Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 10S/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101737
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101737.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o, so sídlom
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Rača, so
sídlom Kubačova 21, 831 06 Bratislava, zastúpeného: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária,
s.r.o. so sídlom: Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47 245 042, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej

republiky Bratislava, so sídlom: Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 14780/2465/2025/ŽP zo dňa 15.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 14.11.2025
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 14.11.2025, doručenou Správnemu súdu Bratislave (ďalej len „správny
súd“) toho istého dňa, sa žalobca v postavení zainteresovanej verejnosti ako zúčastnená osoba v
administratívnom konaní domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č14780/2465/2025/
ŽP zo dňa 15.08.2025 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný ako prvostupňový správny orgán
vo veciach ochrany prírody podľa § 69 ods. 1 písm. a), d), a e) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane
prírody a krajiny v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.), na základe žiadosti, ktorú

podal dňa 03.06.2025 ďalší účastník konania ako žiadateľ, rozhodol napadnutým rozhodnutím podľa
§ 47 ods. 3 a § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. a v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tak,
že vydal súhlas na výrub 12 ks drevín, z toho u 11 ks drevín ide o dreviny so stredným a ťažkým
poškodením a odumreté dreviny a u jednej dreviny ide o kolíziu s plánovanou rekonštrukciou Centra
voľného času vo vlastníctve žiadateľa. Žalovaný výrokom napadnutého rozhodnutia určil aj ďalšie

podmienky výrubu drevín a to tak, že u 11 kusoch drevín, ktoré sú poškodené, sa má výrub uskutočniť
po ich označení a u jednej dreviny sa má uskutočniť až po nadobudnutí právoplatnosti stavebného
povolenia na stavbu „A. B. C. - D. E. X, C.“. Ďalej bolo napadnutým rozhodnutím určené, že výrub sa
má uskutočniť v období vegetačného pokoja s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov,
najmä hniezdiacich vtákov a v prípade, ak bude výrub realizovaný vo vegetačnom období, žiadateľ
je povinný konajúcemu správnemu orgánu najmenej 5 dní pred plánovaným uskutočnením výrubu

predložiť ornitologický posudok, ktorým preukáže, že nebudú ohrozené hniezdiace vtáky a v prípade, ak
sa na drevine bude nachádzať chránený druh živočícha je potrebné pred výrubom požiadať Ministerstvo
životného prostredia SR o výnimku z ochrany. Napadnutým rozhodnutím bola zároveň žiadateľovi
uložená povinnosť v termíne do 24 mesiacov od začatia realizácie výrubu, najneskôr však do 31.12.2027
na pozemku registra C parc. č. XXXXX/X v k. ú. A. v areáli F. G. E. vo vlastníctve žiadateľa a na náklady
žiadateľa, uskutočniť náhradnú výsadbu v určenom rozsahu s ďalšími bližšie určenými podmienkami

náhradnej výsadby. Zároveň bola žiadateľovi uložená povinnosť zaplatiť za vyrúbané dreviny finančnú
náhradu vo výške 5 474,46 € na účet Mestskej časti Bratislava – Rača a na účet Hlavného mestaSR Bratislavy. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že správny orgán pri rozhodovaní prihliadal
na mieru poškodenia a perspektivitu drevín a vychádzal z dendrologického posudku, podľa ktorého ide
o neperspektívne dreviny, ktoré predstavujú riziko ohrozenia života a zdravia a majetku občanov (v počte

11 kusov drevín, u jednej dreviny ide o kolíziu so stavbou, konkrétne s rampou pre imobilných).
2. Žalobca súčasne so žalobou navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca
návrh odôvodnil ustanovením § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, podľa ktorého ak
možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo

závažného poškodenia životného prostredia, nemožno odkladať prijatie opatrení, ktoré majú takémuto
poškodeniu zabrániť, ani v prípade, ak neexistuje úplná istota, že k takémuto poškodeniu skutočne
dôjde. Žalobca tiež poukázal na princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti, ktoré podľa jeho
názoru treba pri poskytovaní súdnej ochrany v environmentálnych veciach prepájať s inštitútom
odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 a nasl. SSP. Uviedol, že v praxi sa pri veciach
ochrany životného prostredia stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia

sícevediekjehozrušeniu,avšakrozhodnutiejemedzičasomvykonané,čospôsobínezvratnézásahydo
životného prostredia. Žalobca zároveň poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 7Sžks/17/2018, z ktorého cituje právny názor, podľa ktorého hrozba
závažnej ujmy musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť, pričom ujma musí mať
závažný dopad a nemôže byť nepatrná. Podľa žalobcu je priznanie odkladného účinku nevyhnutné

z dôvodu zabezpečenia účinnej súdnej ochrany v environmentálnych veciach, keďže požiadavka na
účinné predbežné opatrenia v konaniach týkajúcich sa životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4
Aarhuského dohovoru. Žalobca ako ďalší dôvod uviedol, že nepriznanie odkladného účinku by mohlo
viesť k nenávratnému zničeniu osobitne chránenej zložky životného prostredia, konkrétne drevín, ktoré
v krajine poskytujú mitigačné efekty. Žalobca ďalej uviedol, že správny súd musí pri posudzovaní

návrhu na priznanie odkladného účinku zohľadniť také dopady ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu
verejného záujmu na ochrane životného prostredia, ktorú by inak mohlo poskytnúť rozhodnutie súdu
vyhovujúce správnej žalobe, pričom za súčasť odôvodnenia návrhu na priznanie odkladného účinku
považuje aj tvrdenia uvedené v časti 7 správnej žaloby. V časti 7 správnej žaloby žalobca poukazuje
na to, že adresátom sumy náhradnej výsadby je tá istá obec, ktorá je príslušná na rozhodnutie

o súhlase s výrubom, t.j. mestská časť, ktorá je súčasťou mesta Bratislava, namieta kolíziu záujmov
pri rozhodovaní správneho orgánu a poukazuje na to, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol
oprávnený.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bolo
spolu s administratívnymi spismi správnemu súdu doručené dňa 16.02.2026. Žalovaný vo svojom

písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že
jeho priznanie by bolo v rozpore s verejným záujmom, keďže žalobca nijakým spôsobom nepreukázal
existenciu hrozby závažnej a nenapraviteľnej ujmy. Podľa žalovaného by naopak odklad právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia mohol spôsobiť negatívne následky. V prvom rade by mohol vzniknúť značný
majetkový zásah do práv vlastníka pozemku, ktorý by v dôsledku odkladu nestihol využiť nenávratné

finančné prostriedky Európskej únie určené na rekonštrukciu Centra voľného času, pričom následne by
musel rekonštrukciu financovať z vlastných zdrojov. Zároveň by odklad mohol ohroziť bezpečnosť osôb
pohybujúcich sa v blízkosti drevín určených na výrub. Žalovaný poukázal na závery dendrologického
posudku, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia a ktorého zistenia boli potvrdené aj miestnou
obhliadkou. Podľa žalovaného ide o choré, napadnuté a vyschnuté dreviny, ktorých stav predstavuje

riziko pre život a zdravie osôb nachádzajúcich sa v ich blízkosti. Poukázal na to, že žalobca pritom
tieto skutkové zistenia nijako nespochybňuje. Žalovaný zároveň uviedol, že hrozba ujmy na ochrane
prírody a krajiny je v danom prípade minimálna až zanedbateľná. Pri porovnaní dotknutých záujmov
podľažalovanéhoprevažujezáujemnaochraneživotaazdravianadzáujmomnaochranezelene.Podľa
žalovaného ide o reálnu a bezprostrednú hrozbu, ktorá zakladá naliehavý verejný záujem na vykonaní

výrubu bez odkladu.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na
návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by

okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná
škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže
obsahovať iba stručné odôvodnenie.

8. Správny súd k odkladnému účinku správnej žaloby uvádza, že základným zmyslom tohto inštitútu
nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale
ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu, alebo jeho právnymi účinkami, boli konkrétnymi, zásadnými a
nezvratnými zásahmi negatívne ovplyvnené možnosti nápravy vzniknutej ujmy. Samotné podanie

správnej žaloby vo všeobecnosti nemá odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom
súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny poriadok predpokladá možnosť, kedy
môžebyťodkladnýúčinokpriznanýzostranysprávnehosúdu.Prirozhodovaníoodkladnomúčinkumusí
správny súd vždy zohľadniť výnimočný charakter tohto inštitútu, keďže ním zasahuje do právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu.
9. Správny súd, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení zákona a s ohľadom na § 185 SSP,

preskúmal splnenie podmienok potrebných na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny
súd dospel k záveru, že tieto podmienky v danom konaní naplnené neboli.
10. Žalobca musí v návrhu tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na

životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku
pre tento zákonný dôvod súčasne nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Napriek skutočnosti, že
žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie,
resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí
skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný,

musí takéto tvrdenie konkretizovať poukazom na konkrétne skutkové okolnosti a tieto doplniť dôkazmi,
a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom. Hrozba vzniku závažnej ujmy musí byť
riadne osvedčená a jej možné následky musia byť závažnejšie než zásah do princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia. Nestačí len hypotetická možnosť hrozby – tá musí byť priamym, konkrétnym
a reálnym dôsledkom výkonu rozhodnutia (porov. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.

13S/66/2020 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30. mája 2018). Preukázanie
takejto hrozby je teda podstatnou obsahovou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku.
Zásadou pritom je, že tvrdenia žalobcu musia byť opreté o konkrétne skutočnosti, ktoré správny súd
môže posúdiť.
11. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku len všeobecne uviedol, že je potrebné prijať

opatrenia na vznik škody na životnom prostredí a bez ďalších konkrétností poukázal na to, že
v dôsledku napadnutého rozhodnutia je ohrozená ochrana životného prostredia vzhľadom na mitigačné
účinky drevín. Súd konštatuje, že takéto všeobecné tvrdenia nepostačujú na osvedčenie hrozby
závažnej ujmy na životnom prostredí v zmysle § 185 písm. a) SSP. Žalobca svoje tvrdenia nepodložil
žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami ani dôkazmi vzťahujúcimi sa k predmetnej veci, ktoré

by preukazovali, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia by v danom konkrétnom prípade mohol
spôsobiť závažnú alebo nenapraviteľnú ujmu na životnom prostredí.
12. Súd zároveň poukazuje na to, že napadnutým rozhodnutím bol udelený súhlas celkovo na 12
kusov drevín. Z rozhodnutia vyplýva, že 11 kusov bolo podľa podkladov správneho orgánu poškodených,
napadnutýchaleboodumretých,pričomichzdravotnýstavbolposudzovanýnazákladedendrologického

posudku a miestnej obhliadky. Tieto dreviny predstavujú riziko ohrozenia života, zdravia a majetku
občanov. Žalovaný tieto skutočnosti nijakým spôsobom nerozporoval a neuviedol, v akom rozsahu
a či vôbec dôjde k poškodeniu životného prostredia v dôsledku výrubu odumretých a poškodených
drevín, ktoré sa nachádzajú v areáli Centra voľného času, s pohybom detí, ani či a prečo by priznaním
odkladného účinku v tomto prípade nedošlo k rozporu s verejným záujmom na ochrane života a zdravia

osôb.
13. Z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný u jednej dreviny určil žiadateľovi podmienky
uskutočneniavýrubutak,že jej výrubmábyťuskutočnenýažponadobudnutíprávoplatnostistavebného
povolenia. Správny súd preto zároveň poukazuje na to, že u tejto dreviny správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým dochádza priamo k povoleniu realizácie výstavby spojenej

s predmetným výrubom. Žalobca v tomto prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výkonom
napadnutéhorozhodnutia,resp.jehoprávnyminásledkamiahrozbouvznikuujmynaživotnomprostredí.
14. Keďže žalobca nepreukázal existenciu hrozby závažnej alebo kvalifikovanej ujmy na životnom
prostredí ako priamy dôsledok právnych následkov alebo okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia,súd už ďalej neskúmal splnenie druhej zákonnej podmienky pre priznanie odkladného účinku, a to
posúdenie, či by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. Žalobca pritom
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ani neuviedol skutočnosti preukazujúce, že

priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom.
15. Správny súd preto konštatuje, že žalobca v návrhu nedostatočne odôvodnil ani neosvedčil existenciu
dôvodov, ktoré by opodstatňovali priznanie odkladného účinku. Na uplatnenie § 185 písm. a) SSP je
nevyhnutné, aby dôvody boli konkrétne, zrozumiteľné a podporené skutkovými okolnosťami prípadu.
16. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že podmienky ustanovené zákonom pre

priznanie odkladného účinku neboli splnené. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný podľa § 188 SSP
uznesením zamietol.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 v súlade s § 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).