku (lekárska správa) zo dňa
10.02.2025 vyplýva, že navrhovateľka bola dňa 10.02.2025 ošetrená v zdravotnom zariadení a boli u nej

zistené tieto zranenia: pomliaždenie hlavy s podkožným hematómom vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice,
pomliaždenie a odreniny oboch rúk. K zraneniu podľa vyjadrenia navrhovateľky došlo napadnutím
bývalým mužom, škrtením. K vzniku poranenia podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára došlo napadnutím
mužom, úderom do hlavy viackrát, škrtením. Ťažkosti spojené s poranením a liečením u zranenej osoby
t.č. nebolo možné zistiť. Podľa rozsahu a charakteru zranenia išlo o ľahké zranenie. Mieru obmedzenia

zranenia poranenej osoby v obvyklom spôsobe života t.č. nebolo možné zistiť. Rovnako tak, nebolo t.
č. možné posúdiť trvalé následky.

6. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 19.02.2025 vyplýva dočasná pracovná
neschopnosť navrhovateľky z dôvodu úrazu zavineného inou osobou od 17.02.2025 s kontrolou dňa
10.03.2025.

7. Súd si pripojil k nahliadnutiu spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 109P/12/2026 z ktorého vyplynulo,
že navrhovateľka osobne podala na Okresnom súde Trnava dňa 30.01.2026 návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako zákonný zástupca maloletého H. E. F., v ktorom navrhla súdu zakázať styk
otca (odporcu v tomto konaní) s maloletým synom.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa

na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Uznesenie, ktorým
bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a

odoslať.

15. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.16. Podľa § 331 ods. 1 a 2 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným
stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho
nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné

odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len
ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr
do troch dní od jeho vyhotovenia.

17. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl.

CSP nevykonáva, dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania rozhodujúcich skutočností
navrhovateľom. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému
subjektu a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav. Na to, aby uvedenú ochranu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia mohol
súd poskytnúť, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho subjektu
a že toto právo je ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.

Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti
umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana.

18. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 1 predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie

procesného zabezpečenia formou neodkladného opatrenia, pričom jedným z týchto dôvodov je potreba
bezodkladne upraviť pomery a druhým je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vychádzajúc z procesnej
stránky samotného rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcej predovšetkým v
tom, že súd rozhoduje v krátkej lehote a spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, zákon následne
v ustanovení § 326 Civilného sporového poriadku vyžaduje, aby navrhovateľ v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia nielen opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísaním skutočností hodnoverne
osvedčujúcich ich dôvodnosť a zároveň je povinnosťou navrhovateľa pripojiť k návrhu listiny, na ktoré
sa odvoláva. Navrhovateľ teda nielenže musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť
o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, ale súčasne musí rozhodujúce skutočnosti aj náležitým

spôsobom osvedčiť. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.
Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky skutočnosti,

ktoré by súd musel mať zistené, keby mal vydať konečné rozhodnutie. Súd sa preto obmedzí len na
osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť nárok,
ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane je
potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

19. Žalobkyňa navrhla nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že má obavy o svoj život a život svojho
syna. Pred nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery,
súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá
si vyžaduje bezodkladnú úpravu, či táto úprava je potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi stranami
sporu nevytvorí nenávratný stav a či sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov

medzi stranami sporu, t. j. či strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. V
danej veci súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia.

20. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov ako predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia je

daná najmä v prípade nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom dotknutej
strany sporu. V danej veci však súd nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy právam a záujmom
navrhovateľky iba s navrhovateľkou opísaných skutočností nemal za osvedčené.

21. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú

integritu osoby, ktorá môže byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná
integrita je, resp. môže byť konaním odporcu ohrozená. Civilný sporový poriadok pritom nekvantifikuje
mieru ohrozenia integrity osoby (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanieneodkladného opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP
je nepochybne zabrániť práve opakovaniu a prípadnému stupňovaniu miery ohrozenia a zabrániť
prípadným negatívnym následkom takéhoto ohrozovania, tým, že sa eliminuje kontakt dotknutých osôb.

Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami,
trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, ktorá má spôsobilosť na právne úkony.
V danom prípade navrhovateľka svoje tvrdenia uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčila, nakoľko listiny ktoré predložila sú z mesiaca február 2025, a teda viac ako
rok staré. Za nebezpečné vyhrážanie bol odporca odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 0T/19/2025.

Navrhovateľka nijakým spôsobom neosvedčila, že by sa k nej odporca po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody približoval, snažil sa ju kontaktovať, či už osobne, telefonicky, elektronicky alebo iným
spôsobom, rovnako neosvedčila, že by ju odporca sledoval a obťažoval. Vzhľadom na uvedené je
súd teda toho názoru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v konaní zaťažuje.
Odporca bol za svoje správanie potrestaný odsudzujúcim trestným rozkazom a ku dňu rozhodovania
súdu o neodkladnom opatrení, nemal súd za osvedčené akékoľvek podozrenie z násilia vo vzťahu

k navrhovateľke po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, taktiež kontaktovanie, sledovanie,
obťažovanie. Navrhovateľka hodnoverne neosvedčila, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického
alebo psychického násilia konaním odporcu po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

22. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa k navrhovateľke súd vychádzal z ustanovenia §

11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.“ Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) CSP vyžaduje na nariadenie tohto neodkladného
opatrenia iba „možnosť ohrozenia integrity“, zvýrazňujúc subjektivitu vnímania chránenej osoby, na
rozdiel od objektivity ohrozenia v prípade zákazu alebo obmedzenia priblíženia sa na určitú vzdialenosť

sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla
byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľka pred nariadením neodkladného opatrenia
relevantným spôsobom osvedčiť, čo však v danom prípade rovnako nebolo splnené. Navrhovateľka v
danom prípade síce predložila súdu listiny osvedčujúce konanie odporcu voči nej v minulosti, avšak súd
nemal za osvedčené, že by k takémuto nevhodnému správaniu dochádzalo aj po prepustení odporcu

z výkonu trestu odňatia slobody.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné
podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy právam a záujmom navrhovateľky nemal súd za osvedčené. Navrhovateľka neosvedčila

naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, nakoľko ňou uvádzané tvrdenia sa
vzťahujú na situáciu z roku 2025, avšak ničím nepreukázala že by sa takáto situácia mala opakovať
aj v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že by dochádzalo zo strany odporcu
k obťažovaniu a neprimeranému kontaktovaniu navrhovateľky. V návrhu uvádzané skutočnosti nie sú
dostatočnýmpodkladom,ktorýbyodôvodňovalpotrebuneodkladnejúpravypomerov,pretosúdnávrhna

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Požadované neodkladné opatrenie so svojimi závažnými
následkami pre odporcu nie je možné nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľky bez toho, aby
ich mal súd zároveň osvedčené právne relevantným spôsobom. Týmto rozhodnutím súd v žiadnom
prípade nezľahčuje navrhovateľkou tvrdené konanie a správanie odporcu, ale zdôrazňuje, že nebolo
ničím dôkazne podložené, že by k nemu dochádzalo po prepustení odporcu z výkonu trestu odňatia

slobody.

24. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol aj v časti, v ktorej sa navrhovateľka
domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu kontaktovania sa
odporcu s navrhovateľkou. V tejto časti návrhu navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu

a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP. Navrhovateľka
neopísala také skutočnosti, z ktorých by vyplývala naliehavá potreba úpravy pomerov medzi ňou
a odporcom. Navrhovateľka v danom prípade nepredložila žiadne SMS, telefonáty ani emaily.

25. Záverom pre úplnosť súd dodáva, že vo vzťahu k maloletému synovi navrhovateľky je vedené

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 109P/12/2026 samostatné konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu aj v tejto časti súd konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd síce zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia, teda z procesného hľadiska bol úspešný odporca, tomu však v konaní žiadne

trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže odporca voči súdu doposiaľ neurobil žiaden procesný
úkon. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 357 písm. d) a písm. m) CSP podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.