Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/200/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201234
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022201234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor, v
právnej veci žalobcu: DÚHA, a.s., so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 31 690 360, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát, s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12,
811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 100297887/2022 zo dňa
14.02.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eur
za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku – uvedenie v dodatočnom daňovom
priznaní doručenom dňa 30.03.2017 dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie
október 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

2. Správca dane uviedol, že Daňový úrad Bratislava vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 70.000,00 eur

rozhodnutím č. 100891703/2021 zo dňa 24.05.2021 (ďalej len „prvostupňové podkladové rozhodnutie“),
pričom uvedené bolo vyhodnotené ako podkladové rozhodnutie. Prvostupňové podkladové rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2021.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 30.03.2022, pričom namietol,
že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne, pretože prebiehalo súdne konanie vo veci
preskúmania podkladových rozhodnutí.

4. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101769114/2022 zo dňa 16.06.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že
prvostupňové podkladové rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskejrepubliky č. 102447561/2021 zo dňa 01.12.2021 (ďalej len „druhostupňové podkladové rozhodnutie“
a spolu s prvostupňovým podkladovým rozhodnutím ďalej len „podkladové rozhodnutia“), pričom
podkladové rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 20.12.2021.

5. Žalovaný uviedol, že do času vydania napadnutého rozhodnutia mu nebolo doručené právoplatné
rozhodnutie súdu, ktorým by boli podkladové rozhodnutia označené ako nezákonné, ako ani rozhodnutie
o priznaní odkladného účinku žaloby podanej voči podkladovým rozhodnutiam. Správca dane tak uložil
pokutu v súlade s daňovým poriadkom.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

6. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 26.08.2022 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich

zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

7. Žalobca v žalobe poukazuje na podkladové rozhodnutia a na úkony, ktoré boli vo vzťahu k nim
vykonané. Uviedol, že voči ním podal správnu žalobu, pretože ich považoval za nepreskúmateľné,
pričom navrhol žalobe priznať aj odkladný účinok, o ktorom nebolo do času podania predmetnej žaloby

rozhodnuté.

8. Žalobca uviedol, že samotný žalovaný potvrdil vedomosť o podanej žalobe voči podkladovým
rozhodnutiam, avšak aj napriek tomu vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt. Žalobca tento postup
finančných orgánov považuje za nezákonný, pretože v súvislosti s podkladovými rozhodnutiami sa

vedie súdne konanie, a teda do doby právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci
sp. zn. 5S/39/2022 majú orgány finančnej správy s vyrubením pokuty počkať, pretože táto pokuta má
akcesorický charakter k podkladovým rozhodnutiam.

III.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.10.2022, pričom zotrval na napadnutom rozhodnutí.
Žalovaný uviedol, že vedené súdne konanie nie je nová skutková a právna okolnosť, ktorá má vplyv

na výrok rozhodnutia o uložení sankcie. Žalovaný poukázal na § 155 ods. 13 daňového poriadku,
ktorý stanovuje, že ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku
podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa
odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Žalovaný uviedol, že v
čase rozhodovania o uložení pokuty boli podkladové rozhodnutia právoplatné a predstavovali zákonný

podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

10. Podaním zo dňa 20.05.2024 žalobca správnemu súdu uviedol, že kasačný súd vo veci žalobcu
(vo vzťahu k vyrubeniu DPH za zdaňovacie obdobie 12/2015) vyhovel žalobcovi a zrušil napadnuté
rozhodnutia.

11. Žalobca následne z vlastnej iniciatívy predložil správnemu súdu podanie zo dňa 10.02.2026, pričom
prílohou bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/39/2022-113 zo dňa 11.12.2024, ktorým
došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí.

12. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

13. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých jeod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/200/2022.

14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak,
ako vyplývali z obsahu žaloby, ako aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) zákona č. 162/2015

Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keďže žaloba je vo veci
správneho trestania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 SSP žalobu
zamietol.

15. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a správny súd má

zároveň za to, že sú splnené ďalšie procesné podmienky na prejednanie veci bez pojednávania. Termín
verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle
súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2026 (§ 137
ods. 4 SSP).

16. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal
v daňovom priznaní uviesť.

19. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku, správca dane uloží pokutu vo výške
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy, o ktorú správca
dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo
dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového

priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f).

20. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane
vyrubil žalobcovi pokutu za správny delikt – uvedenie v dodatočnom daňovom priznaní DPH za

zdaňovacie obdobie október 2015 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť.

K žalobným bodom

21. Žalobca v žalobe namietol to, že voči podkladovým rozhodnutiam podal správnu žalobu, spolu

s návrhom na priznanie odkladného účinku, a preto mali orgány finančnej správy vyčkať do času
rozhodnutia správneho súdu o podanej žalobe a až potom pristúpiť k rozhodovaniu o vyrubení pokuty
za správny delikt. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

22. Pokiaľ teda žalobca namietal, že bol sankcionovaný za niečo, čo bolo v čase vydania

napadnutého rozhodnutia predmetom správneho súdneho prieskumu, tak táto námietka je nedôvodná.
Vo svojej námietke žalobca vychádzal z mylného predpokladu, že možnosť podania správnej
žaloby proti podkladovým rozhodnutiam bráni správcovi dane začať administratívne konanie a
rozhodnúť o správnom delikte, ktorého sa žalobca dopustil konaním opísaným v prvostupňovom
rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí. Hoci právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje účastníkom

administratívneho konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy podať správnu žalobu a správny súd poskytuje
ochranu takýmto právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy, ide o prieskum právoplatných a vykonateľných rozhodnutí.23. Pojem právoplatnosť a vykonateľnosť je v našom právnom poriadku definovaný jednoznačne.
Právoplatným sa stáva rozhodnutie vtedy, ak už nie je možné napadnúť ho riadnym opravným

prostriedkom. Pojem vykonateľnosť rozhodnutia súvisí s jeho právoplatnosťou a spája sa s
rozhodnutiami, ktoré podľa osobitného predpisu zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo
dotýkajú, resp. ukladajú účastníkovi konania povinnosť plniť, konať alebo nekonať. Ide o takú vlastnosť
rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť

zákonnými prostriedkami.

24. Rozhodnutia správnych orgánov vydané v poslednom stupni (proti ktorým nie je prípustný riadny
opravný prostriedok – v predmetnom prípade druhostupňové podkladové rozhodnutie) sú vykonateľnými
i v prípadoch, kedy je proti nim podaná všeobecná správna žaloba, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje
inak. Zákonodarca tak rozlišuje medzi situáciou, kedy o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu,

ktorý rozhodol v poslednom stupni, je podaná správna žaloba, o ktorej rozhoduje súd a úkonom
procesnej obrany v rámci konania pred správnym orgánom (podanie odvolania), kedy príslušný právny
predpis zväčša pripúšťa odkladný účinok takéhoto úkonu.

25. Daňový poriadok pri podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane

(v predmetnom prípade voči podkladovým rozhodnutiam) odloženie vykonateľnosti neustanovuje.
Vychádzajúczustanovenia§184SSPplatí,ževovšeobecnostipodaniesprávnejžalobynemáodkladný
účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu
a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok (§ 185 SSP).

26. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalovaný vydal podkladové rozhodnutia, pričom podkladové
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 20.12.2021. Súčasne, § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového
poriadku (ustanovenie, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená sankcia) stanovuje, že „správca
dane uloží pokutu“, a teda sa jedná o zákonnú a obligatórnu povinnosť správcu dane – správca dane je
tak povinný uložiť pokutu v prípade, ak sú naplnené všetky znaky správneho deliktu. Správca dane tak

nemohol postupovať inak, ako vydať prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie (na podklade
právoplatných podkladových rozhodnutí) a uložiť žalobcovi sankciu.

27. V posudzovanom prípade tak boli podkladové rozhodnutia (teda prvostupňové podkladové
rozhodnutie a druhostupňové podkladové rozhodnutie) v čase vydania prvostupňového rozhodnutia a

napadnutého rozhodnutia právoplatné a vykonateľné, pričom ich vykonateľnosť nebola odložená ani po
podaní správnej žaloby – opak ani žalobca v súdnom konaní netvrdil.

K ďalším skutočnostiam

28. Nad rámec vyššie uvedeného správy súd uvádza, že z vlastnej činnosti mal vedomosť, že došlo k
zrušeniu podkladových rozhodnutí - rozsudkom Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/39/2022-113
zo dňa 11.12.2024. Za účelom úplného zistenia stavu veci správny súd opakovane výzvami zo dňa
06.03.2025, 26.05.2025, 11.09.2025 a 04.12.2025 dopytoval žalovaného k tomu, aby správnemu súdu
oznámil, či prišlo vo vzťahu k predmetnému súdnemu konaniu k takej zmene skutočností, ktoré by

mohli mať vplyv na predmetné súdne konanie (z dôvodu zrušenia podkladových rozhodnutí). Žalovaný
podaním zo dňa 16.12.2025 oznámil, že v novom vyrubovacom konaní bol správcom dane žalobcovi
určený totožný rozdiel dane tak, ako bol určený v (zrušených) podkladových rozhodnutiach.

29. K danému správny súd uvádza, že správne súdnictvo je v Slovenskej republike – v súvislosti s

prieskumom rozhodnutí správnych orgánov - koncipované na všeobecnom právnom východisku, že
tieto sa preskúmavajú až po ich právoplatnosti (v rámci správneho konania), t. j. v čase konania a
rozhodovania správneho súdu boli žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ktorými mu bola
uložená príslušná pokuta, právoplatné. Práve cez túto prizmu je potrebné prihliadať aj na situáciu,
ktorá nastala vo vzťahu k žalobcovi. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na § 135 ods. 1 SSP,

podľa ktorého - na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy. V čase vydania napadnutého rozhodnutia, ktorým tento potvrdil
prvostupňové rozhodnutie - bolo rozhodnutiami orgánov verejnej správy vydanými vo vyrubovacomkonaníprávoplatneustálené,žerozdieldanežalobcunaDPHzamesiacoktóber2015predstavujesumu
70.000,00 eur.

30. Vychádzajúc z toho, že došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí, správny súd potom skúmal, či je
danýdôvodnazrušenierozhodnutia(opokute)vzhľadomnato,žepodkladovérozhodnutiabolizrušené,
keď nové rozhodnutia určili žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2015 rovnaký rozdiel dane ako
pôvodné podkladové rozhodnutia orgánov verejnej správy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
to, že je zrejmé, že aj v novom vyrubovacom konaní bol žalobcovi určený rovnaký rozdiel na DPH, a

teda základ pre výpočet pokuty (v čase rozhodovania správneho súdu) zostal nezmenený a zároveň
je dôležité doplniť, že výrok rozhodnutia o uložení pokuty neviaže skutok, za ktorý sa pokuta ukladá,
na rozhodnutie konkrétneho čísla, ale na skutkové zistenie, že rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie
október 2015 bol u žalobcu určený vo výške 70.000,00 eur, čo v podmienkach súdenej veci ostalo
nezmenené. Samotná výška pokuty sa totižto odvíjala práve z výšky určeného rozdielu na DPH.

31. Uvedený prístup potvrdzuje aj to, že právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje právny nástroj,
ktorý žalobcovi poskytuje možnosť dosiahnuť zmenu výšky pokuty za predmetný delikt, príp. úplné
zrušenie takéhoto rozhodnutia aj dodatočne (aj v prípade, ak by správny súd zrušil podkladové
rozhodnutia), pričom túto zákonnú možnosť viaže na právoplatnú zmenu samotnej sumy rozdielu dane,
od ktorej sa odvíja výška pokuty. Ustanovenie § 155 ods. 14 daňového poriadku totiž určuje, že ak bola

„novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov
upravená“, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku § 155 ods. 1 písm.
f); ako aj to, že novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. V tejto súvislosti je
potrebné akcentovať, že ustanovenie § 155 ods. 14 daňového poriadku neuvádza ako právny základ pre
zmenu rozhodnutia o pokute len vlastné zrušenie alebo zmenu rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom

konaní, ale dôvodom pre takúto zmenu má byť úprava (rozumej: zmena) samotnej sumy rozdielu
dane, ktorá je základom pre výpočet pokuty. Podstatné teda je, že daňový poriadok myslí na situácie,
kedy by došlo k zrušeniu podkladových rozhodnutí, čo podľa názoru správneho súdu automaticky
vylučuje nutnosť prerušenia konania o uložení pokuty (prípadne aj prerušenia následného súdneho
prieskumu rozhodnutia o uložení pokuty) z dôvodu prebiehajúceho správneho súdneho konania vo veci

podkladových rozhodnutí.

32.Vprípade,žebyvrámcisprávnehosúdnehoprieskumudošlokzrušeniupodkladovýchrozhodnutí(či
užsprávnymsúdomalebokasačnýmsúdom)anáslednebyvnovomvyrubovacomkonaníprávoplatným
rozhodnutím došlo k úprave rozdielu dane (t. j došlo by k materiálnej zmene v rozhodnutiach, a to v časti

sumy rozdielu dane), žalobcovi by v takom prípade patrila zákonná ochrana spočívajúca v povinnosti
orgánu verejnej moci pokutu ustáliť tak, aby zodpovedala tomuto novému rozdielu dane, príp. ju zrušiť
en bloc. Neuplatnenie tohto postupu zo strany príslušného orgánu by zároveň mohlo byť vnímané
ako jeho nečinnosť (obdobne aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Sfk/9/2024 zo dňa 22.01.2025).

33. Správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád
vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú
z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k
zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru,

že postup správcu dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd
dospel k nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

34. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

35. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jehodoručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).