Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212485
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125212485.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, 949 01 Nitra, deti rodičov - matka: C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. - G., zastúpená JUDr. Kristínou Kosmályovou,

advokátkou so sídlom Štefánikova tr. 3, 949 01 Nitra, IČO: 55 055 583 a otec: H. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX/XX, XXX XX H., zastúpený JUDr. Jurajom Bilickým, advokátom so sídlom Pri strelnici
64, 949 01 Nitra, IČO: 42 210 305, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
otca proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17.12.2025 č. k. 24P/162/2025-39, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že

II. Nariaďuje neodkladné opatrenia nasledovného znenia:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX každý nepárny týždeň
v kalendárnom roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny týždeň v kalendárnom
roku vo štvrtok v čase od 15.45 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté dieťa vyzdvihne v čase

určenom v mieste bydliska matky a v čase určenom maloletého matke odovzdá v mieste jej bydliska.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zmenu úpravy
styku otca s maloletým dieťaťom.

III. Pozastavuje sa účinnosť rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/144/2024-48 zo dňa 23.01.2025
v časti úpravy styku otca s maloletým A. B..

IV. Matke sa ukladá povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na zmenu
úpravy styku otca H. B. s maloletým dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 17.12.2025 č. k. 24P/162/2025-39 vo výroku I.
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva styku s maloletým
dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX určeným v rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/144/2024-48
zo dňa 23.01.2025. Vo výroku II. zamietol návrh matky vo zvyšnej časti. III. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj len „CMP“) a § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2 veta druhá zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a na základe osvedčených skutočností dospel k záveru

o potrebe čiastočne vyhovieť návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenie a dočasne upraviť
pomery účastníkov konania. Konštatoval, že zo správy kolízneho opatrovníka, ako aj subjektu Tenenet
o.z. jednoznačne vyplýva, že maloletý A. prežíva stretnutia s otcom veľmi emotívne, v jeho domácnosti
pociťuje výrazný strach a odpor, v poslednom čase dochádza už aj k jeho traumatizácií, jeho psychický
stav sa zhoršuje, uvažuje o útekoch od otca. Otcom a jeho priateľkou používané fyzické tresty, slovné

ponižovanie, kritizovanie jeho osobnosti, ako aj uprednostňovanie brata C., vníma maloletý A. veľmi
citlivo. Po návrate od otca tieto dehonestujúce a zraňujúce vyjadrenia vyvolávajú v maloletom, vzhľadom
na jeho citlivejšiu povahu, psychické rozrušenie (plač a úzkosť). Maloletý A. sa pri kontakte s otcom
necíti bezpečne, jeho nútená účasť môže viesť k prehlbovaniu psychického napätia a ohrozeniu jeho
psychického vývoja. Otec svoje správanie voči maloletému nezmenil ani po absolvovaní sociálneho
poradenstva prostredníctvom spolupráce s Tenenet o.z.. Prihliadol na vyjadrenie Tenenet o.z., z ktorého

vyplynulo, že je nevyhnutné chrániť maloletého A., u ktorého existuje bezprostredné riziko negatívnych
psychických následkov pri ďalšom nútenom styku v súčasnej forme. Na základe uvedených skutočností
zmenil doterajšiu úpravu styku otca s maloletým tak, že dočasne pozastavil styk, ktorý bol naposledy
upravenýrozhodnutímtamojšiehosúduč.k.24P/144/2024-48zodňa23.01.2025.Uvedenéneznamená,
že maloletý sa nemôže stretnúť s otcom, ak o to prejaví sám záujem a otec bude k nemu pristupovať

citlivo v zmysle odporúčaní kolízneho opatrovníka alebo Tenenet o.z.. Rodičom odporučil spolupracovať
s týmto, prípadne iným subjektom či psychológom, a to aj z dôvodu existujúceho konfliktu medzi nimi,
ktorý negatívne ovplyvňuje psychickú pohodu oboch maloletých detí. U maloletého A. posúdil mieru
ohrozenia záujmu v takom rozsahu, že považoval za potrebné zasiahnuť do súčasnej úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností v časti styku otca s maloletým neodkladne, čím zabráni zhoršovaniu

postavenia dieťaťa, pretože záujem dieťaťa musí stáť nad všetkým ostatným.

3. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože neosvedčila potrebu
zúženia styku s maloletým C. formou neodkladného opatrenia. Uzavrel, že v prípade maloletého C.
nebolo zistené ohrozenie ako u maloletého A.. Maloletý C. chodí rád k otcovi, otec nepoužíva voči

nemu negatívne postupy a vyjadrenia, cíti sa bezpečne, bez psychického zaťaženia. Rovnako zamietol
návrh matky, ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť, aby počas styku nedochádzalo k fyzickým trestom,
nadávkam, psychickému nátlaku, ponižovaniu a aby maloleté deti neboli vystavované osobám, ktoré
ich zastrašujú a v časti, ktorou žiadala otcovi uložiť povinnosť dodržiavať zdravotné obmedzenie detí,
nebrať ich na nevhodné miesta počas choroby a zabezpečiť im riadnu starostlivosť, pretože uvedené

povinnosti vyplývajú každému rodičovi priamo zo Zákona o rodine.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnom

stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
zrušiť, alternatívne zmeniť tak, že súd dočasne upraví bežný styk otca s maloletým A. v párnom týždni
v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 15.40 hod. do 18.00 hod.
v prítomnosti kolízneho opatrovníka alebo detského psychológa. Zároveň žiadal priznať mu náhradu
trov konania. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) a § 62 ods. 1

CMP. Namietal, že napadnuté uznesenie nespĺňa náležitosti súdneho rozhodnutia, neobsahuje náležité
poučenie o opravnom prostriedku aj podľa § 62 a § 63 CMP, čo je nulitný akt a táto vada konania
zakladá potrebu jeho zrušenia. Súd prvej inštancie neaplikoval osobitné ustanovenia o neodkladných
opatreniach upravené v § 360 a nasl. CMP, čo je postupom non – lege artis. Namietal, že súd mu
uložil povinnosť zdržať sa úplne výkonu styku, čím obmedzil jeho rodičovské práva vo väčšom rozsahu,

ako navrhovala matka, ktorý možno prirovnať k pozbaveniu rodičovských práv na dobu neurčitú, počas
obdobia vianočných sviatkov, kedy mal príležitosť budovať a zlepšiť vzťah s oboma deťmi. Mal za to,
že súd porušil svoju povinnosť uskutočniť test proporcionality, nevysporiadal sa s dôsledkami svojho
rozhodnutia tým, že vo vzťahu k maloletému C. zostala úprava styku v zmysle rozsudku bez zmeny,
čím potenciálne zapríčiní vznik sporov medzi rodičmi ohľadne realizácie styku s maloletým A., resp.

súčasne oboma deťmi, rovnako aj dilemu medzi maloletými deťmi ohľadne ich fyzického odlúčenia
od seba, čím vytvoril priestor na zneužitie tejto situácie matkou a nedôvodné obmedzovanie jeho
práva styku k maloletému podľa právoplatného rozsudku zo dňa 23.01.2025. Napadnuté uznesenie je,
podľa jeho mienky, nepreskúmateľné, najmä v bode 18, čo zakladá jeho nezákonnosť a predstavujeporušenie práva na spravodlivý súdny proces. Poukázal na to, že spolu s rozhodnutím súdu mu neboli
doručené viaceré dokumenty, predovšetkým doplnenie návrhu matky podaním zo dňa 04.12.2025 (bod
1. odôvodnenia), listiny uvedené v bude 4., 5., 6., 7. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Za nosnú

časť odôvodnenia rozhodnutia považoval bod 18. uznesenia, z ktorého vyplýva, že súd vychádzal
zo správ kolízneho opatrovníka a Tenenet o.z., ktoré však nekonkretizoval. Pokiaľ súd konštatuje,
že zo správ niečo jednoznačne vyplýva, uvedené odôvodnenie je v rozpore s dôvodmi uvedenými
v bode 9. a je nejasné a vágne, preto trpí vadou nepreskúmateľnosti. Súd pristúpil k hodnoteniu
zabezpečených dôkazov selektívne, nevysporiadal sa s tým, čo uvádza v bode 9. odôvodnenia, ani

s tým, že viackrát signalizoval problémy pri realizácii styku, a že podnet matky o údajnom fyzickom
napádaní detí bol vyhodnotený ako neopodstatnený (bod 10.). Súd sa nevysporiadal so stanoviskami
a vyjadreniami adresovanými J. I. C. A. ohľadne priebehu stretnutia dňa 18.11.2025, ani s emailovou
komunikáciou, ktorou sa snažil riešiť problémy súvisiace so stykom s deťmi. Podľa jeho názoru,
súd by si nemal selektívne vyberať iba časť dôkazov, ktoré svedčia v neprospech otca, ale mal
by objektívne, komplexne a dôsledne posúdiť všetky okolnosti a pomery ešte predtým ako výrazne

a závažným spôsobom zasiahne do prirodzeného práva otca podieľať sa na výchove a budovaní
jeho vzťahu s maloletými deťmi. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci,
ktorým ho de facto zbavil rodičovských práv a ponechal mu iba povinnosti. Odmietol tvrdenia o fyzickom
násilí alebo nevhodnom správaní voči maloletému A., ktoré by prekračovalo bežné medze výkonu
rodičovských práv a povinností, napriek tomu citlivo a úprimne vníma úvahy a obavy súdu vyjadrené

v bode 18. odôvodnenia uznesenia. Aktuálne postoje a názory maloletého A. na jeho osobu môžu
mať pôvod a byť ovplyvnené postojmi matky a negatívnym vplyvom na jeho detskú psychiku, prípadne
v iných okolnostiach, ktoré môžu ústiť do skresleného vnímania či prežívania maloletého, berúc do
úvahy fakt, že styk a jeho výchova k maloletému C. sú za obdobných podmienok bezproblémové.
Nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v správe CDR, že by ubližoval alebo ponižoval maloletého A..

Výchovu vníma ako nastavovanie hraníc, ochranu slabšieho súrodenca, vedenie k zodpovednosti
a dôsledkom vlastného správania, nie ako trestanie, či zastrašovanie. Napomínanie a pripomínanie
bežných povinností (umývanie zubov, prezliekanie pyžama, upratanie taniera po jedle a pod.) považuje
za prirodzené výchovné postupy. Maloletý A. tieto situácie často interpretuje subjektívne a nahlasuje
matke ako nátlak, či trestanie a preto volá matke aj počas víkendu, keď sa mu nechce plniť povinnosti,

čím psychicky stresuje aj otca a matka z týchto nahlásení vytvára nepravdivé príbehy, ktoré zasiela
úradom a polícií. Matka systematicky podporuje a vyvoláva u maloletého A. úzkosť, traumu a psychickú
nepohodu voči jeho osobe, odoberá maloletým deťom tablety, laptopy, keď nespolupracujú, alebo
ak nepreberajú jej spôsob, akým ich manipuluje a ovplyvňuje k postojom voči otcovi. O tejto situácii
informoval CDR, no v správe nie je nijako reflektovaná, preto vyvstávajú pochybnosti o objektívnosti

a použiteľnosti tohto dôkazu, o ktorý oprel súd svoje rozhodnutie. Potvrdil, že maloletý A. je citlivejšej
povahy a niektoré situácie u neho vyvolávajú nepohodu, no tieto reakcie nemožno pripisovať jeho
správaniu. U druhého syna C. sa žiadne problémy pri styku nevyskytujú, kontakt prebieha pokojne
a bez ťažkostí, čo preukazuje, že prostredie u otca nie je všeobecne ohrozujúce, ale ide o individuálny
problém vo vzťahu so A.. Je ochotný a pripravený spolupracovať s odborníkmi, vrátane psychologického

vyšetreniamaloletýchdetí,abysaobjektívnezistilipríčinyodmietaniastykuanastavilisaformykontaktu.
Má záujem napraviť a ďalej pozitívne rozvíjať vzájomný vzťah s maloletými deťmi v takej dobe ich veku,
kedybybolovhodné,abyvnímaliotcovskývzorvichvýchove.Uvedomujesiúskaliavýchovyaosobitosti
syna A., preto alternatívne navrhuje dočasnú úpravu styku s maloletým A. v párnom týždni v sobotu
od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nepárnom týždni vo štvrtok od 15.45 hod. do 18.00 hod. s tým, že

styk sa bude realizovať v prítomnosti kolízneho opatrovníka alebo detského psychológa podľa výberu
Krajskéhosúdu.Verí,žetakýmtodočasnýmupravenímpomerovbudemôcťefektívneapodpravidelným
odborným dohľadom zlepšovať svoj vzťah s maloletými deťmi, čomu bude môcť pozitívne napomáhať
kolízny opatrovník, či psychológ, ktorí budú pozorovať priebeh a vývoj styku a budú vnášať objektívny
a konštruktívny náhľad na styk. Je pripravený konzultovať s odborníkmi vhodný výber aktivít či miesta

výkonu styku tak, aby sa vytvoril priestor pre bezpečný, zdravý a všestranný fyzický a duševný vývin
maloletých detí. Úplné zamedzenie výkonu jeho práva styku s maloletým A., nemôže byť z dlhodobého
hľadiska v prospech záujmu maloletých.

6. Otec v prílohe k odvolaniu osobitne uviedol, že považuje za potrebné nahlásiť udalosť zo dňa

15.11., kedy pri príprave maloletých na spoločný výlet došlo medzi nimi k miernejšiemu konfliktu, starší
syn A. napadol C., oboch zrazil na zem (pri obúvaní topánok). Situáciu riešil zastavením správania
a symbolickým úderom po chrbte, ktorý nemohol spôsobiť žiadnu ujmu. Deti následne pokračovali
v programe, hrali sa, behali, A. po celý víkend neudával žiadnu bolesť ani problém, nedeľa prebehlapokojne a v pondelok sa išlo normálne do školy. Dňa 18.11.2025 po odchode pracovníčky Tenenet,
o.z. I. C. telefonicky komunikoval so synom a zostal zhrozený, keď mu syn oznámil, že boli s matkou
na röntgene ruky, po ktorej ho vraj veľmi buchol a následne maloletý hovor ukončil. Synovi znovu

zatelefonoval a povedal mu, že ho po ruke neudrel on, ale brat. A. uvedené poprel a vyjadril sa, že ho po
údere ruky bolí celá lopatka. Toto obvinenie otec rázne odmieta. Počas víkendu nevykazoval maloletý
žiadne zranenie, žiadnu citlivosť ruky ani diskomfort a normálne sa zabával, nespomínal bolesť ruky
a tak išiel aj do školy. Ani pri stretnutí dňa 19.11.2025 mu nič nebolo, spolu boli na plavárni, plával
v bazéne. Otec vyslovil obavu, že následné vyšetrenie mohlo byť iniciované bez objektívnej medicínskej

potreby,čomôžemaťzanásledokzbytočnézvyšovanienapätiamedzirodičmiavytváranienesprávneho
obrazu po správaní otca pred deťmi aj úradmi. Tento postup považoval za účelový, ohrozujúci jeho
rodičovskú autoritu a pre deti mimoriadne stresujúci. Uviedol, že vždy po víkende s otcom, matka
opakovane a pravidelne „nájde“ nejaký problém u A., ktorý s ňou spolupracuje a nahlasuje ako mu otec
ublížil, hoci počas víkendov u neho nevznikajú žiadne zdravotné komplikácie. Uvedené zvyšuje u detí
stres a dlhodobo komplikuje fungovanie rodičovskej spolupráce. K podaniu pripojil list adresovaný J.

I. A. s pripomienkami k vypracovanému dokumentu „Plán sociálnej práce s dieťaťom, a jeho rodinou
alebo osobou, ktorá sa osobne stará o dieťa“ so žiadosťou o jeho úpravu v súvislosti s rodinnou
situáciou a potrebou zmeniť preberanie detí, nakoľko maloletý A. ukončuje vyučovanie skôr, na čo
nereflektuje ostatné rozhodnutie o styku s maloletými. V pripojenom stanovisku k správe Tenenet, o.z.
zo dňa 27.11.2025 zdôraznil, že nie je v jeho domácnosti bežnou súčasťou výchovy fyzické trestanie

detí. Potvrdil, že v niektorých prípadoch, závažných konfliktoch medzi súrodencami, keď dochádza
k ubližovaniu mladšieho C. a k nerešpektovaniu výziev dospelého, musel zasiahnuť autoritatívne
s cieľom okamžite ochrániť mladšieho a zastaviť vzniknutú situáciu. Tieto zásahy nemožno vykladať ako
systematické fyzické trestanie alebo týranie. Odmieta, že by pravidelne syna fyzicky trestal, úmyselne
ho ponižoval a ubližoval mu. Niektoré jeho upozornenia sú zo strany maloletého A. vnímané skreslene

alebo vykladané inak, než boli myslené. Nikdy neznevažoval schopnosť syna, jeho záľuby a nemal
v úmysle ho ponížiť. Pri osobnom kontakte mu pracovníčka Tenenet, o.z. uviedla, že maloletý C. potvrdil,
že výchovné dôsledky a napomínanie sú u oboch detí uplatňované rovnako, bez fyzických trestov a bez
nadržiavania jednému z detí, ako uvádza A.. Táto skutočnosť však v správe nie je zohľadnená. Nebol
ani oboznámený s konkrétnymi výhradami voči jeho správaniu tak, aby sa mohol k nim vyjadriť alebo ich

primerane vysvetliť. Preto považuje závery správy za jednostranné formulované a neúplné. Zdôraznil,
že u syna C. sa žiadne problémy nevyskytujú, čo nasvedčuje tomu, že prostredie v jeho domácnosti nie
je ohrozujúce, ale ide o individuálny problém vo vzťahu medzi ním a maloletým A., ktorý si vyžaduje
citlivý a odborný prístup. Nespochybnil, že A. môže prežívať strach, úzkosť alebo odpor. Nesúhlasí
však s tým, aby sa tieto pocity bez odborného posúdenia automaticky pripisovali jeho správaniu, keď

príčinou môže byť viacero faktorov, vrátane rozdielnych výchovných prístupov rodičov. Nestotožnil sa
s názorom o potrebe okamžite obmedziť alebo prerušiť styk, ktorý zásah by mohol viesť bez ďalšieho
k zhoršeniu ich vzťahu a prehĺbeniu odmietania zo strany maloletého A.. Nie je jeho cieľom za každú
cenu maloletého nútiť k styku, ale zachovať a zlepšovať ich vzťah tak, aby bol pre neho psychicky
bezpečný. Súhlasí s vykonaním odborného psychologického vyšetrenia maloletého A., prípadne celej

rodiny, aby sa objektívne zistili príčiny jeho odmietania styku a nastavili vhodné formy kontaktov do
budúcnosti. Je pripravený spolupracovať a má úprimný záujem byť prítomným a zodpovedným otcom,
záleží mu na psychickej pohode detí a na zachovaní vzťahu so A.. Verí, že situáciu je možné riešiť citlivo,
odborne a bez unáhlených rozhodnutí. Odmietanie kontaktu A. s ním môže byť ovplyvnené matkou,
ktorá podporuje postoje syna, čo je potrebné vziať do úvahy.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnuté
uznesenie potvrdiť ako vecne správne, zákonné, súladné s najlepším záujmom maloletého A.. K
incidentu zo dňa 15.11.2025 uviedla, že maloletý A. jej po návrate zo styku s otcom uviedol, že otec ho
silno udrel do oblasti chrbta a ramena, čím mu spôsobil veľkú bolesť, v dôsledku ktorej sa rozplakal.

Intenzívny plač maloletého jej potvrdil aj syn C., ktorý bol pri udalosti prítomný. Maloletý A. sa počas
víkendu otcovi sťažoval na bolesť, na čo otec nereagoval. O udalosti sa dozvedela v pondelok, pretože
maloletý A. mal u otca zakázané jej telefonovať, čím sú vyvrátené tvrdenia otca o častej komunikácii
medzi nimi. Maloletý nemá u otca prístup k internetu, volá len výnimočne, ak zavolá, šepká a hovor
je náhle ukončený. V stredu na plavárni po niekoľkých minútach vo vode maloletý A. otcovi oznámil,

že sa mu bolesť pri plávaní zhoršuje, zvyšok času sedel na lavičke v mokrých plavkách. Po lekárskom
vyšetrení otec telefonicky maloletého A. presviedčal, že bolesť vznikla po bitke s bratom, ktorý trval na
tom, že ho udrel otec. Následne pri osobnom stretnutí otec maloletému A. povedal, že môže byť rád, lebo
si zaslúži silnejšiu, a podobné vyjadrenia sa vyskytli už aj v minulosti. Maloletý A. sa k týmto vyjadreniamvracia dodnes, má z nich strach. Poprela, že by deťom odoberala elektronické zariadenia, ktoré majú
u nej povolené v limite 1,5 hodiny denne, a odoberá im ich len ako dôsledok nevhodného správania
a nie v súvislosti s otcom. V jej domácnosti sa o otcovi negatívne nevyjadruje, deti neovplyvňuje,

a nakoľko sa A. odmieta o otcovi rozprávať, rozhovory s ním, na odporúčanie psychologičky, sú
zamerané na spracovanie jeho pocitov a prežívania. Poukázala na správanie maloletého C., ktorý
kopíruje nevhodné verbálne prejavy otca, považujúc to za normálne, čo musia s manželom korigovať.
Aj keď maloletý C. nevykazuje rovnaké traumatické prejavy, správanie otca má na neho negatívny vplyv,
prejavuje sa podnecovaním konfliktov s maloletým A., provokovaním a keď sa starší syn bráni, mladší

ho fyzicky napadne. Maloletý C. používa na dennej báze vulgárne vyjadrenia, pretože otec to používa
bežne. Maloletý A. uviedol, že otec spolu s partnerkou podporuje správanie C., ktorého partnerka otca
podporovala, aby trénoval na ňom karate, lebo je silnejší. Práve na základe takéhoto správania a jeho
neriešenia zo strany otca, uplatňuje ako výchovnú metódu odobratie tabletu. Považovala za nelogické
tvrdenie o ovplyvňovaní maloletých, ak by bolo jej zámerom deti manipulovať, prejavilo by sa to aj na C.,
ktorý je vzhľadom na jeho vek ovplyvniteľnejší. Jej rozdielny prístup k deťom vyplýva z ich rozdielnych

potrieb a prežívania, jej cieľom je reagovať na ich pocity, berie ich vážne a chráni ich psychickú pohodu.
Otec ju nikdy nepožiadal, aby maloletého A. prebrala zo školy, vždy kontaktoval priamo syna a oznámil
mu, aby šiel domov bez toho, aby sa informoval, či je niekto doma prítomný. Otec na jej otázky, či ide pre
syna doškoly, odpovedátak,žemaloletéhoA.inštruoval.ČakaniemaloletéhoA.viacakohodinuvdaždi
a pri nízkych teplotách nemožno označiť za ochotu spolupracovať, ako to prezentuje otec. Maloletého A.

prevzala zo školy zakaždým, keď otec neprejavil snahu situáciu riešiť. Otec nedodržiava školský režim
maloletého A., škola nemá školské krúžky a mimoškolské aktivity maloletých detí začínajú až po 16.00,
čo by otec vedel, keby aspoň raz prejavil záujem. Jej manžel sa zúčastňuje školských združení, pretože
otec nikdy nemal potrebu byť informovaný; nereagoval ani na odporúčanie súdu zabezpečiť duplicitne
učebnice pre maloleté deti, aby neboli nadmerne fyzicky zaťažované. Po obmedzení styku sa psychický

stav maloletého A. upokojil, predtým mal každodenne strach z návštevy otca. Počas vianočného
vystúpenia maloletého C. sa A. skryl pod lavičku zo strachu z otca, aby na neho nekričal; odmieta
navštevovať nákupné centrá, do ktorých chodieva otec zo strachu zo stretnutia, neustále sa obzerá, či ho
niekde neuvidí. Otec kontaktoval maloletého A. počas vianočných sviatkov s tým, že mu odfotil vianočné
darčeky od starej mamy na východe, ktoré mu odmietol dať, kým nepríde k nemu. Otec sa snažil na

narodeniny maloletého A. kontaktovať, avšak bezúspešne, napriek jej presviedčaniu o prijatie hovoru,
odmietol kontakt, nereagoval na správy otca, a súhlasil len s kontaktom so starou mamou. Opakovane
sa maloletý A. vyjadril, že to boli jeho najkrajšie Vianoce, pretože mal pokoj, ale veľmi mu chýbal brat.
Dňa 11.12.2025 neodovzdala maloletého A. otcovi z dôvodu vážnych obáv o jeho zdravotný stav, čo
vopred oznámila kolíznej opatrovníčke a súdu. Za zavádzajúce považovala tvrdenia otca o opakovanom

nerešpektovaní súdneho rozhodnutia, keďže maloleté deti si preberá v školskom zariadení. Maloletý C.
navštevuje otca samostatne a vyjadruje sa, že mu je smutno, preferoval by kratší pobyt, tiež uviedol,
že otec sa vyjadruje negatívne o A., čo sám vyhodnocuje ako nepravdivé. Mladší syn sa sťažoval aj
na správanie partnerky otca, ktorá na neho v neprítomnosti otca kričala, hoci plakal, len z dôvodu, že si
chceldomovpožičaťhru,ktorúdostalsoA.odstarejmamy.MaloletýC.juopakovaneprosil,abynemusel

chodiť k otcovi na tak dlhý čas, tvrdí, že otec teraz bije aj jeho. Toto tvrdenie matka považuje za účelové
s cieľom vyhnúť sa dlhšiemu pobytu maloletého u otca, ktorý vníma ako nespravodlivosť a nie radosť.
Spolupracuje s kolíznou opatrovníčkou a hľadá psychologickú pomoc, termín sedenia u psychológa má
určený maloletý A. na deň 19.02.2026 u J. I. H. a maloletý C. na deň 18.02.2026 u I. K. L.. Maloletí
sú objednaní na vyšetrenie k psychológovi so súhlasom otca, ktorý trval na osobnej účasti. Uvedomuje

si, že otec má právo byť prítomný na vyšetreniach, ale s ohľadom na aktuálnu situáciu, považuje jeho
prítomnosť za zaťažujúcu pre deti a proti ich najlepšiemu záujmu. Žiadala ÚPSVaR o usmernenie ako
postupovať v záujme maloletých, keď starší syn sa vyjadril, že v prítomnosti otca odmieta spolupracovať
a komunikovať s psychologičkou. Cieľom vyšetrenia je podľa psychologičky zhodnotenie psychického
stavu dieťaťa a práca s jeho prežívaním a spracovaním aktuálnej situácie, náprava vzťahu maloletého

s otcom s dôrazom na nevyhnutnú potrebu budovať dôveru a vzťah medzi psychológom a dieťaťom,
čo by v prítomnosti otca nebolo možné. Psychologička odmieta presviedčať dieťa k pozitívnemu vzťahu
k otcovi, ak to dieťa takto necíti, pretože sedenia sa uskutočňujú v prospech a v záujme detí. Otec
v minulosti navštevoval psychologičku s oboma deťmi, voči ktorej maloletý A. stratil dôveru, nakoľko
otec mu opakovane verbalizoval údajné a vymyslené negatívne hodnotenia, obdobná situácia sa týka

aj maloletého C.. Otec popiera existenciu problému, na ktorý poukazovala a opakovane uvádzal, že v
jeho prítomnosti je maloletý C. bezproblémový, čím bola objektívna a efektívna práca psychologičky
obmedzená. Matka nepovažuje za potrebné, aby maloletý C. navštevoval odbornú pomoc, hoci v jej
domácom prostredí je jeho správanie problematickejšie. Zo sprostredkovaných vyjadrení maloletého A.má vedomosť, že obdobné správanie sa prejavuje aj v domácnosti otca, avšak bez riešenia situácie
otcom. Z uvedených dôvodov považuje za potrebné absolvovať psychologické vyšetrenie maloletých
bez prítomnosti otca. Uviedla, že podľa informácií triednej učiteľky, ju otec žiadal dňa 14.01.2026 o

vystavenie potvrdenia o začiatku vyučovania maloletého A. z dôvodu úpravy svojho pracovného času,
žiadalpotvrdenieposlaťpomaloletom,ktorýtoodmietolazdôverilsatriednejučiteľkeoaktuálnomstave.
Keďže maloletý zostal rozrušený, triedna učiteľka ju o tejto skutočnosti informovala a otca vyzvala,
aby si predmetné potvrdenie prevzal osobne. Dňa 14.01.2026 otec priviezol syna C. k nej domov
a prostredníctvom neho si dal zavolať maloletého A.. Hoci nemal so synom kontakt mesiac, jeho jediným

záujmom bolo predmetné potvrdenie. Otec na syna A. vyvíjal nátlak, aby mu priniesol potvrdenie,
čo syn odmietol. Otca nezaujímal maloletý A., ktorý ostal po incidente rozrušený. Stotožnila sa
s napadnutým rozhodnutím, ktoré je v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a ide o dočasné
a preventívne opatrenie reagujúce na aktuálny stav veci. Z jej skutkových tvrdení vyplýva existencia
reálnejabezprostrednejhrozbyohrozeniapsychickéhozdraviamaloletéhoA.,akoajnegatívnehovplyvu
prostredia u otca na maloletého C., čo potvrdzuje i postoj ÚPSVaR. Ide najmä o opakované prejavy

strachu maloletého A. zo styku s otcom, opis fyzického útoku, jeho následnú bagatelizáciu, legitimizáciu,
ako aj dlhodobé zastrašovanie verbálnymi prejavmi. Svoje tvrdenia konkretizovala a časovo a vecne
prepojilasnáslednýmizmenamivsprávanímaloletého.Odvolacienámietkyotcasmerujúcektvrdenému
neprimeranému zásahu do jeho rodičovských práv nemožno považovať za dôvodné. Rodičovské práva
nie sú absolútne a v prípade kolízie s právom maloletého dieťaťa na ochranu jeho zdravia, dôstojnosti

a psychickej integrity, musia ustúpiť. Neodkladné opatrenie nepredstavuje odňatie rodičovských práv,
ale len dočasnú úpravu výkonu styku, ktorá je primeraná, časovo obmedzená a sleduje legitímny cieľ
ochrany maloletého A.. Uviedla, že počas celého konania postupuje aktívne, transparentne a v úzkej
spolupráci s kolíznym opatrovníkom a ďalšími odborníkmi. Nespráva sa obštrukčné ani manipulatívne,
ale ochranne a preventívne, je motivovaná snahou zabezpečiť psychickú pohodu maloletých detí.

Súhlasila napadnutým uznesením súdu a s vyjadrením ÚPSVaR zo dňa 31.12.2025.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Zotrval
na správe zo dňa 04.12.2025 podanej v konaní o zmenu úpravy styku a nariadenie neodkladného
opatrenia. Aj s poukazom na vyjadrenie otca, že maloletý je citlivejšej povahy a z tohto dôvodu je

nevyhnutné, aby nastala pozitívna zmena smerom k jeho prežívaniu, rešpektovaniu jeho emočného
nastavenia zo strany rodičov. K tvrdeniam otca a ním deklarovanej ochote a pripravenosti spolupracovať
s odborníkmi uviedol, že doposiaľ z doterajšej spolupráce s CDR Tenenet o.z. a I. C. k zlepšeniu situácie
neprišlo. ÚPSVaR Nitra zabezpečuje a umožňuje rodičom a maloletým absolvovať odborné poradenstvo
prostredníctvom úradu i CDR a rodičia majú možnosť aj sami navštevovať obdobné poradenstvo, ktoré

si vyberú a ktorých pôsobenie odstráni daný problém. Otec bol oddelením SPODSK oboznámený
emailom zo dňa 24.11.2025, že v prípade nezhody rodičov o podstatných záležitostiach týkajúcich
samaloletýchdetí,alebovprípadezmenypomerov,máprávopodaťnasúdnávrha matkabolapoučená
o povinnosti dodržiavať právoplatné rozhodnutie súdu. Považoval za potrebné, aby obaja rodičia boli
prístupní príslušnému odbornému poradenstvu, aktívne zaangažovaní na reparácií a rozvoji vzťahov

s maloletými deťmi, na zkonštruktívnení vzájomnej komunikácie a správne uchopili svoje rodičovské
kompetencie. Nesúhlasil s realizáciou styku otca s maloletým za prítomnosti kolízneho opatrovníka,
či iného odborníka, nakoľko uvedené nie je schopný organizačne ani personálne zabezpečovať a
nemá vedomosť o subjekte, ktorý by túto službu vedel zabezpečovať. V konaní vo veci samej navrhol
prizvať znalca z odboru klinická psychológia a odporúčal zvážiť výsluch maloletých detí s prizvaním

psychologičky Krajského súdu.

9. V podaní zo dňa 02.03.2026 kolízny opatrovník v reakcii na žiadosť odvolacieho súdu doložil do
spisu správy Tenenet, o.z. a zvukový záznam z vykonaného pohovoru s maloletým A.. Uviedol, že
o vykonaní pohovoru s maloletým bol informovaný otec, maloletý sa dostavil na pohovor v sprievode

matky, vyjadril súhlas s nahrávaním pohovoru, avšak nesúhlasil, aby s jeho obsahom boli oboznámení
rodičia. V rámci pohovoru bolo zistené, že maloletý A. naďalej odmieta stretávanie s otcom, aj telefonický
kontakt, nechce ani pripustiť možnosť pokúsiť sa zmeniť svoj názor a postoj voči otcovi. Rodina
spolupracuje s CDR Tenenet od novembra 2025, po vyčerpaní hodín poradenstva bolo dňa 19.02.2026
vydané ďalšie odporúčanie pre spoluprácu s CDR Tenenet, s ktorou rodičia dobrovoľne súhlasili. Dňa

06.02.2026 si rodičia stanovili na ÚPSVaR Nitra úlohy, nápomocné k riešeniu situácie maloletého A.,
pričom v rámci poradenstva CDR pracuje aj s maloletým C.. Za kľúčové považuje kolízny opatrovník zo
strany matky citlivo s rešpektovaním emočného nastavenia maloletého pripomínať A. pozitívne situácie
zažité s otcom.10. Zo správy Tenenet o.z. zo dňa 07.01.2026 je zrejmé, že v priebehu mesiaca december 2025
riešili situáciu s otcom ohľadne neodovzdávania maloletého A. na základe rozsudku súdu, keď otec

žiadal o usmernenie, vzhľadom na opakujúci sa problém. Otcovi bolo odporúčané zvážiť zrealizovanie
styku so synom, vzhľadom k odôvodneniu uznesenia súdu o neodkladnom opatrení. Otec súhlasil
s možnosťou využívania a poskytovania odbornej pomoci aj poradenstva prostredníctvom výkonu
opatrení o.z. Tenenet s cieľom vytvorenia vhodných podmienok pre realizáciu primeraného vzťahu
a kontaktu detí s oboma rodičmi. Otec rozhodnutie rešpektoval a sviatky strávil s maloletým C.,

pričom referoval, že počas vianočných prázdnin prebehol styk s C. bez problémov, s maloletým
A. nebol osobne v kontakte, snažil sa mu zavolať, ale bez odozvy syna. Podľa slov matky A. bol
veľmi šťastný, že nemusel ísť k otcovi, o kontakt s otcom nejavil žiaden záujem. Zo správy zo dňa
13.02.2026 vyplýva, že obaja rodičia spolupracovali, matka je usmerňovaná k pozitívnej motivácii
synov vo vzťahu k otcovi. Otca požiadali, aby s matkou komunikoval ohľadne detí a zaujal iný
postoj k ich výchove, menej rázny a snažili sa ho motivovať k pozitívnemu vzťahu k deťom s tým,

že je len na otcovi, či bude prejavovať, napriek vzdoru maloletých, akúkoľvek snahu o zlepšenie
vzájomného vzťahu. Matka sa vyjadrila, že v tom brániť nebude. Prácu s rodinou odporúčali aj
naďalej. V správe zo dňa 04.03.2026 je konštatované, že spolupráca prebieha formou individuálnych
aj spoločných stretnutí s cieľom stabilizácie rodinnej situácie, podpory rodičovských kompetencií
a úpravy vzájomnej komunikácie rodičov v najlepšom záujme maloletého. V súčasnosti maloletý odmieta

stretávanie s otcom, pozorujú na dieťati, že je citlivejšej povahy, intenzívne vníma napätie medzi
rodičmi, konfliktné situácie prežíva emočne náročne a opakovane verbalizuje diskomfort v súvislosti so
stretávaním s otcom. Postoj maloletého je významne ovplyvnený dlhodobým konfliktom medzi rodičmi
a pretrvávajúcou negatívnou komunikačnou dynamikou. Komunikácia rodičov je dlhodobo zaťažená
neriešenými spormi z minulosti. Aj pri riešení otázok týkajúcich sa maloletého dochádza k presunu do

rovinyvzájomnýchvýčitiekakonfliktov,čonegatívnevplývanapsychickúpohodumaloletéhoaprehlbuje
jeho lojalitný konflikt. Matka je vedená k tomu, aby pred maloletým o otcovi komunikovala neutrálne
až pozitívne, a aby aktívne podporovala kontakt dieťaťa s otcom. Usmernenia a práca s otcom je
zameraná na úpravu výchovných metód smerom k väčšej citlivosti a rešpektovaniu individuálnych
potrieb maloletého.Otec je motivovaný k zmene komunikačného štýlu, k rešpektovaniu emocionálneho

prežívania syna a k budovaniu bezpečného vzťahového prostredia bez tlaku a direktívneho prístupu.
Z doterajšej práce vyplýva, že bez výrazného zníženia miery konfliktu medzi rodičmi a bez systematickej
zmeny ich komunikačného štýlu je zlepšenie vzťahu maloletého s otcom výrazne sťažené. Maloletý
sa nachádza v lojalitnom konflikte a preberá časť emočnej záťaže rodičovského sporu. CDR odporúča
pokračovať v odbornej práci s rodinou, zvážiť nariadenie rodičovského poradenstva alebo mediácie

zameranej na zlepšenie komunikácie rodičov, realizovať postupné, citlivo nastavované obnovovanie
kontaktu maloletého s otcom s prihliadnutím na jeho aktuálne psychické prežívanie. CDR je pripravené
naďalej spolupracovať so súdom a poskytovať priebežne informácie o vývoji situácie.

11. Na žiadosť odvolacieho súdu zaslala dňa 03.03.2026 správu J. I. H., klinický psychológ Fakultnej

nemocnice Nitra, v ktorej uviedla, že maloletý A. navštevuje ambulanciu klinickej psychológie na základe
odporúčania ÚPSVaR Nitra, ako aj na žiadosť matky, ktorá kontaktovala ambulanciu z dôvodu, že
maloletý odmieta chodiť k otcovi. Maloletý absolvoval jedenkrát krízovú intervenciu dňa 20.02.2026, na
stretnutie prišiel v sprievode matky. Otec ambulanciu nekontaktoval, ani s ním psychologička nebola
v kontakte.

12. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním otca, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, §
385 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné
zmeniť.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.16. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonného predpokladu prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi; ak tieto právne vzťahy vyžadujú

potrebu bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti
súdu o maloletých (§ 111 CMP) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do
doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základným
predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov

účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého
dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré neznesú ďalší odklad. Musí
ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého dieťaťa.

17. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov,

ktorá však zásadne nemôže prejudikovať ich práva a záujmy. V konaní starostlivosti súdu o maloleté
deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť,
či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na

dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení
rodiča bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi

vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

18. Vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu
právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná
úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že

sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie
je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v
civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by
mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom neodkladného opatrenia. Pri prijímaní

neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad
úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené
skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v
uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. Vydanie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov.

19. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
K návrhu musia byť priložené listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Listinné dôkazy majú
pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd

nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán
(§ 329 ods. 1 CSP). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného
procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti

a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich
skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky
na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Súd je povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne

došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorým je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom
prípade podmienené.20. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených a osvedčených skutkových okolností daného prípadu
vyplývajúcich zo spisového materiálu, po doplnení dôkazov v odvolacom konaní o správy Tenenet,
o.z., správu psychologičky J. I. H. a výsluch maloletého dieťaťa (§ 38 CMP) vykonaný kolíznym

opatrovníkom dospel k záveru zhodne ako súd prvej inštancie, že v danom prípade sú splnené
podmienky pre okamžitý a bezodkladný zásah súdu do pomerov rodiny nariadením neodkladného
opatrenia v zmysle ust. § 324 a nasl. CSP. Na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie však uzavrel,
že daný zásah vyvstáva v potrebe zredukovať nastavený rozsah styku otca s maloletým A. jeho
výrazným znížením. V prejednávanej veci je potrebné vziať do úvahy správy Tenenet, o.z. zo dňa

27.11.2025, 07.01.2026, 13.02.2026 a 04.03.2026 a tiež vyjadrenia rodičov, z ktorých jednoznačne
vyplýva zásadný rodičovský konflikt, ktorý sa odzrkadlil na prejavoch a postojoch maloletého A. k otcovi
formou odmietania kontaktu s ním, či už osobného alebo telefonického. Dôvody uvádzané matkou, na
základe ktorých maloletý otca odmieta (fyzické ubližovanie maloletému, nabádanie mladšieho syna,
aby na A. trénoval karate, problémy pri vyzdvihovaní dieťaťa zo školy v čase styku a ponechanie
ho na ulici), podľa názoru odvolacieho súdu, neboli v konaní osvedčené v takej miere, ktorá by

bola dôvodom pre rozhodnutie o uložení povinnosti otcovi zdržať sa výkonu svojho práva o styku
s maloletým A. v zmysle rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/144/2024-48 zo dňa 23.01.2025.
Súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie (výrok I.) je nielen obmedzením, ale aj zásahom
do rodičovských práv otca, pretože z jeho podstaty vyplýva, že je zákazom styku maloletého s otcom.
Treba uviesť, že súd obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak je to potrebné v

záujme maloletého dieťaťa. Ide o špecifický druh obmedzenia rodičovských práv a posúdenie odbornej
otázky, ku ktorej je potrebné vykonať riadne dokazovanie, napr. aj znalcom z príslušného odboru. Takýto
zásah napokon nenavrhovala ani matka maloletých detí v podanom návrhu. Styk rodiča s maloletým
dieťaťom je špeciálnou zložkou rodičovských práv (a povinností), ktoré patria bez rozdielu každému
rodičovi, s výnimkou prípadov v zákone uvedených. Hlavným účelom styku rodiča s maloletým dieťaťom,

ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je zabezpečenie spoluúčasti tohto rodiča na
výchove dieťaťa, na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta medzi rodičom a
maloletým dieťaťom. Zakázať rodičovi stretávať sa s jeho dieťaťom je najsilnejším zásahom súdu do
rodičovských práv, ktoré musí byť riadne odôvodnené, a nevyhnutnosť tohto zásahu zo strany súdu musí
byť riadne preukázaná dokazovaním. Potreba vydania neodkladného opatrenia musí byť naliehavá a

súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o nároku navrhovateľa. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou
v konkrétnej veci, keď osvedčenie tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 24P/144/2024-48 zo dňa

23.01.2025 súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. a C.
počas bežného roka v párnom týždni od štvrtka po ukončení vyučovania do nasledujúceho pondelka do
08.00 hod. a v nepárnom týždni v stredu po ukončení vyučovania do 18.00 hod. s tým, že preberania
a vyzdvihovanie maloletých detí sa bude realizovať v predškolskom a školskom zariadení a osobitne
sa rodičia dohodli na styku otca s maloletými deťmi počas školských sviatkov a prázdnin v širokom

rozsahu. Aktuálne, podľa tvrdení matky a aj z vyjadrenia maloletého A., je nesporné, že tento odmieta
kontakt so svojim otcom. Odvolací súd prihliadol na správy Tenenet, o.z., z ktorých jednoznačne vyplýva
podiel oboch rodičov na postoji maloletého A., keď rodičovský konflikt zásadne ovplyvnil jeho prežívanie.
Je teda nepochybné, že postoj maloletého A. k otcovi je výsledkom jeho konfliktu lojality k rodičom,
ktorý pramení z rodičovského konfliktu (správa Tenenet, o.z. zo dňa 04.03.2026). Skutočnosť, že

rodičia majú nezhody, problém v korektnej komunikácii a diametrálne odlišný pohľad na odmietanie
otca maloletým A., aj na výchovu oboch maloletých detí, osvedčujú tiež vyjadrenia a argumenty
rodičov. Uvedené však nemôže byť dôvodom pre uloženie povinnosti otcovi zdržať sa výkonu jeho
rodičovských práv, práva styku. V súvislosti s tvrdeným odmietaním otca maloletým A., odvolací súd
nespochybňuje, že prístup otca vo výchove maloletých detí je ráznejší, k maloletému A. je menej

empatický, čo potvrdzuje aj správa Tenenet o.z. zo dňa 27.11.2025. Pokiaľ maloletý A. prezentoval
svoje negatívne pocity z kontaktu s otcom, treba konštatovať, že tieto pocity v ostatnom pohovore
s kolíznym opatrovníkom vykonanom dňa 02.03.2026 vyslovoval s ohľadom na situáciu z novembra
2025 (kedy malo dôjsť k jeho fyzickému potrestaniu zo strany otca). Iné skutočnosti, ktoré maloletý
uvádzal, nie sú dôvodom pre absolútne obmedzenie jeho kontaktu s otcom. Názor maloletého dieťaťa

nemôže byť zohľadnený ako jediný dôkaz v konaní, tento musí byť posudzovaný v kontexte s ďalšími
dôkazmi, resp. osvedčenými skutkovými zisteniami. Odvolací súd, vzhľadom na všetky tieto okolnosti
a najmä berúc do úvahy prežívanie maloletého, ktorý otca odmieta (ako vyplynulo aj z vykonaného
výsluchu kolíznym opatrovníkom dňa 02.03.2026), považoval za potrebné neodkladným opatrenímzasiahnuť do práva styku otca s maloletým A. jeho obmedzením, práve s prihliadnutím na najlepší
záujemmaloletéhodieťaťa.HocistanoviskomaloletéhoA.kustykusotcomsazatiaľnezmenilo,odvolací
súd vzal do úvahy aktuálne absolvovanie odborného poradenstva rodičmi, prácu s rodinou v Tenenet,

o.z. a skutočnosť, že s maloletým pracuje psychologička J. I. H. (správa zo dňa 03.03.2026). Takýto
zásah súdu, ktorým je výrazné obmedzenie styku otca s maloletým A. reflektuje na aktuálne nastavenie
a prežívanie maloletého a právo otca na styk so svojim dieťaťom. Odvolací súd zohľadnil spoluprácu
a súčinnosť otca s Tenenet, o.z. a kolíznym opatrovníkom, keď je zjavné, že odporúčania rešpektoval aj
vo vzťahu k realizácii styku s maloletým A. počas zimných školských prázdnin. Nemožno si nevšimnúť,

že z obsahu podaného odvolania otca vyplýva, že si uvedomuje aktuálny stav, má snahu ho vo vzťahu
k maloletému riešiť tak, aby došlo k naplneniu jeho rodičovských práv a budovaniu vzťahu so synom.
Otec potvrdil, že maloletý A. je citlivejší, sám pripustil, že je na neho prísnejší, pričom tiež prejavil
ochotu a vôľu absolvovať odborné poradenstvo a rešpektovať odporúčania odborníkov. Zo správy M., N.
zo 04.03.2026 nepochybne vyplynulo, že maloletý preberá časť emočnej záťaže rodičovského konfliktu
a bez výrazného zníženia miery konfliktu medzi rodičmi a bez systematickej zmeny ich komunikačného

štýlu je zlepšenie vzťahu maloletého s otcom sťažené. Zo strany oboch rodičov je preto nevyhnutná
zmena prístupu, zlepšenie ich komunikácie tak, aby ich maloleté deti nepociťovali diskomfort a aby
sa ich rodičovské konflikty nedotýkali. Korektná komunikácia rodičov a správne usmernenie dieťaťa je
základom a napomôže uvoľnenie atmosféry a ďalšieho nastavenia nielen maloletého A., ale aj celej
rodiny. Nemožno opomenúť, že Tenenet o.z. odporúčal pokračovať v odbornej práci s rodinou a je

pripravenéspolupracovať.Odvolacísúd považovalzaaktuálneprimeranýrozsahstykuotcasmaloletým
v každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny
týždeň v kalendárnom roku vo štvrtok v čase od 15.40 hod. do 18.00 hod.. Daný rozsah sa vzťahuje
na bežný styk, ale aj prázdninový režim a vychádza z pôvodne určených termínov stretnutí v párnom
a nepárnom týždni, pričom zohľadňuje režim styku otca aj s maloletým C. tak, aby každý z rodičov

mal možnosť cez víkend tráviť čas s oboma maloletými deťmi (otec s maloletým A. len jeden deň
z víkendu) a aby bola zabezpečená realizácia styku otca s maloletými deťmi aj v nepárnom týždni aspoň
jedno popoludnie. Bude povinnosťou rodičov nezaťažovať maloletého ich vzájomnou komunikáciou a
rešpektovať odporúčania odborníkov. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť maloletého si v určenom čase
prevziať v mieste bydliska matky a v určenom čase ho matke odovzdať v mieste jej bydliska, matke uložil

povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť aj po psychickej stránke. Zo strany otca bude nevyhnutné
rešpektovať emocionálne prežívanie maloletého A., k maloletému pristupovať empaticky a vytvoriť pre
deti zaujímavý program, čím postupne prispeje k obnove vzťahu so synom a následnému rozšíreniu
styku. Je samozrejmé, že rodičia budú naďalej rešpektovať odporúčania odborníkov a budú nápomocní
pri obnove kontaktu maloletého A. s otcom.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že v konaní bola osvedčená naliehavá potreba neodkladnej úpravy
pomerov, nevyhnutnosť autoritatívneho zásahu súdu do pomerov rodiny a splnenie podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia zúžením styku otca s maloletým A. dočasne do právoplatného
skončenia konania o zmenu úpravy styku, t.j. konania vo veci samej o zmenu úpravu styku otca

s maloletým A.. Zdôrazňuje, že dané rozhodnutie je dočasného charakteru a v prípade zmeny pomerov
je možné reflektovať na nový stav a kedykoľvek rozhodnutie zrušiť aj bez návrhu (§ 363 CMP).

23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pristúpil k zmene úpravy styku otca s maloletým A., zároveň
rozhodol o pozastavení účinnosť rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 24P/144/2024-48 zo dňa

23.01.2025 v časti úpravy styku otca s maloletým A. B., aby sa zabránilo prípadným rozdielnym
výkladom dvoch aktuálne účinných rozhodnutí upravujúcich režim stretnutí otca s maloletým a s tým
súvisiacimi nedorozumeniami rodičov.

24. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť úpravu
pomerov medzi stranami.

25. Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania

vo veci samej.

26. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.27. Keďže matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o styku otca s maloletým A. a jej
návrhu bolo vyhovené dočasným zúžením rozsahu styku otca s maloletým, odvolací súd dospel k záveru

o potrebe postupovať podľa § 336 ods. 1 CSP a uložiť matke povinnosť podať návrh vo veci samej
o zmenu úpravu styku. Inštitút neodkladného opatrenia má dočasný charakter, pričom dané rozhodnutie
nemôže konzumovať vec samú, vzhľadom na aktuálne prežívanie maloletého a významný zásad do
práv rodiča. V tomto prípade si zmena pomerov spočívajúca v zmene úpravy styku otca s maloletým
vyžaduje vykonanie náležitého dokazovania, keď súd v konečnom rozhodnutí rozhodne na základe jeho

výsledkov. Odvolací súd preto matke uložil povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia
podať návrh na zmenu úpravy styku otca s maloletým A..

28. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca o porušení práva účastníka konania na spravodlivý
proces, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 62, § 63 a § 360 CMP, že
napadnutého rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné a súd sa nezaoberal testom

proporcionality vo vzťahu k styku so súrodencom A. s maloletým C.. Pokiaľ otec poukazuje na vyššie
citované ust. § 62 a § 63 CMP, treba uviesť, že tieto sa vzťahujú k odvolaciemu konaniu. Súd prvej
inštancie pri rozhodovaní správne aplikoval ust. § 324 a nasl. CSP, keď osobitná úprava pre nariadenie
neodkladného opatrenia o styku s maloletým dieťaťom nie je upravená v Civilnom mimosporovom
poriadku. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 360 CMP odvolací súd udáva, že pokiaľ matka podala návrh

matkou na nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie začať konanie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Postup súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci
odvolací súd vyhodnotil ako správne. K námietkam otca o nedostatočnom odôvodnení napadnutého
uznesenia odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia uzavrel, že spĺňa podmienky ust. §
236 CSP. S prihliadnutím na predmet konania, ktorým je rozhodovanie o neodkladnom opatrení a zmenu

napadnutého uznesenia odvolacím súdom sa danou námietkou bližšie nezaoberal s poukazom na
odôvodnenie uvedené v tomto rozhodnutí. Dodáva však, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Ako
nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj výhradu testu proporcionality s poukazom na skutočnosť, že

potreba nariadenia neodkladného opatrenia vyvstala len vo vzťahu k maloletému A., keď riešenie
situácie, vzhľadom na prežívanie dieťaťa, si vyžadovalo naliehavý a bezodkladný zásah súdu. Odvolací
súd uzavrel, že námietky otca nie sú dôvodom pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP (zrušenie
napadnutého rozhodnutia).

29. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388
CSP.

30. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

32. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je priznanie nároku na náhradu trov konania

výnimočné, keď tento procesný predpis normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla
existujú v zásade dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v taxatívne stanovených prípadoch nárok
na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno
spravodlivo požadovať, a § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, a to aj mimo

konaní vymenovaných v § 53 CMP. Aj v prípade, že by boli splnené podmienky podľa § 53 CMP, alebo
§ 55 CMP, je ponechané na vôli účastníka, či si takýto nárok na náhradu trov konania uplatní alebo nie.
Pokiaľ príde k uplatneniu nároku na náhradu trov konania, je vhodné aj v záujme toho, kto si nárok na
náhradu trov konania uplatňuje, odôvodniť, prečo možno nárok na náhradu trov konania spravodlivo
požadovať, ak ide o konanie podľa § 53 CMP alebo je to v súlade s § 55 CMP s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

33.Vposudzovanejveciotecžiadalvpodanomodvolaníopriznanienárokunanáhradutrovkonania(trov
právneho zastúpenia) podľa § 55 CMP, ktorý návrh odôvodnil tým, že priznanie náhrady trov právnehozastúpenia považuje za spravodlivé. Bližšie dôvody, na základe ktorých otec žiada o priznanie náhrady
trov konania, neuviedol. Odvolací súd prihliadajúc na predmet konania, ktorým je rozhodovanie vo
veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktorým rozhodnutím dochádza k dočasnému usporiadaniu pomerov

v rodine, dospel k záveru, že v danej veci nie je možné v otázke náhrady trov konania aplikovať
ust. § 55 CMP. Za daných okolností nezistil dôvod, na základe ktorého by bolo možné považovať za
spravodlivévprospechotcapriznanienárokunanáhradutrovkonania. Nazákladeuvedenéhootrovách
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 262 ods.1, § 396 ods.1 CSP.

34.Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).